Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Právnická fakulta / Správne právo hmotné

Vypracované otázky II. (sph_ii.doc)

SPRÁVNE  PRÁVO  HMOTNÉ  -  ústna časť

OSOBITNÁ  ČASŤ

(*pn = posledná novela)

1. PREDMET  VNÚTORNEJ  SPRÁVY

1. Vnútorná správa patrí do pôsobnosti min. vnútra, ktoré je však ústredným orgánom aj pre iné oblasti.
2. právo ho pozitívne vymedzuje tak, že výslovne ustanovuje jednotlivé pôsobnosti subjektov zahŕňané do spoločného názvu vnútorná správa

okruhy aktivít:

1. zabezpečovanie osobného stavu obyvateľov

        - matriky

        - zmena mena a priezviska

        - osvedčovanie listín a podpisov na listinách

        - rodné číslo

        - evidencia obyvateľstva

        - štátne občianstvo

        - sčítanie obyvateľstva

2. zabezpečovanie realizácie združovacieho a zhromažďovacieho práva

3. územné a správne (administratívne) usporiadanie štátu

4. štátne symboly, symboly obcí a miest a používanie oboch druhov symbolov

5. archívnictvo

6. ochrana pred požiarmi

1. Niektorí autori zaraďujú do vnútornej správy aj problematiku civilnej obrany

2. CHARAKTERISTICKÉ  ČRTY  VNÚTORNEJ  SPRÁVY

2. 1. ide o takú oblasť správy, v ktorej sa v najširšej miere realizujú vnútorné funkcie štátu

- štát ich vykonáva tiež prostredníctvom zákonného delegovania výkonu vnútornej správy na neštátne subjekty práva (napr. obce a VÚC)

3. 2. vnútorná správa je veľmi rôznorodá ako vo výkone činností, tak aj v orgánoch, ktoré ich vykonávajú
4. 3. rozptýlenosť právnej úpravy - je upravená v celom rade osobitných právnych úprav

                                              - je nemožné ju kodifikovať

1. 4. odpolicajnenie: pri výkone verejnej správy sa presúva celý rad agend z policajných útvarov na civilné správne orgány, ktorými môžu byť aj neštátne subjekty napr. obce a VÚC (napr. ohlasovne pobytu, obč. preukazy a pasy sa presunuli od policajtov)
2. 5. s rozvojom územnej samosprávy sa postupne optimalizuje podiel obcí a VÚSC na výkone správnych aktivít

1. ovplyvňujú ju:

1. nové politické a spoločensko – ekonomické podmienky po 1989
2. vznik samostatnej SR
3. požiadavka kompatibility s právom EÚ
4.  vstup do EÚ – 1.5.2004

2. zákonná a podzákonná reglementácia spoločenských vzťahov vychádza z Listiny základných práv a slobôd a z Ústavy SR (460/1992)
3. právne predpisy - všetky oblasti ako v predmete vnútornej správy

3. ZABEZPEČOVANIE  OSOBNÉHO  STAVU  OBYVATEĽSTVA

Obyvateľstvo

= tvorí súhrn jednotlivých FO, ktoré sa zdržiavajú na území SR a podliehajú právomoci štátnych orgánov SR

- osoby sú identifikované menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia, rodným číslom, štátnym občianstvom a miestom trvalého pobytu

- sú to:        1. štátni občania - majú špecifický (štátnoobčiansky) právny vzťah k SR

        2. cudzinci         a/ prihlásení na pobyt v SR        - trvalý pobyt

                                                        - prechodný pobyt

                                                        - tolerovaný pobyt

b/ azylanti – cudzinci, ktorým bol poskytnutý azyl z dôvodu ochrany cudzinca pred prenasledovaním

c/ odídenci – cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko (vojnový konflikty v krajine pôvodu)

d/ osoby bez štátnej príslušnosti (apoliti, bezdomovci)

e/ žiadatelia o azyl, dočasné útočisko

        3. občan Európskeho hospodárskeho priestoru

Klasifikácia zabezpečovania osobného stavu obyvateľov:

        - matriky

        - zmena mena a priezviska

        - osvedčovanie listín a podpisov na listinách

- rodné číslo – trvalý identifikačný osobný údaj FO, ktorý zabezpečuje jednoznačnosť v info. Systémoch (pozostáva z: čísla vytvoreného z dátumu narodenia, koncovky rozlišujúcej osoby narodené v rovnaký deň). Register rodných čísiel tvorí a spravuje, vedie v el. forme a určuje RČ – MVSR,  r.č. prideľuje matričný úrad.  

        - evidencia obyvateľstva

                - hlásenie pobytu občanov SR

                - občianske preukazy

                - cestovné doklady

                - hlásenie pobytu cudzincov

                - hlásenie pobytu občana Európskeho hospodárskeho priestoru

                - hlásenie pobytu azylantov, odídencov

        - štátne občianstvo

        - sčítanie obyvateľstva

4. MATRIKA

- zák. č. 154/1994 Zz o matrikách

1. Matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území SR, a štátnych občanov SR, ktorí sa .......... v cudzine.
2. Predmetom zápisu do matriky sú matričné udalosti, ktoré nastali na území SR a v cudzine, ak ide o štátneho občana SR.
3. Matričné udalosti: údaje o narodení, uzavretí manželstva a úmrtí a údaje o iných skutočnostiach rozhodujúcich pre zistenie alebo overenie osobného stavu, najmä údaje o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva ak zákon neustanovuje inak.

1. Matrika, ako aj rodný list, sobášny list a úmrtný list ("úradné výpisy"), potvrdenia vyhotovené o údajoch zapísaných v matrike a doslovné výpisy z matrík sú verejné listiny.

1. Matriku tvorí - kniha narodení, kniha úmrtí, kniha manželstiev.

Kniha narodení a kniha úmrtí sa vedie pre každú obec; kniha manželstiev sa vedie ako jediná

2. Matrika sa vedie v jednom vyhotovení. Zápisy sa vykonávajú na základe písomného oznámenia, do knihy narodení aj na základe ústneho oznámenia rodiča.

1. Matriku ako prenesený výkon štátnej správy vedie obec, v BA a v KE mestská časť, ("matričné úrady").

1. Matrikár: Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu; ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností, ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. Matrikárom môže byť FO, plnoletá, bezúhonná, preukázala ovládanie vedenia matrík zložením skúšky a zložila sľub. Pri výkone funkcie je verejným činiteľom.
2. Zápisy do matriky sa vykonávajú v štátnom jazyku.

Zápis do knihy narodení:         - oznamovacia povinnosť lekár matričnému úradu, pôsobiaceho pri pôrode/ po pôrode poskytujúceho liečebný úkon; písomne

- jeden z rodičov písomne, matka aj ústne

- do 3 pracovných dní odo dňa pôrodu. Matka aj po lehote, hneď ako je schopná urobiť oznámenie.

- príslušnosť: matričný úrad, v ktorého obvode sa osoba narodila, našla, kde bola vyložená ak sa narodila v dopravnom prostriedku

Zápis do knihy úmrtí:         - oznamovacia povinnosť: prehliadajúci lekár neodkladne, najneskôr do 3 prac. dní po prehliadke mŕtveho.

- údaje poskytuje lekár, a ostatné osoba, ktorá vybavuje pohreb, najneskôr do 5 prac. dní odo dňa, keď sa dozvedela o úmrtí

- zapisuje sa úmrtie a rozhodnutie súdu o vyhlásení občana za mŕtveho. Narodenie mŕtveho dieťaťa sa nezapisuje do knihy úmrtí

- príslušnosť ak zomrela: matričný úrad, v ktorého obvode zomrela, našla, kde bola vyložená ak zomrela v dopravnom prostriedku

- príslušnosť ak bola vyhlásená za mŕtvu:

- matričný úrad v sídle súdu, ktorý rozhodol o vyhlásení za mŕtveho;

- ak ide o cudzieho štátneho príslušníka alebo osoby bez štátnej príslušnosti ("bezdomovca") al. ak štátne občianstvo nemožno určiť a mal posledný trvalý pobyt na území SR, je príslušný matričný úrad Bratislava-Staré Mesto.

Zápis do knihy manželstiev: - miesto, deň, mesiac a rok uzavretia, údaje o manželoch, ich rodičoch, dohoda o priezvisku manželov a ich spoločných detí v ženskom aj v mužskom tvare, štátne občianstvo manželov, údaje o svedkoch, dátum zápisu

- príslušnosť: matričný úrad, v ktorého obvode sa uzavrelo manželstvo.

Osobitná matrika

- zapisujú sa do nej narodenie, uzavretie manželstva a úmrtie štátnych občanov SR, ktoré nastali na:

1. území cudzieho štátu,
2. zastupiteľskom úrade SR v cudzom štáte,
3. lodi alebo v lietadle mimo územia SR,
4. území nepatriacom žiadnemu štátu,

Zápis sa vykoná na základe oznámenia podaného občanom zastupiteľského úradu SR v cudzom štáte alebo na základe rodného listu, sobášneho listu alebo úmrtného listu vydaného cudzím štátom, dokladu o štátnom občianstve SR, zápisu o narodení, uzavretí manželstva alebo úmrtí spísaného zastupiteľským úradom alebo matričným úradom, alebo na základe inej listiny, alebo iného obdobného dôkazu matričnej udalosti. Osobitnú matriku vedie ministerstvo vnútra SR

3. Matričný úrad vedie zbierku listín. Tvoria ju listiny, ktoré slúžia ako podklad na zápis, dodatočný zápis, dodatočný záznam alebo ich zmenu v matrike. Zbierka listín za kalendárny rok sa zakladá na matričnom úrade, ktorý ju najneskôr do 28. februára nasledujúceho roku odovzdá obvodnému úradu.

Kontrolná činnosť na úseku matrík

Kontrolnú činnosť na úseku matrík vykonávajú:

1. obvodné úrady - vykonáva na matričných úradoch vo svojom územnom obvode najmenej raz za rok kontrolu vedenia matrík podľa zbierky listín a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov

2. krajské úrady (asi OÚ v sídle kraja) - vykonáva kontrolu vedenia a uloženia zbierky listín na obvodných úradoch vo svojom územnom obvode

3. ministerstvo vnútra SR - vykonáva kontrolu vedenia matrík a usmerňuje výkon kontroly, ktorý uskutočňujú krajské úrady a obvodné úrady

UZAVIERANIE  MANŽELSTVA

= Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením muža a ženy, že spolu vstupujú do manželstva pred orgánom povereným viesť matriku (matričný úrad) al. orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti ("orgán cirkvi").

1. Uzaviera sa verejne za prítomnosti dvoch svedkov
2. Príslušnosť        - matričný úrad pre obvod, v kt. má 1 z nich trvalý pobyt, a to pred starostom (primátorom)/ povereným  poslancom obecného (mestského) zastupiteľstva za prítomnosti matrikára. Z dôležitých dôvodov možno povoliť aj pred iným matričným úradom alebo na ktoromkoľvek vhodnom mieste

- orgán cirkvi, a to pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registr. cirkvi al. náb. spoločnosti

- v cudzine: možno uzavrieť manželstvo aj pred orgánom SR na to splnomocneným

1. Manželstvo cirkevnou formou sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náb. obrady alebo náb. úkony. Orgán cirkvi je povinný do 3 prac. dní doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva matričnému úradu, v obvode ktorého sa uzavrelo manželstvo,
2. Uzavretie manželstva prostrednístvom substitúta: Z dôležitých dôvodov môže matričný úrad povoliť, aby vyhlásenie občana, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca, na základe písom. plnomocenstva, s presne označenou osobou, s kt. sa má uzavrieť, inak manželstvo nevznikne. Substitút musí mať rovnaké pohlavie ako splnomocniteľ.
3. Povinnosť snúbencov         – predložiť doklady matr. úradu:  rodný list, doklad o štátnom občianstve, potvrdenie o pobyte, úmrtný list zomretého manžela, prípadne právoplatný rozsudok o rozvode al. o vyhlásení manželstva za neplatné, doklad o r.č., ak potrebné údaje neobsahuje OP

- vyhláseniť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že obaja navzájom poznajú svoj zdravotný stav.

1. Súhlasné vyhlásenie o priezviskách:

a) či priezvisko 1 z nich bude ich spoločným priezviskom,

b) či si ponechajú svoje doterajšie priezviská, (ak si ponechajú - vyhlásia, ktoré bude priezviskom spoločných detí)

c) či priezvisko 1 z nich bude ich spoločným priezviskom a 1 z nich si ponechá svoje doterajšie priezvisko; priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko rodičov

5. MENO  A PRIEZVISKO

- Ústava SR č. 19 ods. 1: ochrana mena je ústavným právom

- zák. č. 300/1993 Zz o mene a priezvisku

Každá osoba, t.j. občan SR, cudzinec, azylant, odídenec alebo osoba bez št. príslušnosti (bezdomovec), má meno, pod ktorým vystupuje v právnych vzťahoch a preukazuje jeho totožnosť.

1. Pojem meno zahŕňa: osobné (rodné) meno a priezvisko (rodové meno)

A/ Meno

Meno osoby, ktorá sa narodila na území SR, sa určuje:

1. dohodou rodičov

2. ak k nej nedošlo, rozhodnutím súdu

3. vyhlásením jedného z rodičov - ak druhý rodič nie je známy

4. rozhodnutím súdu na podnet matričného úradu (obce alebo m. č. vedúcich matriku)-ak nie je známy ani jeden rodič

2. možno určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená.
3. Občan SR používa v úradnom styku iba jedno meno; ak ich má v matrike viac, používa meno v matrike na 1. mieste.
4. Nie je možné určiť zhodné mená súrodencom, dievčenské chlapcom a naopak

B/ Priezvisko

1. Štátny občan SR po narodení nadobúda: 1.spoločné priezvisko rodičov, 2. priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, 3. priezvisko podľa dohody rodičov - ak nie sú spolu zosobášení
2. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
3.  Ďalšie spôsoby:         - dieťa, narodé do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nadobúda priezvisko určené v dohode pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa

                                - ak nie je otec známy, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má v čase jeho narodenia

                - ak nie je známy ani jeden rodič, určí priezvisko dieťaťa súd na podnet matričného úradu, ktorý vykonal zápis o narodení dieťaťa

3. Štátny občan SR používa v úradnom styku dve priezviská, len ak so súhlasom osvojiteľa má osvojenec zapísané aj pôvodné priezvisko alebo ak ich nadobudol súhlasným vyhlásením pri uzavieraní manželstva (ponechaním pôvodného a pripojením nového)

Zmena mena a priezviska

- možno povoliť ak: ide o meno a priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa alebo ide požiada rozvedený manžel o prijatie pôvodného priezviska do 1. mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Na povolenie zmeny je príslušný - matričný úrad podľa trvalého pobytu štátneho občana SR na území SR; ak nie je tak Obvodný úrad Bratislava.

Na zápis zmeny je príslušný - matričný úrad, v kt. matrike je zapísané meno alebo priezvisko osoby, ktorej sa návrh týka

Žiadosť musí byť písomná a obsahovať: údaje osoby, staré aj nové meno, odôvodnenie  

Zmena mena pri osvojení

právo osvojiteľov: do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení zvoliť osvojencovi písomným vyhlásením iné meno, ako má zapísané v matrike (ak sú 2 treba súhlasné vyhlásenie). Súhlas osvojenca ak je starší ako 15 r..

Zánik alebo zrušenie osvojenia nemá vplyv na meno osvojenca.

6. ŠTÁTNE  OBČIANSTVO

- Ústava SR čl. 5: - Nadobúdanie a stratu št. občianstva SR ustanoví zákon, Nikomu ho nemožno odňať proti jeho vôli.

- zák. č. 40/1993 Zz o štátnom občianstve

- štátne občianstvo vyjadruje trvalý právny vzťah občana k SR

4. nadobúda sa:

1. narodením ak – a) aspoň jeden z rodičov je št. občan SR,

b) sa dieťa narodilo na území SR a rodičia sú bez št. príslušnosti,

c) sa dieťa narodilo na území SR a rodičia sú cudzími št. príslušníkmi a narodením nenadobúda št. občianstvo žiadneho z nich.

ak - sa nepreukáže cudzie št. občianstvo, považuje sa za št. občana SR dieťa, ktoré

a) sa narodilo na území SR, alebo
b) bolo nájdené na území SR, jeho rodičia nie sú známi, a nepreukáže sa narodením cudzie št.o. ,

2. voľbou - osoba, ktorá bola k 31.12.1992 občanom ČSFR a nestala sa ex lege občanom SR mohla si do 31.12.1993 písomným vyhlásením na vtedajšom obv. úrade na území SR, v cudzine na diplomatickej misii al. na konzulárnom úrade SR, podľa miesta pobytu.

3. určením - osoba, ktorá bola k 31.12.1992 štátnym občanom SR je štátnym občanom SR podľa zákona č. 40/1993

4. osvojením - nezrušiteľným osvojením podľa zákona o rodine ak spoň jeden je štátnym občanom SR,

5.udelením - na žiadosť osobe, ktorá nie je štátnym občanom SR a ktorá

                a) má nepretržitý trvalý pobyt na území SR aspoň 5 rokov

b) ovláda slovenský jazyk,

c) nebola za uplynulých 5 rokov právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin

d) nebol mu udelený súdom uložený trest vyhostenia

e) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie

f) proti ktorému nie je vedené niektoré z konaní: vydávacie; o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu; o administratívnom vyhostení; o odňatie azylu

g) ovláda slovenský jazyk v základnom rozsahu = je schopný porozumieť a odpovedať otázke

                Bez ohľadu na splnenie vyššie uvedených podmienok možno udeliť štátne občianstvo SR žiadateľovi,

a) ktorý uzavrel manželstvo so štátnym občanom SR, alebo

b) ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre SR v oblasti ekonom., vede, kultúre, technike a športe,

c) má na území SR trvalý pobyt začínajúci najmenej 3 roky pred dosiahnutím 18 rokov veku

d) je dieťaťom, kt. 1 z rodičov bolo udelené št. obč. SR po jeho narodení a pre dieťa nepožiadal o udelenie

e) je azylantom

f) narodil sa v SR a má trvalý pobyt najmenej 3 roky pred podaním žiadosti

g) má na území SR nepretržitý pobyt najmenej 10 rokov a v čase podania žiadosti o št. obč. SR mu už bolo udelené povolenie na trvalý pobyt

h)  je bez štátnej príslušnosti a má na území SR nepretržitý pobyt najmenej 3 roky

i) mu bolo priznané postavenie zahraničného Slováka a má nepretržitý pobyt na území SR min. 2 roky pred podaním žiadosti

Bez ohľadu na splnenie nepretržitého pobytu min. 5 r. sa udelí žiadateľovi, kt. je bývalým občanom SR a bol prepustený zo štátneho zväzku SR podľa tohto zákona, ak o to požiada do 3 rokov od prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku SR a predloží doklad, že mu nebolo udelené štátne občianstvo iného štátu.

1. strata štátneho občianstva SR

- štátne občianstvo SR možno stratiť len prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť

- zo štátneho zväzku možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má: štátne občianstvo iného štátu, alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku, alebo ak možno dôvodne predpokladať jeho nadobudnutie v prípade jej prepustenia zo štátneho zväzku

- zo štátneho zväzku nemožno prepustiť osobu:

a) proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, prípadne je vo výkone trestu, alebo nemá vykonaný trest uložený rozsudkom súdu SR,

b) ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v SR

1. štátne občianstvo SR je rovnocenné bez ohľadu na právny titul jeho nadobudnutia

1. osvedčenie o štátnom občianstve vydáva KÚ, vedie evidenciu, podávajú sa aj žiadosti o udelenie št. občianstva.
2. Št. občianstvo udeľuje MV SR, o prepustení rozhoduje KÚ
3. nadobúda sa doručením Listiny o udelení, stráca sa doručením Listiny o prepustení
4. Ústrednú evidenciu udelení a strát štátneho občianstva SR vedie Ministerstvo vnútra SR

7. EVIDENCIA  OBYVATEĽOV

- cieľom právnych úprav v tejto oblasti je právne regulovať ústavou zaručené práva a slobody. čl. 23 Ústavy SR: Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť. Tieto slobody môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť. Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

- zahŕňa tieto inštitúty:

1. hlásenie pobytu občanov SR - zák. č. 253/1998 Zz o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov

- občan hlási miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu a/ obci, b/ v BA a KE mestskej časti, c/ prísl. úradu vo vojen. obvode t.j. "ohlasovni".

- trvalý pobyt = je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území SR; iba 1 trvalý pobyt, len v budove al. jej časti, ak má označenie súpis. alebo orientač. č. a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak.

- prechodný pobyt = je pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní;

= je pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní.

- hlási sa do 10 dní od ubytovania. Doba prechodného pobytu môže byť najviac 5 rokov. Ak prechodný pobyt trvá aj po skončení tejto doby alebo skončí skôr - povinnosť hlásiť opätovne prechodný pobyt.

- vycestovanie do zahraničia – hlási občan s trvalým pobytom na území SR, ak ide do zahraničia na viac ako 90 dní, pred vycestovaním v mieste trvalého pobytu; uvedie štát, miesto pobytu, predpokladanú dobu

- register obyvateľov SR = je časťou štátneho informačného systému,

- obsahuje súbor údajov o obyvateľoch SR - možnosť identifikácie osôb, zistenie pobytu a vzťah k iným osobám, a iné.

- je zdrojom platných údajov o obyvateľoch SR pre potreby OŠS, OÚS, iných PO, FO.

- tvorí centrálna evidencia obyvateľov Slovenskej republiky, ktorú vedie ministerstvo vnútra

- obsah: údaje o občanoch s a bez trvalého pobytu na území SR, cudzincoch prihlásených na pobyt v SR, a o cudzincoch, kt. bol udelený azyl na území SR.

- do registra zaznamenávajú: ohlasovňa, útvar Policajného zboru, obvodný úrad, krajský úrad, MV SR

1. Činnosť obcí, m. č. BA a m. č. KE na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra je preneseným výkonom štátnej správy.
2. Presun kompetencií: Útvary Policajného zboru sú povinné odovzdať dokumentáciu na KÚ al. m.č. BA

2.  občianske preukazy  - zák. č. 224/2006 Zz o občianskych preukazoch

1. je verejná listina, ktorou občan SR preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo SR a iné v ňom zapísané údaje
2. povinnosť mať OP: každý občan, ktorý dosiahol 15 r. a má trvalý pobyt na území SR. Doba platnosti: 10 r. (nad 60 r. – neobmedzene
3. Účinnosť od 1.7.2008: Do 1.7.2008 občiansky preukaz vydávajú útvary Policajného zboru príslušné podľa miesta trvalého pobytu občana. Krajské riaditeľstvá Policajného zboru a okresné riaditeľstvá Policajného zboru v okresoch odovzdajú do 1.7.2008 obvodným úradom evidencie, ktoré prechádzajú z ich pôsobnosti do pôsobnosti obvodných úradov, a dokumentáciu súvisiacu s presúvanými pôsobnosťami. V súvislosti s prechodom pôsobností z Policajného zboru na obvodné úrady a na krajské úrady (zák. č. 441/2001 Zz) prechádzajú aj práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, obdobných pracovných vzťahov a iných právnych vzťahov. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností sa upravia v dohodách, v ktorých sa určí, ktorí zamestnanci okresných riaditeľstiev Policajného zboru a krajských riaditeľstiev Policajného zboru prechádzajú na ktorý obvodný úrad a krajský úrad, a vymedzí sa druh a rozsah správy majetku štátu a záväzkov, ktoré prechádzajú z okresných riaditeľstiev Policajného zboru a krajských riaditeľstiev Policajného zboru na obvodné úrady a na krajské úrady.
4. Účinnosť od 1.1.2007: Do 31. decembra 2007 možno vydávať občianske preukazy s údajmi a podľa vyobrazenia podľa predpisov účinných do 30. júna 2006; občan je povinný k žiadosti predložiť dve ostré, neretušované farebné alebo čiernobiele fotografie podľa predpisov účinných do 30. júna 2006.
5. Do občianskeho preukazu sa zapisuje: a/ zákonom stanovené údaje, priezvisko, meno, pohlavie, dátum, miesto a okres narodenia, r. č., adresa trvalého pobytu, dátum vydania, termín ukončenia doby platnosti a kto ho vydal b/ obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, /pozbavenú SnPÚ, trest zákazu pobytu, c/ na žiadosť občana závažná choroba občana, krvná skupina a podskupina po predložení potvrdenia od lekára, titul po predložení dokladu o jeho priznaní
6. Zápisy v OP nahrádzajú osvedčenie o št. občianstve, potvrdenie o mieste trvalého pobytu a iné verejné listiny
7. MV SR a príslušné úrady vedú evidenciu občianskych preukazov a evidenciu čistopisov občianskych preukazov.; nepretržitý priamy vstup majú: PZ, Železničná polícia, Vojenská polícia, Vojenské spravodajstvo, NBÚ a SIS
8. Potvrdenie o OP: - ak občan OP má neplatný, stratil, bol mu odcudzený, poškodený alebo zničený; ak občan stratil št. občianstvo, ukončil trvalý pobyt v SR - vydáva príslušný úrad

= je verejná listina, ktorá nahrádza OP až do vydania nového. Doba platnosti: max. 6 mesiacov.

1. nesmie sa odovzdávať, prijímať ako záloh, alebo pri vstupe do objektu alebo na pozemok.

