Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Psychológia

Psychológia - na skúšku (psychologia_-_otazky.doc)

Psychológia

1, Odkedy sa datuje vedecká psychológia

Vedecká psychológia sa datuje od roku 1879, kedy sa psychológia dostala do laboratória (vzniklo prvé psychologické laboratórium). Laboratórium založil Wilhelm Whúndt, Lipsko. Začalo sa meranie psychológie. Psychológia = psyché – duša + logos – slovo = veda o duši

2, Čím sa zaoberá forenzná psychológia

Forenzná a kriminálna psychológia sa uplatňujú v súdnej praxi, najmä pri vypracovaní psychologickej charakteristiky delikventa, motivácie trestného činu, posúdení výpovedí a pod.

3, Teória detekcie signálu

Detekcia – zachytenie. Táto teória slúži na vysvetlenie niektorých problémov s prahmi, ktorá predpokladá, že v senzorickom systéme je vždy náhodná aktivita alebo šum, a že teda neexistuje nulový podnet. Probant sa v experimente nachádza v situácii, kedy sa má rozhodnúť, či je pravdepodobnejšie, že zmyslový vnem je spôsobený podaným (vyslaným) podnetom alebo šumom v senzorickom systéme. V tomto prípade majú na rozhodovanie vplyv dva faktory: * citlivosť probanta k podnetu (ako dobre vidí, počuje) * subjektívna miera – merítko (koľko je ochotný povedať áno).

Citlivosť subjektu je ovplyvnená intenzitou podnetu, merítko je ovplyvnené očakávaním probanta. Na funkčnú charakteristiku osoby, ktorá detekuje signál, sa v teórii signálu používa krivka funkčnej charakteristiky. Detekcia signálu môže teda závisieť nielen od kritéria, ktoré si stanovil pozorovať (probant), ale aj od vlastností šumu a intenzity podávaného signálu. Závislosť jednotlivých faktorov možno znázorniť pomocou kriviek recepčných operačných charakteristík (ROC). Skratka ROC zodpovedá aj anglickému pomenovaniu (receiver operating characteristic) a predstavuje závislosť pravdepodobnosti zásahu od pravdepodobnosti výskytu falošných posudkov.

Hodnotenie vzťahu medzi podaným podnetom a odpoveďou probanta možno charakterizovať štyrmi možnosťami:

A -> A     => bol podaný podnet a probant ho detekoval, zachytil

A -> N     => bol podaný podnet a probant ho nedetekoval, nezachytil

N -> A     => nebol podaný žiadny podnet a probant hlási, že ho detekoval, zachytil

N -> N     => nebol podaný žiadny podnet a probant žiadny podnet nedetekoval, nezachytil

Ako vidno, problematické situácie sú 2 a 3.

4, Čo je to engram

Engram je predpokladaná biochemická zmena vyvolaná podnetom, hypotetický základ pamäti.

5, Čo je to SEU a kde sa využíva

SEU je subjektívne očakávaná užitočnosť. Klasické príklady SEU obsahujú vždy časový faktor a pozorovali sa pri rozhodovaní sa detí i dospelých napr. na otázku, či za nejakú prácu prijmem odmenu 1000 SK teraz, alebo o 200 SK viac o mesiac, deti ale i dospelí často preferujú situáciu ihneď.

6, Tvorivosť

Tento pojem pôvodne slúžil ako pracovné označenie a viedol k integrácii poznatkov o originalite, genialite, talente a fantázii skúmaného produktívneho myslenia, vynachádzania a objavovania, flexibility a spontaneity.  Tvorivosť predstavuje zložitý zložitý jav, ktorý má nielen svoju psychologickú stránku, ale dotýka sa i mnohých ďalších oblastí ako je napr. filozofia, logika, história, sociológia, pedagogika, ekonomika, teória riadenia, neurofyzilógia, kybernetika atď.

7,Čo je to reifikácia a hereditarizmus

Reifikácia (lat.) je zvecnenie; pretváranie duševnej predstavy na skutočné veci: prejavuje sa najmä v reči, určitým patologickým správaním alebo tým, že sa abstraktné pojmy chápu ako predmety.

8, Základné druhy vnímania

* vnímanie tvaru (zrak, hmat) * priestoru (kľúče – akomodácia šošovky, tienenie, perspektíva, paralaxa – binokulárna a pohybová) * vnímanie času (zakladá sa na skúsenosti. Základom je vnímanie následnosti alebo postupných zmien, ktoré sa uskutočnia na predmetoch a javoch alebo v nás a s nami) * vnímanie pohybu

9, Predstavy a druhy predstáv

Pri predstave si vlastne predstavujeme niečo prežitého, je to reprezentácia v mysli človeka. Sú to obrazy čo sme prežili. Delenie: 1, následný obraz (pri dlhodobom dráždení) 2, pamäťové predstavy (vyvolávame si ich samy) 3, eidefická predstava (mimoriadne intenzívny pamäťový obraz, ktorý vzniká po vnímaní, ale nie je následným obrazom) 4, hypnagogické predstavy (vznikajú v predpísaných časoch, situáciách) 5, halucinácie (vidieť ich u schizofrénii – ide o vytváranie veľmi živých obrazov, vyskytuje sa ja pri horúčkovitých stavoch, pri užití drog,...) 6, sny (vznikajú počas spánku, sny sa objavujú vo fáze REM – REM fáza – perioduje 90 – 110 min. Krátko spáči <6 dlho spáči >8 ranný a večerný typ) 7, synestézie (sú osobitným druhom predstáv, ktoré sprevádzajú vnemy, ale svojím charakterom patria do inej oblasti. Napr. šum mora nám vyvolá predstavy.

