Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov / Teórie politických strán a straníckych systémov

Teàoe politických strán a straníckyh systémov (tpsssi._prednaska.doc)

1. politické strany sú neoddeliteľnou súčasťou liberálno-demokratických systémov
2. polit. strana je zákl. spojovací článok medzi občanom, spoločnosťou a št. mocou

POJEM A DEFINÍCIA POLITICKEJ STRANY

3. pars = časť celku (spoločnosti)
4. Sartori používa partire ako deliť, vydeľovať
5. staroslovenské slovo starona = rozprestierať sa
6. časť celku tvoria záujmové spoločenské skupiny
7. polit. strany sú reprezentantmi najrôznejších záujmov, ktoré v spoločnosti existujú
8. každá definícia je poznačená časom a priestorom, t.j. v akom priestore a čase je vytvorená
9. žiadna univerzálna všeobecne platná definícia politickej strany v politológii neexistuje

1. charakteristické znaky polit. strán, definície, odlišnosti od hospodárskych a sociálnych, vývoj definícií polit. strán až do súčasností...
2. polit. strany sa vydeľujú tým, že sa usilujú o získanie politickej moci
3. organizácie vytvorené na boj za záujmy urč. spol. skupín, cieľom ich boja je získať moc v štáte... strany sú spol. organizácie, ktoré majú dobrovoľné členstvo, ktoré sa usilujú získať moc v štáte pre svojich vodcov, dosiahnuť materiálne výhody alebo osobné ciele (alebo obidvoje) členov strany
4. Weber zdôrazňoval že strany pôsobia vo sfére moci doma (vo vnútri štátu), úsilie získať moc vytvára spoločné záujmy
5. uskutočnenie všetkých záujmov je druhoradé, určujúcim záujmom je získanie moci
6. nie všetky polit. strany musia byť triedne inštitúcie
7. strana je akákoľvek politická skupina ktorá je identifikovaná   na základe oficiálneho názvu, ktorá sa predstavuje vo voľbách a je schopná umiestniť svojich kandidátov prostredníctvom volieb (v slobodných alebo nie) do verejných úradov

8. záujmové skupiny, nátlakové skupiny - nejde im o získanie polit. moci ale o ovplyvnenie polit. moci

nátlakové skupiny ekonomického charakteru (odborové organizácie)

občianske hnutia

politické hnutia

politické strany

9. v 2. pol. 20. st. vznikli nové netradičné hnutia, neodemokratické hnutia - tieto hnutia sú protitotalisticky orientované, vo svojej činnosti nenásilné ale názorovo kritické, tieto hnutia spájal jediný cieľ - antikomunizmus

4 revolučné fázy:

eufória

rozkol

jakobínstvo

chaos

... výsledný efekt = volanie po autoritách

VZNIK POLITICKÝCH STRÁN

Teoretické prístupy k vzniku a vývoju politických strán (všeobecné podmienky vzniku)

3 základné prístupy vzniku polit. strán:

1. podľa Klausa von Beyneho

1. inštitucionálny prístup (M. Duverger)

1. dáva vznik polit. strán do súvislosti s existenciou a fungovaním polit. inštitúcií

polit. strana -> existencia parlamentu

volebný mechanizmus -> rozvoj volebného práva

2. Duverger - „Politické strany“ (1951) - pred 100 rokmi sme sa s modernými polit. stranami nestretávali, stáva sa tak až vtedy keď vzniká parlamentarizmus

2. teória kritických situácií (M. Pair)

1. vznik nových štátov, rozpad ústavného systému

3. modernizačné teórie - dávajú vznik polit. strán do súvislosti s ekonom. a soc. situáciou v spoločnosti (Stein, Rokkan, Laparonbara, Weiner)

Novák (vychádza z Duvergera)

1. vývojový prístup (podobný modernizačným teóriám)
2. funkcionalistický prístup - vysvetľuje vznik polit. strán pomocou ich funkcií

Sartori

3. vývojové stupne v histórii ktoré viedli k vzniku polit. strán

1. frakcie (ešte nie polit. strany)

1. v čase ich existencie považované za nebezpečné pre spoločnosť (opozícia)

2. prepájanie leg. elít (parlamentné elity)

1. v čase keď sa zvolebnieva si vytvárajú miestne výbory (malé skupiny ľudí ktoré sa aktivizujú pri príprave volieb), ktoré v čase volieb podporujú volebnú elitu, aby sa znovu dostala do parlamentu

3. vznik masových polit. strán

1. volebné právo sa rozširuje na stredné a nižšie vrstvy; rozširuje sa parlamentarizmus; presadzujú sa priority más
2. vnútorná organizačná štruktúra sa líši od 2. vývojového stupňa

4. súčasné mediálne politické strany (rozšírené médiá)

Maurrice Duverger (inštitucionálny prístup)

1. vypracováva typológiu polit. strán
2. polit. strany vznikajú vo vnútri (2. etapa - vznik miestnych výborov)
3. pôvod polit. strán:

1. volebné a parlamentné
2. mimoparlamentné a mimovolebné (súvisí s 3. etapou - vznik masových polit. strán)

4. najprv sa v parlamente vytvorili poslanci z rovnakých spoločenských vrstiev za účelom spoločnej akcie -> podstatou boli voľby

odborové organizácie (2. typ polit. strany), poľnohosp. organizácie, kresťanské spolky -> polit. strany

5. potrebovali masu ľudí kvôli príspevkom

6. polit. strana je po celú dobu existencie poznamenaná tým ako a za akým účelom vznikla

