Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Strojnícka fakulta / Technologické informácie

Komplet prednazky 1 az 12 tyzden (prednazka.doc)

ZÁKLADNÉ POJMY Z OBLASTI ZÍSKAVANIA A PRÁCE S INFORMÁCIAMI

Informácia - základný pojem informatiky. Jej podstata súvisí s vývojom, tvorbou, využitím, materiálovo-technickým zabezpečením a organizáciou spracovania informácií

Informačný systém (IS) – súbor ľudí, technických prostriedkov a metód zabezpečujúcich zber, prenos, uchovávanie a spracovávanie dát za účelom tvorby a prezentácie informácií pre potreby užívateľov

Informačné technológie (IT) – označujú všetku techniku, ktorá sa zaoberá spracovaním informácií.

Technologické informácie - majú význam pri výrobe súčiastok.

Technológia – súbor procesov, pravidiel a návykov pri výrobe - spôsob zhotovenia súčiastky.

IS - predstavuje proces vzniku informacii, ich zaznamenavania, skumania a spracovanie, jeho ulohou jeposkytovat informacie na lubovolnom mieste v realnom case, poziadavky kladenena

Na IS su kladene poziadavky:

1) novy pristup riesenia problemu

2) vyrovnanost mezdi organizaciou, personalom, technologiou. a technikou

3) uplatnenie tvorivosti a usudku cloveka

4) nahradzanie cloveka automatmy, kt. predstavuju  tzv. IS bez ludi a papiera

Delenie informacii :

1) obchodne – dodavatelia, distribucia, zakaznici, meno firmy

2) ekonomicke – vysledky hospodarenia, financne zdroje, kapitalove ucasti

3) technicke – patenty, vyskum, vyvoj, specializacia, riadenie kvality

4) vyrobne – vyroba a a jej priebeh, technol. postupy, technol. zariadenie, naradie

5) personal – zamestnanci, socialna a mzdova politika

6) manazerske – stav, poslanie a ciele firmy

Zdroje informacii

- informacie ziskavame mimo podniku a velka cast v samotnom podniku  

3 zakl. zdroje inf. :

1) zdroje otvorene – 70% a) tlac, casopisy, knihy b) databazy – uplne s dobrou pristupnostou c) patenty, konferencie a vystavy  

2) zdroje uzavrete – 20%,navsteva porady, inf. medzi kolegami, dodavatelmi, vo vnutri podniku

3) spionaz – 10%, nelegalna aktivita

Klasifikacia vyrobku:

1) ekonomicky- podla ulohy v spolocenskom a reprodukcnom procese

2) podla spolocenskej stranky – podla ucelu pouzitaia – vyvoz, - domacu spotrebu, - vyrobky na osobnu spotrebu

3) vyrobok pocasvzniku prechadza fazami: model – sluzi na overenie vlastnosti, prototyp – pouziva sa na dalsiu vyrobu, overovacia seria, seriovy vyrobok – bezne vyrabany, hromadny vyrobok – masovej spotreby, uzivany vyrobok, vyrobok k likvidacii

Strojarske. vyrobky:

0-teho radu- zakl. elementy (skrutka, hriadel)

1-radu – skladaju sa z vyrobkov 0 –radu, kt. sa spajaju do samostat. celkov,

2 - montazne skupiny, zlucene z produktov 0 a 1,

3 - spojenim 0,1,2 – samostatne montazne skupiny – vyrobky – obrabacie stroje,

4 - z vyrobkov 3 – zluceny z niekolkych samostatnych celkov – NC stroj,

5 - zlozite investicne celky – vyrobna linka

VÝROBNYPROCES A JEHO CLENENIE - Výrobný proces

- je charakterizovaný súborom technologických manipulačných, kontrolných a riadiacich činností, ktorých úlohou je meniť tvar s rozmery východiskového materiálu

VP delíme:

1)vo vzťahu k výrobku:

1) Hlavný VP - zaoberá sa finálnou výrobou na expedíciu,

2)  pomocný VP –výrobky kt. neprechádzajú do finálneho produktu (nástroje prípravky ),

3) obslužný VP – skladovanie a manipulacia s materialom, energiu a služby

2.k výrobnému programu – hlavný – zakl. vyrobny program,   doplnkový -  zabezpečuje lepšie využitie vyrobneho stroja a zariadeni

3. podľa charakteru činností :

1) pracovný – je sucastou VP pri kt. dochádza pomocou prac. sily k zmenam tvarov a rozmerov na pracovnom predmete, vkladá do VP cieľ zámer a účel,

