Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Finančný manažment

Prednášky (fm.doc)

Determinanty finančného rozhodovania

Finančné rozhodovanie = proces výberu optimálneho variantu získavania peňazí podnikového kapitálu a ich použitia z hľadiska základných finančných cieľov podnikania a s prihliadnutím k rôznym obmedzujúcim podmienkam.

Typy finančného rozhodovania (dlhodobého): - rozhodovanie o celkovej výške potrebného kapitálu,  - rozhodovanie o štruktúre podnikového kapitálu,  - rozhodovanie o štruktúre podnikového majetku, - rozhodovanie o investovaní podnikového kapitálu (vecné alebo finančné)  - rozhodovanie o rozdeľovaní zisku P po zdanení

Typy krátkodobého finančného rozhodovania: - rozhodovanie o veľkosti a štruktúre jednotlivých zložiek OM,  - rozhodovanie o optimálnej forme krátkodobého kapitálu

Fázy finančného rozhodovania: 1. vymedzenie finančného problému a finančného cieľa 2. analýza informácií a podkladov pre rozhodovanie  3. stanovenie rôznych variantov riešenia – ktoré sú reálne z hľadiska cieľov, ktoré sme si zadefinovali 4. určenie kritérií pre výber optimálneho variantu – hľadiská podľa ktorých sa posudzuje vhodnosť variantu z hľadiska dosiahnutia cieľa, kritéria musia nadväzovať na finančné ciele, kritériom môže byť aj finančný cieľ alebo niekedy je možné cieľ vyjadriť viacerými kritériami – rentability, likvidity, CF, štruktúra majetku  5. určenie optimálneho variantu- hodnotenie podľa základného cieľa s ohľadom na dané riziko. Optimálny variant – pri obvyklom riziku najlepšie naplňuje určený finančný cieľ. Výber optimálneho variantu možno uskutočniť na základe rôznych exaktných metód 6. realizácia vybratého variantu a jeho overenie z hľadiska cieľa

Finančná politika podniku

Súhrn zásad, opatrení a nástrojov, ktoré P využíva v záujme dosiahnutia základného cieľa podnikania na ovplyvňovanie hospodárskych procesov. Také konkrétne uskutočňovanie finančných činností, ktoré podľa vedenia najlepšie prispieva k dosiahnutiu cieľa. Konkrétny spôsob riadenia a uskutočňovania jeho finančných činností.

Obsah finančnej politiky podniku: - formulovanie cieľa, ktorý je potrebné dosiahnuť,           - voľba finančných nástrojov, ktorými sa má zabezpečiť dosiahnutie finančného cieľa,            - realizácia prijatých opatrení,  - systematická analýza účinnosti nástrojov a opatrení a na jej základe rozhodovanie o nápravách či zmenách

Typy finančnej politiky podniku: dividendová – určenie spôsobu na základe ktorého bude P rozdeľovať zisk.   dlhová – vychádza z toho, že v P existuje dlhové financovanie, aká je optimálna štruktúra cudzích a vlastných zdrojov = min. N.   likvidná – P musí likviditu riadiť, t.j. plánovať, kontrolovať a hodnotiť.   úverová .  účtovná a odpisová

Hodnotenie finančného zdravia P

Hodnotenie finančného zdravia P sa uskutočňuje pomocou finančnej analýzy. Finančná analýza je neoddeliteľnou súčasťou finančného riadenia P, lebo zabezpečuje väzbu medzi predpokladaným výsledkom riadiacich rozhodnutí a skutočnosťou. Význam a zmysel má iba vtedy, ak jej výsledkom sú nové informácie s väčšou vypovedacou schopnosťou ako primárne ukazovatele, ktoré nám poskytujú účtovné výkazy.

Úlohou finančnej analýzy je identifikácia slabých stránok P, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k problémom, a silných stránok, o ktoré sa P môže v budúcnosti opierať. Finančná analýza je teda východiskom pre prijímanie správnych rozhodnutí o budúcnosti P.

Zmyslom, cieľom finančnej analýzy a hodnotenia finančného zdravia P je zhodnotiť finančnú situáciu P a precizovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili. Snahou pritom je komplexne vyjadriť finančnú situáciu podniku, t.j. určiť všetky činitele, ktoré determinovali finančné zdravie P. Činitele, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu P, môžeme rozdeliť do 2 skupín: - externé činitele,  - interné činitele

Finančne zdravý P – je taký P, ktorý je v danom okamihu perspektívne schopný plniť zmysel svojej existencie v podmienkach trhovej ekonomiky. P, ktorý dosahuje takú mieru zhodnotenia kapitálu, ktorú požadujú investori vzhľadom na mieru rizika.

Finančné účtovníctvo a finančné rozhodovanie sú 2 dôležité činnosti finančného riadenia P.

Postup finančnej analýzy: 1.) výpočet finančných pomerových ukazovateľov za P, 2.) porovnanie pomerových ukazovateľov za odvetvie, 3.) analýza vývoja podnikových ukazovateľov v čase, 4.) analýza vzájomných vzťahov medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi, 5.) návrh opatrení

Zásady, ktoré by sme mali zohľadniť pri finančnej analýze: - finančné zdravie a prevádzková činnosť P sú integrálne prepojené,    - tvorba zisku nie je zhodná s CF,    - fin. výkazy sú dôležité okná do reality, vo fin. výkazoch sa odrážajú priaznivé i nepriaznivé prejavy P

Plánovanie budúcej výkonnosti P

Postup tvorby finančného plánu:  1.) finančná analýza P (finančná analýza P tvorí východiska tvorby finančného plánu, resp. predplánovaciu etapu)  2.) formulácia cieľov,  3.) základná stratégia, 4.) dlhodobý finančný plán  5.) krátkodobý finančný plán a rozpočty  6.) operatívny finančný plán, 7.) implementácia finančného plánu počas celého plánovaného obdobia, 8.) hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenia o realizácii plánu, úpravy a zmeny plánu

Dlhodobý (strategický)  finančný plán: - projekty plánu, - plán kapitálových výdavkov, - plán zisku, - plánovaná finančná bilancia, - projekt dividendovej politiky, - plán CF

Krátkodobý finančná plán: - plán zisku, - finančná bilancia, - plán CF, - plán rozdelenia zisku

Investície - rozumieme nimi: - kapitálové výdavky na obstaranie HIM,  - kapitálové výdavky na obstaranie NIM, - kapitálové výdavky na nákup investičného majetku dlhodobého charakteru

Rozhodovanie o vecnom investovaní má nasledujúce charakteristiky: 1.) považuje sa za základné rozhodnutie podniku, 2.) je to najťažší typ rozhodovania podniku, pretože podnik zvoleným spôsobom určuje svoju budúcnosť, 3.) ide o dlhodobé finančné rozhodovanie, pretože sa rozhoduje o kapitálových výdavkoch, ktoré sa vrátia v priebehu niekoľkých rokov, 4.) ide o zdvojené rozhodovanie, a to o investovanie, ale i o financovanie (treba riešiť problém, z akých zdrojov sa investícia bude financovať), 5.) je s ním spojené vysoké riziko

Výška rizika, ktorá súvisí s investíciou, závisí od štruktúry aktív podniku a od objemu jeho zadĺženosti.

Z hľadiska kapitálového rozpočtovania je potrebné poznať taktiež spôsob obstarania majetku, t. j. či ide o:

nákup, investičná výskava dodávateľmi, investičná výstavba vo vlastnej réžii, prenájom, leasing, dar. To totiž ovplyvňuje kapitálové výdavky, ich priebeh.

