Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Katolícka univerzita / Filozofická fakulta / Dejiny filozofie 1

Dejiny filozofie 1 (dfil.doc)

1. prednáška

Základné informácie

mail:         smejkalova@fphil.ku.sk

Mgr. Ľubica Strhárska Šmejkalová

Konzultácie:        Streda: 13:30 – 14:30

                Štvrtok: 10:00 – 11:00        

Skúška:         písomka

Úvod do filozofie

Filozofia je vedný odbor, ktorý sa veľa a zložito pýta.

Filozofia – láska k múdrosti, pochádza z gréčtiny (milovať múdrosť); philo = milovať, sophia = múdrosť

Nejde len o mudrovanie, ale i hľadanie dôkazov

Podľa cieľov, delíme odvetvia filozofie

Filozofi – vodcovia rôznych hnutí, bežné zamestnania, univerzitní profesori, venovali sa rôznym prír. vedám, šľachtické rody bez zamestnania

„Život bez skúmania nestojí človeku za to, aby ho žil.“ Sokrates

Filozofia núti človeka, aby nepreberal názory nekriticky, ale aby sa zamýšľal.

Filozofia je skôr špeciálnou vedou (ani humanitná ani prírodná), ale radíme ju medzi humanitné vedy.

Niektoré jej odvetvia sa oddelili:

Dejiny filozofie                                Systematická filozofia

                        Teoretická fil.                                Praktická fil

                        1. metafyzika (ontológia)                1.etika – morálka vzťahujúca

                        =>Aristoteles                                sa k sebe ako celku

                        2. logika (veda o spr. mysl.,                 2.metaetika – logicko –lingv.

                        zákonoch, formách)                        oblasť

                        -dielo Organon                                3. estetika

                        3. teória poznania                         4. filozofia práva (politická fil)

                        (gnozeológia, epistemológia, noetika)        5. filozofia výchovy

                        4. filozofia jazyka                        6. filozofia psychológie

                        5. filozofická teológia                        7. filozofia histórie

                                                                8. filozofia kultúry

                                                                9. filozofia umenia

                                                                10. filozofia prírody

                                                                11. teória vedy

2. prednáška

Počiatky filozofie

=> Milétska škola a Pytagorovci

- určiť počiatky fil. je dosť ťažké – vyvíjala sa na západe i na východe

Západ  - Táles z Milétu                Východ – Konfuciusove Hovory

->astronómia, matematika        - >spol. záujmy, ako žiť a pod.

        (prír. vedy)

- západný typ myslenia sa zrodil v Grécku (Antická fil.) – Táles z Milétu

Antická filozofia (delenie podľa Sokrata)

- predsokratovské obdobie - prírodné vedy

- klasické obdobie (Zlatý vek – Sokrates, Platón, Aristoteles) – S príchodom Sokrata sa dostávajú do filozofie aj sociálne otázky (Ako správne žiť...)

- helenistické obdobie (záver antiky; nielen grécka, ale už aj rímska filozofia)

Geografická a sociálna časť vzniku filozofie

- Iónske pobrežie, mesto Milétos – bohaté centrum obchodu, aristokratická vláda... Ľudia neboli na rozdiel od V zaťažovaní náboženstvom, mali priestor na premýšľanie.  TU vznikla filozofia.

- Siedmi mudrci – prvou predzvesťou bola okrem kozmogónie (snaha o hľadanie vzniku počiatku sveta) a  arché (počiatok sveta) činnosť tzv. siedmich mudrcov (hoi sto foi). Väčšina z nich boli osvietení štátnici, v skutočnosti ich bolo 10, číslo 7 je symbolické. Ich názory sa týkali hlavne morálky a životnej múdrosti. Známy z nich je filozof Táles. Zachovali sa len isté sentencie.

Predsokratovské obdobie

- prírodné zameranie

- 6. – 5. stor. p.n.l

- Milétska škola, Pytagorovci, Eleati, Herakleitos z Efezu, Poeleati, Atomisti

Milétska škola –Táles z Milétu, Anaximandros, Anaximenes

->Táles        - veda  a kozmológia

        -nemytologické vysvetlenie prírodného sveta

        - racionálny postup – 1.vedec

        - priniesol grékom 1. geometriu

        - arché: VODA

        -> Anaximandros        - položil základy kozmológie, ktorá pretrvala až do čias Kopernika

                                - arché: APEIRÓN         - neobmedzené

                                                        - neurčitá substancia, ktorá je základom

                                                        4 prvkov: V, O, V, Z        

                                                                                                   -    materiálna podstata apeirónu

        -> Anaximenes – VZDUCH

Pytagorovci        

-6. st. p.n.l. – 1-2 st. n.l.

- Malá Ázia a Egejské more                        

- nebola to úplne filozofická škola, skôr nábožensko – filozofický spolok

- mesto pôsobenia je Krotón

Delia sa na:

1. - starší        - Alkmaion, Pytagoras
2. - mladší        - Filolaos

- Akuzmatici – nábožensko- etické názory, prijímali Pytagorove myšlienky skôr dogmaticky.

- Matematici – rozvíjali filozofické učenie o číslach.

- arché: ČÍSLO

- Pytagoras zo Samu

        - matematik, astronóm, akustik

        - v spolku ako nepochybná autorita. Jeho učenie poznáme len od jeho žiakov – patrili medzi nich aj ženy.

        - Večernica a Zora je tá istá hviezda.

        - položil základy pseudovedy

        - Svet je usporiadaný celok, kozmos. Pohyb telies je vyjadrený číslami, číselným pomerom je možné vyjadriť všetko. Všetko je číslo. 1-bod, 2-2body, 3-plocha, 4-štvorsten. Číslo 10 je dokonalé. Existuje aj 10 protikladov.

Číslo je aktívny formulujúci princíp, ktorý riadi svet, určuje poriadok a vzťahy.

Celok = jednota + harmónia        založená na obmedzenom a neobmedzenom.

3. prednáška

Herakleitos z Efezu

- 535 – 480 p.n.l.

- žil v Efeze

- svojský štýl života i vyjadrovania

- 130 zlomkov z diela O prírode

- svet bol je aj bude a nikto ho nevytvoril

- arché: OHEŇ         - večný, živý

                - dynamický a aktívny princíp bytia

„Panta rei“ Herakleitos (všetko plynie)

„Sme a nie sme“

Svet je ako rieka, ustavičné, nemenné, no zároveň menné.

