Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Psychologická propedeutika

Otázky z testu (vypracovane_otazky_z_pp.doc)

1. Čo je predmetom psychológie? (charakterizujte 5 čŕt psychična):

1. predmet psychológie sa formoval v 17-18st.
2. predmetom psychológie je psychično (psychika)
3. je to veda o prežívaní a správaní
4. 5 základných charakteristík predmetu psychológie:
5. Špecifický okruh javov, všetko čo tvorí vnútorný obsah nášho života, čo je nám v podobe zážitkov akoby bezprostredne dané.
6. Skutočnosť, že psychično prináleží indivíduu – teda jeho subjektívnosť
7. Prvým znakom psychična je teda jeho subjektívnosť
8. Druhým je vzťah k objektu, nezávislému na psychike, na vedomí
9. Psychika odráža objektívnu realitu
10. Každý psychický fakt je tiež súčasťou reálnej skutočnosti
11. Dynamickosť
12. W. James nazval pohyb, dynamiku psychických javov prúdom vedomia.
13. Prúd je celistvý, je vždy jedným celkom
14. Podkladom psychických javov je teda živá hmota, mozog

2. Čo je vedecká metóda:

15. sú spôsoby, prostredníctvom ktorých sa poznáva predmet vedy
16. z jednej strany slúžia pre odhalenie zákonitostí a z druhej strany sa samotné opierajú o základné zákonitosti predmetu
17. cieľom každej vedeckej metódy je podať objektívne platný poznatok, ktorý je výsledkom systematickej práce, je overiteľný a prináša teoretické osvetlenie daného problému s možnosťou jeho praktickej aplikácie
18. pozorovanie
19. experiment
20. rozhovor
21. dotazník
22. psychologické testy

3. Experiment:

23. je taká výskumná metóda, pri ktorej experimentátor za podmienok, ktoré si sám čo možno najpresnejšie pripraví, kontroluje a pozmeňuje, zaznamenáva isté reakcie, spôsoby správania, prejavy alebo zážitky, či už kvalitatívne alebo kvantitatívne, aby tým verifikoval istú hypotézu o závislosti týchto výsledkov na ich podmienkach
24. rozdelenie: laboratórny experiment, terénny experiment, prirodzený experiment
25. veľmi dôležitá metóda
26. experiment je v psychológii veľmi rozšírený
27. v experimente netreba čakať, až potrebný jav nastane, ale experimentátor sám tento jav navodzuje
28. experiment umožňuje izolovať, niektorú stránku, niektoré vlastnosti alebo nejaký proces
29. experiment umožňuje opakovanie
30. umožňuje presné meranie skúmaných procesov
31. je časovo aj finančne pomerne náročný
32. má umelý charakter a výkony zistené v experimente sa nemusia hodovať s výkonmi podávanými v reálnom živote
33. nie všetko možno experimentálne skúmať

4. Dotazník:

34. používa sa na hromadné zisťovanie určitého javu
35. treba starostlivo premyslieť čo vlastne chceme dotazníkom dosiahnuť a presne urči, čo má byť cieľom daného výskumu či prieskumu, ktorý jav je najpodstatnejší
36. jasne si treba uvedomiť, obsahovú ako aj formálnu stránku dotazníka
37. formulácia štylizácia otázok v dotazníku:
38. zrozumiteľne, jednoznačne, nesmú byť sugestívne, nesmú sa prekrývať, treba ich stavať tak aby sme dostali odpoveď na to, čo nás naozaj zaujíma, otázky možno formulovať tak, že sa týkajú skúmaného javu priamo, alebo nepriamo, otázok nesmie byť veľa, ak posielame dotazníky anonymne potom je nutné rozosielať asi o 2/3 viac dotazníkov, pretože mnohé sa nevrátia alebo sa vrátia neúplné, resp. nepravdivo zodpovedané
39. po zostavení dotazníka postupujeme tak, že najskôr urobíme predbežný prieskum s menším množstvom ľudí
40. vyplnené dotazníky spracúvame štatisticky, štatistické spracovania dotazníka sa nazýva kvantitatívne

