Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta - hudobná výchova / Súborová umelecká prax I. - VI.

Dejiny hudby I. (dejiny_hudby_i..doc)

Čo je hudba?:

Vynikajúci klavirista Ferlucio Buzony napísal spisy o podstate hudby, estetike hudby a pod.

Ďalší skladateľ, ktorý sa pokúšal definovať pojem hudba bol Arnold Schonberg. Skladateľ Leonard Bernstein napísal knihu Hudbou k radosti a jeho prvý koncert sa volal Čo je hudba.

Aristoteles sa považuje za zakladateľa umenia a hudby.

Ako vznikla hudba?:

1. radosť z hry
2. hra s tónmi
3. umenie má kultový pôvod – rituály
4. aby človek moho ukázať svoju tvorivosť
5. víťazstvo človeka nad prírodou
6. kreativita
7. umenie ako sublimácia (skrývanie) podľa Freuda, nesplniteľné želania prejavené v dielach
8. umenie vzniklo preto, lebo si chcel človek zapamätať nejaké zážitky.

Gréci delili hudbu:

MUNDANA MUZIKA – súvisela s kozmickým svetom

INSTRUMENTALIS MUZIKA

Všetko, čo nás obklopuje je hudba. Základné teórie o vzniku hudby:

1. teória pravýkriku :

Autori teórie sú Gejza Rémes a Karl Šturf. Podľa intenzity zvuku a výšky vznikali hlasové prejavy. Ľudský hlas prispel k vývoju spevu a vyjadroval emócie.

2. hudba vznikla pri práci :

Otroci, rytmus práce

3. teória imitácie :

Epikuros ( grécky filozof) tvrdil, že ľudia začali napodobňovať zvieratá, najmä vtákov, naučili sa spievať a spájať pozemské s nebeským. Olivier Messien postavil na tejto teórii svoju hudbu a študoval spev vtákov. Tiež sa tejto teórii venoval aj Charles Darwin. Podľa mýtov je pôvodcom hudby Boh. Číňania mali dokonca ministra pre hudbu, ktorý určoval, ktoré tóny sa môžu a nemôžu používať.

EURÓPSKA HUDBA

Západoeurópska hudba ( Benelux, Francúzsko)

9. mala teritoriálne zúženie
10. hudba vyššej spoločnosti
11. obsahové zúženie
12. špecifické znaky: veľmi premyslený vývoj viachlasu, notácia, kresťanstvo

Veľmi premyslený vývoj viachlasu: špecifický znak, súvisí s rozvojom hud. myslenia, s vývojom polyfónie, rozvoj harmonického myslenia.

Notácia: písomné tradovanie hudby má trvalú hodnotu pre rozvoj hudby. Je svedectvom doby. Je to zároveň aj ochudobňovanie hudby, lebo sa vykrištalizovalo dielo dané, bez ďalšej improvizácie.

Kresťanstvo: cirkevná hudba slúžila na obrady, bola to hudba spojená s liturgiou. Gregoriánsky chorál žije dodnes. Vznikli aj nové útvary: organum, moteto, omša, requiem, tedeum, Sabat mater a pod. Hudba mala reprezentatívny charakter. Schola cantorum – udržiava tradíciu uchovávania gregoriánskeho chorálu.

Odlišnosti európskej hudby od ostatnej hudby sú iba vo folklóre.

Dejiny interpretácie – každá interpretácia hud. diela je iná, aj keď ide o rovnaké dielo.

PERIODIZÁCIA DEJÍN HUDBY:

Starovek:

13. hudba Antického Grécka 6. stor. p.n.l. – 4.stor. n.l.
14. 4.st.n.l. – 14.st.n.l. – Stredovek:
15. 4.st.n.l. – 9.st.n.l.  – jednohlasná hudba
16. 9.st.n.l. – vznik viachlasu
17. Cca 1150 – 1250 – Notrdamská škola ( viachlas)
18. Cca 1250 – 1320 – Arsantiqua
19. Cca 1320 – 1400 – Arsnova
20. Novovek: 1400 – 1890
21. Renesancia 1400 – 1580
22. Barok 1580 – 1730
23. Klasicizmus 1730 – 1814
24. Romantizmus 1814 – 1890
25. Moderná avantgarda 1890 – 1970:

