Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Finančný manažment

Náklad kapitálu (naklady_kapitalu.doc)

6.  prednáška   Náklady kapitálu

Náklady kapitálu možno definovať 3 spôsobmi:

1. predstavujú pre P výdavok, ktorý musí zaplatiť za získanie rôznych foriem kapitálu. Cena kapitálu sa vyjadruje v % z hodnoty vloženého kapitálu a používa sa pre ňu  pojem náklady kapitálu.
2. predstavujú mieru výnosov, ktoré požadujú investori, ktorí vkladajú svoje prostriedky do podniku. Na náklady kapitálu vplýva vo veľkej miere kapitálový trh a situácia na ňom.
3. predstavujú minimálnu výnosnosť, ktorú podnik musí dosiahnuť zo svojich nových investícií. Investícia má rovnaké riziko ako celé doterajšie podnikanie.

Je nutné rozlišovať: a)   náklady jednotlivých druhov kapitálu

1. priemerné náklady kapitálu

Náklady jednotlivých druhov kapitálu

- na ich výšku vplývajú tri činitele:

1. lehota splatnosti kapitálu (čím dlhšia doba poskytnutia, tým sa žiada vyššia výnosnosť)

2. riziko / stupeň rizika, ktoré investor podstupuje (pri vyššom riziku sú vyššie požiadavky na cenu   kapitálu)

3. spôsob úhrady nákladov kapitálu podnikom (či sa cena započítava do nákladov pre potreby

  zdaňovania alebo ide o zisk po zdanení, pričom v tomto prípade je náklad kapitálu vyšší)

Náklady dlhu

Nd = i(1 – D)                          kde   Nd – náklad dlhu v %,        i – úrok v %,  D –daňová sadzba

Cena kapitálu získaného emisiou obligácií

-cena sa odvodzuje od trhovej hodnoty obligácie

-rozlišujeme:

1. obligácia, kde trhová cena sa približuje nominálnej hodnote

1 – D

KD =  –––––– * Kd

1 – E

            kde KD – výnosnosť, ktorú žiada investor

                   E – emisné náklady spojené s emisiou obligácie

                   Kd – výnos z kupónu

2. klasická obligácia, kde trhová cena sa odlišuje od nominálnej hodnoty

     Ut              N

C =   ––––––– + –––––––

t  n

       (1 + i)        (1 + n)

            kde C – trhová cena obligácie

                   Ut – úrok z obligácie v jednotlivých rokoch (v Sk)

                   N – nominálna cena obligácie

                   t – roky doby splatnosti

 n – doba splatnosti

i – požadovaná výnosnosť do doby splatnosti (v %)

           Ut           N

              C – E =  –––––– + ––––––

t  n

(1 + i)      (1 + i)

Platí: Náklady cudzieho kapitálu sú nižšie ako náklady vlastného kapitálu, lebo vlastník podstupuje

        vyššie riziko.

Náklady kapitálu získaného emisiou prioritných akcií

         Div * 100  Div * 100              Div * 100

Cp = –––––––––          Np = ––––––––-          Np = ––––––––-

  Np                                Cp                          Cp – E

Kde Cp – trhová cena prioritných akcií

       Div – ročná dividenda (v Sk)

       Np – požadovaná miera výnosnosti akcie (v %)

Náklady kapitálu získaného emisiou kmeňových akcií

1. Stály dividendový výnos

          Div * 100                     Div * 100

Ck = ––––––––––         Nk = –––––––––

   Nk                             Ck – E

2. Zvyšujúci sa dividendový výnos

          Div * 100                     Div * 100

Ck =  –––––––––          Nk =  ––––––––– + g

          Nk – g                            Ck – E                  kde g – očakávané konštantné zvýšenie dividendy v %

Náklady nerozdeleného zisku

          Div * 100

Nn = –––––––––- + g

               Ck

Priemerné náklady kapitálu

- vypočítame ich tak, že náklady určitého druhu kapitálu vynásobíme podielom určitého druhu  

 kapitálu na celkovom kapitále

- existujú 3 dôvody prečo ich P potrebuje zistiť:

1.  N kapitálu možno použiť ako diskontný faktor pri prepočte výnosnosti investičných projektov

2.  N kapitálu možno využiť v podobe hraničných N kapitálu na výpočet  optimálnej výšky KV

3.  N kapitálu možno použiť pri výpočte optimálnej kapitálovej štruktúry

ad 1)

