Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Inštitúty vecného práva

Nadobúdanie a správa cirkevného majetku (i11.doc)

Otázka inštitútov vecného práva č. 11:

Nadobúdanie a správa cirkevného majetku

Časný majetok, ktorý má nadobudnúť KC (VCPO) rôznorodým spôsobom s tým, že štát si môže k takto nadobudnutému majetku KC nárokovať na určité poplatky, dávky – hovoríme, že každý nadobudnutý majetok KC podlieha všeobecnému zdaneniu ako každý iný svetský majetok.

KP – aby nemalo iné právne úpravy ako civilné právo, v zásade sa pre KC aplikujú normy štátneho práva ( občiansky, obchodný zákonník … )

Najdôležitejšie formy nadobúdania majetku:

1. pôvodné – ORIGINÁRNE ( okupácia )
2. derivatívne

1. kúpno-predajné zmluvy  
2. darovanie
3. dedenie

Zdroje nadobudnutia:

KC ako organizácia, ktorú tvoria 2 stavy (kňazi a laici) má právo požadovať od veriacich určitú mieru prostriedkov, ktorá je nevyhnutná na samotné fungovanie KC. (Každému právu zodpovedá aj povinnosť – povinnosť poskytovať poplatky). Osobu, ktorá má kompetenciu v jednotlivých partikulárnych cirkvách  ( diecézy, farnosti …) je miestny ordinár (DIECÉZNY BISKUP) požaduje:

1. platenie riadnych poplatkov ( daní ) od VCPO, ktoré sú mu podriadené ( farnosti, kňazské semináre … ), ale vo vzťahu k laikom nemá právo takéto pravidelné oplatky požadovať. Od laikov môže požadovať iba mimoriadnu daň ( poplatok ).

Všeobecne pred vydaním rozhodnutia o poplatkoch si miestny ordinár podľa CIC´83 musí vyžiadať stanovisko:

1. diecéznu radu pre ekonomické záležitosti
2. kolégium konzultorov ( tu vystupujú predovšetkým laici – osoby s ekonomickým vzdelaním )

Ďalšie zdroje príjmov:

2. poplatky od veriaceho ak sa mu na jeho žiadosť udeľuje dišpenz ( poskytnutie výhody )
3. poplatky súvisiace s vyhotovovaním úradných dokladov

Výšku týchto poplatkov ( body 2 a 3 ) stanovuje najvyšší orgán cirkevnej provincie – BISKUPSKÁ KONFERENCIA a mala by byť zverejnená na úradnej tabuli v každej diecéznej kúrii.

Ak chce cirkevný poplatok požadovať iná osoba ako diecézny biskup, musí mať jeho súhlas. Jedinou výnimkou tejto zásady sú žobravé rehoľné rády ( františkáni, dominikáni …)

Premlčanie majetku, ktorý nadobudla cirkev

KC akceptuje právne predpisy Občianskeho a Obchodného zákonníka, al k nim vsúva aj svoje predpisy astanovuje vlastné premlčacie lehoty, ktoré sú podstatne dlhšie, pokiaľ má iný subjekt ako KC nadobudnúť majetok do svojho práva.

Správa cirkevného majetku

Najjvyšší dozor vykonáva PÁPEŽ. V praxi sa jeho právo vymedzuje len na to, čo nadobudol ako najvyšší predstaviteľ apoštolského stolca vo Vatikáne.

Inak v praxi – DIECÉZNY BISKUP – vo svojej diecéze. Ak nestačí spravovať ekonomické záležitosti, môže splnomociť alebo preniesť výkon tejto činnosti na ( spravidla laika ) DIECÉZNEHO EKONÓMA.

Ak CVPO pôsobiaca na území diecézy alebo diecézna kúria sama chce vykonať obzvlášť významné majetkové dispozície vo vzťahu k diecéze, na to, aby bol úkon platný, musí mať súhlas 3. subjektov:

1. diecézny biskup
2. diecézna rada pre ekonomické záležitosti
3. kolégium konzultorov

Orgány správy CM

Kompetentným orgánom je najvyšší predstaviteľ VCPO – ( napr. farár ), ale ak z akéhokoľvek dôvodu to nie je možné, prechádza toto právo na diecézneho biskupa, ktorého ad hoc ( pre túto situáciu ) musí vymenovať tejto VCPO správcu. Toto poverenie však nemá trvať dlhšie ako 3 roky ( tento postup sa môže opakovať ešte raz – buď poverí tú istú alebo inú osobu, ale maximálne na 3 roky.

Formálne predpisy, ktoré sa požadujú od ( diecéznym biskupom menovaného ) správcu, alebo od najvyššieho predstaviteľa VCPO je vykonanie INVENTARIZÁCIE.

( Vykonávajú sa dva exempláre – 1 KS zostáva u VCPO a 1 KS sa archivuje v ciecéznej kúrii ).

Či už ide o osobu, ktorá vykonáva dozor z poverenia diecézneho biskupa alebo najvyšší predstaviteľ VCPO, musí tieto úkony vykonávať len v rámci právneho poriadku a v rámci riadnej správy. Na prekročenie rámca riadnej správy potrebuje písomný súhlas diecézneho biskupa. Ak súhlas chýba – úkon je ničotný resp. nulitný ( ako keby nikdy nebol ).

Aj v civilnom práve platí zásada, že VCPO neručí 3. osobám za nulitné právne úkony svojho správcu, pokiaľ sa nimi neobohatila.

Pri protiprávnych, ale z hľadiska práva platných zmluvách môže VCPO  zodpovedať 3. osobám. Ak jej ale touto zodpovednosťou vznikla škoda, môže si právne nárokovať náhradu tejto škody od tohto správcu.

Každé podanie žaloby musí mať správca odsúhlasené diecéznym biskupom ( predchádzajúci písomný súhlas ).

Ak správca v nevhodnom čase abdikuje na svoj post ( náhlou rezignáciou ) a vznikne majetková ujma, môže VCPO rovnako požadovať náhradu takto vzniknutej majetkovej ujmy.

Platí zásada, že každý správca má vykonávať svoju funkciu so starostlivosťou dobrého hospodára.