Impresionizmus 1890 - 1918

     Avantgarda medzivojnová 1918 - 1945

     Avantgarda povojnová 1945 – 1970 ( neoklasicizmus, neofolklorizmus, dodekafónia,   punktualizmus)

     Postmoderna 1970 – dodnes

STAROVEK

Grécko: malo veľký vplyv, položilo základy všetkých odvetví. Hudba sa stala predmetom filozofie. Položili základy hudobnej teórie a poznali aj veľa hud.nástrojov, brnkacie:  lýra, kithara, harfa, dychové : aulos, salpinx, syrinx. Patrónom hudby bol boh Apollón. Tvorili sa najmä hymny na poctu bohov. Bola to jednohlasná hudba, rôzne pracovné piesne, svadobné, spevy na oslavu boha Dionýsa, z nich sa neskôr vytvorila tragédia. Tvorili aj žalospevy nad pozostalými. Prvými učiteľmi hudby boli pastieri – Orfeus – syn nymfy a pastiera. Bol vynikajúci hudobník a učiteľ. Vytvoril teóriu estetiky:

1. funkcia katarsis ( očista) – umenie očisťuje človeka, môže zmeniť človeka, zušľachťuje.
2. kalokagathia – človek harmonicky dokonalý, rozvoj tela a duše. Morálne, etické a politické hľadisko.

Platón žiadal o hudobné zákony pre určenie tej pravej hudby, pravých nástrojov, ktoré sa môžu používať. Malo by sa výchadzať z osvedčených vecí a zmena v hudbe mohla spôsobiť zmenu štátu i ľudí.

3. základy hudobnej terminológie – múzy=muziké=tón, rytmus, metrum, harmónia, enharmonica, chórus, tetrachord a pod.

Existovali 3 školy:

1. Kánonici: (zákon) –používali monochord (mono – 1 struna). Najväčšia hudba je hudba vesmíru, na ktorú nemáme dosah. Vytvorili dokonalé konzonancie podľa monochordu: č.8, č.5, č.4.Všetko vytvorené z Pytagorových matematických pomerov.
2. Harmonici: vychádzali zo skúseností
3. Škola systematikov: spájali obe teórie.

Všetci používali pentatoniku, 7 tónov = heptatonika, stavali módy z tetrachordov, lydický, mixolydický a frigický modus.

Hudobníci a tvorcovia:

Mesomédes, Seykylos, Therpander,Sakadas.

Znaky hudby:

26. jednohlas
27. všetko spojené s tancom
28. funkcia hudby: výchovná, spoločenská, dôležitá v živote, súťažiaca.
29. Dôležitá v tragédii ( Euripides, Aischylos, Sofokles)
30. Melodramatický princíp
31. Hudba aj v komédiách ( Aristofanes)
32. Pri staviteľstve, pri sochárstve mala hudba menší vplyv a nezachovala sa.

Filozofické pramene hovoria o dôležitosti hudby:

33. Aristoteles ( Platónov žiak) napísal 1. estetický spis Poétika, kde skúma samotnú hudbu a potom výsledky vplyvu hudby na človeka. Položil základy hud. umenia a analýzy. V ďalšom diele Politika tiež hovorí o hudbe a o jej vplyve na štát.

Pan – predstaviteľ ľudovej hudby

Apollón – mal 9 múz, dcéry Dia a rôznych bohýň:

Kaliopa – múza epického básnictva

Euterpé – lyrického básnictva

Erató – milostného básnictva

Thália – komédie

Melkoména – tragédie

Kleió – dejepisectva

Uránia – hvezdárstva

Polyhymnia – spevu

Terpsychora – tanca

V novoveku vznikajú diela, ktoré dávajú hold gréckej kultúre : Electra, Kráľ Oidipus a pod. Igor Stravinskij študoval antické dejiny a uplatnil ich aj v hudbe.

STREDOVEK

Raný 4. – 9. stor.n.l.

Výrazný prvok – kresťanstvo. Rodí sa ranokresťanská hudba v chrámoch, uplatňovaná v bohoslužbách. Hymny, ódy, oslavné spevy, žalmy, duchovné piesne.

