Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta - hudobná výchova / Pedagogická interpretácia hud.skladieb

pedagogicka_interpretacia.doc (pedagogicka_interpretacia.doc)

Pedagogická interpretácia je výklad hudobného diela, didaktická disciplína zameraná na receptívnu hud.výchovu s cieľom rozpracovať teóriu hud.výchovy.

RECEPTÍVNA – prijímanie hudby, ktorú počúvam, zážitok.

PERCEPCIA – vstupná časť procesu, začiatok počúvania

APERCEPCIA – celostné rozpracovanie celého vnemu.

Cieľom pedag.interpretácie je:

1. naučiť deti vnímať hudbu, prežívať ju
2. zhodnotiť dielo

Teória počúvania hudby v súčasnosti:

3. vyberám skladby menšieho rozsahu
4. aspoň 3x vypočuť skladbu na hodine

1. celostné počúvanie
2. analytické
3. syntetizujúce

Herdenova teória (1977):

1. orientačná
2. analytická
3. syntetická

Langsteinovej teória:

1. analytická – púšťajú sa ukážky + komentár
2. syntetizujúce – žiaci sú už oboznámení, čo si majú všímať a čo majú očakávať.

Vývoj počúvania hudby:

5. ovplyvnený technikou
6. v období 1. ČSSR ( 1918 – 25) – koncentrácia iba na spev
7. Vladimír Helfert, dielo: Základy hud. výchovy na nehudobných školách – Veľký medzník
8. Výskumy ukázali, že asi 30% detí, ktoré idú do 1. triedy ZŠ je v zanedbanom hudobnom stave

Receptívnu uvedomelosť rozdelil Helfert na:

9. uvedomelú
10. neuvedomelú

Po roku 1945 už na Slovensku existovali 3 zložky hud. výchovy:

1. spev
2. hudobná náuka
3. počúvanie hudby

Bolo to len skôr teoretické rozdelenie, ako praktické, lebo učitelia neboli dostatočne pripravení. Preto ich vyučoval Viliam Fedor – bol 1. veľkým teoretikom SR, napísal 1. metodiku.

Ďaľšou veľkou teoretičkou bola aj Vrchotová – Pátová. František Lýsek sa tiež zaoberal problematikou počúvania hudby, vyjadroval sa kriticky k metodickým príručkám vydaným predtým, kritizoval, aby sa učitelia nesnažili len všetky diela rozoberať. Skôr len kritizoval, ale nedával žiadne návrhy, ako to zmeniť.

Langsteinová – nepredpisuje, ale dáva návod ako počúvať hudbu a spievať.

NOVÝ UČITEĽSKÝ ZÁKON:

1. – 7. ročník po jednej hodine HV

8. – 9. ročník spojenie hudobnej a výtvarnej výchovy – polhodina týždenne.

ŠPECIFICKÉ ČRTY DETSKEJ HUDOBNEJ RECEPCIE A RECEPTÍVNEJ HV

Ladislav Burlas napísal dielo: Teória hud.pedagogiky, kde sa venuje odlišnosťami dieťaťa, vychádza zo špecifických čŕt jedinca v dialektike rozvoja jeho síl – aspekt pôsobenia. Je nevyhnutné špecifikovať jednotlivé vývojové fázy:

11. mladší školský vek
12. starší školský vek

DETSKÁ HUDOBNÁ RECEPCIA:

13. dávkovanie hudby
14. opakovanie skladieb
15. dávkovanie verbálnych info o hudbe
16. selekcia a výber info
17. správne zvolená motivácia
18. verbálny výklad
19. jednoduchá hud.forma
20. základné tvarovanie hud.práce s hud.skladbou
21. využívanie analógií z mimohudobného sveta

STRATÉGIA PRE VYUČOVANIE:

22. analógia
23. paradox
24. atribúty
25. premyslené otázky
26. tvorivé písanie
27. stručnosť vizualizácie
28. fluencia – tvorivosť

Rozdelenie výchovy podľa Wolfganga Roschera:

1. polyestetická výchova
2. integratívna výchova

SÚČASNÝ STAV DETSKEJ RECEPTÍVNEJ HUD.VÝCHOVY

Je ovplyvnený Európskou pedagogikou – využitie medzipredmetových vzťahov.Iniciátormi boli nemeckí a rakúzski pedagógovia, ktorí vytvorili model integratívnej hud.pedagogiky.

