Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociológia

Sociologia - prednaska (sociologia_-_na_skusku.doc)

Sociológia

História – sociológia vzniká v 1. Polovici 19. Storočia, kedy sa filozofia začína rozčleňovať. Tento pojem  „sociológia“ použil Auguste Comte ako prvý. Zaoberal sa prírodnými vedami. Založil:

1) pozitivizmus – presadzujú sa výskumné metódy uplatňované v prírodných vedách

2) experiment – prirodzený – robí  ho ktokoľvek, bez ohľadu na vzdelanie

                laboratórny – robia ho iba ľudia s kvalifikáciou jednoodborovej psychológie –

                                               jednoodborový vedný odbor

E. Durkheim – otec sociológie. Človek, ktorý už konkrétne určil pojem sociológie. Socios – duch a logos – veda, teda je to veda o ľudských druhoch.

V súčasnosti môžeme charakterizovať: „Je to spoločenská veda, ktorá sa zaoberá sociálnou statikou a sociálnou dynamikou.“ Sociálna statika je štruktúra spoločnosti a sociálna dynamika je pohyb spoločnosti.

Sociológia – je veda o spoločnosti. Skúma jednotlivcov, zoskupenia a všetkých ľudí na zemeguli.

Delenie podľa toho, čím sa zaoberá:

1. Teoretické východiská – je to určenie osôb, ktoré sa tým budú zaoberať
2. Aplikovaná sociológia – zaoberá sa konkrétnymi problémami

Karol Marx – prvýkrát použil otrokárska, prvotnopospolná, ..., socialistická spoločnosť. Teraz je postmoderná spoločnosť, ale v tom najpriemernejšom ponímaní ako kapitalistická spoločnosť.

Sociológia v podmienkach bývalého ČSR 1918 – 1939

1. Sociológia pražského smeru – T. G. Massarik – prvý zakladateľ pražského smeru.
2. Druhé upravenie pražského smeru – D. E. Beneš
3. Druhý český smer v Brne – Gustáv Adolf Lintner – zaoberal sa príčinami chudoby na Morave
4. Prvá sociologická škola v BA – Andrej Sirácky – založil DAV
5. Druhý reprezentant bratislavského smeru – Hirner – zaoberal sa výskumnými metódami

Martinský smer

Matica Slovenská – zaoberali sa konkrétnymi problémami regiónov. Reprezentantom tohto smeru bol Marcel Sloboda.

V Trenčíne pôsobiaci doktor Chúra.

Deľba práce a jej vývin:

I. Jednoduchá

  a) Pravek  * praveký zberač (žil len z toho, čo mu príroda dala)

          * praveký lovec (konzumoval už aj živočíšnu potravu)

          * pastier praveký (odchytával voľne žijúce mláďatá, s ktorými  musel  kočovať. Boli to

             stáda – začal pestovať rastliny, chovať zvieratá, urobil si bydlisko, prestal kočovať.)

        b) Remeselníci – z rôznych hornín a nerastov vyrobili železo, ukoval pluhy a náradie, čím mal

                         jednoduchšiu prácu na poliach

        c) Obchodníci (kupci) – brali tovar od roľníkov, predávali ho remeselníkom a opačne. Vznikli cesty,

                        pri cestách hrady

Končí manufaktúrnou výrobou (pásová výroba), každý vyrobil niečo z toho výrobku.

II. Rozvinutá

1. Polovica 18. Storočia. Začína sa v textilnej výrobe uplatňovať stroj. Strojová výroba spôsobila prvýkrát nadvýrobu, čo spôsobilo nadmernosť tovaru, nezamestnanosť. Na jednej strane stroj uľahčil ľuďom prácu, ale na druhej strane spôsobil nezamestnanosť a nadmernosť tovaru. Začína školstvo (základné školy).

V súčasnosti je špecializovaná deľba práce – rôzne druhy priemyslu, špecializujú sa na určité oblasti, kde človek vie len určitú technológiu a na iné odbory nie sú vôbec pripravení.

