Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Mikroekonómia

Mikroekonomia - vypracovane otazky (otazky_na_skusku_z_mikroekonomie.doc)

Otázky na skúšku z mikroekonómie pre škárok 2007/2008

1. Mikroekonómia a jej miesto v ekonomickej teórii. Vzťah mikroekonómie a makroekonómie. Mikroekonómia a národohospodárska teória.

Mikroekonómia je vedná disciplína, ktorá skúma a analyzuje správanie jednotlivých trhových subjektov v podmienkach obmedzenosti výrobných zdrojov vzhľadom na potreby spoločnosti. Zaoberá sa analýzou správania základných ekonomických jednotiek v spoločensko-ekonomickom systéme ako sú spotrebiteľ a firma.

Špecifické postavenie v tomto systéme vo vzťahu k firme a spotrebiteľovi má štát.

Postavenie mikroekonómie v ekonomickej teórii - všetko, čo je predmetom skúmania mikroekonómie a makroekonómie je v centre pozornosti ekonomickej teórie, preto považujeme mikroekonómiu a makroekonómiu za organickú súčasť ekonomickej teórie.

Vzťah mikroekonómie a makroekonómie – majú rovnaký cieľ. Obe skúmajú ľudské konanie. Mikroekonómia sa usiluje o vysvetlenie správania a voľby jednotlivého subjektu a makroekonómia využíva tieto poznatky pre skúmanie vzájomných vzťahov medzi agregátmi subjektov. V tomto zmysle sa makroekonómia logicky odvodzuje od mikroekonómie.

Mikroekonómia a národohospodárska teória – vo väčšine anglických, francúzskych, nemeckých ekonomických učebníc sa ekonomická teória chápe ako národohospodárska veda, je obsah a problematika sa člení spravidla na tri časti: * národohospodárska teória, * národohospodárska politika a * finančná teória.

Národohospodárska teória sa ďalej člení takto: * Úvod do národohospodárskej teórie, * Markoekonómia, * Mikroekonómia a * Vzťahy národného hospodárstva a svetovej ekonomiky.

2. Teoretické zdroje mikroekonomickej teórie. Neoklasická ekonómia.

Teoretické zdroje mikroekonomickej teórie – teoretickým zdrojom mikroekonómie je neoklasická ekonómia, ktorý vychádza z teoretických základov klasickej ekonómie.

Neoklasická ekonómia – je moderný prúd ekonómie. Vzniká na konci 19. storočia, presne 1870 (70 roky 19. storočia). Vzniká pod vplyvom nových spoločensko – ekonomických pomerov vo svete. Do obdobia vzniku NE bolo Anglicko dominantnou krajinou vo svetovej ekonomike. Na konci 19. storočia Anglicko stráca tento vpylv, už nie je jedinou priemyselne rozvinutou krajinou. Začínajú nové procesy vo svetovom ekonomickom vývoji. NE sa rozvíja na rôznych častiach sveta. Podľa toho, kde vzniká alebo je, jednotlivé prúdy rozdeľujeme na tri smery (prúdy) – školy:

I. Rakúska škola

II. Laussanská škola

III. Angloamerická škola (Kembridž)

Neoklasická škola – ide tu o zmenu celkového chápania cieľov a metód ekonomickej teórie. V tých metódach je nové to, že sa využíva matematika (štatistika) pri ekonomickom skúmaní. Základným cieľom NE bolo vytvoriť novú alternatívu k pracovnej teórii hodnoty, ktorá pochádzala z klasickej školy. Do ekonomickej teórie prináša nové poznatky, nové pojmy a kategórie (marginálne – hraničné kategórie). Táto marginálna analýza využíva ekonomické modely, matematický aparát. Táto analýza sa začína z dopytovej strany ekonomiky (orientuje sa na ňu), začína od spotreby a nie od výroby.

Pre jednotlivé smery je spoločný metodologický individualizmus. Je to prístup, ktorý vychádza z racionálneho správania a rozhodovania ekonomických subjektov.

Rakúska škola – nazýva sa subjektívno – psychologická. Vznikla na konci 19. storočia v Nemecku a Rakúsku. Postupne prevažuje Rakúsky smer. Skúma vzťah medzi jednotlivcom a jeho potrebami pri uspokojovaní potrieb jednotlivca. Vychádza zo svojich psychologických dispozícií, tie sa odrážajú v jeho správaní a rozhodovaní. Psychológia rozhodovania sa prenáša do racionálneho rozhodovania jednotlivých ekonomických subjektov (firiem a spotrebiteľov), preto základnými znakmi sú:

* metodologický individualizmus

* subjektívny psychologizmus

* primát spotreby nad výrobou

Predstavitelia:

- Carl Menger (rozdeľuje statky na statky I. rádu – tovary a služby a II. rádu – výrobné faktory)

- Eugen Böhm – Bawerk (priniesol kategóriu zisku)

- Fridrich Weiser (priniesol do ekonómie teóriu náklady obetovanej príležitosti alebo alternatívne náklady)

Laussanská škola (matematická škola) – na základe matematických modelov analyzuje všeobecnú ekonomickú rovnováhu, skúma faktory a mechanizmy, ktoré pôsobia na vytváranie dopytu, ponuky a ceny.

Vychádza z týchto zásad:

* rovnaká cena za rovnaké výrobky na trhu

* cena musí vyrovnávať dopyt s ponukou

* cena musí mať takú úroveň, aby viedla k uspokojovaniu ta, predávajúcich ako aj kupujúcich

Predstavitelia:

- Leon Walras – dal modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy matematickú podobu. Vyjadril ho sústavou rovníc. V tomto modely predpokladá existenciu dvoch subjektov trhu a to domácnosti a firiem. Tento model má statický charakter.

- Wilfredo Pareto – priniesol ordinalistické chápanie teórie hraničnej užitočnosti. Do ekonómie priniesol indiferenčnú analýzu. Je autorom indiferenčných kriviek. Priniesol preferencie spotrebiteľa.

Angloamerická škola (teóriou čiastkovej ekonomickej rovnováhy) je syntézou poznatkov v dvoch predchádzajúcich škôl. Na základe matematických modelov hľadá rovnováhu na čiastkových ekonomických trhoch. Pri hľadaní rovnováhy na čiastkových trhoch (trh kávy) vychádza zo subjektívno - psychologického rozhodovania jednotlivcov spotrebiteľov, firiem. Je to teda racionálnej rozhodovanie subjektov.

Predstavitelia:

- Alfred Marschal – pri riešení otázok z čiastkovej ekonomickej rovnováhy vychádza zo zákona dopytu a to dopytu na čiastkových trhoch do modelu rovnováhy vnáša faktor času, je to dynamický model. Rozlišujeme tieto časové obdobia: veľmi krátke, krátke a veľmi dlhé obdobie.

- John Bad Clarck – ekonomickú teóriu obohatil o teóriu hraničnej užitočnosti, aplikoval ju do oblasti výrobných faktorov, pri výrobných faktoroch rozlišujeme dva výrobné faktory a to prácu a kapitál. Cenu práce nazval mzdu a cenu kapitálu úrokom.

3. Mikroekonomická politika štátu. Zásahy štátu do dopytu a ponuky. Dane a výrobné subvencie.

Zásahy štátu do ponuky a dopytu – štát na zásahy (ovplyvňovanie) fungovania ekonomických subjektov používa ekonomické a administratívne nástroje. Použitie týchto nástrojov vytvára štátnu reguláciu. Táto štátna regulácia môže byť priama a nepriama.

Dane – štátom určené peňažné plnenie za ktoré daňovník nedostáva protislužbu.

Spotrebná daň – je to nepriama daň. Odvádza ju výrobca tovaru, na ktorý sa táto daň vzťahuje. Je to daň z množstva a platí sa ako určitá suma z každej predanej jednotky tovaru. Účinky spotrebnej dane: je príjmom do štátneho rozpočtu a reguluje spotrebu. Výšku spotrebnej dane určuje štát. Plynie do štátneho rozpočtu. DP = 19 % z pridanej hodnoty.

Subvencie – predstavujú vládnou poskytované finančné prostriedky výrobcovi alebo vývozcovi výrobku alebo služby. Sú to platby zo ŠR. Rozlišujeme exportné a výrobné subvencie.

4. Trhový mechanizmus, podstata. Ceny a cenový systém v trhovom mechanizme. Konkurencia a jej formy.

Trhový mechanizmus je súhrn vzťahov a procesov pri realizácii tovarov, ktoré vedú ku vzájomnej koordinácii relatívne nezávislých rozhodnutí na strane ponuky (výroby) a na strane dopytu (spotreby), pričom základným nositeľom informácií je cena tovaru.

Cena a cenový systém má v trhovom mechanizme kľúčovú úlohu. Každý statok, či služba má na trhu cenu. Realizácia väčšiny činností v trhovej ekonomike prebieha prostredníctvom cenového systému. Rozdeľovanie statkov a služieb ja určované cenovým systémom, najmä v podobe cien zdrojov. Čím vzácnejší bude zdroj, ktorý jednotlivec vlastní, tým bude vyššia jeho cena, tým vyšší bude dôchodok tohto jednotlivca a tým viac statkov si kúpi. Význam cenového systému spočíva v tom, že v ekonomickom systéme plní niekoľko funkcií:

- núti ľudí do práce, a to ekonomickým tlakom, a nie donucovacími nástrojmi a nariaďovaním

- núti spotrebiteľov obmedzovať svoj dopyt na úroveň svojich príjmov, pričom spotrebitelia rozhodujú o svojej spotrebe

- koordinačná funkcia cenového systému, spočíva v tom, že cenový systém alokuje výrobné zdroje tam, kde sú potrebné podľa záujmu spoločnosti.

V cenovom systéme sa slobodne rozhodujú všetky trhové subjekty na základe svojich preferencií. Výrobcovia rozhodujú o použití zdrojov, ktoré majú k dispozícii. Spotrebitelia rozhodujú o použití príjmov.

Pozitívne stránky cenového systému v trhovom mechanizme platia za určitých podmienok , sú to tieto:

- cena je základným nositeľom informácií,

- zdroje výrobcovia získavajú na princípe ekvivalentnosti,

- neexistujú žiadne bariéry vstupu do odvetvia a výstupu z neho,

- na trhu je množstvo rovnoprávnych trhových subjektov.

Cenový systém je hlavným, ale nie jediným prostriedkom realizácie funkcií ekonomického systému. Sú oblasti, kde sám nestačí efektívne alokovať zdroje, ako napr. u nežiadúcej spotreby (drogy), v strategických oblastiach (obrana, atómová energia).

5. Trh, jeho podstata. Trhové subjekty, ich charakteristika. Racionálnosť správania trhových subjektov.

Trh – v pôvodnom význame trh označuje miesto, kde sa tovary kupujú a predávajú. Z dejín poznáme rôzne druhy trhov (trh otrokov, trh dobytka, rybí trh), ale aj vysoko organizovaný trh napr. burza. Trh vznikol súčasne so vznikom tovarovej výroby, ktorá je výsledkom rozvoja spoločnej deľby práce. Čím je deľba práce rozvinutejšia, tým je vzájomná závislosť a prepojenosť jednotlivých ekonomických subjektov väčšia, tak v hospodárskych stykoch medzi rozličnými ekonomickými subjektmi vo vnútri krajiny ako i medzi jednotlivými krajinami navzájom.

Trh je sféra ekonomiky, miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, ktorí si dobrovoľne vymieňajú tovary a služby. Základnou podmienkou pri definícii trhu je dobrovoľná výmena. ďalej trhom môžeme označiť:

- súhrnom nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno – ekonomických vzťahov, ktoré umožňujú výmenu statkov a služieb

- mechanizmus, ktorý ľudia využívajú pri vzájomnom obchodovaní

Trh je samo regulujúcim systémom, kde pôsobia určité zákonitosti, ktoré ovplyvňujú správanie výrobcu i spotrebiteľa. Základnou zákonitosťou je, že trhová cena je výsledkom vzájomného vzťahu ponuky a dopytu.

Trh je mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú, aby určili ceny a množstvá tovarov.

Trh predstavuje sústavu výmenných vzťahov medzi jednotlivými trhovými subjektmi, ktorá vznikla a vyvíja sa s rozvojom deľby práce. Vznikol ako prirodzený dôsledok vývoja tovarovej výroby. V reálnom hospodárskom živote môže byť trh obmedzovaný, deformovaný, ale vždy bude v nejakej podobe existovať, pokiaľ bude deľba práce a výmena výrobkov ako tovarov.

Trhové subjekty – pre niektoré subjekty je charakteristická výrobná aktivita, pre iné spotrebná aktivita. Základnými subjektmi skúmania mikroekonómie je spotrebiteľ a firma.

Spotrebiteľ je trhový subjekt, pre ktorý je charakteristická spotrebná aktivita, je to subjekt, ktorý sa zúčastňuje na finálnej spotrebe statkov a služieb. Pod pojmom spotrebiteľ chápeme jednotlivca, v úlohe spotrebiteľa vystupujú nielen jednotlivci, ale aj inštitúcie a skupiny jednotlivcov. Jednotlivec môže vystupovať ako spotrebiteľ, alebo môže vystupovať v rámci nejakej komunity, domácnosti.

Domácnosť môže tvoriť jedna osoba alebo viac, či menej početná rodina. Domácnosť predstavuje spotrebiteľskú jednotku, kde rozhodnutia sú limitované subjektívnymi záujmami a cieľmi. Spotrebiteľ si na trhu zaobstaráva spotrebné statky a služby na uspokojenie svojich potrieb. Zúčastňuje sa na trhu spotrebných statkov a služieb a na trhu výrobných faktorov. Na trhu statkov a služieb vystupuje ako kupujúci, na trhu výrobných faktorov vystupuje ako predávajúci.

Firma je trhový subjekt, ktorý vyrába s cieľom predať. Je to subjekt trhu, ktorý organizuje podnikanie. Pod podnikaním chápeme výrobu statkov alebo poskytovanie služieb, ale aj na trhu výrobných faktorov. Na trhu spotrebných statkov a služieb vystupuje ako predávajúci, na trhu výrobných faktorov ako kupujúci, kde nakupuje základné vstupy do výrobného procesu: prácu, pôdu alebo prírodné zdroje a kapitál.

Štát je špecifickým subjektom trhu. Mal by na trh vstupovať len vtedy, keď treba korigovať určité negatívne prejavy trhu, alebo do určitej miery ovplyvňovať správanie trhových subjektov s cieľom zabezpečiť ekonomickú efektívnosť hospodárstva. Zjednodušene by sme mohli úlohu štátu rozdeliť na zákonodarnú (normatívnu) a ekonomickú, ktorej cieľom je efektívnosť, rovnosť a stabilita. Ekonomická úloha štátu sa napĺňa v troch funkciách: v alokačnej (ktorá znamená rozdelenie vzácnych zdrojov na rôzne použitie tak, aby sa dosiahla ekonomická efektívnosť), v distribučnej (ktorou štát ovplyvňuje trhové rozdelenie dôchodkov a nerovností, ktoré pritom vznikajú), a v stabilizačnej (zameranej na zmiernenie cyklických výkyvov ekonomiky).

Aj napriek dôležitej úlohe štátu v ekonomike, prednosti trhového mechanizmu sú jednoznačné. Žiadny iný systém nepodnecuje ľudí do práce, do podnikania, do snahy zlepšiť svoje ekonomické postavenie tak, ako trhový mechanizmus.

6. Dopyt a ponuka ako základné elementy trhu. Trhová rovnováha.

Dopyt po tovaroch a službách tvorí súhrn relatívne samostatných rozhodnutí spotrebiteľov o požadovanom množstve a kvalite v závislosti od cien. Dopyt vyjadruje závislosť medzi množstvom tovarov a služieb, ktoré sú kupujúci ochotní a schopní kúpiť a cenou, za ktorú by statok chceli kúpiť. Dopyt vyjadruje vzťah medzi dvoma základnými premennými: cenou a množstvom. Cena je v tomto vzťahu určujúca, objem požadovaného množstva je od nej odvodený. V definícii pojmu sa vyskytujú pojmy ochotní a schopní kúpiť a požadované množstvo. Dopyt neznamená len množstvo tovarov a služieb, ktoré ľudia nakupujú, ale vyjadruje aj množstvo tovarov a služieb, ktoré by kupujúci boli ochotní kúpiť pri určitej cene. To sú zamýšľané, predpokladané nákupy. Kupujúci sú však schopní kúpiť len toľko tovarov, koľko im dovoľujú ich prijmi a to je vlastne kúpyschopný dopyt. Ekonomickú vedu viac ako zamýšľaný dopyt zaujíma kúpyschopný efektívny dopyt podložený peňažnými príjmami spotrebiteľov. Čím nižšia je cena tovaru x, tým väčšie je požadované množstvo a naopak, čím je cena tovaru vyššia, tým menšie množstvo budú kupujúci ochotní kúpiť. Je dôležité rozlišovať medzi dopytom a požadovaným množstvom. Požadované množstvo ešte neznamená aj realizované množstvo. Platí táto funkcia dopytu: Dx – f(Px)

Dx – dopytované množstvo statku x(Qx)

Px – cena statku x

Grafickým znázornení tejto funkcie je krivka dopytu

Z grafického zobrazenia vyplýva, že krivka dopytu je klesajúca, teda má negatívny sklon. Priebeh krivky dopytu vyplýva zo zákona dopytu. Podstatu všeobecného zákona dopytu podal anglický ekonóm Alfréd Marschall (1842 – 1924). Podľa všeobecného zákona dopytu pri poklese ceny požadované množstvo tovaru (dopytu) rastie a naopak, ak cena rastie, dopytu po tovare klesá.