5. Charakterizuj test:

- test je štandardizovaná experimentálna situácia, ktorá vyvoláva isté správanie

41. je to čisto psychologická metóda
42. výhodou je, že umožňujú pomerne rýchle získanie mnohých údajov a kvantifikáciu získaných výsledkov
43. podľa spôsobu administrácie:
44. testy individuálne, testy skupinové
45. podľa funkcie:
46. testy výkonnostné (testy inteligencie, testy schopností, testy vedomostí)
47. testy osobnosti (osobnostné dotazníky, projekčné techniky, objektívne testy osobnosti)

6. Charakterizuj pozorovanie ako vedeckú metódu, aj jednotlivé druhy pozorovania:

48. je to jedna zo základných psychologických metód
49. jedna z najstarších výskumných metód v psychológii
50. ide tu predovšetkým o analýzu činnosti, o analýzu správania skúmaných osôb v ich normálnych životných podmienkach
51. nie každé pozorovanie je vedeckou metódou, aby bolo musí spĺňať určité požiadavky
52. musí byť cieľavedomé
53. pozorovanie musí byť plánovité
54. pozorovanie musí byť systematické
55. musí byť presné
56. druhy pozorovania:
57. objektívne pozorovanie (pozorovanie iných, ktoré sme práve opísali)
58. sebapozorovanie (pokusná osoba sama seba pozoruje, vypovedá o tom, čo cíti čo pozoruje)

7. Všeobecná charakteristika pocitu a druhy pocitov:

59. pocit je najjednoduchší psychický proces, ktorý vzniká v dôsledku pôsobenia predmetov a javov materiálneho sveta na analyzátory a spočíva v bezprostrednom odraze jednotlivých vlastností týchto predmetov alebo javov
60. druhy pocitov: delíme podľa jednotlivých zmyslových orgánov, receptorov
61. A) vonkajšie pocity: sú uložené na povrchu alebo blízko povrchu tela. Patria k nim a) diaľkové – orgán zraku (sietnica oka), orgán sluchu (slimák vo vnútornom uchu), b) kontaktné – orgán chuti (chuťové poháriky na jazyku), orgán čuchu (chuťové telieska v nosnej dutine), kožné orgány, ktoré sú štyri (dotyku, tepla, chladu a bolesti)
62. B) vnútorné pocity: sú uložené vnútri organizmu a) orgány polohy a rovnováhy (labyrint vo vnútornom uchu), b) orgány kinestetických (pohybových) funkcií (sú uložené v svaloch, šľachách, kĺboch), c) vnútornostné prijímače (receptory): a)prijímače zažívacieho systému (hlad, smäd a iné), b)prijímače cirkulačného systému (obeh krvi, dýchanie), c)prijímače rozmnožovacieho systému

8. Vnímanie – 6 charakteristík:

63. vnímanie je odrazom predmetov a javov reálneho sveta, ktoré pôsobia v daný moment na naše zmyslové orgány
64. a) naše vnímanie je predmetné – je doplnené našimi vedomosťami, minulou skúsenosťou. Bez opory na minulú skúsenosť by sme nemohli vnímať predmety; b) vnímanie má individuálny charakter – rovnako ako pocit, je i vnem subjektívnym odrazom objektívneho sveta; c) celistvosť – každý podnet vnímame ako celok, celistvosť vnímania znamená nielen to, že sa podnety vnímajú v rôznorodosti ich vlastností  a častí, ale aj v tom, že vlastnosti a časti predmetov a javov sa vnímajú v určitom vzťahu medzi sebou; d) naše ľudské vnímanie tesne súvisí s rečou – ak vnímame predmety a javy okolitého sveta, vždy ich posúvame slovom, vyslovujeme nejaké súdy o nich, a to je spojitosť s rečou; e) výberový charakter – nevnímame všetko, ale vyberáme si. Vyberanie má objektívne ako aj subjektívne príčiny. K objektívnym patria osobitosti samotných predmetov, podnetov. K subjektívnym príčinám patrí predovšetkým náš vzťah k danému predmetu alebo javu, jeho význam pre nás, súvislosť s našimi záujmami, náš momentálny psychický stav atď.; f) konštantnosť vnímania – znamená to, že predmety vnímané také, aké sú a nie sú také, aké sa nám momentálne javia

