Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Strojnícka fakulta / ammmy

Životné prostredie a SV (zivotne_prostredie.doc)

Zaťaženie ŽP antropogénnou činnosťou

Pri globálnom pomere na zem môžeme rozlišovať 3 zložky ŽP:

1. neživé – zem, voda vzduch
2. živé – prírodný ekosystém
3. umelé – vytvorené človekom (artefakty)

Obr. č. 1                                o     o          o                            o          o     o                         Zem        

                                o     o     o                                o     o     o

                 Slnko                  o         o                                     o     o   o         o                     vesmír      

                                o     o o                                       o         o     o

                                o     o         o   o                                                                 o o  o     o o     o

subjekt

životného prostredia

neživá                    živá

príroda            príroda

                                                 slnečná sústava

1. neživé prostredie = predstavujú neživé látky (elementárne prvky a ich zlúčeniny)                    a prírodné procesy (vetry, dažde, žiarenie) a fyzikálne javy.

Táto zložka NP mala najväčší vplyv na pretváranie ŽP. V minulosti (pred objavením sa človeka) to boli a sú to vplyvy, ktoré vznikali, prebiehajú a zanikajú na základe všeobecne platných fyzikálnych a chemických zákonov.

Pôsobenie neživej prírody prebieha dodnes v 2 režimoch:

1. kontinuálne pôsobenie (nepretržité) – príliv, odliv, slnečné žiarenie, dažde, zvetrávanie...
2. diskrétne pôsobenie (jednorázové) – zemetrasenie, erupcia, tajfúny, hurikány, zrážky s vesmírnym telesom...

2. živé prostredie = tvorí ho:

1. geosféra –         litosféra (pedosféra a hydrosféra)

                                atmosféra

2. biosféra –         fytosféra

                        zoosféra

                        mikroorganosféra

3. antroposféra –        ľudská spoločnosť

                        artefakty

Súhrn živočíchov a ich živých prostredí v životnom priestore nazývame EKOSYSTÉM.

Obr. č. 2              Ekosystém

V rámci tohto ekosystému existujú určité toky energie zoradené do určitého okruhu, ktorý spôsobuje to, že v prírodnom ekosystéme sa dokázateľne môže udržiavať prirodzená rovnováha.

Obr. č. 3:         Kolobeh energií v prírodnom ekosystéme

                           voda            vzduch     minerálne látky   slnečné žiarenie

                                              mikroskopický život

                                mäsožravce       všežravce          rastliny

                      bylinožravce                                

Obr. č. 4        Rovnováha v ŽP

                                                                                odbery v ŽP

                           neživá             živá                 zvieratá

  príroda          príroda

                                                                                škody, odpad

                                                                                (exkrementy)

3. umelé prostredie = tvorí ho:

1. ľudská spoločnosť
2. artefakty

Človek za ten čas dokázal prírodu vychýliť zo stability a narušil rovnováhu ŽP. Je to z dôvodu, že človek má potrebu prispôsobovať si svoje okolie svojim potrebám a túžbam a tým, že vytvoril technické prostredie

Obr. č. 5                    vznikajú oxidy síry a dusíka (SOx, NOx)

              uspokojovanie                        

                                         priemyselná výroba            

                                    sprievodné javy                       životných potrieb

                                           škodliviny

                                        exhaláty

                                         človek

                         neživá príroda     živá príroda        

Zaťaženie ŽP

Vzniká z 2 základných príčin:

1. človek nevie realizovať žiadnu aktivitu, aby nevznikli:

1. odpady
2. škodliviny – rôzne chemické látky a zlúčeniny
3. odpadová energia – hluk, vibrácie, elektromagnetické a rádioaktívne žiarenie
4. odpadové teplo

2. človek nevie vytvárať žiadnu aktivitu bez toho, aby nemal PRIESTOR:

1. ťažobné plochy,
2. odlesňovanie,
3. stavebné plochy,
4. uskladnenie.