2)technologicky – zmeny na prac. predmete su realizovane v casovej a funkcnej postupnosti jednotlivych operacii a menia vychodzi material nahotove vyrobky

INFORMACNE SUBORY V STROJARSTVE

IS - je definovany ako mnozina datovych prvkov

rozenie:

1) IS premenneho charakteru – cerpaju informacie z dokumentacie vyrobku,  a) konstrukcne- zostavne vykresy, podzostavy, dielenske vykresy, kusovniky, technicko dodavatelske podmienky  b) technologicke- vyrob. a montazne postupy, operacne navodky a technicko hospod. normy  c) planovanie-(velkost vyrobnych davok);

vyrobny prog.-(identifik. znak  vyrobku-rozmery[ d*š*h]-[m] vyrobku-vyrobky[k/rok])

Struktura vyrobku: identifik. znak-nazov-(oznac. vyrobneho celku MC-nazov MC, pocet suciastok MC-rozmery MC, sposob zyskania MC-[m] MC)

d)technolog. informacie-cislo vyrobku-nozov suciastky-(-konstrucnotechnolog. znaky, -rozmery suč.-vychodzi mat.-oznacenie polotovaru, hrubova hmotnost-cista hmotnost, pocet ks/rok-pocet kusov v davke)

2) IS trvaleho charakteru - ziskaveme ich z katalogovych strojov, katalogy naradia a nastrojov, normativy reznych podmienok a casov, nie su uplne trvale – zavisia od vyvoja technologie

profesia-nazov stroja-typ sproja-prac. rozsah-vykon [kW]-[m]-podorys. rozmery

TECHNICKA PRIPRAVA VYROBY

- pouziva konstrukcne, technologicke a projektove navrhy, kt. su pre dany vyrobok najvyhodnejsie, dosiahneme max. efektivnost, produkciu, vyuzitie materialu,  

Medzi najdolezitejsie prvky: konstrukcno-technol. koncepcia vyrobku, material a polotovar, technologia vyroby, vyrobne stroje, nastroje a pripravky, riadenie kvality a organizacie vyroby,

TPV mozeme rozdelit do 3 samost. skupin:  1) konstrukcna  2) technologicka  3) projektova

Novy  yrobokvznikne v spolupraci konstruktera, technologa a technologie utvarov ,tento proces pripravy rozdelujeme do 2 faz:

1) co a ako sa ma vyrabat – konstrukcna a technologicka dokumentacia (tvary, rozmery, materialy, technologie, rozne podmienky, nastroje a pod)  

2) riesi otazku medzi casom a priestorom, kolko kedy a kde vyrabat,  spracovavaju sa udaje s 1 fazy a analyzujeme vykon a vyuzitie strojov voVP a minimalizujeme priebezne doby vyroby

TECHNOLOGICKA PRIPRAVA VYROBY

- suhrn technicko organizacnych cinnosti zameranych na spracovanie vyrobnej dokumentacie a materialoveho vybavenia VP materialom, naradim, pripravkami a pod.,  vyrob. dokumentacia obsahuje zavezne informacie potrebne pre zistenie technologie vyroby, kontroly organizacie a ekonomiky prace, navrhuje sa sposob vyroby kt. sa zapisuje do technolog. dokumentacie a je realizovany v ramci TgPV  

Hlavne ulohy TgPV:

1) spracovanie konstrukcno technolog. vykresov  suciastkovej zakladne potrebnych pre standardizacie

2) vyber vhodnych polotovarov podla druhu rozmerov a pouzitia materialov  

3) urcenie poctu a poradia technolog. manipulacnych a kontrolnych etap vyroby montaze

4) vyber strojov a zariadeni, nastrojov, pripravkov a meradiel

5) vypocet spotreby materialu a casu pre jednotlive operacie a celevyrobky  

6) kompletizacia a archivacia vyrob. dokumentacie  

Technolog. dokumentacia

Technolog spracuvava pri tvoreni vyrobneho postupu udaje premenneho charakteru, udaje o suciastke a udaje trvaleho charakteru

- technolog. postup pri vyrobe jednotlivych suciastok montaznych skupin dielcov.

pre tvorbu postupu konštrukčná dokumentácia ( konštruktér zohľadňuje funkcie súčiastky tvar rozmery presnosť a drsnosť vyrábaných plôch treba poznať doklady o zákazke – vyrábané množstvo že určitý čas dopyt prieskum trhu vytvorenie trhu opakovateľnosť výroby pocty náhradných  dielcov normatívne podklady katalógy strojov a na stojov )

vedieť vypočítať jednotkový čas

Technologicky postup obsahuje info o vyrábaných plochách čí sú rotačne alebo tvarové , výrobne prostriedky nástroje stroje (pomôcky meradla prípravky ) poradie tech opaeracii technologické parametre čas jed operácii dráhy nastroja .

