zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Psychológia

 

Okruhy na psychologiu (okruhy_otazok_z_predmetu_psychologia__nz_2008.doc)

Okruhy otázok z predmetu psychológia 1.ročník (NZ 2008)

 

  1. Základné kategórie v psychológii: stimulácia (podnecovanie – podmieňuje dynamiku psychických stavov indivídua. Vyvoláva ju vonkajší alebo vnútorný podnet, ktorého účinok je sprostredkovaný psychikou človeka, jeho názormi, citmi, náladou, záujmami), organizmus (rozumieme ním systém a jeho prirodzenú uspôsobenosť, zabezpečujúca terajšiu i budúcu existenciu a vývoj. Je to predpoklad fungovania biologických funkcií – dýchanie, trávenie človeka a jeho psychiky), správanie (označuje sa ním interakcia živých bytostí s okolitým prostredím, sprostredkovaná ich vonkajšou (pohybovou) a vnútornou (psychickou) aktivitou. Môže ho pozorovať iná osoba, alebo sa registruje pomocou prístrojov) a prežívanie (je subjektom pociťovaný emočne ladený stav a jav skutočnosti, vnútorný svet človeka, prístupný len jemu sebapoznávaním).
  2. Psychické (poznávacie) procesy: človeku umožňujú poznávať vonkajší a vnútorný svet (vnímanie, učenie, myslenie)
  3. Psychické stavy: sa nazýva celkové duševné rozpoloženie, ktoré ovplyvňuje psychickú činnosť (aktivácia, pozornosť, emócie, tréma, atď.)
  4. Psychické vlastnosti: týkajú sa osobnosti (črty, charakter)
  5. Mentalizmus: zameral sa v rámci základných kategórií v psychológii na vzťah medzi stimuláciou a prežívaním (Wundt, James)
  6. Psychoanalýza: zamerala sa v rámci základných kategórií v psychológii na vzťah organizmus – prežívanie. Tento vzťah bol obsiahnutý v koncepcii tzv. piagetovskej školy (Freund, Jung, Adler, Horneyová)
  7. Behaviorizmus:  zameral sa v rámci základných kategórií v psychológii na vzťah medzi stimuláciou a správaním (Watson, Tolman, Skinner)
  8. Psychická regulácia umožňuje: dokonalejšie sa prispôsobovať prostrediu, zabezpečuje ľudskému jedincovi plánovité menenie jeho okolia, v súvislosti s tým umožňuje ľudskej bytosti premenu vlastného systému, v ktorom existuje
  9. Nevedomé determinanty regulácie správania: a) vrodené reflexy, ktoré sú základom činnosti organizmu (dýchanie, trávenie, vylučovanie, atď.) b) vrodené pudy a inštinkty (pud sebazáchovy, zachovanie rodu) c) individuálne schopnosti (telesná konštrukcia, intelekt, temperament) d) vrodené defekty (zmyslové defekty, oligofrénia) e) zautomatizované úkony, návyky
  10. Ontogentická psychológia: vývinová psychológia sa zameriava na zákonitosti vývoja a správania človeka od narodenia až po starobu, smrť
  11. Diferenciálna psychológia: zameriava sa na psychologické rozdiely medzi ľuďmi ako aj príčinami a dôsledkami týchto rozdielov. Ide najmä o schopnosti a vlastnosti, rozdiely medzi pohlaviami a rozličnými sociálnymi skupinami
  12. Komparatívna psychológia: porovnávacia psychológia sa zaoberá problémami vzniku ľudského vedomia a štúdiom všeobecného a špecifického v psychickej činnosti človeka a zvierat
  13. Odkedy sa datuje obdobie vedeckej psychológie od založenia prvého psychologického laboratória (Wundt, 1879). Toto obdobie trvá do súčasnosti
  14. Základné etapy výskumu: a) stanovenie problému, zistenie doterajších poznatkov o probléme b) formulovanie vedeckej hypotézy. Predpokladané riešenie problémov, vzťahov medzi premennými c) určenie metód a metodík pre získanie údajov, ich overovanie v rámci predvýskumu d) vypracovanie projektu. Komplexné vypracovanie postupu výskumu e) vlastná realizácia výskumného projektu, zber údajov f) interpretácia údajov. Štatistické spracovanie a konfrontácia získaných výsledkov s údajmi iných autorov a s hypotézami g) vypracovanie záverov
  15. Typy výskumov: a) Terénny výskum (realizuje sa v prirodzených podmienkach a je zameraný prevažne na priamu aplikáciu poznatkov v praxi, výsledky sa považujú za ekologicky validné) b) Laboratórny výskum (vykonáva sa v exaktne kontrolovaných podmienkach – používa sa prístrojová technika, výsledky sa definujú ako experiment). Oba typy možno doplniť zmiešaným postupom – vytvorenie predpokladov pre aplikáciu výsledkov výskumu v praxi.