V zjednodušenej podobe sme naznačili vzťah medzi požadovaným množstvom a cenou statku. Dopytu je však ovplyvňovaný aj inými faktormi. Okrem ceny Px, sú to tieto faktory:

- cena substitučných tovarov, Pn

- dôchodok spotrebiteľa, I

- preferencie spotrebiteľa, T

- počet domácností na trhu, rozsah trhu, X

- ostatné faktory, F.

Funkciu dopytu potom zapíšeme: Dx = f (Px, Py, I, T, X, F).

Rozlišujeme:

* individuálny dopytu je to dopyt jediného kupujúceho po jednom výrobku,

* trhový (čiastkový) dopyt je to dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku. Súhrn všetkých individuálnych dopytov vytvára trhový dopyt

* agregátny dopyt je súčet dopytov na všetkých čiastkových trhoch

Ponuka – ak spotrebiteľa považujeme za jeden pól trhového mechanizmu, výrobca (firma) je jeho druhým pólom, je to ďalší dôležitý subjekt, ktorý vstupuje na trh s ponukou tovarov a služieb. Ponuka je súhrn tovarov a služieb pri určitej cene. Výrobcovia vystupujú ako predávajúci, ktorí ponúkajú vyrobené tovary.

Ponuka predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré sú predávajúci ochotní a schopní dodať na trh pri určitej cene. Ponuka predstavuje množstvo tovarov, ktoré výrobcovia dodajú na trh pri určitej cene. Platí táto funkcia ponuky: Sx = f(Px)

Sy – ponúkané množstvo statku x (Qx)

Px – cena statku x

Grafickým znázornení funkcie ponuky je krivka ponuky.

Z grafického zobrazenia krivky ponuky vyplýva, že krivka ponuky má rastúcu tendenciu, smeruje doprava a nahor.

Platí zákon rastúcej ponuky. S rastom ceny výroba tovaru a teda aj ponúkané množstvo rastie, a naopak, ak ceny statkov na trhu klesajú, pokles ceny vyvolá aj pokles výroby.

Množstvo ponúkaného tovaru zo strany výrobcov determinujú okrem ceny aj iné faktory. Sú to tieto:

- náklady výroby, C

- ceny alternatívnych výrobkov, Pn

- organizácia trhu, O

- ostatné faktory, zmeny výrobných podmienok rôzneho druhu, B (napr. počasie, sezónnosť, štátne zásahy).

Funkciu ponuky potom zapíšeme? Sx = f(Px, C, Pn, O, B)

Rozlišujeme:

* individuálnu ponuku je to ponuka jedného výrobku jedným výrobcom, t. j. množstvo tohto výrobku ponúkané týmto výrobcom

* trhová (čiastková) je to ponuka jedného výrobku rôznymi výrobcami

* agregátna ponuka je to ponuka všetkých tovarov, ktoré sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri určitej úrovni cien.

Cena vystupuje ako určujúca premenná, od ktorej závisí dopyt a ponuka. Cena je základnou informáciou pre výrobcu aj pre spotrebiteľa. V podmienkach trhového mechanizmu nielen cena ovplyvňuje ponuku a dopyt, ale aj ponuka a dopyt spätne vplývajú na cenu.

Na trhu sa stretávajú predávajúci a kupujúci, tieto dva základné trhové subjekty majú na trhu protichodné záujmy. Predávajúci, výrobca chce čo najviac tovarov predať za čo najvyššie ceny, kupujúci, spotrebiteľ chce za čo najnižšie ceny kúpiť čo najviac tovarov.

Rovnováha na trhu nastane pri takej cene a množstve, keď je množstvo, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť za určitú cenu zhodné s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotní predať pri určitej cene. Je to situácia na trhu, keď kupujúci aj predávajúci sú spokojní s nastolenou cenou a nemajú snahu situáciu meniť. Ak vychádzame z krivky dopytu a ponuky, rovnováha je bod, kde sa pretína krivka ponuky a dopytu pri rovnakej cene, je to rovnovážny bod, označovaný E – Equilibrium. Cena, pri ktorej nastáva táto rovnováha sa nazýva rovnovážna cena Pw. Je to situácia na trhu keď ponuka sa rovná dopytu.

Cena Pe je rovnovážna cena a Qe je rovnovážne množstvo tovarov, pri ktorom táto cena vzniká. Cena, ktorá vzniká na trhu pôsobením ponuky a dopytu sa nazýva trhová cena.

V reálnom hospodárskom živote však stav, pri ktorom sa ponuka rovná dopytu a nevzniká žiadny nadbytok tovarov, ani žiadny nedostatok to varov je teoretickou abstrakciou, alebo sa dosahuje len veľmi zriedkavo a krátkodobo.

7. Trhová nerovnováha, faktory vyvolávajúce zmeny trhovej rovnováhy.

Nerovnováha na trhu je stav, ktorý sa v reálne v hospodárskom živote bežne vyskytuje. Je to situácia na trhu, keď trhová cena je nad alebo pod úrovňou rovnovážnej ceny Pe. Podľa toho, kde sa cena nachádza vzniká na trhu prebytok alebo nedostatok tovarov. Ak bude trhová cena (P2) pod úrovňou Pe, vzniká na trhu nedostatok tovarov v rozsahu Q4 – Q1.

Ak bude trhová cena (P1) pod úrovňou Pe, vzniká na trhu prebytok tovarov v rozsahu Q3 – Q2.

Pri trhovej nerovnováhe začnú automaticky pôsobiť sily, ktoré vplývajú na cenu a množstvo v snahe nastoliť trhovú rovnováhu. Vyvážená ekonomika je taká, v ktorej trhová cena kolíše okolo rovnovážnej ceny s malými odchýlkami, podľa toho, aký je vzťah medzi ponukou a dopytom.

Cena Pe je rovnovážna cena a Qe je rovnovážne množstvo tovarov, pri ktorom táto cena vzniká. Cena, ktorá vzniká na trhu pôsobením ponuky a dopytu sa nazýva trhová cena.

8. Zásahy štátu do dopytu a ponuky. Spôsoby nepriamej regulácie. Nástroje zahraničnoobchodnej politiky štátu.

Nepriama regulácia spočíva v pôsobení na dopyt a ponuku prostredníctvom nástrojov hospodárskej politiky.

9. Zásahy štátu do dopytu a ponuky. Spôsoby priamej regulácie.

Priama regulácia – spočíva v priamom ovplyvňovaní ekonomických subjektov pomocou administratívnych nástrojov (zákon, norma, nariadenie).

10. Teória užitočnosti. Základné kategórie. Gossenove zákony.

Teória užitočnosti vysvetľuje paradox hodnoty vzácnosťou diamantov a relatívnym dostatkom vody. Cenu vody neurčuje užitočnosť celého jej množstva, ale len hraničná užitočnosť. Aj keď sú prvé litre vody pre život veľmi dôležité, posledné litre majú ž nižšiu hraničnú užitočnosť, a preto je vo všeobecnosti cena vody nízka.

Kategóriu užitočnosť do ekonomickej teórie zaviedol Jeremy Bentham, anglický filozof, ktorý definoval užitočnosť ako „vlastnosť každého objektu ... prinášať spokojnosť, dobro alebo šťastie a predchádzať ... bolesti, zlu alebo nešťastiu.“ Podľa Benthama jediným motívom ľudského konania je dosiahnuť s čo najmenšou strasťou čo najväčšie množstvo slastí. Podľa F. Etnera je užitočnosť veličina, ktorá vyjadruje súčasný stav uspokojenia jednotlivca, vychádzajúca z jeho potrieb.

Gossenove zákony:

I. Gossenov zákon (označuje sa ako zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti. Tento zákon hovorí, že s postupným uspokojovaním určitej potreby jej intenzita klesá. To znamená, že požitok z uspokojenia každej potreby klesá, ako postupne jej nasýtenie. Pri opakovanom uspokojovaní tej istej potreby je počiatočný pôžitok menší a nasýtenie nastáva skôr. Podstata tohto zákona je v tom, že s rastom množstva spotrebovávaného statku rastie celková (psychologická) užitočnosť a klesá jeho hraničná užitočnosť (dodatočná užitočnosť). Tento zákon neplatí pri uspokojovaní potrieb vyššieho rádu. Môže sa stať, že s rastom množstva statkov rastie aj hraničná užitočnosť, napr. v numizmatike pri získaní ďalšej novej mince rastie aj dodatočná užitočnosť.)

II. Gossenov zákon ( sa označuje ako zákon vyrovnávania hraničných užitočností. Podľa druhého Gossenového zákona spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť vtedy, keď rozdeľuje svoj príjem medzi rôzne statky tak, že dosiahne to isté uspokojenie z poslednej peňažnej jednotky vydanej na každý tovar. To znamená, že určitý statok sa nakupuje dovtedy, kým sa jeho hraničná užitočnosť pripadajúca na jednu peňažnú jednotku vyrovná hraničnej užitočnosti iných statkov pripadajúcich na jednu peňažnú jednotku.

11. Meranie užitočnosti. Teoretické prístupy k meraniu užitočnosti .

Meranie užitočnosti je to subjektívna kategória (užitočnosť)

Teoretické prístupy k meraniu užitočnosti:

I. Kardinalistický prúd – hovorili, že užitočnosť je merateľná, dá sa odmerať, vyjadriť (Marschal, Menger, Bevons, Gosse)

Kategórie užitočnosti (TU alebo MU) vieme aj graficky znázorniť (TU – rastúca tendencia, MU – klesajúca tendencia)

II. Ordinalistický prúd – hovorili, že užitočnosť nie je merateľná, nedá sa vyjadriť kvantitatívne, ale spotrebiteľ vie určiť, ktorý statok má pre neho väčší význam, uprednostňuje ho, preferuje ho. Vychádza zo systému preferencií. Na jeho základe si spotrebitelia zostavujú svoj spotrebiteľský kôš. Tieto kombinácie statkov XY sa nazývajú spotrebné stratégie.

Kombinácie statkov XY (spotrebné stratégie) znázorňujeme na krivke, ktorá sa nazýva indiferenčná krivka. Je to množina bodov, kde každý bod predstavuje spotrebnú stratégiu, t. j. kombináciu statkov, ktoré prináša spotrebiteľovi najvyššiu úroveň užitočnosti. Wilfredo Pareto je autorom tejto krivky.

12. Indiferenčné krivky (IK). Vlastnosti indiferenčných kriviek. Preferenčný systém spotrebiteľa. Grafické znázornenie.

Indiferenčná krivka je množina bodov, kde každý bod predstavuje určitú spotrebnú stratégiu, určitú kombináciu statkov x a y, ktorá má pre spotrebiteľa rovnakú užitočnosť. Tieto krivky sa označujú ako indiferenčné krivky preto, lebo spotrebiteľ je voči všetkým kombináciám na tejto krivke indiferentný. Každá kombinácia na tejto krivke je pre neho rovnako užitočná, žiadnu z nich neuprednostňuje.

Vlastnosti indiferenčných kriviek:

indiferenčná krivka má negatívny sklon, vo všetkých bodoch, je teda klesajúca. Ak vychádzame zo zjednodušeného predpokladu dvoch statkov x a y, zmena objemu spotreby jedného statku pri zachovaní rovnakej užitočnosti vyvolá opačne orientovanú zmenu spotreby druhého statku.
indiferenčné krivky sa nepretínajú. Táto vlastnosť indiferenčných kriviek vyplýva z axiómy tranzitivity.
každá spotrebná stratégia (kombinácia statkov) sa nachádza na nejakej indiferenčnej krivke. Táto vlastnosť indiferenčnej krivky plynie z axiómy úplnosti. Medzi ľubovoľnými dvoma indiferenčnými krivkami leží nekonečný počet indiferenčných kriviek, pretože každý bod v priestore spotrebných stratégií reprezentuje špecifickú kombináciu dvoch tovarov a teda aj špecifickú úroveň užitočnosti. Aby bolo možné porovnávať užitočnosť jednotlivých spotrebných stratégií, musí každá spotrebná stratégia ležať na nejakej indiferenčnej krivke (mapa indiferenčných kriviek). Všetky body na indiferenčnej krivke predstavujú rovnakú úroveň užitočnosti.
indiferenčné krivky sú konvexné vzhľadom na začiatok. Konvexnosť indiferenčných kriviek vyjadruje princíp klesajúcej marginálnej užitočnosti, to znamená, čí viac statku spotrebiteľ má, tým menší úžitok mu prinesie dodatočná jednotka spotreby tohto statku. Alebo, čím menej má spotrebiteľ statku x relatívna k statku , tým viac je ochotný obetovať statku y, aby získal dodatočnú jednotku statku x. Je to prejav zákon substitúcie tovarov. Konvexný tvar indiferenčných kriviek nie je bezpodmienečnou podmienkou racionálneho správania spotrebiteľa.

Dôležitou vlastnosťou pri preferenciách spôotrebiteľa je výmenný pomer, v ktorom je ochotný vymeniť jeden statok za iný, čiže uskutočniť substitúciu. Pohyb po indiferenčnej krivke ukazuje, ako môže byť jeden statok substituovaný druhým tak, aby spotrebiteľ dosahoval rovnaký úžitok ako predtým, pričom zostávame na tej istej rovnakej indiferenčnej krivke. Spotrebiteľ je ochotný vo svojom spotrebnom koši nahrádzať jeden tovar druhým, ak sa zachová tá istá úroveň užitočnosti.

13. Rozpočtové ohraničenie spotrebiteľa . Spotrebné stratégie ich dôchodkové obmedzenie. Vyjadrite analyticky a graficky.

Rozpočtové ohraničenie spotrebiteľa – spotrebiteľ na trhu vyberá z viacerých kombinácií spotrebných statkov. Kombinácie spotrebných statkov, pre ktoré sa spotrebiteľ rozhoduje, sú odrazom jeho preferencií a nazývajú sa spotrebné stratégie. Avšak nie každá spotrebná stratégia je pre konkrétneho spotrebiteľa dostupná. To, čo si môže na trhu kúpiť, je určené jeho príjmami a existujúcimi cenami na trhu.

Geometricky ide o oblasť v kladnom kvadrante súradnicového systému ohraničenú rozpočtovou priamkou, ktorú môžeme zapísať: Px . x + Py . y = I, kde Px . x sú výdaje spotrebiteľa na nákup tovaru x a Py . y sú výdaje spotrebiteľa na nákup tovaru y, I – je príjem spotrebiteľa.

14. Rozpočtová priamka. Zmeny rozpočtovej priamky. Čím sú vyvolané zmeny sklonu rozpočtovej priamky? Graficky znázornite.

Rozpočtová priamka – znázorňuje množinu všetkých spotrebných stratégií, ktoré si spotrebiteľ môže dovoliť pri danom dôchodku a pri daných cenách. Jej smernica sa rovná podielu ceny statku x a ceny statku y.

Trojuholník pod rozpočtovou priamkou obsahuje body zodpovedajúce spotrebným stratégiám, ktoré sú pre spotrebiteľa dostupné. Táto množina bodov, ktoré vyhovujú rozpočtovému ohraničeniu, sa označuje ako množina prístupných rozpočtov. Nazýva sa tiež množina spotrebných príležitostí. Sú to spotrebné stratégie, ktoré sú pre spotrebiteľa z jeho dôchodku možné, dostupné. Na spotrebné stratégie, nachádzajúce sa pod rozpočtovou priamkou spotrebiteľ nevynaloží celý svoj dôchodok, môže vytvárať napr. úspory, (bod K). A opačne spotrebné stratégie, ktoré sa nachádzajú nad rozpočtovou priamkou sú pre spotrebiteľa z jeho dôchodku nedostupné, napr. bod . Tieto spotrebné stratégie by spotrebiteľ mohol dosiahnuť vtedy, ak by využil na realizáciu týchto stratégií externý zdroj, napr. pôžičku.