Vstupne udaje pre tvorbu vyrob. postupu:

a) konstrukcna dokumentacia (vykresy zostav, podzostav, diel. vykresy, kusovniky)  

b) doklady o zakazke (ake mnozstvo vyrabat, perspektiva vyrobneho programu), prieskum trhu a uplatnenie vyrobku na trhu, opakovatelnost vyroby, kt. nahradne dielce musime vyrabat a ich pocty  

c) normativne podklady (katalogystrojov a nastrojov resp. databanky, normativy reznych podmienok, obrobitelnost, reznych kvapalin, normativy jednotkoveho a davkoveho casu  

Zakl. poziadavky kladene na technolog. proces:

1) splnenie funkcnych poziadaviek danych vykresom a normami

2)vyroba suciastky s minimalnou pracnostou a nakladmi

3) max. vyuzitie kapacity vyrob. zariadenia  

4) dodrziavanie bezpecnosti prace a respektovanie ekologie,  

Informacie s techn. postupov su vstupom pre nakup materialu, nastrojov a vyrobnych pomocok,  inf. s techn. postupov su potrebne pri urcovani nakladov na suciastku, preto techn. postup musi obsahovat inf., kt. sa tykaju suciastky vyrabanych ploch, vyrobneprostriedky a ich vyuzitie, poradie techn. operacii, operacne casy, drahy nastroja pri NC programe, chladenie, mazanie  

Technolog. postup je vytvoreny:

1) technologom bez pouzitia vyp. techniky, kde sa vyuzivaju rozne katalogy strojov, nastrojov, pripravkov a vyuzivaju sa inf. o suciastke, stroj. zariadeni a vybavenim a vyrob. moznostiach  

2) pocit. podporou – vyuzitie vyp. techniky v dvoch rozdielnych pristupoch a) princip skupinovej technologie- vychadza uz z vyhotoveneho postupu pre suciastku s podobnymi vlastnostami  b) exaktny princip – je zalozeny na matematicko modelovani a generovani techn. postupu  c) hybridny princip – kombinacia predchadzajucich 2  

NAVRHOVANIE TECHNOLOG.POSTUPOV

vyrobny postup- je predpis a pocet jednotlivych operacii, kt. maju byt vykonane na suciastke,

VP sa sklada:

1) z technolog. cast – obsahuje postup technolog. operacii potrebnych pre zmenu predmetu  

2) z pracovneho postupu – zamerany na cinnost pracovnika

3) z vyrob. procesu – obsahuje vsetky zmeny vychodzieho polotovaru na hotovy vyrobok,

suhrn tychto 3 procesov tvoria strojarsku technologiu,ktora ma 3 zakl. casti:

1) vyroba polotovarov (zlievarenstvo, hutnictvo- postupy)  

2) vyroba suciastok - postupy  

3) montaz – vyrobne montazne postupy  

VP ma zabezpecit predpisanu kvalitu vyrobku, najkratsi cas vyroby, najnizsie vyrobne naklady, pri vypracovani

VP riesime ulohy:

1) zakladna dokumentacia (dielenske vykresy, kusovniky)  

2) etapa( tvar, rozmer, presnost, hmotnost)  

3) navrh polotovarov  

4) stanovenie poradia a poctu operacii  

5) volba strojov  a ich vybavenia (metody, nastroje, pomocky)  

6) urcime pracovne podmienky pre jednotlive ulohy  

Operacna cast vyrobneho postupu, kt. sa vyraba 1 pracovnikom na 1 technologickom pracovisku, vykonava sa na 1 stroji alebo niekolkych sucasne .Operacia sa deli na useky

Usek je ciastocny technolog. proces, kt. je vykonavany pri rovnakych pracovnych podmienkach na 1 alebo viacerych suciastkach, Ukon- jednoducha pracovna cinnost,

Pohyb je najmensia casovo meratelna cast operacie,  

VP je zavezny predpis, stanovenie poctu operacii je dane poctom a druhomobrabanych ploch, ich velkosti , presnosti a tvarovej zlozitosti, pri operacii zohladnime rozmerovu presnost a drsnost povrchu, objem vyroby a druh polotovaru

