zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Fakulta humanitných vied / teória výchovy

 

teoria_vychovy,2.r.,z.doc (teoria_vychovy,2.r.,z.doc)

predmet teórie výchovy

 

výchova a jej zákonitosti v užšom slova zmysle. Je to formovanie postojov k vonkajšiemu svetu, ľuďom, s samému sebe....

zaoberá sa všetkým okrem rozumového postoja, zaoberá sa nonkognitývnym rozvojom osobnosti človeka. Nemôžeme odelovať výchovu od vzdelania.

Znaky výchovy:

  1. Cieľavedomosť
  2. Zámernosť
  3. Formatívnosť

TV preberá poznatky z iných vedných disciplín:

  1. Psychológia
  2. Sociologia
  3. Filozofia
  4. Etika

Príčiny premien cieľov výchovy:

  1. Chápanie obrazu človeka
  2. Oblasť politického vládnutia- v totalitných je platný pre všetkých
  3. Ekonomický rozvoj s tým súvisiaci rozvoj vedy a techniky

 

Problémy s formulovaným cieľov výchovy v škole:

  1. Nejednotnosť rodičov
  2. Nejednotnosť učiteľov
  3. Nejednotnosť politicko – vládna

 

Formulácia cieľu výchovy:

Mnohostranne, harmonicky rozvinutá osobnosť.

 

Podľa Kosovej: Naučiť človeka žiť jeho vlastný život. Cieľom výchovy je rozvinúť bytostné sily človeka tak, aby ako plnohodnotná osobnosť naplnil v spoločnosti zmysel svojho života.

 

Podľa Kučerovej: PLNOHODNOTNA osobnosť by mala byť:

  1. autentická- pravá, skutočná, tá ktorá chápe poriadok civilizácie, prírody, kultúry v sebe i mimo seba. Pozná možnosti a obmedzenia človeka, perspektívy svojej existencie ako bytosti prírodnej, spoločenskej a kultúrnej. Je múdra i mravná, berie život ako šancu i ako úlohu
  2. je to osobnosť tvorivá- osobnosť ktorá neprijíma pasívne to čo je dané, ale prekračuje skutočnosť a pretvára ju v mene hodnôt ktoré uznáva. Poľudsčuje svet a chce ho urobiť stále ľudskejší.
  3. Slobodná- taká bytosť ktorá poznáva nutnosť ale predovšetkým si uvedomuje a realizuje svoje možnosti, je relatívne nezávislá, v priebehu svojho života sa zbavuje závislosti a stáva sa čoraz slobodnejšou.
  4. Zodpovednosť- kt zodpovedá za seba, za svoje činy, pred sebou a ľudskou spoločnosťou a neprenáša túto zodpovednosť na nikoho iného. Zodpovednosť je úcta k životu i k cudziemu, jeho rozvoju v minulosti i v budúcnosti.
  5. Totálna- rozvíja sa v úplnosti zmyslových, intelektuálnych a motorických schopností, je to všestranne rozvinutá osobnosť.
  6. Celistvá- vyrovnaná, harmonická s vnútornou integritou. Človek nemôže byť súhrnom hoci akých hodnôt často i protikladných musí nájsť sám seba, svoj vnútorný uvedomelý poriadok. A potom ako celistvá osobnosť bude v súlade so svetom.

Podľa Zelinu:

  1. Kreativizácia- naučiť žiaka mať iný vzťah k poznaniu, kriticky pristupovať k poznatkom
  2. Emocionalizácia – rozvíjať city človeka
  1. Motivácia, aktivizácia – riadiť výchovný proces tak, aby žiak chcel a nie musel plniť požiadavky
  2. Socializácia a komunikácia- cieľom je naučiť človeka prosociálnosti
  3. Axiologizácia- náuka o hodnotách a naučiť človeka hodnotiť, rozhodovať sa v progresívnom smere
  4. Kognitivizácia

 

Funkcie cieľov výchovy:

  1. Orientačná a anticipačná – cieľ zahŕňa aj obsah
  2. Stimulačná a motivačná
  3. Realizačná – cieľ usmerňuje aktivitu človeka
  4. Regulačná – cieľ reguluje správanie človeka

 

Členenie cieľov výchovy:

  1. Subjektívno- objektívne
  2. časové

 

Výchovný proces:

Je zámerný cieľavedomý proces, dialektický proces- osud človeka je určený 3 druhmi skúseností:

  1. Biologicko - psychologické- človek je jedinečná bytosť a jeho osud závisí od toho čo získal od svojich predkov
  2. Spoločenské- človek sa narodí do určitej spoločnosti
  3. Vlastná aktivita- ňou môžeme prekonať aj hendikepy, ktoré vyplývajú z 1 a 2 skúsenosti
  4. Výchova – je to riadenie životnej aktivity človeka a vytváranie podmienok pre jeho rozvoj v pozitívnom smere