Sklon rozpočtovej priamky udáva, akého množstva statku y sa musí spotrebiteľ vzdať, ak chce zväčšiť vo svojej spotrebe statku x o jednu jednotku.

Zmeny rozpočtovej priamky – zmeny, ktoré môžu nastať na rozpočtovej priamke sa prejavia na zmene sklonu a dĺžky rozpočtovej priamky, nastanú pod vplyvom týchto skutočností:

zmena dôchodku spotrebiteľa
zmena cien statkov x a y

Zmeny v dôchodku – spotrebiteľa pri nezmenených cenách statkov x a y sa odrazia na rozpočtovej priamke tak, že nastanú posuny rozpočtovej priamky. Ak sa zvýši príjem spotrebiteľa I + Δ I a ceny zostanú nezmenené, množina spotrebných možností sa zväčší, nastáva posun rozpočtovej priamky do polohy A2 B2. Rast príjmu umožňuje spotrebiteľovi kupovať viac statkov, rozpočtová priamka sa posúva smerom doprava. Pretože ceny zostali nezmenené sklon rozpočtovej priamky sa nezmenil. Zväčšuje sa množstvo spotrebovávaných tovarov x aj y.

Ak sa zníži príjem spotrebiteľa I - Δ I a ceny zostanú nezmenené, množina spotrebných možností sa zmenší, nastáva posun rozpočtovej priamky do polohy A1 B1. Pokles príjmu spotrebiteľa spôsobí, že spotrebiteľ kupuje menej statkov x a y, rozpočtová priamka sa posúva smerom doľava. Pretože ceny zostali nezmenené, sklon rozpočtovej priamky sa nezmenil.

Rozpočtová priamka po zmene príjmu má tvar:

Px . x + Py . y = I + - Δ I

Zmeny cien statkov x a y – vyvolajú zmeny na rozpočtovej priamke. Tieto zmeny nastanú vtedy:

ak sa mení cena len jedného statku napr. statku x a cena statku y zostáva nezmenená. Cena statku x sa môže znížiť alebo zvýšiť. V prípade, že sa cena statku x zníži, rozpočtová priamka mení dĺžku a polohu, zmení sa do polohy AB2. Spotrebiteľ si môže dovoliť zo svojho dôchodku kúpiť viac statkov x.
ak sa cena statku x zvýši, rozpočtová priamka mení dĺžku a polohu, posúva sa do polohy AB1.Spotrebiteľ, keďže sa mu nemení príjem, kupuje menej statkov x.
proporcionálne zníženie cien statkov x a y sa premietne do posunu rozpočtovej priamky podobne ako pri zvýšení dôchodku. Nová rozpočtová priamka bude rovnobežná s pôvodnou rozpočtovou priamkou.

Pri zmene ceny sa mení aj smernica rozpočtovej priamky. Ak sa zvýši cena statku x Px, mení sa pomer Px/Py a rozpočtová priamka sa stáva strmšia.

Rozpočtová priamka pri zmene ceny x má nasledujúci tvar:

(Px + - Δ Px) . x + Py . y = 1

15. Rovnováha spotrebiteľa ako výraz rovnovážnej spotrebnej stratégie. Vyjadrite analyticky a graficky. Čo vyjadruje bod rovnováhy spotrebiteľa z hľadiska jeho optimálnej voľby?

Rovnováha spotrebiteľa – kľúčovým problémom pri riešení správania spotrebiteľa je hľadanie optimálnej spotrebiteľskej situácie, ktorá nastane vtedy, keď spotrebiteľ dosiahne maximálnu užitočnosť. Tomuto základnému cieľu spotrebiteľ podriaďuje voľbu svojej spotrebnej stratégie. Spotrebiteľ volí optimálnu kombináciu statkov v závislosti od svojho dôchodku a od trhových cien statkov.

Spotrebiteľ sa snaží rozdeliť limitovaný príjem medzi dostupné tovary a služby tak, aby maximalizoval užitočnosť. Vyberie si takú stratégiu na rozpočtovej priamke, ktorá je na najvyššej dostupnej indiferenčnej krivke.

Pri hľadaní optima spotrebiteľa (rovnováhy spotrebiteľa), musíme premietnuť rozpočtovú priamku do súboru indiferenčných kriviek, teda do mapy indiferenčných kriviek.

Mapa indiferenčných kriviek ukazuje, čo je žiadateľné. Rozpočtová priamka vyjadruje, čo je uskutočniteľné pri daných podmienkach, čo je možné.

Spotrebná stratégia – spotrebné stratégie, ktoré sú pre spotrebiteľa dosiahnuteľné, udávajú body na rozpočtovej priamke alebo pod základnou rozpočtovou priamkou AB. Racionálny spotrebiteľ sa však snaží dosiahnuť najvyššiu možnú užitočnosť, táto situácia nastane vtedy, keď sa spotrebiteľ bude pohybovať po rozpočtovej priamke dovtedy, kým nedosiahne najvyššiu dosiahnuteľnú indiferenčnú krivku. V bode, kde sa bude rozpočtová priamka dotýkať tejto indiferenčnej krivky, sa nachádza rovnováha spotrebiteľa, optimum spotrebiteľa, bod E.

Bod rovnováhy spotrebiteľa v bode rovnováhy sa sklon (smernica) priamky rozpočtového obmedzenia rovná sklonu (smernice dotyčnice) indiferenčnej krivky.

16. Špeciálne tvary indiferenčných kriviek. Rovnováha spotrebiteľa pri špeciálnych tvaroch indiferenčných kriviek. Nájdite bod optima v grafickom zobrazení troch indiferenčných kriviek dokonale komplementárnych statkov , keď spotrebiteľ v rámci rozpočtového obmedzenia môže dosiahnuť užitočnosť U2 .

Špeciálne tvary indiferenčných kriviek:

Dokonale komplementárne statky – ide o statky, ktoré v spotrebe vzájomne na seba nadväzujú, jeden statok bez druhého sa nedá prakticky použiť. Spotrebiteľ zvyšuje užitočnosť tak, že zvyšuje spotrebu obidvoch statkov v rovnakom pomere. Hraničná miera substitúcie (MRS), je pri dokonale komplementárnych statkoch nulová. Ako tradičný príklad na tieto statky sa uvádza auto a benzín, fotoaparát a film, lyže a palice.
Neutrálne statky – spotrebovávané množstvo týchto statkov je spotrebiteľovi ľahostajné. Ide o statky, ktoré nemajú vplyv na užitočnosť spotrebiteľa.
Dokonale substitučné statky – tieto statky môže spotrebiteľ vo svojej spotrebe vzájomne zamieňať, pričom užitočnosť sa pre neho nemení. Spotrebiteľovi je ľahostajné spotrebovávané množstvo statku X a Z, dôležité je ich celkové množstvo. Užitočnosť sa zvýši vtedy, ak sa zvýši ich celková spotreba. Hraničná miera substitúcie pri dokonale substitučných statkoch je konštantná.
Nežiaduci statok – v spotrebe spotrebiteľa nemajú všetky statky rovnakú preferenciu. Spotrebiteľ je však nútený spotrebovávať aj statky s negatívnou preferenciou (bads). Potom, ak statok x má pozitívnu preferenciu (goods) a statok y má negatívnu preferenciu (bads).

Rovnováha spotrebiteľa – je výsledkom racionálneho správania spotrebiteľa. Pri hľadaní rovnováhy, optimálneho správania spotrebiteľa, vychádzame z modelu racionálnej voľby spotrebiteľa. Teória racionálnej voľby spotrebiteľa vychádza z toho, že racionálny spotrebiteľ má stanovené svoje preferencie, s ktorými prichádza na trh, kde ceny statkov sú dané. Ďalší aspekt ktorý limituje spotrebiteľa a výrazne ovplyvňuje jeho správanie je príjem spotrebiteľa.

17. Formovanie individuálneho dopytu. Zdôvodnite priebeh krivky dopytu. Čo znamená dodržanie podmienky ceteris paribus pri analýze dopytu?

Formovanie individuálneho dopytu – pri skúmaní správania spotrebiteľa je nevyhnutné zaoberať sa otázkou formovania individuálneho dopytu. V procese utvárania dopytu je dôležité, ako sa spotrebitelia rozhodujú o objeme a štruktúre dopytu v závislosti od cien, výšky príjmov spotrebiteľov, cenových relácií statkov, ako aj individuálnych predstáv spotrebiteľov o vlastnej spotrebe.

Dopyt znamená určité množstvo statkov a služieb, ktoré spotrebiteľ je ochotný a schopný kúpiť pri určitej cenovej úrovni.

Priebeh krivky dopytu vyplýva zo zákona dopytu. Podstatou všeobecného zákona dopytu podal anglický ekonóm Alfréd Marschall (1842 – 1924). Podľa všeobecného zákona dopytu pri poklese ceny požadované množstvo tovaru (dopyt) rastie a naopak, ak cena rastie, dopyt po tovare klesá.

Ceteris paribus – sú ostatné faktory ovplyvňujúce dopyt, ktoré považujeme za nemenné.

18. Ktoré faktory vyvolávajú zmenu dopytu? Vysvetlite, čo znamená posun krivky dopytu a posun po krivke dopytu.

Zmena dopytu – klasická krivka dopytu predpokladá teda len závislosť požadovaného množstva na cene, zmena ceny statku vedie k posunu po krivke dopytu. Okrem tohto činiteľa pôsobia na požadované množstvo aj ďalšie faktory, ktoré sme doteraz považovali za nemenné, lebo sme vychádzali z predpokladu ceteris paribus. Zmena týchto ostatných faktorov vedie k posunu celej krivky dopytu.

Požadované množstvo tovaru x ovplyvňujú tieto faktory:

* cena tovaru x, Px

* veľkosť príjmu spotrebiteľa, I

* rozsah trhu, počet domácností na trhu, X

* cena a dostupnosť tovarov substitútov, Pn

* preferencie spotrebiteľa, T

* ostatné faktory, F

19. Mikroekonomický prístup k označeniu štruktúry spotrebovávaných statkov.

Analyzujte vplyv základných faktorov dopytu na správanie spotrebiteľa pri

jednotlivých skupinách spotrebných statkov.

Vplyv základných faktorov dopytu na správanie spotrebiteľa pri jednotlivých skupinách spotrebných statkov:

Bežné statky (normálne) – sú to statky, pre ktoré platí, že rastie ich spotrebovávané množstvo s rastom dôchodku. V rámci bežných statkov možno rozlíšiť nevyhnutné a luxusné statky.
Inferiórne statky – sú menejhodnotné (menej kvalitné) statky. Pri nich možno sledovať, že pri zvýšení dôchodku klesá ich spotreba.
Komplementárne statky – sú statky, ktoré sa v spotrebe navzájom dopĺňajú, ich spotreba na seba navzájom nadväzuje. Zvýšenie dopytu po jednom statku spôsobí zvýšenie dopytu po druhom statku. Klasický príklad, ktorý sa uvádza je auto a benzín alebo fotoaparát a filmy.
Substitučné statky – sú statky, ktoré sú v spotrebe navzájom nahraditeľné (zameniteľné), ako aj bravčové a hovädzie mäso, pečivo a chlieb, uhlie a plyn atď.

20. Vplyv zmeny dôchodku spotrebiteľa na dopyt. Analyzujte tento vplyv pri rôznych druhoch statkov. Načrtnite ICC krivku , ak dôchodok spotrebiteľa trikrát vzrastie, pričom statok X je inferiórny a statok Y je normálny.

Dôchodok spotrebiteľa je jeden z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich dopyt spotrebiteľa a tiež aj rovnováhu spotrebiteľa.

ICC (dôchodkovo spotrebná krivka) – je množina kombinácií dvoch statkov, pri ktorých spotrebiteľ maximalizuje užitočnosť pri rôznych úrovniach dôchodku. Jej charakteristickou vlastnosťou je, že pozdĺž celej jej dĺžky je konštantný pomer cien a marginálna miera spotrebiteľskej substitúcie.

Reakcia spotrebiteľa je na rôzne skupiny statkov odlišná:

pri normálnych (bežných) statkoch sa s rastom dôchodku zvyšuje ich nakupované množstvo
pri menejcenných (inferiórnych) statkoch dochádza s rastom dôchodku k poklesu ich spotreby

21. Engelova krivka. Aký je vzťah medzi dôchodkovo spotrebnou krivkou a Engelovou krivkou? Čo vyjadruje Engelov zákon?

Engelova krivka – indiferenčné krivky a rozpočtová priamka nám pomáhajú sledovať zmeny optimálnej kombinácie statkov x a y v závislosti na zmenách dôchodku spotrebiteľa. Môžeme však sledovať aj závislosť medzi celkovým dôchodkom a nakupovaným množstvom určitého statku. Tento vzťah vyjadruje Engelova krivka. Táto krivka je pomenovaná po nemeckom štatistikovi Ernstovi Engelovi. Engelova krivka zachytáva vzťah medzi veľkosťou dôchodku a optimálnou spotrebou určitého statku pri nezmenených cenách. Sklon krivky v každom jednotlivom bode zachytáva hraničný sklon k spotrebe daného statku, teda pomer medzi zmenou v spotrebe a zmenou dôchodku. Tvar Engelovej krivky závisí od druhu a charakteru statku. Pre základné skupiny statkov možno odvodiť tieto tvary Engelovej krivky:

V prípade normálnych statkov s rastom dôchodku spotrebiteľa rastie aj nakupované množstvo statku. Engelova krivka je rastúca, má kladnú smernicu.
V prípade inferiórnych statkov možno sledovať, že ich spotreba s rastom dôchodku klesá. Engelova krivka je klesajúca, má zápornú smernicu.

Dôchodkovo spotrebná krivka je množina kombinácií dvoch statkov, pri ktorých spotrebiteľ maximalizuje užitočnosť pri rôznych úrovniach dôchodku. Jej charakteristickou vlastnosťou je, že pozdĺž celej jej dĺžky je konštantný pomer cien a marginálna miera spotrebiteľskej substitúcie.

Engelov zákon je empirický zákon spotreby, ktorý vyjadruje, aký podiel dôchodku je vydávaný na nákup potravín. Čím je táto proporcia nižšia, tým vyšší je blahobyt národa.

22. Vplyv zmien ceny statku na dopyt. Ktorá krivka zachytáva tieto zmeny? Vysvetlite súvislosť s krivkou dopytu.

Vplyv zmeny ceny statku na dopyt – dôležitým faktorom pri dôchodku, ktorý ovplyvňuje správanie spotrebiteľa je cena spotrebovávaných statkov. Cenovo – spotrebná krivka, PCC je množina kombinácií statkov x a y, ktoré predstavujú maximálnu užitočnosť spotrebiteľa pri rôznych cenách statku x.

Tieto zmeny zachytáva krivka cenovo – spotrebná krivka.

Súvislosť s krivkou dopytu – podobne ako je dôchodkovo spotrebná krivka základom pre odvodenie Engelovej krivky, cenovo spotrebnú krivku použijeme ako základ pre odvodenie krivky dopytu. Každej úrovni ceny statku x odpovedá iná optimálna kombinácia statkov x a y. Potom, ak na osi x ponecháme množstvo statku x a na osi y nanesieme jednotlivé úrovne ceny Px a každej cene priradíme odpovedajúce množstvo statku x, získame krivku dopytu.

23. Trhový dopyt a individuálny dopyt. Uveďte tri výnimky zo zákona dopytu.

Trhový dopyt je súhrn individuálnych dopytov jednotlivých spotrebiteľov. Vyjadruje vzťah medzi cenou určitého produktu a jeho množstvami, ktoré predstavujú dopyt všetkých spotrebiteľov na trhu za inak nezmenených podmienok. Každý spotrebiteľ má svoju krivku dopyt, ktorá má spravidla klesajúci sklon. Graficky sa trhový dopyt vyjadruje ako horizontálny súčet individuálnych kriviek dopytu. Na trhový dopyt pôsobia rovnaké činitele ako na individuálny dopyt. Trhový dopyt ovplyvňuje aj veľkosť trhu alebo počet kupujúcich.

Individuálny dopyt je dopyt jedného spotrebiteľa po jednom statku, ktorý je spotrebiteľ ochotný a finančne schopný za určitú cenu kúpiť.

24. Substitučný a dôchodkový efekt. Vplyv akých zmien na dopyt vyjadrujú tieto efekty? Na grafe vysvetlite celkový efekt.

