zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Metody empirickeho vyskumu

 

rozhovor (6.doc)

6. ROZHOVOR

 

  1. Charakteristika :
  2. Špecificky prípad interakcie medzi výskumníkom a respondentmi s cieľom získať od neho určité informácie. Nezisťujeme objektívne fakty sociálnych javov, ale názory a mienka ľudí a vybraných sociálnych problémoch
  3. Cieľom rozhovoru je charakteristika tejto osoby, poznávania jej osôb číta zámennou názorov záujmov, postojov, skúsenosti.
  4. GNOZEOLOGICKÁ ANALÝZA : KOMUNIKAČNÝ AKT :
  1. vyslovenie otázky výskumníkov
  2. príjem zo strany respondentov
  3. pochopenie položenej otázky
  4. vnútorná reakcia respondentov
  5. odpovede na položené otázky
  6. príjem odpovedí zo strany výskumníkov
  7. záznam odpovede
  8. vyslovenie ďalšej otázky
  1. OSOBNOSŤ ANKENTÁTORA :
  2. Vek, pohlavie
  3. Vonkajší vzhľad anketátora – prvý dojem
  4. Osobné vlastnosti anketátora – poctivosť, svedomitosť, záujem o prácu, schopnosť dodržiavať pokyny, sociability, empatická schopnosť, rétorické kvality
  5. Prehrešky anketátora – falzifikácia záznamového hárku o rozhovore
  6. Záznam odpovedí respondentov
  7. Tempo rozhovoru – závisí na téme
  8. DRUHY A TYPY ROZHOVORU :
  9. ŠTANDARIZOVANÝ – je uskutočňovaný prísne podľa textu vopred stanovených otázok s vytypovanými osobami (vek, pohlavie)
  10. Nevyhnutná pomôcka – záznamový hárok
  11. NEŠTANDARIZOVANÝ – väčšinou sa uskutočňuje v počiatočných fázach sociologického výskumu, keď kritérium respondenta a štandarda nemá rozhodujúci význam
  12. POLOŠTANDARIZOVANÝ – základom je stanovenie určitého množstva štandardizovaných otázok, ktoré sú v priebehu rozhovoru dopĺňané voľnými otázkami
  13. ZJAVNE PROTOKOLOVANÝ ROZHOVOR – respondent je presne informovaný o sociálnej role, charaktere, obsahu a cieľoch
  14. ZJAVNE NEPROTOKOLOVANÝ ROZHOVOR – keď respondent vie o tom, že je s ním uskutočňovaný rozhovor
  15. TAJNÝ ROZHOVOR – vo svojej klasickej forme predstavuje voľný rozhovor
  16. INDIVIDUÁLNY ROZHOVOR – najčastejší typ rozhovoru v sociálnom výskume
  17. HROMADNÝ ROZHOVOR – používa sa vo výskume malých sociálnych skupín. Súhlasom – najprv rozhovor, potom overenie údajov. Nesúhlasom – postup opačný – rozhovor s jednotlivcom potom celá skupina
  18. TVRDÝ – veľmi sa podobá na výsluch
  19. NEUTRÁLNY - výskum zachováva k respondentovi indiferentný vzťah a navodzuje voči nemu len tému rozhovoru postup kladením jednotlivých otázok
  20. MÄKKÝ - navodenie osobnej sympatie výskumníka a respondenta
  21. HĹBKOVÝ – podrobné zisťovanie motívov určité správania a konania, skúmanie postojov
  22. PANELOVÝ – je opakovanie rozhovoru s tým istým súborom opýtaných
  23. TELEFONICKÝ – málo reprezentatívnych informácií
  24. Priebeh rozhovoru :
  25. Príprava výskumníka – dôsledné, teoretické zvládnutie skúmanej problematiky, schopnosť nadviazať styk , zdvorilosť
  26. FÁZY ROZHOVORU :
  1. PRÍPRAVA ROZHOVORU – čo najlepšie zoznámenie
  2. ZAHÁJENIE ROZHOVORU – prelomiť ľady, nadviazať konverz
  3. PRIEBEH ROZHOVORU – zvolený typ rozhovoru
  4. KLÍMA ROZHOVORU – získanie relevantných poznatkov
  5. ROZVÍJANIE TÉMY A DĹŽKA ROZHOVORU – vyplýva z typu rozhovoru a z cieľov, ktoré sú ním sledované
  6. ZÁZNAM Z ROZHOVORU – musí byť hlavne presný a verne zachytiť odpovede. (prvá reakcia respondenta, odpoveď neviem nezaznamenávať, poznamenať komentár)
  7. UKONČENIE ROZHOVORU – charakter ukončenia návštevy
  8. SPRACOVANIA ZÁZNAMOV ROZHOVORU – závisí na type rozhovoru
  1. CHYBY :
  2. SITUAČNÉ CHYBY – nevhodne zvolené miesto, čas, sociálna situácia
  3. SOCIOLOGICKÉ ZDROJE CHÝB – považovať osobnosť výskumníka
  4. PSYCHOLOGICKÉ ZDROJE CHÝB – názory výskumníka na respondenta
  5. KLADY A NEDOSTATKY ROZHOVORU :
  6. POZITÍVNE STRÁNKY – priamy sociálny styk výskumníka, priebežné pozorovanie správania
  7. NEDOSTATKY – individuálne rozdiely, záznam odpovedí, skúmanie veľkého počtu priestorovo rozptýlených jednotlivcov