1. vznik v parlamente - získanie poslancov
2. vznik mimo parlamentu získanie poslancov je len jednou z možností naplnenie cieľov takejto polit. strany

FUNKCIE POLITICKÝCH STRÁN

Adolf Miller

7. 3 funkcie:

1. integratívna (zjednocujúca)

8. zjednocovanie ľudí, ktorí patria do určitej časti spoločnosti a zastávajú podobné názory

1. regrutívna

9. z polit. strán sa regrutuje polit. elita štátu

1. sprostredkovateľská

1. polit. strana sprostredkováva svojím vodcom i stúpencom realizáciu ich záujmov a cieľov

10. politické strany majú funkcie, ktoré patria iba polit. stranám, ktoré majú určité postavenie v straníckom systéme
11. opozícia - kontrola výkonu moci, navrhovanie alternatív

Peter Kulašik (vychádza z Baumana)

1. regrutívna funkcia
2. formulácia programov a doktrín
3. formulácia verejnej mienky
4. polit. strany predstavujú medzičlánok medzi štátom a občanom
5. spoločenská integrácia

Oskar Krejčí

1. organizačná (integračná)
2. osvetová (polit. výchova)
3. mobilizačná
4. regrutívna

Adolf Miller

12. anglický parlament - 2 protikladné politické zoskupenia

1. ľavica vs. pravica (liberáli vs. konzervatívci)
2. v 19. st. presun liberálov na stred, dohliadajú aby sa politika štátu nevychýlila príliš doľava ani doprava

13. v 2. polovici 19. st. vznik extrém. politických strán (komunistických a fašistických)
14. v 2. polovici 20. st. vznik zelených strán

Sartori

rozdiel medzi hnutiami a polit. stranami

15. do hnutia sa nevstupuje, pridáva sa k nemu
16. polit. strana - dobrovoľný vstup aj odchod
17. hnutia sú voči existujúcemu režimu lojálne alebo proti nemu bojujú

KLASIFIKÁCIA A VÝVOJOVÉ TYPY POLITICKÝCH STRÁN

Klasifikačná typológia

18. strany sa klasifikujú podľa viacerých kritérií

1. soc. podpora
2. členská základňa
3. výber kandidátov
4. stranícke ciele

Vývojový typológia

1. elitná strana
2. masová strana
3. univerzálna strana (catch-all party)
4. strana kartelu

1. elitná strana

19. prototyp polit. strany, v pravom zmysle však nie je polit. stranou tak ako ju chápeme dnes
20. 1. polovica 19. st. - polit. strany vznikajú v súvislosti s parlamentom a voľbami
21. právo voliť a byť volení mali len privilegovaní
22. základnou organizačnou jednotkou je miestny výbor

2. masová strana

23. 2. polovica 19. st. - rozširuje sa volebné právo
24. možnosť vstupu do politiky sa otvára stredným i nižším vrstvám obyvateľstva (ženy však stále majú obmedzené volebné právo)
25. vznikajú mimo parlamentu a volieb, na základe záujmových organizácií, spolkov, odborových org. a náboženských skupín (spolkov)
26. polit. strany vznikajú na triednom základe
27. základnou organizačnou jednotkou je pobočka

Rozdiely: miestny výbor vs. pobočka

3. univerzálna strana

28. po 2. svetovej vojne
29. prežívajú i masové strany
30. max. počet voličov bez rozdielu na triedu

Otto Kirkheimer

31. charakteristika univerzálnej strany:

1. drastické obmedzenie ideologickej súťaže
2. zvýšenie úlohy straníckeho vedenia
3. zníženie úlohy individuálneho členstva v strane
4. menší dôraz na partikulárne záujmy
5. zaistenie prístupu k rôznorodým skupinovým záujmom
6. s nástupom univerzálnych strán sa stráca poslanie, pre ktoré vznikali -> oslabuje sa moment spájania občanov a štátnej moci (zrastanie polit. strán so štátom)

4. strana kartelu

32. 20. roky 20. st.  
33. prehlbuje sa proces zrastania polit. strán so štátom
34. vznik politického trhu - existencia ponuky a dopytu
35. (kartel = druh monopolu; zoskupenie podnikov za účelom monopolného zisku)
36. politické strany sú čím ďalej závislejšie na dotáciách štátu (strany v parlamente sú podporované štátom aj podľa toho, či sú koaličnou alebo opozičnou stranou)

Klasifikačná typológia

37. strany podľa cieľov a charakteristiky vzniku
38. strany podľa soc. aspektov svojej organizačnej štruktúry
39. strany podľa sociodemografických znakov

Schmidt

40. kresťansko-demokratické strany
41. konzervatívne strany                        1 rovina
42. liberálne strany
43. strany zelených
44. komunistické strany
45. extrémne pravicové strany
46. sociálno-demokratické strany

A.Lijphart

47. dimenzie klasifikácie polit. strán

1. socioekonomická
2. náboženská
3. kultúrno-etnická
4. mestsko-vidiecka
5. podpora režimu
6. zahranično-politická
7. postmaterialistická

SPOLOČENSKÉ PROTIREČENIA A POLITICKÉ STRANY

48. spoločenské konflikty sú príčinou vzniku polit. strán aj v súčasnosti
49. Duverger -> 2 zdroje vzniku polit. strán:

1. vnútorné štiepenie polit. strán
2. vznik nových konfliktných línií v spoločnosti -> vznikajú vždy, ale nie vždy musia viesť k vzniku politickej strany

50. konflikty majú v súčasnosti iný charakter ako v minulosti

Rozpory a politické strany

51. polit. systém = mechanizmus, ktorý reguluje rozpory v spoločnosti
52. politické strany = najdôležitejší subsystém politického systému

