Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

C 353/06 na návrh Stefan Grunkin a Dorothee Regina Paul (c_353_2006.doc)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 14. októbra 2008 ()

„Právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov – Medzinárodné právo súkromné týkajúce sa priezviska − Štátna príslušnosť ako jediný hraničný určovateľ na účely stanovenia uplatniteľného práva − Maloleté dieťa, ktoré sa narodilo a má bydlisko v jednom členskom štáte a je štátnym príslušníkom iného členského štátu – Neuznanie jeho mena získaného v členskom štáte narodenia a bydliska zo strany členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom“

Vo veci C 353/06,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Amtsgericht Flensburg (Nemecko) zo 16. augusta 2006 a doručený Súdnemu dvoru 28. augusta 2006, ktorý súvisí s konaním začatým na návrh:

Stefan Grunkin,

Dorothee Regina Paul,

za účasti:

Leonhard Matthias Grunkin-Paul,

Standesamt Niebüll,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann (spravodajca), C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts a M. Ilešič, sudcovia G. Arestis, A. Borg Barthet, J. Malenovský, J. Klučka, U. Lõhmus, E. Levits a C. Toader,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. decembra 2007,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        pán Grunkin,

–        nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

–        belgická vláda, v zastúpení: L. Van den Broeck, splnomocnená zástupkyňa,

–        grécka vláda, v zastúpení: E.-M. Mamouna, G. Skiani a O. Patsopoulou, splnomocnené zástupkyne,

–        španielska vláda, v zastúpení: M. Sampol Pucurull a J. Rodríguez Cárcamo, splnomocnení zástupcovia,

–        francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a J.-C. Niollet, splnomocnení zástupcovia,

–        litovská vláda, v zastúpení: D. Kriaučiūnas, splnomocnený zástupca,

–        holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, splnomocnená zástupkyňa,

–        poľská vláda, v zastúpení: E. Ośniecka-Tamecka, splnomocnená zástupkyňa,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Maidani a S. Gruenheid, ako aj W. Bogensberger, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 24. apríla 2008,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 12 ES a 18 ES.

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Grunkinom a pani Paul na jednej strane a Standesamt Niebüll (matričný úrad v meste Niebüll) na strane druhej v súvislosti s jeho odmietnutím uznať priezvisko ich syna Leonharda Matthiasa, tak ako bolo určené a zaregistrované v Dánsku a zapísať ho do matričnej knihy, ktorá im bola na uvedenom sprístupnená.

 Nemecký právny rámec

 Medzinárodné právo súkromné

3        Článok 10 ods. 1 zákona uvádzajúceho občiansky zákonník (Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuch, ďalej len „EGBGB“) stanovuje:

„Meno fyzickej osoby sa spravuje právom štátu, ktorého je táto osoba štátnym príslušníkom.“

 Občianske právo

4        Čo sa týka určenia priezviska dieťaťa, ktorého rodičia majú rôzne priezviská, § 1617 občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch, ďalej len „BGB“) stanovuje:

„1.      Ak rodičia nemajú spoločné priezvisko manželov a majú dieťa v spoločnej starostlivosti, vyhlásením pred matrikárom zvolia buď priezvisko otca, alebo priezvisko matky v čase vyhlásenia za priezvisko, ktoré bude určené dieťaťu pri narodení. …

2.      Ak rodičia neuskutočnili uvedené vyhlásenie v lehote jedného mesiaca po narodení dieťaťa, Familiengericht (rodinný súd) prevedie právo určiť priezvisko dieťaťa na jedného z rodičov. Odsek 1 sa použije mutatis mutandis. Súd môže určiť lehotu na výkon uvedeného práva. Ak nebolo právo určiť priezvisko dieťaťa vykonané pred uplynutím uvedenej lehoty, dieťa bude niesť priezvisko rodiča, na ktorého bolo právo prevedené.

