zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Dejiny politického myslenia II.

 

stalin a stalinizmus (stalin_a_stalinizmzus.doc)

Stalin a stalinizmus

 

Stalin, vlastnym menom Josif Vissarionovic Dzugasvili, sa

narodil 21.12. 1879 v mestecku Gori v Gruzinsku.

O jeho mladosti sa toho vie velmi malo, sam o nej prakticky

nikdy nerozpraval. Jeho otec Vissarion bol alkoholik a o

Josifovu vychovu sa starala jeho matka. Jedinym Stalinovym

vzdelanim bol nedokonceny cirkevny seminar z ktoreho ho

vylucili pre propagovanie marxizmu. Tu sa prejavila Stalinova

fenomenalna pamat a tu treba zrejme hladat korene jeho sklonu k

diktature, dogmam a vyrazne dvojfarebnemu videniu sveta.

Jeho revolucionarska kariera sa zacala v roku 1898 v Tiflise,

terajsom Tbilisi, kde posobil v ramci Socialnodemokratickej

robotnickej strany Ruska (SDRSR), ktora sa neskor premenovala

na Komunisticku stranu (bolsevikov) Ruska (KS(b)R).

Do VOSR je cely jeho zivot pomerne nezaujimavy. Posobil ako

pracovnik strany, skryval sa v ilegalite, bol patkrat vo

vyhnanstve, z ktoreho aj patkrat utiekol. Tu sa zrejme cudoval

nedokonalosti carskeho trestneho systemu a z toho sa zrodila

idea tento system uplne pretvorit.

Kratko po februarovej revolucii, zaciatkom marca 1917

pricestoval Stalin do Moskvy z posledneho vyhnanstva z

Turuchanska. Jeho uloha vo VOSR, neskor neumerne zvelicovana,

bola v skutocnosti nepodstatna. Trochu vplyvu ziskal az pocas

obcianskej vojny, ale stale posobil viac-menej ako obycajny

vykonavatel prikazov ustredia. Bol clenom UV strany, redaktorom Pravdy a mal aj dalsie

vysoke funkcie, ale v skutocnosti vobec nebol nejakym vyznamnym

ci poprednym clovekom. Vykonaval zvacsa administrativnu pracu,

ku ktorej mal zjavne najblizsie. Nikdy nebol teoretikom, lebo

nemal teoreticky rozhlad a myslenie a ani recnicke schopnosti

ako Lenin, Trockij ci Zinoviev. Bol znamy ako praktik, ktory

vzdy tvrdo presadzoval leninsku liniu strany.

Prave v obdobi obcianskej vojny sa znepriatelil s Trockym,

ktory bol v tych casoch jednou z najpopularnejsich a

najvyznamnejsich osobnosti.

Jednym z najdolezitejsich medznikov v Stalinovom zivote bol

XI. zjazd strany v roku 1922, na ktorom bola zavedena funkcia

generalneho tajomnika strany a bol do nej zvoleny prave Stalin,

ako jediny kandidat. Tym zacal odrazu zastavat tri vyznamne

funkcie: funkciu generalneho tajomnika, clena politbyra a clena

organizacneho byra UV KS(b)R.

 

Tak zacal postupne vo svojich

rukach sustredovat moc.

Treba vsak spomenut, ze vtedy funkcia generalneho tajomnika

bola cimsi znacne odlisnym od podoby aka bola napr. za

Gorbacova. Bola to funkcia v ramci sekretariatu strany, cisto

administrativna, o com svedci aj to, ze Stalin mal ako

generalny tajomnik dokonca navstevne hodiny. Napriek tomu vsak

jeho vplyv rastol. V roku 1923 si zacal vtedy uz velmi chory Lenin uvedomovat,

ze Stalin nie je vhodny tajomnik a chcel ho odstavit, v com mu

vsak zabranila jeho smrt v januari 1924.

V tomto roku bol XIII zjazd strany, na ktorom podla Leninovej

vole precitali jeho "List zjazdu", co bol v podstate jeho

politicky zavet. Lenin ho napisal uz na zaciatku roku 1923 a

obsahoval osobne posudky na

vsetkych vtedajsich celnych predstavitelov strany. O Stalinovi

okrem ineho napisal toto:

 

"Stalin je prilis hruby a tento nedostatok, ktory sa

da ako-tak strpiet medzi nami, v styku s nami

komunistami, je nepripustny u generalneho tajomnika.