Priemerné náklady kapitálu sú bez akýchkoľvek úprav použiteľné ako diskontný faktor, ak:

3. štruktúra zdrojov financovania investičného projektu je veľmi podobná kapitálovej štruktúre (štruktúre zdrojov financovania) P ako celku; ak sa počíta s podstatne väčším objemom cudzieho kapitálu, diskontný faktor možno znížiť;
4. riziko investičného projektu je rovnaké ako riziko P; ak je riziko investičného projektu väčšie ako riziko P ako celku je potrebné diskontnú sadzbu upraviť.

ad 2)

Hraničné náklady: o koľko vzrastú celkové náklady, ak sa objem výroby zvýši o nejakú jednotku.

ad 3)

Kapitálová štruktúra: štruktúra dd. kapitálu P k určitému okamihu; užší pojem ako finančná štruktúra.

Finančná štruktúra:

Optimálna kapitálová štruktúra: také zloženie dd. kapitálu P, pri ktorej sú  N kapitálu min.;

- taká štruktúra, pri ktorej celková hodnota P dosahuje svoje maximum.

Modigliani – Miller model kapitálovej štruktúry

Tvrdenie I:

- hovoria, že o trhovej hodnote podniku nerozhoduje kapitálová štruktúra (štruktúra dd. zdrojov

 financovania), ale výnosnosť podniku ako celku  nemá zmysel zamýšľať sa nad optimálnou

 kapitálovou štruktúrou

 (doplniť z knihy predpoklady, z ktorých M a M vychádzali)

- finančná teória vyčítala tomuto modelu:

1. nezohľadňuje vplyv daní
2. existencia nákladov finančných ťažkostí

 Existencia nákladov finančných ťažkostí

 -  vynakladajú sa na zmiernenie rozporov medzi vlastníkmi a manažérmi:

   * vlastníci sa snažia o výnosnosť aj napriek riziku

   * manažéri sú opatrnejší pri zvyšovaní zadĺženosti podniku

1. sú to náklady, ktoré vznikajú vtedy, keď podniku vznikne riziko platobnej neschopnosti a nie je   schopný uhradiť svoje splatné záväzky;
2. zahŕňajú:

1. náklady úpadku- všetky priame a nepriame N, ktoré sú dôsledkom finančných ťažkostí P: N na právnikov a expertov, ktoré musí P uhradiť, zvýšené úroky požadované  veriteľmi, ktorí tak kompenzujú zvýšené riziko, znížený záujem zákazníkov, nižšia trhová cena P, N spojené s odchodom kvalifikovaných pracovníkov z P
2. agentúrne N -vyplývajú z konfliktu záujmov medzi majiteľmi akcií, manažérmi, či veriteľmi

Tvrdenie II.

Hodnota podniku, ktorý využíva cudzí kapitál = hodnota podniku pri plnom akciovom financovaní + súčasná hodnota daňového štítu – súčasná hodnota nákladov finančných ťažkostí.

Kompromisná teória kapitálovej štruktúry

- aj keď náklady cudzieho kapitálu sú nižšie ako náklady vlastného kapitálu, veľké úspešné firmy

 využívajú skôr vlastné zdroje a majú nízky stupeň zadĺženia

- firmy s bezpečnými hmotnými aktívami a veľkým zdaniteľným príjmom ....

 firmy s nízkym ziskom a rizikovými nehmotnými aktívami by sa mali spoliehať na vlastné zdroje  

 financovania

- táto teória vysvetľuje, prečo existujú rozdiely v kapitálovej štruktúre rôznych odvetví

Teória hierarchického poriadku

- existuje rozdiel medzi vonkajším a vnútorným financovaním

1. na začiatku stoja vlastné zdroje (napr. nerozdelený zisk), v prípade, ak ich už P nemá, sa   obracia na cudzie zdroje (úver), a až poslednú možnosť – spodok hierarchického poriadku – tvorí   emisia
2. veľké úspešné firmy si málo požičiavajú, lebo málo potrebujú