  16. Druhy výberu: a) Náhodný výber (voľba jednotlivcov sa koná náhodne. Používa sa technika losovania, príp. tabuľky náhodných čísel – randomizačné tabuľky) b) Systematický výber (robí sa z populácie podľa zvoleného intervalu – napr. sa vyberá každý dvadsiaty, päťdesiaty a pod., pričom členovia populácie sú zostavení do poradia náhodne)
  17. Klasifikácia experimentálnych premenných: a) Nezávislá premenná (príčina zmeny závislej premennej. Experimentátor ňou manipuluje, mení podmienky, v ktorých sa probant nachádza) b) Systematický výber (patria sem vplyvy fyzikálneho prostredia aj úlohy, ktoré treba riešiť) c) Závislá premenná (vyjadruje odpoveď jednotlivca, jeho reakciu, správanie)
  18. Meranie: je prisudzovanie čísel predmetom alebo javom podľa dohodnutých pravidiel
  19. Nominálna stupnica: používa sa pri triedení, klasifikácii údajov. Ide o určenie prítomnosti alebo neprítomnosti javu, čo sa považuje za kladný typ nominálneho meradla
  20. Poradová stupnica: umožňuje posúdiť kvalitu určitého znaku u jednotlivých probantov v skupine a týchto potom podľa výšky kvality tohto znaku začleniť do poradia
  21. Intervalová stupnica: udáva, či daný jednotlivec má danej vlastnosti viac alebo menej ako iný jednotlivec. Príkl. stupnica teplomeru
  22. Reliabilita: znamená stabilitu hodnôt pri opakovaných meraniach
  23. Validita: vyjadruje psychickú vlastnosť, na ktorú je meranie zamerané
  24. Koeficient validity: od 0,30 do 0,60
  25. Etapy použitia experimentálnej metódy: a) etapa jednoduchých fyzikálnych experimentov (1750-1850) – výskum sa zameriava na ostrosť zraku, následné obrazy, rozdielové prahy a pod. b) etapa psychofyzického experimentu (1840-1860) c) vlastný psychologický experiment (1879-doteraz) so zameraním od intervalu k extrospekcii a štúdiom všetkých psychických funkcií
  26. Druhy experimentov podľa funkčnosti: 1) prieskumové (údaje sa zbierajú bez presne stanovenej hypotézy) 2) overovací a rozhodujúci (potvrdzuje jednu z hypotéz a vyvracia alternatívne teórie)
  27. Experiment ex post facto: spočíva v dodatočnom spracovaní zaznamenaných údajov (školské známky, nehodovosť) podľa určitej hypotézy
  28. Introspekcia:  používa sa vo forme osobnostných dotazníkov a považuje sa za metódu výpoveďovú
  29. Pozorovanie: psychika sa skúma na základe vonkajších prejavov správania
  30. Test: štandardizovaná pomôcka na zisťovanie psychických charakteristík
  31. Prierezové plány zamerané na zmeny psychických funkcií v čase: v určitom čase sa s rovnakou metódou vyšetrí niekoľko súborov skladajúcich sa z rôznych vekových skupín, hodnoty sa porovnávajú a vysvetľujú vývinové zmeny
  32. S akým hormónom sa spája agresívnejšie správanie u chlapcov: neuropsychická rovina
  33. Uveďte a popíšte funkciu troch typov neurónov: a) Senzitívne (prenášajú vzruchy prijímané receptormi do centrálneho nervového systému) b) Motorické (vedú signály vychádzajúce z mozgu alebo miechy k výkonným orgánom, svalom a žľazám) c) Interneuróny (prijímajú signály od senzitívnych neurónov a odovzdávajú impulzy iným interneurónom alebo motorickým neurónom)
  34. Zákon "všetko alebo nič": neurotransmiter sa musí dostať do cieľa celý alebo vôbec
  35. Funkcie neurotransmiterov: impulzy a akčné potenciály
  36. Neurotrasmiterové substancie:
  37. Čo je corpus callosum: pod mozgom a nad thalamusom. Hemisféry sú spojené zväzkom nervových vlákien, nazývajú sa corpus callosum
  38. Varolov most: nachádza sa nad predĺženou miechou asi 2,5 cm široký pás bielej hmoty, nad ním je stredný mozog
  39. Funkcia mozočku: podieľa sa na regulácii pohybov a svalového napätia a jeho poškodenie vedie k nekoordinovaným pohybom
  40. Retikulárna formácia: ide o spodnú časť medzimozgu, ktorá má osobitnú skladbu neurónov
  41. Vegetatívna nervová sústava: delenie  sympatikus a parasympatrikus zameraná na reguláciu vnútorného prostredia. Medzi sympatikus a parasympatikus je antagonistický vzťah (jedna zložka činnosť povzbudzuje a druhá ju tlmí). Vegetatívny nerv. systém je dôležitý pre emócie.
  42. Autonómny nervový systém (ANS): sympatikus – riadi výdaj energie (uvoľňuje cukor do krvi, zvyšuje krv. tlak) a stimuluje činnosť vnútorných orgánov a parasympatikus - riadi procesy reštaurujúce zásoby energie (zníženie krv. tlaku, intenzity činnosti srdca...) a spomaľuje činnosť vnútorných orgánov.
  43. Kognitívne procesy: Umožňujú človeku vytvárať si obraz sveta, orientovať sa v ňom a vysvetľovať si ho. Ide o procesy prijímania a spracovávania informácií z vonkajšieho a vnútorného sveta.
