Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Prírodovedecká fakulta / Porovnávacia morfológia živočíchov

Zmysly (zmysly.doc)

Zmysly

Zmyslová sústava - SYSTEMA SENSITIVUM

Zmysly (receptory) - prijímajú podnety určitého druhu - prenos do reflexného

oblúka.  Podľa  druhu energie podnetu rozlišujeme receptory na:

1. chemoreceptory (vône, chute, pachy) - fyzikálno-chemické vlastnosti  

- termoreceptory - mieru chladu a tepla - fyzikálne vlastnosti

- fotoreceptory - intenzitu svetla a jeho vlastnosti (farbu, polarizáciu a pod.)

1. mechanoreceptory - o pohybe hmoty v okolitom prostredí (prúdový,

hmatový, polohový zmysel)

Receptory: exteroreceptory - informácie z vonkajšieho prostredia a

                 interoreceptory - z vnútra organizmu – tie na

                                proprioreceptory (stav a pohyb svalovej sústavy) a

                                enteroreceptory (informácie o vnútorných orgánoch).

Podnety - samostatné nervové bunky alebo

               špeciálne zmyslové bunky - tie buď primárne - vlastné eferentné

vlákna (neurity) - vedú vzruch k nervovým bunkám, alebo

                                                                         sekundárne – bez neuritov

vedenie vzruchu cez k nim priliehajúce vlákna nervových buniek (stavovce).

Triedenie receptorov - značné nepriehľadné.

Triedenie receptorov – napr.: všeobecné a špeciálne.

Všeobecné - zmyslové bunky rozptýlené po tele, bez špecializovaného orgánu

Špeciálne – samostatný špecializovaný zmyslový orgán

Všeobecné zmysly bezstavovcov - hlavne mechanoreceptory - nemáme poznatky

ako vnímajú signály z týchto receptorov, aké pocity v nich vyvolávajú,

napr. zmyslové bunky mechúrnikov - výbežok zmyslovej bunky trčí na

povrch pokožky (na chápadlách),  

zmyslové štetiny - obrúčkavce - viac citlivých zakončení sa spája, podobne

kožné pupene, hmatové chlpy článkonožcov - sú kĺbovite upevnené v kutikule,

obrvené doštičky hmyzu - okolo kĺbov,

kompanuliformné senzily (proprioreceptory) - v kĺboch - koordinácia pohybu

končatín, chordotonálne orgány (strunové) - struny naprieč telesnou dutinou.

Aj stavovce - ako povrchové - hmatové chlpy - silné, dlhé a veľmi pružné –

cicavce okolo ústneho otvoru - v modifikovanom chlpovom vrecúšku

(bohatá inertvácia), tiež hmatové perie vtákov - okolo zobáka,

Meissnerove telieska - tesne pod pokožkou,

Krauseho telieska - chladové receptory,

Ruffiniho telieska - vnímanie tepla,

Potom hĺbkové  - napr. svalové telieska - so zložitými nervovými zakončeniami

1. zmeny vo svalovom tonuse,

šľachové telieska - obdobne na šľachách,

Vater-Paciniho telieska - mechanický tlak na vnútorné orgány.

Špeciálne zmysly - polohové a sluchové (statoakustické),

prúdový zmysel (bočná čiara), zrakové orgány, chuťové orgány, čuchové orgány.

Chuťové orgány (organa gustus) - špeciálne zmysly len u stavovcov. Najviac

v dutine ústnej, u vtákov až na koreni jazyka a hltanovej sliznici.

Chuťové bunky - valcovitý tvar s krátkym zmyslovým výbežkom - vyčnieva do

jamky v krycom epiteli - tzv.

chuťové poháriky - zoskupené

do bradaviek

1. cicavce - na jazyku - štyri chute
2. sladká, slaná, kyslá a horká.

Čuchové orgány (organa olfactoria) - jeden z vedúcich exteroreceptorov

(významom pre ekológiu a chovanie druhu).

Bezstavovce - sústredené do kožných jamiek vystlaných zmyslovým epitelom

(ropáliá medúz, na okraji plášťovej dutiny mäkkýšov, článkonožce - zmyslové

brvy na tykadlách.

Zmysel pre vlhkosť (hygroreceptory) - vyhľadávanie vhodného ŽP.

Stavovce - v horných cestách dýchacích - do nosovej dutiny,

prípadne u primitívnych (mihule, drsnokožce a ryby) - na dne čuchových jamiek

na prednom konci hlavy, ostatné v nosových dutinách - vnútorne bohato členené

(zväčšeniu vnútorného povrchu).

Zvláštny čuchový orgán - Jacobsonov (organon vomeronasale) - párová dutina,

vyliačuje sa z nosovej a komunikuje a ústnou dutinou cez tzv. Stensonov kanál –

vnímanie chuti a vône potravy - hady.

Prúdový orgán - primárne vodné stavovce a larvy obojživelníkov -prúdenie vody

a rozdiely vodného tlaku.