Stratifikácia spoločnosti

Stratifikácia – sa používa na rozdelenie spoločnosti na vrstvy (horná – majitelia firiem, stredná – najzdravšia – SZČO, živnostníci, administratíva, dolná – sú odkázaní na strednú vrstvu). Majú pod vrstvy (horná – vyššia, stredná, dolná / stredná – vyššia, stredná, dolná / dolná – vyššia, stredná, dolná).

Výskumné metódy na zistenie našej vrstvy:

1. Každý človek dokáže ohodnotiť seba pri porovnávaní s inými ľuďmi – seba hodnotenie
2. Hodnotenie okolia konkrétneho človeka, kam ho zaraďujú
3. Sčítanie ľudu (naposledy 1990)

Čo obnáša stratifikácia:

1) mať čo najväčší podiel na bohatstve (hnuteľný, nehnuteľný)

2) mať čo najvyššiu prestíž v spoločnosti (akú má vážnosť vo svojom okolí, napr. lekár, kňaz, ...)

3) podiel na moci (poslanci)

Ani jedna profesia neprináša všetky tri výhody naraz.

Sociálny status a sociálna roľa

Sociálny status – je postavenie jednotlivca v spoločnosti

6. Vrodený – niekto sa narodí ako muž alebo ako žena, ojedinele sa dá žena na muža a opačne
7. Získaný – snažíme sa ho zmeniť počas života smerom hore alebo dole
8. Vnútený – človek ho musí vykonávať proti svojej vôli, aj keď je to ako kompromis

Sociálna roľa – je očakávané správanie vyplývajúce zo sociálneho statusu.

Samotná skutočnosť, že sa ľudia delia podľa vzdelania, to nemusí byť status.

Roľové správanie:

4. je výsledkom výchovy alebo socializácie.

Zmena sociálneho statusu sa označuje ako sociálna mobilita. Môže byť vertikálna alebo horizontálna.

Vertikálna – posun smerom nahor alebo nadol

Horizontálna – je spôsobená vekom

Jednotlivci počas života menia svoju pozíciu a záleží na tom, či sú s ňou spokojní, naopak to môže viesť až k samovražde.

Sociálne skupiny

1. Zhluky – sú krátkodobo trvajúce zoskupenia ľudí, Napr.:

  a) verejnosť (nepresný počet ľudí, zoskupenie ľudí, ktorých prakticky nič nespája)

  b) publikum (spravidla sa v tom presnom zložení stretnú iba raz, po skončení ich nič nespája)

  c)dav (neorganizovaná skupina ľudí. po vyprovokovaní vznikne davová psychóza)

2. Skupiny – zoskupenia ľudí, ktorí majú spoločný cieľ, spoločné rozdelenie úloh a postavenie v spoločnosti od najväčšej po najmenšiu právomoc.

Delenie:

Podľa druhu väzby:

  a) primárne (prvotné, pôvodné) – rodina, existujú osobné väzby medzi členmi

  b) sekundárne – náhrada za primárne (napr.: detský domov)

Primárne skupiny sú pre chod spoločnosti dôležité.

Podľa členstva v skupine:

  a) členské skupiny

  b) referenčné skupiny – konkrétni jednotlivci sa tam nemôžu dostať, ale navonok sa chovajú tak,

                                             ako keby tam patril

Podľa početnosti:

  a) malé – každý každého pozná

  b) veľké – sú tam sprostredkované vzťahy alebo informácie

Podľa významu skupiny:

  a) vnútorné – členstvo ich označuje „to sme my“

  b) „to sú oni, ktorí patria do našej skupiny“

Podľa obsahu činnosti, ktorú vykonávajú členovia skupiny:

  a) pracovné

  b) odpočinkové

  c) vzdelávacie

  d) na hru zamerané

Rodina ako sociálna skupina

Rodina – je inštitúcia, ktorá je nenahraditeľná. Má výnimočné postavenie medzi ostatnými skupinami

Rodina – je sociálna skupina, ktorá vznikla v spolužití ľudí spravidla rozdielneho chovania, ktoré vychovávajú potomstvo.