  44. Kódovanie: Kódovanie začína už pri vnímaní. Výsledok vnímania je ten istý bez ohľadu na uhol pohľadu.
  45. Kódovanie kvality:
  46. Delenie analyzátorov: a) dľa charakteristiky podnetu (či je podnetom a či pôsobí z diaľky alebo dotykom s receptorom); b) dľa umiestnenia receptora (či je umiestnený na povrchu tela alebo vnútri organizmu); c) dľa charakteristiky pocitu (aké pocity vznikajú jeho činnosťou). A) vonkajšie (exteroanalyzátory) sú na povrchu tela a delia sa na diaľkové a dotykové. B) vnútorné (interoanalyzátory sú pod povrchom tela a delia sa na analyzátory polohy a pohybu a vnútornostné.
  47. Rozdelenie farieb: 1. základné čisté farby = červená, žltá, modrá; 2. miešané farby 1. stupňa (žltá + červená = oranž, červená + modrá =fialová, žltá + modrá = zelená); 3. miešané farby 2. stupňa (oranž + fialová = červenohnedá, fialová + zelená = modrosivá...).
  48. Základné kvality farby: kolor alebo farebný tón je fyzikálne určený dĺžkou vlny (farby delíme na chromatické = pestré, ktoré vidíme v spektre a achromatické = šedé, t.j. odtiene od bielej po čiernu); sýtosť vyjadruje čistotu vlny (menej sýte farby vznikajú miešaním s farbami achromatickými); jasnosť vyjadruje intenzitu osvetlenia.
  49. Teória detekcie signálu a ROC krivka: ( receiver operating characteristic) krivka recepčných operačných charakteristík, ktorá predstavuje závislosť pravdepodobnosti zásahu od pravdepodobnosti výskytu falošných posudkov. Detekcia – zachytenie. Táto teória slúži na vysvetlenie niektorých problémov s prahmi, ktorá predpokladá, že v senzorickom systéme je vždy náhodná aktivita alebo šum, a že teda neexistuje nulový podnet. Probant sa v experimente nachádza v situácii, kedy sa má rozhodnúť, či je pravdepodobnejšie, že zmyslový vnem je spôsobený podaným (vyslaným) podnetom alebo šumom v senzorickom systéme. V tomto prípade majú na rozhodovanie vplyv dva faktory: * citlivosť probanta k podnetu (ako dobre vidí, počuje) * subjektívna miera – merítko (koľko je ochotný povedať áno).Citlivosť subjektu je ovplyvnená intenzitou podnetu, merítko je ovplyvnené očakávaním probanta. Na funkčnú charakteristiku osoby, ktorá detekuje signál, sa v teórii signálu používa krivka funkčnej charakteristiky. Detekcia signálu môže teda závisieť nielen od kritéria, ktoré si stanovil pozorovať (probant), ale aj od vlastností šumu a intenzity podávaného signálu. Závislosť jednotlivých faktorov možno znázorniť pomocou kriviek recepčných operačných charakteristík (ROC). Skratka ROC zodpovedá aj anglickému pomenovaniu (receiver operating characteristic) a predstavuje závislosť pravdepodobnosti zásahu od pravdepodobnosti výskytu falošných posudkov. Hodnotenie vzťahu medzi podaným podnetom a odpoveďou probanta možno charakterizovať štyrmi možnosťami: A -> A     => bol podaný podnet a probant ho detekoval, zachytil A -> N     => bol podaný podnet a probant ho nedetekoval, nezachytil N -> A     => nebol podaný žiadny podnet a probant hlási, že ho detekoval, zachytil N -> N     => nebol podaný žiadny podnet a probant žiadny podnet nedetekoval, nezachytil Ako vidno, problematické situácie sú 2 a 3.
  50. Čo tvorí neurofyziologický základ pozornosti? Koncentrácia vzruchu v istých častiach mozgovej kôry a útlmu v ostatných.
  51. Uchtomského princíp dominanty:
  52. Druhy pozornosti: neúmyselná pozornosť – vyvolávaná bezprostredne pôsobiacimi podnetmi alebo javmi, považuje sa za prvotnú formu pozornosti, nezávislú od vôľovej aktivity. Jej prejavy závisia od niekoľkých činiteľov: sila podnetu, kontrast medzi podnetmi, novosť podnetov, potreby, záujmy. Úmyselná pozornosť – kladie na človeka vyššie nároky ako neúmyselná pozornosť a vyžaduje si určitý stupeň vôľového úsilia, predpokladom je určitá schopnosť celkovej organizácie duševného života, úmyselná selekcia podnetov, ktoré vedú k dosiahnutiu stanoveného cieľa.
  53. Vlastnosti pozornosti: koncentrácia (sústredenie) pozornosti – umožňuje vyčleniť aj zo zložitejšieho podnetového poľa ten predmet alebo jav, ktorý slúži na dosiahnutie stanoveného cieľa. Intenzita pozornosti – je znakom koncentrácie, človek sa sústredí na jednu činnosť a ostatné si nevšíma. Rozdelenie pozornosti – taká organizácia činnosti, keď u človeka prebiehajú súčasne dve alebo viaceré činnosti. Stálosť pozornosti – vyjadruje jej časové trvanie. Môže ísť o koncentráciu pozornosti ne jednu alebo viaceré činnosti. Pozornosť stúpa alebo klesá v krátkotrvajúcich niekoľkosekundových vlnách. Vnímanie reverzibilných figúr – súvisí tiež s kolísaním a presúvaním pozornosti. Dochádza k tomu vtedy, keď sa na takúto figúru sústredene dívame: zmení svoju tvárnosť a vidíme ju v inej podobe ako v predchádzajúcej fáze.