Celkovy VP: delime  na zakladne operacie, ktore su potrebne pri vyrobe zakladnych funkcnych  ploch a operacie druhotne potrebne na vyrobu vedlajsich a pracovnych ploch

Celkove operacie:

1 Hrubovacie operacie – odstanuje velke objemy material,vznikaju velke teploty a vyrobna presnost je mala.  2 Operacia na cisto –dosahujeme predpisany tvar, drsnost povrchu a presnost rozmerov  3 Dokoncovacia operacia – pouzivame vtedy ak su väcsie naroky na drsnost  povrchu a presnost rozmerov (brusenie , lapovanie, honovanie, superfinisovanie, lestenie, valcekovanie…) tepelne spracovanie (zihanie , popustanie ,kalenie ) osobitne prac. postupy a naroky 4 Kontrola OP – moze byt predpisane pre kazdy kus alebo po urcitom pocte kusov,vyrabaju sa pri zlozitých tvaroch po operaciach. Vystupna kontrola zarucuje aby vyrobok bol bez vad. Popis prace – strucny a jednoznacny – vacsina  prikazov,musi upresnit obsah predpisanej operacie, vyrob. zariadenia-urcene a oznacene, nastroje a pripravky (druhspekaneho karbidu, platnicky,) , rezne podmienky(pocet zaberou, hlbka rezu, otacky),časy( cas,celkovy cas)suma

VOLBA POLOTOVARU  50% cenu tovaru material, preto sa zameriava na upravy:

1) Zvysovanie tech. Urovne vyuzivanie standardizaciu (tvarovu , rozmerovu)  

2) Pouzivanie progresivne metody vyroby polotovarov, zvysovanie pregresivnosti  

Hl. faktorom pre polotovar su naklady, kt. su ovlyvnovane materialovou narocnostou a  stupnom vyuzitia materialu., naklady na zhotovanie polovaru , velkost nakladov na obrabanie, kt. suvisia s presnostou tovarov a rozmerov polotovaru. Vyuzitie mat. je dane koeficientom vyuzitia mat.

Tvar polotovaru :

1) TYCOVY POLOTOVAR (Valcovy tahany) Pouziva sa tam, kde nie su velke rozdiely medzi priemermi, asi 40% suciastok su z tycoveho mat. z toho 30 – 40% vyuzitie ,

    Volime najblizsie vyssi normalizovany priemer , Dp=Dmax+P; Lp=Lmax+(3az5)min

2) VYKOVKY A VYLISKY- Z ocele nezeleznych kovov , plastov,(tvori 9 % suciastky), Vysoke vyuzitie         v mat (60 az 90%), Znizeenie pracnosti,pri vyrobe odpadavaju hrubovanie operacie a zlepsenie mech. vlastnosti  

3) ODLIATKY – (asi  30% hostnoti), Pozame 5 stupnov presnosti odliatkov, Volba stupna presnosti zavisi od pozadovania presnosti a drsnosti povrchov , a) Nezelezne kovy :  1 – 3 stupen prestnosti , Vytavitelne modely, kovy , skrupinove formy  b)  Siva tvarna  temperovana liatina – vystavitelne modely kovove formy   c) Ocel na odliatky – kovova forma , presne liatie , vytavitelny model , odsredive liatie 4) zvarence – pri kusovej vyrobe a velkych sučistok  5) vystruzky a vylisky z plechu

Priprava polotovaru  Zameranu na upravu hutneho mat.

Vyber technologie pripravy polotovaru je zamerany na: delenie podla poziadavky , rovnanie a kalibrovanie, obrabanie vyroba tech. Zakladni pre urcenie vhodnej tech. Musime ziskat informacie o druhu polotovaru, kvalite spracovania,  kvalite obrobenych ploch – komost tolerovania, sposob dodavok hutneho mat.

