zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Svetová ekonomika

 

Prednáška č. 5 (prednaska_c_5-20.10.2008.doc)

Svetová ekonomika

Prednáška č.5                20.10.2008

 

Medzinárodný pohyb tovarov a služieb

-dôležitý a nezastupiteľný význam obchodu pre rozvoj ekonomiky i spoločnosti – výmena tovaru, informácií, skúseností, znalostí

-pri vzniku priemyslu – ZO bol zdrojom akumulácie prostriedkov na industrializáciu (merkantilizmus)

 

Klasická ekonómia

-Smith – absolútne výhody

-Ricardo – komparatívne výhody

-neoklasická ekonómia – teória vybavenosti výrobnými faktormi

-Heckscher – Ohlinova teoréma – najhojnejší výrobný faktor

-Samuelson – vyrovnávanie cien výrobných faktorov

-CH. Kindleberger         - tradičné ekonomiky

                                           - transformujúce sa ekonomiky

 

Vývoj medzinárodného obchodu

-merkantilizmus – priemyselná revolúcia – prevaha industriálnych ekonomík Európy – sformovanie priemyselnej štruktúry obchodu – suroviny za hotové produkty – 1. etapa MO do 1. sv. vojny

2. etapa – 1918 – 1950 – vplyv vojen  a hospodárskej krízy v 30. rokoch – nerovnomerný vývoj obchodu – 20. roky – rast a 30. roky – pokles obchodu

 

3. etapa vývoja MO – po 2. sv. vojne-rôzne členenie tejto etapy – možno aj podľa etáp vývoja SH a vplyvu jeho činiteľov

-tempo rastu MO o polovicu vyššie než tempo hospodárskeho rastu – vo VTE

-zmena štruktúry MO – rast finálnej produkcie

-rast vnútro firemného obchodu medzi filiálkami v rôznych krajinách

-nízke ceny surovín a energie

 

Od 70. rokov – zmeny v MO-vplyv negatívneho vývoja SH (rozpad BWMS, ropné šoky, štrukturálne krízy, stagflácia)

-spomalenie tempa rastu MO

-pokles podielu energie a surovín

-rast finálnych produktov a služieb

-rast podielu NIC, ale pokles RK ako celku

 

80. a 90. roky – liberalizácia MO-rast obchodu s modernými technológiami a službami

-pozitívny vplyv integračných tendencií – EÚ, Mercosur, NAFTA

-rozpad bipolárneho sveta

-uruguajské kolo GATT

-90. roky – nerovnomerný vývoj MO v jednotlivých rokoch

-od začiatku 21. stor. – najskôr pokles,  od roku 2002 vyššie tempo rastu

 

Faktory vývoja MO po 2. svetovej vojne

-VTP

-integračné procesy

-ZO politika štátov

-liberalizácia MO

-liberalizácia, nárast a oddelenie kapitálových tokov

-vplyv medzinárodných organizácií

-mimoekonomické – rozpad sveta na dva systémy a rozpad koloniálnej sústavy

 

Štruktúra MO-komoditná

-klasická – suroviny za priemyselné výrobky – prevláda až do polovice 20. storočia – potom rast finálnej priemyselnej produkcie

-od 80. rokov – rast podielu sofistikovanej produkcie priemyslu a služieb

 

 

V roku 2002 – podľa Svetovej banky

-podiel MO na HDP sveta 23,8 % - t.j. 7, 568 bil. USD v stálych cenách

        - z toho:        -služby asi 20%                      

                -tovary asi 80%         -priemyselný tovar – 60%

                                                 -energia, suroviny  – 10%

                                                 -potraviny              - 10%

  1. VTE – rozhodujúci podiel na priemyselných produktoch a službách
  2. RK – väčší podiel na energiách a surovinách

 

Teritoriálna štruktúra MO-rast podielu obchodu rozvojových krajín na MO na úkor VTE a TE v 90. rokoch

                         1990      2000

   VTE                 71,5%    68,7%

   RK                   23,8%    27,7%

   TE                      4,7%     3,6%

Podľa UNCTAD

(USA – 13,5; Nemecko – 9,5; Japonsko – 6)

 

Asi ½ MO sa realizuje medzi VTE s 15 % obyvateľstva sveta

-v roku 2000: - VTE realizovali 77 % svojho exportu medzi sebou, 20 % s RK a 3 % s TE;

-RK do VTE – 55 % exportu

   navzájom  - 37 % exportu

 

MO podľa svetadielov-Európa -45 % (západná – vyše 40)

-Ázia     - 30 %

-Amerika  - vyše 20 %

-Afrika   - vyše 2 %

MO so službami

- problémy s členením služieb

     - distribučné

     - výrobné

     - sociálne

     - ostatné

-podľa vzťahu výrobcov a spotrebiteľov, či menia alebo nemenia miesto

 

GATS – Všeobecná dohoda o obchode so službami - rozdelila služby do 12 základných skupín

  1. služby pre podniky
  2. telekomunikačné služby, pošta, spoje, audiovizuálne (rádio, TV,film)
  3. stavebné a inžinierske služby
  4. distribučné služby
  5. vzdelávacie služby
  6. environmentálne služby
  7. finančné služby
  8. zdravotnícke a sociálne služby
  9. cestovný ruch a cestovateľské služby
  10. rekreačné, športové, kultúrne služby
  11. dopravné služby
  12. ostatné služby

 

Služby podľa rozdelenia na bežnom účte
-faktorové – neobchodovateľné – služby výrobných faktorov do zahraničia – repatriácia zisku, remitencie a pod.