Rodina – je minimálne dvojgeneračná inštitúcia.

Typológie rodín:

A) prirodzená rodina (sú tam dve generácie, majú otca aj matku)

B) neúplná rodina (jeden alebo obaja rodičia nie sú so svojím dieťaťom)

    - úmrtie rodičov

    - rozvod rodičov

    - rodičia neuzavreli manželstvo, ale majú deti

    - matka sa sama stará o dieťa

    - súdne bolo dieťa pridelené otcovi

    - rozchod manželstva a uzatvorenie nového manželstva

Funkcie rodiny:

1. biologická (musí byť dvojgeneračná inštitúcia)

2. výchovná (rodič musí svoje dieťa vychovávať)

3. ekonomická (ovplyvňuje počet detí v rodine a ovplyvňuje aj výchovnú funkciu)

4. emotívna (citová- rodičia neprejavujú nijaké city voči deťom, pretože sa rodičia boja, že deti budú

                       moc citovo viazané)

5. socializačná (prispôsobovanie sa stále novým a novým podmienkam)

6. ochranná (plní sa vo vzťahu rodičov k deťom)

7. trestná (sú dohodnuté presné pravidlá)

8. náboženská (plnia sa určité povinnosti voči kresťanstvu. Ľudia boli narodení do náboženstva, ale

                  v skutočnosti nepoznajú podstatu náboženstva. Ľudia uznávajú materialistický vznik života)

U každého jednotlivca je nejaká funkcia dôležitejšia a iná menej dôležitá, čo sa počas života mení.

Patológia rodiny

I. Výber partnera

Štatistika rozvodov:

* manželky – alkoholizmus partnera (ľudia sú krutí, sebeckí – raz alkoholikom, navždy alkoholikom)

                    - zlé zaobchádzanie partnera s partnerkou alebo s deťmi

                    - nevera

* manžela – neschopnosť partnerky starať sa o domácnosť

                   - žiarlivosť partnerky (nevera sa dá dokázať, ale vernosť je nedokázateľná)

                   - zlé zaobchádzanie partnerky s partnerom

II. Samovražednosť  (ako následok zlách medziľudských vzťahov)

III. Nájomná vražda (po roku 1989)

Sociálna patológia

Je to vedný odbor, ktorý je súčasťou sociálnej ... . Je to sociologický vedný odbor, ktorý sa zaoberá negatívnymi škodlivými vlastnosťami.

Sociálna derivácia

Je miernejším negatívnym javom ako patológia

Obsah sociálnej patológie:

5. patológia rodiny
6. kriminalita
7. drogová závislosť
8. samovražednosť
9. prostitúcia
10. patologické hráčstvo
11. nezamestnanosť
12. chudoba
13. násilie v rodine, v škole, ...

Kriminalita – zločinnosť, má podobnú históriu ako ľudstvo

Typológia porušovania právnych noriem podľa závažnosti:

- priestupok (v škole, na cestách,...) – sú sankcionované napomenutím, pri opakovaní je to finančný

                                                                   trest

- prečin – môže byť sankcionovaný odobratím rôznych východ

- trestný čin – vážnejšie porušovanie právnych noriem alebo časté príčiny. Pri závažnejších trestných

                         činov ide o podmienené odňatie slobody. Ak sa činy opakujú počas sledovanej doby je

                         nepodmienené odňatie. Realizuje sa v troch stupňoch:

1. stupeň – polovicu trestu mu môžu odpustiť
2. stupeň – s prísnejším režimom
3. stupeň – recidivisti, vraždy (Leopoldov, Ilava, Nitra), spáchali niečo ako tabu, prípadne zločin, krvismilstvo,...

Modernejšie tresty sú verejnoprospešné práce, domáce väzenie.