Nie je mu cudzí ani pokoj, i keď hovorí o ustavičnom plynutí.

Hovorí o protikladoch, ktoré nestoja proti sebe, ale existujú súčastne a dopĺňajú sa. Uznáva LOGOS, ktorý je objekt. princípom a všetko riadi.

- Učenie o jednote a boj protikladov sú zákl. jeho učenia.

Harmónia je jednota a rovnováha protikladov.

Svet je zložený z protikladov. Protiklady sa dopĺňajú no zároveň sú i proti sebe, a i keď proti sebe bojujú, nie sú navzájom deštruktívne.

Eleátska škola

- Elea – zaostalé poľnohosp. mesto v Taliansku

- hľadanie niečoho stáleho, stabilného

- zakl: Xenofanes z Kolofónu, ďalší:  Parmenides, Zenón z Elei

Xenofanes

- kritizoval Pytagora, hl. jeho náuku, kritika Homéra za poľudšťovanie Bohov

- Arché: VESMÍR, alebo boh – celý vidí, myslí a počuje; ničím sa nepodobá človeku, nie ako antickí bohovia Olympu => PANTEIZMUS = boh stelesnený s prírodou

        -> tento názor bol neskôr vyvrátený – pohybujúca sa príroda vs. stabilita

Parmenides je X. žiakom

- báseň O prírode – 2 časti - Cesta pravdy a Cesta zdania

- >pridŕžať sa rozumu a nie zdania (zmyslov)

- môžeme ho pokl. za zakl. ONTOLÓGIE (METAFYZIKY) – 1. vyslovil problém bytia – celé súvislé, nekonečné a nemenné, sebestačné; myslenie a bytie je u neho totožné

ľudská reč je nutne klamlivá

Zenón z Elei – žiak Parmenida

- prišiel s P. do Atén

- realita je jednoduchá  a nemenná a zmyslová skúsenosť nás zavádza

- Apórie ho preslávili – neriešiteľné problémy (vyzerajú akoby bez riešenia)

        Z jeho diel len zlomky; najznámejšie apórie :         

1. Dichotómia
2. Achilles  a Korytnačka
3. Šíp

- názory o pohybe a boji protikladov sú mylné a nad tým všetkým je niečo nemenné a stále

Poeleátska škola

- Ako odozva na predchádzajúce školy

- Empedokles a Anaxagoras

Empedokles

- 2 diela: O očisťovaní – pojednáva o mystike

        O prírode – nadväzuje na ranú grécku fil.

- rečník a pokračovateľ Pytagorovskej tradície ovplyvnený Parmenidom

        ->neexistuje vznik a zánik, iba zlučovanie a rozlučovanie

posledné čiastočky kozmu sú živly O, V, Z, V. Na druhú stranu kladie Lásku a Svár ako pohybové príčiny. Tie spôsobujú spájanie a oddeľovanie. A tým je usporiadaný celý svet.

4 korene + láska = dokonalosť

centrum poznania je podľa Empedokla okolo srdca, bo je tam najviac krvi a to je najlepšia zmes 4 koreňov.

Venuje sa i bytosti a tvrdí, že údy bytostí sa spájajú náhodne. Hlavná téma Empedokla: z 1 vzniká mnohé  a z mnohého 1.

Anaxagoras

- z Klazomé

- pôsobil v Aténach

- O prírode – napísané v próze

Núz (rozum) – usporiadava nekonečné množstvo semien vecí. Je praprincípom vecí.

- začiatok existencie: Chaos a práve Núz vytvoril kruhový poriadok

Atomisti

1. Tvorca atomistickej teórie je Demokritos – jeho učiteľom bol Leukipos
2. Demokritos pôsobil v tom čase, kedy aj Platón a Sokrates.
3. Dielo: Malé usporiadanie sveta – je tu rozpracovaná matematická teória hmoty

          Veľké usporiadanie sveta – venuje sa kozmu

          Spis o rozume

Podľa Demokrita:

1. Atómy + prázdno (tam sa tieto atómy pohybujú – ich pohyb sa nazýva vír)
2. Atómy sú malé a hmotné.
3. Vysvetliť svet znamená objaviť príčiny javov – ide  tu o náznak vedeckosti – Čo je podstatou? Čo príčinou?
4. Aj duša a myslenie sú zložené z atómov.
5. Všetko sa deje podľa nevyhnutnosti, lebo príčinou všetkého je vír (vír = nevyhnutnosť).

Sofisti

4. Nejde o filozofickú školu, ale o platených učiteľov múdrosti.
5. Je pre nich veľmi dôležitá rétorika – aby ich žiaci vedeli presviedčať – to preto, lebo kto vedel presvedčivejšie hovoriť, ten mal pravdu.
6. Šírili skepticizmus, lebo hovorili, že naše zmysli sú nespoľahlivé.
7. Delíme ich na 2 skupiny: 1. Sa venovali človeku   2. Vyznávali

Agnosticizmus = krajné popieranie akéhokoľvek poznania.

8. V etike popierali spoločenské normy a hodnoty

Protagoras – bol Sofista; jeho výrok: „Človek je mierou všetkých vecí...“

Zlatý vek antickej gréckej filozofie. Sokrates, Platón, Aristoteles (5. – 4. storočie p.n.l.). Centrom rozvoja sú Atény.

4. prednáška

Sokrates; Platón

SOKRATES

9. Narodil sa v Aténach, kde žil celý život.
10. Bol synom sochára a pôrodnej babice.
11. Oženil sa s Xantipou (hašterivou ženou)- mal s ňou 3 synov.
12. Bol učiteľom, no žiadnu školu nevlastnil, neriadil a nezaložil.
13. Jeho učenie sa šírilo po uliciach a nie sú známe žiadne jeho diela.
14. Počúval svoj vnútorný hlas – daimonion – akési svedomie.
15. Venoval sa etike.
16. O Sokratovi sa dozvedáme z Platónových ranných dialógov.
17. Maieutické umenie = duchovný pôrod pravdy, pri ktorom asistuje. Požaduje esenciálnu definíciu – on sa pýta.
18. Podstata ranných dialógov – hľadá odpoveď (definíciu) na otázku, čo je X. Tieto dialógy nikdy nekončia šťastne, hľadajúci vždy hľadajú definíciu.
19. Sokrates presviedčal svojich poslucháčov, že bez vedenia sa nemožno dopracovať k cnosti. Hľadanie pravdy je dôležité.
20. Jeho výrok: „Viem, že nič neviem.“
21. Niektorí ho nemali radi. Vzniklo dielo Obrana Sokratova od Platóna. Nakoniec ho uväznili, vypil čašu s jedom a umrel vo veľkých bolestiach.

