Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Biológia dieťaťa

hygiena školského prostredia (hygiena_skolskeho_prostredia.doc)

Hygiena školského prostredia

1. umiestnenie školy

- objekty škôl musia byť vhodne začlenené do okolitej zástavby

- škola má byť dobre prístupná deťom, vzdialené max. 800m od bydliska

- v areáli mesta musí byť škola dostatočne vzdialená od rušných komunikácií a križovatiek

- v okolí školy by mal byť dostatok zelene, ktorá bráni prenikaniu hluku, prachu a v lete nadmernému

  preslneniu

- pozemok školy musí byť rovný, alebo mierne sklonený (10 stupňov) na juh

- škola nesmie byť v blízkosti stojatých vôd, močiarov a v miestach s vysokou spodnou vodou

2. vzhľad budovy

- typ: monoblokový

         pavilónový – náročnejší na priestory, diferencované jednotlivé prevádzky

- výška budovy: pre 1. stupeň max. 2 podlažia

                   pre 2. stupeň max. 3 podlažia

- orientácia priečelia: najvhodnejšia na juh

- telocvičňa: dlhá os orientovaná v smere sever - juh

- počet tried: 8 – 24 (max. 1000 žiakov)

3. školská učebňa

- musí vyhovovať hygienickým a pedagogickým kritériám

- veľkosť: závisí od počtu žiakov v triede

             najčastejšie okolo 30 žiakov

- podlahová plocha: 1, 65 m2 na 1 žiaka, 4,5 – 6 m3 vzduchu

- tvar učebne: obdĺžnikový, s rozmermi 9m X 6,6m X 3,3m

Faktory prostredia

1. Teplo

- optimálna teplota:         učebne  20

                        laboratória  18

                        telocvične 15 - 16

                        šatne pri telocvični  20

                        sprchy a umyvárne 22

                        chodby, schodištia a WC 15

- v lete by teplota nemala presiahnuť 26 stupňov, v zime by nemala klesnúť pod 16

- v našich zemepisných šírkach je v zime potrebné vykurovať, kúrenie môže byť ústredné, alebo miestne.

 Vykurovacie telesá sú najčastejšie radiátory, v telocvični musia byť opatrené krytmi, aby nemohlo dôjsť

 k poraneniu žiakov.

2. vlhkosť vzduchu

- optimum: 40 – 60 %

- pri nižšej vlhkosti dochádza k vysušovaniu sliznice horných dýchacích ciest

- pri vyššej vlhkosti ( > 60 % pri 24 stupňoch) dochádza k prehriatiu organizmu. Pretože z tela sa horšie

  odparuje pot a tým klesá ochladzovanie

3. kvalita vzduchu

- okrem tepelnej pohody je dôležitá aj vyhovujúca kvalita vzduchu

- v učebniach je potrebné pravidelne vetrať (3-5krát za hodinu), ktoré by malo prebiehať bez toho, aby žiaci

  sedeli v prievane. Vzduch je preto vhodné privádzať nad hlavami žiakov, vetracími oknami v blízkosti

  stropu

- ak nedochádza k dôkladnému vetraniu, vo vzduchu sa hromadia choroboplodné zárodky, čo je predpoklad

  šírenia ochorení horných dýchacích ciest

4. osvetlenie

- intenzita osvetlenia ovplyvňuje pracovný výkon, množstvo zrakom spracovávaných info a počet chýb

- nedostatočné osvetlenie prispieva k rozvoju krátkozrakosti, oslnenie môže spôsobiť zápal spojiviek

- poznáme: prirodzené osvetlenie

               umelé osvetlenie

- zdrojom prirodzeného osvetlenia sú slnečné lúče, jeho kvalita závisí od: intenzity slnečného žiarenia                                                                                                  umiestnenia a veľkosti okien

okolitých budov

                                                                                     čistoty okien

- na svetelné podmienky vplýva aj farba stien. Používať by sa mali iba svetlé farby, ktoré odrážajú viac

  svetelných lúčov (biela až 80%)

- hodnotenie prirodzeného osvetlenia sa robí stanovením tzv. svetelného koeficientu, čo je pomer zasklenej

  plochy okien k ploche dlážky – má byť 1:4

- umelé osvetlenie nahrádza nedostatok prirodzeného svetla. Jeho zdrojom môže byť

        žiarovky - používajú sa v miestnostiach, kde nie je potrebná vysoká intenzita osvetlenia (WC)

        žiarivky - používajú sa na miestach, kde je potrebná vyššia intenzita. Ich prednosťou je pomerne

    malý jas povrchu, vhodná farba, veľká svietiaca plocha, nižšia spotreba energie a dlhšia