Substitučný a dôchodkový efekt – zmena statku x, za predpokladu konštantného príjmu spotrebiteľa sa odrazí v správaní spotrebiteľa, ovplyvní spotrebiteľa dvoma spôsobmi:

spotrebiteľ dosahuje odlišnú úroveň uspokojenia
spotrebiteľ má tendenciu substituovať tovar drahší tovarom lacnejším
zmení sa reálny dôchodok spotrebiteľa

Substitučný efekt zmeny ceny znamená zmenu požadovaného množstva v dôsledku substitúcie tovaru relatívne drahšieho tovarom relatívne lacnejším, pričom si spotrebiteľ zachováva pôvodnú úroveň uspokojenia, zostáva na pôvodnej indiferenčnej krivke. Ide tu o posun po indiferenčnej krivke, pričom prejavom substitučného efektu je zmena marginálnej miery spotrebiteľskej substitúcie, MRS. Substitučný efekt je definovaný ako pohyb z pôvodného bodu optima P do imaginárneho bodu optima N Substitučný efekt poklesu ceny je reprezentovaný rastom požadovaného množstva statku o x2 – x1 jednotiek statku. SE = x2 – x1

Substitučný efekt je vždy negatívny, pretože v jeho dôsledku je pohyb zmeny ceny a dopytovaného množstva protismerný.

Dôchodkový efekt (IE) znamená zmenu požadovaného množstva v dôsledku zmeny reálneho dôchodku (kúpnej sily). Nominálny dôchodok je množstvo peňazí, ktoré predstavujú celkový príjem spotrebiteľa. Reálny dôchodok je kúpna sila tohto nominálneho dôchodku. Graficky sa dôchodkový efekt prejaví ako pohyb z jednej indiferenčnej krivky na druhú, teda zmena užitočnosti. IE = x3 – x2

Pri dôchodkovom efekte určenie jeho hodnoty závisí od charakteru statku, t. j. od toho, či je statok normálny alebo inferiórny.

Celkový efekt – zmeny ceny je súčtom substitučného a dôchodkového efektu: TE = SE + IE

Celkový efekt zo zmeny ceny pre normálne statky je záporný. Týmto sa potvrdzuje skutočnosť, že cena a dopytované množstvo sa pohybujú protismerne.

Pôvodný pomer cien Px a Py je daný sklonom rozpočtovej priamky LZ. Pri tomto pomere cien si spotrebiteľ vyberie ako optimálnu spotrebnú stratégiu vyznačenú bodom P na indiferenčnej krivke U1, vtedy spotrebúva x1 jednotiek statku x. Predpokladajme, že cena statku x poklesne a LZ‘ je nová rozpočtová priamka. Zmena relatívnej ceny vedie spotrebiteľa k zvoleniu nového bodu optima, bodu R na indiferenčnej krivke U2 a k spotrebe statku x v množstve x3 jednotiek. Celkový efekt (TE) z poklesu ceny na požadovanom množstve statku x je nárast spotreby o (x3 – x1) jednotiek. TE = x3 – x1

Táto zmena požadovaného množstva, celkový efekt vyvolaný zmenou ceny má dve zložky:

substitučný efekt zmeny ceny (SE)
dôchodkový efekt zmeny ceny (IE)

25. Elasticita dopytu. Vysvetlite podstatu cenovej a dôchodkovej elasticity dopytu. Uveďte základné vzťahy pre cenovú a dôchodkovú elasticitu. O aký dopyt ide ak 10% zníženie ceny statku zapríčiní 5 % zvýšenie požadovaného množstva tohto statku?

Elasticita dopytu je všeobecne chápaná ako percentuálna zmena dopytu, ktorá nastane vplyvom percentuálnej zmeny niektorého faktora, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje dopyt. Posudzuje sa ako relatívna zmena dopytu, ku ktorej dochádza vtedy keď sa niektorý z faktorov dopytu zmení o 1%. Elasticita dopytu, pružnosť dopytu, ukazuje, ako sa mení požadované množstvo statkov alebo služieb v závislosti od zmien takých dôležitých faktorov dopytu, ako je dôchodok spotrebiteľa alebo cena statku, cena nejakého iného statku (napr. statku y, ktorý je vo vzťahu k statku x), alebo aj ceny všetkých statkov. Preto rozlišujeme cenovú elasticitu, dôchodkovú elasticitu a krížovú elasticitu.

Cenová elasticita vyjadruje vplyv zmeny ceny na dopyt. Dopyt nereaguje vždy v rovnakej miere na zmenu ceny, preto cenová elasticita je definovaná ako pomer percentuálnej zmeny požadovaného množstva k percentuálnej zmene ceny. Skúmaním vzťahu medzi výškou a veľkosťou dopytu sa v ekonomickej teórii zaoberal A. Marshall. Jeho prínos k teórii elasticity je v technickom rozpracovaní koeficientu elasticity a otázok bodovej elasticity. Koeficient cenovej elasticity vypočítame ako podiel percentuálnej zmeny dopytu a percentuálnej zmeny ceny.

% Δ Qx

Ep = ---------------- , kde Qx je požadované množstvo statku x a Px je cena statku x.

% Δ Px

Hodnota koeficientu cenovej elasticity sa pohybuje od mínus nekonečno k nule. Uvedený vzťah rozvedieme:

% zmena dopytu Q2 – Q1 P2 – P1

Ep = ------------------------ = -------------------- : -------------------

% zmena ceny (Q2 + Q1) : 2 (P2 – P1) : 2

Tento vzorec použijeme vtedy, keď chceme merať vplyv väčších zmien v cene, čo znamená, že ide o oblúkovú cenovú elasticitu dopytu. Oblúková cenová elasticita sa vzťahuje na určitý úsek krivky dopytu vymedzený východiskovou a konečnou cenou. Pri oblúkovej cenovej elasticite ide o výraznú zmenu príslušnej premennej veličiny. Ak zmena premennej veličiny predstavuje veľmi malé číslo hovoríme o bodovej cenovej elasticite. Bodová elasticita predstavuje bod na dopytovej krivke.

Podľa zákona dopytu platí, že požadované množstvo sa pohybuje opačným smerom ako cena, čo pre cenovú elasticitu znamená, že je záporná. Napr. ak pokles ceny vyvolá rast dopytu, znamená to, že Pi je záporné číslo a Qi je kladné číslo. Elasticita je potom záporná, čo platí pre väčšinu statkov, okrem Gifenových statkov. V ekonomickej literatúre má záporné znamienko iný význam ako v matematike, je často ignorované. Pre výpočet elasticity sa používa percentuálna zmena množstva a ceny. Z hľadiska reakcie požadovaného množstva na zmenu ceny rozoznávame:

Elastický dopyt – vzniká vtedy, keď pri 1% poklese (raste) ceny požadované množstvo statku vzrastie (poklesne) viac než o 1%.
Neelastický dopyt – znamená, že 1% pokles (rast) ceny statku vedie k rastu )poklesu) dopytu menej (viac) ako o 1%.
Jednotková elasticita – hovoríme o nej vtedy, keď 1% pokles (rast) ceny vedie k 1% rastu (poklesu) dopytu.

Okrem týchto základných prípadov poznáme ešte extrémne prípady elasticity:

Nulová elasticity – dopyt na zmenu ceny nereaguje
Nekonečná elasticita – dopyt pri tejto cene je dokonale elastický, E = nekonečno

Dôchodková elasticita (EiI) vyjadruje vplyv zmeny dôchodku na dopyt. Vyjadríme ju ako podiel percentuálnej zmeny dopytu po statku i a percentuálnej zmeny dôchodku spotrebiteľa, I.

% zmena dopytu po statku i

EiI = -------------------------------------------

% zmena dôchodku I

Dôchodková elasticita dopytu udáva o koľko percent sa zmení dopyt po statku i. ak sa zmení dôchodok spotrebiteľa (I) o 1 %.

Q2 – Q1 I2 – I1

EiI = ---------------------- : ----------------------

(Q2 + Q1) : 2 (I2 + I1) : 2

Ak nastanú veľmi malé zmeny dôchodku hovoríme o bodovej dôchodkovej elasticite.

dQi I

EiI = ---------------- x ----------------

dI Qi

Pri dôchodkovej elasticite je potrebné sledovať zmeny v požadovanom množstve pre jednotlivé skupiny statkov. Predpokladajme rast dôchodku.

Pri normálnych statkoch je dôchodková elasticita dopytu kladná, to znamená, že s rastom dôchodku rastie množstvo nakupovaných normálnych statkov.
Pri luxusných statkoch množstvo nakupovaných luxusných statkov rastie rýchlejšie ako dôchodok spotrebiteľa.
Pri nevyhnutných statkoch je percentuálna zmena požadovaného množstva statku nižšia ako percentuálna zmena dôchodku, napr. zmena dôchodku o 1% vyvolá zmenu dopytu po nevyhnutých statkoch menšiu ako o 1%.
Pri inferiórnych statkoch je dôchodková elasticita dopytu záporná.

Okrem cenovej a dôchodkovej pružnosti sa skúma tiež aj pružnosť dopytu na reklamné náklady, na úrok a pod. Pri zmene nákladov na reklamu dopyt reaguje zvyčajne priamoúmerne. Na zmenu úrokových sadzieb dopyt reaguje nepriamoúmerne.

Ak zníženie o 10% ceny statku zapríčiní 5% zvýšenie požadovaného množstva tohto statku, tak ide o dopyt elastický. Percentuálna zmena ceny statku vyvoláva opačne orientovanú percentuálnu zmenu množstva a to vo väčšom rozsahu. Pre elastický dopyt platí E > 1. Ak je dopyt cenovo elastický, znamená to, že s poklesom ceny statku, celkový nárast výdavkov na nákup tohto statku rastie. Pre firmy to znamená, že celkový príjem z predaného množstva statku bude v dôsledku poklesu ceny vyšší.

26. Firma, základná charakteristika, cieľ firmy. Teórie firmy.

Firma je charakterizovaná ako subjekt špecializujúci sa na výrobu , t.j. na premenu vstupov na výstupy. Mikroekonomická teória firmy sa zaoberá formovaním ponuky firmy, zaoberá sa analýzou rozhodovacích procesov firmy, kde sa rozhoduje o výstupe firmy v súvislosti s rozsahom a kombináciou použitia vstupov a hľadaním rovnováhy firmy, ako výrazu jej efektívneho správania v podmienkach dokonalej a nedokonalej konkurencie.

Firma je trhový subjekt, ktorý vyrába s cieľom predať. Je to subjekt, ktorý organizuje podnikanie. Pod podnikaním chápeme výrobu statkov alebo poskytovanie služieb, či obchodovanie.

Firmu možno definovať ako autonómnu ekonomickú organizačnú jednotku, ktorá disponuje materiálnymi, finančnými a ľudskými zdrojmi, kombinuje tieto zdroje s cieľom vyrábať produkciu alebo poskytovať služby pre trh a dosahovať pri tom zisk.

Pod pojmom firma možno v širšom zmysle označiť subjekty podnikateľskej činnosti bez ohľadu na veľkosť, štruktúru vlastníctva a organizačnú formu.

SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ TEÓRIE FIRMY

Behavioristická teória firmy.

Vzťah vlastníkov a manažérov interpretuje aj teória vlastníckych práv, kde v popredí stojí motivačný aspekt vlastníctva. Zdôrazňuje význam koncentrácie vlastníctva pre účinnú kontrolu na činnosťou manažérov. Čím viac je vlastníctvo rozptýlené, tým je aj kontrola menej účinná a jednotliví akcionári sa v skutočnosti necítia byť vlastníkmi príslušnej spoločnosti.

Základná príčina inštitucionálneho usporiadania výroby do firmy sú:

- výhody kolektívnej práce

- znižovanie nákladov

- efektívnejšia organizácia výrobného procesu.

Výroba sa uskutočňuje vo firme preto, že úspory z rozsahu vyvolávajú potrebu vyrábať vo veľkých sériách, tiež preto, že kapitálové zabezpečenie výroby je možné skôr pre firmu ako pre jednotlivca. Efektívna výroba si vyžaduje starostlivé riadenie a koordináciu úloh z jedného centra, teda nevyhnutnosť efektívneho manažmentu v rámci firmy. Základom teórie nákladov a tým aj teórie ponuky je teória výroby. Produkcia je vo všeobecnom zmysle vytváraním (vyrábaním) nejakého tovaru alebo služby.

27. Úloha a funkcie firmy , právne formy podnikania.

Čo vyrábať – potreby človeka sú prakticky neobmedzené, zatiaľ čo výrobné zdroje sú obmedzené, vzniká problém voľby statkov, ktoré sa majú vyrábať.
Ako vyrábať – otázka „Ako vyrábať“ je otázkou voľby výrobných technológií. Výrobné zdroje sú vzácne, preto ich využitie je založené na uskutočnení takej voľby, ktoré prinesie maximálne možné uspokojenie potrieb pri minimálnych nákladoch. Otázka ako vyrábať vyvstáva aj v súvislosti s využitím surovín.
Pre koho vyrábať – výroba statkov a poskytovanie služieb vytvára v danej ekonomike bohatstvo. Toto bohatstvo sa rozdeľuje vo forme dôchodkov medzi rôzne ekonomické subjekty. V súvislosti s rozdeľovaním vyvstáva otázka dôchodkovej rovnosti či nerovnosti.

Úlohou firmy je podnikanie. Pod podnikaním chápeme výrobu statkov alebo poskytovanie služieb, či obchodovanie. Firma vykonáva v podstate tri základné činnosti:

obstaranie, resp. nákup výrobných faktorov
organizácia ich premeny na output
predaj outputu.

Firma samostatne rozhoduje o tom, čo a ako bude vyrábať, a pre koho bude vyrábať.

Firma plní tieto funkcie:

podnikateľskú funkciu
výrobnú funkciu
vedecko technickú funkciu
obchodno – realizačnú funkciu
zahranično – kooperačnú funkciu
sociálnu funkciu.

Právna forma podnikania predstavuje určité právne pravidlá, ktoré usmerňujú činnosť podnikateľských subjektov. Rozdiely medzi jednotlivými právnymi formami podnikov sú najmä v podmienkach pre ich založenie, v spôsobe získavania základného kapitálu, v rozsahu ručenia za záväzky, v spôsobe riadenia podniku

Právne formy podnikania:

podniky jednotlivca (živnosti),
obchodné spoločnosti,
družstvá.

Fyzické osoby

Podnikajú najmä ako živnostníci, podnikanie fyzických osôb sa riadi Živnostenským zákonom č. 455/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Fyzické osoby tiež môžu podnikať na základe iného než živnostenského zákona, ide napr. o profesie lekárov, psychológov, veterinárnych lekárov, advokátov, notárov, znalcov a tlmočníkov, maklérov atď. Tieto a ďalšie profesie upravujú osobitné predpisy, nie živnostenský zákon.

Ďalšiu skupinou fyzických osôb – podnikateľov tvoria tzv. samostatne hospodáriaci roľníci. Ich podnikateľská činnosť je upravená v zákone č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.

Právnické osoby

Ak hovoríme o právnických osobách založených za účelom podnikania, tak ide o obchodné spoločnosti. Podľa Obchodného zákonníka rozlišujeme štyri typy obchodných spoločností:

verejná obchodná spoločnosť,

komanditná spoločnosť,

spoločnosť s ručením obmedzeným,

akciová spoločnosť.

Obchodné spoločnosti sa povinne zapisujú do obchodného registra na príslušnom súde.

Najrozšírenejšie sú spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť.

Živnosti

Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

Živnosti si môžu zakladať fyzické aj právnické osoby, ktoré spĺňajú všeobecné, prípadne aj osobitné podmienky:
Všeobecné podmienky:

dosiahnutie veku 18 rokov,

spôsobilosť na právne úkony (fyzická osoba dokáže v právnych veciach sama rozhodovať),

bezúhonnosť (fyzická osoba nemá zápis v registri trestov, preukazuje sa to výpisom z registra trestov).

Osobitné podmienky:

odborná alebo iná spôsobilosť, ktorú si vyžaduje vykonávanie niektorých živností.

Živnostenský zákon neobsahuje zoznam činností, ktoré sa považujú za živnosť, ale naopak, definuje tie, ktoré živnosťou nie sú (§ 3 zákona).

Rozlišujeme dva základné druhy živností:

Ohlasovacie živnosti

Koncesované živnosti

Ohlasovacie živnosti

Ide o činnosti, ktoré podnikateľ môže vykonávať na základe živnostenského listu, o ktorý požiada živnostenský úrad ohlásením (vyplnením formulára).