PLATÓN

22. Znamená „niekto široký“.
23. Jeho pravé meno – Aristokles; Platón bol len prezývka.
24. Keď Sokrates zomrel, Platón mal 28 rokov. Založil školu ACADEMIA.
25. Napísal dielo Ústava – nehovorí tu ešte o zákonoch.
26. Jeho diela sú menšie celky v podobe dialógov, ktoré niečo prejednávajú. Spolu bolo 34 dialógov + Listy, Obrana Sokratova.

1. Rané dialógy: Obrana Sokratova, Lachés, Charmides, Symposion, Faidon, Menón.
2. Stredné dialógy: Parmenides, Ústava.
3. Neskoré dialógy: Zákony, Kritias, Timaios.

27. Rozlišuje 2 svety

1. Zmyslovo vnímateľný (náš dnešný)
2. Svet ideí (je mimo priestor a čas)

Ide o dualistické chápanie sveta. Vo svete ideí zmena nie je – ríša ideí je večná a idey sú vzory predmetov, vecí co svete. Najvyššia idea je idea dobra. V našom svet sú zmeny.

28. Teória poznania: poznanie pre Platóna je len večná nemenná pravda. Naša duša prebývala (predtým, ako sme sa narodili) v ríši ideí a keď sa vytvárame, tak sa duša dostane do nášho tela traumatizujúco a na všetko zabúda. Naše poznanie funguje tak, že sa duša rozpamätáva na to, čo videla vo svete ideí. Telo je úzke, duša je večná a nadradená telu. Svoj názor na svet Platón podáva v Ústave – v Podobenstve o jaskyni.
29. Rozlišuje trojakú dušu:

1. Žiadostivá
2. Srdnatá (hruď)
3. Rozumová

30. Podľa duší rozdeľuje ľudí na:

1. Najvyšší – kráľ; filozof – ideálny panovník.
2. Vojaci a strážcovia.
3. Trieda pracovníkov a živiteľov spoločnosti.

5. prednáška

Aristoteles

31. Otec bol lekárom na dvore macedónskeho kráľa. On sám bol vychovávateľom Alexandra Macedónskeho.
32. LYKEION – škola Aristotelova (žiaci označovaní ako peripatetici – prechádzajúci sa – pri učení sa prechádzali záhradami), ACADEMIA – škola Platónova
33. Bol obvinený za bezbožnosť, opustil Atény a usadil sa v Chalkide.

CORPUS ARISTOTELICUM = 106 kníh, niektoré nepravé spisy určené k vyučovaniu; iné jeho diela zničené.

1. Logické práce – 6 ks, Organon
2. Diela s prírodovednou problematikou – Fyzika, O nebi, O vzniku a zániku
3. Práce venované prvej filozofii - Metafyzika
4. 6 prác z politiky, etiky a estetiky – Politika, Rétorika, Etika Nikomachova
5. Práce z psychológie a prírodovedy – O duši

         +     Dôležité dielo Kategórie, ktoré už ale radíme osobitne. Rozlišuje 10 kategórií.

Klasifikuje vedy na:

1. Theoretické vedy

1. Prvá Filozofia (metafyzika)
2. Druhá  filozofia (fyzika)
3. matematika

2. Praktické vedy         - etika, politika, ekonómia
3. Poietické vedy- remeslá, lekárska  a umelecká činnosť

Kritizoval Platónovu teóriu ideí.

Metafyzika        - sám tento názov nikdy nepoužil, hoci je to jasná metafyzika; on používal názov prvá filozofia

                - položil jej základy

                - Andronikos z Rhodosu ju pomenoval

                - spisy za fyzikou

                - Forma (hylé) a matéria (morfé) sú neoddeliteľne spojené (hylemorfizmus – náuka o látke a forme)

                Samotná látka je len prvý substrát, z ktorého vznikajú všetky veci. Obsahuje potenciu/možnosť, ale k určitej podobe dôjde až spojením s formou. Látka je substrát a sama o sebe je pasívna. Skutočnou sa stáva až spojením s formou.

POHYB - v diele Fyzika hovorí, že nie je pohyb mimo vecí a tento pohyb je večný

        - rozlišuje 6 druhov pohybov

Teleológia  (náuka o účele) -> každá vec na svete má svoje určenie - telos =ak k niečomu smeruje, tak

muselo aj z niečoho vzniknúť = príčina, causa – má 4 príčiny: materiálna, formálna - tvarová,

účinná - hybná, finálna – cieľová.

Súdil, že svet je večný, ale priestorovo konečný. V rade príčin sa nedá ísť do nekonečna, prídeme k prvému bodu, ktorým je Prvý hýbateľ (nie v kresťanskom zmysle Boh).

Kozmológia  -stredom vesmíru je Zem.

Názory na poznávanie – vychádza vo svojich teóriách z pozorovaní. Vedenie a poznanie vzniká zo zmyslového poznania, ale vnímanie s poznaním nestotožňoval. Poznanie je poznanie s rozumom.

Názory na psychológiu

Dielo o duši – prispeli ku vzniku psychológie

Rozlišoval trojakú dušu        - Rastlinná duša – vegetatívna schopnosť – rast a vyživovanie

                        - Živočíchy –vegetatívna +senzitívna schopnosť  - pudová schopnosť

                        - Človek - +rozumová schopnosť

= Rozum:        trpný a činný

Trpný – pominuteľný, ako nepopísaná doska, na kt. sa zaznačujú údaje získané zmyslami

Činný – večný, osvetľuje veci

Zakladateľ logiky

Napr. deduktívny úsudok         1. premisa: Každý cicavec je živočích

                                2. premisa: každý pes je cicavec

                                Záver: Každý pes je živočích

Biológia

- obrovský prínos

- vymedzil druhy a rody rastlín a zvierat (veľryba – cicavec)

Názory na spoločnosť

- človek je od prírody tvorom spoločenským

- Názory na štát - Dielo Politika

- 6 foriem štátu ->        Vláda jedinca: Monarchia / Tyrania

                        Vláda niekoľkých ľudí: Aristokracia / Oligarchia

                        Vláda väčšiny: Politeia /Demokracia

Otroctvo chápe ako samozrejmosť  - Otrok je živý nástroj s dušou => nástroj je otrok bez duše .