 

3 druhy činností z kt. vychádzame pri dialektickom modely výchovy:

  1. Uspokojovanie potrieb – materiálne, biologické a vyššie
  2. Učenie v širšom slova zmysle – sme aktívny aby sme sa niečo naučili
  3. Tvorivé činnosti

 

3 typy výchovného procesu (Každým, typom riadime druh činnosti):

  1. Starostlivosť- riadime uspokojovanie potrieb človeka
  2. Priame výchovné pôsobenie- usmerňuje učebné činnosti žiakov
  3. Nepriame pôsobenie- prebieha, keď žiaci realizujú tvorivé činnosti

 

3  kvality výchovného procesu:

  1. Dosahovanie čiastkových cieľov- činnosť je samoúčelná, nevyužívane ju
  2. Dosahovanie individuálnych cieľov- personalizácia osobnosti, využijeme ju max na rozvoj osobnosti jednotlivca
  3. Dosahovanie spoločných cieľov- spoločenská socializácia osobnosti, využijeme ju na utváranie dobrých vzťahov v skupine

 

V živote človeka rozlišujeme dve obdobia:

  1. Heteronómne- predškolský vek do 6 rokov, dieťa nie je schopné mravného hodnotenia, nevie klásť na seba požiadavky, je odkázané na kontrolu, utvárajú sa u neho mravy a zvyky a charakterové vlastnosti. Napodobňuje, má zmysel pre pevný režim, ľahko sa učí čo je dobré a čo je zlé. Pomerne ľahko sa vytvárajú mravné zvyky a návyky
  2. Autonómne- začína sa vstupom na základnú školu, dieťa má utvorenú štruktúru, socializačné skúsenosti, mravné návyky a zvyky, ktoré sa utvorili v rodine. Utvára sa mravné presvedčenie a mravné vlastnosti.

 

Priebeh výchovného procesu:

 

  1. Východisková – motivácia žiaduceho správania, stanovenie úloh, kt sa majú robiť, dosiahneme ju správnym formovaným požiadavky kt musi byť jasné , kontrolovateľné a kontrolované konkrétne.
  2. Riešenie vytýčených úloh – návyky a zvyky môže dosiahnuť len opakovaným žiaducej činnosti. U detí sa postupne vytvárajú vôľové vlastnosti a mravné city.
  3. Na základe návykov a zvykov sa prehlbuje uvedomenie a presvedčenie ktoré sa začalo vytvárať v predchádzajúcej etape. Formujú sa mravné vlastnosti žiakovi treba určiť hranice a nechať ho v nich sa pohybovať
  4. Naďalej sa rozvíja schopnosť uvedomele a samostatne klásť si požiadavky a plniť ich samostatne usmerňovať svoje konanie v súlade s mravnými zásadami v pozitývnom smere a odolávať negatívnym vplyvom

 

Priebeh vývinu z hľadiska skupiny:

  1. Prípravná- je to organizačné obdobie, pripravujeme si materiálne a iné predpoklady výchovnej práce, robíme si pedagogickú diagnostiku, na základe nej pedag, diagnózu a stanovíme si pravidlá za kt bude výchova prebiehať.
  1. Formulovanie požiadaviek a ich motivácia- v prvej etape tieto požiadavky kladie na skupiny organizátor. Ten je osamotený, nemôže počítať s tým, že požiadavky budú podporovať aj iný členovia skupiny, majú byť jasné a logické.
  1. Kolektív je vtedy ak sa okolo organizácie vytvorí jadro- žiaci kt požiadavky prijali, súhlasia s nimi, dokážu zabezpečovať jej plnenie aj bez prítomnosti učiteľa
  2. Požiadavky prijala a pochopila väčšina žiakov a táto väčšina pomáha zabezpečovať učiteľovi ich plnenie. Väčšina pôsobí typom verejnej mienky tak, že aj žiaci, kt neprijali požiadavky sa správajú podľa nich
  3. Stav, kedy každý jednotlivec súhlasí s požiadavkami vytýčenými organizátorom, samostatne ich dokáže plniť a je schopný organizovať skupiny.

 

 

Výchovné princípy:

Sú základné požiadavky, pravidlá, kt je potrebné pri výchove dodržiavať

Pôsobia objektívne nezávisle od chcenia vychovávateľa alebo vychovávaného. S vývojom spoločnosti niektoré princípy menia svoj obsah a niektoré prestávajú pôsobiť.  Napr. princíp vých. vplyvov.