Ohlasovacie živnosti môžu byť:

remeselné,

viazané,

voľné.
Remeselné živnosti sú uvedené v prílohe č. 1 Živnostenského zákona. Podmienkou ich prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore. Sú nimi napr.

zámočníctvo,

kovoobrábanie,

opravy pracovných strojov,

opravy cestných motorových vozidiel,

hodinárstvo,

kamenárstvo,

mäsiarstvo a údenárstvo,

výroba pekárskych a cukrárskych výrobkov,

stolárstvo,

murárstvo,

tesárstvo,

klampiarstvo,

holičstvo a kaderníctvo,

kozmetické služby,

pohostinská činnosť
a ďalšie.Odborná spôsobilosť sa preukazuje:

výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení učebného odboru alebo študijného odboru a dokladom o vykonaní najmenej trojročnej praxe v odbore,

vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní najmenej dvojročnej praxe v odbore,

diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a dokladom o vykonaní najmenej jednoročnej praxe v odbore.
Viazané živnosti sú uvedené v prílohe č. 2 zákona. Podmienkou ich prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná inak. Sú nimi napr.:

zlievanie drahých kovov,

revízia vyhradených elektrických zariadení,

očná optika,

zubná technika,

projektovanie stavieb,

výkon činnosti stavbyvedúceho, stavebného dozoru,

prevádzkovanie autoškoly,

vyučovanie v odbore cudzích jazykov,

prevádzkovanie cestovnej kancelárie,

masérske služby,

realitná činnosť
a ďalšie.

Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona.

Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona. Znamená to, že pre ne nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti (vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť). Sú nimi napr.:

maloobchod v rozsahu voľnej živnosti,

veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti,

sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti,

reklamná a propagačná činnosť,

vedenie účtovníctva,

kancelárske a sekretárske služby (vrátane kopírovacích)

prevádzkovanie internetovej kaviarne,

vydavateľská činnosť,

organizovanie kurzov a školení,

školiaca činnosť v rozsahu voľných živností

činnosť účtovných, organizačných a ekonomických poradcov,

upratovacie práce
a ďalšie.

Živnostenský list na voľnú živnosť získate úplne jednoducho a veľmi rýchlo.
Koncesované živnosti

Medzi koncesované živnosti sa zaraďujú náročnejšie činnosti, ktorých povoľovanie si vyžaduje splnenie určitých dostatočných podmienok. Zvláštnou podmienkou je spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania, so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetku a verejných záujmov.
Koncesované živnosti možno uskutočňovať len na základe udelenia koncesie živnostenským úradom. Podnikateľ, ktorý má záujem o vykonávanie koncesovanej živnosti, musí požiadať príslušný živnostenský úrad o vydanie koncesnej listiny (koncesie), pričom v žiadosti uvedie všetky potrebné záležitosti ako v ohlásení.
Živnostenský úrad môže podnikateľovi stanoviť podmienky uskutočňovania živnosti – vymedziť územie pôsobnosti alebo udeliť koncesiu na určitý čas.
Koncesované živnosti sú uvedené v prílohe č. 3 zákona, sú to napr.:

nákup, predaj, prenájom alebo úschova zbraní a streliva,

preprava zbraní a streliva,

prevádzkovanie strelnice,

prevádzkovanie pohrebísk,

zmenárne,

taxislužba,

poskytovanie technických služieb na ochranu majetku a osôb
a ďalšie.

Podnikanie je sústavná zárobková činnosť uskutočňovaná podnikateľom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, ktorej cieľom je dosahovať ZISK. Právne normy:

* obchodný zákonník
* živnostenský zákon
Subjekty: podnikať môžu fyzické aj právnické osoby.
Podnikanie sa vždy spája s rizikom neúspechu, ktoré je potrebné vopred odhadnúť a správne mu čeliť.
Členenie podnikov podľa formy vlastníctva: 1.) => štátne
=> manažérske
=> verejnoprospešné
2.) * súkromné
* podnik jednotlivca
* spoločnosti
* družstvo
3.) - zmiešané
- joint ventures
ŠTÁTNE => tieto podniky zakladá štát, majetok podniku je majetkom štátu. Tieto podniky, zakladajú štáty tam, kde súkromní podnikatelia nechcú podnikať a to v oblastiach, ktoré sú potrebné pre fungovanie ekonomiky.
MANAŽÉRSKE => cieľom je dosahovanie zisku.
VEREJNOPROSPEŠNÉ => cieľom nie je dosahovanie zisku.
SÚKROMNÉ => tieto podniky vlastnia súkromné osoby a ich cieľom je dosahovanie zisku a majetok je majetkom vlastníkov.
PODNIK JEDNOTLIVCA => majiteľom je jedna osoba.
SPOLOČNOSTI => združenie dvoch alebo viacerých osôb (spoločníkov).
DRUŽSTVO => združenie podnikateľov s cieľom spoločného podnikania.
ZMIEŠANÉ => tu sú spojené obe formy vlastníctva (súkromné + štátne)
JOINT VENTURES => podniky so zahraničnou majetkovou účasťou.
Právne formy podnikania v SR:
* ŽIVNOSTI - podľa spôsobu získavania oprávnenia: # ohlasovacie
# koncesované
- podľa požiadaviek na odbornú spôsobilosť: ~ remeselné
~ viazané
~ voľné
- podľa obsahu a rozsahu oprávnenia: a) obchodné
b) výrobné
c) poskytujúce služby
Živnosť môžu založiť FO aj PO. Všeobecné podmienky sú vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Ďalšie podmienky sú odborná spôsobilosť, aj iná spôsobilosť.

Živnostník má neobmedzené ručenie.
* OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI: => verejno obchodná (vos)
=> komanditná (ks)
=> spoločnosť s ručením obmedzeným (sro)
=> akciová (as)
VOS: je to spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným názvom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojim majetkom.
založenie: spoločenská zmluva
vznik: zápis do OR
kapitál: peňažné a nepeňažné vklady jednotlivých spoločníkov
ručenie: neobmedzene, spoločne, nerozdielne
zánik: výmaz z OR
zrušenie: likvidácia
štatutárne orgány: spoločníci si zvolia štatutárneho zástupcu, ostatní rozhodujú hlasovaním
KS: združuje dva druhy spoločníkov s rozdielnym právnym postavením: komplementárov a komanditistov.
založenie: spoločenská zmluva
vznik: zápis do OR
kapitál: minimálny vklad každého z komandistov je 50,000,-- SKK
ručenie: komplementári: neobmedzene
komanditisti: obmedzene
zánik: výmaz z OR
zrušenie: likvidácia
štatutárne orgány: komanditisti: kontrolný orgán
komplementári: riadia a zastupujú
SRO: založiť ju môže jedna osoba, alebo niekoľko spoločníkov.
založenie: spoločenská zmluva, alebo zakladateľská listina
vznik: zápis do OR
kapitál: ZI = 200.000,--
ručenie: spoločnosť: celým svojim majetkom
spoločníci: obmedzene
zánik: výmaz z OR
zrušenie: likvidácia
štatutárne orgány: jeden alebo viac konateľov, menuje ich valné zhromaždenie
najvyšší orgán: valné zhromaždenie
kontrolný orgán: dozorná rada
AS: spoločnosť, ktorá získava kapitál výdajom a predajom akcií. založenie: minimálne jedna PO, alebo dve FO, zakladateľská zmluva, alebo listina
vznik: zápis do OR
kapitál: ZI = 1,000,000 SKK
ručenie: spoločnosť: celým svojim majetkom
akcionári: neručia, nezodpovedajú
zánik: výmaz z OR
zrušenie: likvidácia
štatutárne orgány: najvyšší orgán: valné zhromaždenie akcionárov
štatutárny orgán: predstavenstvo
kontrolný orgán: dozorná rada
* DRUŽSTVO - spoločenstvo neohraničeného počtu osôb, založené na účel podnikania, alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych a iných potrieb svojich členov.
členstvo: FO aj PO
ručenie: družstvo: celým svojim majetkom
členovia: neručia, nezodpovedajú
kapitál: ZI =
založenie: minimálne päť FO, alebo dve PO
vznik: zápis do OR
štatutárne orgány: najvyšší orgán: členská schôdza
štatutárny orgán: predstavenstvo
kontrolný orgán: kontrolná komisia
zrušenie: likvidácia
zánik: výmaz z OR
Ďalej poznáme:
* TICHÉ SPOLOČENSTVO -> tichý spoločník sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa s ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje vyplácať časť zisku vyplývajúceho z podielu.
* ZDRUŽENIE -> cieľom takéhoto združenia niekoľkých osôb je spoločne dosiahnuť dohodnutý účel.

28. Firma a jednotlivé trhy. Na jednoduchej schéme vysvetlite vzťah medzi hodnotou výroby a ziskom. Čo je pridaná hodnota?

Aby mohol podnik vyrábať a dosahovať pritom zisk, musí si obstarať výrobné faktory (prácu, pôdu, kapitál), ktoré si obstaráva trhovým spôsobom a to na trhu výrobných faktorov. Na trhu hotových výrobkov a služieb firma ponúka výsledky svojej výrobnej činnosti. Na trhu práce firma vytvára dopyt po pracovných silách. Na trhu statkov a služieb pre výrobnú medzispotrebu je to dopyt po energii, surovinách a polotovaroch. Na trhu investičných statkov vytvára firma dopyt po strojoch a technologickom zariadení. Na kapitálovom trhu je to dopyt po kapitály, ako zdroji pre investičnú činnosť.

Pridaná hodnota je rozdiel medzi hodnotou výroby a výrobnej medzispotreby. Zisku predchádza tvorba pridanej hodnoty a tej predchádza hodnota výroby. Graf: strana 149

Hodnota výroby

Pridaná hodnota

Amortizácia Zisk

Nerozdelený zisk

Amortizácia (opotrebovanie prac. Prostriedkov) sa prenáša do hodnoty výrobku. Odpisy sa použijú na obnovy výrobného zariadenia a iných zložiek výroby. Nerozdelený zisk sa používa na rozšírenie a zdokonalenie výrobného zariadenia a ako významný zdroj rozvoja firmy. Jedná sa o samofinancovanie podnikateľského subjektu.

29. Životný cyklus výrobku, charakterizujte jednotlivé fázy. Znázornite cenovo akceptačnú zónu a optimálnu cenu výrobku.

Životný cyklus výrobku predstavuje zmeny objemu predajov výrobku, ku ktorým dochádza v čase. Má štyri fázy:

fáza – zavedenie výrobku na trh. Predaj rastie ešte pomaly. Náklady sú pomerne vysoké. Sú to vývojové náklady, investície a marketingové náklady. Ziskovosť a rentabilita sú negatívne. Takýto jav však môže trvať vo firme len krátkodobo a byť prechodným.
fáza – nastáva výrazný rast predaja výrobkov, čo je výsledkom vysokých nákladov z predchádzajúcej fázy. V dôsledku demonštračného efektu medzi spotrebiteľmi sa výrazne zvyšuje dopyt po výrobkoch, nastáva rast predaja výrobkov, čo sa prejaví na raste rentability.
fáza – zrelosti výrobkov. Výrobok sa na trhu presadil, dopyt akceleruje, ale začínajú sa prejavovať symptómy nasýtenia trhu týchto výrobkov. Po dosiahnutí hranice nasýtenia, predaj výrobkov začína klesať. Trh si žiada inovovaný alebo úplne nový výrobok. Životný cyklus výrobku sa blíži ku koncu.
fáza – pokles predaja výrobky – výrazný pokles rentability, ktorý sa začal v predchádzajúcej fáze.

Ak chce výrobca zabezpečiť predaj svojich výrobkov na trhu, musí poskytnúť nielen kvalitný výrobok, ale aj za prijateľnú cenu. Treba pre určité výrobky identifikovať tzv. akceptačnú zónu, v ktorej sa cena prijateľná pre spotrebiteľa pohybuje.

Optimálna cena je spojnicou najnižšej a najvyššej ceny, v rámci ktorej úvahy producentov, ako aj spotrebiteľov, sú kompatibilné.

30. Firma a ekonomický rast firmy, vysvetlite podstatu jej interného a externého ekonomického rastu. Graficky načrtnite základné formy externého ekonomického rastu.

31. Stručne analyzujte základné mikroekonomické veličiny charakterizujúce prosperitu a výkonnosť podnikateľského subjektu. Vymedzte základné vzťahy.

Firmy vytvárajú na trhu ponuku statkov. Teória ponuky sa zaoberá otázkou, koľko tovarov a služieb sú firmy ochotné a schopné predávať pri určitej cene. Je dôležité vedieť, aké bude mať náklady na výrobu a predaj určitého množstva tovarov alebo služieb. Mikroekonómia sa zaujíma nielen o ceny samotných výrobných faktorov, ale aj o ceny služieb, ktoré tieto výrobné faktory poskytujú. Cena výrobného faktora sa prejavuje ako dôchodok z jeho vlastníctva. Mzda sa prejavuje ako odmena vlastníka ľudského kapitálu, renta odmenou vlastníka pôdy a úrok odmenou vlastníka finančného kapitálu.

Ceny výrobných faktorov sa tvoria na základe vzájomného vzťahu dopytu a ponuky.

Výrobca sa na trhu výrobných faktorov rozhoduje tak, že porovnáva svoje náklady a príjmy, aby zistil podmienky, za ktorých dochádza k maximalizácii zisku. Výrobca porovnáva náklady na dodatočnú jednotku určitého výrobného faktora a príjem z hraničného produktu dodatočnej jednotky tohto výrobného faktora.

Výroba je možná len ak výrobca nakúpi výrobné faktory: prácu, pôdu a kapitál.

Práca – najdôležitejší výrobný činiteľ, primárny výrobný faktor. Dopyt po práci je určený príjmom z hraničného produktu práce. Pri znižovaní mzdovej sadzby, dopyt po pracovných silách rastie. Mzda je určovaná ponukou práce zo strany domácností a dopytom po práci zo strany firiem. Na získanie dodatočnej práce musí firma ponúknuť vyššiu mzdu. Náklady spojené so zamestnaním dodatočnej jednotky práce sa nazývajú hraničné faktorové náklady. S cieľom maximalizovať zisk bude firma najímať dodatočných pracovníkov potiaľ, pokiaľ je hraničný produkt práce vyšší ako hraničné faktorové náklady. Ponuka práce závisí od počtu obyvateľstva, jeho práceneschopnosti a využívania svojho voľného času. Motiváciou k práci je výška mzdy, množstvo tovarov a služieb, ktoré si môže za prácu kúpiť a voľný čas, ktorý je ako alternatíva práce.

Kapitál – jeden z rozhodujúcich výrobných faktorov, vlastné úspory premenené na investície, ktoré prinášajú ďalšie hodnoty (výnosy). Môže byť vo forme kapitálových statkov, ktoré tvoria statky dlhodobej spotreby používané ako vstupy vo výrobnom procese. Vo výrobe sa spotrebovávajú postupne. Tri hlavné kategórie:

stavby (továrne, budovy)
zariadenia (výrobné zariadenia, technológie, vybavenie kancelárií a pod.)
zásoby

Sú zároveň vstupom aj výstupom. Kapitál môže mať formy: peňažný, tovarový, fiktívny, produktívny, ľudský, potenciálny. Firma môže disponovať vlastným a cudzím kapitálom (vypožičaným). Spoločným rysom je, že prináša ďalší dodatočný príjem. Ponuku na trhu kapitálu tvoria domácnosti a podniky, ktoré majú voľné finančné aktíva a ukladajú ich v rôznych formách úspor.

Dopytom na trhu kapitálu je maximalizácia zisku a potreba investovania. Dopyt je určený výškou úrokovej miery a je závislý na príjme z hraničného produktu kapitálu. Prírodné zdroje, pôda – sú špecifickým, primárnym výrobným faktorom, ktorý nebol človekom vyprodukovaný. Hospodárenie a výnosy sú ovplyvnené prírodnými činiteľmi, ako sú úrodnosť pôdy, poloha, počasie.

Ponuka pôdy je konštantná, nepružná, jej rozsah je daný prírodou, nedá sa rozmnožiť. Dopyt po pôde je odvodeným dopytom, rastie a klesá spolu s dopytom po statkoch a službách, ktoré sa dajú s použitím tohto výrobného faktora vytvoriť. Zmena dopytu vedie len k zmene ceny pôdy. Pri prenájme pôdy vlastník získava dôchodok v podobe renty, bez vlastného pričinenia z titulu vlastníctva. Pri reprodukovateľných statkoch (byty, výrobné priestory) sa platí vlastníkovi nájomné. Za prenájom faktora prírodnej, jedinečnej povahy je to čistá ekonomická renta.

Cena pôdy vzniká na trhu pôdy na základe ponuky a dopytu, za určitých špecifických podmienok. Výsledkom kombinácie výrobných faktorov je celkový fyzický produkt. Celkový produkt predstavuje výstup, ktorý je vyrobený danými vstupmi teda TP = Q. Výstup pripadajúci na jednotku vstupu je priemerný produkt, teda celkový výstup do pomeru k celkovému vstupu. Ak zvýšime jeden výrobný faktor o jednotku, pričom ostatné ostávajúce konštantné, mal by nastať rast celkovej produkcie, teda hraničný fyzický produkt alebo len hraničný produkt.