3.  cestovné doklady - zák. č. 381/1997 Zz o cestovných dokladoch

2. ústava SR: právo slobodne vycestovať do zahraničia a právo na slobodný návrat.
3. Predpokladom práva je platný cestovný doklad, ak medzin. zmluva, ktorou je na SR viazaná, neustanovuje inak
4. Občan mladší ako 5 r. smie vycestovať bez vlastného cestovného dokladu, ak cestuje s rodičom, kt. ho má zapísaného
5. druhy cestovných dokladov

1. cestovný pas = je verejná listina, ktorou občan preukazuje svoju totožnosť, št. občianstvo a iné skutočnosti, kt. sú predmetom zápisu v cestovnom doklade. Cestovný doklad je majetkom SR

- vydáva občanovi obvodný úrad podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu občana.

- územ. platnosť: všetky štáty,  doba platnosti: 10 r. = 15 a starší; 5 r. = 5 – 15 r.; 2 r. = 5 r. a mladší

b) diplomatický pas = vydáva Ministerstvo zahraničných vecí:

a) prezidentovi Slovenskej republiky,
b) poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky,
c) členovi vlády Slovenskej republiky,
d) štátnemu tajomníkovi ministerstva,

e) riaditeľovi NBÚ                f) zrušené

g) verejnému ochrancovi práv

h) členovi Európskej komisie,

i) poslancovi Európskeho parlamentu,

j) sudcovi Súdneho dvora ES a sudcovi Súdu prvého stupňa ES,

k) sudcovi Európskeho súdu pre ľudské práva,

l) zástupcovi SR v konaní pred Súdnym dvorom ES a Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev,

m) zástupcovi SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva,

n) predsedovi, podpredsedovi a sudcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o) predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

p) generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky,

q) predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

r) riaditeľovi Slovenskej informačnej služby,

s) guvernérovi a viceguvernérovi Národnej banky Slovenska,

t) bývalému prezidentovi Slovenskej republiky a jeho manželke,

u) generálnemu tajomníkovi, zástupcovi generálneho tajomníka a zamestnancovi medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom,

v) diplomatickému zamestnancovi ministerstva zahraničných vecí,

w) diplomatickému kuriérovi,

x) diplomatickému zamestnancovi pracujúcemu v diplomatickej misii alebo v konzulárnom úrade SR vrátane vojenského a policajného pridelenca, jeho manželke al. manželovi a nezaopatreným deťom mladším ako 21 rokov, ktorí ho nasledujú do miesta vyslania.

- výnimočne na základe žiadosti vedúceho ÚOŠS aj inému občanovi, ktorý bude v zahraničí plniť úlohy na diplomatickej úrovni v záujme SR.

= na obdobie výkonu funkcie al. čas nevyhnutný na splnenie urč. úloh; povinnosť vrátiť MZV SR

c) služobný pas: -  vydáva ministerstvo zahraničných vecí na obdobie výkonu funkcie alebo na čas nevyhnutný na splnenie určených úloh

        - osoby, ktorým sa vydáva sú taxatívne vymedzené v zákone

- v čase, keď držiteľ SP neplní urč. úlohy v zahraničí, odovzdá služobný pas do úschovy osobe poverenej vedúcim príslušného ÚOŠS, ktorého je držiteľ zamestnancom

d) cestovný preukaz - je cestovný doklad na jednotlivú cestu s územnou a časovou platnosťou obmedzenou účelom cesty.

- ak nemá občan iný cestovný doklad, vydáva ho príslušný útvar al. zastupiteľský úrad najmä na návrat do SR a v naliehavých prípadoch aj do štátov, ktoré ho ako c. doklad uznávajú

- max. na dobu 6 mesiacov

e) cestovný doklad cudzinca - vydáva s platnosťou na 2 roky príslušný útvar Policajného zboru osobe

a) bez štátnej príslušnosti, s udeleným povolením na trvalý pobyt na území SR

b) ktorej bolo priznané postavenie utečenca na území SR (oznámenie č. 319/1996 Z. z. čl.28)

f) náhradný cestovný doklad Európskej únie - vydáva zastupiteľský úrad na žiadosť občana EÚ. Podmienky vydávania a použitia ustanovuje osobitný predpis

g) iný doklad = je doklad, ktorý sa na základe medzinárodnej zmluvy považuje za cestovný doklad. Napr. občiansky preukaz, ak ho tento štát uznal ako cestovný doklad – štáty EÚ alebo EHS.

1. Centrálnu evidenciu cestovných dokladov vydávaných obvodnými úradmi vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. (evidencie vedú Obv. ú.)

4. hlásenie pobytu cudzincov - zák. č. 48/2002 Zz o pobyte cudzincov

2. Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom SR
3. podmienky vstupu - len s 1. cestovným dokladom a 2. vízom SR (nevyžaduje sa ak to ustanovuje medzi. zmluva, ktorou je SR viazaná, al. ak o tom rozhodne vláda SR) alebo s povolením na pobyt.

- vstup je možný len cez hraničný priechod, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak

- cudzinec je povinný pri vstupe podrobiť sa hraničnej kontrole, predložiť cestovné doklady, doklad o zdravotnom poistení, preukázať finanč. zabezpečenie v SR vo voľne zameniteľnej mene (min. ½  min. mzdy / každý deň pobytu)

- policajt je oprávnený: zrušiť vízum, zadržať cestovný doklad, odoprieť vstup cudzincovi z taxatívnych dôvodov (zachovanie primeranosti medzi dôvodom odopretia a jeho dôsledkami
- nemožno odoprieť vstup cudzincovi, ktorý počas hraničnej kontroly požiadal o udelenie azylu na území SR, o poskytnutie dočasného útočiska na území SR, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR alebo ktorému bol vydaný cestovný doklad cudzinca

1. vízum:         a) letiskové tranzitné vízum (letisko pri čakaní)

b) tranzitné vízum (prejazd cez územie SR, nesmie presiahnuť 5 dní. súčet dní max 90 dní v 1 polroku)

c) krátkodobé vízum (1 al. viac vstupov, uvedená dĺžka pobytu, nepreruš. pobyt max 90 dní v 1 polroku)

d) dlhodobé vízum (na viac ako 90 dní v 1 polroku, potreba k plneniu záväzkov SR z medzin. zmlúv)

e) osobitné vízum a diplomatické vízum (udeľuje MZV SR osobám požívajúcim dipl. výsady a imunity)

- žiadosť o udelenie víza sa podáva osobne na úradnom tlačive na dipl. misii alebo konzulár. úrade SR v zahraničí, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. (skupinové vízum - vedúci skupiny), dipl. misia alebo konzulát rozhoduje o udelení so súhlasom MZV SR, ktorý je záväzný

- na jeho udelenie nie je právny nárok

2. prechodný pobyt - oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území SR a na cesty do zahraničia a späť v čase, na aký mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na jeden rok, ak tento zákon neustanovuje inak

- účel: podnikanie, zamestnanie, štúdium, činnosti podľa osobitných programov, zlúčenie rodiny, plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl

- možnosť obnovenia: najprv 1 rok, opakovane 5 rokov (zastupiteľský úrad, policajný útvar)

- povolenie nepotrebuje FO, ktorej MZV SR priznalo postavenie zahraničného Slováka

- rozhoduje o ňom do 90 dní, (na účel činnosti podľa osobit. programov do 14 dní)

3. trvalý pobyt - Policajný útvar môže udeliť na základe žiadosti prvýkrát na 3 roky, po uplynutí 3 r. na základe ďalšej žiadosti na neobmedzený čas

- podmienky k povoleniu trvalého pobytu stanovuje zákon

1. tolerovaný pobyt – cudzincovi: 1. ak je prekážka jeho administratívneho vyhostenia, 2. ak mu bolo poskytnuté dočasné útočisko, 3. ak nie je možné jeho vycestovanie, 4. je maloletým dieťaťom nájdeným v SR, 4. je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

- policajný útvar udelí na žiadosť povolenie na tolerovaný pobyt najviac na 180 dní, aj opakovane. Policajný útvar zruší povolenie, ak zistí, že zanikol dôvod a určí primeranú lehotu na vycestovanie, najdlhšie 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. občan EHS je pri hlásení trvalého pobytu povinný predložiť cestovný doklad a doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania
3. kontrola pobytu- vykonáva policajný útvar
4. evidencia cudzincov - vedie v informačných systémoch policajný útvar pri výkone štátnej správy

5. azylanti a odídenci - zák. č. 480/2002 Zz o azyle

1. azyl = ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo osobitnom predpise
2. azylant = cudzinec, ktorému bol udelený azyl
3. odídenec = cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra SR na základe rozhodnutia vlády poskytlo dočasné útočisko na účely ochrany pred vojnovým konfliktom v krajine jeho pôvodu
4. Ministerstvo môže udeliť azyl ak nespĺňa podmienky aj z humanitných dôvodov.
5. Azyl zaniká udelením štátneho občianstva SR azylantovi, písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu, smrťou azylanta alebo jeho odňatím zo zákonných dôvodov
6. doklad o povolení na:         trvalý pobyt – označenie „azylant“, max 5 r. potom opakovane,

tolerovaný pobyt - označenie „odídenec“, príchod do záchytného tábora (pod Úradom vysokého komisára alebo inou organizáciou, al. presídlenie z iného štátu poskytujúceho doč. útočisko), umiestnenie do humanitného centra.

8. ZHROMAŽĎOVANIE  A ZDRUŽOVANIE

A/ zhromažďovanie

- ústava SR čl. 28 - Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. Podmienky výkonu práva stanoví zákon. Možnosť obmedzenia: ak je na verejných miestach, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Nesmie sa podmieňovať povolením OVS.

- zák. č. 84/1990 o zhromažďovacom práve

1. Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať. V SR platí tzv. registračný princíp (na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu), nie povoľovací (môže byť prelomený ak je vojnový stav)
2. môže zvolať občan starší ako 18 rokov alebo československá PO alebo skupina osôb ("zvolávateľ").
3. zahŕňa aj pouličné sprievody, manifestácie
4. pri niektorých oznamovacia povinnosť: apoň 5 dní pred, účel, deň, miesto, čas začatia a skončenia (ak je na verej. priestranstve), predpokladaný počet účastníkov, opatrenia a identifikácia zvolávateľa  
5. výnimky z oznamovacej povinnosti: zhromaždenia usporadúvané PO prístupné len ich členom, zhromaždenia v kostoloch, procesie, púte, iné sprievody slúžiace na prejavy náboženského vyznania; konané v obydliach občanov; s menovite pozvanými osobami v uzavretých priestoroch.
6. (obec zakáže zhromaždenie) zhromaždenie nesmie: ak by oznámený účel smeroval k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov; dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti; inak porušovať ústavu a zákony + môže zakázať(fakultatívne): ak by účastníkom kvôli miestu konania hrozilo závažné nebezpečenstvo, ak sa na tom istom mieste má podľa skôr doručeného oznámenia konať iné zhromaždenie; by v mieste konania obmedzením dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, a možno ho uskutočniť bez ťažkostí
7. sú zakázané zhromaždenia v okruhu 100 m od budov zákonodarných zborov alebo kde tieto zbory rokujú.
8. inštitút rozpustenia - oprávnený je zástupca obce alebo príslušník PZ v službe ak nebolo ohlásené, al. ak sa podstatne odchýlilo od oznámeného účelu a tým nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz

B/ združovanie

- ústava SR čl. 29 - Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. Právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Možnosť obmedzenia: ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.

a/ združovanie občanov - združenia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov

- zák. č. 83/1990 Zb o združovaní občanov

1. Právo pokojne sa združovať: Na výkon nie je potrebné povolenie štátneho orgánu.
2. Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie ("združenia") a združovať sa v nich. Členmi združení môžu byť aj PO. Združenia sú PO.
3. Nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Každý môže slobodne vystúpiť. Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo že stojí mimo neho.
4. Združenie - vznik: registráciou na MV SR; návrh môžu podať min. 3 občania, aspoň 1 musí byť starší ako 18 r. + pripoja stanovy. ak nie je dôvod na odmietnutie (ak odmietne - oprav. prostriedok sa podáva na NS SR), vykoná do 10 dní od začatia konania registráciu a zašle späť 1ks stanov s dňom registrácie. Vznik združenia oznámi MV SR do 7 dní po registrácii štatistickému úradu.
5. Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva PO dňom po doručení návrhu na evidenciu MV SR. Platia obdobne ustanovenia o združení.

b/ združovanie sa v polit. stranách a hnutiach

- zák. č.85/2005 Zz. o polit. stranách a  polit. hnutiach

1. slúžia občanom pre účasť v politickom živote, najmä na vytváraní zákonodarného zboru a OÚS.
2. dobrovoľné združenia, registrácia na MV SR, zápis do registra strán (vedie MV SR), sú PO a štátne orgány môžu do ich postavenia a činnosti zasahovať len v medziach zákona, organizácia na územnom princípe.
3. zákaz: hnutia, ohrozujúce mravnosť, verejný poriadok alebo práva a slobody občanov
4. sú oddelené od štátu, nemôžu nahrádzať ani vykonávať funkcie ŠO
5. nesmú zriaďovať ozbrojené zložky
6. vznik: dňom zápisu strany do registra strán, návrh podáva min. 3 členný prípravný výbor.

c/ združovanie sa nábož. cirkvách a v nábož. spoločenstvách

- Ústava SR - sloboda náboženského vyznania a viery, a ich prejavovania

- zák. č. 308/1991 Zb o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločenstiev

1. sú to dobrovoľné združenia osôb s rovnakou náboženskou vierou utvorené podľa príslušnosti k viere na základe predpisov príslušnej cirkvi al. náb. spoločnosti
2. všetky cirkvi majú rovnaké postavenie, sú PO, môžu sa združovať, uzatvárať zmluvy aj so štátom
3. registrácia na MK SR, návrh podáva najmenej 20.000 plnoletých osôb s trvalým pobytom v SR s čestným vyhlásením členstva
4. štát uznáva iba riadne registrované cirkvi
5. vlastná správa svojich záležitostí, zriaďujú si orgány, ustanovujú duchovných, zabezpečujú výuku

d/ združovanie sa v profesijných komorách

- jednotlivé osobitné zákony (napr. z.č. 323/1992 Zz o notároch a not. činnosti), vznik: zo zákona

1. sú združenia osôb, na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní a zárobkovú činnosť

e/ nadácia

- zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciách

2. účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu
3. PO, zápis sa do registra nadácií na MV,  možnosť vytvoriť nadačný fond

9. ÚZEMNÉ  A  SPRÁVNE  USPORIADANIE SR

- ústava SR čl. 64 a 64a

- zák. č. 221/1996 Zz o územnom a správnom usporiadaní SR

- zák. č. 369/1990 Zb o obecnom zriadení

- zák. č. 302/2001 Zz o samospráve vyšších územných celkov

- zák. č. 281/1997 Zz o vojenských obvodoch

Na výkon správy sa vytvárajú územné a správne celky.

A/ územné usporiadanie

1. význam členenia - aby sa čo najefektívnejšie mohli uspokojovať oprávnené potreby občanov

1. územné celky sú PO, samostatne, vo vlastnom mene, vlastným konaním môžu nadobúdať práva a povinnosti; sú súčasťou územného usporiadania SR
2. územie SR je jednotné a nedeliteľné, hranice možno meniť len ústavným zákonom
3. Každý územ. celkok má územie, kompetencie, orgány, vlastné príjmy a majetok, s ktorým samostatne hospodári

územné celky:

1. územie SR – podľa Ústavy SR

2. obec - je základom ÚS,

1. územný celok tvorí jedno al. viac katastrálnych území;

4. zriaďuje, zrušuje, zlučuje a rozdeľuje vláda nariadením po súhlase obce, na zákl. stanoviska KÚ
5. názvy ulíc a iných ver. priestranstiev určuje obec vš. záv. nariadením; tiež určuje súpisné a orientačné číslo

3. samosprávny kraj – samostatný územný samosprávny celok - pozri otázku č. 15

4. vojenský obvod = (VO) je územný celok a správny celok slúžiaci na zabezpečenie úloh obrany štátu. Môže ho zriaďovať z území obcí alebo z ich častí vláda na návrh MO SR a so súhlasom príslušných obcí nariadením a súčasne ním určiť hranice a názov VO. Územie VO tvorí jeho katastrálne územie alebo súhrn katastrálnych území, ak sa VO delí na časti, ktoré majú vlastné katastrálne územie. Nie je súčasťou obce ani VÚC!

- Na území VO ministerstvo okrem úloh na zabezpečenie obrany štátu plní úlohy:

a) štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
b) obce, najmä: vydáva záväzné stanoviská k začatiu podnikateľskej činnosti PO a FO, ak sa týkajú záujmov obyvateľov a VO, zabezpečuje verejnoprospešné služby (odvoz komunálneho odpadu...), dozor nad zásobovaním VO, zabezpečuje verejný poriadok vo VO,
c) obvodného úradu na úseku katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov ???

B/ správne usporiadanie

1. administratívne členenie štátu - rozdelenie územia štátu na účely výkonu kompetencií SR, teda na územné obvody, v ktorých sú činné štátne úrady
2. význam - na čo najefektívnejší výkon pôsobnosti OŠS
3. správne celky nie sú PO, nemajú kompetencie, svoje orgány, príjmy ani majetok. Orgány v nich pôsobiace sú orgánmi štátu, ktoré vykonávajú kompetencie patriace SR. Ich príjmy, výdavky a majetok sú príjmami, výdavkami a majetkom štátu.

správne celky

1. okresy (79)

2. kraje (8) - kraje sa členia na okresy. Územný obvod kraja a okresu sú územ. obvodmi na výkon pôsobnosti OŠS

---ak je na ne podľa osobitných predpisov  delegovaný výkon ŠSP:

3. obce

4. samosprávne kraje (vyššie územné celky) - ???? NIE JE V ZÁKONE

5. vojenské obvody

10. ŠTÁTNE  SYMBOLY  A  SYMBOLY  MIEST

- zák. č. 63/1993 Zz o štátnych symboloch SR a ich používaní

1. Štátne symboly SR, ktorými sú:

1. štátny znak        - tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. Štátny znak sa vyobrazuje farebne. Výnimočne možno od farebného vyobrazenia upustiť

- používajú ho: NR SR, prezident, vláda SR, ministerstvá a iné OŠS, NKÚ, prokuratúra, súdy a ÚS SR, štátom určené osoby podľa osobitných predpisov, dipl. misie, stále misie a konzulárne úrady SR, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory a HZZ, školy a zariadenia, OÚS, SAV a štátne vedecké organizácie, múzeá, galérie a štátom zriadené organizácie z oblasti kultúry, NBS a štátne banky

- používa sa na označenie hraníc, miestností, listín, pečatí a pod.

2. štátna vlajka         - sa skladá z 3 (bieleho, modrého a červeného) pozdĺžnych pruhov pod sebou, rovnakej šírky. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3

- použitie: - označenie budov (sídlo) a úradných miestností: OŠS, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, HZZ a OÚS. Štátna vlajka sa používa pri príležitosti štátnych sviatkov

- Ak sa používa štátna vlajka spolu s vlajkou obce, obidve sú umiestnené v rovnakej výške vedľa seba, štátna vlajka sa z čelného pohľadu umiestňuje vľavo

- Štátna zástava je podľa štátnej vlajky; je vždy pevne spojená so žrďou alebo s priečnym rahnom, aj forme koruhvy, (štátny znak vo zvislej polohe).

3. štátna pečať - je okrúhla, v strede je vyobrazený štátny znak, farby znaku sú vyznačené heraldickým šrafovaním, okolo štátneho znaku je kruhopis Slovenská republika, v dolnej časti je lipový lístok. Priemer je 45 mm

- použitie: na originál listiny ústavy a ústavných zákonov SR, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v ďalších prípadoch, v ktorých je jej použitie obvyklé

        - pečatidlo štátnej pečate uschováva prezident

4. štátna hymna - sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska, hrá sa alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho al. miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia

2. št. symboly možno vyobrazovať a používať len spôsobom ustanoveným zákonom
3. za zaobchádzanie so symbolmi zodpovedá ten, kto ich použije. použitie v rozpore so zákonom = priestupok al. TČ
4. štandarda prezidenta – symbol funkcie prezidenta, na označenie trvalého al. dočasného sídla, alebo pri výkone funkcie

- nie je štátny symbol!!!

1. Dohľad nad dodržiavaním z. o št. symboloch vykonávajú: MV SR, KÚ, ObÚ
2. Pokuty až do výšky 200.000 Sk za porušenie zákona PO: môže uložiť ObÚ – obj. l. – do 6. mes. odkedy sa dozvedel

- subj. l. - do 1 r. od porušenia zákona

symboly obce, miest a samosprávnych krajov

- obec má právo na vlastné symboly, ak ich má - je povinná ich používať pri výkone samosprávy

- Symboly obce: 1. erb obce, 2. vlajka obce, 3. pečať obce, prípadne aj 4. znelka obce.

- PO zriadené alebo založené obcou, iné PO a FO môžu používať symboly obce len so súhlasom obce

- použitie: erb + vlajka- označenie sídel orgánov, zasadaciu miestnosť zastupiteľstva, úrad starostu

- odtlačok pečiatky – pri výkone samosprávneho rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia

- právo na vlastné symboly má aj časť obce

- obec predkladá MV SR návrh na zápis symbolov obce do Heraldického registra SR

- Symboly VÚC: erb, vlajka, pečať

- Symboly miest: ak NR SR uznesením vyhlási obec za mesto: erb, vlajka, pečať a insígnie + použitie označenia „mesto“

vyhlásenie obce za mesto

NR SR môže vždy k 1.1. na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá je centrom hospodárskym, administratívnym, kultúrnym, al. cestovného ruchu, kúpeľným miestom, zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, má dopravné spojenie s obcami, má v časti mestský charakter zástavby, a min. 5000 obyvateľov. Ak nespĺňa počet obyvateľov = môže byť mestom vzhľadom na splnenie ostatných predpokladov.

Uznesenie NR SR o vyhlásení obce za mesto sa uverejňuje v Zbierke zákonov SR. NR SR vláda vydá osvedčenie o vyhlásení obce za mesto.

11. ARCHÍVNICTVO  A REGISTRATÚRY

- zák. č. 395/2002 Zz o archívoch a registratúrach

1. archív  je  odborné  pracovisko,  ktoré  preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty
2. archívny dokument je záznam,  ktorý má trvalú dokumentárnu hodnotu  pre  poznanie  dejín   Slovenska  a Slovákov
3. archívnym dokumentom je  aj filmový alebo  zvukový záznam, ktorý  vznikol do roku  1950
4. nie  je ním knižničný dokument  a zbierkový predmet
5. sústavu archívov - tvoria verejné a súkromné archívy
6. VEREJNÉ: - štátne  ústredné  archívy:  - Slovenský  národný  archív

                                                                                    - Štátny  ústredný  banský  archív

                - štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou (bez právnej subjektivity, zriadovateľ MV SR)

        - archívy štátnych orgánov, štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií,
- mestské archívy a archívy samosprávnych krajov,
- archívy PO zriadených zákonom,
- archívy PO a archívy FO, ktoré sú orgánmi verejnej správy

7. SÚKROMNĚ: archívy PO a FO
8. Archívny informačný systém = je súbor informácií o archívnych dokumentoch zapísaných v evidencii archívneho dedičstva, o ich uložení, obsahu a prístupe k nim a tvorený evidenciou archívneho dedičstva a archívnymi pomôckami (sprievodca, inventár, katalóg a register). Každý má právo na prístup k archívnym dokumentom uloženým v archíve a k archívnemu informačnému systému, ak zákon neustanovuje inak. Prístup na základe písomnej žiadosti
9. archívny    fond    je    súbor    archívnych   dokumentov pochádzajúcich z registratúry toho istého pôvodcu alebo z činnosti fyzickej osoby, ktorá nevytvára registratúru
10. archívna zbierka je  súbor archívnych dokumentov vytvorený zberateľskou činnosťou právnickej osoby alebo fyzickej osoby
11. archívne dedičstvo SR je súbor arch. dokumentov, arch. fondov a arch. zbierok, okrem cudzích arch.  dokumentov, zapísaných v Evidencii archívneho dedičstva SR
12. registratúra – súbor všetkých registratúrnych záznamov evidovaných pôvodcom registratúry
13. registratúrny záznam- informácia evidovaná pôvodcom registratúry
14. pôvodca registratúry- FO a PO, z činnosti ktorej vzniká registratúra
15. správa registratúry- zabezpečovanie evidovania, tvorby, ukladania, ochrany registratúrnych záznamov, prístupu k nim a zabezpečovanie ich vyraďovania
16. MVSR         - vedie ústrednú evidenciu arch. dokumentov (archívneho dedičstva), pôvodcov registratúr

- vykonáva štátny odborný dozor nad archívnictvom (min. 1x 5r.)

- poradným orgánom je vedecká archívna rada

17. zriaďuje - Ministerstvo  štátne  ústredné  archívy a štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou ako svoje zariadenia bez právnej  subjektivity  na  plnenie  úloh  štátnej  správy na úseku archívov a registratúr
18. zriadiť a zrušiť archív môžu len  so súhlasom ministerstva: štátne orgány a nimi zriadené a založené PO, obec, ktorá je mestom a samosprávny kraj, iné PO, FO.