Primitívne na hlave, vyspelejšie pozdĺž tela - po bokoch - bočná čiara - skupinky

zmyslových buniek - neuromasty - v priehlbenine alebo kanáliku v pokožke –

podobnosť so zmyslovými bunkami vnútorného

ucha - asi prijímajú aj zvuk.

Predpoklad – vzniklo vliačením z prúdového

orgánu.

Zmenené neuromasty drsnokožcov –

elektroreceptor - vnímanie

elektromagnetického poľa.

Statoakustický orgán – poloha tela a vnímanie zvuku.

Polohové receptory - o polohe tela a jeho zmenách – buď reagujú na gravitáciu

(statická rovnováha), alebo na pohyby tela (dynamická rovnováha).

Úzky súvis so sluchovým orgánom.

Primitívne bezstavovce - statocysty - vrecúško z pokožky do vnútra a vystlané

zmyslovým epitelom s citlivými brvami - v dutine vrecúška

pevné telieska (vápenité konkrécie alebo zrnká piesku)

Statocysty - otvorené alebo uzavreté - komunikácia dutiny s vonkajším prostredím.

Medúzy - statocysty po obvode zvona (ropáliá),

červy - otvorené statocysty po bokoch tela,

mäkkýše  - podobné, niektoré morské už

uzavreté.

Hlavonožce - statocysty po bokoch mozgovej schránky (otocysty) - zmyslové

bunky v dvoch okrskoch - mecula statica a crista acustica –

primitívny sluchový aparát - od otocysty kanálik k povrchu tela.

Kôrovce otvorené statocysty.

Hmyz - tympanálne orgány - sluchová funkcia - na rôznych miestach tela –

blanitá membrána, rezonátor z rozšírenej vzdušnice a hrebeňovite usporiadané

zmyslové bunky (crista acustica) - skupiny so schopnosťou stridulácie

(koníky, kobylky, cikádky) – 1. trením báz krídel, 2,trením stehien o bázy krídel..

Stavovce - najdokonalejšie u cicavcov - v  priebehu ontogenézy - vliačovaním

povrchu tela - tri oddiely - vonkajšie, stredné a vnútorné ucho.

Vonkajšie - ušnica (concha auris) - okolo otvoru do vnútra ucha - trubica

tzv. vonkajší zvukovod (meatus acusticus externus) - dnu ústia mazové žľazy –

sekrét na zachytenie nečistôt. Končí bubienkom (tympanum) - odtiaľ ďalej –

stredné ucho, tiež zvané bubienková dutina (cavum tympani) - jej spodná časť

komunikuje cez Eustachovú trubicu s ústnou dutinou

(nosohltan) - vzadu sú dva otvory opatrené jemnými blankami –

oválne okienko (fenestra ovalis)

okrúhle okienko (fenestra rotunda) - kontakt s vnútorným uchom.

Stredné ucho: 3 kôstky - kladivko (malleus), nákovka (incus), strmienok (stipes) –

kĺbovité spojené - prenos zvukových vĺn z bubienok - blanka oválneho okienka.

Vnútorné ucho - sústava dutín v skalnej kosti (os petrosum) - kostený labyrint

V ňom voľne pláve v perilymfe blanitý labyrint.

Vyvoj labyrintu: najprv vajcovité vrecúško (utriculus) –

potom guľovité vrecúško (sacculus) – z neho sa odškrcuje lagena

Z vajcovitého vrecúška - tri polkruhovité chodby (canales semicirculares) –

na seba kolmé, z utriculu, zatočia sa a cez rozšírenú časť (ampula) späť do utricula,

vo vnútri – endolymfa - jej pohyb pri zmene polohy tela registrujú receptory

dynamickej rovnováhy.

V závere vývinu sa lagena diferencuje na špirálovite stočenú trubicu –

blanitý slimák (cochlea),  v ňom Cortiho ústroj - vlastný sluchový orgán.

Detekuje zvukové vlny - sluchový nerv – VIII. nervus vestibulocochlearis.

V celom blanitom labyrinte okrsky zmyslových buniek –

v utricule a sacculuse - receptory statickej rovnováhy.

Ostatné stavovce

1. ryby - laguna vyvinutá nepatrne - funkciu sluchového orgánu má sacculus –

prenos zvukových vĺn cez Weberov aparát - kostičky z plynového mechúra

na perilymfu blanitého labyrintu - bez vonkajšieho a stredného ucha.

1. obojživelníky a plazy - aj stredné ucho – 1 sluchová kostička (columella) –

tyčinkovitá - vnímanie zvuku v lagene - ešte nepremenenej na cochleu –

krokodíly  - mierne zahnutá.

- vtáky - aj vonkajšie ucho - columella v strednom uchu na dve kostičky.