Teória signalizačného efektu

Klasická teória kapitálovej štruktúry

Činitele ovplyvňujúce rozhodovanie o kapitálovej štruktúre

1. náklady kapitálu     5)   veľkosť a stabilita dosahovaného zisku
2. odvetvové štandardy    6)   požiadavky veriteľov
3. postoj manažérov k riziku    7)   majetková štruktúra podniku
4. udržanie si kontroly nad činnosťou podniku  8)   rozvoj kapitálového trhu

Postup v praxi pri rozhodovaní o finančnej štruktúre

1. skúmanie vzťahu medzi rizikom a výnosnosťou

- v tomto prípade vychádzajú podniky z hodnoty ukazovateľa zadĺženosti a ukazovateľa úr. krytia

2. komparatívna analýza finančnej páky

- vychádza sa z výpočtu pomerových ukazovateľov, cez ktorý je možné určiť intervaly, v ktorých by    

 sa mala hodnota vlastného, resp. cudzieho kapitálu nachádzať

- ťažiskom analýzy je skúmanie finančných zdrojov podniku a optimalizovanie ich racionálnej skladby

3. finančné plánovanie

Situácia v oblasti kapitálovej štruktúry u slovenských podnikov

- v SR sa úvahami o optimálnej kapitálovej štruktúre veľké podniky nezaoberajú, lebo trpia

 nedostatkom zdrojov, a tak sa orientujú len na získavanie akýchkoľvek zdrojov financovania

- v podnikoch na Slovensku až 75 % tvoria cudzie zdroje krátkodobé, a len 30 % tvoria vlastné zdroje

 dôvod: nízka miera ROE, s financiami sa nenakladá hospodárne

7.  prednáška  Finančný trh ako zdroj podnikového kapitálu

I. Úlohy a postavenie kapitálového trhu

Fungovanie trhovej ekonomiky je založené na fungovaní rôznych trhov:

3. trh výrobkov a služieb
4. trh výrobných faktov
5. trh informačný
6. trh finančný

Trh finančný

- citlivý barometer ekonomického vývoja

- citlivý indikátor medzinárodno-politickej a ekonomickej situácie

- vrchol všetkých ostatných trhov

- univerzálny trh (nástroje a prostriedky, ktoré používa, sú univerzálne použiteľné na všetkých

 ostatných trhoch)

- členíme ho z rôznych hľadísk:

7. z vecného hľadiska

1. úverový    d) cenných papierov
2. derivátov    e) devízový
3. drahých kovov

8. z časového hľadiska a z hľadiska účelu použitia finančných prostriedkov

1. peňažný     b) kapitálový

Kapitálový trh

- segment finančného trhu

- trh strednodobého a dlhodobého kapitálu na financovanie investícií prostredníctvom cenných

 papierov, ale aj strednodobých a dlhodobých úverov a finančného leasingu a forfaitingu

- finanční sprostredkovatelia cez finančné nástroje zabezpečujú pohyb strednodobého a dlhodobého

 kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektami v národnom i medzinárodnom meradle

Kapitálový trh je tvorený:

1) systém finančných nástrojov

2) systém finančných inštitúcií

3) mechanizmus, ktorý zabezpečuje transformáciu peňažných prebytkov jedného sektora

   ekonomiky na financovanie potrieb deficitného sektora ekonomiky

Finančné nástroje kapitálového trhu

1. strednodobé a dlhodobé úvery
2. strednodobé a dlhodobé cenné papiere:

1. dlhové cenné papiere (obligácie) - hypotekárne záložné listy, vkladové listy
2. majetkové cenné papiere – akcie, podielové listy

3.  finančný leasing a forfaiting

Finančné inštitúcie kapitálového trhu

1. bankové inštitúcie (banky, sporiteľne)
2. poisťovacie spoločnosti
3. nebankoví finanční sprostredkovatelia – peňažné burzy, brokerské spoločnosti, mimoburzové inštitúcie (OTC, RM – systém)

Mechanizmus kapitálového trhu

   - systém metód, nástrojov a opatrení, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje presun peňažných    

     prostriedkov z prebytkového do deficitného sektora

   - súčasťou tohto mechanizmu sú:

9. trhové metódy (cez ponuku a dopyt)
10. regulačné nástroje štátu

Kapitálový trh je trhom regulovaným.