12. OCHRANA  PRED  POŽIARMI

- zák. č. 314/2001 Zz o ochrane pred požiarmi

- zák. č. 315/2001 Zz o Hasičskom a záchrannom zbore

1. Predmet zákona o ochrane pred požiarmi: ochrana života a zdravia FO, majetku a životného prostredia pred požiarmi a pôsobnosť OŠS a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.
2. účel: reglementovať pôsobnosť a právomoc subjektov správy na tomto úseku, ako aj práva a povinnosti FO a PO pri predchádzaní vzniku požiarov a pri zabezpečovaní podmienok na účinné zdolávanie požiarov
3.  požiar = je  každé nežiaduce horenie, pri  ktorom vznikajú škody na majetku, ŽP alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená  fyzická osoba  alebo uhynuté  zviera a tiež nežiaduce horenie, pri kt. sú ohrozené životy alebo zdravie FO,  zvieratá, majetok alebo ŽP
4. preventívna protipožiarna  prehliadka je súhrn úkonov  vykonávaných  PO a  podnikajúcimi FO v rámci vnútornej kontroly, zameraných na dodržiavanie predpisov o ochr. pred požiarmi
5. hasičská stanica  je budova s technickým  zariadením určená na  zabezpečenie  stálej  služby  hasičskej  jednotky, umiestnenie  hasičskej  techniky,  vecných  prostriedkov  a  na vykonávanie odbornej prípravy a výcviku
6. hasičská zbrojnica je budova, ktorá je zvyčajne bez personálu a slúži na uskladnenie tech. zariadení,  hasičskej techniky a vecných prostriedkov na ochranu  
7. zásah je súbor činností  príslušníkov HZZ,  zamestnancov a  členov hasičských jednotiek, protipožiarnych hliadok a FO  zameraných  na zdolávanie  požiarov a  vykonávanie záchr. prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach  na  účely  záchrany  osôb,  zvierat  a  majetku  alebo ochrany živ. prostredia
8. porušenie na tomto úseku – správny delikt
9. PLNENIE ÚLOH NA ÚSEKU OCHRANY PRED POŽIARMI ZABEZPEČUJÚ:

- prostredníctvom technika PO, špecialistu PO:

1. ÚOŠS
2. PO
3. podnikajúce FO

- prostredníctvom preventivára PO:

4. obec

1. Štátny požiarny dozor vykonávajú:

1. Ministerstvo vnútra

2. Krajské riaditeľstvo

3. Okresné riaditeľstvo

orgány: MVSR, krajské a okresné riaditeľstvá HZZ a obec

10. MV SR: – zriaďuje a zrušuje stredné školy požiarnej ochrany
11. obec : - vytvára na vykonávanie preventívnych kontrol kontrolné skupiny

- povinnosti zabezpečujú subjekty aj prostredníctvom technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany, obec prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany

- obec (preventivár PO): zriaďuje obecný hasičský zbor – nemusí ak má menej ako 5000 obyvateľov alebo ak úlohy plní iná hasičská jednotka, kontroluje skupiny obce a ich vedúceho

12. HZZ: - je budovaný na zásade nadriadenosti a podriadenosti

- je podriadený ministrovi vnútra, je financovaný zo štát. rozpočtu

- tvoria ho: - prezídium - súčasť MVSR; zbor riadi prezident zboru – vymenúva/odvoláva ho minister vnútra

                                  - krajské riaditeľstvá – riaditeľ – vymenúva/odvoláva ho min. vnútra na návrh prezidenta zboru

                                  - okresné riaditeľstvá – riaditeľ – vymenúva/odvoláva ho prezident zboru na návrh riaditeľa KR

                         - Hasičský a záchranný útvar hl. mesta SR Bratislavy ako osobitné zariadenie zboru

                                  - zariadenia zboru

        - pracoviská zboru

- príslušník HZZ je osoba v štátnej službe; preukazuje svoju príslušnosť k zboru rovnošatou, služobným preukazom a výnimočne ústnym vyhlásením „HZZ“

Ďalšie jednotky (okrem HZZ):

13. závodný hasičský útvar - je zložený zo zamestnancov PO alebo podnikajúcej FO
14. závodný hasičský zbor - je zložený zo zamestnancov PO alebo podnikajúcej FO
15. mestský hasičský a záchranný zbor - je zložený zo zamestnancov mesta,
16. obecný (mestský) hasičský zbor - je zložený z FO
17. FO sa môžu združovať v dobrovoľnej požiarnej ochrane
18. POMOC:

1.  Osobná: Každý je povinný v súvislosti so zdolávaním požiaru

a) vykonať nevyhnutné opatrenia na záchranu ohrozených osôb,
b) uhasiť požiar, ak je to možné, alebo vykonať nevyhnutné opatrenia na zamedzenie jeho šírenia,
c) ohlásiť bez zbytočného odkladu na určenom mieste zistený požiar al. zabezpečiť jeho uhasenie,
d) poskytnúť hasič. jednotke osobnú pomoc na výzvu veliteľa zásahu, hasič. jednotky alebo obce.

2.  Vecná: Každý je povinný na výzvu veliteľa zásahu, veliteľa hasičskej jednotky, OR HZZ alebo obce poskytnúť dopravné prostriedky, zdroje vody na hasenie požiarov, spojovacie prostriedky a iné vecné pro-striedky na zdolávanie požiarov.

13. ÚLOHY  POLICAJNEJ  SPRÁVY

1. policajná správa vo funkčnom zmysle = činnosti a aktivity, ktoré sú do tejto oblasti zahrnuté

- jej hlavnou úlohou je  zabezpečovať ochranu spoločnosti pred nebezpečenstvom, ktoré narúša verejný poriadok a  verejnú bezpečnosť.

2. policajná správa v organizačnom zmysle = súhrn subjektov, ktoré túto správu vykonávajú

A/ štátna polícia - zriaďuje štát a plnia úlohy a funkcie štátu, ich personálny základ je v štátnej službe, financované zo ŠR, štát nesie za ne zodpovednosť (objektívnu)

                1. Policajný zbor (zák. č. 171/1993 (*pn 25/2007))

                2. Železničná polícia (zák. č. 57/1998 (*pn 534/2005))

                3. Vojenská polícia (zák. č. 124/1992 (*pn 240/2005))

                4. Zbor väzenskej a justičnej stráže (zák. č. 4/2001 (*pn 475/2005))

B/ neštátna polícia - zriaďovaná na základe zákona s kompetenciami policajného charakteru, autorizácia Obv. Ú.

                1. Obecné (mestské) polície         - zák. č. 564/1991 Zb o obecnej polícii (*pn 333/2003)

                                                - je poriadkový útvar v obci, kt. môže zriadiť obecné zastupiteľstvo,

                2. súkromné bezpečnostné služby - zák. č. 379/1997 Zz o prevádzkovaní súkr. bezpečnostných služieb

                                                   - a/ strážna služba;        b/ detektívna služba

- o udelení licencie rozhoduje krajské riaditeľstvo PZ

3. rôzne stráže - poľná, lesná, poľovnícka, rybárska, ....

1. Policajný zbor - je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti, jeho činnosť kontroluje NRSR a vláda
2. PZ je podriadený ministrovi vnútra. Služby PZ a útvary PZ riadi prezident PZ, ak minister vnútra neurčí inak. Prezident PZ je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi vnútra, ktorý ho vymenúva a odvoláva.
3. PZ pozostáva z: (11) služby justičnej polície, s. kriminálnej polície, s. finančnej polície, s. poriadkovej polície, s. dopravnej polície, s. ochrany objektov, s. cudzineckej polície, s. hraničnej polície, s. osobitného určenia, s. ochrany určených osôb a inšpekčnú s.;
4. organizačnou súčasťou PZ je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností
5. služby sú organizované v rámci útvarov PZ spravidla podľa organizácie súdov, útvary PZ zriaďuje a zrušuje minister vnútra
6. minister zriaďuje osobitné útvary s  pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie a vyšetrovanie TČ vo veciach,  ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu

a/ prezídium PZ

b/ krajské riaditeľstvo PZ

c/ okresné riaditeľstvo PZ

d/ obvodné oddelenie PZ

7. úlohy (§2): zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivých osôb pred nebezpečenstvom, ktoré narúša ver. bezpečnosť a ver. poriadok; ochrana života, zdravia, osobnej slobody, majetku a bezpečnosti osôb, odhaľovanie TČ a priestupkov, boj proti terorizmu, zaisťovanie osobnej bezpečnosti vedúcich predstaviteľov štátu a dipl. misií, ochrana štátnej hranice,  pátranie po osobách a veciach, ochranu, výkon kriminalisticko-expertíznu a znaleckú činnosť, ochrana civilného letectva. Plní úlohy štátnej správy a iné úlohy, úlohy na úseku prevencie. Používa technické prostriedky, dopravné prostriedky vrátane leteckých dopravných prostriedkov.

8. nebezpečenstvo- stav, ktorý objektívne obsahuje možnosť vzniku škody
9. škoda je objektívne zníženie skutočne existujúceho normálneho stavu
10. rušiteľ – osoba, kt. ohrozuje ver. bezpečnosť a ver. poriadok

11. ver. bezpečnosť – ochrana spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom ohrozujúcim:

1. bezpeč. štátu, jeho inštitúcie a nerušený výkon ŠO
2. život, zdravie, slobodu a česť jednotlivca a 
3. štátny, družstevný a súkromný majetok

12. ver. poriadok-

1. v užšom zmysle: súhrn pravidiel správania ľudí na verejnosti, ktoré nie sú výslovne formulované v pr. normách, ale ich zachovávanie je podľa všeob. názoru ľudí v určitom mieste a čase nevyhnutnou podmienkou usporiadaného spoločenského spolužitia
2. v širšom zmysle- ochrana pravidiel správania, ktoré nie sú výslovne vyjadrené právne, pokiaľ ich zachovávanie podľa názoru väčšiny ľudí v určitom mieste je nevyhnutnou podmienkou spolč. spolunažívania, teda aj pravidlá správania formulované v pr. normách, najmä z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

––––––––––––––-

Halušky:

- policajt - FO, ktorá je v služobnom pomere podľa zákona o štátnej službe príslušníkom PZ, SIS, ZVaJP a Železničnej polície a vykonáva št. službu v služobnom úrade

- služobný pomer sa zakladá k štátu; št. služba sa vykonáva v služobnom pomere

- štátna služba – plnenie úloh PZ policajtom v služobnom úrade a právne vzťahy s tým súvisiace

- v súvislosti s prechodom pôsobností z PZ na ObvÚ a na KÚ prechádzajú aj práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov; podrobnosti o prechode sa upravia dohodami, v ktorých sa určí, ktorí zamestnanci OR PZ a KR PZ prechádzajú na ktorý ObvÚ a KÚ, a vymedzí sa druh a rozsah majetku a záväzkov, ktoré prechádzajú z ORPZ a KRPZ na ObvÚ a KÚ

14. OPRÁVNENIA  PRÍSLUŠNÍKOV  POLÍCIE

Povinnosti:

1. pri výkone služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i na svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv s slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie sledovaného účelu činnosti
2. povinný dbať na etický kódex pri výkone služ. činnosti
3. poučiť pri výkone činnosti osobu o jej právach hneď, ako je to možné
4. použiť výzvu (ak je to možné) zodpovedajúcu zákroku - ak to povaha zákroku vyžaduje, pred výzvou použije „V mene zákona!“
5. preukázať pred zákrokom príslušnosť ak to povaha a okolnosti služ. zákroku dovoľujú: služobnou rovnošatou s identifikačným číslom, pri výkone sl. činnosti aj menovkou,  služ. preukazom, odznakom služby kriminálnej polície alebo ústnym vyhlásením „Polícia“
6. nevydať služobný preukaz alebo odznak služby kriminálnej alebo finančnej polície z rúk – k nahliadnutiu musí dať prednú stranu
7. odovzdať predvedenú osobu OČTK alebo ju ihneď prepustiť
8. služobná činnosť – činnosť policajta podľa zákona o PZ a ostatných prepisov
9. zbraň- čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším
10. služobný zákrok - povinný vykonať

1. je v službe - ak je páchaný TČ alebo priestupok, alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania;
2. je mimo služby – ak je páchaný TČ al. priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok;

Oprávnenia:

11. požadovať vysvetlenie k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku a zistenie páchateľa, aj na vypátranie hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí, vyzve ju aby sa dostavila na políciu - ak osoba nevyhovie, možno ju predviesť
12. požadovať preukázanie totožnosti – ak osoba odmietne, je oprávnený ju previesť za účelom zaistenia, ak totožnosť nezistí do 24 hodín, je povinný ju prepustiť
13. požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá  môže   prispieť  k  objasneniu   skutočnosti dôležitej  na odhalenie TČ a na zistenie jeho páchateľa.
14. oprávnenie otvoriť byt

1. odôvodnená obava, že je  ohrozený život alebo vážne ohrozené  zdravie  osoby,  
2. alebo  ak  hrozí  závažná škoda na majetku a vec neznesie  odklad
3. alebo ak sa v byte alebo v inom  uzavretom  priestore zdržuje páchateľ úmyselného  TČ a nerešpektuje  výzvy polície  na jeho opustenie,  policajt je oprávnený vstúpiť   a vykonať opatrenia na odvrátenie
4. aj v prípade, ak vznikne dôvodné podozrenie, že sa v byte nachádza zomretá osoba
5. musí zabezpečiť prítomnosť nezúčastnenej osoby, ibaže by mohlo dôjsť  k ohrozeniu jej  života alebo zdravia  alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania
6. otvorením bytu sa nesmie sledovať iný účel, než je uvedený a policajt napíše úradný záznam
7. po  vykonaní  opatrení okamžite vyrozumie nájomcu bytu alebo vlastníka užívajúceho byt a zabezpečí uzavretie  bytu

1. oprávnenie zaistiť osobu:

1. ktorá svojím  konaním bezprostredne ohrozuje  svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok,
2. pristihnutú pri  páchaní priestupku, ak  je dôvodná obava,  že v ňom bude  pokračovať, alebo ak je  to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci,
3. ktorá  sa  pokúsila  o  útek  pri  predvedení podľa dôvodná obava z jej úteku trvá,
4. ktorá na  útvare PZ  uráža policajta alebo inú osobu alebo sa správa inak agresívne.

- je povinný odovzdať zaistenú osobu OČTK alebo inému orgánu ihneď prepustiť. Zaistenie max 24 hod.

1. oprávnenie použiť služobného psa na pachové práce

2. oprávnenie na snímanie identifikačných znakov- policajt je oprávnený osobe  predvedenej, ak nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania TČ, osobe nájdenej alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať, telesné znaky, vykonať meranie tela, vyhotoviť obrazové,  zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky biologických materiálov; je oprávnený snímať identifikačné  znaky aj  cudzincovi, ktorý neoprávnene vstúpil na územie SR alebo sa na území neoprávnene zdržiava, alebo proti ktorému sa  začalo konanie o administratívnom vyhostení z územia SR; odber bio - vzoriek nesmie ohroziť zdravie osoby
3. oprávnenie zaistiť vec- max 90 dní
4. oprávnenie odňať zbraň- presvedčiť sa pred zákrokom, či ju má a ak áno, odňať
5. oprávnenie zakázať sprístupňovanie, poskytovanie a zverejňovanie osobných údajov určených osôb

2. Ďalšie: Oprávnenie na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku, pri zaistení bezpečnosti civilnej leteckej dopravy – prehliadka lietadla, batožiny, osôb, pri zaisťovaní bezpečnosti určitých osôb - prehliadka osôb, batožiny, vecí, dopravných prostriedkov, pri zabezpečovaní ochrany hranice – vykonávať kontrolu cest. dokladov, uzatvoriť verejne prístupné miesta, zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste, pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z TČ, používanie výbušnín a výbušných predmetov, držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí, pri objasňovaní priestupkov príslušníci PZ sú oprávnení vykonávať činnosť len na základe ústavy a zákonov, dbať na česť a dôstojnosť osôb, svoju vlastnú, aby prípadný zásah do slobôd osoby neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu.

15. INFORMAČNO-TECHNICKÉ  PROSTRIEDKY  PRI  VÝKONE POLICAJNEJ SPRÁVY

- do prijatia zák. č. 166/2003 Zz informačno-technické prostriedky upravoval zák. 171/1993 Zz o PZ

3. podľa Trestného poriadku (§9 ods. 20 TP) ITP = elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické, a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri

a/ odpočúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (§115 TP)

b/ vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (§114 TP)

c/ vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok,

ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd.

Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia verejných telekomunikačných služieb a ich zamestnanci sú povinní na žiadosť bezplatne a bezodkladne poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov. Nemôžu sa pritom dovolávať povinnosti mlčanlivosti ustanovenej podľa osobitného predpisu

1. zákon č. 166/2003 Zz o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov ustanovuje podmienky použitia ITP bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu zasahuje do súkromia orgán štátu, ktorý informačno-technický prostriedok používa
2. informačno-technické prostriedky = najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom pri:

a) vyhľadávaní, otváraní, skúmaní a vyhodnocovaní poštových a iných dopravovaných zásielok,
b) odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností
c) vyhotovovaní a využívaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov

- použitie informačno-technických prostriedkov

4. možno použiť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obranu štátu, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných. Základné právo alebo sloboda sa môže obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a nie dlhšie, ako je to nevyhnutné na dosiahnutie zákonom uznaného cieľa, na ktorý slúži.
5. OÚS, súkromné bezpečnostné služby ani iná FO alebo PO nesmie použiť.
6. príslušnosť súdu: Vyšší vojenský súd, KS
7. Informačno-technické prostriedky môže používať:

1. Policajný zbor

2. Slovenská informačná služba,

3. Vojenské spravodajstvo,

3. Železničná polícia,

4. Zbor väzenskej a justičnej stráže

5. Colná správa

1. PZ používa pri plnení úloh v boji proti terorizmu, v boji proti legalizácii príjmov z TČ, pri odhaľovaní TČ organizovanej v spojení s cudzinou a organizovanej trestnej činnosti súvisiacej s nedovolenou výrobou, držaním a rozširovaním omamných a psychotropných látok, jedov, prekurzorov a jadrových materiálov, s falšovaním a pozmeňovaním peňazí, známok a cenných papierov, pri odhaľovaní iných obzvlášť závažných TČ, pri poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, pri operatívnej ochrane legalizanta a agenta pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií, pri odhaľovaní úmyselných TČ, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou min.2 roky, al. ktorých stíhanie upravuje medzi. zmluva, ktorou je SR viazaná, a pri zisťovaní ich páchateľov a pátraní po nich.
2. spôsob použitia:         - iba na základe písomného súhlasu zákonného sudcu len na nevyhnutný čas, max.  6 mes.

- súhlas môžno (sudca) na základe novej žiadosti predĺžiť, zakaždým max. o ďalších 6 mes.

- ďalší súhlas sa musí udeliť v písomnej forme najneskôr v posledný deň plynutia lehoty – ak uplynie a nie je nový - použitie ITP sa musí skončiť v posledný deň lehoty určenej v súhlase.

- NR SR - kontrola dodržiavania zákonov: min. 2x ročne prerokuje správu výboru povereného kontrolovaním použitia ITP o stave ich použitia. Súčasťou správy musí byť každý zistený prípad nezákonného použitia ITP vrátane informácie o zodpovednosti osôb.

1. Prostriedky operatívno-pátracej činnosti sa na účely zákona č. 171/1993 Zz o PZ: sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka, kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika, využívanie osôb konajúcich v prospech PZ, objekty a miesta používané pod legendou,  predstieraný prevod veci.

= systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných PZ

16. DONUCOVACIE PROSTRIEDKY  PRI  VÝKONE POLICAJNEJ SPRÁVY

- zák. č. 171/1993 Zz o PZ § 50 a nasl.

1. pred použitím je policajt povinný vyzvať, osobu proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov
2. od výzvy a výstrahy možno upustiť iba, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život al. zdravie inej osoby a vec neznesie odklad, al. tomu bránia iné okolnosti.
3. zásady použitia:

1.  numerus clausus – taxatívne vymedzené prostriedky
2. graduality – potreba rešpektovať používanie primeraných prostriedkov od miernejších k silnejším
3. intenzita použitia nesmie byť zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku

1. Donucovacími prostriedkami sú:

a) hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b) prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku (obušky, obranné tyče a štíty, slzotvorné prostr., el. paralyz.)
c) putá,

d) spútavací opasok,
e) spútavacie popruhy,
f) služobný pes,
g) vytláčanie motorovými vozidlami a vytláčanie koňmi,
h) technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku,
i) zastavovací pás a iné prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku,
j) špeciálna vodná striekačka,
k) zásahová výbuška,
l) úder strelnou zbraňou,
m) hrozba zbraňou,
n) varovný výstrel do vzduchu,
o) použitie špeciálneho streliva,
p) použitie lietadla,
r) zbraň

1. Špeciálne donucovacie prostriedky a špeciálne zbrane sú: dočasne zneschopňujúce prostriedky, špeciálne vrhacie a úderné prostriedky, ak nemajú povahu zbrane, mechanické strelné zbrane, strelná zbraň s tlmičom zvuku, strelná zbraň so zariadením na osvetľovanie cieľa, špeciálne upravené strelné zbrane, špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože.
2. Použitie zbrane: iba v nutnej obrane a krajnej núdzi; ak sa nebezpečný páchateľ na výzvu nevzdá al. sa zdráha opustiť úkryt; nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho služob. zákroku; aby zamedzil útek nebezpečného páchateľa; ak osoba neuposlúchne výzvu smerujúcu na zaistenie bezpečnosti inej alebo jeho vlastnej osoby; ak nemožno inak zadržať dopravný prostriedok a vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu al. znamenie nezastaví; aby odvrátil nebezpečný útok ohrozujúci strážený objekt alebo miesto so zakázaným vstupom; k zneškodneniu zvieraťa ohrozujúceho život alebo zdravie osôb; k zastaveniu dopravného prostriedku na št. hranici ak vodič na opakovanú výzvu al. znamenie nezastavil.

1. Povinnosť vyzvať osobu, proti kt. zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň.
2. Povinnosť použiť varovný výstrel. Možno upustiť len ak je sám napadnutý alebo ak je ohrozený život al. zdravie inej osoby alebo vec neznesie odklad.

1. Povinnosť neodkladne hlásiť nadriadenému každý služobný zákrok ak použil donucovacie prostriedky.
2. Proti tehotnej, osobe vysokého veku, osobe so zjavnou telesnou chybou alebo chorobou a proti osobe mladšej ako 15 r. – možno použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty, chvaty a putá. Ostatné iba ak ich útok bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb al. policajta al. hrozí závažná škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

3. obecná polícia: poriadkový útvar v obci, kt. môže zriadiť ob. zastupiteľstvo, určuje jej organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah tech. prostriedkov potrebných na jej činnosť; tvoria ju zamestnanci (pracovníci obce, pri plnení postavenie ver. činiteľa)

3.  oprávnenia: požadovať preukázanie totožnosti, potrebné vysvetlenia, otvoriť byt a použiť donucovacie prostriedky: hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky, obušok, putá, služobný pes;

4. súkromné bezpečnostné služby – strážna služba a detektívna služba

17. SPRÁVA  ZAHRANIČNÝCH  VECÍ

predpisy:         zák. č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (*pn 103/2007)

                vyhláška MZV SR č. 32/1969 o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch

                vyhláška MZV SR č. 157/1964 o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch

Ústava SR Z. č. 460/1992 (*pn 210/2006)

1. je to činnosť (vo funkčnom zmysle) al. sústava orgánov (v organizačnom zmysle) , prostredníctvom ktorých zabezpečuje štát úlohy v odvetví zahr. vecí
2. najmä:

1. rozvoj vzťahov SR s ostatnými štátmi a medz. organizáciami,
2. realizácia zahr. politiky,
3. ochrana práv a záujmov republiky a našich FO a PO v medz. vzťahoch,
4. príprava dojednávania medz. zmlúv;

3. vláda – rozhoduje o medz. zmluvách, zásadných otázkach vnútornej a zahr. politiky, zjednocuje, riadi a kontroluje ÚOŠS;
4. MZVSR

1. ÚOŠS pre  oblasť zahr. politiky a vzťahy SR s ostatnými štátmi a medz. organizáciami,
2. riadi, koordinuje, zabezpečuje realizáciu zahr. politiky aj prípravu dohodovania medz. zmlúv
3. zastupuje a chráni práva a záujmy SR v medz. stykoch ako aj FO a PO v zahraničí
4. zabezpečuje styk ŠO, SO, FO a PO s orgánmi iných štátov; riadi a koordinuje zastupiteľské úrady v zahraničí
5. riadi: Správu služieb diplomatického zboru (zabezpečuje pre zastupiteľské úrady iných štátov v SR rôzne služby, plnenia, pracovníkov), Inštitút medzinárodných štúdií a Vzdelávacie zariadenie ministerstva (edukatívne činnosti)
6. vydáva dipl. s služob. pasy, povoľuje akreditácie zahraničných novinárov
7. zahraničné orgány SR sú diplomatické zastupiteľstvá a konzuláty
8. diplomatická misia (veľvyslanectvo, vyslanectvo)  

1. na čele dipl. zástupca, poveruje prezident, aby zastupoval SR v politických veciach v krajine, kde bol vyslaný a zároveň presadzoval našu zahr. politiku
2. súčasne sleduje politický, kultúrny a sociálny rozvoj krajiny a informuje o tom MZV,
3. má výsady a imunity;
4. vykonáva tiež dozor nad činnosťou slovenských FO a PO v štáte svojho poverenia
5. diplomatickú misiu zriaďuje vláda SR

9. konzuláty

1. orgány št. správy zriadené podľa potreby v zahraničí, zriaďovateľ – MZV SR
2. konzulárny zástupca – nereprezentuje štát ako subjekt medz. vzťahov, ale je len výkonným pracovníkom SR, menuje minister MZV SR, pri výkone svojej funkcie podlieha vedeniu a dozoru diplomatického zástupcu.
3. nie je poverený u najvyšších ústavných orgánov prijímacieho štátu, ale spolupracuje s miestnymi orgánmi

18. CHARAKTERISTIKA SPRÁVY OBRANY A SPR. PRÁVA NA ÚSEKU OBRANY

1. podľa čl. 25 Ústavy SR: Obrana SR je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon stanoví rozsah brannej povinnosti. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.
2. v užšom zmysle: obrana ako funkcia štátu
3. v širšom zmysle: systém nižšie uvedených opatrení, ako aj súhrn opatrení realizovaných  v oblasti medzinárodnopolitickej a medzinárodnoprávnej za účelom uplatnenia práva štátu na kolektívnu obranu v zmysle čl. 51 Charty OSN
4. objektom obrany: samostatnosť, celistvosť, jednota štátu a ústavné zriadenie
5. obrana je zameraná na odvrátenie napadnutia alebo ohrozenia republiky vonkajším nepriateľom
6. Obrana štátu je:         - súhrn opatrení, ktorými SR zachováva mier, bezpečnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy.