1. majú za úlohu vyjadrovať a integrovať polit. záujmy a potreby cestou civilizovaných inštitúcií
2. obsadzujú vládne orgány, spolupodieľajú sa na formovaní verejnej politiky

53. rozpor = stret rôznych záujmov, resp. záujmových skupín v spoločnosti; každá záujmová skupina sa usiluje získať maximum materiálnych a nemateriálnych výhod; záujmové skupiny sa dostávajú do konfliktu
54. rozpor umožňuje definovať politické rozpory, ktoré ovplyvňujú vznik a činnosť polit. strán
55. politické rozpory zásadným spôsobom ovplyvňujú politiku danej krajiny (aj na úrovni regiónov)
56. rozpor = rozdiel medzi ľuďmi na úrovni jednotlivcov, soc. skupín, organizácií
57. rozpory majú tendenciu prerásť do konfliktov, ale nie je to nevyhnutné; môže dôjsť aj ku konsenzu

1. úlohou polit. strán je korigovať rozpory

58. rozpor môže mať potenciálne alebo otvorene konfliktnú podobu

59. rozpor v teórii politiky:

1. v sociálnej štruktúre spoločnosti
2. v straníckom systéme
3. vo vládnej rovine

1. rozpor sa prejavuje tak, že spoločnosť je rozdelená na skupiny (kolektivita -> podobné ciele, záujmy...)

1. vznik rozporu = príslušníci kolektivít si začínajú rozpor uvedomovať, uvedomujú si svoje špecifické záujmy

2. členská, voličská základňa -> rozpory medzi politickými stranami
3. v tomto prípade sú rozpormi politické problémy, ktorými sa zaoberajú rozhodovacie centrá štátu

60. neexistuje jednotná definícia pojmu rozpor (tento termín je neúmerne ideologizovaný a môže byť jednostranne interpretovaný)
61. je potrebná identifikácia rozporu v spoločnosti, pretože tá napomáha hlbšiemu pochopeniu politických javov

Stein Rokkan a Ibsen

historicko-konfliktný prístup / konfliktné línie

62. spoločenský vývoj ovplyvnili 2 najvýznamnejšie revolúcie vo vývoji spoločnosti (revolúcia národná a priemyselná), ktoré ovplyvnili politický vývoj v Európe
63. tieto revolúcie priniesli nové spoločenské rozpory a rôzne typy polit. strán sú produktom týchto rozporov

64. Seiler a Rokkan vypracovali zjednodušenú schému

PROGRAMATIKA POLITICKÝCH STRÁN

Úvod

1. základné pojmy

1. programatika = nie iba veľké množstvo typov politických programov ale aj analytické rozlišovanie celú oblasť teoretickú a metodologickú
2. politické programy môžeme rozdeliť na 2 typy:

        exekutívne (governmentálne)

1. programy vládne
2. realizácia politiky v jednotlivých konkrétnych oblastiach (sektoroch) politiky
3. patria pod dimenziu policy - obsahový rozmer politiky
4. hrá dôležitú úlohu v rámci politickej analýzy (policy analysis)
5. taktické komponenty politiky v zmysle policy
6. sú zamerané na to aby odstránili existujúce rozoznateľné deficity v jednotlivých oblastiach a to cestou prepracovaním všeobecných politických stratégií a to smerom do inštrumentálnej (realizovateľnej) formy

        programy politických strán (stranícke programy)

1. tento typ programov sa tiež dotýkajú dimenzie policy ale ako celok sú skôr zaraditeľné do oblasti politics (procesuálnu stránku politiky) a to preto, že ich prostredníctvom dochádza ku stretom s inými politickými stranami, záujmový skupinami, vládou a pod.
2. Fiala a Mareš upozorňujú že výskum programov politických strán
3. politické strany vyžadujú v jednotlivých analytických sektoroch rôzne prístupy
4. programy politických strán môžeme skúmať z 2 pohľadov:

1. formálne hľadisko

1. podľa toho aký typ straníckeho program ten konkrétny program predstavuje

2.  hľadisko ideologicko-názorové

1. na základe akého ideologického programu sa politická strana vymedzuje
2. aké vo svojom programe ponúka strana riešenia pre konkrétnu oblasť politiky

2. typy a funkcie straníckych programov

5. najkomplexnejšiu analýzu programov politických strán rozpracoval nemecký politológ Heino Kaack (Dejiny a štruktúra nemeckého straníckeho systému)
6. neskôr ju rozpracovávajú Gunter Olzog a Hans Liese, ktorých závery možno zovšeobecniť na väčšinu politických strán a straníckych systémov v Európe

3.  hovoria o 4 základných formách programatického vyjadrenia politických strán

1. základné programy

1. kvázi ústavy politických strán, ideovo-politické stanoviská politických strán k najdôležitejším problémom štátu, ktoré sa dotýkajú vzájomných vzťahov jednotlivca a spoločnosti a ich vzťahu k štátu ako takému
2. programy majú svetonázorový základ (fundament), ktorý odráža sebareflexiu strany a slúži nato aby zjednocoval členov politickej strany
3. v centre základných programov sú základné hodnoty, ktoré tvoria jadro programu
4. základný program má dlhodobo-strategický význam, je pevný a nemenný

