Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Právnická fakulta / Dejiny Statu a Prava I. rocnik

pdsap.doc (pdsap.doc)

Autor dokumentu nezodpovedá za výsledok skúšky a považuje skratky použité v dokumente za zrozumiteľné. Dokument obsahuje základné poznatky ktoré sú tým najdôležitejším, čo treba vedieť na skúšku. Autor vám praje veľa trpezlivosti pri učení a šťastia pri skúškach.

Mezopotámia

- okolo roku 9000 pnl. – začiatok dejín ľudskej spoločnosti

- 1. mesto – Jericho – vznik okolo 8000 pnl

- znaky miest – najvyššia moc, náboženstvo, právny systém

- 1. štáty – v Mezopotámii okolo roku 3500 pnl, avšak boli to len veľké občiny, ktoré sa zmenili na centrá moci

- koleso, pluh, zavlažovanie, mnohobožstvo (s ľudskou podobou) – antropoidný polyteizmus

- Ur, Kiš, Uruk         – súperenie o moc, ale obdobie autonómie miest (nikto nedokázal získať prevahu)

- mestským centrom bol chrám a palác

- vojensko-kňažská aristokracia – kontrolovala slobodných roľníkov, remeselníkov, malé množstvo otrokov

- vznikli z potreby usporiadania diferecovanej spoločnosti

- panovník         - všetka moc, radili sa so skupinou najstarších z rodovej spoločnosti (ešte nie despota)

                - súdna, vojenská, administratívna, zákonodarná, ale nie náboženská moc

                - vlastník všetkej pôdy (obrábaná roľníkmi, dávaná do držby)

- systém štátnych úradov: kráľ (autonómny suverén) -> veľkovezír (dozor nad stavbami, daňami) -> kráľovský obchodníci, vyberači, dozorcovia vyberačov, stavieb, nad vojenskou mocou

- základ moci         – pisári         – trieda oslobodená od daní

                - kúpne a zámenné zmluvy

- obyvateľstvo         – slobodní (čiernohlavci) a otroci (očidvíhajúci)

                - plnoprávny         – plnoletí slobodní muži

                - cudzinci         – neplnoprávny slobodní

                - duševne chorí         – ako deti

                - plnoprávny vyššie postavení – kňazi, úradníci, bankári

- patriarchálna rodina

- Epos o Gilgamesovi, Epos o Ziusudrovi

- 1. centralistický štát vznikol spojením niekoľkých štátov, po dobytí Akadskej ríše znova autonómia miest

- Gudaš z Lagašu        – 1. kráľ a kňaz v jednej osobe

- Chamurapi         – panovník a zástupca boha na Zemi

                - slovník, astronimické, gramatické a matematické tabuľky

                - politické zmeny – králi mali najvyššiu kňažskú a politickú moc, stotožňovaný s bohmi (apotéza), neomylný                                 a nedotknuteľný – vznik despocie

- obyvateľstvo         – roľníci         – vyššia a nižšia trieda        

                - otroci         – môžu podnikať vo svoj prospech, aby sa mohli aj sami vykúpiť, právo oženiť sa so slobodnou ženou, po smrti                         pána ich deti slobodné, inštitút predať do otroctva samého seba -> zvyšuje počet otrokov, vnútorne štrukturalizovaná trida

        - striktne monogamné rodiny, ženy podnikali v krčmárstve a kúpeľníctve

        - chrámová prostitúcia (zdroj poplatkov pre chrám aj kráľa)

        - inflácia hlavne po vojnách – snaha o pevné ceny

- nové typy zmlúv – komisionárske, mandátne, bankové o ručení, nájomné

- 1. písaný zákonník         – Urnaum z konca 22. storočia pnl

                        - má prológ – preto aby odstránil starý neporiadok

                        - odstraňuje zásadu talionu

                        - kauzistický

- Bilalamov a Lipištaov zákonník – zásada talionu

- Chamurapiho zákonník – 1. klauzula o večnej platnosti aj stanovenie cien, ktoré sa už za jeho vlády nedodržiavalo