-  súhrn opatrení SR na boj s terorizmom, kt. vykonávajú spravodajské služby, súdy, prokuratúra, ozbrojené zbory a ozbrojené sily SR.

1. Systém obrany štátu tvorí súhrn prvkov a opatrení štátu, ktorých prostredníctvom ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, súdy, prokuratúra, orgány miestnej štátnej správy, obce, vyššie územné celky, iné právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby vytvárajú predpoklady na zabezpečenie obrany štátu a na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

1. V čase vojny alebo vojnového stavu sa na zabezpečenie riadenia obrany štátu vytvára hlavné miesto riadenia; je určené pre predsedu vlády SR, prezidenta SR, podpredsedu Bezpečnostnej rady SR a jej členov.
2. Spravujúce subjekty v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú plnenie úloh súvisiacich so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu a preverujú prijaté opatrenia potrebné na obranu štátu najmä vykonávaním kontrol a mobilizačných cvičení.
3. Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav možno len za podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone
4. základná úloha verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu: je vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov

19. SPRAVUJÚCE  SUBJEKTY  NA  ÚSEKU  SPRAVY  OBRANY A ICH PÔSOBNOSŤ

- normy SP na úseku obrany (najmä zák. č. 319/2002 Zz o obrane SR) vymedzujú pôsobnosť štátnych orgánov a samosprávy

1. prezident

1. je hlavným veliteľom OS
2. na návrh vlády vyhlasuje vojnový stav a výnimočný stav, na základe rozhodnutia NR vypovedá vojnu
3. návrh vlády SR nariaďuje mobilizáciu ozbrojených síl
4. menuje a povyšuje generálov
5. na úseku obrany štátu môže ŠO a iným PO, ktoré plnia úlohy súvisiace so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu navrhovať opatrenia a vyžadovať informácie o stave obrany štátu; sú povinné vyhovieť

2. Národná rada Slovenskej republiky

1. rozhoduje o základných otázkach bezpečnosti a obrany štátu,
2. schvaľuje základné koncepcie bezpečnosti a obrany štátu a zásadné strategické dokumenty
3. vykonáva kontrolu plnenia úloh bezpečnosti a obrany štátu.

3. Vláda Slovenskej republiky

1. riadi činnosť ministerstiev ..., riadi proces obranného plánovania, rozhoduje o zásadných opatreniach prípravy na obranu štátu,

4. Ministerstvo obrany SR

2. pripravuje pre vládu návrh na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl s návrhom na nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe; povolať vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby; vykonať odvod registrovaných občanov; výkonu alternatívnej služby občanom
3. riadi, koordinuje a kontroluje prípravu a priebeh mobilizácie ozbrojených síl,

5. Ďalšie ministerstvá, OÚŠS, iné OŠS s celoštátnou pôsobnosťou

1. pripravujú a uskutočňujú opatrenia na zabezpečenie obrany štátu a kontrolujú prípravu a plnenie týchto opatrení,
2. podieľajú sa na rozvoji systému obrany štátu

6. Krajský úrad

1. koordinuje a kontroluje v súčinnosti s vyšším územným celkom prípravu a zabezpečenie plnenia úloh potrebných na obranu štátu obvodnými úradmi a obcami,
2. vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

7. Obvodný úrad

1. koordinuje činnosť obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,
2. rozhoduje o povinnosti PO, FO v čase vojny al. vojnového stavu plniť prac. povinnosť, poskytnúť ubytovanie, vecné prostriedky na plnenie úloh obrany tak, aby nedošlo k ohrozeniu zásobovania základ. potravinami, vodou, energiami, zdravotníckym zabezpečením a k ohrozeniu základnej veterinárnej ochrany územia – nie je možné odvolanie

8. Obec

1. vedie evidenciu PO a FO, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, HZZ a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,
2. pri plnení úloh obrany štátu podľa tohto zákona financovaná formou štátnych dotácií

9. Vyšší územný celok

1. v súčinnosti s KÚ a obcami sa podieľa na príprave a kontrole zabezpečenia úloh obrany štátu v obvode svojej pôsobnosti,
2. pri plnení úloh obrany štátu podľa tohto zákona financovaný formou štátnych dotácií.

10. Vyššia vojenská správa

1. je PO s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá vykonáva štátnu správu na úseku obrany štátu
2. zriaďovateľ – ministerstvo, rozpočtová organizácia - na ŠR MO SR.
3. na čele je riaditeľ – vymenúva/odvoláva minister obrany SR
4. riadi a koordinuje činnosť územných vojenských správ
5. spolupracuje s orgánmi a osobami pri plnení úloh obrany štátu,
6. vykonáva v II. stupni ŠS na úseku obrany vo veciach – ak v I. stupni konajú územné vojenské správy.

11. Územné vojenské správy

1. sú PO, vykonávajú v I. stupni ŠS na úseku obrany štátu
2. zriaďovateľ – ministerstvo, rozpočtové organizácie rozpočtová organizácia - na ŠR MO SR.
3. na čele je riaditeľ – vymenúva/odvoláva minister obrany SR
4. Územným obvodom územnej vojenskej správy je kraj.
5. vedie:    - evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených   síl a povoláva ich na výkon mimoriadnej služby,

1. dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby a povoláva evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby
2. povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu,
3. evidenciu občanov, ktorí vykonali štátnu službu profesionálnych vojakov v ozbrojených silách po zániku ich brannej povinnosti,
4. podieľa sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu najmä v oblasti: a/ civilného núdzového plánovania, b/ krízového riadenia, c/ brannej výchovy obyvateľstva, d/ podpory činnosti vojenských záujmových združení,

6. spolupracuje s OMŠS, obcami, VÚC, PO, FO pri plnení úloh, a s Obv. úradom pri výkone kontroly plnenia úloh a pri usmerňovaní obcí,
7. prejednáva v I. stupni priestupky a správne delikty, ukladá pokuty za priestupky a správne delikty

Ozbrojené sily - VÝKONNÝ PRVOK OBRANY SR

1. Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky sú vojenské útvary ozbrojených síl
2. úlohou: je zaručovať obranu SR a bezpečnosť štátu pred vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv
3. Generálny štáb OS SR na čele s náčelníkom
4. zložky: pozemné sily, vzdušné sily, sily výcviku a podpory

Bezpečnostná rada:

5. v čase mieru: sa ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému SR, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti; pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti SR, predchádzanie a riešenie krízových situácií; fungovanie v čase mieru - osobitný zákon.
6. v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu: vykonáva jej ústavné právomoci vlády - ak je znemožnená činnosť vlády, až do obnovenia jej činnosti s výnimkou rozhodovania o programe vlády a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestie vo veciach priestupkov
7. má 9 členov, pri výkone funkcie sú nezastupiteľný, predsedom je predseda vlády, ďalší členovia sú menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády

Parlamentná rada:

8. ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť NR SR, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti s výnimkou uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda, vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou, uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie referenda, podania obžaloby na prezidenta
9. predsedom PR je predseda NR SR; za činnosť sa zodpovedá NR SR.

Bezpečnostná rada kraja

Bezpečnostná rada obvodu

20. PRÁVNE  POSTAVENIE  FO a PO  PODĽA  PREDPISOV  NA ÚSEKU  OBRANY

1. v záujme obrany štátu je možné určovať osobitné povinnosti a obmedzenia práv inak ústavou zaručovaných. Z hľadiska adresátov (povinných subjektov) sú konštruované univerzálne, t.j. vzťahujú sa na každého, na FO i PO, a to buď priamo alebo nepriamo

1. PO,  FO  oprávnené na podnikanie a FO sú povinné plniť úlohy na úseku obrany štátu v rozsahu určenom ObvÚ na  základe požiadaviek územnej vojenskej správy
2. môžu byť občanom uložené povinnosti týkajúce sa zmeny pracovnoprávnych vzťahov,
3. každý musí poskytnúť vecné prostriedky na účely obrany, povinnosť poskytnúť ubytovanie a priestory pre súčasti ozbrojených síl, zabezpečovať uskladňovanie, doplňovanie a ochraňovanie majetku štátu určeného na plnenie úloh obrany
4. FO sú povinné plniť pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu uloženú obvodným úradom
5. v čase vojny al. vojnového stavu možno vo ver. záujme a na účely obrany vyvlastniť nehnuteľnosti
6. povinnosti a obmedzenia sú ukladané zásadne v prípadoch, keď zdroje a prostriedky štátu a ozbrojených síl nepostačujú na splnenie úloh obrany, keď ich nemožno zabezpečiť inak ( zás. subsidiarity ) a za náhradu

1. Branná povinnosť je povinnosť:         a) podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,

b) vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

- vzniká občanovi mužovi 1.1. kalendárneho roka, v kt. dovŕši 19 r. veku, ak má trvalý pobyt na území SR a iným mužom(občanom, cudzincom – možno prevziať dobrovoľne len v celom rozsahu.)

- zánik: občan sa stal trvale nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu; prestal byť občanom; skončil mu trvalý pobyt v SR; 45 r. veku bez vojenskej hodnosti, vojaka 1. stupňa, vojak 2. stupňa 31.12. kalendárneho roka; 55 r. veku v iných vojenských hodnostiach 31.12. kalendárneho roka; bol uznaný za ZŤP; bol pozbavený SnPÚ, al. mu bola obmedzená; smrťou al. vyhlásením za mŕtveho..

2. Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu; o ročníkoch registrovaných občanov povolaných na odvod rozhoduje prezident SR na návrh vlády SR
3. profesionálny vojak v OS SR:        - vykonáva štátnu službu,

- občana, ktorý písomne požiadal o prijatie, 18 r., je bezúhonný, spoľahlivý, zdravotne spôsobilý, psychicky spôsobilý a fyzicky zdatný, ovláda štátny jazyk, nie je členom politickej strany al. hnutia, má št. občianstvo SR, trvalý pobyt na území SR, má plnú SnPÚ, spĺňa vzdelanie, kvalifikačné predpoklady a predpoklady ustanovené osobitnými predpismi, ku dňu prijatia nevykonáva činnosti, kt. sa s povolaním nezlučujú (§11 a 12), súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu, úspešne absolvoval výberové konanie.

4. vojak v zálohe: je občan, 1/ kt. skončil služobný pomer profesionálneho vojaka, 2/ ktorý vykonal mimoriadnu službu, 3/ ktorý skončil služobný pomer príslušníka PZ, ZVaJS, SIS, Železničnej polície, HZZ, NBÚ a colníka a branná povinnosť mu trvá, ak tento zákon neustanovuje inak,
5. vojak mimoriadnej služby: je vojak v zálohe alebo registrovaný občan, ktorý bol odvedený, po prezentácii v OS SR
6. mimoriadna služba = vojenská služba, ktorú je povinný vykonať občan, kt. vznikla branná povinnosť v období krízovej situácie
7. alternatívna služba je iná služba namiesto mimoriadnej služby, kt. je registrovaný občan alebo vojak v zálohe povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Vyhlásenie o odopretí výkonu nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh. Ak prezident SR nariadi povolať evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby, územná vojenská správa ich povolá na jej výkon.
8. zálohy ozbrojených síl: - sa vytvárajú na doplňovanie ozbrojených síl v období krízovej situácie.

- tvoria: a) občania, ktorí skončili služobný pomer profesionálneho vojaka

b) občania povolaní na výkon mimoriadnej služby po jej skončení

c) občania, ktorí skončili služobný pomer v PZ, ZVaJS, SIS, , Železničnej polícii, HZZ, NBÚ a colníka

a branná povinnosť im trvá.

                                - Členia sa na aktívne a ostatné (v čase bezpečnosti sa nepripravujú)

10. VOJNA: - vypovie prezident na základe rozhodnutia NR SR len za podmienky, že SR je napadnutá cudzou mocou, kt. jej vypovedala vojnu alebo kt. bez vypovedania vojny narušila jej bezpečnosť, al. za podmienky, že vypovedaním vojny SR plní záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti alebo z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu; vypovedanie vojny sa vzťahuje na celé územie SR
11. VOJNOVÝ STAV: môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že SR bezprostredne hrozí vypovedanie vojny al. napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny.; Vyhlásenie sa vzťahuje na celé územie SR.
12. VÝNIMOČNÝ STAV: môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na OV moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok al. k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, kt. svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou OV moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov; výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, najdlhšie na 60 dní. (možnosť predĺžiť max. o 30 dní).
13. NÚDZOVÝ STAV: môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, ŽP al. k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, najdlhšie na 90 dní.
14. KRÍZOVÁ SITUÁCIA MIMO ČASU VOJNY A VOJNOVÉHO STAVU: obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení zákonných podmienok na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu

570/2005        z. o brannej povinnosti

                Predmet: rozsah brannej povinnosti, odvod, národná registrácia, prieskum zdrav. spôsobilosti, zálohy OS SR, povolanie, prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby

                !!! Tento zákon zrušil Z. č. 370/1997 o vojenskej službe!!!

569/2005        z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

        Predmet: alternatívna služba v čase vojny, vojnového stavu, spôsob odopretia výkonu služby, evidencia registrovaných občanov a vojakov v zálohe k AS, povolávanie vojakov v zálohe k alternatívnej službe

346/2005        z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl

                Predmet: úprava práv. vzťahov o št. službe prof. vojakov, použitie Zákonníka práce (lex generali) len ak to ustanoví tento zákon, právne vzťahy prof. vojaka pri vykonávaní št. služby = vzťahy prof. vojaka k SR.

21. SPRÁVA  ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO ŠKOLSTVA

- zák. č. 29/1984 Zb – (školský zákon) o sústave základných a stredných škôl (*pn 540/2004)

1. sústava  základných a stredných škôl:

1. základné školy

        a/ základná škola    - poskytuje základné vzdelanie

- má spravidla 9 ročníkov s možnosťou zriadenia 0-tého ročníka. Od 5. ročníka sa spravidla diferencuje podľa záujmov a schopností žiakov

        b/ základná škola s materskou školou

2. stredné školy - poskytujú stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie a pripravujú ich na výkon povolaní a činností v národnom hospodárstve, správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach života; pripravujú žiakov aj na štúdium na VŠ

        a/ stredné odborné učilište        

- pripravuje na výkon robotníckych povolaní a odborných činností zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Toto štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou

- pripravuje v študijných odboroch na výkon niektorých náročných robotníckych povolaní a niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Toto štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou

b/ gymnázium - je všeobecnovzdelávacia vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na VŠ, na výkon niektorých činností v správe, kultúre a v ďalších oblastiach, má min. 4. a max. 8. ročníkov

c/ stredná odborná škola - pripravuje predovšetkým na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych; pripravuje aj na štúdium na vysokej škole. Dĺžka štúdia: spravidla 4. roky        

d/ učilište - poskytuje odbornú prípravu na výkon povolania žiakom, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku na ZŠ v nižšom než 9. ročníku alebo 9. ročník neukončili úspešne, ako aj žiakom, ktorí úspešne neukončili ZŠ  po 9. rokoch školskej dochádzky. Príprava v učilišti sa ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky

1. školy sa môžu spájať splynutím do združenej strednej školy, kt. sa zriaďuje podľa siete škôl a šk. zariadení (združená stredná škola - vznikla splynutím a/ a c/ s rovnakým al. podobným obsahom)

3. špeciálne školy - zabezpečuje sa vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorým ich postihnutie nedovoľuje vzdelávať sa v ostatných školách podľa tohto zákona. Vykonáva sa špeciálnymi formami a metódami s možnosťou využitia kompenzačných pomôcok s cieľom začleniť žiakov do pracovného procesu a života spoločnosti

     - sú to: špeciálne ZŠ, špeciálne SŠ, praktická škola, odborné učilištia

školy pre záujmové vzdelávanie - základná umelecká škola

školy riadené inými orgánmi : a/ vojenské stredné školy - riadi MO: vojenské gymnázium, vojenské stredné odborné školy, vojenské stredné odborné učilištia

b/ stredné školy PZ a vojsk ministerstva vnútra

c/ stredné školy požiarnej ochrany

súkromné školy - sú školami podľa školského zákona: súkromné ZŠ, súkromné SŠ, súkromné SOU,  súkromné špeciálne školy, súkromné ZUŠ, súkromné strediská praktického vyučovania.

cirkevné školy - sú školami podľa školského zákona: cirkevné ZŠ, cirkevné špeciálne školy, cirkevné SŠ, cirkevné strediská praktického vyučovania, cirkevné ZUŠ, cirkevné učilištia

- zák. č. 596/2003 Zz o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

1. štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení podľa zákona vykonávajú: a) riaditeľ školy al. škol. zariadenia, b) obec, c) samosprávny kraj, d) kraj. školský úrad, e) Štátna školská inšpekcia, f) MŠ SR, g) iné ÚOŠS;
2. školskú samosprávu vykonávajú: rada školy alebo rada školského zariadenia, obecná školská rada, územná školská rada, žiacka školská rada.
3. Školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania:

5. možno zriadiť až po jeho zaradení do siete,
6. zriaďovateľom môže byť obec, samosprávny kraj, krajský školský úrad, štátom uznaná cirkev alebo náb. spoločnosť, iná PO al. FO
7. škola = ZŠ + SŠ
8. školské zariadenie =  a) výchovno-vzdelávacie zariadenia, b) špeciálne výchovné zariadenia, c) poradenské zariadenia, d) záujmovo-vzdelávacie zariadenia, e) školské účelové zariadenia

A/ štátnu správu vykonávajú:

1. riaditeľ- ak je škola alebo škol. zariadenie PO, je jej zamestnancom; vykonáva ŠS v 1. stupni, ak je zriaďovateľom  krajský  školský  úrad, vymenúva/odvoláva ho zriaďovateľ na návrh rady školy

4. obec     - pri prenesenom výkone ŠS zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete

9. vykonáva ŠS v I. st. vo veciach ohrozovania  výchovy a  vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka
10. školský úrad vykonáva ŠS v II. st. vo veciach, ak v I. st. rozhodol riaditeľ ZŠ, kt. je obec zriaďovateľom
11. školským  úradom  je  obec,  ktorá  je  zriaďovateľom škôl s celkovým počtom najmenej 1 000 žiakov
12. kontroluje dodržiavanie VZPP, vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov, poskytuje odbornú a poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam, vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie a na plnenie povinnej školskej dochádzky v ZŠ
13. vykonáva správu škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom a zabezpečuje ich materiálno-technické zabezpečenie, podmienky na stravovanie,
14. vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami

5. samosprávny kraj - pri  prenesenom výkone ŠS zriaďuje a zrušuje podľa siete  stredné školy, učilištia, strediská praktického vyučovania

- vykonáva ŠS v 2. stupni vo veciach, v  ktorých v I.  st. rozhodol riaditeľ vyššie uvedených škôl

- vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie a na plnenie povinnej školskej dochádzky v SŠ

- zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským školským úradom pre školy, ktorých je zriaďovateľom

- vykonáva správu škôl a školských zariadení, zabezpečuje podmienky na stravovanie detí a žiakov vo všetkých školách a školských zariadeniach, kt. je zriaďovateľom, a to formou zriaďovania zariadení školského stravovania

- vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami

6. krajské  školské  úrady - na výkon  miestnej štátnej správy v školstve

        - sú rozpočtové organizácie štátu, sú finančnými vzťahmi zapojené  na rozpočet  MŠ SR, ktoré voči nim  plní funkciu zriaďovateľa

       - rozhoduje v 2. stupni  vo veciach, v ktorých v 1. stupni rozhoduje: a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktorého je  zriaďovateľom, b) riaditeľ zákl. školy, ktorej  zriaďovateľom je obec, ktorá nie je školským úradom

       - rozhoduje v 1. stupni vo veciach rozhodovania o rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných ZŠ a SŠ v zahraničí

       - rozhoduje v 2. stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého žiaka alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka, ak. v 1.st. rozh. obec

       - kontrola vo veciach činností a plnenia úloh obcí a VÚC v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry

       - riadi ho prednosta, kt. vymenúva/odvoláva vláda SR na návrh min. školstva

       - zriaďuje a zrušuje podľa siete: ZŠ, SŠ,  strediská praktického vyučovania ak to vyžadujú osobitné podmienky; špeciálne MŠ, ZŠ, SŠ; praktické školy, odborné učilištia, špeciálne výchovné zariadenia, školy s výchovou a vzdelávaním v cudzom jazyku podľa osobit. p., zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva, pedagogicko-psychologické poradne pre predškolské zariadenia, ZŠ, SŠ, školské zariadenia, kt. sú súčasťou školy al. šk. zariadenia

7. štátna školská inšpekcia- je orgán ŠS v školstve, plní funkciu  kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad  úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok  vrátane praktického vyučovania v školách  a  školských  zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania, na pracoviskách praktického vyučovania   a  vo vzdelávacích  ustanovizniach; vybavuje sťažnosti a petície; je rozpočtová organizácia so sídlom v BA, zapojená na rozpočet MŠ SR; Súčasťou sú školské inšpekčné centrá. Hl. škol. inšpektora – menuje/odvoláva na 5 r. minister  
8. ministerstvo riadi výkon ŠS na úseku školstva vypracovávaním koncepcií a vydávaním VZPP,  smerníc  a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní a kontroluje tento výkon.

Vykonáva ŠS v 2. stupni vo veciach v kt. v 1. stupni rozhoduje krajský školský úrad. Schvaľuje sieť škôl.

9. iné ústredné orgány ŠSP

B/ územnú samosprávu vykonávajú:

1. obce pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje: ZUŠ, MŠ, školské kluby detí, školské strediská záujmovej činnosti, CVČ, zariadenia školského stravovania pre žiakov ZŠ a pre deti MŠ, jazykové školy pri ZŠ, strediská služieb škole.

Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský školský úrad

2. samosprávny kraj pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje: ZUŠ, záujmovo-vzdelávacie zariadenia okrem jazykových škôl pri ZŠ, domovy mládeže, zariadenia školského stravovania, zariadenia praktického vyučovania, strediská služieb školy, ŠvP, CVČ s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja, školské strediská záujmovej činnosti

1. akreditačná komisia = poradný orgán vlády

22. SAMOSPRÁVNE  ORGÁNY  PRI  VÝKONE  ŠKOLSKEJ  SPRÁVY

= sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány,

1. vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania.
2. funkcia: verejná kontrola, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, OMŠS, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky.
3. orgán školskej samosprávy je uznášania schopný, ak je prítomná nad 1/2 väčšina všetkých členov; na platné uznesenie je potrebný nad 1/2 počet hlasov prítomných členov. (vo veci vymenovania, odvolania al. potvrdenia riaditeľa vo funkcii je potrebný nad 1/2 počet hlasov všetkých členov)
4. školskú samosprávu vykonávajú:

1. rada školy a rada školského zariadenia (rada školy):

- sa zriaďuje pri školách podľa osobitného predpisu (školský zákon - ZŠ a SŠ)

- uskutočňuje výberové konanie a navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, predkladá návrh na odvolanie riaditeľa (vždy s odôvodnením)

- vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy al. školského zariadenia, k návrhu na ich zrušenie

- zloženie: 5 až 11 členov – zvolení: zástupcovia pedagogických zamestnancov, zástupca ostatných zamestnancov školy, zástupcovia rodičov, delegovaní: zástupcovia zriaďovateľa, inej PO al. FO, podieľajúcej sa na výchove a vzdelávaní; pri SŠ: zvolený zástupca žiakov školy

2. obecná školská rada

- sa zriaďuje v obciach s najmenej 3 (2, rozhodnutie obec. zast.) školskými obvodmi al. s min. 10 (5) školami (zariadeniami) na území obce.