9. Ktoré faktory ovplyvňujú vnímanie priestoru:

65. ide predovšetkým o vnímanie hĺbky
66. na tomto jave sa zúčastňujú jednak faktory fyziologické a jednak psychologické
67. fyziologické (akomodácia šošovky, veľkosť sietnicových obrazov, konvergencia, disparátnosť sietnicových obrazov)
68. psychologické (relatívna veľkosť predmetu, interpozícia, lineárna perspektíva, vzdušná perspektíva, tiene, počet predmetov, ktoré sa nachádzajú medzi pozorovateľom a pozorovaným predmetom, uhlová odchýlka pri pohybe, sluch, čuch)

10. Psychologické faktory:

69. a) relatívna veľkosť predmetu – ak poznáme predmet, ak poznáme jeho skutočnú veľkosť, potom podľa jeho relatívnej veľkosti môžeme usudzovať na jeho vzdialenosť. Ak však veľkosť nepoznáme, môže nás to pomýliť.
70. b) interpozícia (prekrývanie) – ak nejaký predmet prekrýva iný predmet, potom ho pokladáme za bližší ako prekrývaný predmet
71. c) lineárna perspektíva – ide o zmenšovanie sa veľkosti predmetu, alebo vzdialenosti medzi predmetmi, ak sa tieto od nás vzďaľujú
72. d) vzdušná perspektíva – jasnosť detailov, napr. ak viem na kostolnej veži rozlíšiť podrobnosti. Má tu význam aj zafarbenie predmetov, ktoré spôsobuje vzdušná perspektíva.
73. e) tiene – predmety bližšie vrhajú tiene na vzdialenejšie, menia tak ich osvetlenie a nám sa skutočne javia ako vzdialenejšie
74. f) počet premetov, ktoré sa nachádzajú medzi pozorovateľom a pozorovaným predmetom – čím viac je takých premetov, tým sa nám pozorovaný predmet javí ako vzdialenejší
75. g) uhlová odchýlka pri pohybe (pohybová paralaxa) – ak sa pohybujeme predmety blízke zostávajú viac vzadu ako predmety vzdialené, ktoré sa prípadne zdajú, že sa pohybujú v rovnakom smere ako my
76. aj sluch sa zúčastňuje na vnímaný priestoru. Ucho môže zachytiť najmä smer, v ktorom je umiestnený zvukový zdroj.
77. aj čuch môže napomáhať priestorovému vnímaniu. Vôňa napr. môže prináležať iba jednej priestorovej oblasti a inej nie.

11. Vnímanie času:

78. je to takisto zložitý proces
79. v podstate vzniká len tam, kde sa odohrávajú nejaké zmeny, zmeny vonkajšieho stavu
80. na vnímanie času nemáme žiaden analyzátor
81. je to vnímanie časových vzťahov
82. časové vzťahy, absolútne trvanie času, približné odhadovanie času
83. kratšie a dlhšie časy

12. Porovnaj cit a vnem:

84. spoločné: bezprostredný obraz, vznikajú pomocou analyzátorov, subjektívne procesy, sú základom pre vyššie psych. Procesy a emocionálne procesy
85. líšia: pocit vzniká na základe jedného analyzátora, pri vnímaní odrážame predmet ako celok a pocit iba určitá časť

13. Všeobecná charakteristika pamäti – druhy pamäti:

86. pamäť je proces odrazu minulých zážitkov v našom vedomí, ktorý spočíva v zapamätávaní, uchovaní v pamäti a neskoršom vybavovaní alebo znovupoznaní toho, čo sme predtým vnímali, prežívali alebo robili
87. druhy pamäti – a) pohybová alebo motorická pamäť – prejavuje sa v zapamätávaní a vybavovaní pohybov; b) emocionálna pamäť – prejavuje sa v zapamätávaní a vybavovaní citov. Myšlienka na nejaký cit môže vyvolať nejakú udalosť, spätú s týmto citom a zasa naopak, spomienka na nejakú udalosť môže vyvolať rovnaké city, ako tie, ktoré sme prežívali pri tej udalosti.; c) názorná pamäť – spočíva v tom, že to čo sme v minulosti vnímali, vybavuje sa potom v podobe predstavy; d) slovno-logická pamäť – nachádza svoj výraz v zapamätávaní a vybavovaní myšlienok. Zapamätávame si a vybavujeme tie myšlienky, ktoré vznikli v procese rozmýšľania, uvažovania, pamätáme si obsah prečítanej knihy...
88. Asociačné zákony (zákon dotyku v čase, zákon dotyku v priestore, zákon podobnosti, zákon kontrastu)