Preto sudruhom navrhujem, aby premysleli sposob, ako

prelozit Stalina z tejto funkcie"

 

Stalin na zjazde ponukol svoju abdikaciu z funkcie, ale

zastali sa ho Zinoviev s Kamenevom, dvaja z najvyznamnejsich

ludi v strane a jeho abdikacia nebola prijata. Je dost mozne,

ze Stalin s tymto pri navrhu na zlozenie funkcie ratal, Kamenev

a Zinoviev boli vtedy jeho spojencami proti Trockemu. Tak sa

teda Stalin udrzal na poste generalneho tajomnika a po

Leninovej smrti sa stal akymsi vykladacom Lenina a zastupcom

vacsiny strany, a pomocou toho neskor prekonal vsetkych svojich

protivnikov.

Ked sa zamyslime nad vtedajsou situaciou, je na prvy pohlad

skutocne nepochopitelne, ako sa mohol Stalin dostat k moci.

Jeho intelekt sa zdaleka nevyrovnal Trockemu ci Zinovievovi,

medzi ludmi nebol popularny a ako teoretik bol vyslovene slaby.

Jednou z pricin jeho uspechu bolo zrejme to, ze ho vzdy vsetci

podcenovali, snad okrem Lenina. Napriek vsetkym svojim

negativam mal Stalin iste prednosti, ktore nemal nik iny z

"Leninskej gardy". Vedel obratne manipulovat so stranickym

aparatom, bol obzvlast lstivy, pomstychtivy a mal vybornu

pamat. A na rozdiel od ostatnych neprecenoval svoj vplyv a

schopnosti.

Stalinova taktika likvidacie politickych odporcov bola

jednoducha a pritom velmi uspesna. Stalin vzdy tvrdo zastaval

strednu, vacsinovu liniu strany. Vzdy sa spojil s vacsinou a

obvinil daneho odporcu z frakcionarstva, odpadlictva a neskor

aj zo sabotaze ci zaskodnictva.

 

Tym bol dotycny odpisany v

spolocnosti a strane a to bol prakticky jeho koniec.

Prvy clovek s ktorym sa takto vysporiadal bol Lev Davidovic

Trockij. Trockij nebol nikdy typickym bolsevikom (povodne bol

mensevik) a tak pre Stalina nebol problem obvinit ho z

mensevickej uchylky, v com mu velmi vyrazne pomohli Kamenev so

Zinovievom. Odsunul tak Trockeho do pozicie frakcionara,

ktoremu ide iba o osobne ambicie, co bola zrejme napokon aj

pravda. Uz o rok neskor sa dostali do podobnej situacie prave

spominani Kamenev so Zinovievom. Po tomto sa tito dvaja spojili

s Trockym a vytvorili opoziciu voci hlavnej casti strany, ktora

uz nemala ziadnu sancu. Stalin sa tak stal ustrednou postavou,

akymsi zjednocovatelom bolsevickeho stabu, pevnou rukou

udrziavajucou jednotu strany a vernost Leninovmu odkazu.

Trockeho osud nebol prave stastny. V 1927 roku ho vylucili zo

strany a o dva roky nato ho vypovedali zo ZSSR. Stalin neskor

vela raz olutoval, ze sa nechal presvedcit na toto vypovedanie.

Trockij totiz v zahranici az do svojej smrti (v Mexiku ho

zabili zrejme na priamy Stalinov prikaz) aktivne bojoval proti

Stalinovi vsemoznymi sposobmi, najma clankami a aktivizovanim

svojich privrzencov v Rusku. Stalin sa vyvrsil aj na tychto

jeho privrzencoch. Velmi rychlo ich vsetkych pozatvarali do

taborov a vaznic a aj ich rodiny a priatelov vystavili krutym

represaliam.

Velmi vyznamnou postavou, nebezpecnym Stalinovym konkurentom,

sa stal koncom dvadsiatych rokov Nikolaj Ivanovic Bucharin. A

Stalin konkurentov skutocne nemal v laske. Dlhe roky sa zdalo,

ze medzi nimi panuje priatelstvo, ved to bol prave Bucharin,

ktory Stalinovi pomohol pri odsune Zinovieva a Kameneva. Stalin

sa mu za to "odvdacil" zaciatkom tridsiatych rokov, ked sa

nezhodli v rolnickej otazke.

Stalin vtedy prikazal likvidovat kulakov (bohati a schopni

rolnici), nasilne vytvarat kolchozy a sovchozy a brat od nich

ovela viac obilia, nez mohli dat. Vysledkom tohto bol znamy

obrovsky hlad (najma povolzie) a pochopitelne velka

nespokojnost a nepokoje rolnikov. Bucharin sa postavil proti

tejto koncepcii uz na zaciatku. Chcel aktivne zapojit kulakov

do rozvoja socializmu a priblizit hospodarstvo trhovemu

mechanizmu. Tento jeho cin oznacil Stalin za praviciarstvo,

odklon od socializmu ku kapitalizmu a celkove za uplne

neprijatelnu variantu.

Prave v suvislosti s obrovskym hladom je vhodne spomenut

trestny system, ktory Stalin zaviedol. Jeho najdolezitejsim

clankom bol GULAG (Glavnoje upravlenije lagerej=Hlavna sprava

taborov).

 

V ZSSR sa zriadila obrovska siet napravno-pracovnych

taborov, v ktorej bolo v jednom case vraj az 10 milionov

vaznov. Fantasticke svedectvo o nich prinasa Alexander

Solzenicyn v Suostrovi GULAG a dalsich pracach.

Prave roky 29-30 zdruzstevnovania a rozkulacovania znamenali

obrovsky priliv rolnikov (podla niektorych zdrojov okolo 15

milionov ludi) do taborov rozosiatych po celej krajine od

legendarneho ostrova Solovki, cez Kolymu a Sibir az po bane

Dzezkazganu.

Stalin si dal v tomto smere skutocne zalezat. Nikomu sa

nepodarilo utiect patkrat z GULAGU tak ako jemu z carskych

vaznic.

Zaciatkom tridsiatych rokov sa Stalin pomaly dostava do ulohy

vodcu strany a statu. Vsetky velke uspechy industrializacie a

vobec celeho narodneho hospodarstva sa v tlaci prezentovali ako

priamy uspech Stalinovej vodcovskej geniality, umu a

sikovnosti. Propaganda a demagogia najvyssieho stupna vytvarali

v ludoch mienku, ze Stalin je akasi nadprirodzena osobnost, ze

prave on je zarukou vsetkeho pozitivneho a dobreho v state a ze

vsetko zle, co sa v krajine deje, sa deje iba preto, ze sudruh

Stalin o tom nevie. Takto sa zacal tvorit kult Stalinovej

osobnosti.

Na druhej strane, Stalin rozputal v krajine vyslovenu

spionomaniu. Vsetky chyby, omyly, neuspechy a pohromy

prirychleho tempa vystavby a nie najschopnejsieho vedenia

(vcetne povolzskeho hladu) sa pripisovali na vrub trockistom,

saboterom, zaskodnikom, kapitalistickym spionom a inym

kontrarevolucnym zivlom, vznikol fenomenalny pojem nepriatel

ludu. Prave v tridsiatych rokoch sa konalo mnozstvo

falzifikovanych sudnych procesov, ktore zorganizovala Ceka

(Mimoriadna komisia pre boj s kontrarevoluciou), z ktorych

najznamejsie su Sachtinsky proces, proces s Priemyselnou

stranou ci proces s Mensevickym ustredim. Na tychto procesoch

skutocne obdivuhodne spolupracovali sud, obzaloba, obhajoba aj

obzalovani. Obvineni, muceni pri "vysetrovani" (presnejsie

povedane pri uceni sa uloh), obvinovali sa na procesoch sami,

kajali sa, ba dokonca ziadali pre seba najvyssi trest - vsetko

pod hrozbou dalsieho mucenia v pripade komplikacii.

Dvadsiate a najma tridsiate roky boli v Rusku poznacene

atmosferou strachu, nedovery, udavania a hladania vinnikov. Z

dnesneho pohladu je tazko pochopitelne, ako cely lud obrovskej

krajiny mohol uverit comusi takemuto. Vtedy vsak bol Sovietsky

Zvaz skutocne v tazkej situacii.

 

Bol obklopeny samymi

nepriatelskymi krajinami, kazdu chvilu hrozila intervencia a

navyse pomerne vela samotnych obyvatelov Ruska bolo voci

bolsevizmu nepriatelsky naladenych.

Dolezitou tragickou udalostou pre Rusko bolo zavrazdenie

Sergeja Mironovica Kirova, vyznamneho a velmi oblubeneho

stranickeho funkcionara v roku 1934. Oficialna verzia znela, ze

atentat bol spachany na prikaz Trockeho, Zinovieva a Kameneva,

co vsak zrejme nebola pravda. Podstatne vsak je, ze Kirovova

smrt posluzila Stalinovi ako zamienka pre prvu velku cistku v

strane. Lud uveril v podvratnu, teroristicku cinnost byvalych

opozicnikov a v celej spolocnosti sa zacala honba na

sprisahania, teroristov atd. Pochopitelne, prudko stupol vyznam

trestnych organov. Cistka strany bola neuveritelna; zo 139

clenov a kandidatov UV zatkli a odstrelili 98! V podobnej

mierke to zrejme prebehlo v celej strane.

V lete 1936 prebehol proces s Kamenevom a Zinovievom

(pochopitelne obaja sa priznali k podvratnej cinnosti - Ceka si

dala zalezat), oboch potom popravili.

Zaciatkom roku 1937 nastolil Stalin na zasadnuti UV paradoxnu

teoriu o zostrovani triedneho boja sucasne s upevnovanim moci

komunistov a zacala sa najznamejsia stalinska cistka, ktoru

viedol vo funkcii generalneho komisara KGB (Komitet

gosudarstvennoj besopasnosti=Vybor statnej bezpecnosti) Nikolaj

Jezov.

V 1938 odsudili a popravili uz spominaneho Bucharina a

Rykova. Celkova cistka v stranickych organoch mala vynimocny

rozsah, do strany prijali potom okolo 100 000 novych clenov.

Pre ZSSR vsak bola najstrasnejsia cistka vojenskych kadrov,

ktoru zrejme vyprovokovali fasisti, umyselne podporujuci

Stalinov stihomam, obaval sa prevratu prave zo strany vojakov.

Bol popraveny marsal Tuchacevskij a s nim 45% velitelskeho

zboru armady od velitela brigady vyssie. Tym sa bojaschopnost

sovietskej armady prave v obdobi bliziacej sa II.svetovej vojny

katastrofalne zhorsila. To sa neskor, pri utoku Nemecka na

ZSSR, samozrejme prejavilo.

Obetou celej tejto mostruoznej cistky sa stal napokon aj

samotny Jezov, ktoreho dal na Stalinov prikaz popravit jeho o

nic nie lepsi nastupca Lavrentij Berija.

A zacala sa vojna. Pre ZSSR sa zacala priamo az v roku 1941,

lebo az vtedy sa Hitler odvazil napadnut Rusko (na zaciatku

vojny s nim podpisal Stalin pakt o neutoceni) a dosledky boli

strasne.

Ked vsak bol Hitler porazeny, zo Sovietskeho zvazu sa stala

skutocna supervelmoc. Stalin sa stal generalissimom ZSSR a jeho

moc sa stala prakticky neobmedzenou.

 

Samozrejme, tazko

vybojovane vitazstvo nad fasistami sa pripisovalo opat jeho

nezlomnej voli, mudrosti a prezieravosti.

Vitazstvo nad fasizmom presvedcilo sovietsky lud o

nepremozitelnosti socializmu a spravnosti jeho cesty. Za

nevidane kratky cas sa vdaka obetavosti narodov Ruska podarilo

obnovit ekonomicky potencial krajiny. A prave v 1944-46 roku sa

dalsie miliony ludi dostali do sukolesia GULAGu - najma vojaci,

ktori boli v zajati a ludia, ktori zili na uzemi okupovanom

Nemcami.

Po vojne sa miliony vaznov ako lacna pracovna sila aktivne

vyuzivali pri obnove krajiny. A prave Leningrad, tak tazko

skusany pocas blokady, dostal od Stalina v 1949 roku prudky

uder, ked tam rozputal predposlednu zo svojich cistiek. Prave v

tomto roku oslavil Stalin svoju sedemdesiatku, co bola pre celu

krajinu obrovska udalost. V tomto obdobi sa Stalinovo zdravie

zacalo prudko zhorsovat, az napokon ani "ocelovy muz" nevydrzal

a zomrel 5.marca 1953, zrejme na mozgovu prihodu.

A na jeho miesto sa dostal Nikita Sergejevic Chruscov.