- vyjadruje sa k činnosti zriaďovateľov ZŠ, ZUŠ a šk. zariadení, ku koncepcii rozvoja v oblasti vzdelávania zriadených na území obce, k poskytnutým fin. prostriedkom zo ŠR, k pers., mat. a soc. podmienkam zamestnancov škôl, k správe o výsledkoch výchovno-vzdelávacieho procesu na území obce

3. územná školská rada

- sa zriaďuje v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja

- vyjadruje sa k činnosti prísluš. krajského školského úradu, orgánov na úseku školstva, ku koncepcii rozvoja škôl  v územnej pôsobnosti, k rozpisu finančných prostriedkov poskytnutých školám na svojom území z prostriedkov ŠR a mat. podmienkam na činnosť škôl zriadených s. krajom al. krajským školským úradom, k návrhom na zavedenie študijných a učebných odborov a zameraní, k správe o výsledkoch výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach

4. žiacka školská rada

- ak je ustanovená, reprezentuje žiakov SŠ a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy

- je ustanovená vtedy, ak počet jej členov zvolí v tajnom hlasovaní nad 1/2 väčšina žiakov SŠ. O voľbách vyhotovia žiaci zápisnicu, kt. predložia riaditeľovi školy

- má 5 až 11 členov, žiaci, kt. vo voľbách získali najvyšší počet hlasov zo zúčastnených

- sa vyjadruje k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, sa podieľa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy a navonok, predkladá im svoje stanoviská a návrhy, volí a odvoláva zástupcu žiakov do rady školy

23. SPRÁVA  NA ÚSEKU VYSOKÝCH ŠKÔL

vysoké školy         

- zák. č. 131/2002 Zz o vysokých školách (*pn 332/2005)

- sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne, PO

- podľa charakteru: a/ univerzitné - poskytujú  vzdelanie v študijných programoch 2. a 3. stupňa

  - výskumná univerzita: univerzitná VŠ, dosahujúca vynikajúce výsledky v oblasti vedy a techniky, ako aj pri uskutočňovaní študijných programov 3. stupňa

                      b/ neuniverzitné - odborné VŠ; poskytujú vzdelávanie prevažne v št. programoch 1. stupňa

- delenie: 1/ verejné; 2/ štátne; 3/ súkromné

- Formy štúdia: denná alebo externá

- Metódy štúdia: a) prezenčnou metódou - vyučovanie s priamym kontaktom učiteľa so študentom

 b) dištančnou metódou - učiteľ a študent komunikujú prostredníctvom kom. prostriedkov, (počítač. sietí)

 c) kombinovanou metódou

verejné VŠ (20)

1. viď ďalšia otázka

štátne VŠ

2. sú zriadené zákonom, sú to:

a) vojenské vysoké školy, (Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika)
b) policajné vysoké školy, (Akadémia Policajného zboru v Bratislave)
c) zdravotnícke vysoké školy (Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave)

súkromné VŠ

3. (Vysoká škola manažmentu v Trenčíne)
4. PO so sídlom v SR, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná VŠ, ak jej vláda na to udelila súhlas v mene štátu, návrh na jeho udelenie predkladá vláde ministerstvo
5. Vláda štátny súhlas neudelí, ak:  

1. Akreditačná komisia vydala nesúhlasné stanovisko ku každému zo študij. programov,

návrh vnútorných predpisov je v rozpore so zákonmi alebo s inými VZPP

24. SPRÁVA  VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL

verejné VŠ (20)

6. je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom
7. o organizácii a činnosti verejnej VŠ rozhodujú orgány akademickej samosprávy (viď ot. 63)
8. Verejná VŠ sa môže členiť na tieto súčasti:        a/ fakulty, b/ pracoviská, c/ účelové zariadenia
9. Akademická obec VŠ: - zamestnanecká časť: vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, a iní zamestnanci VŠ

  - študentská časť: študenti VŠ.

10. Správna rada VVŠ - je orgán, podporuje posilňovanie väzby VVŠ a spoločnosti, uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti VVŠ, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom, dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola nadobudnúť nehnuteľný a hnuteľný majetok v určitej výške

- má 14 členov, vymenúva/odvoláva minister (6 navrhuje rektor so súhlasom akademického senátu VVŠ, 6 vyberie minister po vyjadrení rektora - najmä predstavitelia verejného života, 1 navrhuje zamestnanecká časť akademického senátu VVŠ, 1 navrhuje študentská časť akademického senátu VVŠ) Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Okrem člena navrh. zamest. časti - nesmú byť členovia zamestnanci príslušnej VVŠ

orgány akademickej samosprávy na VŠ:

VVŠ: akademický senát, rektor, vedecká rada, disciplinárna komisia pre študentov

        FAKULTA: akademický senát, dekan, vedecká rada, disciplinárna komisia pre študentov

1. Akademický senát verejnej vysokej školy

- zloženie: volený zástupci akademickej obce (zamestnanecká a študentská časť); min. 15 členov, (1/3 študenti).

- člení sa na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov.

- schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla školy a fakulty školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie, volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie; návrh predkladá ministrovi do 15 dní od prijatia rozhodnutia, ....

2. Rektor

- je štatutárnym orgánom, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok.

- za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu; prípadne v taxatívne uvedených veciach aj ministrovi

- vymenúva/odvoláva na návrh akademického senátu prezident, funkčné obdobie 4 roky

- predkladá akademickému senátu verejnej vysokej školy na schválenie návrh rozpočtu školy, ministrovi návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom

- zastupujú ho prorektori v rozsahu určenom rektorom,  

3. Vedecká rada verejnej VŠ

- aj umelecká rada VVŠ, vedecká a umelecká rada VVŠ a na odbornej vysokej škole akademická rada VVŠ,

- členov vymenúva a odvoláva rektor po schválení akademickým senátom, funkčné obdobie 4 roky

- členmi sú významní odborníci z oblastí, v kt. škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú al. ďalšiu tvorivú činnosť. (min. ¼ max. 1/3 členov nie sú členmi akademickej obce tejto školy

- prerokúva dlhodobý zámer verejnej vysokej školy, min. 1x rok hodnotí úroveň školy vo vzdelávacej činnosti

- predsedom vedeckej rady je rektor

4. Disciplinárna komisia verejnej VŠ pre študentov

- prerokúva disciplinárne priestupky tých študentov VVŠ, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.

- členov vymenúva z členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom rektor. ½ tvoria študenti

- Vedúcimi zamestnancami VVŠ sú kvestor a jednotliví vedúci súčastí verejnej vysokej školy

5. Fakulta:         Akademický senát (min 11 členov, 1/3 študenti...)

Dekan         - je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty; zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty a rektorovi za svoju činnosť ak vo veciach koná v mene VŠ za hospodárenie fakulty a ďalšiu činnosť v rozsahu urč. vnútornými predpismi VVŠ, vymenúva/odvoláva ho na návrh akademického senátu fakulty rektor.

Vedecká rada f.  – členov vymenúva/odvoláva so súhlasom akademického senátu fakulty dekan

Disciplinárna komisia pre študentov  - prerokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie dekanovi, členov vymenúva z členov akademickej obce po schválení akademickým senátom f. dekan; 1/2 tvoria študenti

25. SÚSTAVA  ORGÁNOV  SPRÁVY  ZDRAVOTNÍCTVA

- zák. č. 576/2004 Z.z. o zdrav. starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdrav. starostlivosti (*pn 282/2006)

- zák. č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov:-

Verejné zdravotníctvo = systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia

ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ:

1. ministerstvo zdravotníctva SR

1. ako ÚOŠS na úseku zdravotnej starostlivosti v rámci svojej pôsobnosti vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít rozvoja štátnej zdravotnej politiky,
2. odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ZS), prevádzkuje informačný systém a vedie národné zdravotnícke registre, osobitnú zdravotnú dokumentáciu, spravuje register poskytovateľov ZS
3. riadi a kontroluje výchovu a výučbu, výskum, vydáva osvedčenia o akreditácii špecializačných študijných programov a o akreditácii certifikačných študijných programov, je notifikačným orgánom vo veciach ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov,
4. zabezpečuje koordináciu medzi orgánmi, PO, FO, medzinárodnú spoluprácu na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti, usmerňuje prenesený výkon ŠS na úseku zdravotníctva uskutoč. samosprávnymi krajmi,
5. usmerňuje výkon štát. zdravot. dozoru, kontroluje výkon verejného zdravotníctva v SR, zriaďuje národné referenčné centrá a vedie register národných referenčných centier
6. rozhoduje v 2. stupni o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré v 1.stupni vydal úrad verejného zdravotníctva

2. výkon miestnej štátnej správy na úseku zdravotníctva

samosprávny kraj vykonáva prenesený výkon ŠS:

1. určuje poskytovateľa osobe pri odmietnutí jej návrhu na uzatvor. doh. o poskytovaní ZS, lekára na vykonanie odvodu,
2. vykonáva dozor nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom
3. spolupracuje s MZ SR a zabezpečuje plnenie úloh uložených MZ SR týkajúcich sa zdravotníctva,
4. na plnenie úloh na úseku zdravotníctva ustanovuje: lekára samosprávneho kraja a sestru samosprávneho kraja, (vymenúva/odvoláva predseda samosprávneho kraja so súhlasom MZ SR; sestra samosprávneho kraja plní úlohy - vo vzťahu k poskytovaniu ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie)

VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO okrem MZ SR (kompetencie vyššie):

3. Úrad verejného zdravotníctva SR

1. rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie SR, sídlo v BA, zapojená rozpočet MZ SR
2. riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ – vymenúva/odvoláva minister zdravotníctva SR
3. v podpore verejného zdravia (VZ): vykonáva identifikáciu zdravotných rizík a navrhuje riešenie v oblasti VZ, prevenciu ochorení a iných porúch zdravia a dohľad nad jej vykonávaním, výchovu spoločnosti ku zdraviu cez siete poradní zdravia
4. v ochrane VZ: využíva systémy rýchleho varovania pri ohrození VZ, riadi, usmerňuje a kontroluje výkon ŠS uskutoč. regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, rozhoduje v 2.stupni o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré v 1.stupni vydal regionálny úrad verejného zdravotníctva, vykonáva štátny zdravotný dozor,
5. ďalšia činnosť v ochrane VZ: pred účinkami ionizujúceho žiarenia, v oblasti kozmetických výrobkov.

4. Regionálne úrady verejného zdravotníctva

6. rozpočtová organizácia štátu (36), zapojená rozpočet MZ SR, riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ – vymenúva/odvoláva so súhlasom ministra zdravotníctva riaditeľ úradu verejného zdravotníctva
7. vykonáva hodnotenie dopadov na verejné zdravie na regionálnej úrovni a na lokálnej úrovni, vykonáva prevenciu ochorení a iných porúch zdravia a dohľad nad jej vykonávaním, zabezpečuje monitorovanie kvality pitnej vody u spotrebiteľa a vody na kúpanie v prírodných kúpaliskách, schvaľuje prevádzkové poriadky, vykonáva štátny zdravotný dozor, (RÚ v BB) vedie centrálny register prenosných ochorení v Slovenskej republike a peľovú informačnú službu.
8. Národné referenčné centrum je na účely tohto zákona špecializované pracovisko úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva – epidemologický dohľad, expertízna, metodická a publikačná činnosť.

5. Ďalšie orgány verejného zdravotníctva: MO SR, MV SR, MDPaT SR, MS SR, SIS

3. iné subjekty, podieľajúce sa na ochrane zdravia: Zdravotné poisťovne (VšZP), Úrad pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami, Stavovské organizácie (komory: Slovenská lekárska k., Slov. k. zubných lek., Slov. lekárnická k., Slov. k. sestier a pôrod asistentiek, Slov. k. iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov), Etická komisia (zriaďovateľ MZ SR, VÚC, poskytovateľ ústavnej starostlivosti Slov. k.

TRANSFORMÁCIA ŠTÁTNYCH ORGANIZÁCIÍ

Štátna organizácia, kt. bola zriadená podľa osobitného predpisu (zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebola ku dňu účinnosti tohto zákona prevedená podľa osobitných predpisov(Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby) alebo zmenená podľa osobitných predpisov, (Zákon č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon)) sa transformuje na akciovú spoločnosť založenú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona ("akciová spoločnosť"). Zakladateľom akciovej spoločnosti je štát; v jeho mene koná ministerstvo zdravotníctva. Zakladateľskú listinu a stanovy akciovej spoločnosti schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva zdravotníctva. Založenie, vznik, postavenie a právne pomery akciovej spoločnosti spravuje osobitný zákon, (Obchodný zákonník) ak zákon neustanovuje inak. Osobitný zákon (Zákon č. 92/1991 Zb.) sa pri založení a vzniku akciovej spoločnosti nepoužije.

Akciová spoločnosť môže najdlhšie do 31. decembra 2006 odo dňa jej vzniku podnikať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozsahu činností, ktoré vykonáva štátna organizácia. Po uplynutí tejto doby môže akciová spoločnosť vykonávať tieto činnosti len na základe povolenia podľa zákona. Dňom vzniku akciovej spoločnosti zaniká štátna organizácia.

26. SÚSTAVA POSKYTOVATEĽOV ZDRAVOTNEJ  STAROSTLIVOSTI

- zák. č. 576/2004 Zz o ZS, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ZS) (*pn 282/2006)

- zák. č. 577/2004 Zz o rozsahu ZS uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia (*pn 522/2006)

- zák. č. 578/2004 Zz o poskytovateľoch ZS, zdravotníc. pracovníkoch, stavovských organiz. v zdravotníctve (*pn 18/2007)

4. Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, s cieľom predĺženia života FO, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
5. zdravotná starostlivosť zahŕňa: prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,  ošetrovateľskú starostlivosť, pôrodnú asistenciu
6. Neodkladná zdravotná starostlivosť je: 1/ ZS poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život, bez rýchleho poskytnutia ZS môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. 2/ ZS poskytovaná pri pôrode. 3/ Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, alebo medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu, kt. vykonávajú poskytovatelia záchrannej ZS.
7. Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených zák. č. 578/2004 Zz
8. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je: FO, al. PO, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia alebo živnostenského al. FO, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
9. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas, ak v zák. č. 576/2004 Zz nie je ustanovené inak
10. Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania ZS je vedenie zdravotnej dokumentácie

1. na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú: preventívne prehliadky; neodkladná zdravotná starostlivosť; lieky poskytované v rámci ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti; niektoré individuálne pripravované lieky; zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny poskytované v rámci ústavnej starostlivosti; kúpeľná starostlivosť, ak nadväzuje na ambulantnú alebo ústavnú starostlivosť.

formy poskytovania zdravotnej starostlivosti

2. ambulantná starostlivosť = sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie ZS ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, kt. poskytuje.

1. všeobecná - poskytuje poskytovateľom určený lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria ("všeobecný lekár ") a poskytovateľom určená sestra s príslušnou odbornou spôsobilosťou

2. špecializovaná  - poskytuje poskytovateľom určený lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo, zubný lekár ("lekár špecialista") alebo zdravotnícky pracovník s prísl. odbor. spôsobil.

3. ústavná starostlivosť (ÚS) = sa poskytuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie ZS dlhšie ako 24 hodín, alebo na základe rozhodnutia súdu

Odporúčanie ošet. lekára na prijatie do ústav. starostlivosti zahŕňa odôvodnenie prijatia a výpis zo zdr. dokumentácie

Poskytovateľ prepustí osobu z ÚS a) po pominutí dôvodov ÚS,
b) pri jej preložení k inému poskytovateľovi ÚS
c) na jej vlastnú ž. alebo na žiadosť jej zákonného zástupcu, ak napriek náležitému poučeniu odmieta ÚS, ak nejde o ÚS uloženú súdom alebo o ktorej zákonnosti rozhoduje súd

4. lekárenská starostlivosť - upravuje osobitný predpis a to zák. č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (*pn 522/2006)

práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

5. Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
6. Právo na poskytovanie ZS rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v ZS a zakazuje sa diskriminácia
7. Každý má právo na výber poskytovateľa. Výnimky: 1/ osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, 2/ žiadateľa o azyl, 3/ príslušníka OS SR, PZ, SIS, NBÚ, ZVaJS, Železničnej polície, HZZ, ak mu určil poskytovateľa služobný orgán alebo služobný úrad

každý má právo na:

8. ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity,
9. informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu, informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia ZS, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia ZS, na odmietnutie poskytnutia ZS okrem prípadov, v kt. podľa tohto zákona možno poskytnúť ZS bez informovaného súhlasu,
10. na rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume,
11. odmietnutie pitvy podľa osobit. predpisu, odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti,
12. zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu ZS, ak v prípadoch podľa osobit. predpisu nie je zdravotnícky pracovník zbavený mlčanlivosti,
13. zmiernenie utrpenia, a humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.

Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú

14. poskytovanie stravovania,  pobytu na lôžku počas poskytovania ústavnej starostlivosti,
15. spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ZS v el. forme,  štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu na účely zdravotného poistenia,
16. doprava,
17. pobyt sprievodcu osoby v ústavnej starostlivosti,
18. vypracovanie lekárskeho posudku,
19. poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie

SÚHLAS  NA  POSKYTOVANIE  ZDRAVOTNEJ  STAROSTLIVOSTI

- zák. č. 576/2004 Zz o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti  (*pn 282/2006)

1. na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas, ak v zák. č. 576/2004 Zz nie je ustanovené inak

POUČENIE:

2. povinnosť ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka poskytnúť poučenie = informovať FO o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia ZS, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia ZS, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a),  
3. FO je         – FO, ktorej sa má poskytnúť ZS, al. iná ňou určená osoba

- zákonný zástupca, opatrovník, poručník, iná FO ako rodič („zákonný zástupca“), ak osobou, ktorej sa má ZS, je maloleté dieťa, osoba pozbavená alebo s obmedzenou SnPÚ , t.j. osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas a aj osobu nespôsobilú dať informovaný súhlas (vhodným spôsobom)

- žena, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom

1. povinnosť poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť.
2. Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa urobí písomný záznam.

INFORMOVANÝ SÚHLAS:

= preukázateľný súhlas s poskytnutím ZS, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.

= aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím ZS, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, výnimky: účasť na biomedicínskom výskume, darovanie alebo prijatie orgánov, tkanív a buniek z tela živého darcu a sterilizácia

1. osoba oprávnená dať informovaný súhlas = osoba, ktorej sa poskytuje dáva poučenie, t.j. FO, kt. sa má ZS poskytnúť,

       = zákonný zástupca, ak FO, kt. sa má ZS poskytnúť, je nespôsobilá ho dať

       = žena, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa §6a)

1. Ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas: poskytovateľ môže dať návrh na súd, ak je to v záujme osoby nespôsobilej, ktorej sa má ZS. Súhlas súdu potom nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len zdravotné výkony nevyhnutné na záchranu života tejto osoby.
2. osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti
3. Každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať.
4. nevyžaduje sa v prípade:         a) neodkladnej starostlivosti, ak ho nemožno včas získať, ale ho možno predpokladať,

b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu

c) ústav. starost., ak ide o osobu, kt. šíri prenosnú chorobu závažne ohrozujúcu jej okolie,

d) ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, kt. v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, al. ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

1. Spôsob, obsah, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, jeho odmietnutie a odvolanie sú súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie. Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca, súčasťou zápisu je aj vyjadrenie osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas.
2. § 6a): V prípade ženy, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom (§ 11 ods. 10), je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný poskytnúť poučenie tejto žene. Informovaný súhlas dáva žena, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Ostatné ustanovenia o poučení a informovanom súhlase platia rovnako. Takáto žena má podľa § 11 ods. 10 právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov.

27. SPRÁVA  KULTÚRY  -  VYMEDZENIE POJMU

1. širšie poňatie: = súhrn materiálnych a duchovných hodnôt vytvorených ľuďmi v procese historického vývoja; je blízke pojmu civilizácia,
2. užšie poňatie- pozitívnym výpočtom činností:

1. umenie, osvetová, divadelná činnosť,
2. pamiatková starostlivosť,
3. vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, činnosť hromadných info. prostriedkov,
4. knižničná č., činnosť múzeí a galérií,
5. realiz. autorského práva,
6. vecí cirkví a náboženských spol.,
7. verejné kultúrne podujatia
8. a určité druhy výroby a obchodu v tejto oblasti

3. vytváranie podmienok na realizáciu ústavných práv (=Úlohy a funkcie VS na úseku kultúry):

1. sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, prejavu, umeleckej tvorby,
2. pr. na informácie,
3. pr. na výsledky tvorivej duševnej činnosti,
4. prístupu ku kultúrnemu bohatstvu,
5. pr. nár. a etnických menšín rozvíjať svoju kultúru

4. pojem VS- ako cieľavedomú, organizujúcu, výkonnú, nariaďovaciu a kontrolnú činnosť uskutočňovanú normami spr. práva splnomocnenými subjektmi na napĺňanie verejnej kultúrnej politiky; patrí do správy v oblasti kultúrnej a sociálnej

28. SUBJEKTY  SPRÁVY  KULTÚRY

1. vláda

1. určuje zásady výkonu štátnej politiky vo veciach kultúry
2. koordinuje činnosť,  riadi a kontroluje výkon uskutočňovaný KÚ a Obv.Ú.
3. kontrolu vo vzťahu k orgánom ŠSP vykonáva tiež Úrad vlády

2. ministerstvo kultúry (MK)

1. je ústredným orgánom ŠSP pre:

a) štátny jazyk,
b) ochranu pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo,
c) umenie,
d) autorské právo a jemu príbuzné práva,
e) osvetovú činnosť a ľudovú umeleckú výrobu,
f) podporu kultúry národnostných menšín,
g) podporu kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí,
h) prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí
i) vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami,
j) médiá a audiovíziu

2. pôsobnosť vykonáva najmä koncepcií rozvoja jednotlivých úsekov kultúry
3. koordinácia a kontrola podriadených kultúrnych ustanovizní, umeleckých fondov a umel. zväzov a činnosť slov. inštitútov v zahraničí
4. minister kultúry schvaľuje štatúty umeleckých fondov, zriaďuje múzeá, galérie a divadlá celoslovenského významu

3. orgány miestnej ŠSP vo veciach kultúry

A/ krajský úrad

1. riadi a kontroluje výkon ŠS vo veciach kultúry realizovaný ObÚ, vo vzťahu k ObÚ je odvolacím orgánom v SK
2. vyhlasuje územia za pamiatkovú zónu a určuje podmienky jej ochrany
3. rozhoduje vo veciach kultúrnych pamiatok vo svojom územ. obvode (nevyhnutné opatrenia, povinnosti vlastníka, opatrenia na zabezpečenie)

B/ obvodný úrad

- vykonáva ŠS vo veciach kultúry, pokiaľ nie sú výslovne zákonom zverené do pôsobnosti iných subjektov správy kultúry

4. Orgány územnej samosprávy

A/ obce - tzv. originárnu samosprávnu pôsobnosť: p. verejnosprávneho charakteru vo veciach kultúry v rozsahu ustanovenom zákonom o obecnom zriadení; prenes. výkon ŠS; vytvárajú podmienky pre kultúrnu, osvetovú a záujmovú činnosť, obce vedú obecné kroniky, sú ohlasovacím úradom vo veciach verejných kultúrnych podujatí (7 dní vopred)

B/ samosprávne kraje - pôsobnosť v rámci originárnej samosprávnej pôsobnosti (obdobne ako obec) + prenes. výkon ŠS

5. Matica slovenská         - kultúrna a vedecká ustanovizeň,

- s poslaním rozvíjať národnú kultúru a vyvíjať aktivity na úseku stykov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, podporovať činnosti ich združení

- organizačná štruktúra - zložky sú PO: spolková zložka (miestne odbory, záujmové odbory; predseda, je aj predsedom MS) a inštitučná zložka (pracoviská; na čele správca, menovaný ministrom kultúry)

6. umelecké fondy - literárny f., hudobný f., f. výtvarných umení - ich štatúty schvaľuje minister kult. (Štátny fond kultúry Pro Slovakia –zrušený 2001)

7. Nadácie  - môže ju zriadiť FO alebo PO, s cieľom rozvíjania duchovných a zachovania kultúrnych hodnôt. vznik: dňom zápisu do registra nadácií, kt. vedie MV SR

8. Rada pre vysielanie a retransmisiu - rozhodovanie o licenciách a vysielaní, registrácii retransmisie, zastavení retransmisie programovej služby, pridelení ďalších frekvencií vysielateľovi, má 9 členov, volí/odvoláva NR SR, funkčné obdobie 6 r., verejná funkcie, nezlučiteľnosť,

9. Slovenský rozhlas - je PO, národná, nezávislá, verejnoprávna, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania, VPI zriadená zákonom, orgány: Rozhlasová rada, dozorná komisia činnosť riadi Rozhlasová rada

- Rozhlasová rada - dohliada na dodržiavanie zákona a plnenie úloh, volí/odvoláva gen.riaditeľa, schvaľuje štatút SRo,  členovia: 15, volí NR SR, funkčné o.: 6 r. každé 2 r. sa obmieňa 1/3

- Dozorná komisia - dohľadom nad hospodárením, nakladaním s majetkom a fin. prostriedkami, členovia: 3, (volí: 1x NR SR, menuje: 1x prezident, 1x vláda), funkčné o.: 3 r.