Typológie páchateľov trestnej činnosti:

Podľa veku: - detská juvenilná trestná činnosť (do 14. roka)

                     - mladiství (od 14 do 18 rokov)

                     - dospelí (nad 18 rokov)

                              a) mladí páchateľ (18-24 rokov) – nemal by byť v cele s inými páchateľmi a mal by

                                                                                           mať iný režim

Podľa druhu trestnej činnosti:

       - náhodilá (neplánovane odcudzí tovar, majetok iného človeka)

       - príležitostná (neodovzdá všetko čo je firme dlžný, niečo si z toho nechá, zneužil zamestnaneckú

                                  pozíciu)

       - ekonomická (jednotlivci, ktorí manipulujú s peniazmi, využívajú nedokonalosť zákonov,...)

       - násilná (zlodejské praktiky, drobné krádeže peňaženiek,...)

       - vrahovia

Prevencia trestnej činnosti:

1. všetci majú byť pred zákonom rovní
2. polícia by mala mať väčšie právo ako v súčasnosti má
3. demokracia nie je ... porušovanie noriem

Drogová závislosť

Droga – je to každá látka, ktorá po vpravení do ľudského organizmu zmení činnosť aspoň jedného orgánu (alkohol – nervová sústava)

Toxikománia – toxik – omamné látky, mánia – náruživosť

Predpoklady vzniku drogovej závislosti:

1. existencia drogy
2. účinok drogy
3. konzument drogy – nadmerne labilný

                                       - na utlmenie bolesti

                                       - športovci, ktorí si týmto zvyšujú svoje výkony

                                       - ľudia, ktorí si myslia, že ich to ochráni pred nepríjemnými psychickými

                                          stavmi

Spoločnosť – sú to ľudia, ktorí sa tvária, že to nie je ich problém.

Podľa právnych noriem:

* legálne (zákonom povolené vyrábať, predávať a konzumovať)

* nelegálne (zákonom nepovolené vyrábať, predávať a konzumovať)

Alkoholické nápoje – al – ka – hal ––––- jemná látka

Podľa spôsobu výroby:

1. rôzne druhy piva a) svetlé pivá

                                      b) tmavé pivá (majú viac obsahu alkoholu ako svetlé)

2. rôzne druhy vína – od 14% do 22% liehu môžu obsahovať

3. destiláty – suroviny sú rôznorodé – od 25% do 45% liehu

Účinky alkoholických nápojov:

14. negatívne pôsobenie na nervovú sústavu, zníženie pamäti, zrakové ústroje
15. negatívne pôsobenie v tráviacom ústrojenstve
16. negatívne pôsobenie na cievne ústrojenstvo
17. pozitívne pôsobenie v malom množstve môže zvýšiť tvorbu červených  krviniek
18. pozitívne pôsobenie môže dodať veľmi rýchlo energiu
19. pozitívne pôsobenie môžu byť druhy, ktoré zvyšujú obranyschopnosť organizmu
20. majú charakter návykových látok

Vzťahy ľudí k alkoholovým nápojom:

1. ľudia, ktorí nikdy neochutnali alkoholický nápoj – abstinent
2. konzumenti – sú to ľudia, ktorí pijú alkoholické nápoje pre jeho chuť a vôňu
3. pijani – ľudia, ktorí konzumujú alkoholické nápoje pre ich účinok na nervovú sústavu (najpočetnejšia skupina ľudí)
4. alkoholik – konzumuje alkoholické nápoje ako základnú potravinu dennodenne, pretože musí mať určitú hladinu alkoholu v krvi. Ak tú dávku nedostane, ich hlavnou prioritou je čo najskôr sa napiť, inak môžu nastať rôzne vnútorné stavy.

Spôsoby konzumácie alkoholových nápojov:

* alkoholizmus α (je mierne nepravidelné konzumovanie alkoholických nápojov)

* alkoholizmus β (je mierne pravidelné konzumovanie alkoholických nápojov)

* alkoholizmus γ (je nadmerné konzumovanie alkoholických nápojov)

Podľa právnych noriem nesmie mladšia osoba ako 18 rokov konzumovať alkoholické nápoje.