2. akčné programy

1. program toho ako ten základný program postupne napĺňať (ako v strednodobej i dlhodobej perspektíve)
2. je variabilný, rozpracováva sa pre kratšie časové obdobie ale ukazuje aj na to akými prostriedkami realizovať program v dlhšom časovom období
3. vypracováva konkrétne ciele a a ktivity
4. môže sa zameriavať na jednotlivé sektory
5. môže byť tvorený jednou témou alebo radou viacerých aktuálnych tém
6. Olzog a Liese hovoria že hranice medzi základným a akčným programom sú neurčité
7. akčný program predstavuje určitý nemenný prvok, ktorý sa častejšie mení pričom odráža konkrétnu spoločensko-politickú prax v istých súvislostiach a tomu čo je aktuálne sa prispôsobuje

3. volebné programy

1. v období pred voľbami
2. silne emocionálne zafarbené
3. formulácie sú pragmatické
4. sú konkrétnejšie a sú prejavom boja o voliča
5. obmedzujú sa na najaktuálnejšie problémy a otázky
6. cieľom takéhoto programu je čo najviac zasiahnuť svojho protivníka

4. vládne vyhlásenia (programové vyhlásenia vlád)

1. kompromis nielen medzi základnými a akčnými ale i volebnými programami strán ktoré vytvárajú vládu
2. musí sa dotýkať všetkých relevantných oblastí verejného života, v popredí nestoja zásadné hodnoty ale výklad politických zámerov a opatrení v danom (funkčnom) období

4.  Olzog a Liese vymedzujú taktiež 4 základné funkcie všetkých typov programov:

5. orientácia pre politický  vývoj
6. informačná pomoc pre voliča
7. rozlíšenie (vymedzenie s) oproti ostatným stranám
8. integrácia členov

3. programy politických strán z ideologického hľadiska

1. jeden z možných prístupov a najdôležitejších kritérií k typologizácii politických strán
2. nemecký politológ Klaus von Beyme

1. člení na základe ideových rozdielov politické strany v západných demokraciách na ideologické rodiny a stranícke zoskupenia
2. „Strany v západných demokraciách“

1.  liberálne a radikálne strany
2.  konzervatívne
3.  socialistické a sociálno-demokratické strany
4.  kresťansko-demokratické
5.  komunistické

6.  roľnícke (poľnohosp.)
7.  regionálne a etnické
8.  pravicovo extrémne
9.  ekologické (hnutia)

1. transformujúce sa krajiny

1. tzv. fóra
2. kresťanské demokrati
3. liberáli (lib.-konzervatívne)
4. soc. demokrati
5. reformní komunisti
6. ekológovia
7. nacionalisti
8. etnické a regionálne strany
9. funkčné zoskupenia

1. „Systémové zmeny vo východnej Európe“
2. Schmidt „Lexikón politiky“

1.  rozdelil politické strany do 5 skupín

1. kresťansko-demokratické, konzervatívne, liberálne
2. zelené
3. komunistické
4. extrémne pravicové
5. sociálno-demokratické

3. Arend LIJPHART

2.  ideologické dimenzie stretu politických strán

1. socioekonomická
2. náboženská
3. kultúrno-etnická
4. mestsko-vidiecka
5. podpory režimu
6. zahranično-politická
7. postmaterialistická

4. univerzálnosť = strany sa zbavujú radikálnej ideológie ale k úplnej ideologizácii nedochádza

3.  stredová ideológie nejestvuje, stredová môže byť len samotná realizácia politiky

Vnútrostranícka demokracia

Organizačná štruktúra politických strán

Princíp členstva v politických  stranách

Nevyhnutnosť pôsobenia polit. strán v parlamentných demokraciách - základný článok sprostredkovania medzi občanom a štátom

Nie iba štát sa má správať demokraticky k občanom ale aj neštátne a verejné inštitúcie sa musia správať - zodpovedať požiadavkám demokracie

V polit. stranách  sa často vyžaduje aby tieto boli demokratické (okrem iného aj ústava a zákony)

organizácia a činnosť polit. strán musia vychádzať z demokratických princípov = čo je možno očakávať od termínu vnútrostranícka demokracia?

Akú úlohu zohráva a má zohrávať štát vo vzťahu k polit. stranám (najmú prostredníctvom právneho poriadku)

vnútrostranícka demokracia

7. úroveň ústavných predpisov

1. strany sú zmienené v niekoľkých článkoch

1. čl. 31 - zákonná úprava všetkých poli. práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž polit. síl  v demokratickej spoločnosti
2. čl. 29

1. odsek 2 - občania majú právo zakladať poli. strany a hnutia a združovať sa v nich
2. odsek 3 - výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípade ustanovených zákonom ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, pre predchádzanie trestných činov, na ochranu práv a slobôd občana)

3. polit. strana musí vo svojej činnosti navonok dodržiavať základné demokratické princípy, nie je však uvedené či aj vo vnútri
4. nemožno však oddeľovať demokratičnosť vo vnútri a demokratičnosť politických strán navonok
5. strana sa navonok správa natoľko demokraticky nakoľko je demokratická vo vnútri

1.  odsek 4 - strany a politické hnutia ako aj spolky, spoločnosti a iné združenia sú oddelené od štátu

8. zákony o politických stranách

2. otázka demokratičnosti
3. polit. strana musí mať:

1. demokratické stanovy
2. polit. program        

1. program polit. strán nesmie v rozpore s hodnotami humanity, demokracia atď.

