zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Inštitúty vecného práva

 

Porovnanie pojmu „vec“ podľa rímskeho práva a podľa všeobecného Občianskeho zákonníka z roku 1811 (i3.doc)

Otázka inštitútov vecného práva č. 3: Porovnanie pojmu „vec“ podľa rímskeho práva a podľa všeobecného Občianskeho zákonníka z roku 1811

 

 

Otázka inštitútov vecného práva č. 3:

Porovnanie pojmu „vec“ podľa rímskeho práva a podľa všeobecného Občianskeho zákonníka z roku 1811

 

 

Niektorí právnici, ktorí sa zaoberali rímskym právom ( Bonaparte, Hérovský ) pod pojmom „vec“ rozumeli len hmotnú vec, čiže takú, ktorú možno vnímať zrakom a hmatom.

 

Všeobecný Občiansky zákonník ( 1811 ):

Vecou je hmotné aj nehmotné.

 

Pojem „VEC“ vymedzili dvoma spôsobmi:

  1. negatívne
  2. pozitívne

 

Negatívne vymedzenie pojmu „VEC“

TO, ČO NIE JE

  1. ľudské telo
  1. lebo zásahy do telesnej integrity nie sú zásahom do vecných, ale do osobnostných práv

 

  1. tie časti, ktoré sú s telom spojené
  1. napríklad zubné plomby, vlasy, fúzy
  2. po oddelení sa tieto časti tela stávajú vecou

 

  1. mŕtvola – sporné chápanie
  1. vymedzili sa 3 názory:
  1. mrtvola je vecou bez pána
  1. v rímskom práve, keď bola vec bez pána, mohla sa stať objektom okupácie
  2. v nemeckom práve si ju nikto nemôže prisvojiť

 

  1. patrí medzi veci extra commertií
  2. patrí do vlastníctva dedičstva

Mŕtvola nie je vecou, preto nemohla byť predmetom vlastníckeho práva. Mohla byť poskytnutá anatomickým stavom – vedcom. V tomto obmedzenom zmysle mohla byť chápaná ako vec.

Ochrana mŕtvoly je zabezpečená osobitným právom.

 

Pozitívne vymedzenie

Tento Občiansky zákonník ( 1811 ) považoval za „VEC“ to, čo slúži užívaniu ľudí, čo priamo alebo nepriamo smeruje k zachovaniu ľudskej existencie, ale s tým, že to musí byť dosiahnuteľné pre ľudskú moc ( nemohlo sa za vec považovať napríklad mračno )

 

Príslušenstvo a súčasť veci

Podľa rímskeho práva:

PRÍSLUŠENSTVO

  1. je to hmotne a právne samostatná vec vedľajšia vec, ktorá je určená na to, aby hospodársky trvale slúžila veci hlavnej ( napríklad: kľúče od zámku, plachta na lodi … )

 

SÚČASŤ VECI

  1. je fyzicky oddelená časť, ale právne je spojená
  2. ak sú pochybnosti, rozhodujúce je hospodárske určenie

 

Občiansky zákonník z roku 1811

PRÍSLUŠENSTVO

  1. zdieľa osud hlavnej veci
  2. príslušenstvo k pozemku, aj keď ide o vec hnuteľnú sa považuje za nehnuteľnú
  3. patria tu napr. ryby v rybníku, zver v lese sa chápe ako nehnuteľnosť
  4. ale mŕtva ryba a lebo zajac sú hnuteľnosťou

 

 

Chápanie hmotných a nehmotných vecí

 

Podľa rímskeho práva

Gaius hovoril, že to sú tie, ktorých sa môžeme dotknúť

 

Podľa Občianskeho zákonníka z roku 1811:

HMOTNÉ

  1. sú tie, ktoré možno chápať zmyslami, a to nie len hmatom, ale aj zrakom, sluchom, čuchom
  2. podstatné je, aby zaberala určitý priestor, aby teda aspoň v ňom bola vnímateľná – napr. para v potrubí
  3. ak nebolo toto priestorové ohraničenie, tak sa nedalo hovoriť o hmotnej veci

 

NEHMOTNÉ VECI

  1. patria tu napr. vynálezy, obchodná povesť, obchodné tajomstvo