Cieľ investičnej politiky je formulovaný ako príprava, výber a realizácia takých investičných projektov, ktoré prispievajú k rastu trhovej hodnoty podniku.

Typy investičných stratégií

1.) z hľadiska základného investičného cieľa

stratégia rastu hodnoty investícií a max. ročných príjmov,  stratégia rastu hodnoty,  stratégia max. ročných príjmov z investície

2.) z hľadiska vzťahu k riziku

agresívne stratégie,  konzervatívne stratégie,  stratégie max. likvidity investície

Ak má podnik zvolený investičný cieľ (ciele) a investičnú stratégiu, nasleduje predinvestičná príprava projektu. Cieľom predinvestičnej prípravy projektu je presne identifikovať a špecifikovať investičný projekt z hľadiska: - účelu,  - potrieb trhu,  - využitia majetku, - rizikovosti,  - kapitálových výdavkov, - očakávaných finančných výhod.

Kategorizácia investičných  projektov

1.) podľa charakteru prínosu pre podnik

zníženie nákladovosti,  zvýšenie tržieb rozšírením výrobných kapacít,  zvýšenie tržieb výrobkovými inováciami,  zníženie rizika,  zlepšenie pracovných, sociálnych, zdravotných a bezpečnostných podmienok podnikania  2.) podľa stupňa závislosti  - vzájomne sa vylučujúce, - vzájomne sa nevylučujúce, - podmienené, - nepodmienené  3.)  podľa typu peňažných tokov - a) projekty s konvenčným peňažným tokom, b)  projekty s nekonvenčným peňažným tokom

4.) podľa vzťahu k objemu pôvodného majetku – a) obnovovacie  b) rozvojové

Kapitálový rozpočet

- súčasť dlhodobého finančného plánu podniku,  - súčasť predinvestičnej prípravy projektu, - súčasť UNIDO, - prognóza kapitálových výdavkov a očakávaných peňažných príjmov  náročnosť jeho zostavenia: 1.) predvídanie peňažných tokov na dlhšie časové obdobie , 2.) na veľkosť kapitálových výdavkov a očakávaných peňažných príjmov vplýva strašne veľký počet činiteľov, ktorých vývoj je ťažko predpovedať (predovšetkým faktor času a rizikovosť)

- zostavuje sa na začiatku a vypracováva sa pre každý z variantov, až potom sa vypočíta ekonomická efektívnosť projektov

- na 1 strane rozpočtu sú príjmy, na 2. strane sú výdavky a výsledkom je čistá súčasná hodnota (+ / –)

Peňažné príjmy (cash flow) z projektu

- určenie peň. príjmov predstavuje v P kritické miesto, pretože miera pravdivosti odhadu peňažných príjmov ovplyvňuje efektívnosť projektu, a v dôsledku toho to, či sa projekt príjme alebo sa neprijme

- do ročných peňažných príjmov z projektu za celú jeho životnosť zahŕňame: 1.) zisk po zdanení, 2.) ročné odpisy 3.) zmena čistého pracovného kapitálu, 4.) príjem z predaja IM na konci doby životnosti upravený o daň

PP = Z + O +/- ČPK + P +/- D

Hodnotenie efektívnosti investičných projektov

-  je záverečnou etapou predinvestičnej prípravy, používa sa veľký počet metód

Delenie metód:

Podľa toho, či zohľadňujú alebo nezohľadňujú faktor času

1. statické – nezohľadňujú faktor času, napr. jednoduchá doba návratnosti, metóda priemerných ročných N, pomerne nízka používateľnosť, použitie:

1. vtedy, ak faktor času nemá rozhodujúci význam
2. keď sa kapitálové výdavky vynakladajú jednorázovo
3. keď doba životnosti projektu je krátka

2. dynamické – zohľadňujú faktor času, napr. metóda vnútorného výnosového percenta, ČSH, - používajú sa na výpočet efektívnosti investičných projektov s dlhšou dobou životnosti

Podľa toho, čo sa považuje za efekt z investície

a) metódy, ktoré za efekt z investície považujú úsporu nákladov

4. tieto metódy je možné použiť za predpokladu, že rozhodujeme o variantoch, ktoré zabezpečujú rovnaký objem výroby
5. používajú sa na hodnotenie projektov, u ktorých neviem odhadnúť ceny výrobkov, ktoré sa budú investíciou vyrábať
6. pomocou týchto metód nevieme vyjadriť efek. projektu, vieme len určiť, ktorý projekt je úspornejší

1. Metóda  ročných N N = O + i x I + Np

N pomocou umorovateľa  N = I  x  i  x  (1 + i)n  + Np

2. Metóda diskontovaných N

7. Nd = I + Npd  Nd = I + Npd – L

b) metódy, ktoré považujú za efekt z investície zisk

1. Priemerná výnosnosť investície (Vp) Vp = Zi / (n x Ip)

2. Index ziskovosti Iz Iz =  Pn x 1/(1 +i)n     /K

c) metódy, ktoré považujú za efekt z investície peňažné príjmy

- vychádzajú z ČSH, - kritériom výberu je kladná ČSH

1. Čistá súčasná hodnota ČSH = SHCF – Kv

2. Vnútorná miera výnosnosti

VMV je taká miera, pri ktorej sa SH peňažných príjmov z investičného projektu rovná KV.

3. Index súčasnej hodnoty ISH = SHCF/Kv

Fázy analýza rizika vecnej investície: 1.) určenie kritických faktorov, 2.) stanovenie bodu zvratu – kritického objemu výroby, 3.) kvantifikácia rizika – najčastejšie pomocou štandardnej odchýlky a variačného koeficientu, 4.) príprava a realizácia spôsobov zníženie rizika, 5.) príprava plánov korekčných opatrení

Manažment prevádzkového kapitálu

Prevádzkový kapitál = tá časť podnikového kapitálu, ktorá je viazaná v podoba zásob, pohľadávkach... t.j. v obežných  aktívach. Pripadá naň až 57% z celkového kapitálu

Manažment v súvislosti s prevádzkovým kapitálom rieši 3 otázky:

- koľko prevádzkového kapitálu

- aká je optimálna štruktúra OA, v ktorých je tento kapitál viazaný

- kde vziať peniaze, z akých zdrojov by mal P potrebný kapitál získať

Činitele, ktoré ovplyvňujú potrebu podnikového kapitálu (3):

A) Priebeh kolobehu OA

- je podmienený odvetvím, odborom činnosti,   -  uk. doby obratu, rýchlosti obratu

B) Objem podnikovej činnosti a jeho rast

- môžeme ho kvantifikovať viacerými veličinami, no rozhodujúci je objem tržieb z realizácie,

- platí síce triviálny vzťah, že väčší objem tržieb vyžaduje aj vyššiu viazanosť OA, ale závislosť nie je spravidla priamo úmerná. Na určovanie celkovej potreby OA možno použiť 2 metódy:

a) Korelačná metóda

- na základe poznania údajov z minulosti o vzťahu T a OA si skonštruujeme regresnú funkciu a na jej základe vieme odhadnúť k určitému objemu T objem OA

- ide o hrubú metódu, ktorá nezohľadňuje zmeny podmienok v porovnaní s uplynulými obdobiami, a neberie do úvahy ani rozdielny stupeň závislosti jednotlivých zložiek OA od zmeny v objeme tržieb

b) Indexová metóda

- zmierňuje nedostatky korelačnej metódy

- OA rozdeľuje na časť priamo závislú od objemu tržieb a časť, ktorá od objemu tržieb nezávisí priamo

Po = Sz x Ip x ( 1 –Zz) + Sn x In

C) Politika podniku pri určovaní tejto potreby

Vo všeobecnosti vychádza z kvantifikácie N spojených s viazaním kapitálu v OA na jednej strane a z kvantifikácie strát a rizík spojených s nedostatočným objemom OA na druhej strane. Z hľadiska P je optimálna taká výška kapitálu, ktorá zodpovedá minimu súčtu N viazania tohto pracovného kapitálu a strát z nedostatku OA.

kapitálová potreba v Sk =  denná potreba OM v Sk x doba viazanosť OM v dňoch

Manažment pohľadávok

Pohľadávky tvoria významnú časť obežných aktív podniku, viažu značnú časť jeho prevádz. kapitálu.  Predmetom riadenia pohľadávok je určenie objemu pohľadávok, ich vývoja, štruktúry,doby splácania pohľadávok, likvidnosti a rizík spojených s pohľadávkami.