  54. Za čo dostali Hubel a Wiesel Nobelovu cenu a v ktorom roku?  Za identifikáciu 3 typov buniek v zrakovej oblasti mozgovej kôry: jednoduché, komplexné a hyperkomplexné bunky. Rok 1981.
  55. Charakterizujte hyperkomplexné bunky:
  56. Charakterizujte komplexné bunky:
  57. Charakterizujte jednoduché bunky:
  58. Čo je to geon? (zložený zo slov geometrické ionty) predpokladá existenciu čŕt objektov, ktoré sú predstavované jednotlivými druhmi 36 valcov.
  59. Uveďte základné poruchy rozpoznávania: asociatívna agnózia = syndróm, pri ktorom majú pacienti s poškodením určitej oblasti kôry ťažkosti s rozpoznávaním objektov len vtedy, ak sú prezentované vizuálne. Prosopoagnózia – špecifikovaná kategória, pri ktorej dochádza ku strate schopnosti rozpoznávať tváre.
  60. Vymenujte základné druhy vnímania: vnímanie tvaru tvorí vnímanie formy, vnímanie priestoru, vizuálny priestor, vnímanie hĺbky, vnímanie pohybu, vnímanie času, medziosobné vnímanie.
  61. Uveďte najčastejšie procesy pri vnímaní hĺbky: akomodácia šošovky, binokulárna paralaxa, pohybová paralaxa, veľkosť predmetu na sietnici, skúsenosť, tienenie, perspektíva – lineárna alebo vzdušná, relatívny pohyb predmetov, interpozícia.
  62. Uveďte princíp pohybovej paralaxy: jav, keď sa poloha obrazu na sietnici pri pohybe hlavy a očí posúva o uhol, ktorý je pri blízkych predmetoch oveľa väčší ako pri vzdialenejších. Na vnímaní vzdialenosti sa podieľa aj pohybový a sluchový analyzátor.
  63. Dopplerov princíp: sluchom vnímame pohyb na základe zosilnenia alebo zoslabovania zvuku, ktorý vydáva pohybujúci sa predmet, pričom s približovaním predmetu sa nám zdá, že výška zvuku sa zvyšuje a pri vzďaľovaní sa znižuje.
  64. Základné charakteristiky vnímania: (Výberovosť) centrácia- na naše receptory pôsobí veľké množstvo podnetov, nemôžeme však vnímať všetky naraz preto si vyberáme len niektoré; apercepcia – do procesu vnímania sa zapája aj minulá skúsenosť, ktorá nám koriguje aj nepresnosť vnemov; pregnantnosť – na podklade minulej skúsenosti človek dotvára vnem, teda vidí v ňom aj to, čo neobsahuje, ale čo sám pridáva; konštantnosť vnímaných objektov – skutočnosť, keď ten istý predmet vnímame a poznávame ako ten istý, bez ohľadu na to. v akej polohe sa nachádza, z ktorej strany ho vnímame, z akej vzdialenosti, pri akom osvetlení; transpozícia – jav, keď predmety vnímame ako tie isté, hoci sa exponujú v inej podobe, avšak zachovávajú si svoju štruktúru, teda vzťahy medzi jednotlivými časťami ostávajú nezmenené. (pieseň v rádiu alebo falošne spievaná je tá istá); celok a časť- zákonitosti celku sú: faktor blízkosti, faktor totožnosti alebo podobnosti, faktor spoločného osudu, faktor objektívneho postoja, faktor vyjdenia bez ostatku.
  65. Uveďte všetky charakteristiky medziosobného vnímania: vnímanie iných ľudí a sociálnych situácií, do ktorých sa dostávame. Povaha interakcie medzi vnímajúcim a vnímaným  – vnímanie inej osoby je ovplyvnené tým, aký máme k nej vzťah, vnímame na nej tie vlastnosti, ktoré majú význam pre daný vzťah. Všeobecná zameranosť vnímajúceho – napr. optimisti si všímajú pozitívne a pesimisti hlavne negatívne.  Súkromná teória osobnosti - ide o vlastnú alebo prijatú teóriu  o spoločnom výskyte niektorých vlastností (vysoké čelo). Schopnosť vnímajúceho – predpoklady presného vnímania nie sú u ľudí rovnaké, sú podmienené vedomosťami, skúsenosťami, intuíciou správneho odhadu. Projekcia – pripisovanie našich vlastností a pohnútok iným osobám. Pôsobí tým silnejšie, čím viac si vnímajúci uvedomuje niektorú svoju negatívnu vlastnosť alebo pohnútku konania. Stereotypy medziosobného vnímania  - pripisovanie takých čŕt vnímanej osobe, o ktorých vnímajúci človek predpokladá, že sú charakteristické pre danú skupinu, ku ktorej patrí Poradie vnímaných informácií - prvé informácie, vnímanie alebo prvý dojem výrazne ovplyvňujú priebeh ďalšieho vnímania. Ak je prvé vnímanie osoby kladné, máme tendenciu ďalšie fakty zlepšovať, ak je záporné tak zhoršovať. Množstvo vnímaných informácií – je potrebné mať určité množstvo informácií o vnímanej osobe.  Charakteristika vnímaného – ide o otázku ako dobre a rýchlo možno daného človeka vnímať. Vnímané prívlastky- nie všetky črty vnímanej osoby možno rovnako rýchlo a presne vnímať, presnejšie a rýchlejšie vnímame napr. stupeň inteligencie ako jeho charakterové vlastnosti. Halóefekt – prejavuje sa v dvoch smeroch: 1) preberanie všeobecnej mienky, hoci nemusí byť objektívna, 2) tienenie vnímania ostatných čŕt jednou výraznejšou črtou. Popularita / nepopularita vnímaného – popularita vnímaného vyvoláva všeobecnú tendenciu vnímať ho kladnejšie a opačne. Na popularite sa zúčastňujú faktory ako inteligencia, príjemný vzhľad a vystupovanie, postavenie...