-nefaktorové – samostatne obchodovateľné – výrobné, predvýrobné, cestovného ruchu, licencie

                     - spojené s pohybom tovaru -  doprava, skladovanie (klesá ich podiel)    

 

Obchod so službami-od 80. rokov – rast tempa MO so službami – len 5 % je predmetom MO (podiel na HDP 60 %)        

-export – EÚ vyše 40% podiel (GB 7,8;

                       Fr. 6,2; Nem. 6; Tal. 4,6)            

            - USA vyše 18 %,  Japonsko 4,5 %

-import  - USA 13 %, Nem. 10 %, Japonsko 8,5, GB 6 %, Fr. 5 %

-VTE  -  75 % podiel na obchode so službami                      

 

Zahraničnoobchodná politika-cieľ – regulácia ZO vzťahov

-zabezpečuje sa dvoma spôsobmi:

  - liberálnym – podpora rozvoja slobodnej medzinárodnej výmeny

  - ochranárskym(protekcionistickým) - väčšia ochrana národnej ekonomiky

 

Historický vývoj ZO politiky-merkantilizmus – protekcionizmus

-industrializácia – požiadavka slobodného obchodu (klasická ekonómia)

-tzv. výchovný protekcionizmus – krajiny s neskorším nástupom industrializácie – Nemecko, USA

-rast protekcionizmu v obdobiach vojen, kríz, revolúcií apod.

 

Liberálna ZO politikapozitíva – rozšírenie sortimentu T a S

              - tlak na pokles cien a VN

              - efektívne využívanie zdrojov

              - rast konkurencieschopnosti

negatíva – prenos negatívnych vplyvov zo

                  svetovej ekonomiky  

              - tlak na obmedzovanie domácej  

                 produkcie

              - rast nezamestnanosti

 

Protekcionistická ZO politika-pozitíva – oživenie domácej produkcie a rast zamestnanosti

                - rast štátnych príjmov a pokles výdavkov

                - pokles dovoznej závislosti

                - ochrana domácich odvetví(málo konkurencieschopných)

-negatíva – pokles efektívnosti výroby

                - neefektívna alokácia zdrojov

                - pokles konkurencieschopnosti a exportnej výkonnosti

                - pomalšie štrukturálne zmeny a technolog. zaostávanie

                   technologické zaostávanie

                - spomalenie hospodárskeho rastu

                - obmedzovanie spotrebiteľského výberu, znižovanie ŽÚ

                - zhoršenie medz. ekonomických a politických vzťahov

                 

Typy protekcionizmu

-progresívny – ochrana rozvoja domácich progresívnych odvetví

-degresívny – ochrana útlmových odvetví

         - oba využívajú nástroje antiimportnej politiky

-agresívny – podpora presadzovania na zahraničných trhoch

         - nástroje proexportnej politiky

 

Tri obdobia protekcionizmu 1. pol. 70. – pol. 90. rokov 19. stor.

  1. 30. a 1. pol. 40. rokov 20. storočia
  2. od 70. rokov 20. stor. – tzv. neoprotekcionizmus

 - osobitný diskriminačný charakter  - embargo

 

Preferencie – výhody-Všeobecný systém colných preferencií (GSP) – poskytované výhody rozvojovým krajinám

           - všetkým

           - najmenej rozvinutým (LDC)

 

Nástroje ZO politiky
-autonómne – jednostranné:

            - pasívne (antiimportná politika)

                  - tarifné (clá)

                  - netarifné (kvóty)

            - aktívne (proexportná politika)

                  - subvencie, dumping,

-zmluvné – obchodné zmluvy

 

GATT – Všeobecná dohoda o clách a obchode - 1947 - 1994

-cieľ: odstraňovanie prekážok vzájomného obchodu

-zásady:

  - doložka najvyšších výhod

  - nediskriminácia vo vzájomnom obchode členských krajín

  - znižovanie ciel a reštrikcií rokovaniami

  - mierové urovnávanie sporov

 

Obchodno - colné konferencie
-8 konferencií v období 1947 – 1994 – zníženie colných  sadzieb o 2/3

-8. konferencia – tzv. uruguajské kolo – 1986 -1994 – okrem ďalšieho odstraňovania prekážok obchodu sa rozhodlo o vytvorení WTO od 1.1.1995 – pokračuje v činnosti GATT

-9. kolo rokovaní – Dauha (Doha) Katar od roku 2001