9. z úrovne ústavných predpisov vyvodzujeme záver, že ústavné predpisy predpokladajú že politické strany rešpektujú základné demokratické princípy:

6. vo svojej vlastnej vnútornej výstavbe a činnosti
7. zákonodarca má možnosť bližšie špecifikovať obmedzenia práva zakladať politické strany a združovať sa v nich a to aj s ohľadom na kritérium vnútrostraníckej demokracie

10. demokratičnosť poli. strany vo vnútri vidno aj  v tom či pri zakladaní (výstavbe) má svoje orgány volené z najnižšej úrovne smerom hore
11. keď sa niekto rozhodne stať sa členom strany má svoje práva ale aj povinnosti

1. právo voliť a byť volený do straníckych orgánov (toto právo je záväzné pre členov politickej strany)

12. organizačná štruktúra politických strán

5. politická strana je spoločenstvom rovnako zmýšľajúcich ľudí a toto spoločenstvo je vnútorne štruktúrované
6. poli. stranu vytvára súhrn menších skupín = miestnych organizácií ktoré sa vytvárajú na území celého štátu
7. miestne organizácie polit. strán sú vzájomne prepojené koordinačnými orgánmi
8. vo vnútri polit. strán sa uplatňuje určité vnútorné členenie a určitá deľba moci (na vertikálnej i horizontálnej úrovni)

4. vertikálna organizačná štruktúra = zhora dole, vo väčšine krajín je daná územno-správnym princípom (miestne organizácie, okresné, krajské, centrum)
5. podľa konkrétnej situácie v jednotlivých krajinách sa vytvára 2 až 4-stupňová štruktúra straníckych orgánov
6. vertikálna organizačná štruktúra môže byť ovplyvnená aj volebným systémom (rozčlenenie na volebné obvody) a polit. strany môžu svoju štruktúru prispôsobiť aj tomu ako je krajina rozdelená na volebné obvody
7. horizontálna organizačná štruktúra = je založená na zastupiteľských orgánoch, na výkonných orgánoch, na súdnych orgánoch a na kontrolných orgánoch
8. zastupiteľské orgány = zhromaždenie členov alebo delegátov na všetkých úrovniach organizačnej štruktúry (celoštátne zhromaždenia majú právo meniť program, prijímať stanovy, rozhodovať o rokovacom poriadku a vôbec o všetkých dokumentoch politickej strany)

9. výkonné orgány = sú volené, predsedníctvo, výbory (na všetkých úrovniach)

1. v období medzi zasadnutiami zastupiteľského orgánu riadia činnosť politickej strany
2. okrem orgánov ktoré boli zvolené, existujú ja orgány ktoré sú menované = stranícky aparát (byrokracia)

10. súdne orgány = tzv. rozhodcovské komisie ktoré fungujú na všetkých stupňoch (členstvo v politickej strane, porušovanie vnútrostraníckej demokracie, neplnenie politického programu), ich sústava býva spravidla 1-2 stupňová, môžu byť stále, volené, ad-hoc
11. kontrolné orgány = kontrola straníckeho hospodárenia, tzv. revízne komisie

13. miestne organizácie sa podieľajú na výbere kandidátov na všetkých stupňoch, volia sa tu delegáti na konferencie a zjazdy, úzko spolupracujú so sekretariátom na okresnej úrovni
14. existencia frakcií komplikuje činnosť politických strán a v niektorých prípadoch spôsobuje aj ich rozpad, zánik a pod.
15. pridružené členstvo = spravidla odborové organizácie; aj to však komplikuje činnosť politických strán pretože sú to kolektívne organizácie a ich členovia sa necítia byť viazané názormi a postojmi politických strán
16. v strane sú prítomné významné individuálne i skupinové záujmy, či už na horizontálnej alebo vertikálnej úrovni
17. formou riešenie medzi skupinami by sa mali zaoberať stranícke dokumenty
18. centrum moci v politických stranách leží v rukách straníckej oligarchie (podľa Michelsa)

19. predseda politickej strany (v prípade úspechu vo voľbách = potenciálny premiér alebo podpredseda vlády alebo predseda parlamentu a pod.)
20. parlamentný klub poslancov politickej strany, má svojho šéfa, presadzuje svoje záujmy, môže sa dostať do sporu s členskou základňou, otázka konsenzu s ostatnými poslaneckými klubmi
21. pre západoeurópske krajiny je typické že výber kandidátov sa odohráva vo vnútri politickej strany
22. otázka financovania politických strán

1. 2 spôsoby financovania:

1. interné (vlastné zdroje) = členské príspevky, podnikateľská činnosť  politických strán, vnútrostranícke podniky (lotérie a i.), málo politických strán má možnosť podnikať a teda získavať prostriedky
2. externé financovanie = zdroje môžu pochádzať z 2 zdrojov

3.  finančné príspevky od občanov, firiem (štátne firmy nemôžu)
4.  štátne financovanie = príspevky od štátu (výška, spôsob prideľovania a hospodárenie upravujú rôzne normy... zákon o voľbách, o politických stranách, rokovací poriadok - protikorupčné snahy avšak môže tak narastať kartelizácia politických strán)

2. problém sponzorstva (možný klientelizmus)

23. členstvo

1. individuálne, skupinové (toto riešia stanovy, organizačné poriadky polit. strán)
2. ak program stanovuje ciele a spôsob ako ich dosiahnuť, stanovy vytvárajú organizačný predpoklad aby mohol byť program realizovaný

Systémy politických strán

1. Čo sú systémy politických strán?