14. Učenie + druhy učenia + charakteristika:

89. učenie je úmyselné zapamätanie, pričom si kladieme určitý cieľ zapamätať si to a to
90. druhy učenia: a) podmieňovanie – podstatou tohto učenia je utváranie dočasných nervových spojov, asociácií v mozgu. Podmieňovanie sa zvyčajne delí na tzv. klasické, pavlovovské a na inštrumentálne alebo operačné.
91. b) precepčno-motorické učenie – objasňuje, ako sa zreťazujú jednotlivé motorické reakcie do funkčných celkov, napr. pri písaní, pri práci na PC, v rôznych druhoch športu, v hre na hudobný nástroj. Pri tomto druhu učenia nejde iba o mechanické pospájanie alebo zreťazovanie jednotlivých pohybových prvkov, ale o integrovanú funkčnú dynamickú jednotu všetkých zúčastnených zložiek.
92. c) verbálne učenie – ide o vytváranie, zapamätanie si spojení – asociácií medzi slovami, pričom tieto spojenia nie sú založené na príčinnej, logickej súvislosti. Verbálne učenie ovplyvňujú viaceré činitele: a) rozsah učebného materiálu, b) charakter učebného materiálu, c) zložitosť učebného materiálu, d) diskriminácia prvkov v učebnom materiáli, e) miesto (pozícia) prvkov v učebnom materiáli
93. d) pojmové učenie – Maršalová charakterizuje pojmové učenie ako osvojovanie si spoločnej odpovede na odlišné podnety, ktoré však popri svojej odlišnosti vykazujú nejaké spoločné črty. Pri pojmovom učení sa stretávame s dvoma procesmi: tvorenie pojmov a osvojenie pojmov. L.S.Vygotskij rozlišuje 3 etapy vývinu utvárania pojmov u detí: 1. vyčlenenie nesformovaného, neusporiadaného, slovom označovaného zhluku predmetov, medzi ktorými neraz chýba vnútorný vzťah, 2. tvorenie komplexov, zoskupení a generalizovaní predmetov na základe ich objektívnych súvislostí, ktoré sú konkrétne, pričom vznikajú na základe bezprostrednej skúsenosti, 3. tvorenie skutočných, úplne rozvinutých a presne vymedzených pojmov.
94. e) učenie riešením problému – je to najdôležitejší spôsob učenia sa. Ide o postupné alebo náhle odhalenie podstatných vzťahov a v súvislosti medzi predmetmi a javmi v určitej situácii. Riešenie problému možno charakterizovať ako samostatné odhalenie vzťahu alebo princípu medzi predmetmi alebo pojmami, čo umožňuje jednotlivcovi vyriešiť problém alebo cieľ navodený životnými okolnosťami.
95. f) sociálne učenie – odlišuje sa obsahmi, ktoré sa učíme. Súvisí so začleňovaním človeka do spoločnosti. Elementárnymi formami sociálneho učenia, podľa Čápa sú učenie napodobňovaním, sociálnym spevňovaním a identifikáciou.

15. Fantázia a obrazy pri ktorých vzniká:

96. fantázia je teda vytvorenie niečoho nového v podobe obrazu, predstavy, idey
97. je čisto ľudská činnosť, iba človek si môže najskôr v hlave predstaviť čo chce vytvoriť
98. fantázia je akýmsi únikom zo skutočnosti
99. treba však povedať že prameňom fantázie je vždy objektívna realita
100. predstava toho, čo sme v minulosti nevnímali, vytvorenie obrazov predmetov a javov, s ktorými sme sa predtým stretli, vznik idey toho, čo ešte len bude vytvorené – to všetko vytvára osobitnú formu psychickej činnosti – fantáziu. Obrazy pamäti (pamäťové predstavy) – to je vlastne reprodukcia minulej skúsenosti.