Delit polotovary mozeme : strihanim , rezanim , tep. spracovanie  Rovnáme na lisoch rovnacich strojoch  

Na delenie pouzivame pily:  ramove – malo produktivne ,najhoroe podmienky pre dodrzanie kolmosti ciel kotucove – velmi siroke uplatnenie-  velmi siroka kotuca nevyhoda ,  

pasove – velmi dobra kvalita celnych ploch, odpada ich zarovnanie ,  Ra 1-6,

Delenie strihanim – najdokonalejsi sposob

najmensia deformacia prierezu, - kolmost cela 3 – 6 stupna

TECHNOLOGICKA STANDARTIZÁCIA

Cielom TŠ je zjednodusit a znížit pocet roznorodosti suciastok a suciastky rozdelit na do takych skupin, v kt. su podobne sposoby výroby

TRIEDENIE SUCIASTKY

Suciastku triedime podla konstrukcných technologickych znakov a zariedenie suciastok do skupiny je zakladom pre uplatnenie niektorého technolgickeho postupu

Suciastky deline :1) . konstrukcne charakteristiky – tvar rozmer/

   2.) technologicke charaktreristiky – druh a pocet vyrobných operacii/

zatriedenie suciastok nam vytvori urcite triedy –su:

Druhy triednika:  

1) hierarchisticke triedenie – stromova struktura v kt. Kazdych clen spresnuje informacie prednasok /- je to triedenie jednoznacne – jedna suciastka v 1 skupine / - zaznamename vacsi pocet informacii v kratkkom kodovom cisle/-  nevyhodou je, ze vyznam konkretneho kodu sa viaze n predchadzajuci /

2) Znakove triedenie – ma vyhodu v tom , ze pouzite symboly su navzajom nezavisle t. j. triedenie vytvaraju podtriedy, kt. sa navzajom / clenov poli  kodov/

3 kombinovaný – vznika kombinaciou predchadzahujcich kde pre zaklad delenia - horizontistickych   a podskupin – znakove  

TRIEDNIKY SUCIASTOk

Triednik VUOSO konstrukcne : technologicke triednik /zaklad : 4 mieste kodove cislo /X X X X . X X – DOPLNKOVE CISLO (... konstrucnych a technologickych ...  )/X1Druh (zakladny tvar suciastky)/ X2 Trieda (character a velkosti suciastky)/X3 Skupina ( konstrukcno technologicke prvky )/ X4 (druh materialu)/ TRIEDNIK VUSTE ( JSTS  ) – 4 miestny/X X X . X – DOPLNKOVE CISLO / X1  Druh (zakladneho tvaru suciastky)/X2 Trieda (charakteristika suciastky)/X3 skupina (vyskyt konstrukco – technologickych prvkov)/ Triednik KOVOSVIT -ASEPO – pouziva sa pre automatizaciu technickej fazy vyroby/ sklada sa z 3 casti , ktore na seba navezuju a tvocia celok / tvarovy tridnik – kotuje cislom podla tvaru 6 miestnym cislo / technologicke zatriedenie / suciastok je popisana technologickymi charakteristikami material , tepelne spracovanie / rozmerove zatriedenie – rozmery , tolerancie drsnost /

Triednik STSKLAS – pouziva hrierarchisticku metodu kodovania pre vybranu suciastku umozni vybrat vybranu technologiu a pripravky/ Zakladom je GT kod, ktory vychadza / 1) so suciasky , ktora je charakterizovana zakladnym tvarom / 2)  zakladnym tvar obsahuje dalsie prvky otvor , drazka , zavit/ 3 matedial a presnosti / Kazda vlastnost moze byt blizsia rozpracovana a mozeme dosiahnut max 36 znakov

ZAKLADNE METODY STRUKTURIZACIE

STRUKTURIZACIA je definovana ako subor cinnosti, kt. Vedu k zjednoteniu opakujucich rieseni

jej ulohou je :   1) vybrat z pouivanychalebo moznych rieseni najvhodnejsiu/

2) odmenit pocet roznych rieseni /

3) stanovit a stabilizovat podmienky vyrobnych procesov

V strojarskom 2 zakladne typu : 1) konstrukcna /2) technologicka /

K zakladnym metodam patri :  

1) typizacia– je zalozena na redukcu poctu moznych variant rieseni  (Ide o znizenie druhu a poctu suciastok znizenie typov vyrobkov a zmensenie poctu variantovych technologii)/

2) unifikacia – zjednotime rozne suciastky potrebnych pi podobnych vyrobkov (zjednotenie  tvarove, rozmerove, funkcne zjednodus. prvkov.) typiz.: A)konstrukcna, B)zjednotenie sposobov a metod vyroby -technologicka

3) normalizacia – stanovenie najmensieho poctu technickych rieseni. Vysledkom tech. norma stanovy uz standardne. riesenie

Norma je najvyssou urovnou a uplatnuje sa v oblasti konstrukcie

Kombinaciou jednotlivych typov zyskame komplexnu standardizaciu

1. Zakladne metody typizacie vyrobneho postupu –vypracovanie optymalneho pstupupre zhodne a podobne vyrobky
2. Unifikacie jednotlivych operacii (vypracovanie postupu pre opakovanu vyrobu)

Rozdelenie konstukcnych materialov:                       Kovove mat.