W. Roscher – zakladateľ inštitútu pre integratívnu hud.výchovu a polyestetickú hud.výchovu v Saltzburgu.

Kladie dôraz:

29. interdisciplinárny prístup
30. cieľom je spojiť všetky druhy umenia
31. zameriava sa na komplexný prístup
32. na všetky vekové hranice žiakov
33. integratívna hv prináša podnety pre muzikoterapiu.

Polyestetická výchova – na Slovensku je prezentuje Wolfgang Mastnak v diele: Zmysly – umenia – život.

PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY DETSKEJ VÝCHOVY:

34. zásada tvorivosti
35. v rámci hudby – hudobná psychológia, názory, že tvorivosťou disponuje každý človek, ale miera tvorivosti je odlišná.

VÝVOJ POČÚVANIA HUDBY Z HISTORICKÉHO HĽADISKA

Každý hud.štýl má svoje špecifiká:

36. najstaršie vývinové štádium je MONÓDIA. Je to málo rozvinutý typ, poslucháč sám hudbu interpretoval, nezavažovali vedomosti a bolo málo informácií.
37. Druhou etapou je vznik viachlasu. Speváci a hráči boli zároveň aj poslucháči, hud.zážitok sa viazal na osobnú interpretáciu diela. Pasívny poslucháč bol z nej vylúčaný.
38. Tretia etapa: poslucháči v dnešnom význame slova, vytvorením skupiny reprodukčných umelcov nastal rozmach chudobného umenia.
39. Štvrtá etapa: prelom vo vývoji, 16. – 18. stor., vznik melodicko – harmonického hud.myslenia. Vznikol aj nový spôsob počúvania hudby – harmonicko  - tonálne počúvanie. Akord sa chápe ako kompaktný celok, predtým bola iba horizontálna melodická línia, tu už máme aj vertikálnu. Inštrumentálna hudba sa vymaňuje spod vplyvu vokálnej. Vznik nových vnemov, hud.zážitkov, nových foriem.
40. Piata etapa: hudobný klasicizmus: vyváženie melódie a harmónie,vzniká syntetické počúvanie hudby. Hudba už určená na počúvanie pre poslucháčov. V 18. stor. sa začal tvoriť profil poslucháčov ako dnes. Vznik veľkých divadiel a opier. V novoromantizme sa kladie dôraz na nástrojovú farebnosť, vyvrcholenie v impresionizme. Tvorili sa komorné zoskupenia určené na domáce muzicírovanie.
41. Šiesta etapa: 20. stor. kladie na poslucháča veľké nároky. Veľa štýlov, orientácia je ťažká, vyžaduje si vedomosti, poslucháč musí ovládať viacero druhov počúvania hudby = systémové vnímanie hudby (schopnosť prelaďovať na iné systémy v POH).

FENOMÉN ESTETICKÉHO ZÁŽITKU V PEDAGOGICKOM PROCESE

Estetický zážitok má jednu veľkú prednosť, že je uspôsobený pre interiorizáciu ( človek si ho osvojí). Emocionálna zložka spôsobuje, že sa premietne do skúseností a správania skôr ako iné poznatky. Výskumy ukazujú. Že sebarealizačné tendencie sa uskutočňujú v zážitkovej sfére a orientácia na tento fenomén sa dostáva do humanisticko – kreatívnej výchovy.

Kniha Hudba a pravda od Romana Bergera, poukazuje na možnosť prostredníctvom estetického zážitku realizovať vzťahy. Pacifikovať tendencie rozijímania. Je predpoklad, aby sa človek stal osobnosťou. Teórie o vplyve hudby na žiaka sa kladne potvrdili. W.A.Mozart zvyšuje inteligenciu vo svojej dobe – Mozartový efekt ( dokonalá harmonická forma a interpretácia).