Niekoľko variantov liturgie na východe:

Byzantská liturgia

Grécko – alexandrijská

Sýrska, antiochijská

Koktská liturgia

Etiopská

Ranokresťanská hudba bola iba vokálna, zákaz používania nástrojov. Hudba mala slúžiť k modleniu. Sv. Augustín tvrdil, že hudba nás nesmie uchvátiť viac ako text.

Milánsko – ambroziánska liturgia

Rímska

Mozarabsko – španielska

Galikánska

Írsko – anglosaská

GREGORIÁNSKY CHORÁL

Kodifikovaný v 6.stor. pápežom Gregorom Veľkým. Z latinčiny bol preložený neskôr aj do národných jazykov. Stal sa závezným, dobovým štýlom až do 10. stor. Bol univerzálny a zjednocoval hudbu. Patria sem aj novotvary SEKVENCIE a TRÓPY, ORDINÁRIUM v duchu gregoriánskeho chorálu. Spieval sa v kostoloch, pri oltári. Pamiatky:

34. liturgické spevníky (mnísy zachytávali greg. Chorály)
35. kódexy (notovo zachytené chorály)

Žalmy sa stali vzorom rozvoja greg.spevu. Inak vyzerali spevy pri sviatkoch a pri každom sviatku. Glória sa niekedy vynechávala. Namiesto aleluja mohli byť niekedy sekvencie. Chrám bol v tomto období jediné miesto kultúri. Reprodukčná prax  - likvescentný spôsob tvorenia tónov greg.chorálu – glizandá a pod.prevzaté z byzantského spevu.

Postup spievania:

Pri speve sa spájali zbory. Vznikali traktáty, ktoré nadväzujú na antickú teóriu ( hudba je exaktná veda – Pytagorovci). Hudba sa dostala aj do vedných disciplín. Hudba je veda o číslach, nebola však podstatná znejúca hudba, ale pomery medzi intervalmi. Bola skôr veda ako umenie. PSAUMÓDIA – prax spievania greg.chorálu:

1. sólový spev
2. zbor – schola

RESPONZORIÁLNY SPEV – sólo, striedanie zboru

ANTIFONÁLNY SPEV – 2 zbory sa striedajú

Štruktúra melodiky má 3 typy:

36. sylabický spev – čo nota to slabika
37. melizmatický spev – na jednu slabiku veľa nôt
38. neumatický – na jednu slabiku 4-5 nôt

DRUHY GREG.CHORÁLU:

39. sekvencie, trópy: z 11. stor. Vznikli rozložením melizmatickým spevom. Text sa vyňal a pod to sa podložil nový text. Menil sa potom na sylabický spev. Trópy slúžili na dovysvetľovanie textu. 5 sekvencií sa používa dodnes, v 17. stor. rozhodol koncil, že v liturgii zostane iba 5 sekvencií:

1.Victime paschali audes, na veľkonočnú nedeľu, autorom je Vito Burdunský, 17. stor.

2. Veni sancte spiritus (svätodušná sekvencia), autor pápež Inocent III., 12/13. stor.                                                                                                       3. Lauda sion salvatóre ( oslava božieho tela), autor sv. Tomáš Akvinský

4. dies irae ( dni hnevu), súčasť requiem od 13. stor., autorom je anonym. Od roku 1590 je súčasťou liturgie pod vplyvom pápeža Pia.

5. sabbat mater (matka bolesti), autor Jacopone da Tódi, 14. stor. Text zhudobnili viacerí skladatelia vo viachlasnej hudbe.

Vznik viachlasu:

Pol.9. stor. vo Francúzsku.