16. Všeobecná charakteristika myslenia

101. myslenie je proces sprostredkovaného poznania, týmto prostriedkom býva najčastejšie naša minulá skúsenosť, naše vedomosti alebo i rôzne prístroje
102. myslenie poznáva predmety v ich podstatných vzťahoch a závislostiach
103. myslenie je všeobecné poznanie
104. myslením odrážame skutočnosť presnejšie a hlbšie ako v predstave
105. myslenie znamená i vedecky predvídať, predpovedať
106. myslenie je proces cieľavedomý
107. naše myslenie je úzko späté s rečou

17. Myslenie ako riešenie problému.

108. myslenie začína tam, kde sa pred nami vynorí nejaká otázka, nejaký problém. Vidieť problém, to už je vlastne i začiatok jeho riešenia
109. je oboznámenie sa s údajmi, s podmienkami riešenia
110. najdôležitejšiu úlohu v procesoch majú predpoklady a hypotézy
111. Riešenie myšlienkovej úlohy, problému - overovanie hypotéz
112. Prikročenie k realizácii a splneniu úlohy
113. Úsudok je forma myslenia, ktorou vynášame súd o niečom, čo vyplýva z platnosti iného súdu alebo iných súdov
114. Pre proces vyučovania je dôležité poznať úsudok induktívny, deduktívny a úsudok z analógie

18. Myšlienkové operácie:

115. 1. porovnávanie – je to zisťovanie podobnosti a rozdielnosti predmetov alebo javov
116. 2. analýza – myšlienkové rozčlenenie niečoho na časti, alebo myšlienkové  vyčleňovanie jednotlivých predmetov alebo javov
117. 3. syntéza - myšlienkové spájanie týchto častí alebo vlastností
118. 4. abstrakcia - odmyslenie so niektorých vlastností alebo častí predmetu, ktorý práve vnímame alebo o ktorom rozmýšľame
119. 5. konkretizácia - protikladný proces abstrakcie. Je to v podstate uvedenie nejakého príkladu, akási ilustrácia niečoho všeobecného. V škole sa používa veľmi často.
120. 6. indukcia - postup od zvláštnych prípadov k všeobecnému poznatku. Tak boli objavené všetky prírodné zákony.
121. 7. dedukcia - postup, ktorý spočíva vo vyvodzovaní zvláštneho konkrétneho prípadu zo všeobecného poznatku. Treba vedieť, že i dedukcia prináša nové cenné poznatky.

19. Čo je reč, jazyk:

122. reč je proces styku medzi ľuďmi prostredníctvom jazyka
123. rečový styk nie je možný ináč, ako na základe a prostredníctvom jazyka
124. rečou nazývame samotný proces slovného styku: oznámenia, pokyny, otázky, rozkazy
125. jazyk si vytvára spoločnosť, formuje sa v reči ľudí a súčasne je produktom spoločenského vývinu, každý jednotlivec nájde už hotový jazyk, ktorým hovoria ľudia okolo neho, ľudia ktorí ho obklopujú
126. každý jazyk má tieto atribúty: a) určitý systém významových slov (lexikálne zloženie jazyka), b) určitý systém rozličných pomerov, vzťahov slov a slovných spojení (gramatika), c) jazyk sa vyznačuje tiež určitým hláskovým zložením (fonetika)

20. Vonkajšia a vnútorná reč:

127. predovšetkým reč rozdeľujeme na vnútornú a vonkajšiu
128. vnútorná reč - vznikla na istom stupni vývoja ľudskej spoločnosti, vtedy, keď už bol človek schopný vnútorného procesu odzrkadľovania skutočnosti v slovných pojmoch. Myšlienka sa formuje vo vnútornej reči
129. vonkajšia reč - sa delí na 1. ústnu a 2. písomnú
130. základným východiskovým druhom ústnej reči je reč, ktorá plynie v podobe rozhovoru. Taká reč sa nazýva dialogickou. Je aktívne podporovaná. Inou formou ústnej reči je reč, ktorú prednáša jeden človek. To je reč monologická (rečník, prednášateľ).