Ak oceníme celkový fyzický produkt všeobecnou trhovou cenou – dostaneme príjem z celkového fyzického produktu. Príjem pripadajúci na jeden výrobok je priemerný príjem produktu. Ak predáme hraničný produkt platnými cenami, dostaneme príjem z hraničného produktu. Pri porovnávaní príjmu a nákladov z hraničného produktu sa dostaneme k pojmu hraničné náklady výrobného faktora. Je to čiastka, o ktorú sa zvýšia celkové náklady firmy preto, aby sme získali dodatočnú jednotku výrobného faktora. Celkový zisk dosahuje maximum vtedy, keď sa príjem z hraničného produktu a náklady na dodatočnú jednotku výrobného faktora ( mzda, renta, úrok) rovnajú.

Mikroekonomická analýza skúma správanie sa jednotlivých individuálnych ekonomických subjektov, nachádzajúcich sa v trhovej ekonomike. Snaží sa definovať pravidlá optimálneho rozhodovania sa (v zmysle efektívnosti) jednotlivých ekonomických subjektov. Zaujíma sa aj o vzájomné vzťahy existujúce medzi ekonomickými subjektmi. Mikroekonomická analýza teda vysvetľuje tvorbu cien statkov a služieb, tvorbu miezd, ziskov ...

32.Výrobný proces, všeobecná charakteristika z hľadiska vstupov a výstupov z výrobného procesu, voľba vhodnej technológie.

Input – vstup – predstavuje výrobné zdroje, základné vstupy do výrobného procesu, všetko čo je nevyhnutné pre zabezpečenie výrobného procesu. Výrobné vstupy sú druhovo diferencované. Pri vytváraní finálneho produktu sa výrobné zdroje čo najoptimálnejšie kombinujú. Delia sa do troch skupín: - pôda a prírodné zdroje, práca a kapitál (kapitálové statky).

Output- výstup z výrobného procesu, vzniká vzájomnou kombináciou uvedených výrobných faktorov. Má buď materiálnu alebo nemateriálnu podobu, je to výrobok alebo služba. Tento výsledok sa buď bezprostredne spotrebuje, alebo použije v ďalšom procese výroby.

Výrobný proces je pôsobenie výrobných síl na seba navzájom, ktorého cieľom je vytvorenie určitého produktu; každý výrobný proces predpokladá cieľavedomú činnosť človeka , pracovné prostriedky a pracovný predmet, ako aj potrebné prírodné podmienky. Výrobný proces je súbor činností, pri ktorých sa mení tvar a zloženie materiálov tak, že výsledkom je nová úžitková hodnota. Aby proces výroby mohol začať, musia byť k dispozícii výrobné faktory, tzv. inputy.

Výrobný proces sa začína vložením materiálu do výroby a končí sa odoslaním hotových výrobkov odberateľom (spotrebiteľom). Pracovné predmety, ktoré sa nachádzajú medzi začiatočnou a konečnou fázou výrobného procesu nazývame rozpracovanými výrobkami (nedokončené výrobky). Sú to také pracovné predmety, na ktoré sa vykonala prvá až predposledná operácia (n-1).

33. Produkčné funkcie, ich podstata z mikroekonomického hľadiska. Dôležitosť časového hľadiska pre voľbu technológie. Výnosové stupnice, ich grafické znázornenie.

Produkčné funkcie vyjadrujú kvantitatívny vzťah medzi použitými vstupmi a vytvoreným výstupom, ukazujú funkčnú závislosť medzi výstupom a použitými vstupmi. Produkčná funkcia predstavuje technický vzťah medzi množstvom vstupov, ktoré boli použité vo výrobe v danom období a objemom výstupu, ktorý bol vytvorený vstupmi v danom období.

Je veľmi dôležité prihliadať na časový horizont, v ktorom firma robí rozhodnutia. Výrobná kapacita firmy je obmedzená rozsahom technologického zariadenia firmy, priestorovými možnosťami a podobne. To sa pri rozhodovaní firmy o zmene objemu výroby stáva limitujúcim faktorom.

Pri analýze výroby rozlišujeme tri časové obdobia:

Veľmi krátke obdobie – nemôže sa uskutočniť žiadna zmena vo výrobe, výroba je fixná. Výrobca v tomto období môže na zmeny na trhu zareagovať zmenou ceny výrobkov.
Krátke obdobie – časový úsek, keď zmenu objemu výroby možno dosiahnuť zmenami objemu variabilných výrobných faktorov. V prípade dvoch výrobných faktorov sa za fixný výrobný faktor považuje kapitál: Kapitál fyzicky existuje, napr. v podobe strojného zariadenia, ktoré je fixované dlhodobo na určité miesto. Firma nemôže okamžite meniť jeho objem za účelom zmeny vstupu. Mení sa napríklad len rozsah práce, čo predstavuje zmenu variabilného výrobného faktora.
Dlhé obdobie – dostatočne dlhá doba na to, aby mohli nastať zmeny objemu všetkých používaných výrobných faktorov, teda aj fixných vstupov. Z dlhodobého hľadiska sú všetky výrobné faktory variabilné. Dĺžka tohto obdobia je u každej firmy rôzna.

Produkčné funkcie z mikroekonomického pohľadu skúmajú vzťah medzi výrobnými faktormi a objemom outputu, pričom považujeme ostatné determinanty (technológia a cena) za konštantné.

Produkčné funkcie klasifikujeme na:

všeobecné – výrobné faktory, ktoré sa podieľajú na tejto zmene sú napr. stroje, strojné zariadenia, suroviny materiál, pracovná sila a pod.
špeciálné - vyjadruje a kvantifikuje vplyv zmeny len jedného výrobného faktora na zmenu objemu produkcie, pričom ostatné výrobné faktory sú nezmenené.
substitučné – pri zabezpečovaní zmeny objemu produkcie pristupujeme k substitúcii produkčného účinku jedného výrobného faktora iným, napr. práce kapitálom a opačne.
limitačné – vyjadrujú určitú ohraničenosť procesu substitúcie medzi jednotlivými výrobnými faktormi pri zabezpečovaní zmeny objemu produkcie. Napríklad v odvetviach ťažkého priemyslu sú možnosti substitúcie podstatne širšie ako v podnikoch ľahkého priemyslu.

Výnosové funkcie sú názorným vyjadrením toho, ako sa mení objem produkcie, keď sa mení komplex výrobných faktorov.

Môžu byť:

konštantné (output rastie v takej miere ako input)
stúpajúce (output rastie nadproporcionálne v porovnaní s inputom)
klesajúce (output rastie pomalšie ako input)

34. Krátkodobé produkčné funkcie. Aké veličiny môžeme vypočítať na základe špeciálnej produkčnej funkcie. Graficky ich interpretujte.

Základnou vlastnosťou produkčnej funkcie v krátkom období sú výnosy iba z jedného variabilného výrobného faktora.

Teda pri analýze výroby v krátkom období firma zabezpečuje zmenu outputu výrobnými faktormi, z ktorých jeden je fixný. Konštantné je množstvo kapitálu a mení sa len objem použitej práce.

Na základe špeciálnej produkčnej funkcie môžeme vypočítať tieto mikroekonomické veličiny:

celkový objem produkcie firmy, pričom produkcia Q je chápaná ako výsledok pôsobenia výrobných faktorov V1 a V2 vo výrobe.
marginálny (hraničný) objem produkcie firmy – marginálny výnos Q´.
priemerná produkcia pripadajúca na výrobný faktor a to faktor, ktorý sa mení

graf strana 168……

Spoločným znakom je rovnaká veličina na horizontálnej osi, veličiny na vertikálnej osi sú odlišné. Vývoj ekonomických veličín prebieha v štyroch zónach.

35. Dlhodobé produkčné funkcie. Základné vlastnosti dlhodobej produkčnej funkcie.

Pre analýzu dlhodobej produkčnej funkcie je charakteristické dlhé časové obdobie. Je to dostatočne dlhá doba na to, aby mohli nastať zmeny množstva všetkých používaných vstupov do výroby. V dlhom období sú všetky inputy, ktoré vstupujú do výroby variabilné. Firma si vyberá takú kombináciu inputov, pri ktorých minimalizuje náklady alebo maximalizuje output. V dlhom období môže firma účinky oboch faktorov navzájom nahradzovať – substituovať, preto sa nazývajú aj substitučnými produkčnými funkciami.

Základnými vlastnosťami produkčnej funkcie v dlhom období sú:

substitúcia vstupov
výnosy z rozsahu

Dlhé obdobie umožňuje podniku voliť z väčšieho množstva možných kombinácií výrobných faktorov (najmä práce a kapitálu). Podnik, ktorý chce vyrábať efektívne, zisťuje, aká kombinácia vstupov prináša najlepší výsledok. Na to je možné využiť krivku rovnakej produkcie (izokvantu), ktorá je obdobou krivky indiferencie.
Na tejto krivke sa nachádzajú všetky možné voľby kombinácie vstupov, prinášajúce rovnaký objem produkcie.

36. Izokvanta, jej vlastnosti. Hraničná miera technickej substitúcie. Porovnajte izokvantu s indiferenčnou krivkou.

Izokvanta je krivka, ktorá je tvorená množinou bodov, kde každý vyjadruje rovnaký objem produkcie dosiahnutý rôznymi kombináciami inputov. Je odvodená z produkčnej funkcie, preto každá kombinácia na izokvante je technicky efektívna. Množina izokvant, ktorých je nekonečný rad sa nazýva mapa izokvant. Čím je izokvanta vzdialenešia od začiatku súradnicového systému, tým reprezentuje vyššiu úroveň outputu.

Vlastnosti izokvant:

izokvanty sa nepretínajú. Ak by sa pretínali, tak by rozdielne výstupy mohli byť vyrobené pri rovnakej kombinácii vstupov, čo by znamenalo, že firma využíva výrobné faktory neefektívne.
Izokvanty sú konvexné k začiatku a majú negatívny sklon. Klesajúci sklon izokvanty je vyjadrením princípu substitúcie inputov.

Zväčšovanie objemu jedného inputu a zmenšovanie objemu druhého inputu označujeme ako technickú substitúciu medzi výrobnými faktormi. Sklon izokvanty vyjadruje stupeň nahraditeľnosti výrobných faktorov. Pomer, v ktorom výrobca nahrádza jeden input druhým, pri zachovaní rovnakého outputu, je hraničná miera technickej substitúcie.

Hraničná miera technickej substitúcie práce kapitálom, vyjadruje mieru, v ktorej firma nahrádza prácu kapitálom, teda objem o ktorý sa môže znížiť množstvo práce, ak sa použije dodatočná jednotka kapitálu pri konštantnom outpute. Marginálna miera technickej substitúcie práce kapitálov je pohyb po izokvante zdola nahor, teda opačným smerom, ako pri hraničnej miere technickej substitúcie kapitálu prácou.

Izokvanta hrá v teórii výroby rovnakú úlohu ako indiferenčná krivka v teórii spotrebiteľa. Indiferenčná krivka ukazuje rôzne kombinácie dvoch statkov, ktoré vedú k rovnakému celkovému úžitku spotrebiteľa, čo je pre neho viac alebo menej užitočné. Izokvanta ukazuje rôzne kombinácie dvoch vstupov, ktoré vedú k rovnakému výstupu firmy. Každá izokvanta má priradený konkrétny objem outputu. Pre obidve krivky z hľadiska usporiadania platí, že s rastom outputu sa izokvanty vzďalujú od začiatku, a tiež so zvyšovaním užitočnosti sa indiferenčné krivky vzďaľujú od začiatku. Základným tvarom indirenčných kriviek i izokvant je ich konvexný tvar.

Izokvanta je množina všetkých optimálnych kombinácií výrobných faktorov, práca a kapitál, ktoré umožňujú dosiahnuť rovnaký objem produkcie.

37. Nákladová funkcia, jej grafické znázornenie. Porovnajte s rozpočtovou priamkou.

Nákladová funkcia opisuje závislosť nákladov od zvolenej kombinácie vstupov x1 a x2.

Celkové náklady, ktoré firma musí vynaložiť na výrobu, sú determinované mnohými faktormi. Ekonómovia za najdôležitejšie faktory považujú tie, ktoré ovplyvňujú úroveň nákladov. Sú to: technológia, ceny výrobných faktorov a objem vyrobenej produkcie. Funkcia zachytávajúca závislosť variability vynaložených nákladov od variability determinantov sa nazýva nákladová funkcia. Jej zápis je: TC=f(Q,T,Pf)

TC – celkové náklady; T – technológia; Q – objem produkcie; Pf – ceny faktorov

Ak náklady graficky znázorníme v dvojrozmernom grafe, potom sú náklady funkciou outputu a všetky ostatné determinanty sú konštantné (ceteris paribus). V mikroekonómii sú nákladové funkcie odvodené od produkčných funkcií, preto budeme ako v teórii výroby rozlišovať:

náklady (Costs, C )
celkové náklady (total costs, TC )
krátkodobé náklady firmy ( SC )
dlhodobé náklady firmy ( LC )

Funkcia nákladov vyjadruje vzťah medzi nákladmi firmy a vyrobeným outputom. Na zvislej osi je táto funkcia posunutá oproti začiatku súradnicového systému o úroveň fixných nákladov. Rozpočtová priamka znázorňuje množinu všetkých spotrebných stratégií, ktoré si spotrebiteľ môže dovoliť pri danom dôchodku a pri daných cenách. Jej smernica sa rovná podielu ceny statku x a ceny statku y. Náklady predstavujú tokové veličiny. Náklady vystupujú v rôznych formách prejavu, v ktorých sa jedna forma prostriedkov transformuje do druhej formy, pričom podstata zostáva zachovaná.

(C0+r)/c2

nákladová

priamka

Rozpočtová priamka predstavuje množinu bodov, ktoré vyjadrujú všetky možné kombinácie výrobných faktorov, ktoré si firma môže dovoliť kúpiť, rešpektujúc pritom úroveň svojho rozpočtu a ceny výrobných faktorov.

Rozpočtová priamka je grafickým vyjadrením rozpočtového obmedzenia firmy.

38. Nákladové optimum firmy. Vysvetlite, ktorá výrobná stratégia predstavuje nákladové optimum firmy. Geometricky zdôvodnite bod rovnováhy firmy.

Optimálna situácia nastane pre výrobcu vtedy, ak sa hraničné náklady z výrobného faktora rovnajú príjmu z hraničného faktora, MFC = MPR. Ak je MFC>MPR, výrobca obmedzí dopyt po danom výrobnom faktore až do rovnovánej úrovne. Základom teórie výroby je nájsť takú kombináciu inputov, aby danú úroveň outputu vyrobila pri najnižších možných nákladoch, alebo aby vyrobila najvyšší možný objem produkcie pri tých istých nákladoch. Je to duálny spôsob hľadania optima firmy.

Vychádzame z predpokladov:

cieľom je maximalizácia zisku
je daná cena outputu
sú dané ceny výrobných faktorov

Pre optimálnu kombináciu vstupov musí platiť, že technické možnosti nahradenia kapitálu prácou musia byť v súlade s ekonomickými možnosťami tejto substitúcie.

Tento vzťah vyjadruje nákladové optimum firmy, kde firma minimalizuje svoje náklady. Je to bod, v ktorom sa hraničná miera technickej substitúcie inputov rovná pomeru cien týchto inputov. Firma, ktorá sa usiluje a optimalizáciu inputov, musí rozdeliť svoje výdavky medzi prácu a kapitál tak, aby sa rovnal pomer ich hraničných produktov pomeru ich cien.

Firma bude minimalizovať svoje náklady vtedy, ak bude hraničný produkt z jednej koruny vynaloženej na nákup vstupov rovnaký u všetkých používaných vstupov, čo nazývame pravidlo najnižších nákladov.

Graf.....

39. Výnosy z rozsahu. Charakterizujte formy výnosov z rozsahu a graficky ich znázornite.

Výnosy z rozsahu predstavujú dôležitý determinant dlhdobej produkčnej funkcie. Dlhodobá analýza produkcie vyúsťuje do zákona výnosov z rozsahu. Zvyšovanie outputu v dlhom období možno dosiahnuť proporcionálnou alebo neproporcionálnou zmenou všetkých výrobných faktorov. Výnosy z rozsahu sa vzťahujú na zmeny produkcie, keď sa všetky faktory menia rovnakou proporciou. Vyjadrujú vzťah medzi proporcionálnou zmenou vstupov a ňou vyvolanou zmenou vstupov a ňou vyvolanou zmenou výstupu. Môžu nastať tieto prípady v zmenách inputov a outputu:

ak sa objem každého zo vstupov zvýši o x % a výstup vzrastie tiež o x %, to sú konštantné výnosy z rozsahu
Ak sa zvýši objem každého z používaných vstupov o x % a výstup sa pritom zvýši o viac ako x % hovoríme o rastúcich výnosoch z rozsahu.
Ak sa pri raste objemu každého zo vstupov o x % zvýši objem výstupu menej ako x %, hovoríme o klesajúcich výnosoch z rozsahu

Pre jednotlivé typy je charakterizovaná rôzna vzdialenosť medzi izokvantami.