Etika

- praktický návod ako a za akých okolností sa ľudia môžu stať cnostnými. Pre každého je najlepšie to, čo je mu najprirodzenejšie. Pre človeka by to mal byť život podľa rozumu – potom je cnostný.

Cnosti zaraďuje medzi dva extrémy => cnosť je strednou cestou (statočnosť – nerozvážnosť/zbabelosť)

Aristoteles uzatvára klasickú filozofiu. Nasleduje helenistické obdobie: ako žiť?

6. prednáška

HELENIZMUS (334-324 p.n.l. – 30-31 n.l.)

Už sa nezaoberá všetkým, (nie z čoho je svet? Čo bolo na počiatku?)

1. Nejakú dobu ešte funguje Academia i Lyceion, a strediskom sú Atény.
2. Časom sa uchádza o priazeň i čím ďalej tým viac rozvíjajúca sa Alexandria (Chrám Múz, knižnica)
3. Bol prekladaný starý zákon – Septuaginta
4. Niektoré fil školy pretrvávajú a vytvorili sa nové: stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus

STOICIZMUS

1. Najvplyvnejšia filozofická škola
2. Stúpenci sa schádzali v sieni so stĺporadím (stoa poikilé)
3. Stoicizmus od Zenóna z Kitia
4. Bol ovplyvnený kynizmom, nakoľko študoval u Kynika Kratéta

KYNIZMUS nie je fil. školou – ide o spôsob života. Pohŕda materiálnymi statkami a konvenciami. Zakladateľ: Diogenes zo Sinope – žil v sude ako pes. Kynikos = psí.

1. U Zenóna z Kitia – ideál sebestačnosti (vplyv kinizmu)
2. Dal základ pre delenie filozofie na 3 časti 1. logika   2. Etika    3. Fyzika
3. Sám sa zaoberal najviac etikou
4. Nasledovníci: Kleanth- metafyzika, fyzika; Chryssipos – etika
5. Bohom daný systém sa nazýva príroda a cieľom nášho života je žiť v súlade s Prírodou
6. Všetko je predurčené, ale ľudia sú slobodní a zodpovední za svoje činy
7. Príroda prispieva k tvorbe cnosti; cnosť je nutnou i nevyhnutnou podmienkou šťastia
8. Nemožno odňať cnosť

EPIKUREIZMUS

1. Zakladateľ Epikuros
2. Stúpenci žili v Záhrade – škola (Epikurova záhrada) prosto, striedmo, stránili sa verejného života – i otroci i žena
3. Dielo O prírode
4. Epikurovo učenie aj v Lucretiovej básni O prírode
5. Epikuros prebral čiastočne Democritov atomizmus
6. Netreba sa báť smrti
7. Zmysly sú spoľahlivý zdroj informácií
8. Slasť je alfou a omegou šťastného života
9. Slasti: nižšie/ jedlo, pitie, pohlavná túžba/- spojené s bolesťou

          Vyššie /priateľstvo/ - uprednostňuje  

SKEPTICIZMUS

1. Zakladateľ – Pyrrhón z Elidy
2. Učil, že sa nič nedá vedieť a tak ani nenapísal žiadne knihy
3. Spor so stoikmi
4. Pri sporoch je potrebné nejaké kritérium !!! problém!!! Ľudia sú rôzni/rôzne chute, záujmy, pocity/ teda objektívne kritérium nie je
5. Popiera, že je možné niečo vedieť

HELENIZMUS V RÍMSKEJ RÍŠI

1.  najznámejší Marcus Tulius Cicero
2.  rečník, konzul, filozof
3.  vo filozofii hľadal útechu
4.  čo napísal nemá veľkú filozofickú hĺbku, skôr podanie filozofie je elegantné. Ide skôr o preberanie predošlých názorov. Neprišiel s nejakou novou teóriou.
5.  eklektik = vedec, ktorý nepríde s nijakou novou teóriou.
6.  Cicero – vytvorol latinskú filozofickú terminológiu
7.  spísal diela gr filozofov
8.  O povahe bohov, O osude, De finibus /encyklopédia názorov na povahu dobra/, O povinnostiach
9.  bol eklektik = netvorivý vedec, ktorý preberá myšlienky a postupy
10.  v pozadí uprednostňoval názory skeptikov(ale niečo vedieť môžeme), v etike názory stoikov (buď cnostný)

7. prednáška

Novoplatonizmus (Plotinos, Porfýrius); Ženy vo filozofii (Hypatia); Stredovek (základné charakteristiky)

Transformácia základnej otázky obdobia „Ako žiť?“ Ako sa oslobodiť od života? Ako sa zjednotiť s božstvom? Predtým ekekticizmus, teraz synkretizmus – zlučovanie nesúrodých prvkov.

Novoplatonizmus

- posledná veľká fil. škola v staroveku

- prvá ½ 3. stor. n . l.

- zakladateľ Amónios zo Sakka

Nadväzuje na Platónove názory a ďalej sa rozvíjajú.

- Plotinos, Porfyrius

Plotinos

- najväčší z predstaviteľov novoplatonizmu

- Platónovo preferovanie duchovna pred fyzickým doviedol do krajnosti (hanbil sa za svoje telo).