Kapitálový trh môžeme členiť z rôznych hľadísk:

11. z hľadiska získavania peňažných prostriedkov na financovanie investícií

1. trh strednodobých úverov
2. trh dlhodobých úverov
3. trh leasingu a forfaitingu
4. trh cenných papierov

Trh cenných papierov: peňažné prostriedky na financovanie investícií je možné získať:

1. na primárnom trhu

- obchoduje sa na ňom s novými CP, t. j. s CP prvotne emitovanými

- umiestňujú sa na ňom nové emisie zrelých aj nezrelých CP

              * nová emisia zrelých akcií

              * nová emisia nezrelých akcií: počiatočná ponuka CP verejnosti

2. na sekundárnom trhu

- úlohou tohto trhu je zabezpečiť likviditu CP  

- obchoduje sa na ňom s už emitovanými CP

- ide o burzy, pričom rozoznávame:  * organizované burzy    * neorganizované burzy

12. z hľadiska povinnosti zverejňovať kurzy cenných papierov

1. verejné – 1. organizované verejné trhy

1. burzový trh (BCPB)
2. mimoburzový trh (RM – systém)

        2. neorganizované verejné trhy

2. neverejné

13. z časového hľadiska - promptné, termínové, opčné

Funkcie burzy cenných papierov

1) funkcia alokačná

2) funkcia kvalitatívnej selekcie

1. triedenie emitentov podľa kvality
2. vyžadovaním a zverejňovaním informácií od emitentov
3. tvorba reálnych cien cenných papierov
4. prelievanie kapitálu

3) funkcia vytvárania reálnych cien podnikov

Príčiny existencie mimoburzového trhu cenných papierov

1) na burze nie je možné obchodovať so všetkými CP (burza je formalizovaný hromadný odchod, teda

   pre obchodovanie na burze je nutné splniť určité podmienky)

2) burza má svoje otváracie a zatváracie hodiny (mimo burzy je možné obchodovať kedykoľvek)

3) N spojené s obchodovaním na burze sú vyššie, ako N spojené s obchodovaním mimo burzy

4) rozvoj modernej techniky umožňuje mimoburzové obchody nielen v mieste, kde sídli burza

5) predstavuje vhodnú konkurenciu burzám

Subjekty kapitálového trhu:6

- podniky,   banky,   poisťovne,   penzijné fondy,   orgány verejného sektora,   obyvateľstvo

II. Ako je možné využívať kapitálový trh formou emisie obligácií

Dlhopis je CP, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v nominálnych hodnotách a vyplácanie výnosov k určitému dátumu a povinnosť emitenta tieto záväzky plniť.

Obligácia predstavuje formu dlhopisu; je to užší pojem.

V SR je možné emitovať rôzne formy dlhopisov.

14. nástroje peňažného trhu

- pokladničné poukážky

- depozitné certifikáty

15. nástroje kapitálového trhu

- štátne dlhopisy

- dlhopisy FNM

- komunálne obligácie

- bankové obligácie

- podnikové obligácie

- konvertibilné obligácie   – vymeniteľné               – prioritné

            - zamestnanecké obligácie

            - hypotekárne záložné listy

            - vkladové listy

Výhody a nevýhody emisie pre podnik ako emitenta

- výhody:

1. možnosť získať veľký objem cudzieho kapitálu

2. možnosť vyhnúť sa prílišnej kontrole zo strany bánk

3. obligácie môžu vydávať podniky bez ohľadu na právnu formu (v SR s výnimkou investičných

   spoločností a investičných fondov)

4. možnosť kúpiť vlastné obligácie na sekundárnom trhu

5. existujú tu pevne kalkulovateľné úrokové náklady

6. úroky z kupónov znižujú výsledok hospodárenia pred zdanením

7. s obligáciami nie je spojené právo podieľať sa na riadení spoločnosti

- nevýhody:

1. emitent predpokladá určitú bonitu klienta (min. Sk 100 000,-)

2. emisia je viazaná na súhlas štátu (MFR, NBS)

