Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

C 96/04 Standesamt Stadt Niebüll (c_96_2004.doc)

Vec C 96/04

Konanie začaté na návrh

Standesamt Stadt Niebüll

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Amtsgericht Niebüll)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Určenie priezviska dieťaťa – Konanie smerujúce k prevodu práva na určenie na jedného z rodičov – Nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Abstrakt rozsudku

Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Vnútroštátny súd v zmysle článku 234 ES – Pojem

(Článok 234 ES)

Z článku 234 ES vyplýva, že vnútroštátne súdy sa môžu obrátiť na Súdny dvor, iba ak ide o prebiehajúce konanie, ktoré prejednávajú, a ak majú rozhodnúť v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím, ktoré má súdny charakter.

Amtsgericht (Nemecko) konajúci ako Familiengericht nemôže podať návrh na Súdny dvor, keď vykonáva činnosť správneho orgánu, bez toho, aby zároveň rozhodoval spor.

Platí to, keď má Familiengericht previesť práva na určenie priezviska dieťaťa na jedného z jeho rodičov v prípade, ak manželia nemajú spoločné priezvisko manželov, ale majú dieťa v spoločnej starostlivosti a vyhlásením pred matrikárom neurčili buď priezvisko otca, alebo priezvisko matky ako priezvisko, ktoré bude určené dieťaťu pri narodení, v tomto prípade je Familiengericht oprávnený vydať rozhodnutie bez toho, aby matrikár, ktorý sa naň obrátil, prijal alebo mohol skôr prijať rozhodnutie v tejto oblasti, pričom o spore existujúcom medzi na jednej strane predmetnými rodičmi a na druhej strane správnym orgánom, pokiaľ ide o možnosť zaregistrovania dvojitého priezviska zloženého z priezvisk rodičov, rozhodol v poslednom stupni iný vnútroštátny súd a toto nie je predmetom konania vedeného pred Amstgericht, a okrem toho neexistuje žiaden spor medzi predmetnými rodičmi, pretože sa zhodujú na priezvisku, ktoré chcú dať svojmu dieťaťu, a to na dvojitom priezvisku zloženom z ich priezvisk.

(pozri body 13 – 19)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 27. apríla 2006 ()

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Určenie priezviska dieťaťa – Konanie smerujúce k prevodu práva na určenie na jedného z rodičov – Nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Vo veci C 96/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Amtsgericht Niebüll (Nemecko) z 2. júna 2003 a doručený Súdnemu dvoru 26. februára 2004, ktorý súvisí s konaním začatým na návrh:

Standesamt Stadt Niebüll

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia N. Colneric, J. N. Cunha Rodrigues, M. Ilešič a E. Levits,

generálny advokát: F. G. Jacobs,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. apríla 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        maloleté dieťa Leonhard Matthias, v zastúpení svojho otca, S. Grunkin,

–        nemecká vláda, v zastúpení: A. Tiemann a A. Dittrich, splnomocnení zástupcovia,

–        belgická vláda, v zastúpení: A. Goldman, splnomocnený zástupca,

–        grécka vláda, v zastúpení: E. M. Mamouna, S. Vodina a G. Skiani, splnomocnené zástupkyne,

–        španielska vláda, v zastúpení: E. Braquehais Conesa, splnomocnený zástupca,

–        francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a A. Bodard-Hermant, splnomocnení zástupcovia,

–        holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster a C. W. Wissels, splnomocnené zástupkyne,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Condou-Durande a S. Grünheid, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 30. júna 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 12 ES a 18 ES.

2        Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého zo strany Standesamt Stadt Niebüll (matričný úrad mesta Niebüll, ďalej len „Standesamt“) s cieľom prevodu práva na určenie priezviska dieťaťa na jedného z jeho rodičov. Títo predtým odmietli, aby bolo tomuto dieťaťu určené iné priezvisko ako dvojité priezvisko zložené z ich priezvisk, pod ktorým je už dieťa registrované v Dánsku, kde sa narodilo.

 Vnútroštátny právny rámec

 Medzinárodné právo súkromné

3        § 10 ods. 1 zákona zavádzajúceho nemecký občiansky zákonník (Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuch, ďalej len „EGBGB“) stanovuje:

„Meno fyzickej osoby sa spravuje zákonom štátu, ktorého je táto osoba občanom.“

 Občianske právo

4        Čo sa týka určenia mena dieťaťa, ktorého rodičia majú rôzne priezviská, § 1617 nemeckého občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch, ďalej len „BGB“) stanovuje:

„1.      Ak manželia nemajú spoločné priezvisko manželov a majú dieťa v spoločnej starostlivosti, vyhlásením pred matrikárom určia buď priezvisko otca, alebo priezvisko matky v čase vyhlásenia za priezvisko, ktoré bude určené dieťaťu pri narodení. …

2.      Ak rodičia neurobia uvedené vyhlásenie v lehote jedného mesiaca po narodení dieťaťa, Familiengericht (rodinný súd) prevedie právo určiť priezvisko dieťaťa na jedného z rodičov. Odsek 1 sa použije mutatis mutandis. Súd môže stanoviť lehotu na výkon uvedeného práva. Ak nebolo právo určiť priezvisko dieťaťa vykonané pred uplynutím uvedenej lehoty, dieťa bude mať priezvisko rodiča, na ktorého bolo právo prevedené.