2. nekonkurenčné systémy PS

        a, unipartizmus (systém 1 strany)

        b, typológia unipartizmu podľa Sartoriho

3. konkurenčné systémy PS

        a, bipartizmus

        b, porovnanie bipartizmu a multipartizmu

        c, Duvergerove pravidlá - vzťah systémov politických strán a volebných systémov

        d, formát a typ PS

        e, polarita a polarizácia v systéme PS

        f, klasifikácia SPS podľa Blondela

        g, klasifikácia SPS podľa Smitha

        h,  klasifikácia SPS podľa Dahla

vedľa počtu strán sa používa aj kritérium ideologické (používa ho Sartori i Duverger)

iní teoretici (napr. Blondel) požíva kritérium počtu a silu politickej strany (veľkosť z hľadiska volebných výsledkov a schopnosť fungovať v rámci politického systému)

stranícke systémy

= systém politických strán je subsystém politického systému

= súhrn všetkých politických strán ktoré v rámci daného systému existujú (najmä však relevantné politické strany) a sú to súčasne aj vzťahy medzi nimi

kritériá pre určenie stranícko-politického systému

24. pri kritériu počtu polit. strán je dôležité vyrovnať sa s problémom ktoré strany budeme do systému započítavať, potreba presne typologizovať
25. do úvah berieme relevantné strany

9.  problematika relevantnosti je u Sartoriho vysvetlená široko, ale výsledný efekt sa dá zúžiť = relevantnými politickými stranami môžu byť iba tie ktoré sú v parlamente
10.  v politickom systéme môže existovať veľké množstvo polit. strán ktoré môžu z času na čas získať na dôležitosti ale inak sú irelevantné

nekonkurenčné systémy politických strán

26. u Sartoriho sa stretávame s pojmami súťaživé a nesúťaživé systémy politických strán
27. hlavným kritériom ktoré ovplyvňuje zaradenie polit. systému do niektorej kategórii je samotná súťaž
28. systém môže byť súťaživý len vtedy ak v ňom existuje slobodné súperenie o mandáty ale z predpokladu že súperenie o mandáty neexistuje automaticky nevyplýva že sa jedná o nesúťaživý politický systém (systém subsúťaživý) = tento rozdiel je malý ale zásadný
29. pri subsúťaživej situácii kandidát nemá opozíciu iba preto lebo nemá význam mu oponovať (nemá šancu uspieť) a zostáva jediným kandidátom
30. aj držiteľ mandátu v tzv. bezpečnom obvode zostáva vystavený podmienkam súťaže a preto nie je možné nesúťaživú situáciu objaviť bez toho aby kandidát nemal oponentov
31. nesúťaživý systém existuje v takom prípade že neumožňuje konkurenciu vo voľbách
32. súťaž je štruktúra / pravidlo hry
33. súťaživosť je konkrétny stav hry
34. keď súťaž obsahuje súťaživosť ako potenciálnu možnosť, súťaž sa rovná potenciálnej súťaživosti
35. Sartori v rámci nesúťaživých systémov vymedzuje 2 hlavné typy a 5 subtypov

36. typ jednej strany = existuje len jedna strana, iné strany existovať nemôžu

1. tento typ má tieto subtypy:

1.  totalitný unipartizmus

3. totálna kontrola nad spoločnosťou
4. rozhodnutý zničiť akúkoľvek subskupinovú autonómiu
5. táto strana je silno ideologizovaná, vysoko donucujúca, mobilizačná a usilujúca o všestranný spoločenský vývoj

1.  autoritársky unipartizmus

1. všetky ostatné štruktúry sú pod kontrolou
2. nemá ambície ani moc preniknúť do celej spoločnosti
3. nie je charakteristický totalitou ale je preň charakteristický exkluzionarizmus
4. bráni subsystémovej autonómii ale toleruje určitý druh skupinovej autonómie
5. má nižšiu ideologickú identitu a má nižšie mobilizačné vlastnosti

2.  pragmatický unipartizmus

1. ideologická mentalita ustupuje mentalite pragmatickej, strana existuje čisto na základe výhodnosti
2. nepredkladá žiadne zdôvodnenie
3. takáto strana nemá ideologickú súdržnosť
4. vnútorná organizácia je pomerne voľná a do určitej miery aj pluralistická
5. má sklon skôr k akejsi agregácii ako k deštrukcii
6. môže byť celkom otvorená subskupinovej autonómii a do určitej miery aj subystémovej (napr. nátlakové skupiny)
7. pragmatizmus sa často chybne zamieňa za macchiavelizmus

1. táto strana eliminuje akýkoľvek druh straníckeho pluralizmus
2. má zložitú štruktúru a konštatovanie, že systém iba jedinej politickej strany nie je dostačujúci
3. odlišujú sa tým nakoľko sú represívne, nakoľko zasahujú do spoločnosti a je fungovania, mierou intolerancie
4. monopolná

37. systém hegemónnej strany

2.  hegemónne postavenie jednej politickej strany je zakotvené v ústave
3.  slovo hegemón vyjadruje že hegemónna strana má vedúce postavenie voči satelitným stranám
4.  2 subtypy:

2. systém hegemónnej ideologickej strany
3. systém hegemónnej pragmatickej strany

5.  simuluje súťaživosť, okrem hegemónnej strany môžu existovať iné politické strana ale hegemónna strana ani formálne ani de facto neumožňuje súťaž

konkurenčné stranícke systémy

38. existuje systém dominantnej a predominantnej politickej strany
39. súťaž o politickú moc je umožnená
40. predominantná strana je taká, ktorá niekoľkokrát po sebe (spravidla 3x) získa nadpolovičnú väčšinu hlasov

1.  to znamená že môže sama zostaviť vládu
2.  celý proces získania pozície predominantnej strany je záležitosť elektorátu

41. dominantná politická strana

1.  1 politická strana 3 volebné obdobia po sebe získava podstatne viac hlasov ako ostatné politické strany ale sama nedosahuje nadpolovičnú väčšinu a je nútená vytvárať koaličné vlády (napr. HZDS)

42. ultradominantná politická strana

1.  strana, ktorá je v slobodnom režime oveľa silnejšia ako ostatné strany a sama pravidelne dosahuje nadpolovičnú väčšinu
2.  ostatné strany nie sú zakázané ale takáto strana občas získava tendenciu stať sa stranou hegemonistickou
3.  slobodná súťaž

43. dvojstranícke systémy (bipartizmus)

1.  či daná krajina patrí do 2straníckej triedy?