Zaťažovanie umelého prostredia

Umelé prostredie môže byť zaťažené nasledovnými vplyvmi:

1. fyzikálne a chemické procesy, ktoré poškodzujú objekty, artefakty, napr. korózia
2. emisné – (SOx, NOx) sa vracajú späť do umelého prostredia (napr. kyslé dažde, ktoré narúšajú omietky, listy, ...)
3. pri výrobe a spotrebe objektu umelého prostredia dochádza k umelým poruchám v procese výroby a spotreby

Zaťaženie ŽP ako mechanizmus vplyvov a následkov

V súvislosti s vplyvmi a následkami je potrebné si uvedomiť 2 základné záležitosti:

1. Človek sa snaží vyhýbať zaťažujúcim faktorom, ktoré negatívne vplývajú na ŽP
2. Človek sa na druhej strane nechce zbaviť svojho civilizačného pohodlia

Týmto záležitostiam vzájomnej reakcie hovoríme KONFLIKT CIVILIZÁCIE!

cieľ

udržiavania životného prostredia

cieľ uspokojovania potrieb civilizácie

Obr. č. 6        Konflikt

uspokojovanie

potrieb

civilizácie                                                

Zmierňovanie zaťaženia ŽP  

= je hlavnou úlohou spoločnosti.

Realizuje sa niekoľkými spôsobmi:

racionalizácia:

1. úspora miesta pre výrobu,
2. minimalizácie spotreby materiálu,
3. uplatňovanie nových progresívnych technológií,
4. minimalizácia vzniknutého odpadu.

Východiskový stav:

Schéma č. 1

výrobný proces

proces spotreby

výstup výrobok

vstup

odpady

emisie, odpady

Racionalizácia

Schéma č. 2

vyšší vstup

výrobný proces

menší vstup

nižšie emisie – menej odpadu

1. úspora materiálu a energií vedie k vývoju nových technológií

Schéma č. 3

menšia spotreba surovín a energie

proces spotreby

výrobný proces

vstupy

menej odpadu

2. recyklácia (priemyselného odpadu, energie, emisií) máme snahu využiť ich ako vstup do ďalšieho výrobného procesu?

Schéma č. 4

suroviny z prír. ŽP

proces spotreby

výrobný proces

proces získavania

recyklácia

3. kvantitatívne zmierňovanie pôsobenia odpadov a emisií (regulovanie množstva odpadov a emisií)

4. kvalitatívne zmierňovanie pôsobenia odpadov a emisií (zmena uskladňovania)

Kritické environmentálne oblasti priemyselnej výroby

Priemyselná výroba – je cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá pomocou technických postupov práce transportuje suroviny a polovýrobky do výrobkov pre uspokojovanie potrieb človeka.

Schéma č. 5

výrobný proces

systém

(práca)

                materiál                                                výrobky

energia                                                emisie

                informácie                                                odpady

Vstupno-výstupný systém nemožno analyzovať bez oboch svojich susedných systémov:

1. vstupný – dodávateľ
2. výstupný – príjemca, odberateľ

Kritické a environmentálne oblasti sú:

1. vstup
2. výrobný proces
3. výstup

Schéma č. 6

príjemca

výrobný závod

dodávateľ

1. Vstup = pri realizovaní vstupu je potrebné splniť 3 úlohy:

1. hospodárske úlohy – kapitál, personál, materiál, služby
2. organizačné úlohy – dodávateľské postupy, logistika (prepravovanie a skladovanie)
3. technické úlohy – vstupná kvalita na výrobok, výrobné postupy

1. ak sa má zaťaženie ŽP znížiť, musí sa na tom zainteresovať aj odberateľ, t.j. uprednostňovať dodávateľov používajúcich šetrné technológie a dodávateľov vyrábajúcich environmentálne výhodné výrobky
2. odberateľ musí dodávateľa oboznámiť so svojimi nárokmi, aby sa mohol prispôsobiť
3. je nutné posúdiť vhodnosť postupu pre výrobu, malo by sa predísť situáciám, keď je dodávateľ nútený dodávať environmentálne nevhodné výrobky.