21. Pozornosť a druhy pozornosti:

131. zameranosť a sústredenosť psychickej činnosti na niečo určité sa nazýva pozornosťou
132. pozornosť je vlastne nevyhnutnou súčasťou všetkých psychických procesov
133. pozornosť má výberový charakter
134. pozornosť sa prejavuje aj navonok (napr. ak počujeme lietadlo zdvihneme hlavu)
135. fyziologické základy pozornosti
136. druhy pozornosti:
137. neúmyselná pozornosť vyvolávajú ju zmeny v našom okolí(sila podnetu, relatívna sila podnetu, kontrast, novosť predmetov a javov, ich neočakávanosť, momentálny stav človeka hrá tiež dôležitú úlohu)
138. úmyselná pozornosť tu si dávame za cieľ zamerať našu pozornosť dôležité: mať svoje obvyklé, zvyčajné podmienky aby nás nič nové nevyrušilo, dôležitý je význam danej úlohy pre nás, záujem, ktorý v nás daná činnosť vyvolala a vôbec naše záujmy, úloha vnútornej reči treba si pripomínať že sa musíme  sústrediť
139. poúmyselná
140. vlastnosti: koncentrácia pozornosti, intenzita pozornosti, rozdeľovanie pozornosti, stálosť pozornosti, prenášanie alebo prepájanie pozornosti

22. Vlastnosti pozornosti:

141. koncentrácia pozornosti - množstvo týchto objektov sa označuje ako rozsah alebo objem pozornosti. Rozsah závisí jednak od osobitostí samotných vnímaných predmetov (ich zoskupenie, farba, tvar), jednak od úlohy, ktorú máme pred sebou, a napokon, od charakteru a schopností človeka, ktorý vníma.
142. intenzita pozornosti - je charakterizovaná stupňom zameranosti na daný objekt a súčasne stupňom odpútania sa od iných, postranných podnetov
143. rozdeľovanie pozornosti - ide o súčasné vykonávanie dvoch alebo viacerých činností. Podľa posledných výskumov je to možné iba vtedy, ak sa len jedna činnosť vykonáva s plným zameraním pozornosti a všetky ostatné musia mať charakter zautomatizovanej činnosti. Príkladom môže byť hra na klavíri dvoma rukami - a ešte aj pedál, vedenie auta atď.
144. stálosť pozornosti - udržanie pozornosti na jednom objekte po istý čas. Čo je tu dôležité? a) rôznorodosť činností, b) vykonávať s predmetom nejakú činnosť, c) myšlienky treba zamerať na túto činnosť.
145. Opakom stálosti je odovzdávanie pozornosti. S tým treba bojovať. Existuje však periodické odovzdávanie pozornosti alebo jej oslabenie a opäť návrat k tomu istému objektu či činnosti. To sa nazýva kolísaním pozornosti. Toto kolísanie pri práci zvyčajne ani nezbadáme.
146. prenášanie alebo prepájanie pozornosti – túto vlastnosť treba odlišovať od kolísania. Prepájanie je schopnosť prechádzať od jednej činnosti k druhej. Toto je veľmi dôležitá vlastnosť pozornosti a mnohým robí problémy (čítanie titulkov vo filme). Protikladom pozornosti je roztržitosť – znamená to, že človek nie je schopný sa na niečo dlhšie sústrediť, ustavične preskakuje z jedného objektu na druhý, z jednej činnosti na druhú a nezostáva ani pri jednej.

23. City, delenie citov + charakteristika:

147. vývinovo mladší špecifický ľudský typ emocionálneho prežívania a odrážania
148. charakterizujeme ako psychický zážitok spojený s uspokojovaním vyšších, sekundárnych, špecificky ľudských potrieb, ktoré vznikajú v priebehu spoločensko historického vývinu ľudstva
149. charakteristické pre city je vzrušenie a uspokojenie, ktoré v nás vyvolávajú, hnev často prebieha v podobe jasne vyjadreného vzrušenia, radosť sa môže prejavovať v jednej i v druhej forme
150. v značnej miere ovplyvňujú i činnosť človeka
151. charakteristické znaky citov (subjektívnosť, spontánnosť, polarita)
152. city značnej miere ovplyvňujú i činnosť človeka. Podľa tohto vplyvu ich možno deliť na: a) stenické, ktoré činnosť človeka zvyšujú, b) astenické, ktoré životnú činnosť človeka znižujú

24. Delenie citov podľa dĺžky trvania:

153. afekty – intenzívne, hlboké city, ktoré sa vyznačujú krátkym trvaním a búrlivým priebehom. Veľmi silne sa tu prejavujú telesné výrazy citu, zmena mimiky tváre, pohyby končatín i celého tela, vonkajšie prejavy zmien vnútorných orgánov.
154. vášeň (náruživosť) – je tiež veľmi intenzívny a hlboký cit, ktorý však na rozdiel od afektu  vykazuje dlhodobé trvanie a je spätý s vôľou človeka, s jeho činnosťou, t.j. dáva mocný impulz ku konaniu.
155. nálady – je to osobitá forma citu, protikladná afektom. Ide o cit slabej intenzity, ale pomerne dlhého (v porovnaní s afektom) trvania. Nálada môže byť veselá, smutná, podráždená, pokojná atď. Nálada teda trvá istý čas a v tomto čase akosi podfarbuje celý duševný život človeka, jeho činnosť.

