Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Inštitúty vecného práva

Systém vecných práv v rímskom práve (i1.doc)

Otázka z inštitútov vecného práva č. 1: Systém vecných práv v rímskom práve  

Systém vecných práv

Vecné práva a ich rozdelenie

Všetky vecné práva sú absolútne subjektívne práva, to je ich kvalita. Sú namierené voči všetkým, sú chránené vecnými žalobami Actio In Rem. Rozdeľujú sa na:

1. Iura In Re –  vlastnícke právo k veci
2. Iura In Re Aliena – právo k cudzej veci

Obidve skupiny sú absolútne subjektívne práva.

Obsah vlastníckeho práva:

1. užívať - uti
2. požívať - fruti
3. disponovať - disponere
4. držať - posidere

Niet úplnejšej moci akú má nad vecou vlastník.

1. Pri druhej skupine sú to obmedzené vlastnícke práva k veci nie sú úplné.
2. Ich existencia je závislá od prvej skupiny, teda od vlastníckeho práva.
3. Ak by nebola prvá skupina (vlastnícke právo), nebola by ani skupina druhá.
4. Nie sú zriadené v prospech vlastníka, ale v prospech nejakej tretej osoby.

Táto skupina sa ďalej rozdeľuje na:

1. servi tultes -  služobnosti
2. emfitenzis
3. superficies

Tieto tri spolu tvoria užívacie práva a účelom ich zriadenia bolo cudziu vec užívať.

Táto prvá podskupina vzniká na úkor prvej, alebo vlastníkovi niečo z jeho práv vezmeme alebo ho v niečom obmedzíme.

Sú to užívacie vecné práva k veci.

Do druhej podskupiny patria

1. fiducia – prechádza vlastnícke právo

2. pignus – ručný záloh, prechádza naturálna držba

3. hypotéka – neprechádza nič, ani vlastnícke právo ani držba

Tieto tri sú záložné alebo garančné práva.

Účelom ich zriadenia je dať garanciu, dať záruku, že nejaký dlh bude splnený, ich existencia predpokladá existenciu nejakého záväzkového práva.

Ich účelom nie je nejakú cudziu vec užívať, majú slúžiť ako záruka.

Pignus – ručný záloh

1. je to naturálna držba
2. vec nemôže užívať ani vlastník, nemá faktickú držbu veci hoci má vlastnícke právo
3. nemôže ju užívať ani naturálny držiteľ lebo má vec v naturálnej držbe ale nemá užívacie právo -  má len garančné právo, vec má len z dôvodu aby mal garanciu, že sa dlh vráti

Fiducia

1. vec sa odovzdáva do vlastníckeho práva, po vrátení dlh je povinnosť vrátiť vlastnícke právo naspäť

Hypotéka

2. je to bezdržobné vecné právo
3. neprechádza na veriteľa ani držba ani vlastnícke právo
4. dlžník má právo s danou vecou disponovať (má právo ju aj predať napríklad dom)
5. nový majiteľ musí vrátiť dlh lebo veriteľovo právo je absolútne subjektívne, nový majiteľ musí veriteľovo právo rešpektovať

Tieto právo sa zriadili kvôli tomu, že ak by tieto práva neexistovali veriteľ by musel postupovať súdnou cestou a tam by bol prvý problém vybrať si správnu žalobu, ďalej advokáti, poradcovia, dokazovanie,....  Tým, že existujú tieto práva je to pre veriteľa jednoduchšie.

Tieto práva majú spoločné

1. kvalitu obidvoch veľkých skupín, majú tú rovnakú kvalitu, že sú absolútne

2. sú namierené voči všetkým

3. sú chránené žalobami Actio In Rem, žalobami vecnými

4. ich obsahom je moc nad vecou

Rozdiel:

1. kvantitatívna – rozdiel je v intenzite
2. vlastník môže robiť so svojou vecou všetko pokiaľ tým neruší niekoho iného, keďže pri druhej skupine sú to obmedzené vecné práva - nemôže všetko len určitú časť práv