Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Filozofická fakulta / Učiteľská psychológia

vývinová psychológia (vyvinova_psychologia1.doc)

Vývinová (ontogenetická) psychológia

– skúma psychické zmeny, vývinové osobitosti ľudskej psychiky v priebehu celého života

Základné ciele vývinovej psychológie

1. Opísať správanie, psychické procesy → určiť vekové normy pre rast a vývin
2. Vysvetliť, prečo sa určité prejavy správania, psychické procesy a vlastnosti vyskytujú v určitých obdobiach
3. Pokúsiť sa predpovedať budúce správanie a ďalší priebeh vývinu

Činitelia duševného vývinu

1. biologické (genetická výbava)
2. činitelia vonkajšieho prostredia (rola učenia, skúseností)
3. osobnostné (vlastná aktivita človeka)

Podiel vplyvu dedičnosti a prostredia na vývin človeka

1. nedoriešený problém
2. krajné teórie:

Dedičnosť predurčuje:

1. potencionalitu (možnosť vzniku a rozvoja vlastností, funkcií...)
2. limit, hranicu, obmedzenie vlastností a funkcií

→ využitie potencionality a dosiahnutie limitu závisí od prostredia

Významný podiel dedičnosti je dokázaný napr. u:

3. telesnej výšky, hmotnosti, krvného tlaku, úrovne aktivity, pamäti, inteligencie, emocionality, neuroticizmu, úzkostlivosti, alkoholizmu...

Charakter vývinových zmien  

1. - evolučné (objavovanie sa nových schopností, vlastností, osobnostných čŕt...)

- involučné (úbytok, zánik niektorých vlastností a funkcií)

2. - kvantitatívne (zmeny vo veľkosti, sile, objeme, rozsahu, proporcionalite, rýchlosti...)

                   - kvalitatívne (zanikanie starých vlastností a znakov a vznik  

            nových)

Teórie vývinu

1. Kontinuitné – vývin chápu ako plynulý, postupný nárast schopností a vlastností, zmeny majú kvantitatívny charakter
2. Diskontinuitné (štádiálne) – vývin je chápaný ako sled kvalitatívnych zmien

Kritické obdobia vo vývine

= obdobia, kedy určité okolnosti, udalosti majú najväčší vplyv na ľudský vývin (napr. psychoanalýza zdôrazňuje význam ranného detstva na ďalší vývin človeka...)

Hlavné vývinové obdobia:

Hlavné oblasti psychického vývinu:

1. Biosociálny vývin (telesný vývin a premeny s ním spojené + faktory, ktoré ho ovplyvňujú – napr. aj sociokultúrne postoje k ľudskému telu a jeho vývinovým zmenám)

2. Kognitívny vývin (vývin psychických procesov podieľajúcich sa na poznávaní, vývinové zmeny spôsobu uvažovania + determinujúce faktory)

3. Psychosociálny vývin (premeny spôsobu prežívania, osobnostných charakteristík a medziľudských vzťahov, resp. sociálnej pozície + determinujúce faktory, predovšetkým sociokultúrne)

Typy výskumných projektov zameraných na zisťovanie vývinových zmien:

1. Longitudinálny výskum

1. pravidelné sledovanie tých istých osôb v priebehu dlhšieho časového úseku

 - umožňuje presne vyjadriť veľkosť vývinových zmien medzi    jednotlivými obdobiami – pre jednotlivcov aj pre skupinu → má významnú predikčnú hodnotu

- umožňuje postihnúť kritické obdobia vývinu

- umožňuje hlbšiu analýzu na základe porovnania s inými zložkami osobnosti

 - dlhé časové trvanie → vysoké náklady

    - náročnosť výberu a udržania vzorky

2. Prierezový (transverzálny, „cross-sectional“) výskum

2. v rovnakom čase zhromažďuje údaje o väčšom počte osôb a porovnáva priemerné hodnoty jednotlivých vekových skupín

 - časovo menej náročný → nižšie náklady

   - ľahšie vytvorenie homogénnej skupiny

 - statický, neumožňuje robiť závery o dynamike a kontinuite

   - výsledky majú len približný charakter

   - neumožňuje sledovať individuálny vývin

Typy výskumov podľa časového plánu:

→                                  - krátkodobý výskum

→→→→→→→→        - dlhodobý výskum

→→→→                      - zrýchlený výskum

      →→→→              

             →→→→

←←                              - retrospektívny

→→                              - prospektívny

←←→→                      - kombinovaný

Aplikácia Piagetovej teórie do pedagogickej praxe

1. Dieťa je aktívna bytosť, ktorá sama vyhľadáva informácie →

Učiteľ má vo vyučovaní podnecovať aktivitu žiakov – poznávajú predovšetkým prostredníctvom vlastnej činnosti

→význam učenia objavovaním (J. Bruner)

→ využitie pokusov, diskusií, hraní rolí žiakmi....

2. Pre dieťa je dôležitá konkrétna skúsenosť

→ učiteľ má umožniť žiakom získať skúsenosti okrem vlastnej činnosti aj    využitím názorných pomôcok (obrazy, schémy, mapy, videozáznamy) t.j. fyzikálne znázorňovať učebnú látku

3. Každé obdobie kognitívneho vývinu je charakteristické určitou úrovňou poznávacích schopností

→ učiteľ má tieto obdobia poznať a rešpektovať (množstvo chýb žiakov býva spôsobených neprimeranosťou úloh)

! maximálnu pozornosť venovať analýze chýb (umožní zistiť úroveň myslenia žiakov, konkrétne príčiny zlyhania – napr. nepochopenie určitého pojmu...)

3. treba si uvedomiť, že chybné odpovede môžu dávať dieťaťu zmysel

1. Podmienkou prechodu na pokročilejšiu úroveň vývinu je zvládnutie schém na nižšej úrovni → nové poznatky stavať na pochopených a upevnených základoch

2. Chronologické pásma kognitívneho vývinu sú len približné, detský vývin môže postupovať nerovnomerne → treba prihliadať na individuálne rozdiely medzi žiakmi, venovať pozornosť zaostávajúcim deťom – zaistiť vysvetlenie látky na úrovni primeranej ich vývinu

Kritika Piagetovej teórie

1. Precenenie úlohy zretia oproti učeniu a vplyvu prostredia

2. Jednotlivé štádiá kognitívneho vývinu nie sú tak rozlíšené a nemajú takú súdržnosť

3. Podcenenie rozumových schopností detí v prvých štádiách

4. Precenenie nástupu štádia formálnych operácií (najpokročilejšiu úroveň formálneho myslenia dosahuje v 16 rokoch menšina populácie)