25. Fázy vôľového konania, vlastnosti vôle:

156. vznik pohnútky a predbežné vytýčenie cieľa, pohnútky motívy odrážajú aktualizované motivačné komponenty ako sú potreby, záujmy a pod., pohnútky motívy sa odrážajú vo vedomí v chcení človeka
157. posúdenie rozličných motívov pohnútok
158. rozhodnutie, ktoré je špecifikom vôľového konania, spoločenského dosahu hodnotenia, rozhodnutie je kritický bod, kritérium hodnotenia človeka zo strany spoločnosti, rozhodovanie je preto aj spoločensky závažný fakt
159. vykonanie rozhodnutia predpokladá plán ďalšej činnosti a regulácia konania podľa tohto plánu
160. vlastnosti: samostatnosť, cieľavedomosť, rozhodnosť, vytrvalosť

26. Charakteristika osobnosti:

161. Osobnosť je indivíduum chápané ako integrácia k seba realizácií v interakcií so svojím prostredím.
162. Osobnosť vymedzuje:
163. čo daný človek vie teda jeho schopnosti, zručnosti, vedomosti
164. čo daný človek chce teda jeho motivácie, ciele, želania , potreby, ideály
165. čo daný človek je, teda otázka jeho vlastného JA charakteru

27. Čo sú schopnosti, na čom sa zakladajú:

166. je to súhrn vlastností, ktoré umožňujú úspešne vykonávať nejakú činnosť
167. zakladajú sa na vlohách, vlohy sa definujú ako anatomicko - fiziologické osobitosti nervového systému

28. Pojem charakteru, vlastnosti:

168. charakter možno definovať ako svojrázne psychické založenie človeka, ktoré odráža vonkajšie podmienky života a výchovy a prejavuje sa v špecifickej zameranosti daného človeka, v jeho špecifickom správaní a schopnosti správať sa , aj v jeho určitom vzťahu  k objektívnej realite
169. vlastnosti: morálka, vychovanosť, šírka, jednoliatosť, vyhranenosť, sila a vyrovnanosť

29. Temperament a typy podľa Junga:

170. temperament je určitá vlastnosť, ktorej má niekto viacej a niekto menej, alebo presnejšie, ktorú má každý človek v určitej miere. Temperament  zahrňuje i spôsob citovej a vôľovej vzrušivosti, reaktivity a aktivity – bez ohľadu na to, aký je predmet ale smer aktivity.
171. Z Jungovej typológie prešli do bežnej reči dva základné pojmy introverzie a extroverzie. V psychológii sa dnes používajú skôr v Eysenckovom poňatí.

30. Pamäť, delenie podľa obsahu:

172. pamäť je proces odrazu  minulých zážitkov v našom vedomí, ktorý spočíva v zapamätávaní, uchovaní v pamäti a neskoršom vybavovaní alebo znovupoznaní toho, čo sme predtým vnímali, prežívali alebo robili
173. pohybová alebo motorická pamäť, prejavuje sa v zapamätúvaní a vybavovaní pohybov
174. emocionálna pamäť, prejavuje sa v zapamätúvaní a vybavovaní citov
175. názorná pamäť, spočíva v tom, že to čo sme v minulosti vnímali, vybavuje sa potom v podobe predstavy
176. slovne-logická pamäť, nachádza svoj výraz v zapamätúvaní a vybavovaní myšlienok, zapamätávame si a vybavujeme tie myšlienky, ktoré vznikli v procese rozmýšľania, uvažovania, pamätáme si obsah prečítanej knihy.
177. Asociačné zákony (zákon dotyku v čase, zákon dotyku v priestore, zákon podobnosti, zákon kontrastu)