- Chetiti dobyli Babylon, postavili sochu a odišli, prišli Asýrčania

- Nabuchonodozor – krátke súdne správy

EGYPT

- jeho kultúra poznačila Grécko

- kráľ Meni – zjednotiteľ Horného a Dolného Egypta

- dejiny začali centrálnou despociou, nie mestami ako v Mezopotámii

- Níl – pravidelné záplavy, chýbal vonkajší neprateľ, viera v posmrtný život (hrobová výbava – bránila v inflácii, žiadne sociálne napätie, možný len na území Egypta)neboli dôvody k urbanizácii

- systém štátnej správy sa ustálil za 4. dynastie

– úrady boli obsadzované rodinnými príslušníkmi, od 5. Dynastie – byrokratizmus

- Apoteický panovník         – najvyšší sudca, výkonná a správna moc, veľiteľ vojska, boh

                        - stelesnenie princípu Maat (mravný princíp - určoval čo maat je a čo nie, čiže určuje ako mali veci                                         vyzerať)

- vezír         - 1. úradník, správca dvora

        - 1. vezír - dvor,

        - 2. vezír - dane,

- nomarchovia        - menovaný vezírom

                - správcovia krajov, limitovaní len faraónom (despotické správanie - zavádzali nepotrebné úrady, starosta - nebol                         samosprávnym orgánom, bol volený ľudom)

        - kňazi         - pomazávali panovníka (zverovali mu moc) - chceli si ponechať moc, majetky - na konci 6. dynastie nastal úpadok                 centralizmu, kňazi získali svetskú moc, zaniká Stará ríša

- až do 11 dynastie (Stredná ríša) kedy nastala obnova centralizmu

        - boli zriadené vojenské úrady

        - zdvojený vezír (1 - Horný, 2- Dolný)

        - ale nastáva opäť úpadok

- Nová ríša (zlaté obdobie)         

        - rozvoj kultúry, územný

        - žiadny písaný zákon do roku 1070 pnl. (do jej konca) - kvôli princípu maat (na jeho základe vzniká monoteizmus, hranica medzi         dobrom a zlom, určoval ju faraón, poskytol úradníkom možnosť, aby robili to isté)

        - maat bol aj príčinou rozdelenia obyvateľov        - slobodní        - aristokracia

                                                                        - úradníci, pisári, kňazi

                                                                        - roľníci, remeselníci (nebola zakázaná polygamia)

                                                        - otroci (zajatci, trestanci, schudobnelí roľníci)

                                                        - ženy mali výnimočné postavenie - mohli vlastniť majetok, domy, otrokov,                                                                 pozemky nezávisle od svojich manželov, podnikať (práčovne, pletárne, šperky,                                                         parochne)

        - štát patril faraónovy         - pôda bola prideľovaná aj s roľníkmi (úradnícka pôda - väčší zdroj ako priamo kráľovská pôda, úradníci ju                                 spravovali vo svoj prospech a kráľovi platili dane)

        - problémom bol majetok chrámov

        - otroci mohli prednášať návrhy na zlepšenie práce

- bitka pri Kadeši - Ramzes II a Chatušiliš - 1. písomná mierová zmluva (začiatok madzinárodného písaného práva) - nebola nikdy porušená

- opätový úpadok zapríčinila cirkev a úradníctvo

STAROVEKÉ GRÉCKO

- grécke kmeňe sa začali usádzať na juhu itálie, sicílie, malej ázie, na brehoch čierneho a egejského mora

- južní italikovia im dali meno Helens

- osídlená časť bola členitá, tvorená ostrovmi, hornaté planiny, nerozvinutá námorná ani vnútrozemná doprava (mestá sebestačné)

- obdobia        - mykénske (doba bronzová)

                - homérske (1200 - 800 pred naším letopočtom)

                - archaické / rané (800 - 600 pred naším letopočtom)

                        - rodové zriadenie, vedie kráľ s podporou kmeňa, aristokracie a kňazov

- formy vlády         - aristokracia        (kráľ a šlachta) - s rozvojom obchodu bohatnú vrstvy nešľachtické

                - oligarchia         (nie je dvôležitý rodový pôvod)