3.      Keď sa dieťa narodí mimo nemeckého územia, súd prevedie právo určiť priezvisko dieťaťa v súlade s odsekom 2, iba ak o to požiada ktorýkoľvek z rodičov alebo dieťa alebo keď je nevyhnutné zapísať priezvisko dieťaťa na nemecký registračný alebo identifikačný doklad.“

5        § 46 zákona o nesporových konaniach (Gesetz über die Angelegenheiten der freiwilligen Gerichtsbarkeit) stanovuje:

„Pred rozhodnutím o prevode práva určiť priezvisko v súlade s § 1617 ods. 2 [BGB] na jedného z rodičov vypočuje Familiengericht oboch rodičov a bude sa usilovať priviesť ich k dohode o voľbe. Rozhodnutie Familiengericht nemusí uvádzať dôvody, na ktorých je založené; proti rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.“

 Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka

6        Dňa 27. júna 1998 sa v Dánsku narodilo manželom Dorothee Paul a Stefanovi Grunkinovi, obom nemeckým občanom, dieťa. Toto dieťa, ktoré má rovnako nemecké občianstvo, malo v čase podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania bydlisko v Dánsku.

7        Podľa potvrdenia týkajúceho sa mena („navnebevis“), vydaného príslušným dánskym orgánom, bolo dieťaťu podľa dánskeho práva určené priezvisko Grunkin-Paul, ktoré bolo zapísané v rodnom liste vydanom v Dánsku.

8        Nemecký matričný úrad odmietol uznať priezvisko dieťaťa pani Paul a pána Grunkina, tak ako bolo určené v Dánsku, z dôvodu, že podľa § 10 EGBGB sa meno fyzickej osoby spravuje zákonom štátu, ktorého je občanom, a že nemecké právo neumožňuje, aby dieťa malo dvojité priezvisko zložené z priezviska otca a priezviska matky. Opravné prostriedky proti tomuto odmietnutiu, podané pani Paul a pánom Grunkinom, boli v poslednom stupni konania zamietnuté rozsudkom Kammergericht Berlin. Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd) odmietol skúmať ústavnú sťažnosť podanú v mene tohto dieťaťa.

9        Pani Paul a pán Grunkin, ktorí boli medzičasom rozvedení, nemali spoločné priezvisko a odmietli určiť priezvisko ich dieťaťa podľa § 1617 ods. 1 BGB.

10      Standesamt podal na Amtsgericht Niebüll ako Familiengericht návrh na prevod práva určiť priezvisko dieťaťa na jedného z rodičov podľa § 1617 ods. 2 a 3 BGB. Domnievajúc sa, že za predpokladu, že právo Spoločenstva predpisuje uznanie mena platne určeného v Dánsku v nemeckom právnom poriadku, je konanie vedené pred ním bezpredmetné, Amtsgericht Niebüll rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je vo svetle zásady zákazu diskriminácie stanovenej v článku 12 ES a vzhľadom na voľný pohyb zaručený každému občanovi Únie článkom 18 ES kolízna norma stanovená v § 10 EGBGB platná, pokiaľ sa pravidlá určenia priezvisk spájajú iba so štátnou príslušnosťou?“

 O právomoci Súdneho dvora

11      Podľa článku 234 prvého odseku ES má Súdny dvor právomoc rozhodnúť o prejudiciálnych otázkach, najmä o výklade Zmluvy a výklade aktov inštitúcií Spoločenstva. Druhý odsek tohto článku dodáva, že „ak je takáto otázka predložená niektorého [niektorému – neoficiálny preklad] súdu členského štátu a tento súd usúdi, že rozhodnutie o tejto otázke je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia, môže požiadať Súdny dvor, aby o nej vydal nález [o nej rozhodol – neoficiálny preklad]“. Tretí odsek predmetného článku stanovuje, že „ak je takáto otázka predložená v priebehu súdneho konania na súde členského štátu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, tento súd postúpi vec [ju postúpi –neoficiálny preklad] Súdnemu dvoru“.