3. emisia obligácií je výhodná len vtedy, ak úroky z kupónu sú nižšie, ako výnosnosť akcie, na ktorú

   podnik financie použil

4. obligácie svojou emisiou zaťažujú podniky v stratových rokoch, pretože úroky z kupónu musia

   platiť, či sa im darí alebo nie

5. v priebehu životnosti obligácie je nutné vynakladať náklady s organizovaním výplaty úrokov

   veľkému počtu klientov

6. obligácie musia byť splatené v dohodnutom termíne

7. prísun cudzieho kapitálu zhoršuje súvahu

Výhody a nevýhody emisie pre podnik ako investora

- výhody:

1. pevný úrokový výnos počas celej doby životnosti obligácie

2. možnosť  dosiahnuť kapitálový výnos pri predčasnom predaji v dôsledku poklesu všeobecnej    

   úrovne úrokových sadzieb

- nevýhoda:

1. v dôsledku inflácie dochádza k strate hodnoty

Rozhodovanie o emisii obligácií

1) veľkosť emisie

16. zakladacie náklady emisie

a. fixné náklady (náklady ponuky, zákonné poplatky, náklady na registráciu)

            b. variabilné náklady (provízia sprostredkovateľovi, teda banke)

17. udržovacie náklady emisie

a. platenie výnosu z kupónu

            b. náklady spojené s organizovaním výplat

2) podoba obligácií

1. zaknihovaná / dematerializovaná podoba (majú ju verejne obchodovateľné obligácie)
2. listinná / materializovaná podoba (môžu ju mať obligácie)

3) spôsob určenia výnosu z obligácií - v SR:

          a. stanovenie výnosu pevnou úrokovou sadzbou

          b. pohyblivý výnos, ktorého výška závisí od diskontnej sadzby centrálnej banky

          c. nulový kupón (výnos sa vyplatí v čase splatnosti obligácie)

4) určenie splatnosti obligácií

- splatnosť: deň, kedy je splatná posledná časť dlžnej čiastky vrátane úrokov.

- nominálna hodnota sa môže splácať:

a. jednorázovo (po uplynutí stanovenej lehoty)

b. dvojrázovo („dvojdátumové obligácie“)

c. po častiach/splátkach (splátky môžu byť rovnomerné alebo nerovnomerné; najmä pri dd. pôžičkách)

d. formou anuity (každoročne sa umoruje čiastka dlhu spolu s úrokom)

e. bez dátumu splatnosti (perpetuity, kauzoly, večná renta)

Väčšina spoločností si vyhradzuje právo predčasne zvolať a splatiť emisiu (keď je trhová cena vyššia).

5) či obligácie budú bez záruky alebo so zárukou

- bez záruky môžu emitovať len emitenti, ktorí majú dobrú povesť

- väčšina spoločností emituje so zárukou, pričom obligácie môžu byť zaručené:

 a. majetkom emitenta

 b. umorovacím fondom (spoločnosť si ho pravidelne vytvára)

 c. prostredníctvom štátu alebo banky (prvotriedne cenné papiere)

V SR je výška záruky 100 – 150 % emisie.

6) či pôjde o verejnú alebo súkromnú emisiu

- verejná emisia: s týmito obligáciami sa bude obchodovať na verejných kapitálových trhoch

18. výhody:

                   * obligácie sú likvidné

                   * fixné náklady sú nižšie

                   *

19. nevýhoda:

                      * vysoké náklady na emisiu

- súkromná emisia: emisia sa ponúkne obmedzenému počtu potenciálnych investorov

20. výhody:

                   * nižšie náklady na emisiu

                   * pôžička je dôverná a prísne individualizovaná

                   * nie je potrebná štandardizácia

21. nevýhody:

* súkromne emitované obligácie nie sú obchodovateľné na sekundárnom trhu

* tieto obligácie sú menej likvidné

* investor požaduje vyšší výnos z kupónu ako kompenzáciu

* emitent tieto obligácie nemôže spätne vykúpiť, lebo sa s nimi neobchoduje na    

                                 sekundárom trhu

7) či pôjde o vlastnú emisiu alebo o emisiu prostredníctvom sprostredkovateľa

   (tento krok nasleduje vtedy, ak sa podnik v predchádzajúcom kroku rozhodne pre verejnú emisiu)

22. vlastná emisia: v tomto prípade je nutné emisiu správne načasovať a určiť správny objem, aby ho trh absorboval
23. cez sprostredkovateľa: je to výhodnejšie, lebo sprostredkovateľ vie efektívnejšie umiestniť a úspešnejšie realizovať emisiu