Znižovanie zaťaženia pre podnik znamená:

1. byť informovaný o vzniku škodlivých vplyvov vznikajúcich pri výrobe vstupu
2. postaviť prioritné požiadavky na svojich dodávateľov ohľadom ekologickosti ich výroby
3. posúdiť požiadavky na vstup s ohľadom na vlastné potreby

2. Výrobný proces

1. pracovné stroje spotrebujú umelú energiu na svoju prácu, pričom platí, že čím vyšší je počet strojov v prevádzke, tým je spotrebované väčšie množstvo energie
2. pracovné stroje nepracujú samočinne a optimálne, ale len tak ako boli skonštruované, vyrobené a naprogramované!

3. Výstup – myslia sa ním výrobky alebo služby, ktoré primárny systém nevyprodukuje

Tento druh na výstupe môže byť dvojaký:

1. nástroje, ktoré nie sú samé o sebe schopné práce (kladivo, kliešte)
2. výrobky schopné práce, ktoré sa tiež vyrábajú za účelom použitia, ktoré sú schopné samé vykonávať prácu (sústruh, buldozér)

Úlohy inžinierskej činnosti spočívajú v 2 oblastiach:

1. v oblasti vývoja nových výrobkov
2. v oblasti posúdenia vhodnosti použitia daného výrobku, čo sa uplatňuje najmä v nových systémoch

Zvažujú sa 2 aspekty výroby:

1. spotreba užitočnej energie
2. spoľahlivosť a bezpečnosť systému v procese jeho používania

Priemyselná výroba a ŽP

Priemyselná výroba v ŽP – je chápaná ako nevyhnutne škodlivá pre ŽP. Naopak niektoré odvetvia (napr. elektrotechnika alebo strojárstvo) sa na znečisťovanie podieľajú v menšej miere. Vo vyspelých krajinách sú tradičné priemyselné odvetvia na ústupe.

Od začiatku 90. rokov sa mierne zlepšuje ŽP vďaka prijatia zákonov pre ochranu ŽP.

Vplyvy priemyselnej výroby na ŽP:

1. najdôležitejšie:

1. spotreba energie a vody
2. znečisťovanie ovzdušia
3. znečisťovanie vody a pôdy

2. ďalšie:

1. záber pôdy
2. hluk, otrasy, vibrácie
3. nebezpečenstvo požiaru a výbuchu
4. intenzívne svetelné záblesky
5. estetické závady

Funkcie, úlohy a možnosti priemyslu pri tvorbe a ochrane ŽP:

1. výroba environmentálne vhodných výrobkov
2. využívanie environmentálne vhodných technológií
3. výrobné zabezpečenie zariadení pre ochranu ŽP a tvorbu pracovných postupov (filtre,...)
4. energetická a materiálová úspornosť – nepriamy vplyv
5. málo odpadové (bezodpadové) technológie, čistejšie technológie a BAT technológie

Celkové zaťaženie prostredia – celkový vplyv hospodárskej činnosti na planetárny ekologický systém označujeme ako GLOBÁLNU ZÁŤAŽ PROSTREDIA, ktorá sa prejavuje ako nadmerné čerpanie prírodných zdrojov.

Celková záťaž prostredia je daná:

1. celkovým počtom ľudí na Zemi
2. materiálne nároky ľudí
3. ekonomická náročnosť, ktorou sa upokojujú tieto nároky

Faktory záťaže ŽP:

1. ohrozenie globálnych biosférických systémov

1. narušenie klimatického systému (koncentrácia skleníkových efektov)
2. redukcia ozónu v stratosfére
3. zmeny biochemických prvkov a rozšírenie mnohých toxických látok
4. globálne zmeny veľkých biosystémov (úbytok dažďových pralesov)

2. redukcia biologického bohatstva

1. strata ekosystémov a biotopov
2. vymieranie druhov
3. redukcie genetickej základe

3. nedostatočné prírodné zdroje

1. strata poľnohospodárskych pôd
2. nedostatok vody
3. vyčerpanie biotických zdrojov