12      V tejto súvislosti pri posudzovaní, či vnútroštátny orgán má povahu súdneho orgánu v zmysle článku 234 ES, čo je otázka, na ktorú sa výlučne vzťahuje právo Spoločenstva, Súdny dvor berie do úvahy všetky skutočnosti ako celok, akými sú právny základ orgánu, skutočnosť, či je stálym orgánom, záväzný charakter jeho rozhodnutí, kontradiktórna povaha konania, uplatňovanie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť (pozri najmä rozsudky zo 17. septembra 1997, Dorsch Consult, C 54/96, Zb. s. I 4961, bod 23 a citovanú judikatúru; z 21. marca 2000, Gabalfrisa a i., C 110/98 až C 147/98, Zb. s. I 1577, bod 33; zo 14. júna 2001, Salzmann, C 178/99, Zb. s. I 4421, bod 13, a z 15. januára 2002, Lutz a i., C 182/00, Zb. s. I 547, bod 12).

13      Okrem toho, hoci článok 234 ES neviaže obrátenie sa na Súdny dvor na podmienku, ktorou je kontradiktórna povaha konania, v ktorom vnútroštátny sudca formuluje prejudiciálnu otázku (pozri rozsudok zo 17. mája 1994, Corsica Ferries, C 18/93, Zb. s. I 1783, bod 12), z tohto článku predsa vyplýva, že vnútroštátne súdy sa môžu obrátiť na Súdny dvor, iba ak ide o prebiehajúce konanie, ktoré prejednávajú, a ak majú rozhodnúť v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím, ktoré má súdny charakter (pozri uznesenia z 18. júna 1980, Borker, 138/80, Zb. s. 1975, bod 4, a z 5. marca 1986, Greis Unterweger, 318/85, Zb. s. 955, bod 4; rozsudky z 19. októbra 1995, Job Centre, C 111/94, Zb. s. I 3361, bod 9; Salzmann, už citovaný, bod 14; Lutz a i., už citovaný, bod 13, a z 30. júna 2005, Längst, C 165/03, Zb. s. I 5637, bod 25).

14      Takže ak vykonáva činnosť správneho orgánu bez toho, aby zároveň rozhodoval spor, aj keď orgán predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania spĺňa iné podmienky pripomenuté v bode 12 tohto rozsudku, nemožno ho považovať za orgán vykonávajúci funkciu súdu (pozri rozsudky Job Centre, už citovaný, bod 11; Salzmann, už citovaný, bod 15, a Lutz a i., už citovaný, bod 14).

15      V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v prípade, ak manželia nemajú spoločné priezvisko manželov, ale majú dieťa v spoločnej starostlivosti a vyhlásením pred matrikárom neurčili buď priezvisko otca, alebo priezvisko matky ako priezvisko, ktoré bude určené dieťaťu pri narodení, nemecký zákon stanovuje, že Familiengericht je príslušný pre prevod práva na určenie priezviska predmetného dieťaťa na jedného z jeho rodičov.

16      Z toho vyplýva, že Familiengericht je oprávnený vydať rozhodnutie bez toho, aby matrikár prijal alebo mohol skôr prijať rozhodnutie vo veci. V konaní vo veci samej zo spisu vyplýva, že Standesamt sa obmedzil na predloženie veci Amtsgericht Niebüll.

17      Za týchto okolností je potrebné sa domnievať, že Amtsgericht Niebüll vykonával činnosť správneho orgánu bez toho, aby mal zároveň právomoc rozhodnúť o spore.

18      Iste, existuje spor medzi na jednej strane predmetnými rodičmi a na druhej strane správnym orgánom, pokiaľ ide o možnosť zaregistrovania dvojitého priezviska Grunkin-Paul v Nemecku. Predsa však o tomto spore v poslednom stupni rozhodol Kammergericht Berlin a tento spor nie je predmetom konania vedeného pred Amtsgericht Niebüll.

19      Okrem toho, v konaní vo veci samej neexistuje žiadny spor medzi predmetnými rodičmi, pretože sa zhodujú na priezvisku, ktoré chcú dať svojmu dieťaťu, a to dvojitom priezvisku zloženom z ich priezvisk.

20      Zo súhrnu vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci Amtsgericht Niebüll nemôže byť považovaný za orgán vykonávajúci funkciu súdu. Preto Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na otázku položenú Amtsgericht Niebüll v jeho rozhodnutí z 2. júna 2003.

 O trovách

21      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred Amstgericht Niebüll, o trovách konania rozhodne Amstgericht Niebüll. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Súdny dvor Európskych spoločenstiev nemá právomoc odpovedať na otázku položenú Amtsgericht Niebüll v jeho rozhodnutí z 2. júna 2003.

Podpisy