Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Inštitúty vecného práva

Recepcia rímskeho práva ( všeobecná charakteristika ) (inst_1-5.doc)

Otázka č. 1:

Recepcia rímskeho práva ( všeobecná charakteristika )

Rímske právo vznikalo ako právo antického impéria. Od 12. stor. sa na jeho základe rozvinula samostatná právna kultúra, ktorá sa stala trvalou zložkou právneho vývoja a to nie len feudálnej ale aj buržoáznej Európy.

Prečo sa rímske právo stalo základom právnickej kultúry?

3 dôvody:

1. neprestalo sa používať na území pôvodného impéria ( Itália )
2. v rímskom práve platil princíp personality práva, ktoré v primitívnych feudálnych pomeroch ožil
3. cirkev si pomocou rímskeho práva budovala svoju pozíciu, preto sa hovorilo, že cirkev žije rímskym prívom

Často sa hovorí, resp. označuje, že tento rozvoj rímskoprávnej kultúry je recepcia rímskeho práva

Tento pojem „recepcia“ sa spája s dvoma problémami, a preto nie je vždy úplne presné, keď sa tento termín použije, aj keď niekedy by sa nemal použiť vôbec.

Dva problémy:

1. KDE? použiť pojem

O recepcii rímskeho práva nehovoríme v tých krajinách, kde už rímske právo bolo ( Itália a južné Francúzsko ). Môžeme o nej hovoriť tam, kde nebolo, resp. kde sa ešte nepoužívalo.

2. Ako chápať recepciu rímskeho práva

Otázka, či to je len ako mechanické preberanie pameňov rímskeho práva bez akéhokoľvek tvorivého prínosu. Recepcia nie je len mechanické preberanie.

1. rímske právo sa stalo podnetom k rozvoju nov=ho právneho myslenia, podnet viedol k
2. určitému zvedečteniu právneho života, to zase viedlo k
3. podielu na vzniku právnej vedy, tá viedla k
4. vytváraniu nových právnotechnických a právnotechnokratických pojmov

Otázka č. 2:

Kde a ako bolo reciprované rímske právo

Stredoveké rímsko-právne školy v Itálii

Počiatok novej rímsko-právnej vzdelanosti bol spojený s jednou z najstarších univerzít – univerzita v Bologni. Najvýznamnejšou osobou bol Irnerius, ktorý so svojimi 4. žiakmi bol považovaný za zakladateľa prvej stredovekej rímsko-právnej školy v Itálii, a pre ktorých sa vžil názov glosátori. Študovali rímske pramene ( hlavne Digesta ). Pri štúdiu si písali poznámky. Snažili sa ich uvádzať v stručných formách – tzv. glosy. Vyjadrovali v nich tvorčí prínos, srovnateľný s dnešnými.

Ich obsahom bolo:

1. nimi mihli vysvetľovať nejaké obtiažne miesta
2. odkazovali na podobné ustanovenia Digest
3. pôvodnému textu pripojili aj vlastné myšlienky

Toto ich celé dielo po 2. stor. Accursius ( posledná veľká osobnosť školy glosátorov ) usporiadal glosy do jedného súboru. Týmto dielo bolo zavŕšené celé dielo právnikov prvej rímsko-právnej školy glosátorov.

…………… Otázka č. 3:

Komentátori ( postglosátori )

Druhou stredovekou školou rímskeho práva boli postglosátori. Týto komentovali, resp. sa venovali spojeniu rímskeho práva s praxou. Na rozdiel od glosátorov sa nevenovali len rímskehmu právu, ale spolu s nim aj právu, ktoré platilo v Itálii:

1. rímskemu právu
2. právu, ktoré platilo v Itálii
3. právu, ktoré platilo v stredovekej cirkvi

……………

Otázka č. 4:

Anglicko a rímske právo

1. Prvé obdobie

Rímsku právnu vzdelanosť v tej podobe ako ju prezentovali glosátori sa do Anglicka dostala pomerne skoro – v 12. stor., čo bolo zásluhou pobytu bologňského žiaka Vacaria a jeho učiteľské pôsobenie v Oxforde  

2. Druhé obdobie

Tento rozvoj, ktorý začal Vacarius ďalej nepokračoval, práve naopak, ukončil sa náhle. Dôvod:

1. už v roku 1151 kráľ Štefan zakázal výuku
2. pododne Henrich III. ( 1234 )

Uznesenie snemu v Mertone ( 1236 ) znelo:

Neprajeme si, aby anglické právo bolo menené.

3. uznesenie možno chápať ako proklamáciu proti rímskemu právu, hoci tam zmienka o tom vyslovene chýba ( rozšírujúci výklad )
4.  

3. Tretie obdobie

Dochádza k obnoveniu rímskeho práva ( 16. stor. ), ale aj to len prechodne.

Otázka č. 5:

Recepcia rímskeho práva v Nemecku

Usus modernus pandectarum