1. 2stranícky formát existuje vtedy keď kedykoľvek existencia ďalších strán nebráni 2 hlavným stranám vládnuť samostatne
2. kedykoľvek je vytváranie vládnej koalície zbytočné
3. počas mimoriadnej situácie (vojna atď.) môže dôjsť k vytváraniu koalícií

2.  či existuje aj 2stranícky typ systému?
3.  Sartori zaviedol 2 pojmy:

1. formát = počet strán v systéme
2. typ = ideológia / ideologickú vzdialenosť medzi relevantnými politickými stranami v systéme na pravo-ľavej škále

4.  formát bipartizmu musí byť hodnotený podľa toho, koľko má strana mandátov v parlamente, volebné výsledky nie sú určujúce
5.  väčšinový 1-kolový systém môže zmeniť relatívnu väčšinu na väčšinu absolútnu, môže zmeniť volebnú väčšinu na parlamentnú menšinu
6.  hlavným charakteristickým rysom je alternácia 2 hlavných politických strán u moci (avšak to je len predpoklad nie podmienka)
7.  základné podmienky:

1. 2 strany sú v postavení kedy môžu súperiť o absolútnu väčšinu kresiel
2. 1 z týchto strán uspeje a získa väčšinu
3. táto strán si praje vládnuť sama
4. alternácia u moci sa stáva vierohodným očakávaním

8.  Duverger: systém politických strán - jeho hlavným faktorom je volebný systém

1. 4 pravidlá:

1. volebný systém väčšinový relatívny podporuje systém politických strán bipartizmu
2. volebný systém väčšinový absolútny (2-kolový) podporuje systém politických strán umiernený multipartizmus
3. volebný systém proporcionálny podporuje multipartizmus polarizovaný

porovnanie Duvergera a Sartoriho

44. Duverger vo všetkom videl dualitu (rozdvojenie), obhajoval bipartizmus, považoval ho za najdokonalejší mechanizmus demokracie
45. prednosti bipartizmu

9.  vláda je jednostranícka, má homogénnu a stabilnú väčšinu v parlamente, vláda je výkonnejšia
10.  ľahko sa striedajú politické sily u moci, nie je zablokovaná alternácia politických strán, bipartizmus vylučuje koaličné vládnutie
11.  vládna strana je zodpovedná za uskutočňovanie verejnej poitiky
12.  volebná  stratégia je dostredivá = umiernené fungovanie politického systému
13.  väčšia demokratičnosť zabezpečená viacerými alternatívami verejnej politiky
14.  všetky veľké politické konflikty sa vyznačovali dualitou (katolíci-evanjelici, kozervatívci-liberáli, buržoázia-robotníci, demokracia-komunizmus, západný typ strany-komunistická strana)
15.  z vnútornej duality strany pramení celková dualita v politickom systéme
16.  stred politického spektra je obsadený

46. Duverger rozlišuje režim 2 politických strán, v ktorom si parlamentné mandáty rozdeľujú dve politické strany a režim viac ako 2 strán - vznik vlády je podmienený vznikom koalície, strany ktoré koalície vytvárajú sa odlišujú , vládu ochromujú vnútorné rozpory a nevyhnutnosť udržať vládu a parlamentnú väčšinu
47. vznik systému viacerých strán chápe ako špecifickú modifikáciu dualistického princípu

48. 1. spôsob vzniku nových strán je rozkol (štiepenie) strany, napr. rozpor medzi extrémistami a umiernenými v strane
49. 2. spôsob - existencia viacerých rozporov v spoločnosti

50. multipartizmus je systém viac ako 2 strán, stred neexistuje: časť politických strán je naľavo a časť napravo = takýto systém funguje ako klasický bipartizmus, ktorý má dostredivú tendenciu
51. Sartori hovorí že umiernený multipartizmus je systém s formátom 4 max 5 politických strán
52. ideologická polarizácia je malá a dá sa to porovnať s Duvergerovým umierneným multipartizmom
53. extrémny pluralizmus (polarizovaný multipartizmus) je systém, ktorého formát vytvára približne 6 a viac politických strán, ideologická vzdialenosť je veľká

1. 8 znakov extrémneho pluralizmu:

1.  prítomnosť relevantnej antisystémovej strany - podkopáva legitimitu režimu voči ktorému stojí v opozícii
2.  existencia 2 opozícii, ktoré sa navzájom vylučujú, sú bližšie k vláde ako k sebe samým (protiopozície)
3.  v strede je umiestnená jedna politická strana alebo skupina strán, ideologický stred však neexistuje
4.  ideologická polarizácia
5.  oslabenie stredu, dochádza k strate hlasov v prospech jedného alebo druhého extrémneho konca
6.  ideologické rozštruktúrovanie - všetky stran spolu bojujú prostredníctvom ideologických argumentov
7.  prítomnosť nezodpovedných opozícií znemožňuje vznik alternatívnych vládnych koalícií
8.  rozsah, v ktorom politické zriadenie vykazuje charakteristiku politiky tromfovania sa (nie je však identická s politickou súťaživosťou)- nadnesené sľuby, populizmus; nikto nenesie za tieto sľuby zodpovednosť