V súčasnosti fungujú a platia najmä tieto princípy:

  1. Princíp názorového pluralizmu- pod pluralitou chápeme existenciu i možnosť uplatňovania viacerých názorov, viacerých výchovných činiteľov, podieľajúcich sa na výchove a rozvoji mladého človeka. Vychovávateľ túto rôznorodosť musí rešpektovať. Rovnako ako musí rešpektovať rôznorodosť názorov na život , kultúru, na prácu v škole a mimo nej. Rešpektovanie tohto princípu znamená nezaujatosť a objektivitu učiteľa.
  2. Mravnosti a tolerancie – úzko súvisí s prvým a jeho dodržiavanie predpokladá rešpektovať a ctiť si názor iného človeka- žiaka. Aby učiteľ mohol rešpektovať tento princíp, mal by byť vzorom mravnosti pre žiakov pretože tak ako môžeme naučiť niekoho to čo samy vieme, tak , môžeme rozvinúť v druhom človeku len to čo samy sme.

Odporúča sa učiteľovi rešpektovať zásad:

  1. V edukačnom procese by mala prevládať atmosféra láskavosti a zdvorilosti, každá zúčastnená strana by mala rozvíjať záujem alebo túžbu rešpektovať druhú stranu
  2. Každá strana by mala byť čestná voči sebe, jasne a presvedčivo vyjadrovať svoje názory
  3. Každá strana by mala rešpektovať individualitu toho druhého
  4. Každá strana by sa mala usilovať o dobro toho druhého
  5. Učiteľ a žiak by mali hľadať spoločný cieľ pre ktorý by mohli spoločne pracovať
  1. Princíp demokracie a humanizmu -  znamená, že rešpektujeme slobodu jednotlivca, ale zároveň vyžadujeme zodpovednosť za svoje správanie. Slobodný môže byť len disciplinovaný človek.
  2. Princíp cieľavedomosti a cieľavedomého činnostného zamerania a aktivity výchovy -  učiteľ musí mať jasno v tom, čo chce u žiakov rozvinúť. Musí si vedieť vytýčiť konkrétne ciele. Čím je cieľ konkrétnejší, tým je ľahšia jeho realizácia.
  3. Princíp sociálneho konsenzu- dohody vo výchove. Predpokladá vzájomnú dohodu všetkých zúčastnených na výchove, ich riadení(učiteľov, rodičov, žiakov) o výchovnom pôsobení.
  4. Princíp jednoty teórie a praxe výchovy a vzdelávania- to, čo sa učíme a čomu sme vychovávaný v škole by malo fungovať v praxi. Dieťa by malo byť vychovávané tak, aby sa uplatnilo v súčasnej spoločnosti. Učiteľ by mal pri cieľoch výchovy vychádzať z konkrétnej praxe. Tento princíp zdôvodňuje aj efektívnosť poznávania a uplatnenie analógií a univerzálností teoretických zákonov. V analógií možno nájsť pravdu

 

Metódy výchovy

Cieľavedomé usporiadanie činností vychovávateľa a vychovávaného v ktorej realizuje vytýčené ciele. Je to výchovný postup pomocou ktorého sa formuje mravné vedomie, city a vôľové vlastnosti žiakov, prostredníctvom ktorého sa žiaci učia mravne konať a správať.

Členenie podľa Vaňka:

  1. Základné – sú pre učiteľa najdôležitejšie, členia sa ešte podľa toho na kt stránku osobnosti pôsobíme
  1. Pôsobiace na intelekt, alebo rozumovú stránku osobnosti- ich cieľom je informovanie, vysvetľovanie a presvedčovanie (výklad, rozhovor, beseda, poúčanie, prednáška, rady)
  2. Zamerané na citovú stránku osobnosti- emocionálnu – ich hlavným znakom je stimulácia(odmena, trest, súhlas, nesúhlas, schvaľovanie)
  3. Zamerané na vôľovú alebo vegetatívnu stránku osobnosti- ich zmyslom je cvičenie a navykanie žiadúceho správania (precvičovanie, napodobňovanie, zamestnanie)
  1. Komplexné metódy- ovplyvňujú svojim pôsobením viac zložiek súčasne
  1. Pôsobenie osobným tlakom – autorita a jej pôsobenie
  2. Pôsobenie verejným alebo spoločenským tlakom – verejná mienka a jej tlak, ktorý sa v demokratickej spoločnosti oslabuje, ale vplýva.
  3. Pôsobenie denného režimu -Dodržiavanie denného poriadku a z neho vyplývajúca disciplína, poriadok
  1. Esteticko - výchovné metódy – sú to metódy ktoré pôsobia využitým umeleckých diel alebo akejkoľvek inej krásy.
  1. Parciálne metódy- pôsobenie jedným druhom umenia(výtvarným, slovesným, hudobným, alebo pohybovým)
  2. Združené- pôsobenie prostredníctvom médií, divadla....