10, Na akom princípe funguje detektor lži

Vychádza sa z toho, že emočný stav vinníka pri vyšetrovaní nejakého priestupku zmení významne úroveň elektrokožnej vodivosti kože, dýchania a krvného obehu. Tieto sa zaznamenávajú na polygrafe. Vytvára sa vrcholné napätie pri kritickej otázke, pričom sa ukazuje stály vzrast úrovne aktivácie. Rozdiely v hodnotení vhodnosti a objektivity tejto metódy sú však aj medzi odborníkmi značné. Platí to najmä o metóde bioelektrickej reaktivity kože, pretože výkyvy vo vodivosti sú ovplyvnené možnými nekontrolovateľnými subjektívnymi stavmi.

11, Konvergentné a divergentné myslenie

Konvergentné myslenie – (zbiehavé) myslenie sa uplatňuje v úlohách (problémoch), ktoré majú iba jediné možné riešenie a jeho základnou charakteristikou je to, že celá myšlienková činnosť sa uberá jediným smerom, k cieľu nájsť toto riešenie. + -> + -> +

Divergentné myslenie – (rozbiehavé) myslenie sa uplatňuje pri úlohách, ktoré môžu mať viacero riešení, prípadne viacero možných postupov pri riešení. T. zn., úlohy majú presne zadaný problém, ale nie je známa cesta akou ju riešiť a je neznámy aj výsledok. + -> - -> -

12, Charakterizuj krivku zabúdania, kto ju zostrojil

Napr. dáme listinu bez zmyselných slabík naučiť sa P.O. Po ukončení osvojenia slabík, ich P.O. dokáže bezchybne zreprodukovať. Reprodukcia o dvadsať minút bude už ale menej úspešná a rozdiel v úspešnosti možno označiť ako mieru zabúdania. Stáva sa, že reprodukcia s väčším časovým odstupom bude úspešnejšia, ako tá, ktorá sa robila s menším časovým odstupom. Tento jav sa označuje reminiscencia. Krivku zabúdania zostrojil Herman Ebbinghaus.

13, Zákon všetko alebo nič

Neurotransmiter  -  musí sa dostať do cieľa celý

14, Senzorická deprivácia

Je to zníženie podnetovej bázy, keď nastane dlhodobý nedostatok senzorickej stimulácie, podnetov pôsobiacich na naše zmysly.

15, Komponenty a druhy pamäte

Pamäť – hovoríme o uchovaní individuálnej skúsenosti a o tzv. genetickej zložke DNA a RNA – ribonukleová kyselina je individuálna zložka. Poznáme mechanickú pamäť, logickú pamäť a dispozičnú pamäť (znovu poznanie). Ďalej senzorickú (ikonická, echorická a taktilná pamäť), krátkodobú a dlhodobú pamäť. Fenomény: sériový polohový efekt (lepšie si pamätáme začiatočnú a koncovú časť, než  strednú časť) a zeigarnikovej efekt (týka sa nedokončenej úlohy).

16, Experimentálne premenné

Experiment je najvýznamnejšia metóda, na rozdiel od pozorovania hovoríme o zámernej manipulácii s premennými. Premenná je nejaká merateľná veličina, môžeme jej priradiť nejaké číslo alebo ju zoradiť do nejakej kategórie. Poznáme nezávislé (tá, s ktorou manipulujeme, ktorú meníme) a závislé premenné (je výsledkom manipulácie s nezávislou premennou). Medzi oboma musí byť kovariancia (ak budeme meniť jednu premennú a sledujeme druhú, tak aj tá druhá sa musí meniť). Kovariancia je vzťah medzi dvomi premennými. Tretia premenná je osobnosť človeka alebo niektorá organizmová premenná. Aproximácia je priblíženie ku kauzalite.

17, Komparatívna psychológia

Zaoberá sa problémami vzniku ľudského vedomia a štúdiom všeobecného a špecifického v psychickej činnosti človeka a zvierat.

18, Čo je to kódovanie

Kódovanie začína už pri vnímaní. Výsledok vnímania je ten istý bez ohľadu na uhol pohľadu.

19, Čo je to projekcia a kde patrí

Projekcia (tieň o psychoanalytickom vyjadrení) – ide o pripisovanie našich vlastností a pohnútok konania iným ľuďom. Mechanizmus projekcie pôsobí tým silnejšie, čím viac si vnímajúci uvedomuje svoju negatívnu vlastnosť alebo pohnútku konania. Psychologicky ide o dosiahnutie rovnováhy.  Projekcia patrí do charakteristiky medzi osobného vnímania.