    životnosť

- zásady správneho osvetlenia: svetlo dopadá z ľavej strany

                                     zdroj svetla nesmie byť v zornom poli

                                   svetlo nesmie oslňovať

- intenzitu osvetlenia meriame u luxoch, na pracovnej doske by mal dosahovať 150 luxov pri bežných

  úkonoch a až 300 luxov pri kreslení a rysovaní

- v neposlednom období rastie počet detí s chybami zraku, často je príčinou nedostatočné osvetlenie tried,

  najmä v zimných mesiacoch

5. zvuková pohoda

- prípustná hladina hluku:         učebne 45 dB

                                telocvične, plavárne 60 dB

                                dielne 50 – 85 dB

- dôležitá je správna doba dozvuku, ktorá má byť krátka a nemá skresľovať zvuk

6. hygiena vody

- zásobovanie školských zariadení môže byť napojené na verejný vodovod, prípadne na vlastnú studňu.

  Pitná voda nesmie obsahovať choroboplodné zárodky, musí byť číra, osviežujúca a bez zápachu a musí

  obsahovať I, F

- v učebniach by malo byť 1 umývadlo na 20 žiakov, dostatok vody by mali zabezpečovať aj fontánky

  s pitnou vodou, ktorej teplota by mala byť 8 – 10 stupňov

- na 1 žiaka sa počíta 20 – 25 litrov vody denne, pričom sa zarátava aj voda na celkovú prevádzku

  zariadenia

hygienické zariadenia

- toalety musia byť rozdelené podľa veku a pohlavia detí

- podlaha by mala byť umývaná 2krát denne teplou vodou s dezinfekčným prostriedkom

- okná by mali byť umývané najmenej každé 2 mesiace

- škola by mala byť raz ročne vymaľovaná

Dôležitou súčasťou hygieny je aj odstraňovanie odpadových látok. Odpad sa delí na:

pevný - tvorený najčastejšie papierom, zvyškami jedla, alebo iným odpadom, ktorý sa vyhadzuje do

smetných košov v triede. Smetné nádoby by mali byť uzatvárateľné a ovládané pedálom, aby

deti neprichádzali do kontaktu s odpadom

        tekutý - tvorený vodou z hygienických zariadení a odpad z kuchyne

odpad musí byť odstraňovaný denne!

Hygienické kritériá na vnútorné vybavenie škôl

- sedací školský nábytok: musí byť prispôsobený rozmerom ľudského tela a musí zodpovedať proporciám

     žiakov jednotlivých vekových kategórií

- výška sedadla: je určená dĺžkou predkolenia + 1,5 cm opätok

- šírka sedadla: je určená šírkou panvy + 6 cm odev

- hĺbka sedadla: zodpovedá 2/3 – ¾ dĺžky stehna

- sklon sedadla: 2 – 3 stupňov dozadu

- operadlo: musí podopierať chrbticu v mieste prechodu hrudníkovej časti do driekovej. Horný okraj siaha

5 – 6 cm pod dolný okraj lopatiek, dolný okraj je od sedadla vzdialený 16 – 18 cm. Výškový §  

 rozmer operadla je 12 – 16 cm. Sklon 15 stupňov dozadu.

diferenicia

- vzdialenosť sedadla od pracovnej dosky

- musí byť taká, aby pracovná doska bola vo výške lakťov bez toho, aby sa zdvíhali plecia, alebo nakláňal

  trup

dištancia

- vzťah medzi prednou hranou sedadla a vnútornou hranou a vnútornou hranou pracovnej dosky

- môže byť: kladná – hrany sú od seba vzdialené

                nulová – okraj sedadla je v jednej rovine s okrajom pracovnej dosky

                záporná – sedadlo je mierne zasunuté pod pracovnú dosku

školské lavice

- dĺžka pracovnej dosky má byť taká, aby sa žiaci navzájom nerušili pri práci. Orientačnou mierou je

   vzdialenosť lakťov pri položení ruky na ruku tak, aby sa prsty dotýkali zápästia

- úprava pracovnej dosky nesmie mať vysoký lesk, má byť svetlej farby

- odkladacie plochy nesmú zmenšovať priestor pre nohy

rozmiestnenie stolov a stoličiek

vzdialenosť prvých radov od tabule                                2, 2 m

šírka uličky medzi lavicami                                        0,65 m

šírka uličky medzi lavicami a oknami                        0,95 m

vzdialenosť poslednej stoličky od steny                        1.0 m

vzdialenosť zadných hrán lavíc                                1,1 m

vzdialenosť posledného pracovného miesta od tabule        8,0 m

tabuľa

vzdialenosť od zeme                0,6 – 0,85 m

maximálna výška                 2 m