Prostriedky výchovy

Sú predmety, javy, veci ktoré v spojitosti s použitou metódou výchovy využíva subjekt aby dosiahol cieľ. Hlavnými prostriedkami výchovy je :

  1. Hra
  2. Denný režim
  3. Práca
  4. Vyučovanie
  5. Mimoškolské inštitúcie
  6. Prostredie v ktorom človek žije
  7. Kultúrne hodnoty
  8. Zábava
  9. Telesná výchova

 

Obsah teórie výchovy Začína mravnou výchovou- etika ako východisko

MORÁLKA- jedna z foriem spoločenského vedomia, je to súhrn hist. Sa meniacich názorov a predstáv, noriem, zásad, pravidiel usmerňujúcich správanie sa ľudí k sebe navzájom.

Druhy:

  1. Morálka pôžitku
  2. duševného blaha
  3. prospechu
  4. optimizmu
  5. pesimizmu
  6. altruizmu
  7. egoizmu

 

Pricípy: najvšeobecnejšie charakteristiky hist. Mravných sústav, kt. určujú spôsob akým určitá hist. Podoba morálky odpovedá na otázky zdroja a pôvodu mravných príkazov, zákazov, ich obsahu.

Určujú hl. smer a pôsobenie mrav. noriem, kt. tvoria morálku určitej spoločnosti.

 

Norma- predpisuje správanie len pre istý počet prípadov v určitých sit. Sú na nižšom stupni ako mr. Princíp.

 

Ideál- vyjadruje podobne ako norma, výraz toho čo má byť ale v budúcnosť

 

Črta- opisuje, tvary istej morálnej sústavy Mrav.

 

Vlastnosť- predstavuje istú mrav. kvalitu kt. vznikla upevnila sa u jednotlivca na základe istých mravných noriem a základným mrav. kategórií.

 

charakter- má mravne hodnotiacu a oceňujúcu funkciu

 

Kategórie:

  1. blaho
  2. šťastie
  3. dobro
  4. zlo.

 

Cieľ- formovanie človeka:

  1. humánneho
  2. demokratického
  3. slobodného
  4. tvorivého, s ušľachtilými charakter. Vlastnosťami Ako čestnosť, statočnosť, pracovitosť, ohľaduplnosť, človeka náročného na vlastnú prácu a na prácu iných.

 

Obsah- výchova k vlastenectvu, disciplíne, humanizácii, demokracii. Výchova charakteristických vlastností

 

Do obsahu zaraďujeme to čo je pre človeka v súčasnom svete aktuálne a preto sa obsah mení. Dôležitá je výchova k :

  1. humanizácii a demokratizmu
  2. Výchova k uvedomelej disciplíne
  3. Vôľových a charakterových čŕt žiaka

 

Pedagogická diagnostika

Prostredníctvom nej sa realizuje pedagogický proces, je to konkrétny systém teoretických poznatkov, ktoré môžeme aplikovať do praxe. Ako samostatná vedná disciplína vznikla v 70 rokoch 20str.

Diagnostika vo vedách a v praxi

Chápe sa v 2 významoch:

  1. teoretická- patrí do konkrétneho vedného odboru
  2. Praktická činnosť- predstavuje súbor aktivít

Vo všeobecnosti diagnostika= diagnózis, zvláštne + poznanie zvláštne hĺbkové poznanie javov, situácií a človeka ktorý je priamym účastníkom výchovno - vzdelávacieho procesu- je to žiak

  1. Je to hodnotiaci a poznávací proces poznávania druhého

DIAGNOSTIKA patrí medzi poznávacie vedy, lebo má špeciálne poznávanie. Je to poznávanie, musíme mať konkrétne info pre poznávanie žiakov. Je to založené na získavaní, udržovaní, zbieraní info rôznych zámerov. Sú vymedzené kompetencie učiteľa.

Informácie môžeme registrovať:

  1. Implicintne- vo vedomí si vytváram obraz
  2.  

 

Podstata diagnostiky:

  1. vo všeobecnosti je to teória a špeciálna disciplína, zaoberá sa:
  1. podmienkami- východné počiatočné stavy, kt sú určené
  2. priebehom- samotná realizácia procesu, nejaká konkrétna hodina
  3. výsledkami výchovno vzdelávacieho procesu- konkrétne hodnotenie, poznanie žiaka

 

  1. v praktickom ohľade je to poznávací proces. Na základe neho vyplýva 3 dimenzionálna koncepcia diagnostikovania:
  1. rozpoznávať stav a zisťovať príčiny
  2. zhodnotiť stav alebo hodnotenie
  3. navrhnúť konkrétne opatrenia kt treba realizovať

tieto 3 koncepcie sú vzájomne podmienené a majú postupnosť.