8) výber sprostredkovateľa (tento krok nasleduje vtedy, ak v predchádzajúcom kroku sa podnik

   rozhodne pre sprostredkovateľa)

- v tomto prípade máme dve možnosti:

1. forma konkurenčnej ponuky

2. forma dohodnutého sprostredkovateľa

Oceňovanie obligácií

Obligácie je možné oceniť:

5. nominálna hodnota
6. emisný kurz (môže byť stanovený sumou alebo percentom)
7. trhová cena

24. ak je cena obligácie na primárnom trhu nižšia ako nominálna hodnota = disážio
25. ak je cena obligácie na primárnom trhu vyššia ako nominálna hodnota = ážio

Trhová cena

- teoretická trhová cena obligácie

- je to súčasná hodnota všetkých výnosov plynúcich z obligácie

a) obligácie s nulovým kupónom  P = NH/ (1 + r)n    

b) perpetuita (večná renta)  P = C/r, P = C/ (r – g) , ak ročný výnos z perpetuity každoročne rastie

c) klasická obligácia s rovnakým výnosom

        P =  Ct/ (1 +r)n + NH/(1 + r)t = C {1/r – 1/r (1 + r) } + NH/(1 + r)n

Činitele, ktoré vplávajú na vnútornú hodnotu obligácie:

1) výnos z kupónu

2) doba splatnosti

3) nominálna hodnota

Diskontným faktorom môže byť:

8. bezriziková úroková sadzba kapitálového trhu (pre toho investora, ktorý sa uspokojí aj s rovnakým výnosom ako v banke)
9. výnos z kupónu staršej emisie toho istého emitenta
10. výnos z kupónu obligácie emitovaných porovnateľným konkurentom
11. očakávaný výnos z investície, na ktorý sa výťažok (výnos) z emisie použil

Ak je vnútorná hodnota obligácie väčšia ako trhová cena, tak investor by mal obligácie kupovať.

Ak je vnútorná hodnota obligácie nižšia ako trhová cena, tak vtedy má zmysel obligácie predávať.

8.  prednáška    

Majetkové cenné papiere sú strednodobé a dlhodobé cenné papiere (CP); patria tu napr. akcie, podielové listy, podielnické družstevné listy a iné.

Akcie

- prvé akcie boli emitované už v r. 1188

- najrozšírenejší druh majetkových CP, s ktorými sa obchoduje na kapitálovom trhu

- jeden z najvýznamnejších zdrojov získavania peňažného kapitálu vo vyspelých ekonomikách

- jedna z možností investovania voľných peňažných prostriedkov

- výhody akcií pre podnik ako emitenta

1. podnik nemusí vyplácať dividendy v zlých rokoch

2. výška dividend sa prispôsobuje ekonomickému vývoju v spoločnosti

3. akcie nie sú vypovedateľné a peňažný kapitál získaný emisiou akcií má podnik k dispozícii bez  

   časového obmedzenia

4. prírastok vlastného imania zlepšuje súvahu, a tým aj úverovú schopnosť a dôveryhodnosť podniku

- nevýhody akcií pre podnik ako emitenta

1. v dobrých rokoch musí byť vyplatená dividenda (v našich podnikoch sa to neuplatňuje)

2. dividenda sa vypláca až zo zisku po zdanení

3. akcionár je spoluvlastníkom a má právo spolurozhodovať (možnosť posunu vlastníckych pomerov)

4.môžu ich emitovať len akciové spoločnosti

- výhody akcií pre podnik ako investora

1. možnosť ochrany pred infláciou

2. možnosť získať vysoké kapitálové zisky (cez obchodovanie na sekundárnom trhu)

3. možnosť dosahovať v dobrých rokoch slušné dividendy

- nevýhody akcií pre podnik ako investora

1. v zlých rokoch nemusí investor dostať žiadnu dividendu

2. investor znáša riziko podnikania až do výšky svojho investovaného vkladu do spoločnosti

3. možnosť vysokého kurzového rizika (vysoké kurzové straty)

Definovanie akcie  (na základe zákona platného v SR)

Akcia je CP, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákon a stanov spoločnosti na jej riadení, na zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti.