  66. Emmertov zákon a rok:
  67. Na akých princípoch funguje pregnantnosť? na základe dvoch princípov a) princíp uzatvárania (dopĺňanie chýbajúcich častí celku na uzavretý celok) b) princíp dobrého tvaru (upravovanie vnímaného predmetu do dobrého tvaru).
  68. Zákony homogenity:
  69. Typy vnímania: analytický typ – sklon rozkladať predmety a javy na časti, detaily. Snaží sa preniknúť do podrobností a preto má občas ťažkosti vyvodiť zovšeobecňujúce závery a pochopiť zmysel vnímaných a pozorovaných predmetov a javov. Syntetický typ -  tendencia odrážať predmety a javy vcelku, v zovšeobecnenej podobe, snaží sa pochopiť základný zmysel, detailom nepripisuje význam, nesnaží sa ich vyčleniť a vnímať, čo môže viesť aj k nesprávnym záverom o vnímaných a pozorovaných javoch. Analyticko-syntetický typ – najväčšie predpoklady na správnosť a presnosť vnímania a pozorovania. Po počiatočnej analýze predmetu alebo javu nasleduje syntéza na základe pochopenia základných faktorov. Emocionálny typ – pri vnímaní má sklon sústrediť sa na vlastné prežívanie, na svoje sprievodné city a nie na presnosť obrazu, pochopenie zmyslu predmetov a javov. Tento typ je charakterizovaný emocionálnou dráždivosťou, ktorá znižuje objektívnosť vnímania a pozorovania.
  70. Uveďte základné interpretácie zrakových klamov: Atomistické hľadisko – vysvetľuje duševné javy analýzou jednotlivých elementov a ich následným zložením. Zdôrazňuje štruktúru a neberie do úvahy dynamické hľadisko. Holistické hľadisko – má tendenciu nebrať do úvahy elementové a štrukturálne aspekty duševných javov. Fenomenologické hľadisko – vyjadruje prístup, keď sa psychológovia snažili abstrahovať určitý zákon z podobných fenoménov správania človeka.
  71. Najznámejšie geometricko-optické klamy: Ebbinghausov klam, Oppel – Kundtov klam, zrakový klam zakrivenia, Mueller – Lyerov klam (obrázky str. 72 – 73)
  72. Charakteristika vnímania podľa Marra:  
  73. Senzorická deprivácia: Aby mohol mozog fungovať musí byť  neustále bombardovaný podnetmi rôznej intenzity a modality. V prípade výrazného zníženia podnetovej bázy, keď nastane dlhodobý nedostatok senzorickej stimulácie, podnetov pôsobiacich na naše zmysly hovoríme o senz. deprivácii. Deprivovaný človek je náchylný k zmene názorov: vznik ilúzií – skreslené vnímanie skutočnosti), halucinácie, pseudohypnotický spánok (schopnosť vytvoriť si automatizmy železničiar a tlačidlo).
  74. Predstavy (charakteristika) a druhy predstáv: schopnosť vytvárať psychické obrazy neprítomných predmetov, situácií, osôb, a pod. – ich psychická reprezentácia v mysli človeka. Druhy predstáv: následný obraz (vzniká v dôsledku intenzívneho alebo dlhodobého dráždenia), pamäťová predstava (znovuvytvorenie percepcie), eidetická predstava (mimoriadne intenzívny pamäťový obraz, ktorý vzniká bezprostredne po percepcii,  ale nie je jeho následným obrazom), hypnagogické predstavy (pred spánkom, ako intenzívne zážitky z prežitého dňa), halucinácie (centrálne vzbudený obraz, ktorý pôsobí dojmom skutočnosti). Syntézie – osobitný druh predstavy, ktorú sprevádzajú vnemy, ale svojím charakterom patria do inej oblasti (počujem more mám chuť na ryby) Sny – výsledok túžob, chcení, prežitých chvíľ, častokrát transformovaných symbolov. Objavujú sa v spánku vo fáze REM. Asociácie predstáv – združovanie, spájanie predstáv.
  75. Asociačný experiment - druhy: Pri experimente s asociáciou sa rozlišuje diskrétna voľná asociácia, keď probant má odpovedať na podnetové slovo: kontinuitná voľná asociácia – prvým slovom, ktoré ho napadne; kontinuitná kontrolovaná asociácia – znamená obmedzenie asociácie nejakým spôsobom (menujte slová asociované s bicyklom).