31. Druhy temperamentu podľa Pawlova:

178. 1. sangvinik – silný, vyrovnaný, živý (živý, pohyblivý, nestály)
179. 2. flegmatik – silný, vyrovnaný, pokojný (pomalý, neovládateľný)
180. 3. cholerik – silný, nevyrovnaný (výbušný, neovládateľný)
181. 4. cholerik – slabý, nevyrovnaný (pomalý, utlmený)

32. Charakterizujte nevedomie podľa Freuda:

182. jadrom nevedomia sú želania ako psychické koreláty pudov
183. nie sú v systéme nevedomia nijaké pochybnosti, nijaké protirečenia, nejestvujú rozličné stupne pravdivosti alebo oprávnenosti
184. nevedomie sa neriadi objektívnou realitou, neberie realitu na vedomie
185. nevedomie je akýmsi skladom pudov, inštinktov, ktoré majú značne silnú psychickú energiu a sú pripravené v ľubovoľný okamih túto silu, tento silný náboj energie, realizovať

33. Prínos Wundta k vedeckej psychológii:

186. použil prvý krát v histórii prístroj za účelom psychologického bádania
187. zriadil prvé laboratórium
188. s Wundtovým menom je spätý vznik vedeckej psychológie
189. podľa Wundta je vedomie- pocity, vnemy, predstavy
190. preniesol psychológiu na akademickú pôdu
191. prvá učebnica

34. Čím prispel F. Bacon k vzniku vedeckej psychológii:

192. pre psychológiu sú dôležité jeho myšlienky a úvahy o poznaní a metódach skúmania
193. predovšetkým odvrhol tradičnú sylogistiku a predsudky či povery, vyplývajúce z náboženskej horlivosti. Hlásal, že poznanie bude mať úspech vtedy, keď bude predovšetkým definovaný predmet poznania a cieľ vedy.
194. Bacon hlása, že základom poznania je skúsenosť a pojmy treba utvárať na základe zmyslovej skúsenosti. Zmysli sú teda zdrojom poznatkov, ktoré treba ďalej spracovať a zovšeobecniť. Teda pre vedeckú metódu je príznačné pozorovanie, analýza.

35. Prínos gestaltistov k všeobecnej psychológii teórii:

195. geštaltisti sa zaoberali predovšetkým vnímaním. Prvým základným znakom vnímania podľa geštaltistov je zákon delenia vnemového poľa na figúru a pozadie

36. Sluchové pocity (definícia pocitu, podnet pre sluch. receptor a teoria počutia):

196. pocit je najjednoduchší psychický proces, ktorý vzniká v dôsledku pôsobenia predmetov a javov materiálneho sveta na analyzátory a spočíva v bezprostrednom odraze jednotlivých vlastností týchto predmetov alebo javov
197. sluchové pocity, podnet (zvukové vlny vyvolané chvením pevných telies), receptor (vnútorné ucho)
198. najznámejšia je Helmholtzova rezonančná teória, podľa ktorej vlastným sluchovým orgánom je slimák vo vnútornom uchu, tzv. Cortiho orgán, ktorý obsahuje viac ako 20000 vlákien. Zvukové vlny ktoré uvedú do pohybu zariadenie stredného ucha rozochvejú jednotlivé vlákna. Rozochvené vlákna podráždia sluchový nerv a tým je daný fyziologický základ pre vznik sluchového pocitu.

37. Čo sú potreby, a ako ich delíme:

199. je to prežívanie nedostatku alebo nadbytku niečoho v organizme

1.Primárne fyziologické potreby

- Tieto má človek potrebné s vyššími cicavcami. Murray ich narátal 13:

potreba kyslíka (nadýchanie), potreba zbaviť sa kysličníka uhličitého (vydýchnutie),potreba vody, potravy, zmyslových podnetov, sexuálna potreba, potreba laktácie, močenia, vyprázdnenia tlstého čreva, potreba vyhnúť sa bolesti chladu horúčavy...

2. Primárne psychologické potreby

- potreba združovať sa, lásky, autonómie, pomoci a ochrany, uznania, agresie, brániť sa, oponovať, ovládať, predvádzať sa, koriť sa, poriadku , hry, zavrhovať, poznávať, chápať, potreba smiechu