Akcionár nemá právo na vyplatenie nominálnej hodnoty akcie.

Práva akcionára

a) právo účasti na riadení akciovej spoločnosti

b) právo na podiel na zisku (na dividendu)

c) právo podieľať sa na likvidačnom zostatku

d) predkupné právo na nové akcie

e) právo na informácie

Povinnosti akcionára

a) splatiť v stanovenej lehote celú nominálnu hodnotu akcie

b) ručiť za záväzky a. s. do výšky svojho podielu na základnom imaní tejto spoločnosti

Kroky pri rozhodovaní o emitovaní akcií

1) rozhodnutie, aký druh akcií sa bude emitovať a koľko akcií sa bude emitovať

1. kmeňové akcie
2. prioritné akcie
3. zamestnanecké akcie

Podľa legislatívy SR je možné emitovať prioritné akcie max. do výšky 1/2 hodnoty ZI spoločnosti. Priority vyplývajúce z týchto akcií sa môžu týkať len majetkových oprávnení. Majitelia týchto akcií nemajú hlasovacie právo.

S kmeňovými akciami sú spojené všetky práva vyššie uvedené (5).

2) rozhodnutie, či pôjde o akcie na doručiteľa alebo na meno

1. na doručiteľa: prevod všetkých vlastníckych práv na nového majiteľa sa uskutočňuje iba odovzdaním, t. j. tradíciou
2. na meno: prevod sa uskutočňuje rubopisom, ktorý je zaznamenaný na akcii alebo na prívesku
3. vinkulované akcie na meno s obmedzenou prevoditeľnosťou

3) rozhodnutie, či sa emitujú dematerializované akcie alebo listinné akcie

4) rozhodnutie o pomere starých akcií a nových akcií

1. nové akcie – akcie emitované pri zvyšovaní základného imania akciovej spoločnosti do času, pokiaľ sa práva s nimi spojené nevyrovnajú právam starých akcií (napr. vlastník nových akcií nemá právo na celú dividendu, ale len na jej časť)

5) rozhodnutie o emisnom kurze (o subskripčnej cene akcií)

P musí pri emisii nových akcií stanoviť ich emisný kurz, t. j. cenu, za akú sa budú predávať tieto nové akcie, pričom sa však musí zohľadniť trhová cena starých akcií. Subskripčnú cenu treba teda stanoviť tak, aby akcionári mali záujem kupovať nové akcie. Ak by bol vysoký rozdiel medzi nominálnou hodnotou a subskripčnou cenou, nebol by o nové akcie záujem. Subskripčnú cenu treba určiť ani nie na úrovni nom. hodnoty, ale emisný kurz nestanoviť ani príliš vysoký, lebo záujem o nové akcie by nebol. Subskripčná cena sa musí určiť nižšia, ako je cena starých akcií, ale vyššia, ako je nominálna hodnota.

6) rozhodnutie o technike emisie akcií:   priamo     alebo    cez sprostredkovateľa

- pri umiestňovaní akcií pri verejnej ponuke sa môže použiť ako forma predaja:

1. ponuka pri fixnej cene  b) tender  c) aukcia

Účtovná cena akcie (bilančný kurz)

- rozdiel medzi aktívami a cudzím kapitálom pripadajúcim na jednu akciu

- pomer medzi trhovou cenou akcie a účtovnou hodnotou:

1. ak je pomer väčší ako 1  akcia je nadhodnotená (predať akciu)
2. ak je pomer menší ako 1  akcia je podhodnotená (kúpiť akciu)

Vnútorná hodnota akcie

- teoretická trhová cena akcie

- je merítkom, ktoré slúži na rozhodovanie, či na kapitálom trhu kupovať alebo predávať

- činitele ovplyvňujúce vnútornú hodnotu akcie:  - hodnota kapitálových aktív spoločnosti

 - pravdepodobné zisky a dividendy firmy

 - pravdepodobné tempo rastu firmy

Spôsoby odhadu vnútornej hodnoty akcie

1. komparatívna metóda

- porovnávajú sa minimálne tieto tri ukazovatele:

26. dividenda na akciu
27. čistý zisk na akciu
28. čisté aktíva na akciu                                              

Tieto ukazovatele daného podniku sa porovnávajú s ukazovateľmi porovnateľných podnikov, tzv. referenčných podnikov. Čím je referenčných podnikov viacej, a čím sú tieto podniky vybrané čo najvhodnejšie, tým je odhad teoretickej trhovej ceny presnejší.