Postupy manažmentu pohľadávok z časového hľadiska môžeme rozdeliť do 3 fáz:

1.)činnosti predchádzajúce uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy – P sa rozhoduje, či, prípadne za akých podmienok bude ochotný poskytnúť konkrétnemu zákazníkovi obchodný úver  2.) rokovanie o podmienkach pri uzatváraní zmluvy – osobitne dôležité sú platobné podmienky, ktoré zahŕňajú termín platenia, miesto platenia, spôsob platenia a iné, 3.) starostlivosť o vzniknuté pohľadávky – najdôležitejšie je starať sa o to, aby boli načas uhradené

Na riadenie pohľadávok je možné využiť tieto spôsoby:- využívanie podmienok predaja na riadenie pohľadávok

- stanovenie výšky pohľadávok – pomocou pomerových ukazovateľov ( stav pohľadávok, rýchlosť obratu pohľadávok)

- zaistenie pohľadávok

- využívanie informácie o odberateľovi, za predpokladu monopolu na strane ponuky

- riadenie pohľadávok z hľadiska výnosov a rizika – očakávaný HV transakcie – HV

Riadenie na základe odchýlok

Finančný controlling – nástroj riadenia, jeden z podsystémov riadenia napomáha dosiahnuť podnikový cieľ na základe riadenia odchýlok

Príčiny uplatňovania controllingu:

- potreba hľadať a nachádzať nové nástroje riadenia P

- rastúca konkurencia na zahraničných trhoch a potreba znižovať náklady

- snaha minimalizovať ekonomické riziká

Controlling majú robiť kontroléri.

Hlavná úloha finančného controllingu – riadenie finančných procesov a finančných prostriedkov potrebných na krytie platieb vznikajúcich v podnikovom výrobnom procese. Controlling má hľadať úzke miesta.

Členenie finančného controllingu:

- controlling prevádzkového kapitálu, - controlling likvidity, - controlling krátkodobých prebytkov a schodkov, - finančné plánovanie, - finančná kontrola

- ide tu o každodenné vyhodnocovanie odchýlok (pozitívnych aj negatívnych) a navrhovanie riešení.

Controlling pohľadávok

- evidencia a kontrola objemu pohľadávok,  - verifikácia dôveryhodnosti odberateľov, - pohľadávky po lehote splatnosti, - iniciácia inkasa, - kontrola platobných podmienok objednávok, - monitorovanie pohľadávok, - analýza, plány a kontrola úverových vzťahov, - komunikácia s marketingovými, cenovými a inými oddeleniami

Controlling zásob

- čo bude potrebné objednať a vyrobiť,  - koľko bude potrebné objednať a vyrobiť, - kedy bude potrebné objednať a vyrobiť,  - kto bude objednávať a vyrábať

Controlling likvidity

1. controlling krátkodobých schodkov

- získať krátkodobé externé zdroje,  - urýchliť príjmy a oneskoriť výdavky,  - získať zdroje úpravou hospodárskych plánov

2. controlling krátkodobých prebytkov

Náklady kapitálu možno definovať 3 spôsobmi: 1.) predstavujú pre P výdavok, ktorý musí zaplatiť za získanie rôznych foriem kapitálu. Cena kapitálu sa vyjadruje v % z hodnoty vloženého kapitálu a používa sa pre ňu  pojem náklady kapitálu.  

2.) predstavujú mieru výnosov, ktoré požadujú investori, ktorí vkladajú svoje prostriedky do podniku. Na náklady kapitálu vplýva vo veľkej miere kapitálový trh a situácia na ňom. 3.) predstavujú minimálnu výnosnosť, ktorú podnik musí dosiahnuť zo svojich nových investícií. Investícia má rovnaké riziko ako celé doterajšie podnikanie.

Náklady jednotlivých druhov kapitálu - na ich výšku vplývajú tri činitele: 1.) lehota splatnosti kapitálu (čím dlhšia doba poskytnutia, tým sa žiada vyššia výnosnosť) 2.) riziko / stupeň rizika, ktoré investor podstupuje (pri vyššom riziku sú vyššie požiadavky na cenu   kapitálu) 3. spôsob úhrady nákladov kapitálu podnikom (či sa cena započítava do nákladov pre potreby zdaňovania alebo ide o zisk po zdanení, pričom v tomto prípade je náklad kapitálu vyšší)

Priemerné náklady kapitálu - existujú 3 dôvody prečo ich P potrebuje zistiť: 1.)  N kapitálu možno použiť ako diskontný faktor pri prepočte výnosnosti investičných projektov 2.)  N kapitálu možno využiť v podobe hraničných N kapitálu na výpočet  optimálnej výšky KV 3.)  N kapitálu možno použiť pri výpočte optimálnej kapitálovej štruktúry

ad 1)

Priemerné náklady kapitálu sú bez akýchkoľvek úprav použiteľné ako diskontný faktor, ak: a) štruktúra zdrojov financovania investičného projektu je veľmi podobná kapitálovej štruktúre (štruktúre zdrojov financovania) P ako celku; ak sa počíta s podstatne väčším objemom cudzieho kapitálu, diskontný faktor možno znížiť;  b) riziko investičného projektu je rovnaké ako riziko P; ak je riziko investičného projektu väčšie ako riziko P ako celku je potrebné diskontnú sadzbu upraviť.

ad 2)Hraničné náklady: o koľko vzrastú celkové náklady, ak sa objem výroby zvýši o nejakú jednotku.  ad 3)Kapitálová štruktúra: štruktúra dd. kapitálu P k určitému okamihu; užší pojem ako finančná štruktúra.

Kapitálová a finančná štruktúra

1,Modigliani – Miller model kapitálovej štruktúry

Tvrdenie I: - hovoria, že o trhovej hodnote podniku nerozhoduje kapitálová štruktúra (štruktúra dd. zdrojov financovania), ale výnosnosť podniku ako celku  nemá zmysel zamýšľať sa nad optimálnou kapitálovou štruktúrou

- finančná teória vyčítala tomuto modelu: a) nezohľadňuje vplyv daní b) existencia nákladov finančných ťažkostí

Existencia nákladov finančných ťažkostí: a) vynakladajú sa na zmiernenie rozporov medzi vlastníkmi a manažérmi: * vlastníci sa snažia o výnosnosť aj napriek riziku, * manažéri sú opatrnejší pri zvyšovaní zadĺženosti podniku b) sú to náklady, ktoré vznikajú vtedy, keď podniku vznikne riziko platobnej neschopnosti a nie je   schopný uhradiť svoje splatné záväzky;

- zahŕňajú: a) náklady úpadku- všetky priame a nepriame N, ktoré sú dôsledkom finančných ťažkostí P: N na právnikov a expertov, ktoré musí P uhradiť, zvýšené úroky požadované  veriteľmi, ktorí tak kompenzujú zvýšené riziko, znížený záujem zákazníkov, nižšia trhová cena P, N spojené s odchodom kvalifikovaných pracovníkov z P

b) agentúrne N - vyplývajú z konfliktu záujmov medzi majiteľmi akcií, manažérmi, či veriteľmi

Tvrdenie II.