4. priame ohrozenie ľudského zdravia

1. nebezpečné biologické, chemické a fyzikálne faktory
2. živelné katastrofy
3. ľuďmi spôsobené katastrofy

Priemysel a zaťaženie prostredia

1. priemyselné technológie spotrebúvajú energiu a zdroje spolu s výrobkami produkujú odpady. Na odpad sa zmení s odstupom času aj väčšina výrobkov.
2. do kategórie PRIEMYSELNÝCH PODNIKOV patria – poľnohospodárstvo, dopravný systém a služby.

Za vstupy do priemyselných podnikov pokladáme:

1. prírodné zdroje
2. látkové a energetické suroviny
3. elektrická energia
4. priestor, pozemky
5. zdroje skonzumované dopravou

Všeobecné dôsledky priemyslu na ŽP:

1. emisie skleníkových plynov
2. SOx a NOx
3. spaľovanie odpadov
4. kyslé dažde
5. alkalické ................................?
6. stratosférický ozón (chráni nás pred nebezpečnými vplyvmi slnečného žiarenia)
7. dezertifikácia a degradácia pôdy
8. skleníkové plyny
9. vodná para
10. CO2, metán CH4
11. halogénové vodíky, HFC (hydrofluóruhľovodíky – organické zlúčeniny, ktoré obsahujú 1 a lebo 2 atómy C a premenlivé množstvo atómov H a F), HFC obsahujú halogénové prvky, patria k tzv. novým plynom a z hľadiska účinku ich možno zaradiť k skleníkovým plynom

Vplyv jednotlivých priemyselných odvetví na ŽP

1. emisie oxidov síry SOx a dusíka NOx – sú samotne škodlivé, podliehajú oxidácii v ovzduší,

reagujú s vodnými parami za vzniku H2SO4 a HNO3, to je dôsledok kyslých dažďov (napr. v KE).

2. produkcia tuhých znečisťujúcich látok
3. narúšanie ozónovej vrstvy

1. nachádza sa 30 km nad zemským povrchom v hrúbke 3 mm; je meraná v dopsanových jednotkách (1 jednotka obs. 0,01 mm);
2. ozónová vrstva chráni Zem pred ultrafialovým žiarením; pred UV časťou, ktorá je schopná zabíjať organizmy, čím je sterilizátorom ovzdušia;
3. ak je prílišné množstvo žiarenia, potom dochádza k vzniku karcinogénnym ochorení (rakovina kože) – to má za následok aj vznik tzv. ozónovej diery.

Obr. č. 7

                                                        ozón O3, O2

                                        30 km

                        Zem                3 mm

Ťažobný priemysel

Zemské zdroje – sú abiotické zdroje z prostredia litosféry, hydrosféry a atmosféry, ktoré je možné existujúcimi a dostupnými technológiami vyťažiť alebo získať pre uspokojenie potrieb človeka. Získavanie týchto surovín je odrazom rozvoja civilizácie a technologickej vyspelosti.

Nerastná surovina (prvotná NS) – je nerastná prírodnina, ktorá bola, je a bude používaná vo výrobe a spotrebe kvôli obsahu úžitkových zložiek; zdroj NS je v súčasnosti ťažiteľná časť preskúmaného ložiska; najbohatším zdrojom nerastnej suroviny je zemská kôra.

Ruda – je NS, v ktorej úžitkovou zložkou je kov.

Ostatné druhy NS zaraďujeme k nerudným surovinám lebo k fosílnym kaustrobiolitom.

Ložisko NS – je to prírodný výskyt NS v zemskej kôre.

Lom – je to súhrn povrchových banských diel a zariadení, ktoré slúžia na dobívanie úžitkového nerastu.

Povrchové dobívanie – je spôsob ťažby NS nachádzajúcej sa v blízkosti povrchu.