40. cantus firmus – vedúci melodický hlas, nad ním discantus – novokomponovaný ( neprevzatý z liturgie).
41. 1. organum – viachlasná kompozícia, voči c.f. postupuje v paralelných intervaloch – č.4,5,8 – dokonalé konzonancie
42. 2. diskantus – vrchný hlas je pohyblivejší, rytmicky členitejší, používa sa aj protipohyb a je úplne nezávislí od c.f.
43. 3. conductus – spodný hlas, pohyblivejší. V 13. stor. prerástol do úspešnej formy – moteto.
44. 4. gymel – viachlas, vychádza z č. 4,5,8 a neskôr bola dokompovaná tercia – vznikajú sextakordy. Anglická hudba má slávnu tradíciu fauxbourdónového spevu.
45. Dôležitá bola aj Notrdamská škola r. 1163 s predstaviteľmi:

LEONIDUS a PEROTINUS

46. v 12. stor. sa stala viachlasná hudba súčasťou liturgie: organum, conductus, graduales...
47. LEONIDUS – napísal dielo Magnus liber organy de Gradualed Anfinonário ( Veľká kniha organov).
48. PEROTINUS – písal viachlasnú hudbu, v organách používa klauzulu- vo vrchných hlasoch používa novú hudbu ( ovplyvnil minimalizmus).
49. HILDEGARTH von BINGEN – jediná skladateľka, bola uznávaná, komponovala jednohlasné kompozície, duchovné hry, bola aj prirodovedcom, výborná hudobníčka.

RENESANCIA

Vývoj najmä v oblasti Francúzska, odtiaľ prechádzal vplyv do Nemecka a Anglicka.

ARS ANTIQUA  1250 – 1320 znaky:

50. akcent na hudobnú formu moteta – najrozšírenejší hud.druh
51. prevládal cirkevný viachlas
52. rozšírenie hudby na 3-4 hlasy
53. vrchné hlasy boli spievané v národných jazykoch, c.f. iba v latinčine – greg. Chorál nemenný
54. motetá spievané sólisticky, každý hlas spieval jeden spevák ( ak bolo 4- hlasné, spievali ho 4 speváci)
55. pamiatka: rukopis z Monpelier
56. notácia – čierna – menzurálna
57. 1280 Franco Kolínsky vytvoril notáciu pre viachlasnú tvorbu
58. Musica Ficta ( falsa) – označovala možnosť chromatického zvýšenia, alebo zníženia módov ( dnešné posuvky)
59. Predstavitelia: Johannes Garlandia, Johannes de Grocheo

1320 – 1400 – nástup ARS NOVY vo Fr.

1320 – Phillipe de Vitry pomenoval

- TRE CENTO – názov ars novy v Taliansku, tvorili sa:

- motetá - izorytmické, viachlasné omšové kompozície (ešte neexistovali kompetné cyklické omše). Diela:

MESSE de TURNAY, 1330 – 1340 – pamiatka, je to takmer kompletná omša, ale chýba kýrie

MESSE de NOTTERDAME – autor Guillaume de Machaut – 1. kompletná 4-hl. cyklická omša.

Tre cento obohatilo svetskú hudbu, iba Johannes Cicconia komponoval cirkevnú hudbu.

Predstavitelia Tre centa:

Johannes Cicconia

Giovanni da Cascia

Jacopo da Bologna

Bartolomeo da Padova

Francesco Landino

Anglicko: predstaviteľ William Dobyvateľ, bol pod výrazným vplyvom Fr., tvoril v dokonalých intervaloch 3. a 6. – pamiatka : LETNÝ KÁNON.

60. rozvoj rytierskej lyriky vo Fr. a Nemecku.
61. Vo Fr. to boli Trubadúri a Minestrelovia
62. Námety ich tvorby boli ľúbostné skutky, zážitky, ústredný námet je rytierska láska
63. Piesne boli vždy doprevádzané inštrum. Sprievodom
64. Predstavitelia trubadúrov: William IX. Akvitánsky

                                                Bertrand de Born

                                                Bertrand Ventadorn

65. Vo Fr. boli aj truvéri, vyznačovali sa dôkladným vypracovaním melodiky
66. Druhy: vireley, balady, rondeau, chanson
67. Predstavitelia Truvérov: Thibald IV. Navarský
68.                                        Blondea de Nesles
69.                                        Adam de la Halle – jeho tvorbapresahuje jednohlas svetskej lyriky, najvýzn. Pamiatka: Robin a Manon.
70. V Nemecku tvorili rytiersku lyriku Minesängri
71. Námety : prírodné, politické, náboženské, krížiacke výpravy a láska.
72. Predstavitelia: Walter von der Vogelweide
73.                        Neioherd
74.                        Oswald von Wolkenstein
75.                        Tannhäuser

SVETSKÁ HUDBA STREDOVEKU

Centrum Fr. a Tal.

