Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Strojnícka fakulta / Inovácie

01.tema.doc (01.tema.doc)

Inovácie: vyjadruje zmenu v pôvodnej štruktúre výrobného organizmu t.j. prechod k novému stavu vnútornej štruktúry. Do inovácie patria zmeny výrobkov, technológii, výrobných prostriedkov, štruktúry organizácie a trhu. Zmeny môžu byť kvantitatívne a kvalitatívne. Za zakladateľa teórie inovácií je považovaný americký vedec rakúskeho pôvodu Schumpeter, ktorý vo svojej práci z roku 1911 formuloval tzv. „kombinácie vývojových zmien", chápané ako prekračovanie obnovovania systémov a procesov v uzavretom kruhu. Základnými prvkami priemyselných inovácií sú: základné poznatky a know-how, idey, ktoré transformujú základné poznatky do nových výrobkov, procesov a služieb, vysoká rýchlosť implementácie ideí na trhové podmienky. Inovátor: Osoba, skupina osôb, ktoré sú nositeľmi inovačnej aktivity. Predpokladajú, že: 1.V podmienkach podnikania dôjde k zmenám, a že tieto zmeny budú rýchle. 2.Existujú zákonitosti zmien, ktoré sa dajú predvídať a analyzovať. 3.Inovácie sú najlepšou prípravou na zvládnutie týchto zmien. 4.Inovácie sú základom zabezpečenia dlhodobej konkurencieschopnosti podniku. 5. Inovácie sú náročné, ale inovátori majú znalosti, zdroje a odvahu ich zvládnuť. 6. Inovácie sú rizikové, ale väčšie riziko je neinovovať. 7. Dominantná je tvorivosť a vízia a nie rutinná činnosť. 8. Na výzvy z okolia treba reagovať aktívne a včas. Inovačná firma: Firma, ktorá vo svojej činnosti vychádza prioritne z inovačnej stratégie.Vyznačuje sa vysokým podielom inovovaných výrobkov v štruktúre predaja, používaním vyspelej technológie a inovatívnym riadením.

Štrukturálne znaky inovačnej firmy sú: 1. Vysoký podiel investícií do výskumu, know-how, prípravy výrobkov a technológií, automatizácie. 2. Pružnosť a viacprofesnosť produkčnej základne zabezpečujú dostatočnú variabilitu a rýchlosť zmien výroby. 3. Zmeny kapacity podľa odbytu produkcie. 4. Kontinuálne usporiadanie materiálového toku. 5. Kvalifikované pracovné sily a inovačné zdroje. 6. Krátky čas na realizáciu zmien podľa požiadaviek trhu. Silové pole inovácie: Podstatu vzniku inovácií možno vyjadriť pomocou tzv. silového poľa – sily vyvolávajúce zmenu a sily potláčajúce zmenu. V štandardnom stave existuje rovnováha týchto síl. Pri inovácii nastáva táto zmena: 1.Rozmrazenie rovnovážneho stavu, 2. Realizácia inovácie, 3. Opätovné zmrazenie. Hnacie sily inovačného vývoja: Zo systémového hľadiska je inovácia v podstate reakciou na zmeny.Priorita inovácií v súčasnom prostredí vyplýva najmä z rastu rozsahu a frekvencie zmien. Orientácia inovácií: Preferenčné zameranie inovácií na nové výrobky a technológie. Inovácia výrobkov je orientovaná navonok. Jej cieľom je zvýšiť záujem zákazníkov a predaj. Inovácia technológie je orientovaná do vnútra firmy a jej cieľom je zabezpečiť kvalitu a produktivitu. Platí časová priorita inovácie výrobkov. Inovácia technológie v ďalšej časovej fáze stabilizuje inovačný potenciál výrobku. Z hľadiska nákladov je inovácia technológie náročnejšia ako inovácia výrobkov. Napr. v ťažkom priemysle je pomer 1:14 a vo všeobecnom strojárstve 1:3.