- Generálny riaditeľ – štat. orgánom, riadi činnosť, koná v jeho mene, volí Rada 2/3 väčšinou, 5 r. max 2x po sebe

-

1. služba verejnosti = je  poskytovanie  programovej  služby, ktorá je univerzálna  z  hľadiska  svojho  geografického dosahu, programovo rozmanitá,   pripravovaná   na   zásade redakčnej   nezávislosti prostredníctvom   kvalifikovanej  pracovnej   sily  a   s  pocitom spoločenskej  zodpovednosti, a ktorá  rozvíja  kultúrnu  úroveň divákov,  poskytuje   priestor  súčasným  kultúrnym   a  umeleckým aktivitám, sprostredkúva  kultúrne  hodnoty  iných  národov  a je financovaná najmä z verejných prostriedkov),

10. STV - je PO, je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania, VPI zriadená zákonom, (orgány rovnako ako pri Sro)

11. Pamiatkový úrad SR - je OŠS na ochranu pamiatkového fondu s celoštátnou pôsobnosťou, 2. dt vo veciach v kt. v 1. st. konajú Krajské pamiatkové úrady (8) a Oblastný reštaurátorský ateliér

12. Niektoré rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo

1. Bibiana (medzinárodný dom umenia pre deti je kultúrna inštitúcia s medzinárodnou pôsobnosťou), Národné osvetové centrum, Slovenská národná knižnica, Divadelný ústav (je celoslovenskou špecializovanou organizáciou v priamom riadení Ministerstva kultúry SR), Slovenské národné divadlo, Hudobné centrum (je príspevková organizácia zriadená MK SR), Slovenská filharmónia, Literárne informačné centrum (je príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky), Tlačová agentúra SR, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, SKZ MK SR, Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, Slovenský filmový ústav, Ústav pre vzťahy štátu a cirkví

29. ÚLOHY  SPRÁVY KULTÚRY  NA ÚSEKU  VECÍ  CIRKEVNÝCH

- ústava čl. 24 - zaručuje každému náboženskú slobodu, slobodu svedomia a náboženskej viery.

Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo  slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní

- zák. č. 308/1991 Zb o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností

- zák. č. 192/1992 Zb o registrácii cirkví a náboženských spoločností

Kompetencie MK SR:

2. vykonáva ŠS na úseku cirkví a náb. komunít
3. nie je však ich nadriadeným orgánom, ani neriadi ich činnosť, garantuje ich právne postavenie

legislatíva a postavenie:

4. zabezpečuje v súlade s kompetenčným zákonom výkon štátnej správy na úseku cirkví a náboženských spoločností. Rešpektuje ich ako právne subjekty „sui generis“, uznáva ich nezastupiteľné miesto v spoločnosti a spolupracuje s nimi na základe partnerskej spolupráce, pričom nezasahuje do ich vnútorných záležitostí.
5. Reg. cirkvi a náb. spol. = PO s vlastnou štruktúrou, orgánmi, vnútornými predpismi a obradmi. môžu sa vzájomne združovať, vytvárať komunity, rády, spoločnosti a podobné spoločenstvá; samy spravujú svoje záležitosti, ustanovujú svoje orgány, duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od ŠO; bez obmedzenia nadväzujú a udržujú kontakty s cirkvami (organizáciami) v zahraničí.

2. SR poskytuje reg. cirkvám a náb. spol. významnú podporu pri výkone ich všeobecnoprospešnej činnosti a možnosti ich pôsobenia aj vo verejnom živote
3. vypracúva návrhy VZPP upravujúcich postavenie a pôsobenie cirkví a náboženských spoločností,
4. vypracúva analytické, koncepčné a informačné materiály a odborné stanoviská,
5. v roku 2002 bola podpísaná Zmluvy medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a zriadená Komisia pre zabezpečenie vykonávania zmluvy – zmluva stanovuje postavenie, práva cirkví, náb. spoločností

spolupráca

6. spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a partnerskými organizáciami v zahraničí, s cirk. a náb. subjektmi v oblasti vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí
7. kontaktuje sa s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami,

finančné vzťahy:  

6. sú upravené zák. č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení noviel (novela zrušenila dozor nad cirkvami)
7. štát priamymi dotáciami financuje v rámci schváleného ŠR platy a odvody duchovným cirkví a poskytuje príspevok na prevádzkové náklady cirkevných ústredí (biskupských úradov)
8. štát umožňuje čiastočné zvýhodnenia pre cirkvi a náboženské spoločnosti v oblasti daňovej povinnosti a colných poplatkov.
9. zabezpečuje prípravu návrhu rozpočtu a kompletizovanie návrhov cirkví a náboženských spoločností pre štátny rozpočet (ŠR), rozpisuje finančné prostriedky ŠR, účelovo určené pre cirkvi, náb. spoločnosti a charitu a vykonáva dohľad nad ich efektívnym a hospodárnym využitím, zabezpečuje postup cirkví a náb. spoločností pri zúčtovaní finančných vzťahov so ŠR,

reštitučný zákon:

1. vytvára predpoklady na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov štátu a cirkví a náb. spoločností
2. financuje geodetické práce súvisiace s plnením zákona o zmiernení majetkových krívd spôsob. cirkvám a náb. spol.

registrácie cirkvi:

3. vykonáva na území SR registráciu cirkví a náb. spol. a eviduje PO, odvodzujúce svoju právnu subjektivitu od registrovaných cirkví
4. vedie ich evidenciu aj evidenciu PO, odvodzujúce svoju právnu subjektivitu od nich, ak nepodliehajú inej evid. al. reg.

Registrácia cirkvi

1. Prípravný výbor (min.3 členovia) môžu  podať  návrh  na registráciu, ak  preukážu, že sa  k nim hlási najmenej 20.000 plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území SR a pripoja k návrhu vyhlásenie o členstve
2. vznik cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a ich zánik písomne oznámi MK SR do 10 dní od právoplatnosti   rozhodnutia o registrácii alebo o zrušení registrácie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti  Slovenskému štatistickému úradu.
3. Prípravný výbor môže do 60 dní odo dňa doručenia R o odmietnutí reg. dať vec na preskúmanie NS SR

1. skúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore so zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, al. či nie sú ohrozené práva iných PO a občanov.
2. . Registráciu alebo zrušenie cirkvi alebo náb. spoločnosti oznámi MK SR do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Štatistickému úradu SR.
3. + k návrhu na zápis sa prikladá základný dokument (štatút, poriadok, stanovy) zakladanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti
4. + názov sa musí líšiť od  názvu  PO,  ktorá  už  vyvíja  činnosť na území SR
5. + otázka č. 48

30. SPRÁVA NA ÚSEKU PAMIATKOVEJ STAROSTLIVOSTI

1. 49/2002       z. o ochrane pamiatkového fondu (*pn 479/2005)
2. 115/1998        z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty (*pn 416/2001)
3. 183/2000        z. o knižniciach (*pn 84/2007)
4. 13/1993        z. o umeleckých fondoch (*pn 283/1997)
5. 68/1997        z. o Matici slovenskej (*pn 474/2005)
6. 61/2000        z. o osvetovej činnosti (*pn 416/2001)

7. predmetom zákona sú: podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná a organizácia a pôsobnosť OŠS a OÚS, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných PO a FO a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.
8. Ochrana pamiatkového fondu = súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu

Ministerstvo

1. ÚOŠS na ochranu pamiatkového fondu vypracúva koncepciu ochrany pamiatkového fondu,  riadi a kontroluje výkon ŠS, vykonáva ústredný štátny dohľad pamiatkovou inšpekciou, preskúmava rozhodnutia pamiatkového úradu vydané v SK
2. Pamiatková inšpekcia ministerstva: dozerá na plnenie zákonov orgánmi ochrany a vlastníkmi kultúrnych pamiatok, PO a FO, dohliada na stav kultúrnych pamiatok
3. Pamiatková rada, Archeologická rada, Komisia na overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu: odborné poradné a iniciatívne orgány MK SR pre zásadné otázky ochrany pamiatkového fondu, archeologické výskumy a overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti

Pamiatkový úrad

4. je PO so sídlom v Bratislave, je rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na ŠR MK SR,

1. ŠS - celoslovenská pôsobnosť vo veciach zverených zákonom, vykonáva v 2 st. ŠS na úseku ochrany pamiatkového fondu vo veciach, ak v 1. st. rozhodujú krajské pamiatkové úrady, rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam KPÚ a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
2. riadi a kontroluje výkon ŠS na úseku ochrany pamiatkového fondu uskutočňovaný KPÚ,
3. rieši a koordinuje odborné a výskumné úlohy a rozpracúva teóriu a metodológiu ochrany pamiatkového fondu, zisťuje stav pamiatkového fondu a podmienky jeho ochrany,
4. vedie osobitný archív, zabezpečuje výskumné a reštaurátorské práce, vykonáva dokumentačnú, vzdelávaciu, výchovnú, edičnú a propagačnú činnosť, poskytuje odbornú a metodickú pomoc KPÚ,
5. podieľa sa na medzinárodných projektoch ochrany a obnovy kultúrnych pamiatok a pamiatkových území

Krajský pamiatkový úrad

5. vykonáva štátnu správu vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja.
6. je v 1. st. vecne príslušným SO na úseku ochrany pamiatkového fondu, ak zákon neustanovuje inak.
7. sleduje stav a využívanie pamiatkového fondu a vykonáva štátny dohľad nad zabezpečením ochrany pamiatkového fondu, vypracúva podklady súvisiace s prípravou územnoplánovacej dokumentácie pre OŠS a spolupracuje s nimi pri príprave projektovej a reštaurátorskej dokumentácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území,
8. poskytuje orgánom výpisy z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu podľa ich územných obvodov,
9. zabezpečuje dočasnú odbornú úschovu hnuteľných kultúrnych pamiatok,
10. ukladá pokuty podľa § 42 a 43.

Samosprávny kraj

11. vo svojom územnom obvode utvára podmienky na ochranu PF, vyjadruje sa o návrhoch na vyhlásenie a zrušenie pamiatkových území a spolupracuje s OŠS pri záchrane, obnove a využívaní kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

Obec

12. utvára všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na území obce.
13. dbá, aby vlastníci kultúrnych pamiatok konali v súlade so zákonom, spolupôsobí pri zabezpečovaní úprav ulíc, drobnej architektúry, historickej zelene, verejného osvetlenia a reklamných zariadení tak, aby boli zachované hodnoty pamiatkového územia, podporuje iniciatívy občanov a OZ pri ochrane, vedie evidenciu pamiatkového fondu na území obce, môže rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce (možno zaradiť hnuteľné a nehnuteľné veci, kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, viažuce sa k histórii a osobnostiam obce. Zoznam pamätihodností obce predloží na odborné a dokumentačné účely KPÚ; nehnuteľnosti aj stavebnému úradu).

31. SPRÁVA DANÍ A POPLATKOV

SPRÁVA DANÍ

1. je vyhľadávanie, evidencia a registrácia daňových subjektov
2. overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane
3. daňové konanie
4. daňová kontrola
5. evidovanie daní a preddavkov vrátanie vysporiadania daňových preplatkov a nedoplatkov
6. daňové exekučné konanie
7. a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov
8. pojem: dane = povinné a nenávratné platby, ktoré platia FO a PO v prospech štátu, obci alebo samosprávnych krajov vo vopred určenej výške a vopred stanovenom termíne; sú vyberané správcom dane v osobitnom konaní, ich výška daní je ustanovená zákonom (okrem miestnych), slúžia na úhradu rozpočtových výdavkov štátu
9. dane = verejný peňažný záväzok, slúžia na finanč. krytie predpokladaných celospoločenských a komunálnych potrieb
10. podľa subjektu ich delíme na priame a nepriame
11. správcom dane môže byť: OVS vykonávajúci správu daní: 1. daňový úrad a obec, 2. colný úrad
12. orgánom najbližšie nadriadeným správcom dane: ak je správcom DÚ a obec - Daňové riaditeľstvo SR

       ak je správcom CÚ- Colné riaditeľstvo SR

                obec – prenes. výkon ŠS, vystupuje v mene štátu

                VÚC – vyberá daň z motor. vozidiel, ale správcom je DÚ (prenes. výkon ŠS, vystupuje v mene štátu)

13. subjekt dane:

1. daňovník: osoba, ktorej príjmy, majetok al. činnosť priamo podliehajú dani
2. platiteľ dane: osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň od daňovníka vybratú alebo zrazenú daň a majetkovo za ňu zodpovedá
3. právny nástupca FO alebo PO: určený osobitnými predpismi
4. poplatník: (podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov)
5. + daňový dlžník: osoba, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť daň, odviesť  vybranú  alebo zrazenú  daň a túto povinnosť nesplnila v lehote alebo vo výške podľa  zákonov = má daňový nedoplatok

1. objekt dane - skutočnosť, na základe ktorej možno daňovníkovi uložiť daňovú povinnosť
2. základ dane - suma finančných prostriedkov, z ktorých sa daň vyrubuje
3. sadzba dane - meradlo, podľa ktorého sa vypočíta výška dane zo základu dane; pevná/pohyblivá
4. daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane, ktorá je priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane
5. daňovým nedoplatkom suma dane, ktorá nebola zaplatená v lehote alebo vo výške podľa zákona

DANE

= verejný peňažný záväzok FO a PO voči štátu a jeho organizačným prvkom, vyberaný od nich na základe donucovacej moci štátu jeho osobitnými orgánmi v osobitnom procese, vo forme povinnej nenávratnej a neúčelovej peňažnej platby,

1. Daňová sústava SR:

1. priame dane                a/ dôchodkové dane:     daň z príjmov FO, daň z príjmov PO (celé územie SR)

                b/ majetkové dane:        1. daň z nehnuteľností (miestna daň)

                                                - daň z pozemkov

                                                - daň z bytov

                                                - daň zo stavieb

                                        2. daň z motorových vozidiel (miestna daň, VÚC)

                c/ ostatné miestne dane: 1. daň za psa

                                              2. daň za užívanie verejného priestranstva

                                          3. daň za ubytovanie

                                          4. daň za predajné automaty

                                          5. daň za nevýherné hracie prístroje

                                          6. daň za vjazd a zotrvanie mot. vozidla v hist. časti mesta

                                         7. daň za jadrové zariadenie

                        + miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (obec)

2. nepriame dane - patria do kategórie daní spotrebných a ich dopad závisí od rozsahu spotreby; prirážky k cene tovaru al. službám, zaťažujúce v zasade koneč. kupujúceho (väčš. spotrebiteľa)

                                a/ univerzálne - všeobecná spotreba DPH

b/ selektívne (spotrebné) – selekt. spotreba (štátu zaťažuje predaj al. spotrebu úzkej skup.    výrobkov):         1. spotrebná daň z minerálneho oleja

                                                                2. spotrebná daň z vína

                                                                3. spotrebná daň z piva

                                                                4. spotrebná daň z liehu a destilátov

                                                                5. spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov

1. Celoštátne dane: Daň z príjmov, DPH, spotrebné dane
2. Miestne dane: všetky ostatné vyššie uvedené

POPLATKY

1. poplatky = iný druh platieb, platia ich FO, PO, v súvislosti s činnosťou OVS alebo ŠO, kt. vyvíjajú z ich podnetu al. v závislosti od ich činnosti
2. sú ekvivalentom za činnosť orgánov al. osôb

súdne

1. za činnosť súdov a ich orgánov, čiastočne pokrývajú náklady na výkon správy súdnictva a prokuratúry; správca – súdy, prokuratúra
2. zák. č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch
3. základ poplatku - je v zákone riešený výslovne len pri použití percentuálnej sadzby; je ním cena predmetu poplatkového úkonu, sadzba poplatku – percentuálne určená alebo pevnou sumou,
4. kontrolu správnosti vyberania uskutočňujú: MF SR, MS SR, DÚ, krajské súdy
5. sú príjmom ŠR

správne

1. za činnosť SO, výška ustanovená os. predpismi v závislosti od náročnosti úkonov, príp. ako zábrana proti zbytočnému zaťažovaniu SO
2. zák. č. 145/1995 Zz o správnych poplatkoch
3. sú príjmom ŠR
4. predmetom sú úkony a konania SO
5. základ poplatku - podľa toho či ide o hnuteľnú vec (cena obvyklá v mieste a čase) al. nehnuteľnú vec (cena zistená podľa osobit. predpisov), sadzba poplatku - percentom zo základu al. pevnou sumou

miestne

1. zmenené na miestne dane
2. zák. č. 582/2004 Zz o miestnych daniach a miestnom popl. za komunálne odpady a zostal teda už iba jeden poplatok a to poplatok za komunálne odpady,

ekologické poplatky

1. sledujú jednu z foriem realizácie spoločnosti na ochrane životného prostredia, zák. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, zák. o poplatkoch za uloženie odpadov

iné poplatky

2. poplatky mimo poplatkovej sústavy, napr. koncesionárske poplatky, puncové poplatky, .....

SÚSTAVA  ORGÁNOV  SPRÁVY  DANÍ

1. Finančné orgány = sú PO, ktoré prognózujú, plánujú, organizujú, vykonávajú a kontrolujú finančnú činnosť štátu, verejnoprávnych subjektov a obyvateľstva a ich postavenie a pôsobenie vo finančných vzťahoch
2. Daňové úrady, colné úrady (prvý stupeň); Daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo (druhý stupeň), Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (väčšinou ide o zahraničné banky)
3. Fin. orgány možno rozčleňovať do jednotlivých podsústav, a to:

1/ orgány štátnej finančnej správy:         

A/ ústredné orgány štátnej finančnej správy

1. ministerstvo financií - je ÚOŠS pre oblasť financií, colníctva a cien; na úseku daní a poplatkov vypracúva návrhy zákonov o daniach a poplatkoch, vydáva výkonné predpisy k týmto zákonom, riadi daň. riaditeľstvo a správy finančnej kontroly, rozhoduje o odvolaniach proti ich rozhodnutia a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania

- iné úseky, kt. nie sú predmetom otázky (rozpočtová sféra, úsek devízového hospodárstva, oblasť colníctva, úsek bankovníctva, ...)

B/ miestne (územné) orgány štátnej finančnej správy

2. daňové orgány - upravuje zák. č. 150/2001 Zz o daňových orgánoch (*pn 534/2006)

      Daňové riaditeľstvo SR  

- sídlo BB, je zriadené pre územné obvody všetkých daň. úradov, je rozpočtovou organizáciou, napojenou na rozpočet MF, na čele je generálny riaditeľ, ktorého vymenúva/odvoláva minister MF

- zodpovedá za jednotné uplatňovanie daň. zákonov a navrhuje ich zmeny, určuje vnútornú organizáciu DÚ, vykonáva dohľad nad DÚ, št. dozor nad lotériami a inými hrami,  rozhoduje ako najbližšie nadriadený orgán vo vzťahu k daň. orgánom a obciam v daň. konaní, 2° orgán v DK

Daňové úrady

- sa zriaďujú pre územný obvod obce, časti obce alebo viacerých obcí, na čele je riaditeľ, ktorého menuje/odvoláva gen. riaditeľ DR SR

- vykonáva správu daní a súdnych poplatkov, kontroluje vyberanie poplatkov a vymáha ich podľa zák. o správnych poplatkoch, 1° orgán v DK

Daňový úrad pre vybrané subjekty

- spravuje vybrané daň. subjekty, kt. sú: banka a pobočka zahr. banky, poisťovňa, zaisťovňa, d. subjekt s roč. obratom nad 1 mld. Sk

1. správy finančnej kontroly

- zák. č. 440/2000 Zz o správach finančnej kontroly (*pn 618/2004), sídlo BA, Zvolen a KE, sú rozpočtové organizácie, sú zapojené  na rozpočet MF, na čele príslušnej správy je riaditeľ, ktorého menuje/odvoláva minister

- vykonávajú finančné kontroly v štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizáciách, fin. kontroly prostriedkov ŠR a prostriedkov štátnych účelových fondov poskytnutých obciam, kontrolu zákona o cenách, kontrolu vyberania súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch

2. colné orgány

Colné riaditeľstvo SR

- je colným orgánom s pôsobnosťou pre celé územie SR, je rozpočtovou organizáciou, na čele je gen. riaditeľ, kt. menuje/odvoláva minister, 2° orgán v DK

Colné úrady

- vykonávajú pôsobnosť v územnom obvode vytvorenom z územ. obvodov, organizačnými zložkami sú pobočky a stanice, sú preddavkovými organizáciami napojenými na rozpočet colného riaditeľstva, 1° orgán v DK

Colný kriminálny úrad

C/ finančné a iné orgány územnej samosprávy

3. samosprávne orgány so všeobecnou pôsobnosťou, ktorými sú: a/ obecné (mestské) zastupiteľstvá a rady, b/ zastupiteľstvá samosprávnych krajov (VÚC), c/ hlavný kontrolór obce (mesta) resp. VÚC
4. zložka finančných komisií - sú poradnými, iniciatívnymi kontrolnými orgánmi v oblasti samosprávnych financií
5. obec (obecné úrady)

2/ orgány bankovníctva = sú špecializovanými finanč. orgánmi pôsobiacimi vo vymedzených oblastiach finanč. vzťahov, osobitné postavenie NBS

3/ iné orgány: a/ poistné orgány (poisťovne, zaisťovne), b/ devízové orgány (MF, NBS), c/ štátna pokladnica, d/ Úrad pre finančný trh, e/ Burza CP

SÚSTAVA  ORGÁNOV  SPRÁVY  POPLATKOV

- pozri predchádzajúcu otázku +

1. je diferencovaná podľa druhu poplatku

1. sústava orgánov správnych poplatkov - výkon správy sa riadi z. č. 71/1967 Zb., sú príjmom ŠR, správcom sú  org. uskutočňujúce výkon správy

        a/ MF

        b/ DR SR a daňové úrady

        c/ Správy finančnej kontroly ??

        d/ KÚ a obvodné úrady

        e/ obce

        f/ samosprávne kraje

2. sústava orgánov na výkon súdnych - správcom sú súdy a prokuratúra, za činnosť súdov a iných orgánov

        a/ MF

        b/ ministerstvo spravodlivosti

        c/ DR a daňové úrady

        d/ Správy finančnej kontroly – kontrola vyberania súdnych popl.

        e/ súdy všetkých stupňov

        f/ prokuratúra (poplatok za výpis z RT)

3. sústava orgánov na výkon miestnych poplatkov – výkon správy podľa z. č. 511/1992 o správe daní a poplatkov

        a/ MF

        b/ daňové riaditeľstvo

        c/ Správy finančnej kontroly ??

        d/ obce (poplatok za komunálne odpady a drobné staveb. odpady

        e/ samosprávne kraje

32. ČLENENIE ŽIVNOSTÍ ZO SPRÁVNOPRÁVNYCH HĽADÍSK

Pojem živnosť

1. pozitívne – sústavná činnosť, prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom;
2. negatívne- taxatívny výpočet činností, ktoré nie sú živnosťou, i keď majú charakter podnikania: činnosti vyhradené štátu alebo zákonom určenej PO, využ. výsledkov tvorivej duševnej činnosti, činnosť pri výkone vymedzených povolaní (slobodné povolania), činnosť bánk, usporadúvanie lotérií, ...činnosť s povahou živnosti, ale v rozpore s dobrými mravmi, činnosti, ktoré nie sú v osobitných predpisoch a nie je na ne potrebná živnosť ;
3. môže prevádzkovať FO, PO, ak:

1.  splní podmienky stanovené zákonom
2.  a neexistujú prekážky prevádzkovania živnosti: živnosť nemôže prevádzkovať FO, PO, na kt. majetok bol ukončený konkurz (po dobu 3 r. od ukončenia konkurzu) = neprihliada sa na túto skutočnosť ak to bolo v dôsledku úpadku al. TČ tretej osoby; je možné odpustiť ŽÚ, ak okolnosti (hosp. pomery) nasvedčujú, že bude riadne plniť hosp. záväzky, s vyžiadaním prísl. hosp. komory ak je zriadená

zo správnoprávnych hľadísk:

4. ohlasovacie- môžu sa prevádzkovať na zákl. ohlásenia (registračný princíp);
5. podľa rozsahu podmienok pre vznik:

1.  remeselné- ak je podmienkou prevádzkovania  živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore,
2.  viazané-  ak  je  podmienkou  prevádzkovania  živnosti odborná spôsobilosť získaná inak
3.  voľné- ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená; nie sú v prílohe zák.

6. koncesované – môžu sa vykonávať iba na zákl. štátneho povolenia, udelenia koncesie (povoľovací princíp); Koncesia je prukazom živno. oprávnenia. Ustanovenie zodp. zástupcu predloží podnikateľ na zchválenie ŽÚ; ŽÚ je oprávnený určiť podnikateľovi podmienky: vymedziť prevádzkovanie živnosti urč. územím z dôvodu verej. záujmu, prípadne udeliť koncesiu na dobu určitú
7. vyžaduje splnenie osobitných podmienok (spoľahlivosť), súhlas prísluš. orgánu a dodržanie predpisov platných pre daný odbor činnosti;

z hľadiska predmetu podnikania:

1. obchodné - najmä kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a v ich rámci ďalšie konkrétne uvedené činnosti, ako aj pohostinská činnosť
2. výrobné - najmä činnosti súvisiace so zabezpečením výroby finálneho produktu, zhotovovanie strojov, náradia a prípravkov určených na jeho výrobu, predaj a oprava výrobkov, pokiaľ zostane zachovaná povaha živnosti + doplnkové činnosti
3. poskytujúce služby - službou je poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb + súvisiace činnosti

      je vymedzený pri remeselných, viazaných a koncesovaných; (nie pri voľných!)