3      Keď sa dieťa narodí mimo nemeckého územia, súd prevedie právo určiť priezvisko dieťaťa na rodiča v súlade s odsekom 2, iba ak o to požiada ktorýkoľvek z rodičov alebo dieťa alebo keď je nevyhnutné zapísať priezvisko dieťaťa na nemecký registračný alebo identifikačný doklad.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

5        Dňa 27. júna 1998 sa v Dánsku narodil Leonard Matthias Grunkin-Paul, dieťa v tom čase manželov pani Paul a pána Grunkina, ktorí sú nemeckí štátni príslušníci. Nemeckú štátnu príslušnosť má aj toto dieťa, ktoré od uvedeného dátumu žije v Dánsku.

6        V súlade s osvedčením príslušného dánskeho orgánu týkajúcim sa mena („navnebevis“) dostalo uvedené dieťa podľa dánskeho práva priezvisko Grunkin-Paul, ktoré tiež bolo zapísané do jeho dánskeho rodného listu.

7        Nemecké matričné orgány odmietli uznať meno dieťaťa, tak ako bolo určené v Dánsku, a to z dôvodu, že v zmysle článku 10 EGBGB sa priezvisko fyzickej osoby spravuje právom štátu, ktorého je dieťa štátnym príslušníkom a nemecké právo dieťaťu neumožňuje mať dvojité priezvisko, zložené z priezviska otca a matky. Opravné prostriedky podané rodičmi Leonharda Matthiasa proti tomuto odmietnutiu boli zamietnuté.

8        Rodičia dieťaťa, ktorí sa medzičasom rozviedli, si nezvolili spoločné meno a odmietli meno dieťaťa určiť podľa § 1617 ods. 1 BGB.

9        Standesamt Niebüll sa obrátil na Amtsgericht Niebüll, aby tento rozhodol o prevedení práva na určenie priezviska mladého Leonharda Matthiasa na jedného z jeho rodičov podľa § 1617, ods. 2 a 3 BGB. Amtsgericht Niebüll prerušil konanie a podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 27. apríla 2006, Standesamt Stadt Niebüll (C 96/04, Zb. s. I 3561), konštatoval, že Amtsgericht Niebüll, ktorý rozhodoval v rámci nesporového konania, vykonáva činnosť správneho orgánu bez toho, aby zároveň rozhodoval spor, takže ho nemožno považovať za orgán vykonávajúci funkciu súdu. Z tohto dôvodu Súdny dvor vyhlásil, že nie je príslušný na položenú otázku odpovedať.

10      Dňa 30. apríla 2006 požiadali rodičia Leonharda Matthiasa príslušný orgán, aby ho zaregistroval do matričnej knihy v Niebüll pod menom Grunkin-Paul. Rozhodnutím zo 4. mája 2006 Standesamt Niebüll tento zápis zamietol z dôvodu, že nemecká právna úprava v oblasti určovania priezviska takýto zápis neumožňuje.

11      Rodičia uvedeného dieťaťa podali 6. mája 2006 na Amtsgericht Flensburg návrh, aby bolo Standesamt Niebüll uložená povinnosť uznať priezvisko ich syna, tak ako bolo určené a zaregistrované v Dánsku a zapísať ho do matričnej knihy pod menom Leonhard Matthias Grunkin-Paul.

12      Vnútroštátny súd konštatuje, že Standesamt Niebüll nie je možné uložiť povinnosť, aby zapísal meno, ktoré nemecká právna úprava nepripúšťa, ale zároveň má pochybnosti o tom, či je skutočnosť, že občan Únie je povinný používať v rôznych členských štátoch odlišné priezviská, v súlade s právom Spoločenstva.

13      Za týchto okolností Amtsgericht Flensburg rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je vo svetle zásady zákazu diskriminácie stanovenej v článku 12 ES a vzhľadom na voľný pohyb zaručený každému občanovi Únie článkom 18 ES prípustná nemecká kolízna norma stanovená v článku 10 EGBGB, pokiaľ sa pravidlá určenia priezviska spájajú iba so štátnou príslušnosťou?“

 O prejudiciálnej otázke

14      Vnútroštátny súd sa vo svojej otázke v podstate pýta, či články 12 ES a 18 ES bránia tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli uznať priezvisko dieťaťa, tak ako bolo určené a zaregistrované v inom členskom štáte, v ktorom sa dieťa narodilo a v ktorom má odvtedy bydlisko, teda dieťaťa, ktoré je tak ako jeho rodičia štátnym príslušníkom len prvého z uvedených členských štátov.