Inovačný proces: Postupnosť aktivít vedúca k tvorbe a realizácii nového produktu, výrobku, služby, alebo organizácie. Z teoretického hľadiska je definovaný všeobecnou teóriou tvorby systémov. Inovácia štartuje z inovačného nápadu, ktorý identifikuje novú potrebu budúcich užívateľov, ale aj spôsobu ako túto potrebu zabezpečiť. Predpokladom je poznanie situácie, analýzy podmienok, vývojových trendov a iných dôležitých faktorov a tvorivý návrh nového riešenia. Inovačný nápad je v ďalšom kroku podrobený analýze z hľadiskarealizovateľnosti, osobitne s dôrazom pre zabezpečenosť zdrojov, hnow – how, technického vybavenia, financií, ľudských zdrojov, priestoru, partnerov a pod. Hodnotí sa aj trhový potenciál a predpoklady dosiahnutia ekonomických prínosov a návratnosti investícií. Otestovaný inovačný nápad sa transformuje na inovačnú príležitosť. V prípade priaznivých podmienok nastupuje fáza vývoja nového výrobku, služby, alebo organizácie. Praktické postupy sú závislé od inovačnej oblasti. Napr. pri strojárskych výrobkoch je to dizajn architektúry výrobku, rozmerové a pevnostné výpočty, konštrukčné výkresy, realizácia prototypov a ich skúšky. Ďalšie kroky inovačného procesu reprezentujú fázu materializácie inovácie t.j. prípravu výrobnej základne pre opakovanú výrobu. Záverečné fázy súvisia s trhovou aplikáciou inovácie.

Základné charakteristiky inovácie: 1. Úroveň zmien (stupeň novosti): Rozlišuje sa novosť podľa oblasti pôsobnosti: novosť v rámci podniku, novosť v rámci odvetvia, celosvetová novosť. Exaktnejšie posudzovanie novosti je založené na hodnotení úrovne zmien inovovaného objektu. Treba pripomenúť, že medzi stupňami novosti inovácií nie sú principiálne protirečenia. Inovácia, ktorá vedie k vzniku nového radu výrobkov spravidla otvára nové trhy, výrobné odbory, alebo mení podstatu reprodukčných procesov. Obvykle však inovácia vyššieho radu neobsiahne celú potenciálnu oblasť. Až nadväzujúce inovácie nižších radov realizujú všetky jej výhody. Riziko: Je spojené na jednej strane s nádejou na dosiahnutie mimoriadne vysokých prínosov, na druhej strane s nebezpečenstvom neúspechu a strát. Hlavné zdroje rizík: 1. zmena dopytu (zmeny spotrebiteľských preferencií, vstup substituujúcichvýrobkov a služieb, zníženie kúpyschopnosti zákazníkov, vstup konkurencie). 2. zmeny cien, resp. zmeny nákladov - materiál, energia, mzdy, investičné zariadenia a pod. 3. Nezohľadnenie zmien trhu. 4. Chyby v projektovom riadení. 5. Malý trh, ktorý nemá predpoklady na rozvoj. 6. Nedostatočný potenciál na ďalšie zlepšovanie výrobku resp. služieb. 7. Uvedenie dobrého výrobku, ale v nesprávnom čase. Doporučenia pre znižovanie inovačného rizika: Diverzifikácia inovácií, Zvyšovanie pružnosti, Delenie rizika a jeho transfér, Vytváranie rezerv, Postupnosť inovačných aktivít, Využívanie silového potenciálu, Získavanie dodatočných informácií, Poistenie. Náklady na inováciu: Charakteristika umožňuje posúdenie kvantitatívnej a kvalitatívnej stránky inovácie v ekonomických pojmoch. Náklady sa pohybujú v širokom spektre. Treba pripomenúť, že náklady na inováciu musia byť v relácii k očakávaným prínosom. Typickým znakom inovácií sú silné ašpirácie. Ak bežné racionalizačné opatrenia prinášajú zvýšenie produktivity o 20-30% potom inovácia vyššieho rádu prináša skok v produktivite 100 až 1.000%.