zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Inštitúty vecného práva

 

Pojem, účel a zásady cirkevného majetkového práva (i10.doc)

Otázka inštitútov vecného práva č. 10: Pojem, účel a zásady cirkevného majetkového práva

 

 

Otázka inštitútov vecného práva č. 10:

Pojem, účel a zásady cirkevného majetkového práva

 

 

 

A) Pojem cirkevný majetok

Podľa CIC´83 za cirkevný majetok (CM) treba považovať každý svetský časný majetok, patriaci katolíckej cirkvi (KC) alebo pridelený KC, a to buď:

  1. celej cirkvi
  2. apoštolskému stolcu ( Vatikánu )
  3. taký, ktorý bol pridelený verejnej cirkevnej právnickej osobe ( VCPO )
  4. za CM v užšom slova zmysle, ktorý patrí alebo bol pridelený súkromnej cirkevnej PO (SCPO )

 

Jedná sa predovšetkým o:

  1. nehnuteľný a hnuteľný majetok - BONA CORPORALIA (nehnuteľnosti – pozemky a stavby )
  2. nehmotný majetok – BONA IN CORPORALIA
  3. (pohľadávky, ktoré má cirkev voči 3. osobám;
  4. právne nároky na služby 3. osôb, ktoré sú majetkovo oceniteľné)

Okrem týchto podskupín sa rozoznávajú aj:

  1. RES SACRAE – veci, ktoré boli konsekráciou alebo benedikáciou posvätené na účely bohoslužieb
  2. RES PRETIOSAE – obzvlášť cenné hnuteľné veci, ktoré či už z dôvodu veku, materiálu alebo umeleckého významu majú pre KC významnú hodnotu

 

 

B) Účel cirkevného majetku

  1. podľa kanonického práva (KP) by bol nedostatočne definovaný, keby bol obmedzený len na KC
  2. hlavné dôvody existencie CM sa podľa CIC´83uvádzajú účely:
  1. ekonomické (hmotné) zabezpečenie bohoslužieb
  2. ekonomické zabezpečenie kňazov a laikov, ktorí vykonávajú službu
  3. zabezpečenie vykonávania misijnej činnosti a sociálno-charitatívnych činností

 

 

C) Zásady cirkevného majetku

KC, tak ako iné právom uznané korporácie alebo PO má ius nativum (vrodené právo) nezávislé od štátnej moci svetské majetky:

nadobúdať  -   vlastniť ich   -   spravovať   -    scudzovať

KC odmieta protiprávne zásahy zo strany štátnej moci, ktoré by jej toto právo v súvislosti so svetským majetkom obmedzovali.

V súvislosti s nadobúdaním CIC´83 umožňuje nadobúdať majetok týmto zložkám v KC:

  1. KC ako celok
  2. apoštolský stolec a jeho najvyšší štatutár (pápež)
  3. VCPO
  4. SCPO

Nadobúdanie, vlastnenie …pre subjekty 1 – 3 sa deje na základe CIC´83;

pri SCPO sa to deje podľa vnútorných štatútov ( pravidiel ) danej SCPO.

Ktorýkoľvek z týchto subjektov nadobudne majetok do svojho vlastníctva, bude sa považovať za bezprostredného vlastníka s tým, že z hľadiska CIC´83 sa za najvyššieho administrátora považuje pápež a za vlastníka  sa považuje jednotlivá cirkevná právnicka osoba.

 

Pre štát je výhodné, aby vlastníkom bol ten, kto sa nachádza na území daného štátu a nie mimo. Preto CIC´83 už v roku 1917 (CIC´1917) aby sa zbytočne nenarúšali vzťahy medzi štátmi a Vatikánom, prijalo tzv. teóriu inštitúcie – vyriešilo to otázku, kto sa má pokladať za vlastníka CM, ktorý sa nachádza na území daného štátu (cirkev, pápež alebo VCPO) – riešenie – za vlastníka sa považuje konkrétna VCPO – všeobecná zásada.

V budúcnosti môže existovať aj iná právna úprava, ktorá sa deje v tzv. KONKORDÁTOCH ( nás – rok 2000 – Základná zmluva s Vatikánom )