Situácia ťažby na SVK – podstatná časť ťažby NS je tvorená ťažbou nerudných, stavebných a energetických surovín (magnezit, dolomit, vápenec, sádrovec, stavebný kameň, zemný plyn)

Spracovanie štrku, kameňov a pod. ovplyvňuje ŽP na SVK. V okolitých obciach sa otvárali bane v okolitých obciach, len aby ľudia z dedín mali prácu. Des sú tieto bane zatvorené!

Hlbinná ťažba – ložisko NS je vo väčších hĺbkach zemskej kôry, rádovo v hĺbke 10 až 100 km.

Vplyv ťažby a spracovania nerastných surovín na ŽP

Obr. č. 8        Hlbinná ťažba

Povrchová ťažba – lomy – ložiská sa nachádzajú veľmi blízko povrchu, má to negatívny dopad na ŽP = pretváranie reliéfu, rázu krajiny.

Mesačná krajina – je krajina, kde nie je žiaden biologický ani organický život {ani tráva, no nič!}.

Pri oddeľovaní úžitkovej zložky sa vytvára HLUŠINA – nevyužiteľná časť NS, záber pôdy s haldami hlušiny, ktoré nám znova pretvárajú reliéf krajiny.

Okrem háld vznikajú ODKALISKÁ – fyzikálne a chemické zmeny ovzdušia, vody a pôdy a horninového prostredia.

Hlbinná ťažba má za následok PODDOLOVANIE ÚZEMIA z čoho vyplýva hrozba prepadu územia (pôsobenie gravitácie), zlomy, podzemné pramene – vznik umelej drenážnej siete, ktorá znehodnocuje podzemné pramene, tak isto tu dochádza k vzniku háld hlušiny, čo má za následok pretváranie okolia.

Energetika – patrí medzi odvetvia, ktoré vo veľkej miere znečisťujú ŽP. Zosúladenie vzťahov medzi energetikou a biosférou je v súčasnosti jeden z najzávažnejších strategických úloh pri riešení globálnych ekologických problémov.

1. približne 1/3 elektriny je vyrobená v elektrárňach
2. priemyselnú civilizáciu môžeme nazvať aj energetickou civilizáciou
3. jej typickým znakom je využívanie energie z fosílnych palív
4. v najbližšej budúcnosti je stratégiou získavať energiu z obnoviteľných zdrojov (slnečná, veterná, vodná energia,...), čo predpokladá určitú úroveň technologickej ekonomickej zrelosti.
5. väčší dôraz sa klade na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ich snaha je do roku 2010 ušetriť 12 % energie
6. na SVK získavame:

1. 47 % energie z jadrových elektrární
2. 25 % energie z tepelných elektrární
3. 17 % energie z vodných elektrární
4. 10 % energie veľkých priemyselných podnikov (U. S. STEEL)
5. 3 – 4 % majú zastúpenie obnoviteľné zdroje energie

7. energetická náročnosť v domácnostiach stále stúpa, tak aj priemysel je náročnejší, no inak štruktúrovaný, stáva sa čoraz závislejším na spotrebe elektrickej energie

Výhody a nevýhody využívania fosílnych palív

Výhody

1. vysoká koncentrácia energie na jednotku objemu
2. výstraha elektriny v blízkosti zdroja
3. prepracovanosť a dlhodobé overenie technológií
4. sú dlhodobo uplatňované a zhŕňajú aj staršie zdroje

Nevýhody

1. využívanie fosílnych palív má za následok emisie vypúšťané do ovzdušia a zároveň aj produkcia tuhého odpadu

Škodliviny plynúce zo spaľovania fosílnych palív

Škodliviny, ktoré vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív:

1. palivá, ktoré sú ovplyvnené kvalitou paliva (tieto nevieme ovplyvniť) = SOx, tuhé častice, ťažké kovy
2. ovplyvnené procesom spaľovania (tieto vieme ovplyvniť) – NOx, CO
3. CO2

Emisie oxidov síry (SOx):

