Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / sociológia výchovy

sociologia na pisomku suhrn (tahak-sociologia.doc)

otázky:

1.Výchova a vzdelávanie v širokých spoločenských súvislostiach

2.výchofné a vzdelávacie inštitúcie a ich vonkajšie prostredie

3.vztahy a procesy vo vnútri výchovných vzdelávacích inštitúciách

4.výsledky (efekty) výchovy a vzdelávania pre jednotlivca a pre spoločnosť

5.obsahy a procesy socializácie.

história sociálnej výchovy:

1.sociáln pedagogika

-akú úlohu zohráva sociálne prostredie pri formovaní človeka

-otázky tykajúce sa učiteľov

-význam sociálnych inštitúcii

-predstavitelia:

Pestalozzi – matka-kľúčová osoba,

Diesterweg – rozvoj vlastenectva,

Froebel – spoločné vzdelávanie ch+d, emancipácia žien,

Linder – pedagogika má vychádzať zo socializácie,

Natorp – chápať deti ako individum je spoločenská fikcia

2.sociologická pedagogika

-ako výchova vyzerá v realite, trochu sa odvracia od ideológie

-predstavitelia:

Fischer – kritizoval rodinu ako spoločenskú inštitúciu-štát nemá priamy vstup, opak je škola

Barth – začal analyzovať vplyv ekonomiky na vzdelávanie, predlženie šk. dochádzky do 14 r.

Kaweray – odlišuje meštiakov od robotníkov a snažil sa vyrovnať sociálne rozdiely

3.sociologia výchovy

Weis – autor hnutia, zaujímal sa rovesníckou socializáciou a sociológiou subkultúr.

rozlišje 3 druhy výchovy:

1.biologicky zameraná-fyziologické potreby

2.duševne zameraná-psychické problémy

3.sociologicky zameraná-socialny rozvoj spoločnosti

Smith – ďalší autor hnutia, zavedenie pojmu socializácia, 2 druhy soc. skupin:

1.primárne-rodina

2.sekundárne-škola

3.zmiešané skupiny-organizácie, kulty, spolky

-analyzoval, ktoré spol. sektory ovplyvňujú výchovu a vzdelávanie (cirkev klesá, štát stúpa)

sociológovia:

Derkeheim – diagnostikoval paradoxnú spoločenskú tendenciu-zvyšujúca sa individualizácia autonómie detí, no zároveň intenzívnejšia závislosť od spoločenských organizácii.

Parsons – zviedol pojem sociálny systém

-sociálna rola-sú pravidlá, ktoré si D musí osvojiť

Výchovný proces je procesom osvojovania si rozličných sociálnych rolí v rozličných sociálnych systémoch. Výchova je potom v tomto chápaní socializačným procesom.

-skúma soc. vzťahov k učiteľom

fázy socialiácie:

1.sociabilizácia a začínajúca individualizácia

-1.rk života D, D sa začína odpútavať od matky, učí sa nadväzovať kontakty, získava dôveru k matke, neskôr k okoliu

2a.individualizácia

-3.rok života, veľký význam má pre D otec, neskôr celá rodina, začína rozlišovať pohlavia, učí sa rôzne pravidlá  normy, vznik kontroly vlastného správania.

2b.personalizácia

-vedomá činnosť, D sa naučilo voľne pohybovať, zdokonalilo reč, rozlišuje si obzor a predstavivosť

3.enkulturácia a societizácia

-6.rok a vyššie, škola sa stáva po rodine druhým najvýznamnejším činiteľom

druhy socializácie:

1.heteronomne sociálne vplyvy prichádzajú z vonku, ovplyvnené prostredím

a.primárna-vpliv najbližších-rodina (spôsobilosti-jazykové, sebaobslužné a základy morálky)

b.sekundárna-rozšireni počet osôb-učiteľia, spolužiaci

2.autonómne soc. vplyvy prichádzajú z vnútra

až na konci ml. šk. veku sa D zamýšľa kto som? čo chcem? – Hodnotová preferencia. u dievčat móda a krása u chlapcov neskorsie,napr hip-hop. D sa rozhoduje pre určitú anticipačnú skupinu, ktorá sa mu páči...ide o anticipačnú socializáciu –chce v budúcnosti niekam patriť, podriaďuje svoje názory, obliekanie danej skupine. silne v SŠ, veľkú úlohu zohrávajú ideologické skupiny.