 O pôsobnosti Zmluvy ES

15      Na úvod je potrebné konštatovať, že situácia Leonharda Matthiasa spadá do vecnej pôsobnosti Zmluvy ES.

16      Aj keď pravidlá upravujúce priezvisko osoby patria pri súčasnej podobe práva Spoločenstva do pôsobnosti členských štátov, tieto štáty musia pri jej vykonávaní dodržiavať právo Spoločenstva, okrem prípadu, že ide o vnútornú situáciu, ktorá nemá žiadnu spojitosť s právom Spoločenstva (pozri rozsudok z 2. októbra 2003, Garcia Avello, C 148/02, Zb. s. I 11613, bod 25, ako aj bod 26 a citovanú judikatúru).

17      Súdny dvor však už konštatoval, že takáto spojitosť s právom Spoločenstva existuje v prípade detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu, pričom sa legálne zdržiavajú na území iného členského štátu (pozri rozsudok Garcia Avello, už citovaný, bod 27).

18      Z toho vyplýva, že je v zásade dôvodné, aby sa Leonhard Matthias dovolával voči členskému štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, práva nebyť diskriminovaný na základe svojej štátnej príslušnosti, ktoré mu vyplýva z článku 12 ES ako aj práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov stanoveného v článku 18 ES.

 O článku 12 ES

19      Pokiaľ však ide o článok 12 ES, je potrebné hneď na úvod konštatovať, tak ako uviedli všetky členské štáty, ktoré predložili Súdnemu dvoru svoje pripomienky, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev, že Leonhard Matthias v Nemecku nie je na základe svojej štátnej príslušnosti nijako diskriminovaný.

20      Vzhľadom na to, že uvedené dieťa a jeho rodičia majú len nemeckú štátnu príslušnosť a nemecká kolízna norma, ktorej sa týka vec sama, odkazuje na nemecké hmotné právo v oblasti mien, nemôže určenie mena tohto dieťaťa v Nemecku v súlade s nemeckou právnou úpravou predstavovať diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

 O článku 18 ES

21      Je potrebné pripomenúť, že vnútroštátna právna úprava, ktorá niektorých štátnych príslušníkov znevýhodňuje len z toho dôvodu, že uplatnili svoje právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území iného členského štátu, predstavuje obmedzenie slobôd, ktoré sú v článku 18 ods. 1 ES priznané každému občanovi Únie (pozri rozsudky z 18. júla 2006, De Cuyper, C 406/04, Zb. s. I 6947, bod 39 a z 22.mája 2008, Nerkowska, C 499/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 32).

22      Skutočnosť, že dotknutá osoba je nútená mať v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, iné meno, ako je meno určené a zaregistrované v členskom štáte narodenia a bydliska, môže byť prekážkou výkonu práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktoré je zakotvené v článku 18 ES.

23      Je totiž potrebné pripomenúť, že Súdny dvor už v súvislosti s deťmi, ktoré majú štátnu príslušnosť dvoch členských štátov konštatoval, že rozdielnosť priezvísk môže dotknutým osobám priniesť vážne komplikácie tak profesionálneho, ako aj súkromného charakteru vyplývajúce okrem iného z ťažkostí pri využívaní právnych účinkov diplomov alebo dokumentov v členskom štáte, ktorého sú tieto deťmi štátnymi príslušníkmi, vystavených na priezvisko uznané v inom členskom štáte, ktorého sú tiež štátnymi príslušníkmi (rozsudok Garcia Avello, už citovaný, bod 36).

24      Takéto vážne komplikácie môžu nastať rovnakým spôsobom v situácii, akou jej vec sama. V tejto súvislosti má len malý význam skutočnosť, či je rozdielnosť priezvísk dôsledkom dvojitej štátnej príslušnosti dotknutých osôb alebo toho, že v štáte narodenia a bydliska sa určenie mena spája s bydliskom, kým v štáte, ktorého sú tieto osoby štátnymi príslušníkmi je toto určenie spojené so štátnou príslušnosťou.