33. ŽIVNOSTENSKÉ OPRÁVNENIE

1. oprávnenie prevádzkovať živnosť na celom území SR (môžu byť výnimky pri koncesovaných)
2. z hľadiska subjektov je všeobecné a osobné
3. ak podnikateľ nespĺňa stanovené podmienky, môže ju vykonávať prostr. zodpovedného zástupcu, ale len pre jednu prevádzkareň, ak živno neudelí výnimku
4. osoba oprávnená prevádzkovať živnosť: - FO: 18 r., SnPÚ, bezúhonnosť, PO: štatutár/vedúci org. zložky podmienky FO, + osobitná odborná spôsobilosť
5. vzniká:

1. pri ohlasovacích  živnostiach- dňom ohlásenia,  alebo pokiaľ je  v ohlásení uvedený neskorší deň  začatia živnosti, týmto dňom, pri osobách, ktoré sa povinne zapisujú do OR, dňom ich zápisu;

- ŽÚ vydá živostenský list do 7 dní odo dňa ohlásenia (ak nie sú prekážky)

2. za deň  ohlásenia sa považuje deň,  ktorým má ohlásenie všetky    náležitosti;
3. pri   koncesovaných  živnostiach-   dňom  doručenia   koncesnej listiny; všeob. podmienky vzniku: 18 rokov, spôs. na pr. úkony a bezúhonnosť;

6. zmena- zmeny vo vzťahu k podmienkam živ. oprávnenia, ktoré nastali po vzniku tohto oprávnenia, na zákl. ich ohlásenia sa mení živ. list alebo koncesná listina
7. pokračovanie v živnosti- keď dôjde k zmene v osobe podnikateľa a oprávnenie prechádza na pr. nástupcu (úmrtie, premene obch. spoločnosti a družstva), dedičia sú povinný oznámiť pokračovanie v živnosti ŽÚ do 1. mes. od úmrtia
8. zánik:

1. a) smrťou FO (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia  alebo  správca  dedičstva;  
2. b) zánikom PO, ak nejde o premenu,
3. c) uplynutím  času,  ak  ŽO  bolo vydané na určitý čas,
4. d) rozhodnutím ŽÚ o zrušení, (viď nižšie)
5. e) ak to ustanoví osobitný zákon,
6. f) uplynutím lehoty povoleného  prechodného alebo trvalého pobytu  podnikateľa alebo jeho zrušením,
7. g) pri   ohlasovacích  živnostiach   dňom  uvedeným   v  oznámení   o ukončení podnikania;

9. zrušenie:

1. a) podnikateľ  už nespĺňa  podmienky  odbornosti; neplatí, ak bol    ustanovený zodpovedný zástupca,
2. b) vyhlásenie konkurzu, do 3 rokov od ukončenia konkurzu – to neplatí, ak k úpadku došlo úmyselným TČ osoby (vtedy najskôr po 5 rokoch)
3. c) u koncesovaných živností o to podnikateľ požiada,
4. d) podnikateľ pri  prevádzkovaní živnosti poruší  podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné

10. pozastavenie- fakultatívne, za rovnakých podmienok ako pri zrušení
11. prevádzkareň- priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť;

1. musí byť uvedená v ohlásení al. žiadosti o koncesiu a musí byť označená,
2. pri zriadení novej – ohlasovacia povinnosť, je potrebný záväzný súhlas obce

34. VÝKON VEREJNEJ SPRÁVY NA ÚSEKU ŽIVNOSTENSKÉHO PODNIKANIA.

1. pri výkone správy na úseku živnostenského podnikania vstupujú orgány správy živ. podnik. do AP vzťahov s:

1.  inými orgánmi VS
2.  FO, PO, kt. chcú podnikať podľa ŽZ, alebo už podľa neho podnikajú

2. tieto AP vzťahy majú verejnoprávny charakter a sú upravené normami verejného práva
3. o výkon verejnej správy nejde pri súkromnopráv vzťahoch, kt. sú normami obchodného, občianskeho a pracovného práva
4. funkcia a úloha - ochrana ver. záujmov (živ. prostredia, života, zdravia, fiskálnych záujmov štátu a obcí, bezpečnosti...) a vytváranie optimálnych podmienok pre rozvoj súkromnej podnikateľskej sféry
5. obsahom výkonom správy:

1. konanie vo veciach ohlasovacích a koncesovaných živností (od skúmania dodržania podmienok, po vydanie/nevydanie živno. oprávnenia)
2.  vydávanie dokladov preukazujúcich živno. oprávnenie, ŽL, Koncesná istina, Výpis zo ŽR
3. vedenie živ. registra a poskytovanie údajov zo ŽR,
4. živnostenské kontroly voči podnikateľom s oprávnením, (Z. o kontrole v ŠS)
5. fungovanie informačného systému vo vzťahu s inými subjektmi VS,
6.  správne trestanie v oblasti živno. podnikania

1. 1. vzťahy súkromnopráv. povahy: normy obchodého, občianskeho a pracovného práva
2. 2. vzťahy verejnopráv. povahy – verejnosprávne - upravené normami SP (hmotné + procesné)

                                                      - správnosprávne - vznik, zmena a zánik v procese výkonu VS orgánmi VS s kompetenciou živnostenského podnikania.

1. Živnostenský úrad vedie Živnostenský register SR

SUBJEKTY VEREJNEJ SPRÁVY S PÔSOBNOSŤOU VO VECIACH SPRÁVY ŽIVNOSTENSKÉHO  

PODNIKANIA.

1. §66a) .........d) ŽZ
2. ŠS v živnostenskom podnikaní vykonávajú a) živnostenské úrady, ktorými sú obvodné úrady a krajské úrady, b) Ministerstvo vnútra SR  
3. obvodný úrad - vykonáva pôsobnosť živnostenského úradu v 1° stupni a vedie v  informačnom systéme evidenciu podnikateľov, ktorým vydal doklady o živnostenskom oprávnení, ukladá pokuty za spr. delikty

1.  rozhodujú vo veciach spr. deliktov na úseku živno podnikania

1. krajský úrad:

2. spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou,
3. vedie v  informačnom systéme evidenciu  podnikateľov, ktorým boli vydané doklady o živnostenskom oprávnení obv. úradmi patriacimi do jeho územnej pôsobnosti
4.  vykonáva ŠS v 2 stupni, v ktorých v SK konali v 1 stupni ObvÚ
5.  rozhoduje o uznaní odbor. spôsobilosti osôb členských štátov EHS

1. Ministerstvo vnútra SR:

1. riadi  a  kontroluje  výkon  štátnej  správy  v  živnostenskom  podnikaní,
2. spolupracuje s ÚO a s inými PO vo   veciach   živnostenského   podnikania   a   pri  zabezpečovaní jednotného uplatňovania právnych predpisov,
3. zabezpečuje  jednotný  informačný  systém  a   v  rozsahu  zodpovedajúcom   vecnej  pôsobnosti  ústredných kontrolných, inšpekčných, dozorných a vyhľadávacích  orgánov im na požiadanie poskytuje z tohto zoznamu jednorazové údaje,
4. zabezpečuje   zvyšovanie  odbornosti   zamestnancov  krajských  a obvodných úradov ;

2. Slovenská živnostenská komora – samosprávna PO, organizuje vzdelávanie podnikateľov, chráni a podporuje záujmy členov, dobrovoľné členstvo, predkladá ŠO vyjadrenia, návrhy a stanoviská vo veciach živnostenského p.
3. iné ústredné a miestne OŠS- inšpekcia, dozor, vydávanie osvedčení
4. obce a samosprávne kraje- v 2 rovinách:

1. 1. jednak sú ako PO nositeľmi ŽO a môžu ním byť aj nimi zriadené PO a 
2. 2. obec pôsobí ako orgán verejnej správy;
3. obec vydáva súhlas, záv. stanovisko, vyjadrenie k podnikateľskej al. inej činnosti a umiestneniu prevádzkarne;
4.  obec vykonáva vlastnú podnikateľ. činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov
5.  udeľuje pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku podnikania
6.  VZN určuje: pravidlá času predaja v obchode, prevádzky služieb, spravuje trhoviská

samosprávna pôsobnosť obce – vytváranie podmienok pre rozvoj podnikania

KONTROLNÁ ČINNOSŤ NA ÚSEKU ŽIVNOSTENSKÉHO PODNIKANIA.

1. z hľadiska subjektov:

1. kontrola vykonávaná pracovníkmi ŽÚ (kontrolór – preukazuje sa preukazom kontrolóra) a 
2. kontrola vykonávaná pracovníkmi špecializovaných kontrolných orgánov v medziach ich pôsobnosti - odvetvové kontrolné, inšpekčné a dozorné orgány

2. povinnosti podnikateľa podľa ŽZ

1. prevádzkovať riadne, poctivo, odborne, chrániť život. prostredie,
2. označiť prevádzkareň, označiť zodp. osobu...
3.  poskytnúť súčinnosť pri kontrole
4. kontrolóri sú oprávnení vstupovať do prevádzkarní, požadovať vysvetlenia, doklady a údaje, preukázať totožnosť

3. povinnosti kontrolóra: zachovávať mlčanlivosť, preukázať sa preukazom, spísať záznam, kt. doručí podnikateľovi a dotk. orgánu ŠS - ak pri svojej činnosti zistí nedostatky,
4. správny poriadkový delikt: marenie, rušenie, sťažovanie výkonu kontroly, poriad pokuta do 10.000 SK, aj opakovane
5. výsledky kontrolnej činnosti zapisujú do autorizovanej inšpekčnej knihy
6. buď príjmu opatrenia v rozsahu a právomoci ŽÚ, alebo záznam doručia podnikateľovi a dotknutému orgánu;
7. ostatné otázky výkonu kontroly podľa zákona o štátnej kontrole
8. Za protiprávne konanie na úseku živ. podnik. je možné uplatniť: trestnoprávnu zodp. – za TČ neopráv. podnikania

                                                                        AP zodp. – zodp. za priestupok al. iný správ. delikt

Administratívnoprávna zodpovednosť:

iné správne delikty: (4 kusy)

9. neoprávnené podnikanie-  FO alebo PO, ktorá prevádzkuje bez živnostenského  oprávnenia  činnosť,  ktorá  je predmetom  voľnej živnosti, ŽU uloží pokutu až do 50 000 Sk (pri remeselnej a viazanej do 100.000,-, pri koncesovanej do 200.000,-).
10. delikty podnikateľov spočívajúce v inom porušení ustanovení ŽZ

1.  nedodržanie podmienok pri koncesovanej – do 100.000,-
2.  neustanovenie zástupcu pre ohlasovaciu ž., neohlásenie zriadenia prevádzkarne – do 500.000,-
3.  neohlási zmeny údajov, ustanovenie zodp. zástupcu – do 20.000,-

1. delikt zodpovedných zástupcov: môže  uložiť pokutu aj zodpovednému  zástupcovi až do 20 000  Sk, ak vykonáva funkciu zodpovedného zástupcu vo  viacerých  prevádzkarňach  ako  v  jednej
2. delikt osôb, kt. nesplnili povinnosť vrátiť živnostenský list al koncesnú listinu  

priestupky na úseku podnikania

4. neoprávnene  vykonáva  obchodnú,  výrobnú  alebo inú zárobkovú činnosť – do 10.000 Sk, prejednáva ŽÚ
5. spôsobom odporujúcim  zákonu úmyselne vyzradí  obchodné alebo bankové  tajomstvo  alebo  skutočnosť,  na  ktorú  sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť 5.000 – 100.000 Sk, zákaz činnosti do 1r.

je aj TČ neoprávneného podnikania

35. SPRÁVA INFORMÁCIÍ

1. Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii
2. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
3. informačná činnosť vo VS = získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov, zhromažďovanie, spracúvanie, prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov; vykonáva ju správca alebo prevádzkovateľ informačného systému VS,
4. povinné osoby = 1/ štátne orgány, obce, PO, FO, kt. zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach iných FO, PO v oblasti verejnej správy v rozsahu tejto rozhodovacej činnosti, 2/ PO nimi alebo zákonom zriadené, 3/ FO, PO kt. to ustanoví zákon
5. v kybernetickom poňatí- jej podstatou je kvantitatívne hľadisko, pričom neprihliada na kvalitatívne stránky jednotlivých procesov, ktoré sa vyskytujú v každom okruhu činností
6. vo verejnej správe- každá správa, údaj, ktorý vzniká a komunikuje medzi jednotlivými OVS, ktorý má hodnotu pre samotné rozhodovanie vo VS pre riadenie prostredníctvom tvorivej a operatívnej činnosti; je to však len taká info, ktorú orgány VS využijú na zdokonaľovanie a zefektívňovanie svojej činnosti, a má určitý stupeň kvality
7. utajovaná skutočnosť = informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem SR treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a kt. môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda SR svojím nariadením, môže byť: prísne tajná, tajná, dôverná, vyhradená
8. osobné údaje = informácie, kt. sa dotýkajú osobnosti a súkromia FO; údaje týkajúce sa FO, pričom osobu možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobec. použiteľného identifikátora al. 1 či viacerých charakteristík al. znakov, kt. tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu

ZÁKLADNÉ DRUHY INFORMÁCIÍ.

1. právne: vo všeobecnosti všetky poznatky, ktoré nám poskytuje veda o štáte a práve
2. ich predmetom je objektívna skutočnosť práva, ktorá pozostáva z týchto zložiek:

1. a) zo skutočnosti, ktorá určuje existenciu práva,
2. b) skutočností, kt. sú výsledkom tohto určenia,
3. c) z realizácie a aplikácie práva v právnych vzťahoch,
4. d) z právneho vedomia, ktoré sa začína zmyslovým poznaním a vyúsťuje do ucelených teoretických koncepcií, a do štátoprávnej teórie

3. vedecko-technické – informácie z oblasti výskumnej činnosti, a to v prírod., tech., ekonom. a spoločenských vedách;

ich súčasťou je prognóza – vedecké predvídanie budúceho vývoja  

36. ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA VÝKONU SPRÁVY INFORMÁCIÍ

4. Štatistický úrad SR- ÚO na úseku štatistických informácií
5. na čele je predseda úradu, na 5 rokov, vymenúva a odvoláva ho prezident na návrh vlády
6. vypracúva a zverejňuje koncepciu št. štatistiky,
7. určuje metodiku zisťovaní a spracúva údaje,
8. zostavuje v súčinnosti s ostatnými program zisťovaní,
9. určuje metodiku a zostavuje národné účty;
10. osobitnú úlohu pri zverejňovaní štatistických zisťovaní za SR a za jednotlivé územné a správne celky, pravidelne informuje verejnosť o sociálnom, ekonomickom a demografickom vývoji,
11. poskytuje št. informácie a vydáva št. publikácie
12. Štatistická rada- je stálym odborným poradným orgánom predsedu úradu pre oblasť št. štatistiky
13. program zisťovaní- riadi sa ním štatistické zisťovanie, zostavuje ho úrad v súčinnosti s ministerstvami a štátnymi organizáciami na 3 roky tak, aby sa:

1. vykonávali len spoločensky dôležité a potrebné zisťovania,
2. hospodárne, bez duplicity a účelným využitím admin. zdrojov,
3. informácie len na kvalitnej a porovnateľnej úrovni.

14. OMŠS a OÚS- sústreďujú, spracúvajú a poskytujú info zistené u PO, ktoré založili
15. spolupracujú pri spracúvaní výsledkov volieb a referenda,
16. pripravujú a vykonávajú sčítanie obyvateľov, domov a bytov;
17. tí, ktorí zabezpečujú a spracúvajú údaje, majú povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných údajoch ;
18. ŠÚ SR poskytuje bezplatne info: prezidentovi, NRSR, vláde, ministerstvám, NBÚ, OMŠS, OÚS, ústr. odborár.  a zamestnávateľským zväzom, Eurostatu, ŠÚ Európskych spoločenstie

37. ZÁKON O SLOBODNOM PRÍSTUPE K INFORMÁCIÁM

38. ŠTÁTNA SPRÁVA  ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA.

1. výkonnou a nariaďovacou činnosťou OŠS životného prostredia pri ochrane, tvorbe životného prostredia a racionálnom využívaní prírodných zdrojov, a to najmä na úsekoch ochrany prírody a krajiny, ochrany ovzdušia, starostlivosti o vodu a prírodné liečivé zdroje, územného plánovania a stavebného poriadku, starostlivosti o nehnuteľné kultúrne pamiatky, nakladania s odpadmi, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochrany lesov, veterinárnej starostlivosti, výkonu poľovníctva a ochrany rybárstva a ochrany pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia.
2. KÚ ŽP a ObvÚ ŽP na plnenie svojich úloh používajú majetok vo vlastníctve SR, ktorý spravujú

Vláda

3. je vrcholný orgán výkonnej moci, koncepčne zabezpečuje plnenie základných úloh na úseku starostlivosti o ŽP

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

4. ako ÚOŠS starostlivosti o životné prostredie, vypracúva environmentálne koncepcie, je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam KÚ ŽP

krajské úrady životného prostredia

5. výkon miestnej ŠS vo svojich územných obvodoch; vykonáva v 2° ŠS starostlivosti o ŽP, ak v 1°koná ObÚ ŽP,
6. riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, kt. vymenúva/odvoláva vláda na návrh ministra ŽP
7. je rozpočtová organizácia a je finanč. vzťahmi zapojený na rozpočet MŽP SR, kt. voči nemu plní funkciu zriaďovateľa

obvodné úrady životného prostredia

8. vykonáva v 1° vykonáva ŠS starostlivosti o ŽP, v administratívnosprávnom konaní koná samostatne
9. vykonáva v 2° ŠS starostlivosti o ŽP, ak v 1° koná obec,
10. poskytuje   obciam  odbornú   pomoc  pri   aplikácii  právnych  predpisov,  podľa  kt.  obec  plní  úlohy  ŠS, údaje  o  evidencii,  kontroluje  výkon  ŠS  uskutočňovanej obcami, upozorňuje obce na nedostatky
11. riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, kt. vymenúva/odvoláva prednosta KÚ ŽP so súhlasom ministra ŽP
12. finanč. vzťahmi zapojený na rozpočet KÚ ŽP, kt. vo vzťahu k ObÚ ŽP plní funkciu zriaďovateľa

Slovenská inšpekcia životného prostredia

13. je odborný kontrolný orgán, kt. vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o ŽP, ukladá pokuty, vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania ŽP,
14. člení sa na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty ŽP (organizačné útvary inšpekcie), riadi ju a za jej činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, kt. vymenúva/odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva
15. štátna rozpočtová organizácia zapojená na rozpočet MŽP SR
16. Na konanie v 1° je príslušný inšpektorát, na konanie v 2° je príslušné ústredie inšpekcie.
17. Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Environmentálny fond

1. PO, sídlo v BA, zriadený zák. č. 587/04 o environmentálnom fonde, správa fondu MŽP SR, - menuje riaditeľa
2. uskutočňovanie štátnej podporystarostlivosti o ŽP
3. vytvára a vedie Informačný systém – použitie údajov je výhradným právom fondu a sú chránené ako utajované skutočnosti
4. štatút fondu schvaľuje minister, zverejní ho vo Vestníku MŽP SR
5. Rada Environmentálneho fondu – poradný orgán ministra na používanie fin. prostriedkov fondu
6. Druhy podpory: úver a dotácia
7. Žiadateľ o podporu         – FO: 18 r., občan SR, trv. pobyt, vlastný pravidelný príjem

- PO a FO - podnikateľ: sídlo v SR,

+ orgán ŠS odpadového hospodárstva; Slovenská inšpekcia ŽP

Slovenský hydrometeorologický úrad,

8. podriadený priamo MŽP SR

Ďalšie ministerstvá a ostatné ÚOŠS: okrem MŽ SR: Úrad jadrového dozoru SR, MP SR, MH SR, MDPaT SR, MVaRR SR, MK SR, MZ SR,

Miestna ŠS: okrem KÚ ŽP, ObvÚ ŽP: Krajské a obvodné lesné úrady, Obvodné banské úrady, Krajské stavebné úrady, Krajské a regionálne veterinárske a potravinové správy, Krajské a obvodné stavebné úrady, Krajské pamiatkové úrady, Regionálne úrady verejného zdravotníctva

Územná samospráva: Samosprávny kraj (podieľa sa na tvorbe o ochrane ŽP, Obec (údržba pamiatok, pamiatkových území a verejnoprospešné služby, je stavebným úradom, v prenes. výkone ŠS: pôsobí na úseku št. vodnej správy)

spolupráca s inými ŠO, OÚS, PO, obč. združ pôsobiacimi vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

1. životné prostredie- všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie  organizmov  včítane  človeka  a  je predpokladom  ich ďalšieho vývoja.  Jeho zložkami sú najmä  ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy;
2. živ. prostredie človeka – objektívne existujúca hmotná realita (prírodná i vytvorená človekom), ktorá ovplyvňuje psychickú a fyzickú existenciu i rozvoj človeka, s ktorou je on v takej interakcii, že jeho vplyvy na ŽP prechádzajú životnými podmienkami, ktoré ich determinujú a dávajú im určitý spoločenský rámec
3. právo na priaznivé ŽP- vyhlásené Ústavou, vyjadruje o.i. nevyhnutnosť existencie jednotlivých zložiek ŽP v určitej kvantite a kvalite vzhľadom na to, že ovplyvňujú zdravý život a vývoj človeka;
4. štát je univerzálnym subjektom starostlivosti o ŽP;                              
5. ekosystém- je  funkčná  sústava   živých  a  neživých  zložiek životného  prostredia, ktoré  sú navzájom  spojené výmenou  látok, tokom  energie  a  odovzdávaním  informácií  a  ktoré  sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom priestore a čase;
6. ekologická stabilita - je schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené  vonkajšími  činiteľmi  a  zachovávať  svoje prirodzené vlastnosti a funkcie
7. únosné zaťaženie územia - je  také  zaťaženie  územia ľudskou činnosťou,  pri   ktorom  nedochádza  k   poškodzovaniu ŽP,   najmä  jeho   zložiek,  funkcií   ekosystémov  alebo ekologickej stability
8. trvalo udržateľný rozvoj - spoločnosti je  taký rozvoj,  ktorý súčasným  i budúcim  generáciám zachováva  možnosť uspokojovať ich základné  životné potreby  a pritom  neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov
9. prírodné zdroje - sú tie  časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva alebo  môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb

1. obnoviteľné-   majú  schopnosť   sa  pri postupnom spotrebúvaní čiastočne alebo  úplne obnovovať, a to samy alebo   za  prispenia   človeka
2. neobnoviteľné- spotrebúvaním zanikajú;

10. znečisťovanie  životného  prostredia  je  vnášanie  takých fyzikálnych, chemických alebo  biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej  činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie;
11. poškodzovanie  životného  prostredia je  zhoršovanie jeho stavu  znečisťovaním  alebo  inou   ľudskou  činnosťou nad  mieru ustanovenú osobitnými predpismi
12. ochrana  životného  prostredia  zahŕňa  činnosti,  ktorými  sa predchádza znečisťovaniu alebo  poškodzovaniu životného prostredia alebo   sa  toto   znečisťovanie  alebo   poškodzovanie  obmedzuje a odstraňuje.  Zahŕňa  ochranu  jeho jednotlivých  zložiek, alebo konkrétnych ekosystémov  a ich vzájomných  väzieb, ale aj  ochranu životného prostredia ako celku
13. ekologická ujma je strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov  vznikajúca  poškodením  ich  zložiek  alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti
14. zdravé život. podmienky = také kt. nepôsobia negatívne na zdravie človeka, ale ho chránia a kladneovplyvňujú
15. Ústava SR: právo na priaznivé ŽP
16. možnosť vyvodenia právnej zodpovednosti orgánmi ochrany ŽP voči subjektom poškodzujúcim ŽP, a to jednak podľa osobitných zákonov upravujúcich ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia, a jednak i všeobecne podľa zák. č. 17/1992.
17. Orgány pre ŽP uložia pokuty:         -  až do výšky 1.000.000,-Sk PO, FO- podnikajúcej, kt. pri činnosti porušením pr. predpisov spôsobí ekologickú ujmu

        - a až do výšky 500.000,-Sk PO, FO- podnikajúce, , kt. neurobí opatrenia na nápravu alebo neupozorní OŠS

1. lehota na uloženie pokuty:         - do 1 r. odo dňa, keď orgán zistil porušenie povinnosti

        - do 3. r.  odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

2. ukladaním pokút nie je dotknutá prípadná trestná zodpovednosť ani zodpovednosť za škodu

39. PREDMET SPRÁVY SÚDOV

- zák. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

- zák. č. 385/2000  o sudcoch a prísediacich (*pn 622/2005)

- zák. č. 38/1993. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov (*pn 122/2006)

- zák. č. 185/2002  o Súdnej rade Slovenskej republiky (*pn 523/2004)

- zák. č. 549/2003  o  súdnych úradníkoch (*pn 757/2004)

- zák. č. 153/2001  o prokuratúre (*pn 36/2005)

- zák. č. 154/2001  o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (*pn 622/2005)

1. Správa súdnictva: 1/ správa súdov a 2/ správa justície
2. Predmetom zákona o súdoch sú: základné zásady činnosti súdov, sústavu súdov a pôsobnosť súdov, vnútornú organizáciu súdov, riadenie a správu súdov, sudcovskú samosprávu a účasť súdov pri tvorbe rozpočtu súdov
3. Predmetom zákona o sudcoch a prísediacich je: postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie a postavenie prísediacich sudcov z radov občanov

= súhrn činností príslušných orgánov (štátnych a samosprávnych), prostredníctvom ktorých sa vytvárajú súdom SR na riadny výkon súdnictva, a dohľad spôsobom a v zákonných medziach, ktoré sú súdom zverené.