 

Bez diagnostiky by sme nemohli zrealizovať výchovno - vzdelávací proces.

 

Pedag.diagnostika -je to rozpoznávanie, zisťovanie, sledovanie a zhodnotenie vonkajších a vnútorných podmienok, kt ovplyvňujú rozvoj osobnosti žiaka.

  1. Vonkajšie podmienky - mimočasové alebo voľnočasové školské zariadenia.
  2. Vnútorné podmienky – poznávanie, hodnotenie žiaka na kt pôsobíme

 

 

EVALVÁCIA- je to hodnotiaci proces dotýkajúci sa školy ako takej. Komplexne hodnotíme základné, stredné školy. Musíme vychádzať zo stanovených kritérií

HODNOTENIE- je to výstupná kvalita, kt má konkrétne formy a spôsoby

AUTODIAGNOSTIKA- sebapoznávací a sebahodnotiaci proces, sebazdokonaľovanie(učiteľ má sám seba zdokonaľovať) ovplyvňuje kvalitu výsledkov, kt sa dotýkajú práce učiteľa. A ovplyvňuje aj jeho osobnostný rast.

PEDAGOGICKÁ DIAGNÓZA- akékoľvek zhodnotenie daného stavu

PROGNÓZA- predpoklad

 

PD.diagnostika- Chápe sa akocieľavedomý, hodnotiaci proces, jeho cieľom je získať najhodnotnejšie, najobjektívnejšie info. O predmete diagnostikovania aby sme mohli zhodnotiť konkrétnu úroveň, reálny stav.

V praxi: úsilie o poznaní stavu, úrovne osobnostného rozvoja žiaka, kt už bol dosiahnutý, alebo sa dosahuje vo výchovno vzdelávacom procese. Je to podmienka pre poznávanie a poznanie osobnosti žiaka. Je to prostriedok pre dosiahnutie výsledkov profesie.

 

Vých- vzdelávací Proces – máme rozvíjať osobnosť žiaka. Pojem zaviedol prof. Peter Vajcík

Obsahuje mnoho rôznych aktivít v práci učiteľa.

Je veľmi príbuzná lekárskej diagnostike. Predmetom skúmania je živý človek. Ale zameriava sa v pedagogike na žiaka, na skupinu, aký majú byť, aký sú. Je nepretržitý, zámerný, cieľavedomý

 

ZÁKLADNÉ ZNAKY DIAGNOSTIKY:

  1. je INTENCIONÁLNOSŤ = zámernosť

Dôležité sú: Rodina, škola, a výchovno vzdelávacie inštitúcie, kt rozvíjajú osobnosť. Cieľom je formovanie jedinca na kt pôsobíme.

Musí byť realizovaná v kontrétnej inštitúcii a niekto ju realizuje. Napr aj mimoškolské kluby,  a voľnočasová výchova.

Ak je odklon od všeobecne platných noriem: REEDUKÁCIA- prevýchovný proces

Ak je jedinec narušený a má probl. Výchovného charakteru. Napr. diagnostické centrá.

  1. Nezámernosť= funkcionálnosť-alebo PROTODIAGNOSTIKA- je opakom zámernosti.

Sú to neformálne kontakty napr. triedneho učiteľa. Mimovoľné poznávanie a ovplyvňovanie. nezámerne pôsobiace činitele.  Treba poznať ako ovplyvňuje žiaka rovesnícka skupina, masmédiá.

  1. NORMATÍVNOSŤ- učebné plány, osnovy....

Učebné osnovy normujú obsah učenia daného predmetu. Kt učivo je rozširujúce.....

PEDAG. DIFERENCIÁCIA- rozdielnosť, rôznorodosť na základe kt by sme mali pristupovať k realizácii procesu.

POZNANIE ŠKOLSKÉHO PORIADKU

KOMPETENCIE- ak učiteľ spĺňa kvalifikačné požiadavky, učiteľ vie o čom má rozhodnúť, čo hodnotiť a čo poznávať. Mám aj práva aj povinnosti.

Je to spôsob vykonávať činnosť.

 

Aby sa pedag. Diagnostika mohla realizovať musí byť stanovený:

  1. Cieľ výchovy
  2. Subjekt
  3. objekt
  4. podmienky- vonkajšie, vnútorné, ovplyvňujú výsledok, dosiahnutie cieľov. Sú to určujúce východiskové stavy. Učebné pomôcky aké využijeme, poznanie a poznávanie za akých podmienok realizujem proces.
  5. prostriedky výchovy- súbor metód alebo aká je metodika kt používa učiteľ v rámci vyučovania.