Hodnota podniku, ktorý využíva cudzí kapitál = hodnota podniku pri plnom akciovom financovaní + súčasná hodnota daňového štítu – súčasná hodnota nákladov finančných ťarcha.

2. ) Kompromisná teória kapitálovej štruktúry

- aj keď náklady cudzieho kapitálu sú nižšie ako náklady vlastného kapitálu, veľké úspešné firmy využívajú skôr vlastné zdroje a majú nízky stupeň zadĺženia,,,,, - firmy s bezpečnými hmotnými aktívami a veľkým zdaniteľným príjmom .... firmy s nízkym ziskom a rizikovými nehmotnými aktívami by sa mali spoliehať na vlastné zdroje financovania,,,,, - táto teória vysvetľuje, prečo existujú rozdiely v kapitálovej štruktúre rôznych odvetví

3.)Teória hierarchického poriadku - existuje rozdiel medzi vonkajším a vnútorným financovaním,,,, - na začiatku stoja vlastné zdroje (napr. nerozdelený zisk), v prípade, ak ich už P nemá, sa obracia na cudzie zdroje (úver), a až poslednú možnosť – spodok hierarchického poriadku – tvorí   emisia ,,,,, - veľké úspešné firmy si málo požičiavajú, lebo málo potrebujú

4Teória signalizačného efektu

5Klasická teória kapitálovej štruktúry- zmena fin. štruktúry sa prejavuje v trhovej hodnote P. Vychádza z toho, že fin. leverage zniž. Priem. N na podnik. Kapitál a tým zvyš. Trhovú hodnotu P. Predpoklad týchto zjednodušení: - neberie sa do úvahy zdaň. zisku,,, - čistý výnos sa nemení,,,,- celý zisk sa rozdeľ. na dividendy,,, - akcionári požad. Konštantné % výnosu.

Činitele ovplyvňujúce rozhodovanie o kapitálovej štruktúre: 1.) náklady kapitálu

2.) odvetvové štandardy 3.) postoj manažérov k riziku 4.) udržanie si kontroly nad činnosťou podniku 5) veľkosť a stabilita dosahovaného zisku  6) požiadavky veriteľov

7) majetková štruktúra podniku 8) rozvoj kapitálového trhu

Postup v praxi pri rozhodovaní o finančnej štruktúre: 1.) skúmanie vzťahu medzi rizikom a výnosnosťou,,,,, - v tomto prípade vychádzajú podniky z hodnoty ukazovateľa zadĺženosti a ukazovateľa úr. krytia 2.) komparatívna analýza finančnej páky,,,,, - vychádza sa z výpočtu pomerových ukazovateľov, cez ktorý je možné určiť intervaly, v ktorých by sa mala hodnota vlastného, resp. cudzieho kapitálu nachádzať ,,,, - ťažiskom analýzy je skúmanie finančných zdrojov podniku a optimalizovanie ich racionálnej skladby 3.) finančné plánovanie

Finančný trh ako zdroj podnikového kapitálu

I. Úlohy a postavenie kapitálového trhu

Trh finančný - citlivý barometer ekonomického vývoja ,,,, - citlivý indikátor medzinárodno-politickej a ekonomickej situácie,,,, - vrchol všetkých ostatných trhov,,,,,

- univerzálny trh (nástroje a prostriedky, ktoré používa, sú univerzálne použiteľné na všetkých ostatných trhoch)

- členíme ho z rôznych hľadísk: 1.) z vecného hľadiska a) úverový, b) derivátov,

c) drahých kovov, d) cenných papierov, e) devízový  2.) z časového hľadiska a z hľadiska účelu použitia finančných prostriedkov: a) peňažný, b) kapitálový

Kapitálový trh - segment finančného trhu,,,,, - trh strednodobého a dlhodobého kapitálu na financovanie investícií prostredníctvom cenných papierov, ale aj strednodobých a dlhodobých úverov a finančného leasingu a forfaitingu,,,,,, - finanční sprostredkovatelia cez finančné nástroje zabezpečujú pohyb strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektami v národnom i medzinárodnom meradle

Kapitálový trh je tvorený: 1) systém finančných nástrojov 2) systém finančných inštitúcií 3) mechanizmus, ktorý zabezpečuje transformáciu peňažných prebytkov jedného sektora ekonomiky na financovanie potrieb deficitného sektora ekonomiky

Finančné nástroje kapitálového trhu: 1.) strednodobé a dlhodobé úvery

2.) strednodobé a dlhodobé cenné papiere: a) dlhové cenné papiere (obligácie) - hypotekárne záložné listy, vkladové listy b) majetkové cenné papiere – akcie, podielové listy  3.)  finančný leasing a forfaiting

Finančné inštitúcie kapitálového trhu 1.) bankové inštitúcie (banky, sporiteľne)

2.) poisťovacie spoločnosti 3.) nebankoví finanční sprostredkovatelia – peňažné burzy, brokerské spoločnosti, mimoburzové inštitúcie (OTC, RM – systém)

Mechanizmus kapitálového trhu: - systém metód, nástrojov a opatrení, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje presun peňažných prostriedkov z prebytkového do deficitného sektora ,,,, - súčasťou tohto mechanizmu sú: a) trhové metódy (cez ponuku a dopyt) b) regulačné nástroje štátu

Kapitálový trh môžeme členiť z rôznych hľadísk: 1.) z hľadiska získavania peňažných prostriedkov na financovanie investícií a) trh strednodobých úverov b) trh dlhodobých úverov c) trh leasingu a forfaitingu d) trh cenných papierov.

Trh cenných papierov: peňažné prostriedky na financovanie investícií je možné získať:

a) na primárnom trhu - obchoduje sa na ňom s novými CP, t. j. s CP prvotne emitovanými ,,,,, - umiestňujú sa na ňom nové emisie zrelých aj nezrelých CP,,,,   * nová emisia zrelých akcií * nová emisia nezrelých akcií: počiatočná ponuka CP verejnosti    

b) na sekundárnom trhu - úlohou tohto trhu je zabezpečiť likviditu CP,,,, - obchoduje sa na ňom s už emitovanými CP,,,,, - ide o burzy, pričom rozoznávame:  * organizované burzy    * neorganizované burzy

2.) z hľadiska povinnosti zverejňovať kurzy cenných papierov a) verejné –

1. organizované verejné trhy  1.1 burzový trh (BCPB) 1.2 mimoburzový trh (RM – systém)  2. neorganizované verejné trhy  b) neverejné

3.) z časového hľadiska - promptné, termínové, opčné

Funkcie burzy cenných papierov 1) funkcia alokačná  2) funkcia kvalitatívnej selekcie

- triedenie emitentov podľa kvality,,,, - vyžadovaním a zverejňovaním informácií od emitentov,,,,, - tvorba reálnych cien cenných papierov,,,, - prelievanie kapitálu 3) funkcia vytvárania reálnych cien podnikov

Príčiny existencie mimoburzového trhu cenných papierov 1) na burze nie je možné obchodovať so všetkými CP (burza je formalizovaný hromadný odchod, teda pre obchodovanie na burze je nutné splniť určité podmienky)  2) burza má svoje otváracie a zatváracie hodiny (mimo burzy je možné obchodovať kedykoľvek)  3) N spojené s obchodovaním na burze sú vyššie, ako N spojené s obchodovaním mimo burzy  

4) rozvoj modernej techniky umožňuje mimoburzové obchody nielen v mieste, kde sídli burza  5) predstavuje vhodnú konkurenciu burzám

Subjekty kapitálového trhu:6 - podniky, banky, poisťovne, penzijné fondy, orgány verejného sektora, obyvateľstvo

II. Ako je možné využívať kapitálový trh formou emisie obligácií - Dlhopis je CP, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v nominálnych hodnotách a vyplácanie výnosov k určitému dátumu a povinnosť emitenta tieto záväzky plniť.