Na viacerých pracoviskách sa nesmú alkoholické nápoje predávať a podávať .

Alkoholické nápoje nemožno propagovať  na verejnosti.

Alkoholické nápoje sa nemajú chápať ako potravina.

Liečba alkoholikov:

- Predná hora

- Praha

Tabakizmus – konzumácia tabakových výrobkov rôznymi spôsobmi

1. konzumujú sa najviac vo forme cigariet

2. môže byť konzumácia otvoreného ohňa pomocou fajky

3. konzumácia cigár

Pri konzumácii tabakových výrobkov vzniká obrovské množstvo škodlivých látok vo vzduchu, najmä nikotín.

Účinok fajčenia na ľudský organizmus:

* ohrozená je ústna dutina, nevedia určiť chuť

* ohrozený je hrtan a pľúcne laloky, rakovina pľúc, odumieranie buniek

* cievne ústrojenstvo, činnosť srdca

* žltnutie končekov prstov

* nervová sústava

Dôvody na konzumáciu:

- zvýšenie nervovej výkonnosti

- fajčiar má výhovorku na to, aby mal viac času na rozhodovanie

- fajčenie z prestíže

- fajčiari tvoria súdržnejšiu skupinu ľudí, ponúkajú sa medzi sebou

V porovnaní s ostatnými drogami je fajčenie nebezpečné aj pre nekonzumentov, pretože musia vdychovať splodiny.

Prevencia:

1. skúsenosť s olizovaním zlepenej časti cigarety lepidlom

2. ak sa zapaľuje cigareta zápalkou

3. nefajčiť cigarety na hrúbku prstov, t. zn., že nevyfajčiť celú cigaretu

Ľudia mladší ako 18 rokov nesmú konzumovať tabakové výrobky.

Ľudia v reštauráciách nesmú konzumovať tabakové výrobky.

Ľudia v práci nesmú konzumovať tabakové výrobky.

Výroba a predaj tabakových výrobkov sa na jednej strane podporuje a na druhej sa odporuje.

Kofeín – je najviac tolerovaná droga, osviežujúci nápoj. Ide o množstvo kofeínu. V našich podmienkach sa presadzuje stále častejšie.

Príčiny obľuby kávy:

- v kaviarňach sa káva pražila a varila, čo dávalo krásnu vôňu, čo prilákalo okolitých ľudí. Pozitívum je schopnosť sústrediť sa na prácu

- spoločenský význam konzumácie kávy

- negatívum konzumácie viac ako dvoch šálok (dávok) – kofeín spomaľuje činnosť nervovej sústavy, spôsobuje zabúdanie, negatívne pôsobí na spánok ľudí, je to látka, ktorá nie je len v čiernej káve, napr.: Cola, Kofola, Pepsi,...

Aj niektoré čaje majú podobné účinky ako káva.

Samovražednosť – je to špecializovaný druh trestnej činnosti na sebe samom

Typológia samovrahov:

Podľa veku:

1. deti predškolského veku (chcú sa pomstiť tomu, kto ich neprimerane potrestal alebo nechránil)

2. deti školopovinné (od 6. roku do 15. roku života – kvôli známkam,...)

3. dospievajúci (15. – 20. roční – ohrdnutá láska, odmietnuté city, ...)

4. vo veku zamestnaneckom (20 – 60 – strata zamestnania

    - ľudia, ktorí už nepracujú – 60 – XXX – sú nevyliečiteľne chorí, sú opustení,...

Prevencia:

- niektoré profesie sú náchylnejšie na predčasné ukončenie života – lekár

- Taliansko má najmenšiu samovražednosť

- príslušnosť cirkevného spoločenstva

- život na vidieku je vhodnejší ako v meste

Nezamestnanosť ako sociálny jav

- história sa spája s priemyselnou revolúciou v 18. storočí, čo spôsobilo nadvýrobu a výsledkom nadvýroby spôsobilo nezamestnanosť.