- odmietol obraz - tieň tieňa (telo je len tieň, a teda jeho obraz by bol len tieňom tieňa)

- Boh – fil. princíp prvotného jediného bytia; úplne dokonalé a absolútno; je jediným a všetkým; z neho všetko je

- teória emanácie – Boh prekypuje bytím a preto emanuje, ale zo  svojho bytia nič nestráca

- z vyžarovania vznikajú menej dokonalé a nižšie súcna ... duch, duša, hmota ...... hypostázy

- ide o cestu z hora nadol

Porfyrios

- Úvod k Aristotelovým Kategóriám

- logické učenie o znakoch pojmu

- najväčší logik novoplatonizmu

- pridal význam praktickej mystike

- kozmologické, astrologické, polemické práce proti kresťanstvu

Ženy vo filozofii

- vedecké pôsobenie žien – nie bez problémov, no i tak sa vo filozofii vyskytovali

- Pytagorovská škola (Pytagorova rodina)

- Periklova manželka Aspasia

- Periktóne / údajne Platónova matka/ - vraj napísala min 2 fil. práce

- Epikurova záhrada otvorená aj pre ženy

- Macrina /sestra Basila veľkého/

- Asclepigenia z Atén

- Hypatia – dôležitá pre nás

Hypatia

- Sprvu ju vyučoval otec Teón /učil na Uni v Alexandrii/, učila v jeho škole, neskôr ju sama viedla

- ovplyvnená novoplatonizmom

- záujem: matematika a prírodná filozofia

- o jej živote vieme od žiaka Synesiosa z Kyrény

nezachovali sa diela, zväčša komentáre

Stredovek

- 4. – 5. stor. n.l. po 15. stor. n.l.

- politicky: zánik Západorímskej ríše – pád Carihradu, Východorímskej ríše, príchod reformácie

- členenie stredovekej filozofie: Patristika - /2. stor. – 636 Z, 750V/

Začiatok, rozkvet, dozrievanie

- Scholastika - /800 – 1546/ nie len scholastická fil., ranná, vrcholná, neskorá scholastika

- vzťah s gréckou fil.

- Boh stojí na začiatku všetkého, nie je fil. princípom, ale ako osoba, živý Boh

- Stvorenie ex nihilo (stvorenie z ničoho)

- hodnota a sloboda človeka

- Boh chápaný osobne a trojjedinne

- sprostredkovanie dialógu medzi gréckou fil., alebo inou fil. a kresťanstvom, neskôr známe ako vzťah rozumu a viery

8. prednáška

->Patristika, Cirkevní otcovia, Augustín, Boethius

Patristika

- od apoštolských čias až po na Západe: smrť Izidora Sevilského r. 636 na Východe: smrť Jána Damascénskeho r. 750

- slovo Patristika zo 17. stor. ... označenie náuky Cirkevných otcov

- do 3. stor. gréčtina, potom na Západe: latinčina; na Východe: gréčtina, kopština, arménčina a sýrština

- stretanie gréckej filozofie s kresťanským učením /odmietanie fil., dialóg s fil..../

- založenie, rozkvet, dozrievanie

Sv. Justín

- prvý kresťanský filozof

- kresťanstvo je pravá filozofia, lebo iba ono vie odpovedať na otázky už gréckych filozofov

- Kristus = prvorodený Syn Boží a Rozum – participuje na ňom celé ľudstvo

- aj tí, čo žili podľa rozumu sú v istom zmysle kresťania

Tertulián

- zavrhuje grécku fil. ,uznáva len takú, čo je v súlade s Božím zjavením

- 1. krát pojem osoby /pri vysvetlení sv. Trojice/

- zastáva subordicianizmus – nerovnocennosť – odsúdené ako blud

Klement Alexandrijský

- Filozofia         - priviesť ľudí ku kresťanstvu

                - veriacim obhájiť vieru

- nie je spor medzi vierou a fil.

- učí o pohŕdaní telom

- duša má 3 časti: myslenie, odvahu, žiadostivosť /vplyv Platóna/

Origenes

- trojaký výklad sv. písma:

        - somatický : jednoduchý kresťania

        - psychický: dokonalejší kresťania

        - pneumatický: dokonalí a vyvolení

- Duša – nesmrteľná a netelesná, uväznená v tele

- dobrí a zlí duchovia – medzi duše

- človek nebol v pláne – odpad a následok hriechu

Aurelius Augustinus

1. Sv. Augustin
2. hýrivý život, matka Monika sa modlila za jeho obrátenie. Ovplyvnený novoplatonizmom. Nechal sa pokrstiť, asketický život, kňaz, biskup z Hippo
3. diela: Proti akademikom, Vyznania, O Božom štáte, O učiteľovi, O slobodnej vôli, Principy dialektiky, O blaženom živote...
4. šťastie- chcenie dobrého, cnosť
5. ak sa aj mysli mýlia, nemýli sa akt vnímania: ak by som sa aj mýlil, som
6. najbližší ku kresťanstvu je novoplatonizmus
7. pravé poznanie je vyhradené čistému mysleniu a to je v našom vnútri
8. iluminácia- spoznanie pravdy sa deje prirodzeným osvietenim človeka Bohom, Boh osvecuje človeka, Boh je najvyššia pravda a on ju zo seba vyžaruje
9. zlo- nedostatok dobra
10. prepojenie filozofie a viery: cháp aby si veril a ver, aby si chápal
11. nie je problém dokázať Boha., dôkazy- má spoločné s inými aj vlastný noologický. Boh spoznaný ako dokonalosť bez ktorej sa nedokonalosť nemôže ani myslieť
12. stvorenie sveta- ex nihilo
13. duša oživuje telo, je vyššie ako telo, telo je väzením pre dušu
14. človeka identifikuje s dušou, ktorá používa telo
15. ľudská duša na obraz Boží- myslí a miluje
16. človek ako individum
17. problém času- ako zážitok minulý, prítomný a budúci
18. mravnosť- správne chápanie sa k veciam
19. frui- láska kvôli veci
20. uti. Obrátiť sa k veci kvôli sebe
21. človek ma slobodný vôľu a len tá môže byť príčinou zla
22. predestinácia. Predurčenie
23. milosť- 1. dostačujúca- od zatratenia

                  2. účinná- nedá sa zaslúžiťe , je Božím darom

24. Božská a ľudská spoločnosť

Boethius

25. sprostredkovať Západu dielo Platóna a Aristotela, v podstatnom sa zhodujú- nepreložil všetky diela do latinčiny
26. spojiť vieru s rozumom
27. diela: Útecha filozofie, Úvod do filozofie, 4 časti quadrivia
28. filozofia: teoretická. praktická, logika
29. vyvolal spor o univerzálie. Či rody a druhy jestvujú reálne, alebo len myslenie
30. filozofia je jediná správna ceste k Bohu
31. duša je väznená telom
32. učenie je spomínané (vplyv Platón)
33. definícia osoby: nedeliteľná substancia rozumovej prirodzenosti

9. Prednáška

Scholastika, islamská, byzantská a židovská filozofia

Scholastika

1. Obdobie po patristike.
2. Raná, vrcholná, neskorá.
3. Zastavené rozpínanie islamu.
4. Veda slúži vedeckým cieľom.
5. Jazyk učencov: latinčina.
6. Vzdelávanie: slobodné umenia

1. Trivium (gramatika, dialektika, rétorika)
2. Kvadrivium (aritmetika, geometria, hudba, astronómia)

Špeciálne postavenie  malo štúdium teológie, filozofie. Tieto už nepatria k slobodným umeniam.