54. pluralita = existuje len v súťaživom systéme (2 a viac relevantných politický strán), približuje sa pojmu politické spektrum
55. pól v systéme tvorí buď 1 strana alebo zoskupenie strán (pól  strana alebo pól aliancia)
56. aby mohla strana tvoriť pól musí byť ideologicky vyhranená voči ostaným, každý pól musí mať vyhranenú a stálu voličskú základňu
57. hlavné póly v systéme môžu byť iba dva, môžu existovať i vedľajšie póly (ak má byť politický pól relevantný ich volebný výsledok dosahuje najmenej 30 % z volebného zisku menšieho z tých pólov
58. platí, že každá polarita je súčasne pluralitou ale každá pluralita nemusí byť polarizovaná

59. atomizovaný pluralizmus

2. 8 a viac nevýrazných strán, ktorých volebné výsledky sú takmer rovnaké alebo veľmi podobné

1.  príčiny: pomerný volebný systém (nízke vstupné kvórum)

Blondel

2. používa kritérium počtu strán a kritérium veľkosti/sily politických strán (volebný zisk)
3. na základe sily vypracoval klasifikáciu súťaživých volebných systémov

1. systém dvoch strán

1.  tuhý VB
2.  pseudobipartizmus USA

2. systém dva a pol strany - tripartizmus (nedokonalý bipartizmus)
3. multipartizmus s dominantnou stranou
4. čistý/dokonalý multipartizmus bez dominantnej strany

60. ideologické kritérium

1. systém dvoch strán

1. s ideologicko široko založenými stranami (USA)
2. s ideologicko rozdelenými stranami (VB)

2. systém dva a pol strany

1. silná Ľ a P, slabý stred (Nemecko, Belgicko)
2. silný stred a P, slabá Ľ (Írsko, Kanada)

3. systém viacerých PS- s dominantnou P stranou

1. Ľ tvoria komunisti  a soc.demokrati (Island, Taliansko)
2. s dominantnou Ľ stranou, pravica rozdelená, (Švédsko)

4. systém viacerých PS bez dominantnej strany (IV. Republika Francúzsko)

61. v rokoch 1945-1966 skúmal 19 systémov, rozdelil ich do štyroch skupín, bipartizmus

1. dve PS, ktoré dosiahli 90% hlasov (USA, VB, Rakúsko)
2. zisk hlasov dvoch  relevantných PS je 75-80% hlasov (Nemecko, Kanada, Írsko..)
3. zisk strán je 62-65% hlasov (Dánsko)
4. zisk strán je 50% hlasov

Európska politická strana

62. v právnej úprave EÚ nie je obsiahnutá definícia európskej politickej strany, podobne ako je to v národných štátoch legislatíva len reaguje na evolučný vývoj
63. 1. krát sa pojem európska politická strana dostal do legislatívy na začiatku 90. rokov
64. v Maastrichtskej zmluve je článok 138 ktorý sa týka európskeho parlamentu - počty poslancov za jednotlivé krajiny, európsky parlament dostal za úlohu vypracovať systém volieb s všeobecným  priamym hlasovaním a tak sa konštituoval prostredníctvom politických strán európsky parlament
65. 138a - politické strany na európskej úrovni prispievajú výrazne k európskej integrácii, k vytváraniu európskeho povedomia a vyjadrenia vôle občanov
66. nadnárodné zoskupenie politických strán rovnako programovo orientovaných z jednotlivých členských krajín
67. federatívne združenie národných politických strán, majú rovnakú orientáciu a ciele, tieto politické strany v európskom parlamente vytvárajú frakcie
68. nie každá frakcia však predstavuje politickú stranu
69. v 2004 sa stanovujú podmienky pre uznanie ako európskej politickej strany a tým získanie nároku na financovanie zo spoločných zdrojov
70. strana musí mať tieto náležitosti

1. musí byť právnickou osobou tam kde sídli
2. min. v štvrtine štátov musí byť zastúpená v európskom, národnom a miestnom parlamente
3. min. v štvrtine štátov musí získať najmenej 3 percentá hlasov v posledných voľbách do európskeho parlamentu
4. musí dodržiavať princípy EÚ
5. musí sa zúčastňovať na voľbách do európskeho parlamentu alebo prejaviť zámer tak urobiť

71. podmienkou pre financovanie musí povinne preukazovať zdroj prostriedkov a zákaz niektorých zdrojov financovania, na to musia reagovať i normy upravujúce pôsobenie strán na národnej úrovni
72. výdavky z týchto zdrojov musia byť spojené výlučne s činnosťou na politické účely na európskej úrovni
73. za žiadnych okolností nemôžu byť z týchto zdrojov financované národné politické strany
74. stupne spolupráce sú rôzne:

1. vzájomné kontakty národných politických strán - udržujú vzťahy bez existencie nadnárodných organizačných štruktúr, žiadne záväzné dôsledky
2. kooperácia - väčšina európskych politických strán v súčasnosti, pre tento stupeň spolupráce platí že existujú isté nadnárodné štruktúry - ku skutočnému presunu suverenity na supranacionálnu úroveň nedochádza, častejšia komunikácia, istá miera záväznosti; orgány môžu uplatňovať 2 formy komunikácie a rozhodovania:

1. rovný s rovným
2. princíp pomerného zastúpenia (na základe výsledkov z volieb, veľkosť členskej základne atď.)

3. integrácia - supranacionálna stranícka organizácia ktorá ma vlastnú rozhodovaciu kompetenciu, môže dôjsť k úplnému presunu kompetencií na supranacionálnu úroveň; individuálne členstvo iba na nadnárodnej úrovni
4. celkovo je 8 frakcií ale len 4 strany - ľudovci, socialisti, liberáli, zelení