3. retroaktívne – spätné výchovné pôsobenie, formovanie dospelých, INFLACIA DOSPELOSTI- pre život dospelých začína byť zaujímavý život mladých(extrémne športy, kultúra, móda) Sociológovia to dávajú do súvisu so zážitkovou dobou.

typy rodín:

1.orietačná-tá z ktorej pochádzame, z ktorej sme vyrastali

2.reprodukčná-privádzame na svet potomkov už my

-nukeárna(rodičia+deti)

-širšia(viac generácii)

soc. funkcie:

1.reprodukčná – sexualita, manželstvo 29-30rokov, ženy skor27, čo ovplyvňuje pôrodnosť, prvé materstvo 30, najvhodnejšie obdobie je 22-26, počet narodených D sa znižuje, nad 20 D narodených mimo manželstva, D z neúplnej rodiny-nič zvláštne, stúpa počet trvalého súžitia muža a ženy, striedanie partnerov-je to určené legálne

2.emocionálna – ide o pocity spolupatričnosti, lásky, dôvery, tato funkcia v rodinách silnie, je základom založenia rodiny, v minulosti bola dôležitá ekonomická funkcia rodiny, v súčasnosti sú druhoradé, klesá tendencia D starať sa o rodičov, emočné puto sa stráca, pretože kľúčovým aspektom je tvorba domova, že sme niekde reálne ukotvení, domov je dôležitý emočný prvok.

3.ekonomická – rodičia viac pracuju mimo rodiny, otec-nevníma sa už ako hlava rodiny, ale ako živiteľ, zrovnoprávnenie M a Ž v ekonomickom sektore, 3.prístupy k zamestaniu žien:

1.tradičný-žena matka, práca v domácnosti

2.nekonzervatívny-legitímna práca žien, ale najmä bezdetné, po narodení opúšťajú zamestanie-MD až do školopovineho D

3.egalitársky-rovnosť, nikto nemôže byť zneužitý, materstvo nemôže byť limitom zamestnanosti, ak sa Ž rozhodne isť na materskú, musí byť spoločensky ohodnotená.

profesijná orientácia rodičov:

1.dvojkarierová-obaja rodičia sa intenzívne orientujú na svoju kariéru

2.dvojosobná-obaja podporujú osobnú kariéru jedného

3.dvojpríjmová-profesia tu nie je zdrojom osobnej identity

4.socializačná – hodnoty rodiny majú korešpondovať z hodnotami spoločnosti, niekedy sa neodovzdáva deťom hodnota vzdelávania (robotnícke rodiny-snaha čo najskôr opustiť školu, osamostatniť sa)

výchovná – súvisí s produkovaním určitého správania, rodina je silná najmä pri formovaní afekt. vlastností., súvisí to s emočnou závislosťou od rodičov  

vzdelávacia – najviac slabnúca, rodičia stále menej učia D to čo potrebujú pre život, v dnešnej dobe ide o rozvoj záujmov dieťaťa, kvalifikačnú funkciu rodiny prevzala škola.

Formy paricipácie rodiny vo vzťahu k škole:

a.pól opozície-nedochádza k efektívnemu prepojeniu škola-rodina

b.delegovanie-rodičia robia školu zodpovednú za mnohé veci

c.mediácia-rodičia majú jasnú predstavu čo je typické pre školu a čo pre rodinu

d.kooperácia-nie je jasné za čo je zodpovedná škola a za čo rodina

vzdeanostná úroveň:

1.medzigeneračná

a.vzostupná-D dostane vyššiu úroveň, silnie 1/3 detskej populácie

b.zostupná-D dostane nižšiu

2.autoreproduktívna-D dosahuje rovnaký vzdel. status ako rodič

politika-čím nižší status, tým väčší príklon k ľavicovým postojom, D kopírujú politické postoje rodičov.

Bernstein-skumanie jazyka

1.nižšia-obmedzený kód, krátke jednoduché vety, minimálna variabilita

2.vyššia-rozvinutý, elaborovaný kód, aktívná kvalitná slovná zásoba, viacslovné a rozvinuté vety.

Robinson

nižšia vrstva-imperatívny komunikačný štýl,

vyššia vrstva-vysvetľovací štýl, častejšie hovoria rôznymi formami jazyka, napr. doma dialekticky na verejnosti spisovným jazykom, matky z nižších vrstiev to nedokážu, D nemajú problém pri nástupe do školy, literatúra, čítanie,

analýza:

rodina-soc. inklúzia, uzavretosť, identifikácia, dôverné vzťahy, hodnoty rodinného spoločenstva, individuálne výchovné prostriedky, prostriedky vedenia sú laické,

škola-soc. expanzia, rozširuje sa okruh osôb, reidentifikacia, emocionálne odľahčenie, univerzálne hodnoty, skupinová výchova, špecializácia vedenia-kvalifikácia,