7. Karolínska minuskula – okrasné písmo, veľmi rozšírené.
8. Schola = škola
9. Scholastická metóda – 3 princípy:

1. Osvojiť si pôvodné texty.
2. Osvojené prísne racionálne.
3. Osvojené vedomosti podávať ďalej.

10. Literárne druhy: sentencie, komentáre, dišputy, sumy (rozsiahle diela).
11. Spor o univerzálie – nominalizmus(univerzálie sú len mená), realizmus (univerzálie existujú reálne), ich umiernené a extrémne formy.
12. Univerzity:  Paríž (1200) Oxford (1209)

Islamská filozofia

13. Prekladateľská škola v Tolede (prekladali do latinčiny).
14. Prekladateľská škola v Bagdade = DOM MÚDROSTI.

1. Preložili takmer celého Aristotela, niečo z Plotina, a niektoré dialógy od Platóna.

15. Avicenna

1. Lekár a filozof.
2. Kniha uzdravenia; Kniha nariadení a pozorovaní.
3. Metafyzika = veda o súcne ako takom.
4. Dôkaz existencie Boha z radu príčin (prevzal Tomáš Akvinský).
5. Činný a trpný intelekt.

16. Averoes

1. Už od svojich 20. rokov komentoval Aristotela  – KOMENTÁTOR.
2. Súlad medzi rozumom a vierou, medzi filozofiou a náboženstvom.
3. Rečnícke, dialektické a dôkazové argumenty:

1.  trieda rečníkov – zdravý rozum
2.  trieda dialektikov – logika
3.  trieda ľudí istej interpretácie – školení v argumentácii, filozofi.

Židovská filozofia

17. Ovplyvnená biblickými knihami, ale aj filozofickými prúdmi.
18. Filozofia má racionálne zdôvodniť vieru.
19. Boh = osoba, Stvoriteľ sveta, najvyššia morálna autorita.
20. Človek = božie stvorenie s rozumom a slobodnou vôľou.
21. Izák Israeli

1. Prvý židovský stredoveký filozof.
2. Kniha definícií.
3. Definícia PRAVDY = zhoda intelektu a vecí (prevzal Tomáš Akvinský).

22. Mojžiš Majmonides

1. Teológia, medicína, filozofia.
2. Sprievodca nerozhodných.
3. Biblia už obsahuje filozofiu, filozofia je nadradená teológii a má dokázať platnosť biblických náuk.

Byzantská filozofia

23. Málo preskúmaná, málo hodnotená, málo prístupné diela byzantských filozofov.
24. Filozofia ako niečo helénske.
25. Univerzálne sa filozofia neprednášala, i keď sa vytvárali privátne krúžky, školy, katedry.
26. Ideál filozofa = polyhistor; vie učiť každý predmet a je perfektný rétor.
27. Eustratios Nicejský

1. Komentoval Aristotela, chcel viesť rozhovory s inými (Arabi...), bol eklektik.

28. Juraj Gemistos Plenthon

2. Nadšený platonik.
3. Dielo Rozdiely medzi Platónom a Aristotelom.
4. Platón bol veľmi blízko kresťanstvu a kritizuje Aristotela.

10. prednáška

Anzelm z Canterbury, Peter Abelard, Albert Veľký

Anzelm z Canterbury

29. Benediktín, opát i biskup.
30. Monologion (Monológ), Proslogion (Dialón), O gramatike, O pravde, O slobode voľby, Prečo sa Boh stal človekom.
31. Verím, aby som nahliadol.
32. Dôraz na rozum.
33. Nahliadnutie medzi jednoduchým prijatím viery a mystickým nazeraním Boha.
34. Proces nahliadnutia prebieha z nutných dôvodov (bez autority Svätého Písma).
35. Pravda = duchom pochopiteľná pravosť.
36. Monologion – dva aposteriórne dôkazy Božej existencie: 1. Existencia dobier a oni majú niečo spoločné niečo jediné a dobré- Boh  2. Zo stupňov bytia.
37. Proslogion – jeden apriórny dôkaz Božej existencie = ontologický argument (I. Kant): Verím, že si niečím, nad čo sa nedá nič väčšie myslieť.

Peter Abelard

38. Príbeh lásky s Heloisou. Do konca života odlúčení, mníšsky život.
39. Študoval aj u extrémneho nominalistu, aj u extrémneho realistu a v spore o univerzálie zastáva ďalší typ – KONCEPTUALIZMUS (umiernený nominalizmus). Jestvuje univerzálne slovo, ktoré môže byť pririeknuté mnohým.
40. Dejiny nešťastí, Áno a nie, Poznaj sám seba, Logika pre začiatočníkov; Dialóg medzi filozofom, Židom a kresťanom.