Kompozity        polovodice

Plasty                keramic. Mat.

KOVOVE MATERIALY

1. OCELE (S≤2,14% C) dobre tvarnitelne na vyrobu tvarnenych polovyrobkov

Podla chem. Zlozenia:

1. uhlikove(obsahuju sprievodne prvky, ich mnozstvo urcuje STN 420002)
2. nizkouhlikove (S≤0,25% C),
3. strenouhlikove (S≤0,6% C),
4. Vysokouhlikove (S≥0,6% C)

Podla obsahujucich prvkov:

a)  neleg.

b)  nizkoleg. (do 5% prisady)

c)  vysokoleg.(do 10% prisady)

Podla sposobu spracovania:

1. tvarne (tyce, rury, profily)
2. ocele na odliatky (odliatky, vykovky)

Podla chem. zloz.:

1. zvicajnej akosti(trieda 10-11)-zaruceny horny obsah C, fosforu a syri
2. uhlikove konstrukcne (tr 12) –v strojarstve najcestejsie
3. konstruc. ocele legovane (tr13-17)
4. nastrojove (19)

Popis tried , kde sa pouziva a co zarucuje:

tr 17-zvlastne antykorozne a ziaruvzdorne

tr 19-frezy, vrtaky, vystruzniky

Moderne ocele hromadnej vyroby -pouzitie v cestnej ,zeleznicnej a leteckej doprave;plinovody, ropovody; stavba stoziarov, vysielacov,

-musia byt tvarnitelne , zvaritelne , dobra obrobytelnost. vznikli z klasickych konstrukcnych zvysovanim Re. HSS ocele oznaecnie vyraba NOVA HUTA ( CZE )

Re musia mat 700-800MPa

Hl.spevnujuci prevok je Mangan.

IF –nizkouhlikove ocele –obsahuju Titan a Niob (Obsah C pod 0,003%;

Vznikaju zihanim a ochladzovanim-na vzduchu nestarnu

Vyrabaju sa ako plechy valcovane za teplaa a postupnym ochladzovani ; Re= 1192MPa

TRPIP ocele –jednoduche a ekologicke (Uhlik , kremik , hlinik , mangan). Pred lisovanim sa musia tepelne spracovat

Dvojfazove Ocele pouzite ako nosne plechy karoserie, spevnene Manganom, Kremikom a Chromom. Odolavaju razovym namahanim. Re= 420MPa

NASTROJOVE MATERIALY (rezne)

- su na ne kladene velke pozadavky a vyzadujeme od nich :

1. vysoku tvrdost a pevnost
2. odolnost proti opotrebeniu a deformacii pri pracovnych teplotach okolo 600°C
3. vysoka huzevnatost – zabranuje krehkemu poruseniu
4. chemicka stalost – zarucuje odolnost voci difuzii a oxidacii
5. odolnost voci tepelnym razom.

Medzi rezne materialy patria :

(1). Nastrojove ocele: povodny rezny material. Rychlorezne ocele- podla chem. zlozenia delime na: a, ocele s prevazujucim obsahom (ospo)  volframu b, ospo molybdenu c, ospo volframu, molybdenu, vanal. PRidanim 5 az 10% kobaltu sa zvysuje pevnostne charakteristiky za tepla a tym aj vykonnost. Oznacovane ako HSS-E maju zvysenu odolnost a huzevnatost.

(2) Spekane karbidy- su tvorenekarbidovymi castaimi v kovovje väzbe a vyrabaju sa praskovov metalurgiou. ZAklad tvori karbid volframu a karbid v spojive s kobaltom. Podla pouzitia K: WC+Co – je zo vsetkych skupin najhuzevnatejsi ale ma nizku odolnost voci difuznemu opotrebeniu, su urcene na obrabania materialov ako je siva liatina, bronz a pod. 2, P: WC+TiC+Co – karbid titanu sposobuje tvrdost a odolnost voci opotrebeniu, su urcene na obrabanie tvarnej liatiny, lahke kovy 3,M: WC+TiC+TaC/NpC+Co- sa pouziva pri tazko obrabatelnych oceli a liatin. Spekane karbidy sa pouzivaju vo forme platniek ktore su pevne pripajkovane na drziak naboja alebo vymenitelne – mechanicke upevnenie drziaku

(3) Rezna keramika (RK)- tvori cisty kyslicnik hlinity Al2O3 pri cistote 99,9%- paltincka je biela pri vedsom znecisteni siva. Paltinky – nizka huzevnatost a odolnost voci tepelnym razom, su chemicky stale a maju vysoku odolnost voci opotrebeniu

Su vyrobene v 2 modifikaciach:

a) su obohatene casticami karbidu titanu 20-40% cervena az hneda farba

b) keramikaktora sa spevnuje SiC.