Zrakové orgány - hlavné tkanivo - zmyslový svetlocitlivý epitel (primárne

zrakové bunky), vedľajšie tkanvá - pigmentové (clona), dioptrický aparát

(svetlolomné sústavy) - prienik svetla do oka (sklovec - sústreďuje svetlo,

šošovka (lens) - optická  šošovka - prevrátený obraz,

rohovka (cornea) - ochrana vnútorných častí oka a sústredenie svetla na šošovku),

aj spojivové, svalové, cievna sústava.

Senzibilné výbežky zrakových buniek oproti prichádzajúcim svetelným lúčom

1. oko everzné (privrátené) - bezstavovce,
2. ak v smere svetla - odvrátené (inverzné).

Podľa miery vliačenia sietnice (zmyslové+pigmentové bunky) pod povrch tela:

1. škvrnové - len okrsok svetlocitlivého epitelu na úrovni pokožky (medúzy),
2. miskovité - plytko zahĺbená sietnica pod úroveň pokožky (obrúčkavce),
3. pohárikovité - sietnica hlbšie v podobe pohárika (ulitníky),
4. komorové - v podobe guľovitého útvaru - časť vyčnievajúca na povrch

prekrytá rohovkou (hlavonožce, stavovce)

- zložené oči - zvláštny typ - z množstva kužeľovitých očiek - hmyz.

Príklady zrakových orgánov:

1. hubky - bez očí,
2. mechúrniky - škrvnové,
3. medúzovce - miskovité (aj s pigmentovými bunkami a primitívnym dioptrickým

aparátom) - v ropáliách,

1. „červy” - škvrnové, aj miskovité, aj dermoptická pokožka,
2. mäkkýše - everzné - pohárikovité,

aj komorové - okrem pigmentových

buniek

aj dokonalý dioptrický aparát - vrchol

- hlavonožce - everzné komorové oko.

Facetové oko - prevažne článkonožcov (hmyz) - z omatídií - niekoľko sto až tisíc -

kužeľovitý tvar, na povrchu šesťboká štruktúra - priehľadná s ako rohovka (faceta)

pod - krištálotvorné bunky (4) - okolo osi produkujú krištálový kužeľ ako šošovka

(stála ohnisková vzdialenosť) - okolo pigmentové bunky.

Vo vnútri omatídia vlastné zmyslové zrakové bunky - primárne - s vlastnými

eferentnými nervovými vláknami (4 až 8) - do stredu vybieha silne svetlolomné

vlákno - rhabdom - spolu tvoria sietničku (retinela).

Videnie mozaikové, bez možnosti zaostrovať, preto dva typy omatídií

1. mikromatídia - predmety blízke,

makromatídia - predmety vzdialené.

Apozičné oči - sietnička aj celý dioptrický

aparát omatídia oddelené od ostatných

pigmentovými bunkami,

Superpozičné oči - ak je málo svetla

pigmentové zrná v pigmentových bunkách

sa sústredia v hornej časti - okolo krištáľového

kužeľa, a potom na sietničku

dopadajú svetelné lúče aj cez facety

okolitých očiek.

Oko stavovcov - dokonalý typ inverzného komorového oka –

očná guľa (bulbus oculi) - ako optická tmavá komora.

Jednotlivé čast:  bielko (beľmo - sclera) - silnostenná - prechádza do priehľadnej

rohovky (cornea), pod ňou je cievnatka (chorioidea) - prekrvená, s pigmentovými

bunkami (melanín), niekedy je na nej reflexná vrstva (tapetum lucidum - guanín),

pod rohovkou zmenená na dúhovku (iris) - silne pigmentovanú - v strede s 

otvorom - zrenica (pupilla) - svetlosť zrenice svaly v dúhovke  

Medzi dúhovkou a rohovkou - predná očná komora (očný mok),

Medzi dúhovkou a šošovkou - zadná očná komora

Dúhovka a cievnatka – kruhová  väzivová riasa - nesie šošovku (lens cristallina)  

Tretia vrstva - sietnica (retina) - vypĺňa dutina oka v rozsahu cievnatky –

z troch vrstiev - vonkajšia - tyčinky (videnie za šera, čiernobiele) a

čapíky (farebné videnie), stredná a vnútorná obsahuje nervové bunky.

Očná guľa - piehľadný rôsolovitý sklovec (corpus vitreum).

Ontogeneticky - rohovka a šošovka - ektoblast –

bielko, cievnatka, svalový aparát - mezoblast,

sietnica - neuroektoblast.

V optickej ose oka - fovea lutea - miesto najdokonalejšieho videnia,

na výstupe očného nervu - fovea coeca. Okom hýbu tri páry

Tri páry okohybných svalov,

slzné žľazy (glandulae lacrimales), oko chránia viečka (palpebrae).

Ryby – bez viečok a slzných žľiaz,

plazy a vtáky aj tretie viečko - žmurku (membrana palpebrae) - vo vnútornom

kútiku oka.

Akomodácia - posúvaním šošovky

(sval retractor lentis) - ryby,

alebo zmenou zakrivenia šošovky

pomocou ciliárneho okružného svalu