Albert Veľký

1. provincial dominikanov, biskup
2. parafráyz a komentáre k Aristotelovým dielam; biblické komentáre
3. Doctor universalis
4. Doctor expertus
5. Svätec a učiteľ Cirkvi
6. Posledný univerzálny učiteľ
7. najlodnejší latinský spisovateľ stredoveku
8. patrón študentov prírodných vied
9. rozdiel medzi filozofiou a teológiou: rôzne pramene, avšak nestoja proti sebe- všetky vedomosti pochadzajú od Boha
10. duša je samostatnou substanciou, netelesným a nesmrteľným duchom, je formou a životným principom tela
11. dobrý pozorovateľ
12. v náuke o prírode- presné pozorovanie + špekulácia
13. opravoval i Aristotela
14. uznával vplyv hviezd na človeka, ale uznal len pravdepodobnosť predpovede a tým zachováva slobodu človeka

11. prednáška

Tomáš Akvinský

15. dominikán, inšpirovaný Aristotelom; svätý; cirkevný učiteľ
16. diela: Suma proti pohanom, Suma teologická, O království ke králi Kyperskému, O súcne a bytnosti, O pravde, O duši, O zle
17. vzťah medzi rozumom a vierou, medzi filozofiou a teológiou, ale zároveň ich zachováva ako samostatné vedy. Majú rôzne postupy a to z čoho vychádzajú, ale majú rovnaký cieľ: pravdu- teda nestoja proti sebe
18. chápanie súcna- metafyzika- nemožno ho dobre definovať; súcna sa líšsia podľa rôznych spôsobov bytia
19. transcedentálne určenia súcna- vyjadrujú to, čo je už v súcne obsiahnuté- transcedentálie. Sú 3-4: jedno, dobro, pravda, krásno
20. dôkazy Božej existencie rozumovou cestou
21. odmieta Anzelmov apriórny dôkaz
22. má 5 ciest k Bohu ( 5 aposteriórnych dôkazov)
23. apriori- predskúsenostné,
24. aposteriori- skúsenostné
25. 5 ciest k Bohu: 1. cesta z pohybu

                              2. cesta z účinnej príčiny

                              3. cesta z kontingentnosti súcien

                              4. cesta zo stupňov bytia

                              5. cesta účelovosti, finality súcien

26. tieto dôkazy nie sú nové, ale známe sa stávajú v Tomášovom podaní
27. odmieta Augustínov iluminacionizmus
28. zmyslové poznanie a rozumová činnosť prebiehajú spolu a nie oddelene
29. svet vznikov z ničoho Bohom a Boh ho stále riadí
30. odmieta Platónsky dualizmus ohľadne človeka
31. podstatu človeka tvorí telo a duša, ktoré sami o sebe sú len princípmi
32. anjeli sú nemateriálni
33. chápe dušu a telo ako formu a matériu
34. podstatou človeka je spojenie tela a duše, sami o sebe sú
35. matéria nie je u človeka bez formy, ale forma môže byť aj bez matérie...t,j. duša môže byť bez tela- je nesmrteľná ; iné: anjeli, Boh
36. duša oživuje telo
37. neexistuje predpôsobenie duše pred spojením s telom- neuznáva Platónov názor
38. jediná možnosť vzniku človeka- kreacionizmus- stvorenie...v okamihu oplodnenia. Teda človek je človekom od počatia od splynutia vajíčka so spermiou.
39. Od počatia – človek podľa bytia.
40. Od používania rozumu – človek je zodpovedný aj za svoje konanie.
41. Duša človeka je len 1 ale má 3 charakteristiky: vegetatívnu, senzitívnu a racionálnu.
42. Každý človek je zameraný na cieľ... na blaženosť, šťastie – nazeranie na Boha a milovanie Boha.

ŽENA je mas occasionatus – náhodné stvorenie, nepodarený muž.

43. Vplyv: oslabená aktívna sila v semene, nedostatok menštruačnej krvi, vonkajší vplyv napr. južné vetry, ktoré sú vlhké a spôsobujú v žene vlhkosť.
44. Podľa univerzálneho poriadku zriadeného Bohom je žena usporiadaná podľa zámeru prirodzenosti na dielo rozmnožovania.
45. Prebrané od Aristotela; aj iní – všeobecná mienka v stredoveku.

ETIKA(pokračovanie)

46. Každý človek túži po dobre; dobrá: skutočné a zdanlivé (On mi robil zle, tak ho zabijem. Podľa mňa je to dobro.).
47. Človek má slobodnú vôľu a slobodne si volí dobrá alebo zlo.
48. Pri rozhodovaní mám používať rozum, ak si mám zvoliť skutočné dobro, nie len momentálne pohnútky.
49. ZLO je slobodným aktom človeka, ktorý si dobrovoľne volí zlo.

Názory na právo

50. Zákony:

1. Večný
2. Prirodzený  - hl. zásada: robiť dobro, usilovať sa oň a nerobiť zlo
3. Ľudský/ é – pozitívne zákony

Zákony majú viesť k spoločnému dobru.

ČNOSTI

1. Dianoetické – rozumové a nadobúdajú sa učením (múdrosť)
2. Etické – morálne/ vôľové  (patria sem 4 kardinálne čnosti: opatrnosť, spravodlivosť, miernosť a zmužilosť)

ŠTÁT A SPOLOČNOSŤ

3 druhy spoločnosti

1. Nadprirodzená – Cirkev
2. Umelé – vznikajú na základe slobodnej dohody ľudí
3. Prirodzené – rodina, štát

Najlepšia forma vlády: monarchia s vládou jednotlivca, možno ho zosadiť ak sa zmení na tyrana... ak to má mať veľa obetí, tak trpieť dočasne tyraniu.

51. Všeobecne neuznáva totalitné režimy.

V stredoveku Tomáš Akvinský nedosiahol taký veľký úspech; novovek potláča náboženské; koniec 19. storočia a hlavne 20. storočie - objavenie veľkosti Tomáša.

12. prednáška

Duns Scotus, R.Lullus, Ockham, R. Bacon

JOHN DUNS SCOTUS

52. Františkán; Doctor marianus
53. Presadzoval náuku o nepoškvrnenom počatí.
54. Oxfordský komentár, Parížsky komentár

Metafyzika:

1. O sebe – ideál, všetko, čo môžeme vedieť
2. Pre nás – všetko, čo vieme

Teológia

1. O sebe – poznáva dokonale esenciu svojho predmetu (Boha)
2. Pre nás – tvoria ju ľudia – nespĺňa nároky vedy

1. Metafyzika je veda, teológia pre nás nie.
2. Filozofia je úplne závislá na teológii, teológia potrebuje len filozofický pojmový aparát.

55. Nie všetko naše poznanie potrebuje Božie zjavenie; vnímaním poznávame priamo jednotliviny a nepotrebujeme sprostredkovanie od univerzálii (realista).
56. Odmieta apriórne dôkazy (u Anzelma; Aj T.A. to odmieta)
57. Je možné, že je niečo zapríčinené, je možné, že je prvá príčina: je nutná, jedna a nekonečne dokonalá.

Človek = telo + duša v substanciálnej jednote.