Teórie vysvetľujúce nezamestnanosť:

- teória zavedenia strojov do výroby

- rozpredaj štátneho majetku – transformácia

- neschopnosť jednotlivca presadiť sa na trhu práce, v konkurenčnom prostredí (nedostatočná kvalifikácia, lenivosť, rýchla zmena výroby)

Typológia nezamestnanosti:

1) Podľa dĺžky trvania:

    - krátkodobá (do 6 mesiacov – ruší sa zamestnanecké miesto)

    - strednodobá (od 6 do 12 mesiacov)

    - dlhodobá (viac ako 1 rok)

Príčiny dlhodobej nezamestnanosti pre nezamestnaného:

- nezamestnaný stráca kvalifikovanosť

- výrazne sa znižuje životná úroveň nezamestnaného a jeho rodiny

- ľudia si zvyknú na jednoduchší život (čas vstávania,...)

Príčiny dlhodobej nezamestnanosti pre spoločnosť:

- znevýhodnenosť štátu, kde je viac nezamestnaných proti štátu, kde je ich menej

- vzniká paradoxná situácia, kde nezamestnaný žije z daní zamestnaných a ešte môžu zamestnaných aj vykrádať – kriminalita nezamestnaných

2) Podľa príčin, pre ktoré prišiel niekto o prácu:

    - cyklická (vyvíja sa v určitých cykloch)

    - sezónna (podľa sezóny, v zime je práce menej ako v lete)

    - skrytá (hrdosť nezamestnaných, ľudia, ktorí pracujú a zároveň berú aj dávky v nezamestnanosti, ľudia, ktorí dovŕšili vek 24 rokov, vyradenie z evidencie nezamestnaných)

Cyklus je nedostatok pracovných príležitostí a prebytok pracovných síl

Etapy psychického prežívania nezamestnanosti:

1. moment, kedy je zamestnanec prepustený k určitému dňu:

  - môžu sa rušiť celé prevádzky

  - jeden z mnohých je prepustený a väčšina ostáva

2. etapa, kedy sa človek stotožní s tým prepustením

3. etapa intenzívneho hľadania práce

4. etapa rezignácie, vnútorné stotožnenie s tým, že si prácu nenájde

Prevencia v oblasti nezamestnanosti:

1. ľudia by sa mali pripravovať na profesie, ktoré majú budúcnosť a má to perspektívu
2. úrady práce by mali mať kontakty so zamestnávateľmi, aby vedeli o voľných pracovných miestach
3. zabezpečiť ľuďom rekvalifikáciu
4. nezamestnanosť zvyšuje konkurenciu

Aj vo vyspelých štátoch platí: „Ak sa zvýši nezamestnanosť o 1%, tak aj samovražednosť sa zvýši o 1%.

Osobnosť, jednotlivec, indivíduum

O každom človeku sa dá povedať niekoľko názorov:

21. čo si myslí sám človek o sebe
22. čo si myslí okolie o danom človeku
23. aký by človek sám chcel byť
24. skutočne reálny súhrn vlastností, ktorí nemusí súhlasiť s inými názormi

Každý človek je súhrnom 3 dôležitých vlastností:

1. biologické vlastnosti (človek má najlepšie vyvinutú nervovú sústavu a mozgovú kôru, prijíma potravu, vylučuje, má usporiadanú ruku na prácu,...)
3. sociálna bytosť

Typológie ľudí:

* Podľa typu nervovej sústavy – temperamentu:

  - podľa Hypokrata

    a) Sangvinik (prevládajúca tekutina v jeho tele je sangve – krv). Charakteristika nervovej sústavy:

          - silná

          - vyrovnaná

          - pohyblivá

          Sangvinici sú ľudia, ktorí:

25. bez problémov nadväzujú kontakty
26. sú prirodzené autority
27. šíria okolo seba pohodu, bezstarostnosť, pohodu
28. sú často naivní, nechajú sa dobehnúť podviesť
29. sú sebavedomí, namyslení
30. sú odporúčaní na riadiacu činnosť

b) Cholerik (je to jednotlivec, prevládajúca tekutina v jeho tele je choler – žlč). Charakteristika nervovej sústavy:

  - silná

  - nevyrovnaná

  - pohyblivá

  Pozitívne vlastnosti:

31. človek vystupujúci rázne, mužne, odvážne, je náročný na seba aj na podriadených
32. berie úplnú zodpovednosť za zverenú prácu
33. vyniká v rozličných oblastiach

  Negatívne vlastnosti:

34. neschopnosť sa ovládať
35. sú to hašteriví a hádaví ľudia
36. nerešpektujú individuálne vlastnosti svojich podriadených
37. je ochotný za splnenie cieľov veľa riskovať
38. ako riadiaci pracovník má disciplínu na pracovisku

c) Flegmatik (flegma – hlien). Charakteristika nervovej sústavy:

  - silná

  - nepohyblivá

  - vyrovnaná

- sú málo nároční na seba aj na podriadených

- sú leniví

- sú uznanliví, veľkorysí, vyhýbajúca sa konfliktným situáciám

Negatívna vlastnosť je priveľká pohodlnosť, spôsob nekontrolovania svojich podriadených, spôsobu výrazného úpadku pracovnej morálky ľudí, za ktorých je zodpovedný a ak sa pravidelne kontrolovaní, tak sú dobre motivovaní.

d) Melancholik (melan choler – čierna žlč) Pavlov charakterizoval ako slabá nervová sústava. Spôsobuje, že sú to ľudia ľahko unaviteľní, ktorí niekedy na psychicky náročnejších postoch predčasne končia svoju kariéru. Sú to ľudia precízni, puntičkárky. Jediní sa vedia vžiť do funkcie podriadených. Negatívnymi vlastnosťami je obmedzené množstvo životnej energie, majú zidealizované predstavy. Najčastejšie sú kombinácie dvoch až troch typov človeka.

Postavenie jednotlivca v pracovnej skupine:

- zamestnanec v pozícii formálneho vedúce (môže byť všetkých 4 typov)

- zamestnanec v pozícii neformálneho vedúceho (sangvinik)

- konformisti (očakávané správanie, sympatizuje s formálnym vedúcim)

- epigóny (sympatizuje s neformálnym vedúcim)

- samotári (nekvalifikovanosť, povahové vlastnosti)

- krtici (kritizuje aj formálneho aj neformálneho vedúceho, povahovo sú to ľudia, ktorí permanentne hľadajú dôvody na konfliktnú situáciu)

Kultúrny systém spoločnosti:

1. je to štýl života ľudí, ktorí vyplýva z určitých vlastností ľudí
2. ovplyvňuje ju prostrediu, kde vyrastal

Typológia kultúry:

- materiálne a nemateriálne zložky kultúry

Materiálne – čo nás obklopuje, čo je predmetom vplyvov, stavby, umelecké diela, záhrady, parky, prírodu, jaskyne

Nemateriálne:

  * myšlienky – názory (má ho každý, môže byť nesprávny)

                        - vedomosti (je to dokázateľné)

                        - polopravda (nositeľ je neinformovaný)

  * normy – sú to požiadavky na správanie ľudí

                  - môžu byť záväzné a odporúčané (zvyky a obyčaje, móda, zákon, tabu,...)

Zvyky – z generácie na generáciu osvojované princípy správania (Veľká noc, Vianoce, 1. má, ...)

Zvyky a obyčaje – sankcionuje sa a hodnotí tým, že sa okolie k tomu vyjadruje a upozorňuje človeka, ktorý zvyky a obyčaje nerešpektuje. Sú tradované z generácie na generáciu, udržiavajú sa v podobe tanečných a speváckych udalostí.

Móda – považuje sa za typovú zvyklosť, nerešpektovanie sa sankcionuje a módnosť obdivom. Spája sa s oblečením, spôsobom vyjadrovania.