Obligácia predstavuje formu dlhopisu; je to užší pojem.

V SR je možné emitovať rôzne formy dlhopisov. A) nástroje peňažného trhu - pokladničné poukážky,,,   - depozitné certifikáty B) nástroje kapitálového trhu - štátne dlhopisy,,, - dlhopisy FNM,,, - komunálne obligácie,,, - bankové obligácie,,, - podnikové obligácie,,, - konvertibilné obligácie- (vymeniteľné, prioritné),,, - zamestnanecké obligácie,,,  - hypotekárne záložné listy,,,  - vkladové listy

Výhody a nevýhody emisie pre podnik ako emitenta - výhody: 1. možnosť získať veľký objem cudzieho kapitálu 2. možnosť vyhnúť sa prílišnej kontrole zo strany bánk  

3. obligácie môžu vydávať podniky bez ohľadu na právnu formu (v SR s výnimkou investičných spoločností a investičných fondov) 4. možnosť kúpiť vlastné obligácie na sekundárnom trhu 5. existujú tu pevne kalkulovateľné úrokové náklady 6. úroky z kupónov znižujú výsledok hospodárenia pred zdanením 7. s obligáciami nie je spojené právo podieľať sa na riadení spoločnosti    - nevýhody:  1. emitent predpokladá určitú bonitu klienta (min. Sk 100 000,-) 2. emisia je viazaná na súhlas štátu (MFR, NBS)

3. emisia obligácií je výhodná len vtedy, ak úroky z kupónu sú nižšie, ako výnosnosť akcie, na ktorú podnik financie použil 4. obligácie svojou emisiou zaťažujú podniky v stratových rokoch, pretože úroky z kupónu musia platiť, či sa im darí alebo nie  

5. v priebehu životnosti obligácie je nutné vynakladať náklady s organizovaním výplaty úrokov veľkému počtu klientov 6. obligácie musia byť splatené v dohodnutom termíne

7. prísun cudzieho kapitálu zhoršuje súvahu

Výhody a nevýhody emisie pre podnik ako investora - výhody:  1. pevný úrokový výnos počas celej doby životnosti obligácie  2. možnosť  dosiahnuť kapitálový výnos pri predčasnom predaji v dôsledku poklesu všeobecnej úrovne úrokových sadzieb    - nevýhoda: 1. v dôsledku inflácie dochádza k strate hodnoty

Rozhodovanie o emisii obligácií    1) veľkosť emisie - zakladacie náklady emisie

a). fixné náklady (náklady ponuky, zákonné poplatky, náklady na registráciu)

b) . variabilné náklady (provízia sprostredkovateľovi, teda banke),,,,   udržovacie náklady emisie  a). platenie výnosu z kupónu b). náklady spojené s organizovaním výplat      

2) podoba obligácií  a) zaknihovaná / dematerializovaná podoba (majú ju verejne obchodovateľné obligácie) b) listinná / materializovaná podoba (môžu ju mať obligácie)      3) spôsob určenia výnosu z obligácií - v SR: a. stanovenie výnosu pevnou úrokovou sadzbou  b. pohyblivý výnos, ktorého výška závisí od diskontnej sadzby centrálnej banky  c. nulový kupón (výnos sa vyplatí v čase splatnosti obligácie)      4) určenie splatnosti obligácií  5) či obligácie budú bez záruky alebo so zárukou - bez záruky môžu emitovať len emitenti, ktorí majú dobrú povesť,,,, - väčšina spoločností emituje so zárukou, pričom obligácie môžu byť zaručené: a. majetkom emitenta  b. umorovacím fondom (spoločnosť si ho pravidelne vytvára)  c. prostredníctvom štátu alebo banky (prvotriedne cenné papiere)

V SR je výška záruky 100 – 150 % emisie.        6) či pôjde o verejnú alebo súkromnú emisiu  - verejná emisia: s týmito obligáciami sa bude obchodovať na verejných kapitálových trhoch   - výhody:  * obligácie sú likvidné  * fixné náklady sú nižšie  nevýhoda * vysoké náklady na emisiu         - súkromná emisia: emisia sa ponúkne obmedzenému počtu potenciálnych investorov   výhody:  * nižšie náklady na emisiu  * pôžička je dôverná a prísne individualizovaná  * nie je potrebná štandardizácia   nevýhody: * súkromne emitované obligácie nie sú obchodovateľné na sekundárnom trhu  * tieto obligácie sú menej likvidné  * investor požaduje vyšší výnos z kupónu ako kompenzáciu  * emitent tieto obligácie nemôže spätne vykúpiť, lebo sa s nimi neobchoduje na sekundárom trhu           7) či pôjde o vlastnú emisiu alebo o emisiu prostredníctvom sprostredkovateľa  (tento krok nasleduje vtedy, ak sa podnik v predchádzajúcom kroku rozhodne pre verejnú emisiu)   - vlastná emisia: v tomto prípade je nutné emisiu správne načasovať a určiť správny objem, aby ho trh absorboval   - cez sprostredkovateľa: je to výhodnejšie, lebo sprostredkovateľ vie efektívnejšie umiestniť a úspešnejšie realizovať emisiu            

8) výber sprostredkovateľa (tento krok nasleduje vtedy, ak v predchádzajúcom kroku sa podnik rozhodne pre sprostredkovateľa)  - v tomto prípade máme dve možnosti:  1. forma konkurenčnej ponuky  2. forma dohodnutého sprostredkovateľa

Diskontným faktorom môže byť: - bezriziková úroková sadzba kapitálového trhu (pre toho investora, ktorý sa uspokojí aj s rovnakým výnosom ako v banke),,,,,,, - výnos z kupónu staršej emisie toho istého emitenta,,,,,,, - výnos z kupónu obligácie emitovaných porovnateľným konkurentom,,,,, - očakávaný výnos z investície, na ktorý sa výťažok (výnos) z emisie použil

Ak je vnútorná hodnota obligácie väčšia ako trhová cena, tak investor by mal obligácie kupovať.

Ak je vnútorná hodnota obligácie nižšia ako trhová cena, tak vtedy má zmysel obligácie predávať.

Majetkové cenné papiere sú strednodobé a dlhodobé cenné papiere (CP); patria tu napr. akcie, podielové listy, podielnické družstevné listy a iné.