Grafy zo strany 188, 189 a 190……

40. Náklady firmy z mikroekonomického hľadiska a nákladové funkcie z mikroekonomického aspektu. Základná charakteristika. Graficky znázornite.

Mikroekonómia chápe náklady ako náklady príležitostí, alebo alternatívne náklady. Náklady príležitostí definuje ekonomická teória ak hodnotu všetkých vecí, ktoré sa musia obetovať, vynaložiť ako predpoklad získania inej veci.

V reálnom hospodárskom živote sú náklady príležitostí kladné, pretože zdroje sú obmedzené. Musíme rozlišovať účtovné a ekonomické hľadisko pri hodnotení nákladov. Náklady predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov vynaložených podnikom na výkony a ostatné účelovo vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou.

Výdavky znamenajú zmenšenie objemu finančných prostriedkov firmy. Vznikajú v okamihu úhrady. Náklady predstavujú použitie (spotrebu) výrobných faktorov na určité výkony, vznikajú v okamihu spotreby.

Z hľadiska uskutočnenia platby členíme náklady na:

explicitné náklady – všetky reálne vynaložené náklady, ktoré sú zachytené v účtovníctve. Sú to peňažné výdavky vynaložené na nákup alebo nájom výrobných faktorov. Tieto náklady vznikajú aj pri použití cudzích výrobných zdrojov firmou. Ide o všetky výdavky na nákup inputov, napr. mzdy, úrok nájomné, atď.
implicitné náklady – sú to náklady, ktoré firma reálne neplatí, vznikajú v súvislosti s využívaním vlastných zdrojov, napr. odpisy, úrok z vlastného kapitálu. Je to aj vlastná práca podnikateľa pri výrobe, použitie napr. vlastnej pôdy (neplatíme sami sebe rentu).

Z hľadiska zmeny objemu produkcie náklady členíme na:

variabilné – ich výška sa mení so zmenou objemu produkcie
fixné – nemenia sa, firma ich musí uhrádzať, hoci napr. kapitál v danom okamžiku nepoužíva

41. Vychádzajte z nákladovej funkcie a charakterizujte celkové náklady, hraničné náklady a priemerné náklady.

Celkové náklady – (total costs) – predstavujú sumu nákladov na prácu (L) a kaptiál (K). Potom vo všeobecnej podobe bez zohľadnenia časového hľadiska celkové náklady zapíšeme:

TC = Pk . K + Pl . L

Priemerné náklady- (average costs) – vyjadrujú pomer celkových nákladov a objemu výroby. Závisia od objemu produkcie. Na začiatku výroby je každá vyprodukovaná jednotka zaťažená výrazným podielom fixných nákladov. Pri nízkom objeme produkcie sú teda priemerné náklady vysoké. S rastom objemu produkcie postupne klesajú a potom rastú. Krivka nadobúda tvar písmena U. Je to spôsobené rastúcimi a následne klesajúcimi výnosmi z variabilného kapitálu.

AC = Q

Priemerné variabilné náklady – vyjadrujú výšku variabilných nákladov na jednotku produkcie.

Priemerné fixné náklady- výška fixných nákladov na jednotku produkcie, v krátkom období sa nemenia, preto s rastom objemu produkcie klesajú.

Hraničné náklady - (marginal costs) – predstavujú prírastok celkových nákladov vyvolaný zväčšením výstupu o jednotku. Vznikajú zvýšením objemu výroby a jednotku:

^ TC

MC= ^ Q

Hraničné náklady vyjadrujú dodatočné náklady na výrobu jednej dodatočnej jednotky výroby.

42. Náklady v dlhom období a náklady v krátkom období. Graficky znázornite funkciu nákladov a funkciu tržieb, vyznačte ziskovú zónu a optimálny objem produkcie.

V dlhom období niet fixných nákladov. Všetky náklady firmy sú variabilné, pretože v dlhom období je možné postaviť závod akejkoľvek veľkosti. Pre rozhodovanie firmy o tom, aká má byť optimálna veľkosť závodu (t.j. výrobných kapacít), je dôležitejšie poznať vývoj dlhodobých priemerných a dlhodobých hraničných nákladov.

Graf strana 208……

43. Trhová štruktúra, dokonale konkurenčný trh a firma na trhu dokonalej konkurencie. Analyticky vyjadrite celkový príjem, priemerný príjem a hraničný príjem.

Do trhovej štruktúry zahŕňame všetky faktory, ktoré bezprostredne ovplyvňujú konkurenčné postavenie jednotlivých firiem na trhu. Ide o počet firiem na trhu, veľkosť a charakter ich ekonomického potenciálu, veľkosť ich podielu na celkových realizovaných obratoch na trhu a vzájomné vzťahy medzi konkurentmi. Trhovú štruktúru tvoria organizačné charakteristiky trhu:

- počet a veľkosť predávajúcich na trhu

- počet firiem a veľkosť firiem

- trhová (ekonomická) sila firmy

- počet homogenity a heterogenity ich výrobkov

- podmienky a možnosti vstupu do odvetvia alebo výstupu z neho.

Rozlišujeme dve trhové štruktúry:

1. dokonalá konkurencia

2. nedokonalá konkurencia

Trh dokonale konkurenčný je taký, kde pôsobí veľký počet ekonomických subjektov, ktorí nezávisle od seba predávajú a kupujú tovary a služby, pričom žiaden z týchto subjektov nemôže významnejšie ovplyvniť cenu na trhu. Na trhu pôsobí veľký počet malých firiem, ich podiel na celkovom obrate je taký malý, že nemôžu výraznejšie ovplyvniť vzťah medzi ponukou a dopytom, sú to firmy s malou ekonomickou (trhovou) silou. Dopyt po produkcii takejto firmy je dokonale elastický. Grafom je priamka rovnobežná s osou x.

Dokonalá konkurencia je teoretickou abstrakciou o fungovaní trhu, je to nereálny pohľad na trh. Za dokonale konkurenčnú firmu sa označuje tá firma, ktorá preberá cenu, je to cenový príjemca.

Rozhodovanie firmy je obmedzené na rozhodovanie o objeme výstupov a objeme vstupov, ktoré chce firma nakúpiť. Pre fungovanie modelu dokonalej konkurencie sú nevyhnutné tieto predpoklady:

- veľký počet kupujúcich a predávajúcich na trhu, žiaden nemôže ovplyvňovať cenu na trhu alebo output odvetvia

- všetky statky sú rovnorodé, nejako sa nelíšia

- úplná voľnosť vstupu a výstupu nového subjektu do odvetvia

- dokonalá informovanosť o cenách a množstvách realizovaných na trhu, rovnosť podmienok.

- firmy sa snažia maximalizovať zisk a spotrebitelia užitočnosť.

Celkový príjem firmy je celkový objem peňažných prostriedkov, ktoré firma dostane za realizovanú produkciu. V dokonalej konkurencii závisí len od predaného množstva, cena je daná trhom.

V nedokonalej konkurencii cena nie je konštantná, s rastom výstupu klesá dopytová krivka má tiež klesajúcu tendenciu. Vplýva na ňu aj elasticita dopytu, ktorá závisí od vývoja ceny. Celkový príjem môže rásť, stagnovať alebo aj klesať.

Priemerný príjem firmy – príjem z jednej predanej jednotky produkcie. Čiže je to príjem na jednotku výstupu. Vyjadruje vzťah medzi cenou a predaným množstvom. Hraničný príjem predstavuje zmenu celkového príjmu, ktorá nastane, ak sa zmení výstup (predaj) o jednotku. V podmienkach dokonalej konkurencie, keď sú všetky firmy v odvetví identické, žiadna z nich nemôže oplyvniť cenu. V podmienkach nedokonalej konkurencie je individuálna krika dopytu klesajúca. Firma ak chce realizovať ďalšiu jednotku vyrobeného výstupu, znižuje jeho cenu.

44. Rozhodovanie o výstupe v krátkom období. Zisk a strata firmy, vysvetlite na grafe. Za akých podmienok bude firma v krátkom období pokračovať vo výrobe aj v prípade straty ?

Pri určovaní outputu firmy v krátkom období budeme vychádzať z podstaty nákladov v krátkom období. V krátkom období má firma fixné náklady, ktoré sú rovnaké pre každú úroveň outputu, teda aj pri nulovej produkcii. Variabilné náklady sa s rastom objemu produkcie zvyšujú. Firma musí sledovať hľadisko efektívnosti a zvoliť taký output, pri ktorm predpokladá najvyšší možný zisk, ten je vtedy, keď je najväčší rozdiel medzi celkovými príjami a celkovými nákladmi. V dokonalej konkurencii firma, ktorá maximalizuje zisk, bude mať produkciu na takej úrovni, pri ktorej sa hraničné náklady rovnajú hraničnému príjmu (respektíve cene).

Rozlišujeme ekonomické chápanie zisku a účtovné chápanie zisku. Ekonomický zisk je rozdiel medzi účtovným ziskom a príjmom z alternatívneho použitia výrobného zdroja. Ak berieme do úvahy len explicitné náklady, zisk bude mať charakter účtovného zisku, vychádza z účtovných dokladov. Ak budeme brať do úvahy aj implicitné náklady, potom hovoríme o čistom ekonomickom zisku, teda účtovný zisk mínus implicitné náklady. Čistý ekonomický zisk zahŕňa aj výnos práce podnikateľa a výnos ďalších výrobných faktorov vo vlastníctve podnikateľa. Mikroekonómia definuje zisk ako rozdiel medzi celkovými príjmami z predaja produkcie firmy a celkovými nákladmi príležitostí výrobných faktorov, použitých pri výrobe danej produkcie.

Strata firmy nastane vtedy, keď sú celkové náklady firmy vyššie ako celkové príjmy. Pri strate sa firma musí rozhodnúť, či bude vo výrobe pokračovať ďalej alebo výrobu zastaví. V krátkom období musí firma hradiť fixné náklady, aj keď objem výstupu je nulový.

V krátkom období môžu nastať tieto situácie:

Cena je vyššia ako priemerné variabilné náklady, ale nižšia ako priemerné náklady, preto firma vytvára vo svojom finančnom hospodárení stratu. Cena však pokrýva priemerné variabilné náklady a časť priemerných fixných nákladov, teda zastavenie výroby z krátkodobého hľadiska, by nebolo racionálne, pretože zastavenie výroby by prinášalo väčšiu stratu, lebo výrobca by musel hradiť celé fixné náklady, ktoré sú bez ohľadu či sa výrába, alebo nie.
Ak by cena bola na úrovni priemerných variabilných nákladov, teda cena pokrýva len variabilné náklady, strata sa rovná fixným nákladom. Z krátkodobého hľadiska je pre firmu jedno, či bude pokračovať vo výrobe, alebo nie, pretože fixné náklady nebude mať uhradené. Efektívnejšie je ak výrobu zastaví. Kritickým bodom je vyrovnanie ceny a priemerných variabilných nákladov.

Rozhodovanie dokonale konkurenčnej firmy v krátkom období

Zvoliť výstup, ktorý maximalizuje zisk
Možno ho zistiť:

na základe rozdielu TR - TC

Zisk je maximálny pri takej hodnote Q, pri ktorej je najväčšia zvislá vzdialenosť medzi krivkami TR a TC.

na základe rovnosti MR = MC

rovnosť sklonov kriviek TR a TC znamená rovnosť MR a MC.

Zisk je maximálny pri takej hodnote Q, pri ktorej sa MR=MC v rastúcej časti MC

Ukončenie výroby

Ak P > AVC, bude firma minimalizovať stratu pokračovaním vo výrobe.
Ak však P £ AVC firma bude minimalizovať stratu ukončením výroby.

Zisk a strata

Zisk

Ak je TR > TC, AR > ATC

Potom

Z = AR – ATC jednotkový zisk

Z = (AR – ATC) . Q* celkový zisk

Strata

TR < TC

AR < ATC

P > AVC

Firma dosahuje stratu ATC – AR jednotková strata

(ATC – AR) . Q* celková strata

Táto strata je minimalizovaná pokračovaním vo výrobe, čo prináša firme na jednotku produkcie výnos AR – AVC, prípadne (AR – AVC) . Q*

Ak sa P = min AVC

Strata = (ATC – AR) . Q*

Alebo (ATC – AVC) . Q* = FC

45. Rozhodovanie firmy o výstupe v dlhom období. Optimálny výstup firmy v dlhom období.

Optimálny výstup firmy v dlhom období je odvodený z rovnosti marginálnych príjmov a dlhodobých marginálnych nákladov firmy.

Dlhé obdobie v podmienkach dokonalej konkurencie možných voľný presun firiem medzi odvetviami. V tomto ekonomickom prostredí nie je možné, aby celkové príjmy dlhodobo prevyšovali celkové náklady. Firma smeruje k vyrovnanosti celkových príjmov a celkových nákladov, a tým smeruje k nulovému ekonomickému zisku. Tento bod vyrovnania nazývame bod zvratu. Výstup, ktorý firma vyrába s minimálnymi dlhodobými priemernými nákladmi je optimálny output.

Firma nemá tendenciu prestať vyrábať a z odvetvia odísť, ak sa pri výrobe optimálneho outputu dlhodobé a krátkodobé priemerné náklady rovnajú cene a jej ekonomický zisk je nulový.

Rozhodovanie firmy o výstupe v dlhom období

usilovať sa o normálnu mieru výnosu (t.j. o nulový ekonomický zisk), ktorý je dôsledkom voľného vstupu firiem do odvetvia.
pozitívny ekonomický zisk láka pre vstup do odvetvia iné firmy.
To spôsobí rast trhovej ponuky Þ pokles ceny, celkových výnosov a zisku.
Tento proces trvá až do doby, keď trhová cena klesne na úroveň priemerných nákladov (AR = AC) a ekonomický zisk na nulu.

Analogicky:

Ak firma realizuje stratu (jej ekonomický zisk je negatívny) opustí odvetvie, čo spôsobí pokles trhovej ponuky, rast ceny, celkových výnosov a zisku.
Firmy budú z odvetvia odchádzať tak dlho, pokiaľ sa cena nezvýši na úroveň priemerných nákladov (AR = AC) a pokiaľ ekonomický zisk nebude nulový.

46. Rovnováha firmy na trhu dokonalej konkurencie v krátkom období. Vysvetlite na základe celkových veličín a na základe hraničných veličín.

Rovnováha dokonale konkurenčného odvetvia v krátkom období nastane vtedy, keď při krátkodobej rovnovážnej cene P sa rovná požadované množstvo statku ponúkanému množstvu statku Q. Cena P a množstvo výstupu Q vyjadrujú rovnováhu medzi dopytom všetkých jednotlivcov a ponukou všetkých firiem. Vplyv rovnovážnej ceny P na rozhodovanie firmy je determinovaný tým, že firma je cenový príjemca a preto rozhodovanie firmy je zamerané na výrobu takého výstupu Q, ktorý zodpovedá vzťahu P = MC = MR.

Cena môže byť vyššia alebo nižšia ako krátkodobé priemerné náklady, vzhľadom na to, že v krátkom období firma nemusí svojimi príjmami pokryť celé náklady. Ak je cena vyššia ako krátkodobé priemerné náklady, firma realizuje ekonomický zisk. Ak cena poklesne na úroveň priemerných variabilných nákladov, firma vykazuje stratu, preto opustí odvetvie, v ktorom za takýchto okolností pôsobila.

Rovnováha je determinovaná týmito faktami:

všetky firmy v odvetví sú v rovnováhe
firmy vyrábajú objem produkcie, pri ktorom priemerné náklady sú minimálne
ak firmy vykazujú nulový zisk, nemajú dôvodu opúšťať odvetvie a nové firmy nemajú dôvod do neho vstupovať. Ak sa zmení trhový dopyt, vyvolá to zmenu ponuky jednotlivých firiem, ale i odvetvia ako celku, teda i zmenu bodu rovnováhy. Firmy sa budú presúvať medzi odvetviami, na trhu sa bude formovať nová rovnovážna cena.

Pri tejto novej cene budú firmy dosahovať nulový zisk, preto prestanú mať snahu presúvať sa medzi odvetviami.

Pri konštrukcii krivky ponuky dokonale konkurenčného odvetvia v dlhom období (LIS) musíme brať do úvahy aj zmenu ceny vstupov, pretože vplýva na tvar krivky LIS. Môžu nastať tri situácie a to: ceny vstupov budú konštantné, ceny vstupov budú rásť alebo ceny vstupov budú klesať.