1. sú dané obsahom síry v palive
2. spálením 1 kg síry vzniká 2 kg SO2
3. má negatívne účinky na ľudské zdravie
4. vysoké hladiny SO2 – choroby horných dýchacích ciest, spomalenie kostného dozrievania, znižuje tvorbu červených krviniek

SO2 + O2 === SO3 + H2O → H2SO4

SO3:

1. v rastlinách narúša bunky, čím ovplyvňuje fotosyntetickú reakciu, čoho dôsledkom je spomalenie rastu porastov v lesoch
2. ak SO3 reaguje s vodnými parami, tak dochádza k vzniku kyseliny sírovej H2SO4 tak sa narúša fasáda budov, sôch
3. ak SO3 dopadá na pôdu – ACIDIFIKÁCIU PÔDY – okysľovanie pôdy alebo znižovanie Ph pôdy – nízka úrodnosť

Možnosti obmedzenia pôsobnosti síry pri spaľovaní fosílnych palív:

1. odstránenie síry z paliva – pred spaľovaním
2. odstránenie spalín – po spaľovaní – zachytávanie síry vo filtroch

Emisie oxidov dusíka (NOx)

1. NO = oxid dusnatý
2. NO2 = oxid dusičitý
3. N2O = oxid dusný

1. ich kvantita je závislá od procesu spaľovania
2. NO2 má veľmi škodlivé účinky na ľudské zdravie
3. 1 – 2 mg / m3 NOx – poškodzovanie pľúc (pri niekoľkých mesiacoch pôsobenia NOx)
4. 2,5 mg / m3 NOx – poškodzovanie porastov

Pri spaľovacom procese sa tvoria NOx týmito mechanizmami:

1. oxidáciou vzduchu zo spaľovacieho procesu pri vysokej teplote, tzv. TEPLOTNÉ NOx
2. oxidáciou chemicky viazaného dusíka v palive, tzv. PALIVOVÉ NOx
3. z chemicky viazaného dusíka radikálovými reakciami

NOx:

1.  ich tvorba závisí od množstva dusíkatých látok
2.  vznikajú  pri spaľovaní fosílnych palív
3.  vznikajú v dôsledku chemickej reakcie N2 s O2
4. vznikajú pri spaľovaní pohonných hmôt

Najdôležitejšie faktory ovplyv. NOx:

1. teplota plameňa
2. doba zotrvania spalín
3. prebytok vzduchu
4. technológie na odstraňovanie NOx
5. DENITRIFIKÁCIA – odstraňovanie dusíka (NO, NO2 → N2)
6. NITRIFIKÁCIA – oxidačný proces (N2 → NO, NO2)

Metódy znižovania NOx:

1. primárnymi úpravami:

1. úprava spaľovacím procesom
2. technologické parametre spaľovne
3. úprava horákov

2. sekundárnymi úpravami – redukcia NOx vo výstupoch plynov:

1. mokré (absorbcia)

1. pohlcovanie v rozsahu Na2CO3 – uhličitan sodný
2. pohlcovanie v rozsahu NaOH – hydroxid sodný
3. pohlcovanie v rozsahu FeSO4 – síran železitý

2. suché (adsorbcia)

1. aktívne uhlie
2. zeolity

ďalšie spôsoby sú:

biotechnológie – využívané intenzifikované biologické procesy prebiehajú v prírode, pri ktorých selektívne vybraté a vypestované kmene baktérií vo sv. látkovom metabolizme transformujú škodliviny na oxid uhličitý a vodu. Nevznikajú tu nežiaduce odpady.

biokultúry môžu byť vypestované na:

1. nosiči (substrát) – kompost, korene, (biologické), patria sem BIOFILTE
2. ako náplň absorbčnej kolóny – BIOPRÁČKY

BIOFILTRE sa skladajú:

1. z vlhčiaceho zariadenia a samotného filtra; vo filtračnom zariadení sa vlhkosť vzduchu upraví na 90 % a teplota má hodnotu 15 – 30 oC, kde sa zachytávajú TZL