Východiskom PG diag. je: AUTODIAGNOSTIKA.

  1. PROCESUÁLNOSŤ- aj výchovno vzdelávací proces je považovaný za proces. Všetky prvky sú dôležité pre realizáciu procesu. Predstavuje krátko dobé ale aj dlhodobé činnosti kt sa venuje učiteľ.

Vstupné diagnostikovanie- niečo čo umožňuje meniť niečo na začiatku roka. Trvá kratší čas. Napr. previerky, talentová skúška. má len orientačnú funkciu.

Priebežné- hodnotenie, poznávanie a pochvala či povzbudenie žiaka. diagnóza sa používa v každodennej práci učiteľa.

výstupné hodnotenie, diagnostikovanie- ide o konkrétne zhodnotenie výsledkov za dlhší časový úsek. Napr. za jeden štvrťrok, polrok, vysvedčenie....

  1. KOMPLEXNOSŤ- spolupráca, s rodičmi, škola, kolega... žiak sa má posudzovať komplexne za dlhší čas.
  2. Bezprostrednosť

 

Predmet diagnostikovanie je žiak v konkrétnom rozvoji. Jednotlivec, skupina, rodina, trieda....

 

Funkcie pedagogickej diagnostiky

Dotýkajú sa organizačnej stránky, obsahovej....

  1. Informatívna- poznávacia funkcia- získavanie a zhromažďovanie, učiteľ získava info. Akí sú žiaci v oblasti učenia, aktivity. Sú dôležité z hľadiska učiteľa aj žiaka. Tvoria základ pre hodnotenie. Info. si odovzdávajú aj učitelia navzájom, potom na rodičovskom rodičom.
  2. Motivačno- stimulačná, alebo anticipačná funkcia- učiteľ motivuje žiaka a tým ovplyvňuje jeho výsledky. Tu záleží aj na tom do akej miery dokáže učiteľ stimulovať žiaka. Aká je motivácia, taká je stimulácia aj zo rany žiaka. Tu záleží aj na učiteľovi.
  3. Oritačno- anticipačná- súvisí s pedag. Smerom. Akým smerom budem postupovať v mojej výchovno vzdelávacej práci. Ako si naplánujem učivo. Najprv sa musím oboznámiť a potom môžem realizovať. Orientačná funkcia je dôležitá aj na začiatku školského roka, keď sa učiteľ musí oboznámiť s učebnými osnovami. Predstavuje východisko a udáva smer pre prácu učiteľa. A anticipačná funkcia znamená aktívnu zúčastnenosť v procese.
  4. Regulačná funkcia- zmena, možnosť zmeny. Učiteľ vie regulovať vyučovanie a svoj proces. Mení podmienky, proces, týka sa aj správania. Ak nie je v norme, vieme regulovať správanie žiaka aby sme ho viedli k zmene. Týka sa však aj žiakov
  5. Realizačná funkcia- premieta sa do hodiny. Do vyučovacieho procesu. Vychádza z plánovania, aj z realizácie. Súvisí s plánovaním
  6. Kontrolná funkcia- ako žiaci pracujú, reagujú, poznávanie a vedie k poznaniu. môže mať rôzne formy. Vedie k systematickej práci žiaka, k zodpovednému plneniu úloh. Znamená isté usmernenie, pomoc.
  7. Socializačná funkcia- poznávame a posudzujeme skupinu žiakov ako celok. aký sú v sociálnych vzťahoch, aká je tá skupina v oblasti správania, štúdia. Učiteľ sa snaží pristupovať aj v sociálnej sfére a preto žiaci spolupracujú, je lepšia atmosféra v triede.
  8. Sociálna – pomoc žiakovi v školskom prostredí, v rodinnom alebo mimoškolskom. Problém môže vystupovať aj z rodinného prostredia. Má to význam v spolupráci. Učiteľ nemá právo navštíviť rodinu, ale môže spolupracovať so sociálnym pracovníkom.
  9. Diagnostická funkcia- hodnotiaca, je založená na tom, že učiteľ je ten, kt. hodnotí. Ak hodnotím, tak ťa poznám z reálneho vzťahu aký si a porovnávam ťa s tým aký by si mohol byť. K hodnotíme, tak popisujeme aký je ten žiak.
  10. Prognostická funkcia- znamená plánovanie výchovno vzdelávacej práce. Je to prognóza. Predpokladám to čo sa osvedčilo v minulosti a predpokladám že v budúcnosti bude dosahovať tiež také výsledky.