Dokonalá konkurencia je založená na týchto hypotézach:

Veľký počet predávajúcich a kupujúcich, takže žiaden z nich nemôže ovplyvniť ceny.
Vymieňané produkty sú homogénne, t.j. sú navzájom identické.
Voľný vstup na trh a výstup z neho, neexistuje žiadna bariéra.
Transparentnosť, dokonalá informovanosť všetkých subjektov trhu.
Dokonalá mobilita výrobných faktorov.

Podmienkou rovnováhy firmy v krátkom období je rovnosť hraničných nákladov a hraničných príjmov

MC=MR

Rovnováha firmy v krátkom období sa dosahuje v bode E. Je to priesečník kriviek MC a MR.

Cena outputu v podmienkach dokonalej konkurencie na danom čiastkovom trhu je určená výlučne trhovým dopytom a trhovou ponukou. Firma v podmienkach dokonalej konkurencie je teda „cenovým príjemcom“. Nie je schopná ovplyvniť cenu. Jej dopyt je nekonečne elastický, čo znamená, že za túto cenu môže predať ľubovoľné množstvo produkcie.

47. Nedokonalá konkurencia , jej príčiny. Monopol, cena a zisk monopolu.

Nedokonalá konkurencia je taká situácia na trhu, kedy tam pôsobí aspoň jeden predávajúci alebo kupujúci, ktorý môže svojou trhovou silou ovplyvniť trhovú cenu, a tak môže pôsobiť na modifikáciu podmienok rovnováhy na trhu. V podmienkach nedokonalej konkurencie výrobu odvetvia zabezpečuje jedna firma alebo veľmi malý počet firiem, ktorých ekonomická sila je taká, že rozhodujú o cene. V ekonomickej realite existuje určitý stupeň voľnosti při ovplyvňovaní ceny.

Krivka dopytu má klesajúcu tendenciu. Ak chce firma predať väčší počet výrobkov, musí znižovať cenu, čo sa prejaví v zápornej smernici krivky dopytu po produkcii firmy.

Dlhodobé priemerné náklady určitej firmy dosahujú minimum pri väčšom objeme výstupu ako žiada trhový dopyt. Cena je pritom vyššia ako priemerné náklady a firma realizuje zisk. Vieme, že firma bude rozširovať výrobu dovtedy, pokiaľ je marginálny príjem z dodatočnej jednotky produkcie vyšší ako marginálne náklady. Tento základný princíp maximalizácie zisku je platný aj pre monopol.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré spôsobujú, že konkurencia je nedokonalá sú:

Úspory z veľkovýroby – ide o to, veľkosériová výroba vedie k znižovaniu tak priemerných ako aj hraničných nákladov, umožňuje firme znižovať ceny a zbavovať sa tak konkurencie, firma má záujem uspokojiť celý trhový dopyt a stať sa tzv. prirodzeným monopolom.
Diferencia produktu – je, že produkcia daného výrobcu sa odlišuje od produkcie iného výrobcu, ktorý je jeho konkurentom. Ako náhle produkt nie je homogénny, výrobca môže ovplyvňovať cenu svojej produkcie. Diferencia produktu teda vytvára určité prekážky konkurencie, ktoré budeme nazývať bariéry konkurencie.

Monopol predstavuje takú trhovú štruktúru, keď určitý produkt na trhu ponúka len jedna firma. Firma uspokojuje na trhu celý trhový dopyt a preto sa rozhoduje, či bude vyrábať a produkovať veľké množstvo produkcie za nízke ceny, alebo malé množstvo produkcie za vysoké ceny. V skutočnosti je monopol veľmi vzácnym javom, lebo väčšina statkov má svoje substitúty, zatiaľ čo monopol produkuje špecifický output.

48. Negatívne dôsledky pôsobenia monopolu. Čo je strata hraničného úžitku?

Cenová diskriminácia. Protimonopolná regulácia.

Monopol vyrába špecifický produkt, ktorý nemá substitúty. Preto môže diktovať svoje podmienky strane dopytu. Nemusí sa prispôsobovať dopytu. Naopak, vynucuje si, aby sa dopyt prispôsoboval jemu. Tým sa stráca základná charakteristika trhu – suverenita spotrebiteľa.

Monopol predáva svoju produkciu za monopolne vysoké ceny.

Monopol má možnosť vyrábať a predávať malý objem produkcie za vysoké ceny, čím obmedzuje uspokojovanie potrieb spotrebiteľa.

Monopol nie je nútený znižovať výrobné náklady a preto je menej efektívny.

Daňová politika štátu

Štátne vlastníctvo v zmonopolizovaných odvetviach

Antimonopolné zákonodarstvo

Ekonomická regulácia monopolov

Strata hraničného úžitku – je daná tým, že monopoly nevyrábajú také množstvo produkcie, jako žiada dopyt, zdroje, ktoré má množstvo produkcie, jako žiada dopyt, zdroje, ktoré má spoločnosť k dispozícii nie sú plne využité. Nevzniká dostatok tovarov, môžu stanoviť vyššiu cenu a dosahovať väčší zisk.

Cenová diskriminácia

požadovanie rôznych cien od rôznych skupín kupujúcich,

požadovanie rôznych cien od toho istého spotrebiteľa na rôzne jednotky toho istého tovaru.

1. stupeň cenovej diskriminácie - dokonalá diskriminácia - nastáva vtedy, keď monopol svojich kupujúcich jednotlivo odlišuje (1 zákazník má enormný záujem - predaj za vysokú cenu; neskôr cenu zníži a poskytne výrobok širokej verejnosti)

2. stupeň cenovej diskriminácie - vzniká vtedy, keď monopol vytvára spotrebiteľské skupiny (napr. poskytuje zľavy z cien tým spotr., ktorí nakúpia naraz väčšie množstvo výrobkov.

3. stupeň cenovej diskriminácie - vzniká vtedy, keď sa celkový trh rozpadne na segmenty, ktoré majú rôzne elasticity D. (trh s najmenšou el. - najvyššia cena)

49. Oligopol ako forma nedokonalej konkurencie. Cena a zisk v podmienkach oligopolu. Charakterizujte rozdiely medzi monopolistickou konkurenciou a oligopolom. Čo je cenové vodcovstvo?

Oligopol je takou štruktúrou trhu, pri ktorej je daný trh rozdelený medzi niekoľko málo predávajúcich. Každý z nich môže ovplyvniť cenu. Keďže sa chcú vyhnúť ničivým dôsledkom konkurencie, snažia sa väčšinou dohodnúť, uzatvárajú dohody, utvárajú kartely atď. Oligopoly zväčša využívajú veľmi úzko špecializované výrobné zariadenia, čo spolu s inými okolnostiami je spojené s obrovskými investičnými nákladmi. Tieto skutočnosti predstavujú značné bariéry tak pre vstup do odvetvia, ako aj výstup z neho.

Oligopol s dominantnou firmou predstavuje takú trhovú štruktúru, kde jedna firma ovláda väčšinu trhu a o zvyšok trhu sa delí niekoľko malých firiem. Dominantná firma stanovuje cenu, za ktorú bude predávať nie len ona, ale aj všetky ostatné firmy na danom trhu. Umožňuje ostatným firmám, aby za túto cenu predali také množstvo produkcie aké chcú. Dominantná firma uspokojuje zvyšok trhového dopytu.

Cenové vodcovstvo - 1 firma v odvetví preberá iniciatívu pri uskutočňovaní cen. zmien a ostatné firmy ju nasledujú.

1. Cenové vodcovstvo s dominantnou firmou - dominantná firma určuje rovnovážnu cenu v priesečníku

svojich MR a MC, dodáva na trh Qd produkcie pri cene Pd, ktorej sa potom prispôsobí celé odvetvie.

Cena je nižšia ako pri monopole.

2. Barometrické cenové vodcovstvo - vyznačuje sa meniacou sa osobou cenového vodcu.

Ak jedna z firiem oligopolu zníži cenu, urobia tento krok aj ostatné firmy. Môže nastať situácia, že ak firma zvýši cenu a ostatné firmy nebudú akceptovať tento krok, výsledkom je skrútený tvar krivky dopytu. Krivka dopytu sa potom skladá z dvoch častí, jedna vyjadruje reakciu konkurentov na zvýšenie ceny zo strany jednej firmy, druhá je odrazom ignorovania zmeny ceny zo strany konkurentov. Iná je elasticita dopytu pri zvýšení ceny a iná elasticita dopytu pri znížení ceny. Ak sa firma bude usilovať o maximalizáciu zisku, prejaví sa cenová rigidita. Oligopol s dominantnou firmou vzniká, keď dominantná firma kontroluje väčšiu časť trhu, určuje cenu, a firmy tvoriace konkurenčný lem prijímajú túto cenu. Pri koluzívnom oligopole firmy nemajú záujem o cenovú konkurenciu, lebo by ich oslabila, ale uzatvoria medzi sebou tajnú dohodu o cene, a táto dohoda maximalizuje spoločný zisk. Môže mať formu kartelu. Výhodou dohody je, že firmy majú väčšie možnosti zvyšovania zisku a vytvorenia bariér vstupu do odvetvia. Kartely sú právne neprípustné, preto nie je možné vymáhať ich dodržanie právnou cestou.

50. Voľba optimálneho výstupu v podmienkach monopolu, oligopolu a monopolistickej konkurencie. Znázornite na grafe.

Z hľadiska mikroekoómie predpokladáme, že firma primárne rozhoduje o veľkosti výstupu, ktorý je možné maximalizovať zisk (optimálny výstup a potom od trhového dopytu odvodzuje cenu, ktorú stanoví. Monopol maximalizuje zisk vtedy, ak produkuje taký objem outputu, při ktorom sa marginálne náklady rovnajú marginálnemu príjmu. Keďže oligopolistickú štruktúru tvorí len malý počet firiem v odvetví, predstavuje produkcia každej z nich značný trhový podiel, a preto je rozhodovanie firiem závislé. Každá firma musí zvažovať svoj vplyv na správanie ostatných firiem, musí predvídať reakciu firiem na svoje rozhodnutie. Firmy navzájom reagujú nielen na zmenu ceny, ale aj na zmenu výstupu, kvalitu produkcie, reklamu, atď. Rozhodovanie firiem v oligopolistickej štruktúre je preto strategické. Firmy v oligopole si konkurujú predovšetkým v necenovej oblasti.

Charakteristickým rysom monopolistickej konkurencie je veľký počet výrobcov, ktorých výrobky sú blízke substitúty. Každá z firiem predpokladá, že jej rozhodnutia o výstupe a cene neberú ostatné firmy do úvahy, takže jej rozhodovanie nie je závislé o správania ostatných firiem v odvetví.

Pre hľadanie optimálneho výstupu sú príznačné tieto východiská:

- firma vyrába produkt líšiaci sa od produktu iných firiem, každá firma má možnosť ovplyvniť cenu svojho výrobku.

- Minimálne rozdiely medzi výrobkami a ich cenami

- Veľký počet substitútov, z toho vyplýva cenová elasticita. Individuálna krivka dopytu je veľmi elastická. Optimálny výstup hľadá firma v maximalizácii zisku, a v dlhom období. Optimálny výstup je z dlhodobého hľadiska znamená, že firma realizuje nulový ekonomický zisk, jako dôsledok voľného vstupu firiem do príslušného výrobného odvetvia – graf str. 244

Monopolistickú konkurenciu tvorí taká forma nedokonalej konkurencie, kde veľký počet podnikov vyrába rozličné produkty. Táto forma sa podobá dokonalej konkurencii v tom, že na trhu je veľa predávajúcich, z ktorých ani jeden nemá na trhu veľký podiel, vstup do odvetvia a odchod z odvetvia nenarážajú na prekážky a každá firma považuje ceny iných firiem za dané. Príkladom je maloobchodný trh benzínu, nealkoholických nápojov, lieky na predpis a trh bytov. Dôležité je, že diferenciácia produktu vedie ku klesajúcej krivke dopytu každého predávajúceho.

51. Trh výrobných faktorov, základné determinanty. Ceny výrobných faktorov.

V trhovej ekonomike sa výroba a poskytovanie produktu realizuje prostredníctvom výrobných faktorov. Poznatky, ktoré sme získali v predchádzajúcej časti môžeme využiť aj na trhu výrobných faktorov, no s určitými špecifikami. Musíme rozlišovať, či výrobný faktor na trhu je predávaný, kupovaný alebo prenajímaný. Ak ide o kúpu a predaj, cenu označujeme za trhovú. Ak ide o prenájom, cenu označujeme za nájomné.

Na trhu výrobných faktorov vytvárajú spotrebitelia (domácnosti) ponuku výrobných faktorov a firmy prichádzajú na tento trh ako subjekty vytvárajúce dopyt po výrobných faktoroch. Dopyt po výrobných faktoroch sa označuje ako odvodený dopyt. Je odvodený od dopytu po tovaroch a službách, ktoré sa pomocou výrobných faktorov vyrábajú.

Ak chceme zistiť, ktorý výrobný faktor akú hodnotu vytvára, musíme sledovať zmenu produkcie, ktorá nastane pri zmene množstva používaného výrobného faktora, pričom ostatné sú v tom čase nemenné. Skúmané hraničné veličiny súvisiace s procesom výroby sú: hraničný produkt, príjem z hraničného produktu, hraničné náklady na výrobný faktor (na prácu a na kapitál ). Ide o zapojenie dodatočnej jednotky. Práca je cieľavedomá činnosť človeka zameraná na tvorbu materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby. Je to primárny výrobný faktor. Kupuje a predáva sa na trhu práce. Na tuhu práce vystupujú tri základné subjekty: domácnosti(spotrebitelia), ktoré vytvárajú ponuku na trhu práce; firmy, ktoré nakupujú prácu a štát, ktorý determinuje dopyt, ale aj ponuku práce. Ponuku práce ovplyvňujú tieto faktory:

veľkosť populácie

veľkosť populácie tvoriacej práceschopné obyvateľstvo

priemerný počet hodín odpracovaných za rok

kvalita a kvantita vykonanej práce

Cena práce je mzda a znamená odmenu za používanie výrobného faktora – práce.

Suma peňažných prostriedkov, ktoré pracovník dostáva za svoju prácu je nominálna mzda – časová alebo úkolová.

Suma tovarov a služieb, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môže kúpiť je reálna mzda.

Reálna mzda závisí od:

výšky nominálnej mzdy

úrovne cien tovarov a služieb

daňového zaťaženia v ekonomike

Ak vznikajú rozdiely v mzdách neopodstatnene, napr. z rasových dôvodov, pohlavia, náboženstva, veku vzniká jav nazývaný mzdová diskriminácia.

Najvýznamnejším regulačným nástrojom zo strany vlády je určenie minimálnej mzdy. Na trhu práce pôsobia odbory – zakladajú ich pracovníci na ochranu a obhajobu svojich záujmov a predstavujú protiváhu monopolnej siete firiem.

Kapitál sú akumulované úspory, t.j. úspory premené na investície, sú to teda statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov s tým cieľom, aby priniesli zisk. Reálny kapitál (budovy, stroje, zariadenie a pod.) pôsobí vo výrobnom procese dlhodobo.

Investície sú tak výdavkov, ktorý zvyšujú vo výrobe. Amortizácia je naopak pokles zásoby kapitálu, ktorý je daný fyzickým a morálnym opotrebením kapitálu. Investície sú z interných zdrojov (nerozdelený zisk, rezervy alebo z externých zdrojov (úvery, cenné papiere a pod.)

Na kapitálovom trhu je kapitál premiestňovaný od tých, ktorí ho majú prebytok a nemajú pre neho použitie k tým, ktorí ho majú ako použiť (toky úspor do investícií).

Na trhu kapitálu vystupujú úspory vo forme úverov a cenných papierov ako:

peňažná hotovosť

termínované vklady v peňažných inštitúciách

poistné v poisťovacích spoločnostiach

penzijné fondy a iné.

Výnos z finančných aktív sa nazýva úrok, je to cena kapitálu, ktorá vzniká z rodzielu nákladov (obeť) domácností v prospech budúcich príjmov (výnosov). Úrok je vlastne výnos plynúci z vlastníctva kapitálu. Nominálna úroková miera je množstvo peňazí, ktoré musíme zaplatiť za zdroj kapitálu, alebo ktoré dostaneme ako výnos z finanačného kapitálu.

Reálna úroková miera predstavuje množstvo statkov, ktoré možno za úrok nadobudnúť. Je to miera očistená o vplyv zdanenia a inflácie.

Ponuka kapitálu je ovplyvnená snahou domácností odložiť súčasnú spotrebu v prospech úspor. Suma úspor s rastom úrokovej miery rastie.

Dopyt po kapitáli vytvárajú firmy a dôvodom je maximalizácia zisku a celková potreba investovania. Je určený výškou úrokovej miery a príjmom z hraničného produktu kapitálu. S rastom úrokovej miery dopyt po kapitáli klesá a naopak.

Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania

Digital Services Act Specialist Masterclass