Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Hydrobiológia

Turbellaria (turbellaria.doc)

Ekológia vodných organizmov:

kmeň ploskavce (Plathelminthes)

podkmeň ploskulicovce (Turbellariomorpha)

trieda ploskulice (Turbellaria), je zložená z 9 radov

1. Xenoturbellida vakočrevovky
2. Macrostomida veľkoústky
3. Polycladida mnohočrevovky
4. Lecithoepitelida žĺtkovajcovky
5. Prolecitophora prolecitofóry
6. Seriata seriátky

podrad Proseriata

podrad Tricladina

7. Neorhabdocoela rovnočrevovky
8. Temnocephalida temnocefaly
9. Udodellida udonely

TRICLADINA

Čeľaď Planariidae

        Planaria

                Planaria torva

        Polycelis

                P. nigra                                ploskuľa čierna

                P. tenuis

                P. felina (Planaria cornuta)

        Phagocata

                P. vitta (Planaria vitta)

        Crenobia

                C. alpina (Planaria alpina)                ploskuľa vrchovská

Čeľaď Dugesiidae

        Dugesia

                D. lugubris (Planaria lugubris)

                D. polychroa (Planaria polychroa)

                D. tigrina

                D. gonocehala                                ploskuľa hranatohlavá

Čelaď Dendrooelidae

        Dendrocoelum

                D.  lacteum                                ploskuľa mliečnobiela

        Bdellocephala

                B. punctata

1. Fylogeneticko-morfologické adaptácie a ich odraz v ekológii hydrobiontov

2. Rozšírenie hydrobiontov vo svete a u nás

Ploskulice sú špecializované na určitý typ vodného prostredia. Vyskytujú sa ako vo vodách tečúcich, horských bystrinách, ramenách tak aj stojatých a to aj v periodických vodách, rybníkoch a jazerách. Väčšina druhov hlavne z tricladín sú negatívne fototropické. Druhy z horských potokov sú obvykle stenotermné (Crenobia alpina, Polycelis felina, Dugesia gonocephala). A v týchto vodách sa potom v závislosti na teplote prejavuje postupnosť ich výskytu v jednotlivých úsekoch. V najvyššom pásme je to Crenobia alpina v blízkosti pramenísk, nižšie Polycelis felina, nižšie Dugesia gonocephala. Druh Dendrocoelum lacteum, ktorý sa odlišuje od ostatných druhov slabou pigmentáciou žije v stojatých, prípadne slabo tečúcich vodách.

Rhabdocoelne ploskulice nachádzame v letných mesiacoch v menších vodách so silne pomnoženou riasovou vegetáciou alebo si zbytkami vyšších rastlín a iného organického materiálu. Väčšina týchto druhov je eurytermná, čo zrejme súvisí so silným kolísaním teploty v týchto vodách (Dalyella, Stenostoma, Microstomum, Macrostomum, Mesostoma). U rhabdocoelných ploskulíc bolo zistené, že druhy z rýchlo tečúcich vôd sú pohyblivejšie než druhy z vôd stojatých prípadne mierne tečúcich.

Niektoré druhy ako Dendrocoelum mrazeki, Dendrocoelides cavatica žikú v podzemných vodách a sú slepé. Phaenocora beauchampsi (Typhoplanida) parazituje v plodových priestoroch druhov rodu Daphnia (Daphnia magna, Daphnia pulicaria), pričom sa živí vyvíjajúcimi sa embryami.

Niektoré druhy z tricladín žije aj v pôde (Microplana huminicola, Bipalium kewense, Rhynchodemus terrestris).

3. Vývin, jeho trvanie vzťah ku teplote, svetlu, vlhkosti, prúdeniu a iným faktorom

Dôležitým environmentálnym faktorom, ktorý spúšťa rozmnožovania je teplota, hlavne ovplyvňuje produkciu kokónov. Napr. sa zistilo v jazere Linlithgow kde Planaria torva a Dendrocoelum lacteum sa začali rozmnožovať skoro v januári, potom nasledovala Polycelis tenuis vo februári a Dugesia polychroa v máji. Prahová hodnota teploty pre produkciu kokónov 1.5; 1.5; 5 a 10oC.