  76. Výskum snov: Sny sa považujú za fantazijné zážitky prevažne optického a akustického charakteru.
  77. Klasické podmieňovanie: I.P.Pavlov –teória klasického podmieňovania vychádza s postulátu, že základom učenia je vytvorenie vzťahu podnet - reakcia (S-R, stimulus –reakcia). Ide v ňom o učenie sa asociáciám, to znamená väzbám vonkajších podnetov s určitým významom. Je to pasívnejšia forma učenia.  Neutrálny podnet sa spojí s nepodmieneným podnetom, ktorý vyvoláva reakciu. Po týchto spojeniach neutrálny podnet nadobúda schopnosť vyvolať reakciu a stáva sa podmieneným podnetom. Orgány, ktorými reagujeme na podnety v klasickom podmieňovaní, obyčajne nie sú pod našou kontrolou, vykonávajú sa automaticky. Sú to zvyčajne žľazy a hladké svalstvo.  
  78. Vyhasínanie:
  79. Latentné učenie:
  80. Charakterizujte "reminiscenciu":
  81. Habituácia: adaptácia senzorických orgánov na zmeny prostredia. Ignorovanie známych podnetov, ktoré. nemajú vážny následok. (keď dostanem hodinky, ich tikot po čase nebudem počuť, viem že tikajú, ale nepotrebujem to). Je to najjednoduchší spôsob učenia.
  82. Popíšte krivku zabúdania a uveďte autora: Krivku zabúdania zostrojil Ebbinghous. Ukazuje nám, že zabúdanie je najintenzívnejšie tesne po učení (prvých 20 min 80% informácie). Ak sa učebný materiál zopakujem, zabúdanie už len pokračuje a nejde od začiatku.
  83. Učenie typu S-S:
  84. Insight:  učenie vzhľadom. Kohler pozoroval správanie sa šimpanzov – umiestnil banán mimo dosahu opice. Opica si najskôr pomohla pomocou nástroja, a keď nemala k dispozícii žiadny nástroj, posunula experimentátora tak, aby naň dočiahla. Kohler to interpretoval tak, že opica pochopila isté vzťahy, čo jej pomohlo problém náhle vyriešiť.
  85. Equipotencialita: Lashley, kt. chcel nájsť umiestnenie engramu – pamäťovej stopy, postupne odstraňoval časti mozgu potkanov. Svojimi pokusmi sa dopracoval k výsledku, že nie je možné zistiť miesto engramu, a to kde sa pamäťová stopa nenachádza. Dopracoval sa k záveru, že engram nie je lokalizovaný na určité miesto v mozgu, ale stopu skladuje celý mozog.
  86. Čo znamená "shaping":  
  87. Druhy pamäti: procedurálna (skladovanie zručností, vytvára sa cvičením, manipuláciou); sématická (symbolické zobrazenie faktických znalostí, podstata je v myšlienkových procesoch, nepotrebuje cvičenie, vyvolanie uložených infos môže byť automatické alebo zámerné), epizodická (týka sa infos, udalostí, vlastných zážitkov, vyžaduje sústredenie pozornosti), blesková (infos získané náhle, pri emocionálne sýtenej udalosti), senzorická (niekoľkosekundové trvanie – doznievanie vnemu), krátkodobá (niekoľko minút /hodín, vymizne), dlhodobá (nutné opakovať si info vedome, nevedome, kapacita DDP je neobmedzená).
  88. Ikonická a echoická pamäť - trvanie a stručná charakteristika: Ikonická pamäť – vizuálna senzorická pamäť. Informácia sa podrží vo forme vizuálnej predstavy. Trvanie 2 –3 sekundy. Echoická pamäť – sluchová senzorická pamäť. Trvanie je max. 4 sekundy, ale informácia tu môže byť uchovaná  až na 20 sek. Súvisí s porozumením reči. Keby bolo trvanie kratšie ako 3 sek. Človek by vnímal reč útržkovite, nesúvislo.
  89. Taktilná pamäť: má trvanie 1 – 2 sekundy a umožňuje nám identifikovať predmety, ktoré registrujeme iba dotykom, pričom ich nevidíme.
  90. Seriálny pozičný efekt: Pri učení verbálneho materiálu sa ľahšie zapamätá jeho začiatok a koniec. Je to preto, že na začiatku  sa sústredíme intenzívnejšie, lebo vieme, že nasledujú ďalšie časti. V dôsledku preťaženia KDP sa nám ďalšie informácie vytrácajú a na koniec sa pamätáme preto, že je posledný a stretli sme sa s ním s najmenším časovým odstupom. Tento jav úspešného pamätania začiatku a konca verbálneho materiálu sa nazýva seriálne pozičný efekt.
  91. Zeigarnikovej efekt:
  92. Interferencia a transfer: vysvetlite pojmy a fenomén: Interferencia : retroaktívna – nová informácia nahradí starú; proaktívna – stará informácia bráni zapamätaniu novej. Transfer – proces, v ktorom sa skúsenosti z jednej úlohy prenášajú do nasledujúcej aktivity: pozitívny transfer – predchádzajúce učenie pozitívne ovplyvní nasledujúce (viem jazdiť na Fabii, tak sa to odrazí na mojej činnosti, keď budem riadiť Octaviu); negatívny transfer- predchádzajúce učenie negatívne ovplyvní nasledujúce (pri učení cudzích jazykov: krásny = pekný, ale krasnyj po rusky = červený).