Francúzsko:

76. 3 hl. pieňové útvary: balady, Rondá, Virele
77. Vedúca osobnosť: Gillaume de Machaut 1300 – 1347
78. Jeho svetská tvorba je vrcholom ars novy
79. Tvorba: vyše 20 motét, vyše 40 balád, ktoré sú zaujímavé harmonickým vývojom, pretože anticipujú renesanciu
80. Akcent je na najvyššom hlase

Taliansko:

81. výlučne svetský charakter
82. druhy: balata, caccia, madrigal
83. predstavitelia: Johannes de Florentia
84.                       Jacopo da Bologna
85.                       Francesco Landino
86.                       Giovanni da Cascia
87. Madrigal- vývin zo spevu pastierov
88. Naskôr 2 – hl. potom 3-hl.
89. Formálne má 2 až 3 verše a refrén
90. Texty sú ľúbostné a satyrické

INŠTRUMENTÁLNA HUDBA RENESANCIE

91. skôr tanečná hudba ( saltarello)
92. nástroje: sláčikové – viola, organ
93. ansámblová hra – flauta, violy, zvonkohry, pestré nástroje
94. nespájali rovnaké nástroje, skôr kontrastné nástroje – harfa, flauta, viola a pod.
95. nástroje neboli zvukovo príbuzné
96. nevznikali originály, ale sa spievané piesne zhudobnili – najstaršia pamiatka: Machaut-moteto – vychádza z originálu a je parafrázou na základe tenoru- c.f. prebral z chorálu. Vrchný hlas nie je prebratý, ale varírovaný.

NOVOVEK

Cca 1400 začína

1. RENESANCIA ( iba 2 storočia), udalosti:

97. 1415 upálený Ján Hus
98. 1430 zomrel ruský maliar ikón Andrej Rubľov
99. 1431 upálená Panna Orleánska
100. 1445 vynájdená kníhtlač, vytvorená nototlač
101. 1448 Ottaviano dei Petruci vytvoril nototlač aj pre menzurálnu notáciu
102. 1467 založená Academia Istropolitana
103. 1492 objavenie Ameriky
104. 1494 Španieli a Portugalci si rozdelili svet
105. 1519 Magaliens oboplával svet
106. 1498 Da Vinci namaľoval poslednú večeru a Monu Lisu
107. 1517 M. Luther vystupuje proti vydávaniu odpustkov, 95 téz
108. 1537 zomrel majster Pavol z Levoče
109. 1543 uverejnil teóriu Kopernik
110. 1564 narodenie Shakespeara
111. 1564 zomrel Micelangelo
112. 1594 zomreli Orlando di Lasso a Palestrina
113. 1598 1. opera Dafné ( Peri, Rinuccini)
114. 1600 opera Euridice ( zachovala sa)

Hlavné znaky hudby novoveku:

Renesancia:

115. presadenie viachlasu v cirkevnej i svetskej hudbe
116. vznik univerzálneho štýlu – mix talianskej tradície a franko-flámskej
117. spôsob kompozičnej práce prechodom zo subcesívnej na simultálnu
118. sociálna funkcia hudby: svetská, sakrálna, príležitostné slávnosti, pre znalcov a pod.
119. kreativita umelcov – res facta – umelecké dielo nadaného umelca
120. imitácia prírody, skutočnosti
121. príklon k chromatike
122. umelci v roli služobníka, diela na objednávku
123. 1430 – 40 vzniká biela menzurálna notácia
124. 16. stor. – inperfektné členenie – 2 párne členenie nôt. Zákl. časová jednotla –taktus- časomiera, rýchlosť pulzu a pohodlnej chôdze
125. Vznik nototlače

ROZVOJ POLYFÓNIE V CIRKEVNOM VIACHLASE

Anglicko – JOHN DUNSTABLE – vyspelá hudba

1. tradičná anglická hudba
2. hudba ars novy
3. tre cento

Syntéza všetkých 3 prvkov v jeho tvorbe. Vytvoril tenorovú omšu, ktorá má rovnaký c.f. pre všetky časti omše. Ďalší predstavitelia:

JOHN TAVERNER

THOMAS TALIS

L. WILLIAMS

ROBERT WHITE

THOMAS MORLEY

WILLIAM BIRD

Francúzsko, Holandsko, Burgunsko a Nizozemsko malo 5 generácií franco – flámskej školy:

1. 1420-1450 – Guillaume Dufay, Gilles Binchois
2. 1450-80 – Johannes Ockaghem
3. 1480-1520 – Jacop Obrecht, Josquin des Pres
4. 1520-50 – Adrian Villaerd, Nicolas Gomberd, Jacobus Cleberds non Pappa
5. 1550 – 1600 – Phillip de Monte, Orlando di Lasso

1. Dufay písal žánre ako moteto, omše, autonómnosť hlasov, spevnosť, používal fauxbordon a rozvinul jeho techniku. Boli notované dva krajné hlasy. Pôsobil v Ríme, vo Vatikáne v pápežskej kapele. Bol veľmi obľúbený, vysvetený za kňaza. Diela:

7 kompetných omší, 40 neúplných, nezachovaných omší, 100 motét, 60 šanzónov, 10 tal. Kompozícií

Binchois pôsobil v Burgunskej škole. Napísal 60 viachlasných piesní, omše, šanzóny.

2. Ockaghem zaviedol varírovanie c.f., rozvinul podoby kontrapunktickej techniky. Napísal omšu MISSA ROLATIONUM, vysoko intelektuálne umenie. Vytvoril druh omše messa parodia – c.f. prevzatý z inej svetskej hudby, od iného skladateľa-MISSA DE PLUS EN PLUS
3. J.d.Pres rozvíjal viachlas – najväčší hudobník svojej doby. Tvorí subjektívnu hudbu, využíva ostináto, preimitovanú sadzbu, opakovanie hl.témy. Delí zbory na menšie zbory. Vznik afektovej hud. reči – hudbou vyznačuje význam textu.
4. Tvorili 4,5,6 hlasné kompozície, rozvinuli teóriu rétoriky a afektovej teórie. Patrí sem aj Clement Janequin – ktorý tvoril šanzóny a zdôrazňoval zvukomalebné prostriedky a texty.
5. Lasso predstavuje vrchol vokálnej polyfónie, používa afektovú hud. reč, tvorí silné, efektívne piesne, silný hud.výraz. Komponoval omše, motetá, madrigali.

Ďalšie centrá hudby v Taliansku boli: Benátky a Rím.

Benátska škola:

126. škola založená pre spev pri dóme sv. Marka
127. katedrála sv. Marka mala 2 chóry
128. vhodnú akustiku, 2 organy, 2 zbory
129. rozvoj polychórie – zborovej techniky
130. osobnosti: Adrian Villaerd, Claudio Meruro, Andrea a Giovanni Gabrielovci
131. Giovanni Gabrieli – vytvoril korunovačnú omšu, v ktorej používal časti od Andreu, ktorý už vtedy nežil. Nakomponoval 3-4 hl.zborové prvky pre akustiku.
132. Dochádza k osamostatneniu inštrumentálnej hudby
133. Sonata pion e forte – najznámejšia kompozícia v korunovačnej omši ( korene concerta grossa)
134. Prepis vokálnych partov do inštrum.= canson da sonar.

Rímska škola:

135. pôsobila tu pápežská kapela
136. Giovanni Perluigi da Palestrina – vytvoril ideál polyfónnej hudby, jeho tvorba je nadčasová. Vyrovnanosť prvkov hudby, píše liturgickú hudbu, Vyše 100 omší, 250 motét, ktoré napísal podľa šalamúnovej zbierky piesne piesní. 35 magnifikátov, lamentácie, hymny. Najznámejšia omša MISSA PAPAE MARCELLI.

SVETSKÁ VOKÁLNA POLYFÓNIA

Tvorili sa 3 hlavné formy:

Frottola, Villanella, madrigal.

V roku 1533 vznikla zbierka madrigalov od viacerých autorov: Jacop Arcadet, Adrian Willaert, Phillip de Monte.

