Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Dejiny politického myslenia I.
galikanizmus (galikanizmus.doc)
GALIKANIZMUS
- hnutie vo Francúzsku dosiahlo na určitú dobu svoje víťazstvo. Kráľ Ľudovít XIV. necháva prostredníctvom francúzskej národnej synody vyhlásiť za zákon "štyri galikánske artikuly (články)", ktoré napísal na základe starých slobôd vtedy veľmi známy biskup J. B. Bossuet (+1704).
Hovorí sa v nich:
1. Kniežatá sú vo svetských záležitostiach nezávislé na cirkevnej moci
2. Moc pápeža je obmedzená v duchovných veciach autoritou všeobecných koncilov
3. Moc pápeža je obmedzená zákonmi a zvyklosťami kráľa a cirkvou Francúzska
4. Rozhodnutie pápeža vo veciach viery nie je neomylné, pokiaľ nie je potvrdené cirkvou
- ideový smer, ktorý riadil politiku
- významný mysliteľ : PIER PITHON – právnik, protestant, na sklone svojho života napísal viacero diel, najvýznamnejšie : SLOBODY GALIKÁNSKEJ CIRKVI
- zásada . pápež je 1. najvyššou duchovnou mocou, ale nie svetskou
- zásada : pápež je subjektom ekunomického koncilu
- zásada : pápež musí rešpektovať rozhodnutia francúzskej cirkvi a hlavne menovať biskupom, keď sa uvoľní
- zásada : neomylnosť pápeža sa musí viazať na celú cirkev (musí súhlasiť)
- suverenita štátu bola v 1. a 2. zásade
- inštitúcie, ktoré narušovali myšlienku panovníka
- generálne stavy
- parlament – nemal takú moc ako dnes
- bol súdnou inštitúciou
- suverenitu panovníka ohrozujú generálne stavy a súdna moc
- boli 3. stavy, o ktoré sa panovník mohol oprieť
- komora – sťažnosť
- komora, ktorá kontrolovala sťažností
- komora, ktorá navrhovala rozsudok – panovník
- parlamentne sedeli len šľachtici
- základ rozdelenia moci
- zoskupenie galikanizmu špekulovali ako znížiť túto moc
- aby panovníci najmenej zvolávali generálne stavy
- parlament ako poradenstvo
- zníženie parlamentnej moci ľudí s právnym vzdelaním
- ako sa zbaviť konkurentov
Jacques Bossuet :
- bol menovaný za biskupa
- nemusí spĺňať kritéria, čo si dal Vatikán, bol oddaný kráľom
- francúzsky panovníci bojovali proti iným (protestanti)
- výrazne podporoval galikanizmus, radil panovníkovi ako vládnuť, ako deklarovať nepriateľa a ako ho ničiť
- nebol jednoznačne za protestantov – či ich ničiť alebo tolerovať
- galikanizmus – idea francúzskeho nacionalizmu = boj proti rozmáhajúcemu sa snahe Španielska a boj proti fínskemu kráľovi
- východisko nie filozofické, ale praktické
- blízko k panovníkovi – radcovia – položiť návrh čo urobiť
- tvorba rozmachu galikanizmu prostredníctvom praktických politikov
ARMAN JEAN (kardinál Rišelié)
- narodený na konci 16. storočia
- pôsobil v 17. storočí
- od neho pochádza – 1. minister – predseda vlády – premiér
- rozpracoval myšlienku panovníkovej suverenity
- podporoval právo panovníka zasahovať do katolíckej cirkvi na území Francúzska
- označovali ho ako červená eminencia
- podnietenie cirkvi panovníka v mene Francúzska
- sdisciplínovať šľachtu (vládnucu vrstvu) – zákazy bojov – ťažko môže vládnuť
- odboj proti Angličanov – získať späť celé územie Francúzska, pevnosť la Rošel
- vládnuť suverénne Francúzsku– kráľ
- nebol len bojovník, prišiel aj s myšlienkou širšej
- vytvoril francúzsku akadémiu – zoskupovanie spisovateľov, dramatikov
- francúzska akadémia – elitárska spoločnosť – nemá vedeckú činnosť, ale má vedeckých členov – počet členov 40. Elita je vždy malá, aby sa rozširoval duch národa
- generálne stavy sú na to, aby nezavadzali
- exekutívu predstavoval panovník a kabinet – ja
- rišelie odstraňoval všetky prekážky pre vládnutie
- zviesť vojnu so Španielskom
ĽUDOVÍT XIV.
- suverén panstva je panovník, ostatný sú zbytočný, generálne stavy sú zbytočné, parlament iba na sťažnosti
- rozhodovanie bolo na kráľovi
- 1. minister neriadil žiaden rezort (lebo nebol)
- vykrištalizoval sa odbor polície – koniec vlády Ľudovíta XIV.
- Vytvorenie dôveryhodnej siete dôveryhodných ľudí
Galikanizmus – idea štátnej trucovitosti voči pápežovi
Francúzsko – málo militantný, až na otázku znovudobytia
- nebol vonkajší militarizmus
Španielsko – nemohlo sa dostať do Európy inak ako cez Francúzsko
- obsahoval určitú dávku tolerancie voči iným náboženstvám
- neriešil otázku vzťahov iných náboženstiev na území Francúzska
- riešil otázku, čo urobiť, aby bol panovník suverénom
- Anna Rakúska – púšťala myšlienku iných šľachticov na území Francúzska