  93. Konsolidačná perióda: Spája sa s procesom utvorenia dlhodobej stopy v pamäti. Na vytvorenie stopy je potrebná určitá doba, kt. sa nazýva  konsolidačná perióda
  94. Retrográdna amnézia - vysvetlite o čo ide: porucha pamäti, ktorá nasleduje po úraze mozgu. Stratia sa udalosti, ktoré sa stali v dobe pred úrazom, ale aj čerstvé informácie, ktoré sa nemohli uskladniť, lebo bola narušená konsolidačná perióda.
  95. Uveďte základnú charakteristiku modelu Sdorowa, uveďte aj rok:
  96. Hlavné komponenty pamäti: 1.získanie nových infos, 2. uchovávanie, 3. vybavovanie, 4. zabúdanie.
  97. Matematické vyjadrenie efektívnosti myslenia:
  98. Základné myšlienkové operácie: A) 1. motorické (zmeny na vonkajšom predmete myslenia), 2. verbálne (cieľom je podať informáciu, predpokladá komunikáciu), 3. myšlienkové operácie (operujeme na vnútornom predmete myslenia, štruktúra je zhodná zo skúškou, klasifikujeme: operačné (postupnosť myšlienok, ktorá ma presný obsah a presne stanovený cieľ), neoperačné (voľný tok myšlienok, nemajú cieľ)). B) 1. analýza (myšlienkové rozčleňovanie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok predmetov a javov skutočnosti ), 2. syntéza (myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, predmetov, javov skutočnosti), 3. komparácia (myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi viacerými javmi a predmetmi), 4.  abstrakcia (myšlienková operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti javov a predmetov a zanedbávame ostatné, nepodstatné), 5. konkretizácia (aplikácia všeobecného poznatku na konkrétny jav), 6. generalizácia (myšlienkové zisťovanie  a spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov do istej skupiny), 7. indukcia (myšlienkové vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov), 8.  dedukcia (opačný myšlienkový pochod ako indukcia, kde sa platnosť všeobecného poznatku vzťahuje na konkrétny prípad), 9.  analógia – vyvodzovanie poznatku o nejakom predmete a jave na základe jeho podobnosti s inými predmetmi a javmi), 10. kategorizácia (myšlienkové priraďovanie jednotlivých predmetov a javov do kategórií. Ponímame objekt ako keby mal mnoho vlastností spojených s pojmom, vrátane vlastností, ktoré nie je možné vnímať priamo).
  99. Formy myslenia: rečová podoba, do akej človek zachycuje a v akej vyjadruje podoby svojho myslenia, ku ktorým došiel na základe myšlienkových operácií. 3 základné formy myslenia: 1) pojem – zákl. forma myslenia, reprezentuje skupinu objektov, vlastností. Ide o rečové vyjadrenie zovšeobecnených znakov nejakého predmetu alebo javu; 2) súd – vyjadrenie vzťahu medzi dvoma pojmami; 3) úsudok – vyjadruje vzťah medzi dvoma alebo viacerými súdmi (premisy – záver).
  100. Základné druhy myslenia: Praktické myslenie – riešenie úloh praktickou činnosťou (metódou pokusov a omylov), priamou manipuláciou s predmetmi, Konkrétne názorné myslenie – riešenie úloh využívaním názorných predstáv, Abstraktné myslenie – uplatňuje sa pri teoretickej činnosti, predpokladá  vyšší stupeň rozvoja myslenia (vedecká  teoretická činnosť, kde teoretické myslenie umožňuje vyvodiť poznatky na základe iných teoretických poznatkov).
  101. Problém – definujte: znamená, že existuje nejaký cieľ, avšak postup, ako ho dosiahnuť nie je známy. Riešiť problém znamená nájsť cestu k žiadúcemu cieľovému stavu.
  102. Determinanty voľby smeru riešenia: voľba správneho alebo chybného smeru riešenia problému nie je náhodná, ale je determinovaná nasledovnými činiteľmi: a) návyk –pripravenosť reagovať na určitý typ podnetov určitým (navyknutým) spôsobom, b) automatizmus – pozitívna stránka je v zrýchlení práce a negatívna v tom, že je používaný aj vtedy, ak je problém možno riešiť aj jednoduchším spôsobom, c) funkčná fixácia – sťažuje riešenie problému. Podstatou je ťažkosť použitia daného predmetu na iný účel ako sme zvykli používať.
  103. Fázy riešenia problému: 1. neistota, pochybnosti, nespokojnosť (stav je iný, ako by sme chceli); 2. prípravná fáza (uvedomenie si problému); 3. produkčná fáza (aké máme možnosti riešenia); 4. hodnotiaca fáza (výber najlepšieho riešenia).
  104. Algoritmus – definujte: Jedna zo stratégií riešenia problému. Pri použití dosiahneme výsledok postupom, ktorý je determinovaný receptom a nevyžaduje nič iné, iba pochopenie a správnu realizáciu. V prípade algoritmu  nejde  o problém v pravom zmysle slova, lebo cesta je známa, hovoríme skôr o úlohách.