2. ďalej je tvorený betónovou alebo kovovou vaňou s performovaným dnom, na ktorom je umiestnený substrát; vzdušina prechádza vrstvou substrátu, ktorá má približne 80 – 150 mm, na ktorej sa najprv zachytia škodlivé prímesy a následne sú biokultúrami spracované na CO2 a H2O; pri realizácii vzniká teplota

TZL – tuhé znečisťujúce látky (popolček)

Obr. č. 9

absorbér

                                                                                CO2 + H2O + teplo

nevyčistená

vzdušnina

                                                                                substrát

                               absorbčná

                               kvapalina                        

                                                                                        biofilter

Výhody týchto technológií:

1. bezodpadová technológia
2. minimálna údržba a prevádzkové náklady
3. vysoká účinnosť

Nevýhody týchto technológií

1. veľké rozmery
2. pri nekontrolovanej prevádzke zdroja znečistenia je potrebné mikroorganizmom a baktériám dodávať živiny

Veľké zdroje v KE – U. S. STEEL, teplárne, spaľovňa

Poplatky za znečistenie ovzdušia

Poplatky za znečistenie ovzdušia – upravuje zákon 401/1998 Z. z. – podľa tohto zákona poplatky za znečistenie ovzdušia platia prevádzkovatelia malých, stredných a veľkých zdrojov.

Znečisťujúce látky (ZL) podliehajúce poplatkovej povinnosti:

1. základné ZL – TZL, NOx, SO2, CO, ∑ C (celkový organ. uhlík)
2. ostatné ZL – delia sa do 3 základných tried:

1. azbest, ortuť (Hg), berýlium (BE), kadmium (Cd)
2. antimón, As, Sn, Cr, V, Cu, N, Pb
3. Cl, F, kyselina akrylová, sulfán (H2S)

Výpočet výšky poplatkov prevádzkovateľa veľkého alebo stredného zdroja:

1. Poplatky za ZL vypustené zo zdroja:

PZLi = PZLiD + PZLiP + PZLiN

PZLiD = poplatok za množstvo ZL vypusteného zo zdroja pri dodržaní emisného limitu

PZLiP = poplatok za množstvo ZL vypustenej zo zdroja pri prekročení emisného limitu

PZLiN = poplatok za množstvo ZL vypustenej zo zdroja pri nezistených údajoch o dodržaní emisného limitu

2. Poplatky za množstvo ZL vypustené zo zdroja pri dodržaní emisného limitu:

PZLiD = ZL . Kk . KELD . ∑ MXiD

ZP = základný poplatok

KK = kompenzačný koeficient

KELD = koeficient emisného limitu pri jeho dodržaní

MXiD = množstvo ZL vypustenej pri dodržaní emisného limitu [t / rok]

3. Poplatky za ZL pri prekročení emisného limitu:

PZLiP = ZP . KK . KELP . ∑ MXiP

4. Poplatky za ZL pri nezistených údajoch o dodržaní emisného limitu:

PZLiN = ZP . KK . KELN . ∑ MXiN

5. Poplatky za zdroj:

PZ = ∑ PZLi

                         i

6. Celkový ročný poplatok:

PR = ∑ PZ

                         z

PZ = poplatok za jednotlivé zdroje

Základné poplatky za ZL [Sk / t]                ! na tonu paliva !

- TZL                 5 000,- Sk / t

- NOx                 1 500,- Sk / t

- CO                1 000,- Sk / t

- celkový ∑        4 000,- Sk / t

Príklad č. 1:

Vypočítajte ročný poplatok, ktorý musí zaplatiť prevádzkovateľ jestvujúceho zdroja za vypúšťanie uvedených ZL. Znečisťovateľ je šachtová pec s výkonom 22 MW, v ktorej sa spaľuje mazút.

1.        PTZL         =         5 000 . 1 . 1 . 0,76         = 3 800

2.        PSOx         =         2 000 . 1 . 4 . 95        = 760 000

3.         PNOx         =         1 500 . 1 . 4 . 33        = 198 000

4.        PCo        =        1 000 . 1 . 1 . 9,23        = 9 230