25      Ako uvádza Komisia, mnohé každodenné životné situácie v súkromnej i verejnej oblasti vyžadujú dôkaz o identite, teda dôkaz, ktorým je zvyčajne pas. Keďže Leonhard Matthias má len nemeckú štátnu príslušnosť, vydanie takéhoto dokumentu spadá do výlučnej pôsobnosti nemeckých orgánov. V prípade, že tieto orgány odmietnu uznať priezvisko, tak ako bolo určené a zaregistrované v Dánsku, tomuto dieťaťu bude uvedenými orgánmi vydaný pas s iným menom ako je meno, ktoré dostalo v Dánsku.

26      Z toho vyplýva, že dotknutej osobe pri každom preukazovaní jej identity v Dánsku, teda v členskom štáte, v ktorom sa narodila a v ktorom má odvtedy bydlisko, hrozí, že bude musieť rozptýliť pochybnosti týkajúce sa jej identity a vyvrátiť podozrenie z nepravdivého uvedenia mena vyplývajúce z rozdielu medzi menom, ktoré odjakživa používa v každodennom živote a ktoré je vedené tak v registroch dánskych úradov ako aj vo všetkých úradných dokumentoch, ktoré boli v súvislosti s touto osobou v Dánsku vystavené, ako je napríklad rodný list, na jednej strane a menom, ktoré je uvedené v jej nemeckom pase na strane druhej.

27      Okrem toho hrozí, že počet dokumentov, najmä potvrdení, osvedčení a diplomov, na ktorých bude zjavný rozdiel v súvislosti s priezviskom dotknutej osoby, bude v priebehu rokov stúpať, keďže dieťa má úzky vzťah tak s Dánskom, ako aj s Nemeckom. Zo spisu totiž vyplýva, že hoci uvedené dieťa žije hlavne so svojou matkou v Dánsku, pravidelne sa zdržiava v Nemecku, kde navštevuje svojho otca, ktorý sa tam po rozvode usadil.

28      Uvedený rozdiel v priezvisku môže vždy vtedy, keď meno použité v konkrétnej situácii nezodpovedá menu uvedenému v dokumentoch predložených ako dôkaz o identite osoby, a to najmä s cieľom získať určité plnenie alebo uplatniť akékoľvek právo alebo preukázať úspešné vykonanie skúšok či získanie odbornej spôsobilosti alebo vtedy, keď meno uvedené v dvoch dokumentoch predložených spoločne nie je rovnaké, vyvolať pochybnosti o identite tejto osoby, ako aj o autenticite preložených dokumentov alebo o pravdivosti informácií, ktoré sú v nich uvedené.

29      Prekážka voľného pohybu, tak ako vyplýva z vážnych komplikácií opísaných v bodoch 23 až 28 tohto rozsudku môže byť odôvodnená len ak sa zakladá na objektívnych okolnostiach a je primeraná zákonne sledovanému cieľu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2007, Komisia/Nemecko, C 318/05, Zb. s. I 6957, bod 133 a citovanú judikatúru).

30      S cieľom odôvodnenia štátnej príslušnosti ako výlučného hraničného určovateľa pri určovaní priezviska tvrdí nemecká vláda a niektoré ďalšie vlády, ktoré predložili Súdnemu dvoru pripomienky najmä to, že tento hraničný určovateľ predstavuje objektívne kritérium umožňujúce stanoviť meno osoby určitým a kontinuálnym spôsobom, zabezpečiť jednotnosť mena medzi súrodencami a udržať vzťahy medzi členmi vzdialenej rodiny. Okrem toho má toto kritérium za cieľ, aby sa so všetkými osobami, ktoré majú určitú štátnu príslušnosť zaobchádzalo rovnakým spôsobom a aby za zabezpečilo rovnaké určovanie mien osôb, ktoré majú rovnakú štátnu príslušnosť.

31      Žiadnemu z dôvodov uvedených na podporu štátnej príslušnosti ako hraničného určovateľa pri určovaní priezviska, akokoľvek môžu byť samé o sebe legitímne, však neprináleží taká dôležitosť, ktorá by mohla odôvodniť to, že príslušné orgány členského štátu zamietnu za okolností, aké sú tie vo veci samej, uznať priezvisko dieťaťa v podobe, v akej už bolo určené a zaregistrované v inom členskom štáte, kde sa toto dieťa narodilo a má odvtedy bydlisko.