 

AKÉ KRITÉRIA PLATIA VO VŠEOBECNOSTI:

Dôležitý je účel diagnostikovania. Stanovenie výchovno - vzdelávacích cieľov. Čo si žiaci majú osvojiť, čo majú vedieť, čo má u nich ovplyvniť výchovnú stránku.

Zmyslom je to čo chceme zistiť, to čo chceme hodnotiť v rôznych oblastiach.

V roli diagnostikovania je učiteľ. Musíme spolupracovať s viacerými!

  1. PREDMET DIAGNOSTIKOVANIA:

Je to živý človek, žiak ,skupina, alebo aj konkrétna situácia....vždy sa to ale dotýka osoby.

  1. AKO REALIZUJEME DIAGNOSTIKU:

Spôsob a prostriedky, kt. využívame v konkrétnom vyučovacom procese. Všetky pomôcky, materiálne zabezpečenie. Pomáha nám dosahovať ciele, kt. sme si stanovili

  1. VÝSLEDOK:

To k čomu spejeme. Je výsledkom pre efektívnu realizáciu procesu výchovno vzdelávacieho. Je to klasifikačné hodnotenie, správanie v rámci kt. sa žiak prejavuje a premieta sa to do jeho vlastností. Je to jeho plnohodnotné trávenie voľného času.

  1. OPATRENIE:

Konkrétny návrh riešenia, plánovanie procesu, konkrétna realizácia konkrétnej vyučovacej hodiny. odstraňujú sa problémy.

Autodiagnostika ako konkrétny prostriedok rastu učiteľa

Diagnostika = poznávanie

Autodiagnostika- sebapoznávanie

Je to spôsob a zamýšľanie sa nad sebou aký som učiteľ po stránke odbornej a osobnostnej. Aký by som mohol byť a ako by som sa vedel zlepšiť. Vždy sa dotýka pedag. Činnosti človeka.

  1. Ide o proces v priebehu ktorého učiteľ, cielene a systematicky získava spracúva, analyzuje, hodnotí spätnoväzbové informácie. Na základe kt. môže kvalitatívne projektovať a realizovať výchovno- vzdelávací proces. Kvalitatívne pedag. Pôsobí v tomto procese a kvalitatívne môže reflektovať podmienky priebeh a výsledky výchovno vzdelávacieho procesu.
  2. Ak autodiagnostika znamená sebapoznávanie, tak to významne ovplyvňuje kvalitu učiteľa, je prostriedkom, kt. môže prispieť k pocitu uspokojenia z vlastnej práce.
  3. Sebareflexia, sebaovládanie, regulácia, kreácia- všetky tieto atribúcie vedú k celkovému zhodnoteniu. Zamýšľanie učiteľa nad vlastnou prácou, ako prebieha vyučovanie, aký je výsledok jeho práce a žiakov.
  4. Ako rozumiem žiakom, tomu čo robím
  5. Jedna z hl. pedag. Kompetcií
  6. Na jednej strane sa má učiteľ zamýšľať nad sebou samým
  7. Je to ponor do seba. Uvažujem o tom ako by som mohol ovplyvniť kvalitu mojej práce. Premieta sa do schopnosti, do akej miery je schopný učiteľ
  8. Je východiskom k sebahodnoteniu

 

 

MODEL SEBAREFLEXIE:

  1. Opisná fáza-  opisuje vnútornú sebareflexiu. Vo vlastnej mysli si kladiem sebareflexujúce otázky. Vybavovanie, opis
  2. Informatívna fáza- analýza a hodnotenie. Popisujem a idem do hĺbky. Viem aj zdôvodniť prečo som tak robil
  3. Konfrontujúca fáza- dávam si otázky prečo...., zistenie a hľadanie príčin danej reality, v oblasti činnosti, správanie a prejavov žiaka.
  4. Rekonštruktívna- plánovanie a príprava na ďalšiu vyučovaciu hodinu. Opravujem niečo. Budem to robiť ináč. Znamená aj zmenu, čo je regulácia. Zmením postup na hodine, tempo hodiny, spôsoby skúšania. Je to konkrétna realizácia.

 

 

SEBAOVLÁDANIE- malo by sa premietnuť do stability učiteľa. Súvisí aj s temperamentom. Je to jedna z požiadaviek, kt. sa dotýkajú osobnej stránky.

SEBAVEDOMIE- aké ho mám. Poznávanie a poznanie vlastných možností, potencionalít. Viem aký som a súvisí so seba presadzovaním.

SEBAREGULÁCIA- ako viem seba vychovávať, vzdelávať. Proces presiahnutia seba samého.