4. Mechanizmus získavania potravy, jej kvalita a kvantita

Ploskulice sú väčšinou dravce a živia sa oligochaetami, kôrovcami. Pri nedostatku potravy sú schopné konzumovať aj detrit alebo uhynuté živočíchy. Niektoré druhy z radu Neorhabdocoela sa živia rastlinnou potravou, ktorú získavajú tak, že slizom vytvoreným v rabditoch priľnú k podkladu a všetok prilepený materiál (detrit, riasy, prípadne prvoky) potom požierajú. Veľké druhy sa zmocňujú potravy vychlípiteľným pharyngom, tento môžu dosahovať až polovičku dĺžky tela. Dendrocoelum lacteum pri lovu potravy môže používať aj prichycovací orgán. Mesostoma ehrenbergi a niktoré ďaľšie druhy vystreľujú z kaudálnej časti tela, vlákna lepivého hlienu a obaľujú nimi korisť. Niektoré rody Microstomum, ktoré sa živia nezmarmi využívajú ich knidoblasty. Tieto po pohltení nezmarov asi po 20 hod. Objavia v ich pokožkových bunkách, a rovnako ako u nezmarov plnia obrannú funkciu. Pokiaľ majú knidoblastov už dostatok, prechádzajú na inú potravu a dokonca nezmarov z čreva vyvrhnú. Pokiaľ majú knidoblastov málo vyvrhnú inú potravu ak sa dostanú k nezmarom. Ploskulice sú schopné pri nedostatku potravy hladovať a to až cca 4 mesiace. Avšak vtedy sa nepohybujú.

Tricladina majú aj svojich nepriateľov. V potokoch sú to larvy niektorých druhov potočníkov. Ako zistil Wright (1975) potočník Dinocras cephalotes môže podstatne zredukovať populáciu druhu Crenobia alpina.

5. Dýchanie hydrobiontov, ekologické adaptácie dýchacích orgánov

Ploskulice dýchajú celým povrchom tela, čiastočne aj črevnou stenou. Niektoré rhabdocoelné ploskulice sú schopné prežívať v anaerobných podmienkach. Fyziologický mechanizmus tohto dýchania je však dosiaľ málo známy. Niektoré druhy majú v parenchymatickom pletive symbiotické zelené riasy (Dalyellia), ktoré pri fotosyntéze vylučujú kyslík, ktorý je následne pohlcovaný okolitým tkanivom ploskulíce a táto naopak dodáva riasam kysličník uhličitý a zlúčeniny dusíka. Pokiaľ sa tieto druhy chovajú v v zatienených nádobách ich zelené sfarbenie zmizne.

6. Vývinové cykly ako adaptácie na podmienky prostredia

7. Rozmnožovacie spôsoby charakteristické pre jednotlivé skupiny hydrobiontov

Ploskulice sú v prevažnej väčšine hermafroditi. Pri kopulácii jeden jedinec funguje ako samec, svalnatým penisom odovzdáva spermatozoidy druhému jedincovi, ktorý funguje ako samica. Niektoré druhy tvoria spermatofory. Pri kopulácii sú oba jedince privrátené ventrálnou stranou. Druh Mesostoma ehrenbergii kopuluje zavesený na slizovom vlákne. Oplodnené vajíčka sú ukladané u niektorých druhov (Planaria) do chitinóznych kokonov. Kokony majú guľovitý tvar, sú 3-4mm veľké a sedia na stopke. V jednom kokone býva 3-15 vajíčok a niekoľko stoviek žĺtkových buniek. Mladé ploskulice sa tu liahnu po niekoľkých týždńoch Okrem týchto tzv letných vajíčok produkujú niektoré druhy (napr. čeľ. Typhoplanidae) ešte trvalé vajíčka, u ktorých je liahnutie predĺžené. Tieto sa uvoľňujú buď cez pohlavné vývody alebo až po uhynutí jedincov a rozrušení tkanív. Vývoj všetkých vajíčok u sladkovodných druhov je priamy.

Okrem pohlavného rozmnožovania je veľmi rozšírené nepohlavné rozmnožovanie. Rozmnožujú sa priečnym delením (fissiparia) alebo pučaním. Pri fissiparii jednotlivé jedince vzniknuté delením (zoidi) ostávajú dlhšiu dobu spojené pričom sa opäť sami delia. Vznikajú tak retiazky spojené so 16 jedincov. Fissiparia je rozšírená u rhabodocoelných ploskulíc (Catenula, Microstomum).

Na základe rozmnožovania môžeme ploskulice rozdeliť na tri skupiny:

1. druhy, ktoré sa rozmnožujú výhradne asexuálne (Catenula, Microstomum)
2. druhy rozmnožujúce sa výhradne sexuálne (americké druhy Curtisia, Procotyla )
3. druhy, ktoré sa rozmnožujú oboma spôsobmi, väčšina tricladných ploskulíc .