32      Pokiaľ totiž štátna príslušnosť ako hraničný určovateľ sleduje zabezpečenie určenia mena osoby kontinuálnym a stabilným spôsobom, je potrebné konštatovať – tak ako to uviedla Komisia –, že za okolností, akými sú tie vo veci samej by takýto hraničný určovateľ priniesol opačný výsledok, ako je ten, ktorý sleduje. Pri každom prekročení hraníc medzi Dánskom a Nemeckom by totiž toto dieťa malo iné meno.

33      Pokiaľ ide o cieľ zabezpečenia jednotnosti mena medzi súrodencami, postačí uviesť, že vo veci samej takýto problém nenastal.

34      Okrem toho je na mieste konštatovať, že štátna príslušnosť ako hraničný určovateľ pri určovaní priezviska sa na základe nemeckého medzinárodného práva súkromného nepoužíva bez výnimiek. Je nepochybné, že nemecké kolízne normy týkajúce sa určenia mena dieťaťa umožňujú ako hraničný určovateľ zvyčajné bydlisko jedného z rodičov, ak sa takéto bydlisko nachádza v Nemecku. Preto dieťaťu, ktoré na rozdiel od svojich rodičov nemá nemeckú štátnu príslušnosť možno aj tak v Nemecku dať priezvisko vytvorené na základe nemeckej právnej úpravy, ak jeden z jeho rodičov má v Nemecku zvyčajné bydlisko. Situácia, ktorá sa podobá na situáciu Leonharda Matthiasa by sa teda mohla stať aj v Nemecku.

35      Nemecká vláda ďalej tvrdí, že vnútroštátna právna úprava neumožňuje z praktických dôvodov určovať zložené mená. Dĺžku mien by totiž malo byť možné obmedziť. Zákonodarca Spoločenstva prijal ustanovenia, aby nasledujúca generácia nebola nútená vzdať sa časti priezviska. Slobodu, ktorú by jedna generácia získala, ak by dvojité mená boli povolené, by nasledujúca generácia stratila. Nemala by totiž rovnaké možnosti na kombinovanie ako predchádzajúca generácia.

36      Takéto úvahy o administratívnej praktickosti však nemôžu postačovať na to, aby odôvodnili prekážku voľného pohybu, konštatovanú v bodoch 22 až 28 tohto rozsudku.

37      Okrem toho, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nemecké právo úplne nevylučuje možnosť dať zložené priezvisko deťom nemeckej štátnej príslušnosti. Ako totiž potvrdila nemecká vláda na pojednávaní, ak má jeden z rodičov štátnu príslušnosť iného členského štátu, môžu sa rodičia rozhodnúť vytvoriť priezvisko dieťaťa v súlade s právnou úpravou tohto štátu.

38      Okrem toho je potrebné konštatovať, že pred Súdnym dvorom nebol uvedený žiaden špecifický dôvod, ktorý by prípadne mohol brániť uznaniu priezviska Leonharda Matthiasa, tak ako bolo určené a zaregistrované v Dánsku, ako napríklad skutočnosť, že jeho meno je v Nemecku v rozpore s verejným poriadkom.

39      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať, že článok 18 ES bráni za podmienok, ako sú tie vo veci samej tomu, aby orgány členského štátu odmietli pri uplatňovaní vnútroštátneho práva uznať priezvisko dieťaťa, tak ako bolo určené a zaregistrované v inom členskom štáte, v ktorom sa dieťa narodilo a má odvtedy bydlisko, teda dieťaťa, ktoré je tak ako jeho rodičia štátnym príslušníkom len prvého z uvedených členských štátov.

 O trovách

40      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 18 ES bráni za podmienok, ako sú tie vo veci samej tomu, aby orgány členského štátu odmietli pri uplatňovaní vnútroštátneho práva uznať priezvisko dieťaťa, tak ako bolo určené a zaregistrované v inom členskom štáte, v ktorom sa dieťa narodilo a má odvtedy bydlisko, teda dieťaťa, ktoré je tak ako jeho rodičia štátnym príslušníkom len prvého z uvedených členských štátov.