RK sa pouziva na sustruzenie sivej liatiny, ziaruvzdornych ziarupevnych oceli , spekanych

Rezne rychlosti 400-600m/min

(4) polykristalicky kubicky nitrit boru (KNB) –synteticky material v prirode neexistuje, spolu s diamantom patri k velmi tvrdim mater. s vysokou odolnostou, chemicka stalost. Nastroje sa pouzivaju na sustruzenie vyvrtavanie frezovanie zarucuju vysoku kvalitu upraveneho povrchu.

-super tvrde mat., kde sa lisuje na podlozku zo spekanych karbidov

(5) Diamant- najtvrdsi prirodny material, priemysene ako monokrystal alebo polokrystal, nastorje s vysokou tvrdostou a odolnostou proti opotrebeniu, nizky koeficient trenia, dobra tepelna vodivost Nevyhody – krehkost nizka pracovna teplota 700C. Pri nastrojoch sa pouziva monokrystal osadeny na hrote platnicky. Na obrabanie nezeleznych kovov a nekovovych mat.

(6) Cementy – tvrdy RM TiC, TiN (nitrid titan), TiCN(carbyt a nitrid titan)+Ni, Mn, Co. Velmy tvrdy rezny mat. Vyrabaju sa praskovov metalurgiou podobne ako SK., dobra odolnost proti opotrebeniu, vysoka pevnost za tepla a chemicka stalost. Nevyhoda- nizka huzevnatost Pouzitie – jemne obrabanie a dokoncovanie operacii nemozno ich pouzit pri obrabani ziarupevnych zliatin ktore obsahuju Ni.

VÝROBNÉ TECHNOLOGIE OBRABANIE

Delime: rotačné, ploché

Stihlostny pomer  λ=L/Dmax

Suc. delime:         1) hriadele (3≤ λ≤6)

2) capy (1≤ λ≤3)

3) puzdra (1≤ λ≤3)

4) kotuce ( λ≤1)

Vyroba suc. typu hriadelov  (70%)

Hriadele

-Dmax do 80mm; Lmax do 1200mm.

Polotovar – tyče, výkovky, drsnost Ra= 0,4-0,8  

hriadele:  1)hladke(15%)

2) jednostrane(35%),

3)obojstranne(50%)

4)ostatne-zalomene,klukove (3-6%)

O aky hriadel sa tyka, zavisi volba mat. Pre vyber polotovaru je ... pocet osadeni (3az6), najvyssia presnost obrabania(IT6-IT8), najmensia drsnost (0,4-0,6 µm) a pocet brusenych ploch (1-3)

Typovy (Obecny) technolog. postup- (operacie zavisia v technolog. postupe od typu hriadela a vyrob. mat).:

1) delenie polotovaru pri tycovom polotovari

2) zarovnanie ciel, navrtanie striediacých otvorov

3) sústruženie vonkajšich tvarov na hrubo

4) tepelne spracovanie na odstranenie pnutia

5) sustruzenie vonkajsých tvarov na cisto

6) brusenie (nieje povinne)

7) frezovanie drazok, vrtanie otvorov, vyroba ozubenia

8) tepelne spracovanie pre zlepsenie mechanických vlasnosti (napr.kalenie)

9) brusenie potrebnych vonkajsich, vnutornych, tvarových ploôch.

Hriadeľove suciastky sa sustruzia ak su stupnovite z jednej aj druhej strany

Brusenie tam kde potrebujeme dsnost (0.4az0.8)na:

a) hrotovych bruskach (malo produktyvne brusenie pre zlozite upinacie vlastnosti)

b) bezhrotovych bruskach

Vyroba čapov a puzdier

Dmaxdo 50mm; Lmax do 200mm

polotovar – tycovy material 4 skupiny: hladke, jednostrane, obojstranne, ostatne.

Typovy (obecny) technolog. postup:

1) delenie polotovaru

2) sustruzenie na hrubo a cisto vonkajšich a vnutornych ploch

3) frezovnie drazok a rovinnych ploch

4) vrtanie otvorov

5) brusenie

6) vyroba zavitov

7) tepelne spracovanie

8) brusenie vonkajsich ploch.