137. prevyšovala homofónia nad polyfóniou
138. štýl a capella
139. tvorili sa zvukomalebné madrigaly: Lasso, Palestrina, de Monte
140. chromatické madrigaly: Carlo Gesualdo da Venosa
141. sólový madrigal: Luca Marencio, Claudio Monteverdi

CARLO GESUALDO DA VENOSA vychádzal z chromatiky, ktorú rozvíjal. Bol bohatý, preto sa nemusel nikomu prispôsobovať a tvoril svojsky. Vrah medzi skladateľmi, zabil svoju ženu a jej milenca, ale bol šľachtic, preto mu to prešlo. Mal veľmi obtiažne chromatizmy, madrigaly veľmi zložité i texty. Bol psychopat.

Jeho chromatické madrigaly sa členia na: ( podľa textu)

1. harmonické zvláštnosti – princíp chromatickej terciovej príbuznosti, akordy majú rovnaký tónorod
2. využívanie chromatiky – používa interval Tritonus ( zv.4), často ho chromaticky vyplní. Typická ukážka zv.4 je v jeho madrigale Dolcisima mia vitta.
3. technika prieťahov – priťažná harmónia, tóny, ktoré nepatria do tóniny
4. diskontuita – niektoré hlasy končia náhle, zvyšujú napätie
5. pestrosť faktúry – homofónia, polyfónia ( striedanie napätia)
6. strieda sa hustota hlasov – skladba nie je monotónna
7. využíva techniku expresio – verborum – silné texty, pri slove smrť (morire) sa vždy objaví chromatika. Piata kniha madrigalov má 6 foriem: 1. homofónia, 2. imitácia, 3. homofónia, 4. polyfónia, 5. polyfónia a homofónia, 6. vrchol všetkých zložiek
8. práca s rytmom, zrýchlenie

Estetickým ideálom je asymetria.

PRAHA – centrum hud. života na dvore Rudolfa II.

Ján Sixt – český skladateľ

INŠTRUMENTÁLNA HUDBA RENESANCIE

Dobové pramene: pamiatky, popisy dobových nástrojov.

142. rozmanitosť registrov a ladenia, rozsahu
143. dychové, klávesové, strunové nástroje sa zdedili a vylepšili
144. dychové – zobc.flauta, šalmaje, krumhorn, kornety
145. plechové – trúbky, pozauny
146. sláčikové – viola da gamba, viola da brachio, mali viac strún, nemohlo sa hrať vibráto, ale zvláštny spôsob ozdôb
147. klávesové: klavichord, čembalo, organ.
148. Strunové – brnkacie: lutna ( domáce muzicírovanie)
149. Notácia: ansámbly: menzurálna, existovali aj samostatné hlasové zošity, noty pre nástroje – tabulatúra, kde hráč vidí všetky hlasy a hmaty
150. Tanečná hudba – hudba usporiadaná do pravideľnosti, prebraté aj do ost. Hudby
151. Rýchle tance: pasamecco, saltarello, galiarda
152. Pomalé: basdance, pavana, polonica

HUDOBNÉ FORMY RENESANCIE

153. prepisy vokálnych skladieb
154. ricercar – prepis moteta, viacdielna kompozícia, imitačná technika. Adrian Vilaerd a A. Gabrieli ho vyvinuli do 2 línií: 1. tematické zjednocovanie dielov – vznik fúgy v baroku                                           2. prehlbovanie kontrastov medzi dielmi – vznik sonáty v baroku.
155. Cansona da sonar – prepis vokálneho diela, viacdielna, striedanie homof. a polyf. Uplatnenie polychorickej techniky, využívanie sólistov – vznik concerta grossa.
156. Toccata – tocare – udierať do kláves, pre klávesové nástroje.
157. Fantázia – skladba improvizačného charakteru, nezávislosť od vokálnej hudby.

