Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Inštitúty vecného práva
Porovnanie pojmu „vec“ podľa rímskeho práva a podľa všeobecného Občianskeho zákonníka z roku 1811 (i3.doc)
Otázka inštitútov vecného práva č. 3: Porovnanie pojmu „vec“ podľa rímskeho práva a podľa všeobecného Občianskeho zákonníka z roku 1811
Otázka inštitútov vecného práva č. 3:
Porovnanie pojmu „vec“ podľa rímskeho práva a podľa všeobecného Občianskeho zákonníka z roku 1811
Niektorí právnici, ktorí sa zaoberali rímskym právom ( Bonaparte, Hérovský ) pod pojmom „vec“ rozumeli len hmotnú vec, čiže takú, ktorú možno vnímať zrakom a hmatom.
Všeobecný Občiansky zákonník ( 1811 ):
Vecou je hmotné aj nehmotné.
Pojem „VEC“ vymedzili dvoma spôsobmi:
- negatívne
- pozitívne
Negatívne vymedzenie pojmu „VEC“
TO, ČO NIE JE
- ľudské telo
- lebo zásahy do telesnej integrity nie sú zásahom do vecných, ale do osobnostných práv
- tie časti, ktoré sú s telom spojené
- napríklad zubné plomby, vlasy, fúzy
- po oddelení sa tieto časti tela stávajú vecou
- mŕtvola – sporné chápanie
- vymedzili sa 3 názory:
- mrtvola je vecou bez pána
- v rímskom práve, keď bola vec bez pána, mohla sa stať objektom okupácie
- v nemeckom práve si ju nikto nemôže prisvojiť
- patrí medzi veci extra commertií
- patrí do vlastníctva dedičstva
Mŕtvola nie je vecou, preto nemohla byť predmetom vlastníckeho práva. Mohla byť poskytnutá anatomickým stavom – vedcom. V tomto obmedzenom zmysle mohla byť chápaná ako vec.
Ochrana mŕtvoly je zabezpečená osobitným právom.
Pozitívne vymedzenie
Tento Občiansky zákonník ( 1811 ) považoval za „VEC“ to, čo slúži užívaniu ľudí, čo priamo alebo nepriamo smeruje k zachovaniu ľudskej existencie, ale s tým, že to musí byť dosiahnuteľné pre ľudskú moc ( nemohlo sa za vec považovať napríklad mračno )
Príslušenstvo a súčasť veci
Podľa rímskeho práva:
PRÍSLUŠENSTVO
- je to hmotne a právne samostatná vec vedľajšia vec, ktorá je určená na to, aby hospodársky trvale slúžila veci hlavnej ( napríklad: kľúče od zámku, plachta na lodi … )
SÚČASŤ VECI
- je fyzicky oddelená časť, ale právne je spojená
- ak sú pochybnosti, rozhodujúce je hospodárske určenie
Občiansky zákonník z roku 1811
PRÍSLUŠENSTVO
- zdieľa osud hlavnej veci
- príslušenstvo k pozemku, aj keď ide o vec hnuteľnú sa považuje za nehnuteľnú
- patria tu napr. ryby v rybníku, zver v lese sa chápe ako nehnuteľnosť
- ale mŕtva ryba a lebo zajac sú hnuteľnosťou
Chápanie hmotných a nehmotných vecí
Podľa rímskeho práva
Gaius hovoril, že to sú tie, ktorých sa môžeme dotknúť
Podľa Občianskeho zákonníka z roku 1811:
HMOTNÉ
- sú tie, ktoré možno chápať zmyslami, a to nie len hmatom, ale aj zrakom, sluchom, čuchom
- podstatné je, aby zaberala určitý priestor, aby teda aspoň v ňom bola vnímateľná – napr. para v potrubí
- ak nebolo toto priestorové ohraničenie, tak sa nedalo hovoriť o hmotnej veci
NEHMOTNÉ VECI
- patria tu napr. vynálezy, obchodná povesť, obchodné tajomstvo