58. Racionálne duša je nesmrteľná a nezničiteľná.
59. Racionálna duša obsahuje vôľu a rozum a vôľa má prednosť pred rozumom – voluntarizmus (milovať je viac ako poznať, vôľa závislá od rozumu je jej degradovanie prirodzenosti).

Viliam Ockham

Veľký logik, františkán

Narodil sa v dedine Ockham

Študoval v Paríži u Dunsa Scota

Doctor invicibilis – neporaziteľný učiteľ

Princeps nominalium – knieža nominálií

Diela proti pápežstvu a za oddelenie cirkvi od štátu, fz. a teolog. Diela, logické diela, komentáre; Suma logiky

Jeden z najdôležitejších logikov stredoveku

Ockhamova britva – princíp ekonomického myslenia: zbytočné je prijímať mnohé, keď sa dá prijať menej... Bez nutnosti sa nemá prijímať mnohosť

3 zdôvodnenia: ak je niečo evidentné; zaručenie cez autoritu Písma; poznané zo skúsenosti

Evidencia – kritérium vedeckosti; teológia teda nie je veda – voluntarizmus

Kritika metafyziky

Viera – súhlas bez evidencie na základe rozkazu vôle

Nominalizmus – slovo a pojem sú len znaky; univerzálie nie sú reálne, existujú len jednotliviny

Duša sa nedá filozoficky dokázať – iba prijať

Sloboda človeka – zaručená úsudkom vedomia

Dobrý a zlý môže byť len samotný akt vôle

Raimund Lullus

Mal 2 deti, žil ľahkovážne

Zjavenie – zmena života

Františkán, blahoslavený – šíril kresťanstvo, bojoval proti islamu

Šírenie kresťanskej viery, logika

Osvietenie – štýl ohlasovania viery

Doctor illuminatus – osvietený učiteľ

Poľnica Ducha svätého

Ars generalis – všeobecné umenie

Ars magna – veľké učenie

Ars brevis – krátke umenie

Ars ultima – posledné umenie

Logica Nova

Veľká kniha kontemplácie

Pravdy viery možno dokázať

Preklenúť spor viery a rozumu

Všetko obnoviť (i nové pochopenie prírody), ale najprv jazyk

Mechanické zariadenie na tvorenie nových súdov a vzťahov

Snaha o univerzálnu vedu – ars – spojenie logiky a metafyziky

Predchodca matematickej podoby formálnej logiky

Roger Bacon

Františkán, vedec – experimentátor

Pre rozpory z predstavenými bol internovaný

Opus maius – Väčšie pojednanie

Opus minus – Menšie pojednanie

Opus tertium – Tretie pojednanie

Vynálezy, uznával Artistotela ako prírodovedca

Vysoko si cenil aj matematiku

Filozofiu stotožňoval s vedou

Filozofia = matematika+fyzika+etika, najvyššia je matematika

Pozorovanie a experiment

Poznanie začína zmyslovou skúsenosťou zjednotením subjektu a pozorovaného objektu

Realista – existuje to, čo je všeobecné v tom, čo je jednotlivé

RENESANCIA A HUMANIZMUS

Začiatok v Taliansku, Florencia

Zväčšovanie chudobnej vrstvy

Oživenie záujmu o antiku

Kompas, pušný prach, kníhtlač, zámorské objavy

Humanizmus – cca 13. – 15. stor. – záujem o človeka, pohŕdanie scholastikou, dôraz na jazyk; krása v umení i literatúre

Renesancia – 15 – 16. stor. – znovuzrodenie, oživenie

Záujem o antickú literatúru, umenie, filozofiu, začína postupné oddeľovanie kultúry od viery

Mikuláš Kuzánsky

Vzdelával sa v Holandsku

O katolíckej svornosti

O učenej nevedomosti

Nemúdry o múdrosti

O pokojnej náboženskej tolerancii

Teológiu a filozofiu oslobodiť od logického formalizmu

Absolútno nemôžeme poznať, vieme o ňom len envedomky

Učená nevedomosť mán za cieľ mystické nazeranie

V Bohu sú všetky protiklady

Theologia negativa – nevieme, čo boh je, ale vieme povedať, čo Boh nie je, lebo Boh je pre ľudí nepoznateľný

Marsilius Ficino

Lekár, filozof, obdivovateľ Platóna a platonizmu, preložil všetky jeho diela

Podporovaný Mediciovcami

Dielo: Platonická teológia

Jendota kresťanstva, platonizmu, Hermesova

Vytvoriť náboženskú filozofiu, ktorá by sa vyhla sporu viery a rozumu

Ľudská duša – tu sa spája Boh s človekom

Úloha človeka: milovať Boha vo veciach sveta a milovať veci v ňom a milujúc Boha milujeme aj seba samých

Vytvoril Platónsku akadémiu vo vile od Mediciovcov – spolok nadšencov

10.12.2008

Niccolo Machiavelli

*Florencia

Diela – zamerané politicky; Vladár, Rozpravy o prvých desiatich knihách Tita Lívia, O umení vojny

Ideálom vladára je taký, ktorý robí to, čo je nevyhnutné, a koná tak, aby bol skôr úspešný, než morálne chvályhodný

Štáty sú živé organizmy

Potrebné mať Dobré zákony a dobré vojsko, donucovacia moc zákonov, prvotné je dobro obce a nie osobné

Vladár môže mať tak neobmedzenú moc

Giovani Pico della Mirandola

Vstúpil do Ficinovej platónovskej Akadémie, bol jedným z najlepších

Náuka – chcel zmieriť všetky náboženstvá a filozofické smery

Diela: O dôstojnosti človeka, O súcne a Jednote, Dišputy proti astrológii

Človek stvorený na obraz Boží je prostredník medzi Bohom a svetom

V slobode človeka spočíva najväčší dar Boha človekovi

Erazmus Rotterdamský

Chvála bláznovstva, O dôvode štúdia, O slobodnej vôli...

Chváli pravú múdrosť, ktorá sa svetu zdá často bláznovstvom a tú hľadá v objavení antických klasikov a cirkevných otcov

Všetko nezávisí od človeka, potrebuje aj milosť pokračovať v dobre, ale zasa nie všetko je len od Boha... Boh nie je tyran a človek nie je otrokom Boha – kritika Luthera