Zákony – sú veľmi zákonné normy, neznalosť zákona je priťažujúca. Sú to normy, ktoré sú dané zákonodarcami (poslancami). Sú zákony, kde stačí nadpolovica, sú zákony, kde treba 2/3 väčšina. Základný zákon štátu je ústava a znej vychádzajú ostatné zákony. Dodržiavanie zákonov sa uplatňuje rôznymi nariadeniami, uzákoneniami. Za porušovanie zákonov sú tam aj sankcie rôzneho druhu, či už finančné, alebo iného druhu.

Tabu – je obzvlášť odsúdeniahodná činnosť, napr.: v civilizovanej časti sveta je to krvismilstvo alebo kanibalizmus.

Význam:

- kultúrny systém človeka obohacuje

Smeny – kultúrny etnocentrizmus – národy si chránia svoje zvyky, obyčaje

        - amerikanizácia kultúry – vstup inej kultúry do našej

Sociologický výskum

- môže mať charakter – prieskumu (100 – 120 respondentov)

                                       - výskumnej sond (na vzorke niekoľkých ľudí)

Etapy sociologického výskumu:

1. Prípravná a) určuje sa predmet informácií

                      b) výber skúmanej vzorky (koho oslovíme)

                      c) výber výskumnej metódy (ako budeme oslovovať)

                      d) stanovenie hypotézy – predpokladu dopadnutia výskumu

2. Zber informácií – najčastejšie dotazníkom

Prednosti dotazníka -  najlacnejší spôsob zberu informácií

                                    - odpovede sú v písomnej podobe

                                    - odpovedajúci nemusí sa podpisovať, môže sa voľnejšie vyjadrovať

                                    - nemusí mať možnosť len priamych odpovedí, ale aj zavádzajúcich odpovedí

Nevýhody – malá návratnosť

            - veľmi ťažko sa generuje pravdivosť odpovedí

            - obmedzená možnosť zisťovania príčiny javu                                                                        

                               - rozhovor, inertwiew – pozostáva z veľkého množstva otázok

                                                                     - otázky si musí výskumník pamätať

                                                                     - musí si zapamätať aj odpovede na otázky

Výhody – je to bezprostredná komunikácie dvoch ľudí, kde nemusí byť dôležitá odpoveď, ale gestá, či vnútorné pohnútky áno

             - pri prejave neinformovanosti sa môže vysvetliť otázku, prípadne preformulovať, či podať príklad

             - vnímame celé prostredie, kde sa interview uskutočňuje

Nevýhody – nie každý človek je schopný sa presadiť v rozhovore s respondentom

                   - spôsob zaznamenávania výpovedí

                   - použitie techniky, len so súhlasom respondenta

                   - zapamätanie si respondentove odpovede a súčasne vnímať aj predchádzajúce odpovede

                                       - pozorovanie

1. jednorazové  alebo opakované (hospitácia v triede,...)

2. krátkodobé alebo dlhodobé

3. skryté alebo zjavné

4. zúčastnené alebo nezúčastnené

Zaznamenávanie výsledkov pozorovania môže pôsobí rušivo a to zmení správanie pozorovaných ľudí.

Prednosti – realizuje sa najdokonalejším ústrojenstvom a to okom

                 - získavajú sa najvedeckejšie informácie

Pozorovaniu sa treba učiť, čím je jav dlhšie trvajúci, tým je to ťažšie pozorovanie.

Môže byť ako zber informácií aj štúdium dokumentov:    

39. primárny (rodný list)
40. sekundárny (OP, Pas, Triedna kniha)
41. terciárny (články v novinách, kroniky)

                                    - experiment

a) prirodzený (môže ho robiť ktokoľvek)

b) laboratórny (môže robiť len psychológ s jednoodborovým štúdiom psychológie)

3. Vyhodnotenie

a) kvantitatívnou metódou (grafy, ...)

b) kvalitatívnou metódou (prečo to tak vyšlo)