  105. Model SEU a jeho kritika: (subjective expentancy utility) - model subjektívne očakávanej užitočnosti – u každého človeka existuje určitá hierarchia hodnôt, a teda existuje aj určitá stupnica subjektívnej užitočnosti , ktorú daný človek do rozhodovania vnáša.
  106. Príčiny neúspešnej identifikácie problémov: 1.riešiteľ si vôbec neuvedomuje problém – je k nemu slepý; 2.identifikuje sa nesprávny problém, alebo jeho nesprávna príčina, alebo oboje; 3.fáza definície problému sa vynechá a ignoruje – prejavuje sa snaha problém riešiť okamžite.
  107. Čo sa môže zúčastňovať na riešení problému:
  108. V akej súvislosti sa možno stretnúť s "prototypom": Pri forme učenia – pojme : prototyp – vyjadruje takú skupinu vlastností, ktoré najlepšie popisujú príklady daného pojmu, v súvislosti s formou učenia.
  109. V akej súvislosti sa hovorí o tzv. magickom čísle a ako vyzerá: pri krátkodobej pamäti: magické číslo 7 plus/mínus 2: človek je schopný zapamätať si 7 plus mínus dva prvky (informácie).
  110. Čo znamená "clustering":
  111. Sémantická pamäť – charakterizujte: uchováva slová, definície ( BA je hlavné meste SR). Je spojená s rečou. Predstavuje symbolické zobrazenie faktických znalostí. Nepotrebuje cvičenie. Vyvolanie informácií môže byť automatické (nebo je modré) alebo zámerné (dátum narodenia).
  112. Čo je to engram a konsolidačná perióda: pamäťová stopa
  113. Zákon efektu:
  114. Uveďte základný rozdiel medzi vybavením a znovupoznaním:
  115. Transfer a interferencia:
  116. Konvergentné a divergentné myslenie: konvergentné myslenie – uplatňuje sa v riešení úloh, ide o rozumovú schopnosť riešiť nespočetné množstvo problémov pomocou jediného typu riešenia (matematika); divergentné myslenie – uplatňuje sa v riešení úloh, ktoré majú viac riešení. Hľadá všetky možné riešenia a vyberá tie najvhodnejšie. Využíva sa tvorivosť.
  117. Faktory tvorivosti:
  118. Výrazová fluencia:
  119. Ako sa delí flexibilita myslenia:
  120. Uveďte základné fázy tvorivého procesu: 1. Preparácia (príprava – všetky pokusy jedinca riešiť problém, ako aj jeho celú predchádzajúcu prípravu), 2. Inkubácia  (obdobie, v ktorom zámerne nerozmýšľame o probléme, ale môžu sa uskutočniť nevedomé procesy, ktoré môžu ovplyvniť riešenie problému), 3. Inšpirácia (objavenie vedomosti ako problém vyriešiť), 4. Verifikácia (overenie – fáza vedomého hodnotenia a spresňovania idey).
  121. Bariéry tvorivosti – delenie:  ide o prekážky, ktoré spôsobujú, že sa tvorivý potenciál u jedinca nemôže prejaviť. Interné (intelektové, nízka sebadôvera, strach z neúspechu a pod), procesuálne (fixácia, rutina, stereotypy, štylizácia, regresia, a pod.), externé (fyzikálne, miestne, čas, sociálne postoje, zlý štýl riadenia).
  122. Prokreatívne činitele:
  123. Uveďte Binetove princípy používania inteligenčných testov:
  124. Čomu hovoríme reifikácia a hereditarizmus:
  125. Uveďte najznámejších autorov inteligenčných testov:
  126. Uveďte primárne faktory mentálnych schopností podľa Thurstoneho:
  127. Uveďte najznámejších autorov konceptu sociálnej inteligencie:
  128. Uveďte model sociálnej inteligencie podľa Riggia a rok:
  129. Triarchická inteligencia - autor, rok, základné pojmy:
  130. Čo znamená biologický determinizmus:
  131. Cattelove rozlíšenie zložiek rozumovej výkonnosti:
  132. Detektor lži: Kombinácia metodiky elektrokožnej vodivosti kože, dýchania  a krvného tlaku. Vychádza z toho, že emočný stav vinníka pri vyšetrovaní významne mení úroveň uvedených ukazovateľov, tieto sa zaznamenávajú na polygrafe. Hodnotenie  nemusí byť objektívne, pretože výkyvy vo vodivosti sú ovplyvnené možnými nekontrolovateľnými subjektívnymi stavmi.
  133. Známejšie teórie emócií:
  134. Metódy skúmania emócií:
  135. Záťaž a stres: úrovne a prejavy: Stres – extrémne vyhrotená frustračná alebo konfliktová situácia. Delenie: systémový a psychologický stres. Záťaž – v odbornej literatúre sa pojem stres zamieňa za pojem záťaž. Rozlišuje sa : ťažká psychická záťaž (ohrozenie života), stredná psych. záťaž (mierne zvýšené nároky na aktivitu, záťaž vyvolávajúca úzkosť), ľahká psych. záťaž (bežné aktivity, rušenie nedosahuje prah jedinca). eustres =  príjemné stresové zážitky a distres = nepríjemné stresové zážitky
  136. Limbický systém a amygdala:
  137. Metódy výskumu stresu: