Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / komparativna politologia

politicky system SR cez ustavu + prezident (politicky_system_sr_cez_ustavu_+_prezident.doc)

Slovenský politický systém pohľadom cez ústavu SR

Seminárna práca z predmetu Politické systémy krajín

Meno a Priezvisko:         Kamil Mazan        

Ročník:                III.

Fakulta:                FHI

Ústava je základným zákonom každého štátu. Tvorí základ štátnosti. Od ústavy závisí vnútorné usporiadanie štátu, vyvá ženie deľby politickej moci, zabezpečenie práv občanov, demo kracia politického systému, otázka vonkajších medzinárodných vzťahov.

Ústava Slovenskej republiky bola schválená 1. septembra 1992. Tento deň sa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Splatná bola ústava od 1. januára 1993. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Každá hlava sa ďalej člení na oddiely.

Preambula je stručná charakteristika politického systému a štátu. Začína slovami: „My, národ slovenský“, čo svedčí o národnostnom princípe preambuly, ktorý je v súčasnosti ter čom kritiky najmä zo strany menšín. Žiadal by sa skôr občian sky princíp, ako napríklad: „My, občania Slovenskej republi ky“. Problém je ale v tom, že preambulu nie je možné zmeniť ústavným zákonom, lebo je ešte pred ústavou a končí slovami: „ ...uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ús tave:“. Jediným možným spôsobom, ako ju zmeniť, je vypracovať a prijať novú ústavu.

        Prvá hlava sa zaoberá základnými ustanoveniami, štátnymi symbolmi a hlavným mestom Slovenskej republiky. Uvádza, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Štátna moc v ňom pochádza od občanov a na jej území je štátnym jazy kom slovenský jazyk. Zakotvuje, že hlavným mestom je Brati slava.

        Druhá hlava je najrozsiahlejšou časťou ústavy. Definuje garantované práva a slobody občanov Slovenskej republiky. V jednotlivých oddieloch sú zadefinované základné ľudské práva a slobody, ktoré sa viažu na individuálneho človeka ako by tosť, ktoré získa človek narodením. Ďalej sem patria politické práva, práva národnostných menšín, hospodárske, kultúrne a sociálne práva, ale aj práva na zdravé životné prostredie a kultúrne dedičstvo a právo na súdnu a inú ochranu.

        Tretia hlava sa zaoberá hospodárstvom Slovenskej repub liky a Najvyšším kontrolným úradom. Slovenská republika buduje hospodárstvo na trhových princípoch, spravuje sa štátnym roz počtom, ktorý prijíma Národná rada Slovenskej republiky. Za kotvuje nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu a definuje jeho vedenie.

        Štvrtá hlava sa venuje územnej samospráve štátu. Jej zá kladom je obec, ktorá je právnickou osobou , ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.

        Piata hlava upravuje problematiku zákonodarnej moci. Ná rodná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zá konodarným orgánom Slovenskej republiky. Národná rada Sloven skej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky možno rozdeliť do štyroch základných oblastí, a to zákonodarstvo, kontrola, tvorba štátnych orgánov, vnútorná a zahraničná poli tika.

        Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú. Ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy. Rozhodovať o ná vrhu na vyhlásenie referenda. Zriaďo vať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy. Ro kovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kon trolovať činnosť vlády a roko vať o dôvere vláde alebo jej čle nom. Schvaľovať štátny rozpo čet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet. Voliť sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu a podpredsedu najvyššieho kon trolného úradu Slovenskej republiky. Uznášať sa o vypove daní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slo venskej republiky.

        V druhom oddieli sa pojednáva o referende. Povinne sa referendum vyhlasuje v prípade vstupu alebo výstupu z štátneho zväzku s iným štátom. Predmetom referenda nemôžu byť daňové sadzby, štátny rozpočet alebo základné práva a slobody. Refe rendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petí ciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej re publiky. Petícia musí byť písomná a musí spĺňať povinné nále žitosti. Národná rada preskúma, či petícia zodpovedá ústave a či má potrebné náležitosti.

        Šiesta hlava upravuje problematiku výkonnej moci. Má dva oddiely.

Prvým je prezident Slovenskej republiky. Tento oddiel bol upravený ústavným zákonom zo 14. 1. 1999 o priamej voľbe pre zidenta. Najdôležitejšou zmenou ústavného zákona je zmena voľby prezidenta - doteraz hlavu štátu volili poslanci Národ nej rady Slovenskej republiky, po prijatí ústavného zákona prezidenta volia občania v priamych voľbách na päť rokov. Za prezidenta môže kandidovať občan Slovenskej republiky voli teľný do Národnej rady Slovenskej republiky starší ako 40 ro kov. Kandidáta na prezidenta navrhuje najmenej pätnásť poslan cov Národnej rady Slovenskej republiky. Kandidáta na prezi denta môžu navrhnúť aj občania petíciou najmenej 15 tisíc ob čanov. Návrhy na kandidátov sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb, aby sa vyšlo v ústrety petičným akciám. Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov všetkých oprávnených voličov (teda všetkých občanov s volebným právom, nielen zúčastnených, čo by pre úspech v prvom kole znamenalo získať asi dva milióny hlasov občanov). Do dru hého kola postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti a v ňom po stačí na zvolenie najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. Ak jeden z dvoch úspešných kandidátov prvého kola prestane byť voliteľný v kole druhom alebo sa kandidatúry vzdá, takéhoto kandidáta nahradí kandidát s ďalším najvyšším počtom hlasov. Ak sa uchádza o funkciu prezidenta iba jeden kandidát, vo voľbách sa o ňom hlasuje a je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov.

Prezident sa môže svojej funkcie kedykoľvek vzdať, jeho funkčné obdobie sa končí dňom doručenia písomného oznámenia rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu. Pred uplynutím voleb ného obdobia možno prezidenta odvolať ľudovým hlasovaním na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého trojpätinovou väčšinou jej poslancov. Ak za odvolanie prezi denta hlasuje nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voli čov, prezident je odvolaný. Ak však prezident nie je odvolaný, do tridsiatich dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky a jemu začína ply núť nové päťročné volebné obdobie. Na rozdiel od minulosti má prezident skladať sľub nie do rúk predsedu Národnej rady Slo venskej republiky, ale predsedu Ústavného súdu.

Podľa ústavného zákona sa menia aj právomoci prezidenta - prezident má podľa ústavného zákona nové právo rozpustiť Ná rodnú radu Slovenskej republiky aj v prípade, ak sa do troch mesiacov neuzniesla o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda Slovenskej republiky spojila vyslovenie dôvery, či vtedy, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola v období dlhšom ako tri mesiace spôsobilá sa uznášať, hoci jej zasadanie nebolo prerušené. Národnú radu však prezident nebude môcť odvolať po čas posledných šiestich mesiacov svojho funkčného obdobia. Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo vlastizradu, o podaní na Ústavný súd rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou. Odsudzujúce roz hodnutie pléna Ústavného súdu znamená stratu funkcie preziden ta a spôsobilosti ju opätovne získať.

O niektoré právomoci prezident však aj prichádza - naprí klad nebude môcť vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie ústavné zákony. Právomoci prezidenta sú oklieštené aj v prí pade vyhlasovania amnestie či právomocí hlavného veliteľa ozbrojených síl - ústavný zákon ich podmieňuje podpisom pred sedu vlády alebo príslušného ministra a za rozhodnutie prezi denta v takých prípadoch zodpovedá vláda Slovenskej republiky.

        Druhý oddiel pojednáva o vláde Slovenskej republiky. Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej repub liky. Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva aj ďalších členov vlády a poveruje ich riadením ministerstiev. Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedô veru.

        Siedma hlava upravuje problematiku súdnej moci. Charak terizuje Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán na ochranu ústavnosti v Slovenskej republike. Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou a s ústavnými zákonmi. Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ústrednými or gánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Ďalej rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody ob čanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podáva výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná. Nezaujíma stanoviská vo veciach súladu návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou a ústavnými zákonmi.

        Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slo venskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky. Návrh môže podať ďalej súd, generálny prokurátor. Ústavný súd môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak na mietajú porušenie svojich práv. Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

        Sústava súdnej moci je v Slovenskej republike vykonávaná  nezávislým a nestranným súdnictvom. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Súdy sú nezávislé a každý sudca sa musí držať zákona podľa vlastného svedomia a vedomia.

        Ôsma hlava - Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Prokurátor je v úlohe ža lobcu.

        Deviata hlava obsahuje prechodné a záverečné ustanove nia. Uvádza sa v nich, že Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej re publike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zru šovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky. Ústava je podpísaná bývalým predsedom Národnej rady Slovenskej repub liky I. Gašparovičom a bývalým predsedom vlády Slovenskej re publiky V. Mečiarom.