HUDOBNÉ UKÁŽKY potrebné na hudobný test:

STAROVEK:

1. Orestes ( Euripida, 5 stor. p.n.l.)
2. Inštrumentálny fragment ( z Berlínskeho papyrusu)
3. Prvý Delfský hymnus na boha Apollóna
4. Tecmessin nárek (z Berlínskeho papyrusu)

CD Gregorio Paniagua – Atrium musicae de Madrid ( ukážky 1-4)

STREDOVEK:

5.   Alleluia ( Byzanstký spev, Ison)

6.   Žalm ( Ambroziánsky spev)

     7.  Introitus : Resurrexi ( spev Rímskej cirkvi)

     8.  Vox Clamantis ( Mozarabský spev)

CD MOYEN AGE I. ( ukážky 5-8)

GREGORÍANSKY CHORÁL:

9. Rorate coeli ( antifonálny spev)
10. Introitus: Adorate Deum ( responzoriálny spev)
11. Alleluia: Christus resurgens(melizmatický spev)
12. Victime paschali laudes
13. Veni Sancte spiritus
14. Dies irae
15. Stabat Mater dolorosa

CD Hrčková: Dejiny hudby I., Gregian chant1, 2.

RANÉ FORMY VIACHLASU:

16. Domine labia mea ( organum, Saint – Martial de Limoges, 12. stor.)
17. Veri solis raduis ( discantus, Saint – Martial de Limoges, 12. stor.)
18. Plus bele que flor ( moteto, Montpellier, 13. stor.)
19. Gloria ( gymel)

CD MOYEN AGE 4. ( ukážky 16 – 19)

NOTRDAMSKÁ ŠKOLA:

20. Leoninus: Alleluia: Pascha nostrum
21. Perotinus: Viderunt omnes
22. Perotinus: Deus miserus hominis

CD 2000 years of music 2

ARS ANTINQUA

23. Se je chante
24. Amours, dont je sui
25. J´ai mis toute ma pensee
26. S´on me regarde

CD 2000 years of music 2 ( ukážky 23 – 26)

ARS NOVA

27. Philippe de Vitry: Cum statua
28. Messe de Tournai: Gloria
29. G. de Machaut: Messe de Notre Dame

CD Hrčková: Dejiny hudby I.

SVETSKÁ JEDNOHLASNÁ PIESEŇ V STREDOVEKU

TRUBADÚRI

30. Anonymus: A l´entrada del temps clar
31. Bernart de Ventadorn: Vida
32. Bernart de Ventadorn : Quand vei la laudeta mover

CD MOYEN AGE 3 ( ukážky 30-32)

TRUVÉRI:

33. Adam de la Halle: De ma dame vient
34. Adam de la Halle: J´os bien a m´amie parler

CD MUSIC OF THE GOTHIC ERA 2 ( ukážky 33, 34)

MINNESäNGRI

35. NEIDHART: Sinc an, guldin huan!
36. Tannhäuser: Ich habe ein wip
37. Neidhart: Owé dine not
38. Oswald von Wolkenstein: Wol auff, gesell

CD MOYEN AGE 3

SVETSKÁ VIACHLASNÁ PIESEŇ

39. G. de Machaut: De totutes fleurs
40. Anonymus: Bella granata
41. Francesco Landino: Che pena é quest´al cor
42. G. d Machaut: Honte, paour
43. John Taverner : Missa mater christi sanctissima: Benedictus
44. Thomas Tallis: Lamentations
45. G. Dufay: Missa ave Regina coelorum: Sanctus
46. G.Binchois: Triste plaisir
47. G.Binchois: Amours mercy
48. G.Binchois: Je me recommande
49. Johannes Ockegham: Prenez sur moy
50. Johannes Ockegham: Missa de plus en plus: Sanctus
51. Josquin des Pres: Ave Maria
52. Clement Janequin : Chant des oiseaux
53. Adrian Willaert: Vecchie letrose
54. Orlando di Lasso: Mattona mia cara
55. Andrea Gabrieli: sanctus, benedictus
56. Giovanni Gabrieli: Omnes gantes
57. Giovanni Gabrieli: Sonata pian e forte
58. Andrea Gabrieli: Benedictus Dominus deus sabaoth
59. Giovanni Gabrieli: Canzona 9
60. Giovanni Perluigi da Palestrina: Stabat Mater
61. Carlo Gesualdo da Venosa: Dolcissima mia vita
62. Anonymus: Bassedance 7
63. Anonymus: Pavane 14
64. Anonymus: Gailarde
65. Anonymus: Ricercare XVII.
66. Anonymus: Curant
67. G. Gabrieli: Canzon X.
68. John Dowland: Lacrimae