Akcie  - prvé akcie boli emitované už v r. 1188,,,, - najrozšírenejší druh majetkových CP, s ktorými sa obchoduje na kapitálovom trhu ,,,, - jeden z najvýznamnejších zdrojov získavania peňažného kapitálu vo vyspelých ekonomikách,,,,, - jedna z možností investovania voľných peňažných prostriedkov

- výhody akcií pre podnik ako emitenta  1. podnik nemusí vyplácať dividendy v zlých rokoch  2. výška dividend sa prispôsobuje ekonomickému vývoju v spoločnosti 3. akcie nie sú vypovedateľné a peňažný kapitál získaný emisiou akcií má podnik k dispozícii bez  časového obmedzenia 4. prírastok vlastného imania zlepšuje súvahu, a tým aj úverovú schopnosť a dôveryhodnosť podniku

- nevýhody akcií pre podnik ako emitenta 1. v dobrých rokoch musí byť vyplatená dividenda (v našich podnikoch sa to neuplatňuje)  2. dividenda sa vypláca až zo zisku po zdanení 3. akcionár je spoluvlastníkom a má právo spolurozhodovať (možnosť posunu vlastníckych pomerov)  4.môžu ich emitovať len akciové spoločnosti

- výhody akcií pre podnik ako investora 1. možnosť ochrany pred infláciou 2. možnosť získať vysoké kapitálové zisky (cez obchodovanie na sekundárnom trhu) 3. možnosť dosahovať v dobrých rokoch slušné dividendy

- nevýhody akcií pre podnik ako investora 1. v zlých rokoch nemusí investor dostať žiadnu dividendu 2. investor znáša riziko podnikania až do výšky svojho investovaného vkladu do spoločnosti  3. možnosť vysokého kurzového rizika (vysoké kurzové straty)

Definovanie akcie  (na základe zákona platného v SR) - Akcia je CP, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákon a stanov spoločnosti na jej riadení, na zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti. Akcionár nemá právo na vyplatenie nominálnej hodnoty akcie.

Práva akcionára a) právo účasti na riadení akciovej spoločnosti b) právo na podiel na zisku (na dividendu) c) právo podieľať sa na likvidačnom zostatku d) predkupné právo na nové akcie e) právo na informácie

Povinnosti akcionára a) splatiť v stanovenej lehote celú nominálnu hodnotu akcie

b) ručiť za záväzky a. s. do výšky svojho podielu na základnom imaní tejto spoločnosti

Kroky pri rozhodovaní o emitovaní akcií:  1) rozhodnutie, aký druh akcií sa bude emitovať a koľko akcií sa bude emitovať - kmeňové akcie,,, - prioritné akcie,,,, - zamestnanecké akcie.

Podľa legislatívy SR je možné emitovať prioritné akcie max. do výšky 1/2 hodnoty ZI spoločnosti. Priority vyplývajúce z týchto akcií sa môžu týkať len majetkových oprávnení. Majitelia týchto akcií nemajú hlasovacie právo.

S kmeňovými akciami sú spojené všetky práva vyššie uvedené (5).

2) rozhodnutie, či pôjde o akcie na doručiteľa alebo na meno - na doručiteľa: prevod všetkých vlastníckych práv na nového majiteľa sa uskutočňuje iba odovzdaním, t. j. tradíciou,,, - na meno: prevod sa uskutočňuje rubopisom, ktorý je zaznamenaný na akcii alebo na prívesku,,, - vinkulované akcie na meno s obmedzenou prevoditeľnosťou

3) rozhodnutie, či sa emitujú dematerializované akcie alebo listinné akcie

4) rozhodnutie o pomere starých akcií a nových akcií - nové akcie – akcie emitované pri zvyšovaní základného imania akciovej spoločnosti do času, pokiaľ sa práva s nimi spojené nevyrovnajú právam starých akcií (napr. vlastník nových akcií nemá právo na celú dividendu, ale len na jej časť)

5) rozhodnutie o emisnom kurze (o subskripčnej cene akcií) -  P musí pri emisii nových akcií stanoviť ich emisný kurz, t. j. cenu, za akú sa budú predávať tieto nové akcie, pričom sa však musí zohľadniť trhová cena starých akcií. Subskripčnú cenu treba teda stanoviť tak, aby akcionári mali záujem kupovať nové akcie. Ak by bol vysoký rozdiel medzi nominálnou hodnotou a subskripčnou cenou, nebol by o nové akcie záujem. Subskripčnú cenu treba určiť ani nie na úrovni nom. hodnoty, ale emisný kurz nestanoviť ani príliš vysoký, lebo záujem o nové akcie by nebol. Subskripčná cena sa musí určiť nižšia, ako je cena starých akcií, ale vyššia, ako je nominálna hodnota.

6) rozhodnutie o technike emisie akcií:   priamo     alebo    cez sprostredkovateľa

- pri umiestňovaní akcií pri verejnej ponuke sa môže použiť ako forma predaja: a) ponuka pri fixnej cene b) tender c) aukcia

Účtovná cena akcie (bilančný kurz) - rozdiel medzi aktívami a cudzím kapitálom pripadajúcim na jednu akciu,,,, - pomer medzi trhovou cenou akcie a účtovnou hodnotou:  - ak je pomer väčší ako 1  akcia je nadhodnotená (predať akciu)  ,,,,, - ak je pomer menší ako 1  akcia je podhodnotená (kúpiť akciu)

Vnútorná hodnota akcie - teoretická trhová cena akcie,,,,, - je merítkom, ktoré slúži na rozhodovanie, či na kapitálom trhu kupovať alebo predávať ,,,,, - činitele ovplyvňujúce vnútornú hodnotu akcie:  - hodnota kapitálových aktív spoločnosti, - pravdepodobné zisky a dividendy firmy,  - pravdepodobné tempo rastu firmy

Finančné investovanie sa všeobecne charakterizuje ako investovanie do CP na kapitálovom trhu. Ide teda o nákup majetkových CP (akcií, podielových listov, podielov) a úverových papierov (obligácií, hypotekárnych záložených listov) s lehotou splatnosti prekračujúcou 1 rok.

V účtovníctve:

Finančné investície – finančné pôžičky, ktoré poskytuje 1 podnikateľský subjekt druhému s dobou splatnosti väčšou ako 1 rok.   – pozemky,,, - umelecké zbierky, umelecké diela, predmety z drahých kovov

Motívy pre finančné investovanie: - možnosť efektívnejšieho využitia dočasne voľných peňažných prostriedkov,,,,,- výhodný spôsob sporenia peňazí pre aktivity vyššieho rozsahu,,,, - zabezpeka pre získanie úveru,,, - súčasť investičnej stratégie

Základné kritéria rozhodovania o finančnom investovaní: - výnosnosť -rizikovost - likvidita

Portfólio – pôvodný význam – taška s množstvom priehradok. Portfóliom CP rozumieme zásobu rôznorodých CP v držbe investora. Výkonnosť portfólia – spoločné vyjadrenie rizikovosť a výnosnosti portfólia.  Výnosnosť portfolia – je vážený aritmetický priemer výnosnosti jednotlivých papierov, pričom váhami je veľkosť kapitálu,,, - vieme, ak poznáme: - výnosnosť jednotlivých druhov CP, z ktorých sa portfólio skladá,,, - podiel kapitálu, ktorý je investovaný do jednotlivých druhov CP.

Najvhodnejšie je ak portfólio je poskladané z akcií medzi ktorými je negatívna alebo 0 korelácia. Pre väčšinu akcií však platí, že ich výnosnosť je pozitívne korelovaná.

Diverzifikácia pri finančnom investovaní znamená investovať do viacerých CP (vytvoriť isté portfólio) s cieľom znížiť riziko. Diverzifikácia znižuje riziko najprv veľmi rýchlo, potom veľmi pomaly.

Dva druhy rizík pri portfóliu CP: a) špecifické riziko (nesystematické) – charakteristické pre CP určitého P, je možné ho zmierniť diverzifikáciou b) trhové riziko (systematické) – je spojené s neistotami, ktoré sa vyskytujú v celej ekonomike a všetkých podnikoch (korupcia)

Pri výpočte rizikovosti protfólia akcií sa pracuje s kovarianciami, ktoré charakterizujú stupeň, v akom sa výnosnosť akcií pohybuje rovnakým smerom.  Kovariancia = K A, B  x  A  x B

- meria vzájomný vzťah výnosnosti akcií v absolutnom vyjadrení. Môže dosahovať rôzne hodnoty.  K A B  - korelačný koeficient akcií A, B – v relatívnom vyjádření.  Pri meraní rizika portfólia CP potrebujeme poznať rozptyl portfolia.