Funkce

zjednotenie prvkov): a) Konstrukcne – rozmery , presnostb) Zjednotenie sposobom a metod vyroby – postupy vyroby – tecnologicka  

Vyroba púuzdra – polotovar – tycovy, vykovky, odliatok technologicky postup rovnaky ako pri capoch. Ra= 0,4-3,2  >puzdra sa lisia od capov iba vysokou presnostou (IT7-IT9)

Vyroba kotúča

Dmax do 500mm; Presnost(IT7-IT9); Ra=0,4-3,2.

Polotovar- tyč. Ak su osadene kotuce a maju otvory, pouzivaju vykovky alebo odliatky.

Pri vyrobe sa upinaju na vonkajsi alebo vnutorny priemer.

K nim patria priruby ,remene, ozub. Kolesa, veka a pod.

Typovy technolog. postup:

1) tepelne spracovanie na odstranenie pnutia                         4) obrabanie vnutornych tvarovych ploch

2) zhotovenie vonkajsych a vnutornych tvarov na hrubo         5) vrtanie otvorv

3) ustruzenie na cisto                                          6) frezovanie rovinnych ploch

7) tepelne spracovanie pre zlepsenie mechanickych vlasnosti          8) dokoncenie operacie.

Obrabanie nerotacne suciastky tvoria 30%

Patria tu :

1) skrinove suciastky- az do 1000mm

2) rovinne suciastky-listy,dosky

3)objemove suciastky – armatury, rozvadzace

Prevladajuce operacie –frezovane, obrabanie otvorov

Pri maloseriovej vyrobe-frezovacky resp. NC stroje. Pri velkoseriovej vyrobe-linky

ZVARANIE

- je definovane ako nerozoberatelne spajanie 2 casti kovu pomocou tepla, pri teplote tavenia obidvoch materialov alebo tlaku, kt. vyvolava deformaciu kontaktnych plôch. Zvarovy spoj vznikne posobenim adheznych väzieb na teplo, alebo tlakom aktivnych kontaktnych plochach.

Bezne metody zvarania:

1) tavné zvaranie- je vytvorenie spoja pomocou privodu tepelnej energie do oblasti zvaru, tam dochadza k nastaveniu zakl. respekt. prid.materialu a tekuta faza je viazana na povrchu tuhou fazou tekutym a tuhym kovom zanika.

2) tlakove zvaranie- zalozeny na posobeni mechanickej energie a aktivaciou parovych atomov vznika vlastny spoj.

Metody tavného rozdelenia:

1, zvaranie elek. oblukom 2, pomocou trosky 3, plazmou 4, elektronove 5, laserove 6, indukcne

Metody tlakového zvarania : 1, zastudena 2, odporove 3, zvaranie v ohni 4, trecie 5, ultrazvukom 6, vybuchom.

Pri tavnom zvarani je zdrojom tepla plameň ktory vznikne horenim zmesy horla. plynu a kyslika. Parametre zdroja tepla zavisia od pouziteho plynu ( zemny plyn, etylen, propylen, acetylen.

Plamenove zvaranie- klasicka metoda pouziie pri remeslach, opravach, renovaciach. Pri zvarovani plechv do hrubky 4 mm nekonvencne metody (laser)

Zvaranie elek. oblukom- vyuziva nizko-napetovy el. vyboj kt. hori v prostredi ionizovaneho plynu. Charakteristicke znaky – vyuziva sa prud o intenzite niekolko stovak amperov, intenzivne tepelne ziarenie, UV ziarenie. vyuziva sa zvaranie jednosmer. prudom pri ktorom je elektroda zapojena k zapornemu polu a zvarany material ku kladnemu polu. Pouziva sa pri zvarani vsetkych typov oceli,medi,niklu,titanu atd. Specialne metody tavneho zvarania: tazko zvaritelne materialy. Vsetky metody STZ sa vyznacuju vysokou tepelnou koncentraciou energie na jednotku plochu patria tu – zvaranie plazmou, laser,zvarkou elektronov. Znizenie spotreby tepelnej energie na jednotku dlzky zvaru vyhoda: 1,vysoka rychlost ohrevu 2, vysoka rychlost zvarania cim sa zabranuje zmenam vo zvarovom materialy 3, dochadza k nim deformaciam – pouzitie pri polotovaroch 4, sirka tepelnej ovplynnenej vrstvy je mala a znizuje sa zbytocne napetie.