 

PROSTRIEDKY AUTODIAGNOSTIKY:

  1. Písomná sebareflexia: v písomnej forme niečo posudzujem hodnotím
  2. Verbálna- slovná, vonkajšia. Ide o dialógovú formu. Ako to ja vidím ako ja hodnotím čo som spozoroval.

 

Kompetencie učiteľa

 

Ovplyvňujú osobnostnú a odbornú stránku učiteľa.

KOMPETENCIA- právomoc, dosah právomoci, spôsobilosť vykonávať istú činnosť. Vymedzujú práva aj povinnosti.  

Je to potencionalita osobnosti v kt. sú dôležité zložky:

  1. Správanie
  2. Poznávanie
  3. prežívanie

súbor určitých dispozícií a zručností učiteľa, kt. pozostávajú zo špecifikovaných kompetencií. Sú podmienené profesiou.

        Odborno- predmetové, psychodedičné, Organizačné, riadiace, poradenské, konzultatívne, komunikatívne

  1. Je to súbor dispozícií, kt. má byť vybavený učiteľ aby mohol efektívne vykonávať svoje povolanie.

Kompetencie tvoria štruktúru poznania, je zložená z určitých spôsobilostí, podporených vedomosťami, súbor presvedčení. Do akej miery je učiteľ presvedčený že chce ovplyvniť žiakov a seba v raste.

 

Kompetencie chápeme z hľadiska:

  1. Psychologického- vnímame samy seba aký sme vo svojich prejavoch, inteligencia, charakter, vzťah k profesii
  2. Praxologické- profesionálna pripravenosť, činnosti tvoriace výchovno vzdelávací proces.

 

Najvýznamnejšie oblasti kompetencií:

Vzdelávacia, poradenská, prevencia, prevýchova, manažérska

 

VÝVIN KOMPETENCIÍ:

  1. Záujem o rozšírenie a zdokonalenie vlastných pedagogicko didaktických kompetencií – nástup do praxe,
  2. Postupný vývin svojho vlastného vnímania výchovno vzdelávacieho procesu- usiluje sa o ďalšie sebazdokonaľovanie
  3. Transformovanie nových poznatkov do vlastnej pedagogicko didaktickej činnosti – druhý si cenia jeho prácu, učiteľ vníma sám seba aj proces
  4. Schopnosť spojenia vlastných kompetencií a skúseností
  5. Schopnosť meniť , zlepšovať a dotvárať pedagogicko didaktické kompetencie

 

DRUHY KOMPETENCIÍ:

  1. Komunikačné- vyjadrujú vstup učiteľa do dialógu
  2. Odborno- pedagogické- získavanie vedomostí
  3. Interpretačné
  4. Interakčné- premietajú sa do vzťahov
  5. Realizačné- aké prostriedky používame pri real. Učení
  6. Ochranné
  7. Asertívne
  8. Facilitátorské- mal by sa orientovať na všetko pozitívne
  9. Morálne
  10. Negosociačné- ako učiteľ jedná so žiakmi
  11. Kooperatívne
  12. Autokreatívne
  13. poznávacie
  14. organizátorské
  15. didakticko- metodické
  16. informačno mediálne
  17. tvorivo autorské- tvorba učebných textov, materiálov

 

NAJ. KĽÚČOVÉ KOMPONENTY:

  1. učebné- samovzelávanie, motivujem žiaka
  2. kognitívne- riešenie každodenných pozícií
  3. interpersonálne- vzťahy učiteľ- žiak
  4. komunikačné- spolupráca
  5. personálne- zamerané na jednotlivca ( sebauvedomenie, sebaovládanie, motivácia, automotivácia
  6. kognitívne- ako žiak chápe súvislosti
  7. vyhľadávanie info.
  8. Zdokonaľovanie sa
  9. Komunikačné
  10. Spolupráce- porozumenie, vzájomná pomoc.
  11. Činnosti- metódy, realizácia činností

Hodnotenie

 

Súčasť práce učiteľa. Hodnotením informujem o práci, ukazujem cestu žiakovi. Je to činnosť v kt. sa posudzujú prejavy, vlastnosti žiakov, jednotlivcov, skupín a porovnávajú sa zo stanovenými kritériami.

Je to proces poznávania a posudzovania žiaka, jeho vedomostnej, intelektuálnej, pracovnej, učebnej, záujmovej úrovne.....

PROCES:

  1. Poznávací
  2. Hodnotiaci, kt. sa realizuje na základe krátkodobých činností učiteľa pomocou verbálnych aj neverbálnych prostriedkov

FUNKCIA:

  1. Informatívna
  2. Motivačná- ovplyvňuje kvalitu dosiahnutých výsledkov v oblasti správania

12