1. Výkon správy justície nesmie zasahovať do nezávislosti súdov a sudcov

40. SPRÁVA SÚDOV

2. Sústavu súdov Slovenskej republiky

1.  všeobecné súdy: Najvyšší súd SR, krajské súdy (8), okresné súdy (46)
2.  Špeciálny súd (špecializ. agenda)
3.  vojenské súdy: Vyšší vojenský súd,  vojenské obvodové súdy (3)

Ústavný súd SR

3. súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy, na všetkých stupňoch oddelene od iných orgánov

1. Správa súdov spadá pod širší pojem, kt. je Súdna správa
2. Súdna správa zahŕňa:         - správu súdnictva (a súdov)

- správa justície: - správa väzenstva

                   - štátny dohľad nad činnosťou exekútorov a Slov. komorou exekútorov

                   - štátny dohľad nad činnosťou notárov a NK SR

Orgány riadenia a správy súdov

1. Predseda NS SR, KS, OS:

1. zabezpečuje chod súdu po stránke personálnej, ekonomickej, materiálnej a finančnej
2. dbá o dôstojnosť súdneho konania: vybavuje sťažnosti dohliada na úroveň, vykonáva previerky súdnych spisov,      
3. stará sa o odborné vzdelávanie sudcov a pracovníkov súdu – spolupráca s Justičnou akadémiou a MS SR
4. zabezpečuje poskytovanie informácií  
5. predseda  KS, OS – určuje počty prísediacich
6.  predseda NS SR – určuje počty sudcov, vedie zoznam preťažených súdov, koordinuje výkon finančnej kontroly a riadi tvorbu rozpočtu, usmerňuje výkon archívnictva,  

2. Predseda Vyššieho vojenského súdu a predseda vojenského obvod. súdu

1.  výkon uvedených činností vo vzťahu k VVS a Vos

3. Predseda a podpredseda Špeciálneho súdu

1. výkon uvedených činností vo vzťahu k ŠS,
2. zabezpečuje podklady na výber uchádzačov o funkciu sudcu na tomto súde, vyhlasuje výberové konanie

1. Riaditeľ správy súdov

1. štátny zamestnanec
2. organizuje a riadi ekonomický a administratívny chod súdu a koná v mene súdu

1. Ministerstvo spravodlivosti SR

1. ÚOŠS v rozsahu upravenom zákonom štátnej správy na tomto úseku, priamo al. prostredníctvom predsedov
2. zabezpečuje chod súdov po stránke organizačnej, personálnej, finančnej a hospodárskej
3. v oblasti organizačnej: kontroluje výkon štátnej správy OS, KS, ŠS predsedami, usmerňuje činnosť na úseku ochrany pred požiarmi, ochrany utajovaných skutočností, bezpečnosti a zdravia pri práci
4. v oblasti ekonomickej: strategické plánovanie a koncepcia rozvoja súdnictva, spravuje a zabezpečuje centrálny ingo. systém, usmerňuje využívanie ingo. systémov na súdoch
5. v oblasti finančnej: riadi tvorbu rozpočtu súdov, koordinuje výkon finančnej kontroly na súdoch
6. v oblasti personálnej: vedie zoznam preťažených súdov, určuje počty sudcov, spolupodieľa sa na vzdelávaní sudcov,  koordinuje odbornú prípravu prísediacich na výkon ich funkcie
7. plní ďalšie úlohy ak to ustanoví zákon
8. vo vzťahu k vojenským súdom- spolupracuje s MO SR (Správu vojenského súdnictva vykonáva minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany)

Orgány sudcovskej samosprávy

= Sudcovské rady

1. zriaďujú sa na OS, KS, NS SR, ŠS, VVS,
2. podieľajú sa na riadení a správe súdov na kt. sú zriadené
3. počet členov: min. 3, max. 15, volí plénum prísl. súdu
4. na OS – počet sudcov menej ako 15;
5. funkčné obdobie: 5 r. , čestná funkcia
6. uznášania schopná: nad ½ väčšina všetkých členov, prijatie uznesenia: nad ½ väčšina prítomných členov
7. na vojenských obvodných súdoch pôsobnosť vykonáva plénum súdu, rada sa nezriaďuje
8. vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov a k čerpaniu rozpočt. prostriedkov, prerokúva návrh rozvrhu práce sudcov
9. spolupracuje pri hodnotení práce sudcov, vyjadruje sa k splneniu podmienok pre funkčný postup sudcov
10. schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady
11. poskytujú súdnej rade súčinnosť pri výkone jej pôsobnosti, na požiadanie dokumenty a informácie, ktoré súdna rada potrebuje na rozhodovanie. Ak člen súdnej rady požiada sudcovskú radu o účasť na jej zasadnutí, sudcovská rada je povinná žiadosti vyhovieť
12. na KS – Kolégium predsedov sudcovských rád: vyjadruje sa k rozpočtu, k správe o čerpaní rozpočtu za predošlý rok, prerokúva podnety neetického správania sa sudcu, zaujíma k nim stanoviská

Súdna rada SR

1. ot. č. 90

Združenie sudcov SR

2. stavovská organizácia, registrovaná na MV SR

ZÁSADY SPRÁVY SÚDOV:

3. Zásada oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva – zaručuje nestrannosť súdneho rozhodovania, výkonom správy súdov sa nesmie zasahovať do nezávislosti súdov a sudcov
4. Zásada zákazu odňatia veci zákonnému sudcovi – zmenu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce, zákonný sudca = vykonáva funkciu sudcu, na prísl. súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci, súd vydá účastníkovi potvrdenie o prevzatí a pridelení veci
5. Zásada verejnosti rozvrhu práce – rozvrhy sú verejne prístupné, každý má právo nazrieť a robiť si z neho výpisy  

41. SÚDNA RADA SR

Súdna rada Slovenskej republiky

6. vykonáva samosprávu súdov
7. sídlo v BA,
8. členovia: má 18 členov, ktorými sú predseda súdnej rady (predseda NSSR) a ďalší jej členovia: zástupcovia sucov, volení kolegami (8); ustanovený NRSR (3), prezidentom (3) a vládou (3); FO: bezúhonná, s VŠ, právo, prax v odbore 15 r.
9. Pôsobnosť (podľa čl. 141a Ústavy SR a zák. č. 185/2002 Z.z.):

1. Ústava: predkladať prezidentovi SR návrhy kandidátov na vymenovanie a odvolanie sudcov, predsedu a podpredsedu NS SR, sudcov, kt. by mali pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch, rozhodovať o pridelení a preložení sudcov, voliť a odvolávať členov a predsedov disciplinárnych senátov, vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov SR pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu, ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon



2. Zákon: prerokovať správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov, schvaľovať štatút a rokovací poriadok, organizačný poriadok Kancelárie Súdnej rady SR, voliť podpredsedu súdnej rady, koordinovať činnosť sudcovských rád, zaujímať stanoviská k návrhom VZPP, koncepčných dokumentov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, týkajúcich sa súdnictva, voliť určený počet členov rady Justičnej akadémie, po dohode s ministrom spravodlivosti SR schvaľuje zásady výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa, schvaľuje zásady hodnotenia sudcov, výberového konania na funkcie predsedu OS, KS, ŠS, podpredsedu OS, KS, ŠS, chvaľuje zásady sudcovskej etiky, určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov, a iné

42. SPRÁVA DOPRAVY A JEJ DRUHY

1. dopravný systém predstavuje koordinované uskutočňovanie jednotlivých druhov dopravy za účelom uspokojovania individuálnych i celospoločenských potrieb
2. druhy:
3. z hľadiska povahy dopravných ciest a charakteru dopr. prostriedkov:

1. dráhová doprava, letecká d., cestná d. a vodná d.

4. rozlišovanie podľa územného rozsahu prevádzkovania, rozsahu verejného záujmu a účelu dopr. cesty:

1. verejná vnútroštátna - miestna, regionálna, celoštátna
2. a medzinárodná,
3. súkromná - výhradne v záujme FO a PO, vo vyhradenom uzavretom priestore a dopr. cesta neústi do ver. dopr. cesty  

5. i členenie na osobnú (preprava osôb) a nákladnú (tovarov);
6. ďalej na všeobecnú (civilnú) a špeciálnu (vojenskú);
7. predmetom VS a právnej regulácie sú vecné okruhy:

1. dopravné cesty,
2. doprava na dopr. cestách,
3. dopr. prostriedky,
4. personál prevádzkovania dopr. prostriedkov,
5. bezpečnosť a plynulosť dopravy;

8. OŠS sú:

1. Ministerstvo   dopravy,  pôšt a telekomunikácií SR,
2. krajské úrady pre cestnú  dopravu a pozemné komunikácie ( len "krajský úrad dopravy") a  
3. obvodné úrady dopravy;  
4. obce  a  samosprávne   kraje

43. DRÁHOVÁ DOPRAVA

1. dráha- dopravná cesta určená na pohyb dráhových vozidiel vrátane pevných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu dr. vozidiel a bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe;
2. dráhami nie sú banské, prenosné, priemyselné dráhy a lanové vleky;
3. členenie- podľa tech. podmienok: železničné, električkové, trolejbusové, lanové a špeciálne;
4. kategórie železničných dráh: celoštátne, regionálne dráhy a vlečky;
5. obvod dráhy- územie vymedzené územným rozhodnutím na umiestnenie stavby dráhy
6. ochranné pásmo dráhy- priestor po obidvoch stranách dráhy, ktorý slúži na ochranu dráhy a ochranu prevádzky na dráhe;
7. rozsah podľa kategórie dráhy od 10 do 50 m;
8. zriaďovanie a zrušovanie dráhových dopravných ciest podlieha povoľovaciemu konaniu;
9. stavba dráhy- je stavba dopravnej cesty a stavba, ktorá rozširuje, dopĺňa, mení alebo zabezpečuje dráhu, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je v obvode dráhy;
10. stavba na dráhe- sú všetky stavby v obvode dráhy, bez ohľadu na ich účel;
11. prevádzkovaním dráhy sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje dráha a organizuje doprava na dráhe;
12. oprávnenie prevádzkovať majú zo zákona ŽSR, fakultatívne ho môžu získať PO alebo FO na základe povolenia na prevádzkovanie dráhy, vydaného príslušným dráhovým orgánom;
13. cestovné poriadky verejnej osobnej dopravy obsahujú súhrn údajov o jazdách pravidelných vlakov;
14. prevádzkovať dopravu na dráhe môže dopravca len na základe licencie a uzavretej zmluvy o prevádzkovaní dopravy, ak nie je dopravca prevádzkovateľ dráhy – podmienky na vydanie licencie sú totožné ako na vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy;
15. doprava môže byť uskutočňovaná len dráhovými vozidlami, ktoré svojou konštrukciou a technickým stavom zaručujú bezpečnosť a ktorých typ je schválený ministrom dopravy;
16. dráhové vozidlá, určené technické zariadenia a činnosti – vzťahuje sa na ne režim kontroly, overovania a schvaľovania;
17. obmedziť dopravu na dráhe je dopravca

1. oprávnený z dôvodov verejného záujmu, bezpečnosti na dráhe alebo nezjazdnosti dráhy v dôsledku nehody, mimoriadnej udalosti alebo rekonštrukcie dráhy,
2. povinný je tak urobiť na zákl. rozhodnutia OŠS v oblasti ŽP, zdravotnej, veterinárnej a rastlinno – lekárskej a v oblasti nakladania s odpadmi a jadrového dozoru;

18. dopravca vykonáva dopravu na základe zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme;
19. ŠS  vo  veciach  dráh  vykonávajú  dráhové správne úrady, ktorými sú:

1. ministerstvo: riadi, koordinuje, odvolacím orgánom v spr. konaní voči Št. dráhový úrad, v taxatívnych prípadoch prvostupňový;  
2. Štátny dráhový úrad: ŠS vo všetkých veciach upravených zákonom o dráhach s výnimkou výhradnej pôsobnosti MDPTSR a Obvodných úradov dopravy;
3. samosprávne kraje: vo veciach električkových, trolejbusových, špeciálnych a lanových dráh s taxatívnymi výnimkami;
4. súčasťou pôsobnosti orgánov je výkon št. dozoru a uplatňovanie administratívnoprávnej zodpovednosti za sp. delikty;
5. štátny dozor sa vykonáva ako štátny odborný dozor a štátny odborný technický dozor (MDSR a ŠDÚ);

20. zavinené konanie v rozpore môže byť priestupok aj iný správny delikt;
21. osobitné postavenie majú: Železnice SR - zabezpečujú  prepravné a dopravné  služby, ktoré zodpovedajú  záujmom dopravnej  politiky štátu  a požiadavkám trhu vrátane súvisiacich činností;
22. Železničná spoločnosť a.s.- v súvislosti s transformáciou a reštrukturalizáciou ŽSR, založená na vykonávanie dopravných a obchodných činností;  
23. môže  podnikať v  rozsahu činností, ktoré  vykonávali  ku  dňu  účinnosti  tohto  zákona ŽSR s výnimkou prevádzkovania celoštátnej železničnej dráhy po dobu 18 mesiacov odo  dňa  jej  vzniku

44. CESTNÁ DOPRAVA

1. v širšom zmysle- okruh vzťahov viažucich sa na výstavbu pozemných komunikácií, ich vlastníctvo, udržiavanie, užívanie, premávku vrátane zabezpečenia plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky;
2. v užšom zmysle: prevádzkovanie cestnej dopravy v jednotlivých formách podnikania – poskytovanie prepravných služieb pri preprave osôb, vecí a zásielok za odplatu
3. pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti
4. podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia sa členia na: diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie
5. stavebné povolenie sa vyžaduje na začatie stavby pozemnej komunikácie a jej zmeny;
6. je určený ochranný režim PK;
7. vlastníctvo:

1. diaľnice a cesty I. triedy len štát (zastavané územie obce obec)  
2. cesty II. a III. triedy samosprávny kraj
3. miestne komunikácie – obce,
4. účelové- štát, obec, FO a PO;

8. užívanie PK sa člení na všeobecné užívanie a zvláštne užívanie
9. ŠS pre pozemné  komunikácie:  

1. ministerstvo,
2. krajské a obvodné úrady pre cestnú  dopravu a pozemné komunikácie (ďalej  len "krajský a obvodný úrad dopravy"),
3.  miestnu ŠS vo veciach miestnych komunikácií a účelových  komunikácií  vykonávajú   obce  ako prenesený  výkon štátnej  správy, prejednávajú aj priestupky na tomto úseku;

10. št. odborný dozor:  

1. nad diaľnicami a cestami pre motorové vozidlá ministerstvo,
2. nad cestami I. triedy krajské úrady dopravy,
3. nad cestami II. a III. triedy obvodné úrady dopravy,
4. nad miestnymi komunikáciami a účelovými komunikáciami obce

11. cestná premávka – užívanie pozemných komunikácií účastníkmi CP;
12. účastníkmi sú osoby, ktoré sa zúčastňujú na CP, najmä vodiči, spolujazdci, chodci a osoby pribraté na zaistenie bezpečnosti P;
13. vodičom je osoba, ktorá vedie motorové alebo nemotorové vozidlo alebo električku,
14. vodiči sú povinný dodržiavať všeobecné aj konkrétne povinnosti;
15. konkrétna úprava dopravnými značkami a zariadeniami je nadradená všeobecnej právnej úprave;
16. v cestnej doprave sa používajú: a) zvislé dopravné značky, b) vodorovné d. z., c) dopravné zariadenia
17. dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou CP vykonávajú policajti;
18. v CP môžu byť len spôsobilé vozidlá (homologizácie s alebo bez EČV- potom ich zaevidujú)
19. v staniciach technickej kontroly sa pravidelne overuje tech. stav, všetky vozidlá musia byť evidované a opatrené EČV;
20. mot. vozidlo smie viesť len držiteľ vodičského oprávnenia;
21. OŠS na úseku cestnej premávky sú:

1. MDPT SR, MVSR,
2. krajské a obvodné úrady dopravy,
3. krajské dopravné inšpektoráty, okresné dopravné inšpektoráty

22. podnikanie: zákon o cestnej doprave a živnostenský zákon sa nevzťahuje  na cestnú nemotorovú dopravu a na dopravu vykonávanú v súvislosti s podnikaním výlučne pre vlastnú potrebu podnikateľov;
23. platí až na výnimky povoľovací režim;
24. diferenciácia podmienok: vnútroštátna/medzinárodná;
25. 2 formy podnikania:

1. licenčné podnikanie:  v pravidelnej autobusovej  doprave,  v  medzinárodnej  nepravidelnej autobusovej doprave,    v    medzinárodnej     nákladnej    cestnej    doprave a v  medzinárodnej  taxislužbe;
2. koncesované živnosti- ostatná cestná doprava;

26. dopravca – podnikateľ v CD;
27. správne orgány v cestnej doprave sú: ministerstvo, krajské úrady dopravy, iné správne orgány aj samosprávne kraje  a obce.

45. ÚLOHY ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY PRI OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

1. Územná samospráva: Samosprávny kraj (podieľa sa na tvorbe o ochrane ŽP, Obec (údržba pamiatok, pamiatkových území a verejnoprospešné služby, je stavebným úradom, v prenes. výkone ŠS: pôsobí na úseku št. vodnej správy)

46. ADMINISTRATÍVNOPRÁVNE PODMIENKY ČINNOSTI NEŠTÁTNYCH ZDRAVOTNÍCKYCH ZARIADENÍ

- zák. č. 578/2004 Zz o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve (*pn 18/2007)

1. Neštátne zdravotnícke zariadenie (NZZ)= zariadenie, kt. prevádzkovateľom nie je štát.
2. NZZ nemôže rozhodnúť o chorobe z povolania, profesionálnej otrave, inom poškodení zdravia pri práci
3. posudzovať zdrav. spôsobilosť na prácu a navrhovať kúpeľ. liečbu môže len ten, kto má uzavretú zmluvu s prísluš. poisťovňou o poskytovaní ZS, zároveň môže aj predpisovať lieky a pomôcky uhrádzané zo zdrav. poistenia
4. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania
5. Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia:

1. ambulantnej zdravotnej starostlivosti = ambulancia, zariadenie pre poskytovanie 1-dňovej ZS, stacionár, poliklinika, agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenie spoloč. vyšetr. a liečeb. zložiek, mobilný hospic,
2. ústavnej zdravotnej starostlivosti = nemocnica (všeob. al. špecializ.), liečebňa, hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečeb. kúpele, kúpeľná liečba, zariadenie biomedicínskeho výskumu
3. lekárenskej starostlivosti = osobitný predpis

1. Zdravotnícke zariadenia musia byť personálne zabezpečené a materiálno-technicky vybavené na poskytovanie ZS v súlade so svojím odborným zameraním. Minimálne požiadavky ustanoví VZPP, kt. vydá MZ SR. (ak ide o zariadenie v pôsobnosti obrany – MO SR po dohode s MZ SR
2. Príslušnosť k vydaniu povolenia na prevádzkovanie je rozdelená medzi MZ SR alebo samosprávny kraj. (uvedené v zákone presne konkretizovaných zariadení).

Povolenie sa  vydáva FO alebo PO, ak spĺňajú podmienky ustanovené zákonom:

1. pre FO, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, ... taxatívne vymedzené v § 68 ods. 1b), má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v kt. sa bude ZS poskytovať, a tieto spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia
2. pre PO, ak je dôveryhodná, má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon odborného zástupcu v tej kategórii zdravotníckych pracovníkov, v ktorej má poskytovateľ prevažne poskytovať ZS, má vo vlastníctve alebo nájme priestory kde sa bude ZS poskytovať a kt. spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia

Dôveryhodná na účely vydania povolenia podľa zákona je FO a PO, ktorá dva roky pred podaním žiadosti o vydanie povolenia nemala zrušené povolenie. Podmienky na vydanie povolenia musia byť splnené po celý čas platnosti povolenia.

1. Žiadosť o vydanie povolenia podáva FO alebo PO orgánu prísluš. na vydanie povolenia. K žiadosti doloží:

a) právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon zdravot. povolania alebo doklad o živ. oprávnení,

b) doklad o vlastníctve al. zmluvu o nájme priestorov, v ktorých sa bude ZS poskytovať,

c) kladný posudok príslušného úradu verejného zdravotníctva na uvedenie prac. priestorov do prevádzky,

d) čestné vyhlásenie, že počas 2 r.  pred podaním nemala zrušené povolenie + o pravdivosti údajov a listín

+ PO e) doklad o založení PO a ak je zapísaná v OR OS,  aj výpis z OR

2. Vydanie povolenia - orgán vydá povolenie rozhodnutím na dobu neurčitú (povolenie zaniká smrťou al. zánikom PO), ak sú splnené podmienky podľa zákona. (povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby sa vydáva na štyri roky); nemožno previesť povolenie na inú FO, PO

- rozhodnutie sa zašle: DÚ, Štatist. orgánu, pobočke VšZP, príslušnej komore (stav. organizácii)

3. Dočasné pozastavenie povolenia:

1. obligatórne: POZASTAVÍ - ak o to držiteľ požiada, držiteľ al. odbor. zástupca PO mal zakázaný výkon zdrav. povolania, mal dočasne pozastavenú licenciu al. činnosť podľa osobitného predpisu a PO nepožiadala bezzbytoč. odkladu o zmenu od. zástupcu
2. fakultatívne: MÔŽE POZASTAVIŤ - ak držiteľ povolenia porušil povinnosť podľa § 79 ods. 1 písm.;

písm. a) poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade s osobitným predpisom

b) poskytnúť bez zbytočného odkladu každému neodkladnú zdravotnú starostlivosť a na pokyn operačného strediska záchrannej zdravotnej služby poskytnúť súčinnosť poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby,

c) bez zbytočného odkladu prevziať osobu od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby,  ak ide o poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti,

e) prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie

pri porušení povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. a) až c) aj na návrh Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

1. Zrušenie povolenia

1. obligatórne: ak držiteľ požiada o zrušenie povolenia; požiadať 2 mes. pred dňom zrušenia; prestal spĺňať podmienky na vydanie povolenia; získal povolenie na základe nepravdivých údajov, neodstránil nedostatky v lehote určenej v rozhodnutí o dočasnom pozastavení povolenia, nezačal prevádzkovať zdravotnícke zariadenie najneskôr do 3 mesiacov od právoplatnosti povolenia
2.  fakultatívne: môže zrušiť, ak držiteľ povolenia závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosť podľa § 79 ods. 1 písm. a) až c) a e); ak ide o závažné alebo opakované porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. a) až c) aj na návrh úradu pre dohľad.

2. Licencia - vydávajú príslušné komory (napr. Sl. lekárska k. vydáva licencie zdr. pracovníkovi v povolaní lekár; Sl. k. zubných lekárov vydáva licencie zdr. pracovníkovi v povolaní zubný lekár).
3. Komora vydá licenciu, ak má FO SnPÚ v celom rozsahu, je bezúhonný, zdravotne a odborne spôsobilý, s odbornou prax min. 5 rokov, je zapísaný v registri a  je dôverihodný - 2 r. pred podaním ž. o vydanie lic. nemal zrušenú licenciu
4. Na konanie v prvom stupni je príslušná komora. Na konanie v druhom stupni je príslušné ministerstvo zdravotníctva.
5. Na konanie a rozhodovanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

Dozor: MZ SR, obce, VÚC, komory, zdr. poisťovňa ak má zmluvu

47. SÚSTAVA POSKYTOVATEĽOV ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

2. viď otázka č. 26

Halušky:

Orgány  štátnej správy  v  oblasti  sociálnych vecí  a služieb zamestnanosti sú

a) Ministerstvo  práce,  sociálnych   vecí  a  rodiny  Slovenskej

   republiky,

b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a

c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Štátnu  správu v  školstve  na  úseku škôl  a školských zariadení podľa tohto zákona vykonávajú:

a) riaditeľ školy alebo riaditeľ  školského zariadenia,

b) obec,

c) samosprávny kraj,

d) krajský školský úrad,

e) Štátna školská inšpekcia,

f) Ministerstvo   školstva   SR ,

g) iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný

   predpis.

Orgány štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií sú:

a) Ministerstvo   dopravy,  pôšt   a  telekomunikácií  Slovenskej

   republiky ,

b) krajské úrady pre cestnú  dopravu a pozemné komunikácie (ďalej

   len "krajský úrad dopravy"),

c) obvodné úrady pre cestnú  dopravu a pozemné komunikácie (ďalej

   len "obvodný úrad dopravy").

Štátnu  správu  na  úseku   cestnej  dopravy  a  pozemných komunikácií  vykonávajú   obce  a  samosprávne   kraje  v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Orgány  štátnej  správy  pre  tvorbu  a  ochranu životného prostredia (ďalej len "starostlivosť o životné prostredie") sú:

a) Ministerstvo životného prostredia  SR,

b) krajské úrady životného prostredia,

c) obvodné úrady životného prostredia,

d) Slovenská   inšpekcia   životného    prostredia

Štátnu   správu   starostlivosti   o   životné  prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Orgány   štátnej  správy   v  oblasti   pozemkových  úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy sú:

a) Ministerstvo pôdohospodárstva SR,

b) krajské pozemkové úrady,

c) obvodné pozemkové úrady.