Rizikovosť portfólia CP závisí od: - korelačného koeficientu,,, - od rizikovosť jednotlivých akcií,,, - veľkosti kapitálu investovaného do jednotlivých akcií.

Trhové riziko nevieme odstrániť, ale vieme ho merať.  Inzenzita trhového rizika jednotlivých akcií sa kvantifikujepomocou  - koeficientov. Beta meria citlivosť výnosnosti CP na pohyby výnosnosti trhu.

Efektívne portfólio - také portfólio, ak pri zvolenom stupni rizika neviem nájsť portfólio s vyššou výnosnosťou,,, - ak pri zvolenej výnosnosti nie je možné vytvoriť portfólio s nižším rizikom.

Očakávaný výnos CAPM (Capital – Asset - Pricing Model) daného CP závisí od bezrizikovej investície a od koeficientu .  Model predpokladá, že sa obchoduje na ideálnom trhu. Vychádza zo zjednodušených predpokladov: - existuje dokonale konkurenčný trh, kde sa prémia za riziko mení v priamom pomere (lineráne) k ,,,, - bezriziková sadzba je rovnaká pre všetkých investorov,,, - info sú voľne a okamžite dostupné pre všetkých investorov,,,, - investori majú rovnaké postoje k očakávaným výnosnostiam a rizikám,,,, - ak ceny odrážajú všetky informácie

Najdokonalejšie diverzifikované portólio – také, ktoré obsahuje všetky CP, v takom pomere ako sa nachádzajú na trhu – trhové portfólioNa dokonalom trhu sa trhové portfólio = efektívnemu protfóliu.

Tvorba portfólia CP v praxi. Pri praktickej tvorbe portfólia sa musí investor rozhodnúť, do akých položiek aktív a  v akej štruktúre vloží svoj kapitál. Tento proces sa označuje ako umiestnenie aktív a možno ho rozdeliť na 3 kroky: 1.) sústredenie údajov, 2.) zostavenie súboru možných efektívnych portfólií, 3.) výber portfólia, ktoré investor považuje pre seba za optimálne.    1. Sústredenie údajov - najnáročnejšia  a najzodpovednejšia fáza,,, - najprv je potrebné ujasniť, aké aktíva pre tvorbu portfólií prichádzajú  v danej ekonomike do úvahy,,,, - získať údaje o budúcich výnosnostiach aktív, o ich rizikách, o kovariancii ich výnosnosti,,,, - aj info o rôznych administratívnych obmedzeniach pri zaraďovaní aktív do protfólia

2. Zostavenie súboru efektívnych možných portfólií:  Pri zostavovaní súboru efektívnych portfólií ide o rozlične efektívne možnosti diverzifikácie kapitálu umiestňovaného jednotlivými investormi. Rozoznávame:  a)   Strategická diverzifikácia - zahŕňa postupné rozhodovanie na 3 úrovniach: - určenie podielu jednotlivých druhov aktív v celkovom portfóliu,,,, - rozhodovanie o krajine pôvodu aktív,,,, - rozhodovanie o mene, v ktorej budú jednotlivé druhy aktív denominované. b) Taktická diverzifikácia – znamená naplnenie jednotlivých skupín aktív začlenených do portfólií ako výsledok strategickej diverzifikácie konkrétnymi položkami.Najväčšia váha letí v tejto fáze na konkretizácii skupiny akcií a obligácií. Dve úrovne: - pri akciách rozhodnutie o odvetviach, do ktorých treba investovať, pri obligáciách voľba emitenta a voľba termínov splatnosti,,,, - voľba emitentov akcií v rámci odvetví a konkrétnych emisií obligácií

3. Výber optimálneho portfólia – je individualizovaný proces, pretože portfólio možno charakterizovať ako optimálne iba z hľadiska konkrétneho investora.

V teoretických modeloch: Optimálne je to portfólio určené dotyčnicou preferenčnej krivky investora a súboru efektívnych portfólií.

Tradingové stratégie

sledujú 2 ciele: 1. maximaliz.zisku 2. minimaliz. rizika,,,,protichodné ciele, stratégia je kompromis medzi cieľmi.

stavebné prvky: 1. fianančné aktíva (akcie,obl.,hypot.listy) 2. fianančné nástroje (deriváty)

1. singulárne typické tým, že subjekt kupuje al. predáva primárne F aktívum, FD s cieľom dosiahnuť zisk. Ide o samostatnú operáciu, kt. nie je spojená s inou transakciou. Obchoduje sa s akciami, obligáciami, zlatom.

Akcie: špekulačné obchody sa uskutočňujú s ohľadom na očakávané zmeny ich cien. Ak sa očakáva rast, špekulant nakupuje akcie. Jeho záujmom je v krátkom čase akcie predať a inkasovať rozdiel – býci. Ak sa očakáva pokles => 2 varianty:

I. ak akciu vlastní, tak ju predá, aby ju v krátkej budúcnosti kúpil späť lacnejšie.

II. ak ju nevlastní, môže profitovať krátkym predajom – papier si vypožičia na krátky čas a predá ho s tým, že ho po poklese kurzu kúpi a vráti ho. Kurzový rozdiel je jeho zisk.

Singulárne stratégie pri obchodovaní s FD majú ten význam, že pre dohodnuté budúce obdobie fixujú cenu podklad. aktíva, nástroja. Využívajú sa ako nástroj zabezpečovania pozícií partnerov, sú nástrojom hedgingu. Môžu v rôznej miere slúžiť na dosahovanie špekulačných ziskov. Ny na ich nákup tvoria len niekoľko % z ceny podkladov. aktíva.

Kupa call opcie- určiť realiz.cenu, za kt. sa kúpi calll opcia, určit termín kúpi,,,, rozdiel mezi cenou opcie a akcie je delta opcie

Predaj call opcie: -krytý,  - nekrytý

Krytý – predávajúci predá call opcie a zároveň vlastní akcie, kt. sú podkladovým aktívom (sú zábezpekou kontraktu).

Predajca očakáva stabilitu alebo pokles kurzu akcie. Ak dôjde k rastu kurzu utrpí síce stratu z opcie, ale vzrastú mu ceny akcií kt. vlastní. Predaj opcií mimo peňazí je pre predávajúceho agresívnejšou stratégiou ako opcie v peniazoch (konzervatívne).

Nekrytý- vypisovateľ predáva opcie ale nevlastní akcie, kt. sú podkladovým aktívom. Vyžaduje sa zábezpeka., Výšku určuje burza. (cca 50% hodnoty akcií, kt. vypisovateľ vlastní). – limituje možný zisk výškou kolaterálu.

Čím hlbšie je opcia mimo peňazí, tým je nebezpečenstvo straty menšie – menej rizikové, ale potom aj R prémia je nižšia. Ak je opcia v peniazoch rastie zisk, ale rastie aj R.

Záver: Nekrytý predaj call opcie je agresívnejšia stratégia ako predaj opcie mimo peňazí.

Predajná opcia  (put option) – kupujúpci predpokladá pokles ceny objektu opcie.

„V peniazoch“ – Realizačná cena > promptná cena..

„Mimo peňazí“ – Realizačná cena < Promptná cena.

delta opcie: ako mení cena opcie pri zmene kurzu podkladového aktíva.