Príklad: Podnik „X“ chce emitovať 10 000 kusov akcií, pričom predpokladá:

12. čistý zisk na akciu 280,-, čisté aktíva na akciu 6 000,-, CF na akciu 400,-

Podnik „X“: možné trhové ceny podľa jednotlivých ukazovateľov

P / E : 6,54 = trhová cena / 280  trhová cena = 1 831,-

Trhová cena / ČA na akciu : 0,18 = trhová cena / 6 000  trhová cena = 1 068,-

Trhová cena / CF na akciu : 4,78 = trhová cena / 400  trhová cena = 1 912,-

Za predpokladu, že pre všetky tri ukazovatele sa stanový rovnaká váha, tak trhová cena sa rovná priemeru všetkých troch možných trhových cien, teda (1 831 + 1 068 + 1 912) / 3

2. metóda diskontovaných dividend

- pri odhade sa diskontujú budúce očakávané dividendy  P si vie odvodiť teoretickú trhovú cenu

Všeobecný model

Po =   Divt /(1 + r)t

Model diskontovaných dividend

          Div1          P1                    Div2          P2

Po = –––––– + ––––––          P1 =  ––––– + ––––––

        (1 + r)      (1 + r)     (1 + r)     (1 + r)  

kde Div1 – dividenda platná na konci prvého roka

      P1 – predajná cena na konci prvého roka

      P0 – súčasná hodnota jednoročnej investície do akcie

      r – diskontný faktor

Model diskontovaných dividend pozostáva z nasledujúcich modelov:

29. model nulového rastu Po = Div / r

30. konštantný model  Po = Div / (r –g) kde g – miera rastu dividendy

31. model zloženého rastu

DivT+1 = DivT (1 + g)

PT– =   Divt   PT+ =      Div T+___  

                          (1 + r) t            (r – g) (1 + r) t

            P = PT- + PT+  

Model zloženého rastu určuje urč. obdobie v budúcnosti, po ktorom porastú dividendy konštantným tempom.

Trhovú cenu v čase T- dostaneme diskontovaním dividend, u ktorých vieme určiť ich výšku, teda do obdobia, do ktorého vieme určiť, ako dividendy porastú.

Trhovú cenu v čase T+ vypočítame tak, že diskontujeme očakávané dividendy v budúcnosti.

Výsledná teoretická trhová cena je súčtom trhovej ceny v čase T+ a trhovej ceny v čase T-.

Dôležitý predpoklad: r  g, lebo trhová cena závisí na tempe rastu dividendy; pri odhade konštantného tempa rastu by mal byť investor „zdravo skeptický“.

Odhad „g“

Zisk v budúcom roku = zisk bežného roka + nerozdelený zisk bežného roka * výnos z nerozdel. zisku

                                                                                                                zvýšenie zisku

g = aktivačný pomer * ROE

                                nerozdelený zisk

Aktivačný pomer = ––––––––––––––––   miera nerozdeleného zisku    

     zisk bežného roka

Odhad „r“

          Div1   Div1

Po = ––––––     r = –––––– + g

        r – g   Po

Meranie výnosov akcií

   Divt+1

Dividendový výnos (v %) = ––––––

    Pt

        Pt+1 – Pt

Kapitálový výnos (v %) = –––––––––

           Pt

 Divt+1      Pt+1 - Pt

Celkový výnos (v %) = –––––– + ––––––––

   Pt                Pt

Očakávaný výnos z akcie =  Ri * pi                    kde Ri – možný výnos v i-tom období

       pi – pravdepodobnosť nastatia

Cena predkupného práva

- akcionári predkupným právom získavajú možnosť udržať si svoj podiel na základnom imaní

 spoločnosti a taktiež právo účasti na hlasovaní

a) Cp = Ks – Kp                           b) Cp = (Ks – Sc)    c) Cp = (Ks – Sc)

                    s / n + 1 s/n

kde Ks – kurz starých akcií

      Kp – kurz akcií po emisii

      Sc – subskripčná cena (emisný kurz)

      s – počet starých akcií

      n – počet nových akcií