Kúpa put opcie: 1.) Rozhodnutie na akú akciu kúpiť put opciu, akcia s vyššou volatilitou  2.) Rozhodovanie o cene – vyšší výnos mu prinesie lacnejšia opcia mimo peňazí (očakáva výrazný pokles objektu opcie). Ak očakávam mierny pokles oplatí sa kúpiť drahšiu opciu v peniazoch.

Záver: Pri kúpe opcie so špekulatívnym zámerom je výhodnejšie kúpiť opcie v peniazoch.

Predaj put opcie: - krytý, - nekrytý (prevláda).

Ten kto predáva očakáva rast alebo stabilitu kurzu akcie.

Záver: Predaj put opcie kt. je mimo peňazí je konzervatívnejšia stratégia.

2. Kombinované stratégie: - kombinovanie derivátov, - kombinovanie derivátov + primárnych aktív.  Najčastejšie sa pri kombinovanej stratégii používajú opcie: a) kombinácia opcií jedného typu (spread), b) použitie opcie obidvoch typov.

Spread – kombinujem dve alebo viac opcií (rovnakého typu), kde jedne predávam a iné kupujem.

Rozdiel medzi ich cenami môže byť:    - v realizačnej cene (vertikálne rozpätie), - expiračnom termíne,  - aj v realiz. cene aj v expiračnom termíne (diagonálne)

V závislosti od cen. rozpätia: 1.) Býčia stratégia – trader predpokladá mierny rast cien podkladového aktíva. Keď sa použijú 2 opcie call trader kúpi opciu s nižšou realiz. cenou a predá s vyššou – dosiahne ziskový profil. Alebo z 2 put opcií. 2.) Medvedia stratégia – trader očakáva pokles cien podklad. aktíva. Zvolím buď put alebo call opcie ako pri Býčej st.

Arbitrážne stratégie: Arbitráž: dosahovanie zisku tým, že využívam cenové rozdiely fin. aktív obchodovaných na rôznych trhoch. Výhodnejšie pre členov burzy (poplatky).

1.) Bezrizikové (väčšina) – rozdiel v cenách býva malý – obchodovať s veľkým množstvom. Využívajú sa rozdiely v cenách na: a) cenové rozdiely medzi promptnými trhmi b) rozdiely medzi promptným a termínovým trhom (cash and carry). – Na príslušnú akciu sa kúpi jedna put a jedna call opcie –(konverzia). c) cenové rozdiely na termínovaných trhoch

2.) Rizikové – pri fúziach – ceny preberajúcej spoločnosti klesnú. Riziko – ak sa fúzia, kt bola avízovaná neuskutoční

Stratégie zabezpečenia: podstata – zabezp. hodnotu portfólia tak, aby v urč. období neklesla pod určitú úroveň. Zmysel – zabezp. portfólio tak, že keď rastie hodnota trhu, aby rástla aj hodnota môjho portfólia (aj keď pomalšie).    – Ak trh klesá, aby sa pokles nedostal pod moju stanovenú hodnotu.

1.) Statické – pred zvoleným časovým horizontom sa určí jedno rozhodnutie, kt. sa potom nekonriguje (jednorázové riešenie).

- Stop loss – hodnotu, kt. chcem zabezpečiť, vložím do akcií a zadefinujem si pod akú hodnotu nemôžem klesnúť,   - ak trh stúpa potom stúpa aj hodnota portfólia,   - ak trh klesá investor nerobí nič, až hodnota klesne na kritickú hodnotu (zadefinovanú),  - potom portfólio predá a investuje do bezrizikových CP

Dolná hodnota  D= F(1+i)

Kritická hranica  F= D/(1+i)

- Využitie predajných opcií

- využitie kúpnych opcií – invest. suma sa rozdelí na 2 časti: - podstatná časť sa použije na nákup dlhopisu (úročeného), - za zvyšok kúpim call opciu.  Ak trh klesá investor call opciu nezrealizuje.

2.) Dynamické- podstata – časť prostriedkov sa vloží do akcií, časť do bezrizikových investícií, - postupom času sa ich pomer bude meniť   a) ak trh rastie – zvyšujem pomer akcií,  b) trh klesá – zniž. podiel akcií.

Hedgingové strategie - zamerané na zmierňovanie, eliminovanie fin. rizík ekon. subjektov pri súčasnom         na dosiahnutie zisku ako sekund. cieľa. Fin. riziko sa chápe ako merateľná možnosť fin. straty al. nedosiahnutia urč. výsledkov.

3 zákl. spôsoby zmierňovania: a) poistenie b) man. A a P c) hedging

a)Poistenie -klasická stará forma, možno ju uplatniť, ak ide o poistiteľné čisté aktíva, kt. je vystavený dostatočne veľký počet subjektov, pri kt. výskyt rizikových alternatív              dostatočne pozitívne korelovaný.

Čisté riziká predstavujú možné straty. Mnohé riziká nie sú poistiteľné, cenové riziká, rast cien surovín (plošne postihne všetkých, je plne pozitívne korelované), pokles cien surovín (pre spotrebiteľa znamená zisk).

b)man. A a P -Snaží sa minim. kurzové a úrokové riziká, kombinujú sa A a P, príjmy a výdavky. Zmeny úrok. miery (je to podobné) – ak P získal úver pri pohyblivej ÚM, je vystavený riziku, že v priebehu existencie dlhu, sa ÚM na fin. trhu zvýši a P bude musieť platiť vyššie úroky. Elimináciu dosiahne, ak má zodpovedajúcu výšku pohľadávky, kt. prináša výnos pri poh. ÚM a termíny splatnosti úrokov sú totožné. Vytváranie pre jednotl. položky A  položky P pri zodpovedajúcom objeme, úrok. miere, mene a termíne splácania a naopak, pre jednotl. položky P tvoriť A.

c) hedging – zmierňovanie, rozkladanie a prenášanie fin. rizika. R plynúce zo zmien cien komodít, zmeny ÚM, menového kurzu, celkovej cenovej situácie na trhu.

Je akt ochrany odstránením al. minim. neistôt, rizika. Nechráni pred nečakanými situáciami,        schopný  predpovedať budúcnosť. Umožňuje zmierniť vplyv budúcich situácií. Je prenesenie rizika z 1 osoby al. firmy na 2. osobu al. firmu. Prenášajúca osoba je zabezpečovateľ, hedger. Osoba, kt. prijíma, je špekulatér, tréder.

Nástrojom hedgingu sú fin. deriváty a ich kombinácie, primárnym zámerom je znížiť al. úplne vylúčiť fin. R. Ak subjekt drží rizikovú pozíciu, snaží sa získať nástroj, kt. kompenzuje al. eliminuje fin. R. => princíp hedgingu.

1. hedging na dlho – a) long heng
2. hedging na krátko – b) short heng

ad. b) ak drží určitú pozíciu na krátko, očakáva  a plánuje v budúcnosti kúpiť                   , obáva sa toho, že ceny porastú al. ÚM poklesnú. Kupuje zabezpečovací nástroj a utvára tak dlhú zabezpečovaciu pozíciu. Keď má dlhú pozíciu v peniazoch, drží CP al. peniaze, má strach, že ceny poklesnú al. ÚM porastú, snaží sa získať zabezpečovací nástroj a tým si utvára krátku zabezpečov. pozíciu.

Priame zabezpečenie (direct hedg) – hedging, pri kt. podkladov. A zabezpečovacieho nástroja je rovnaký CP ako papier, kt. sa zabezpečuje.

Zabezpečenie, pri kt. podklad. A sú iné papiere, než zabezpečovacie => krížové (cross hedg) zabezpečenie.

Dokonalé (perfect hedg) – pomocou zabezpeč. nástroja al. stratégie sa podarí dosiahnuť úplnú kompenzáciu pôvodného finanč. R.

.