                - tyrania         (vláda jednej osoby, tyran mal byť ochrancom ľudu, vodcom v chaose, ktorý spôsobil boj aristokracie                                         s oligarchiou, podpora roľníkov, remeselníkov, mal uskutočniť opatrenia na prospech obce ako celku - narp.                                 stavba ciest, ochrana stavieb, starostlivosť o mestskú chudobu), dlho sa neudržala, Gréci mali záujem                                         o blaho všetkých, nie len blaho tyrana,

                - demokracia        (vláda širokých vrstiev slobodného obyvateľstva, ktorý ju uskutočnuje ľudovím zhromaždením)

Sparta        - založená na Lykurgovej ústave

        - Sparťania = Lakedaimončania (striedmy)

        - vznikla tak, že dórovia si v oblasti Lkónie podmanili Achájcov, ktorých bola prevaha, preto sa Sparťania, ak chceli udržať toto         územie, udržovali vo vojenskej povinnosti

        - bola „obcou rovných“ - Sparťania mali snahu udržať rovnos medzi občanmi, rovnosť sa narúša súkromným vlastníctvom, ktoré         preto v Sparte nebolo, pôda bola štátna (štát ju prideľoval Sparťanom spolu s heilótmi = otroci, pôvodné obyvateľstvo) aj štátny         otroci (nešlo o vlastníctvo ale o užívanie)

        - delenie obyvateľstva        - sparťan musel udržiavať pozemkový prídel (kléros) aby si zachoval politické práva + každý musel prispieť                                 na spoločné stravovanie - ak to niekto nedodržal stal sa z neho hypomeion (ten komu sa ooberú práva),                                         účasť na sneme, aktívne + pasívne volebné právo, česť slúžiť vo vojsku

                                - perioikovia - obyvateľstvo slobodné bez pozemkového prídelu, bez politických práv

                                - roľníci, remeselníci, obchodníci, Sparťania ich potrebujú a preto im dávajú majetkové právo (aj                                         vlastnícke)

                                - heilóti         - Sparťan nemohol bez súhlasu štátu zobchádzať s týmto štátnym majetkom

        - sys. štát. org.        - na čele dvaja králi = kolegiálna hlava štátu, osoby z najstarších rodov - 1 kráľ vedie vojsko, 2. zostáva         doma,         funkcia je dedičná a doživotná, najvyšší veliteľ vojska, súdna moc - snaha o kontrolu ich moci - moc prechádzala na gerúziu a eforov

                - gerúzia (gerentos) - 28 staršinov (občanov nad 60 rokov) + keď zasadala aj 2 králi (30 členov), príprava návrhov zákonov,                 ktoré schvaľovalo ľudové zhromaždenie + súdenie hrďeľných a protištátnych trestných         činov (aj kráľa)

                - ľudové zhromaždenia - apelá - každý plnoprávny občan (muž) nad 30 rokov = vojaci, nehovorilo sa o návrhu zákona, iba                 scháliť alebo neschváliť návrh gerúzie (návrh zákonov monotetické), volebná právomoc, nástupníctvo kráľa, vojna / mier,                         občianske práva cudzincom

                - eforát - kolektívny orgán 5 eforov, volení na 1 rok apelou, aby sledovali činnosť kráľa, cirkevné súdnictvo (dohliadali na                         súkromný život Sparťanov), kontrola štátnej pokladne atď.

        - forma vlády - vojenská demokracia alebo vojenská aristokracia (ak gerúzia právomoc)

Atény        

        - tiež od rodového zriadenia - rodina, rod (frátria, fýla) = genokracia

        - obyvatelia - kráľ Tezeus rozdelil podľa toho kto bol ako užitoční na :

                - eupatridi - stará rodová aristokracia (súdili, vykladali zákony - vo svoj prospech)

                - demiurgovia - stredné vrstvy (remeselníci, obchodníci)

                - geomori - roľníci

        - v počiatkoch kráľ (bazileos), ktorých vystriedali archonti (aeropág - poradný orgán)

        - postupne bohatnú stredné vrstvy , snaha vysporiadať sa s aristokraciou

        - Solón (594 - 593 pred naším letopočtom) reformy

                - zavedenie timokratickej ústavy (time = česť, systém ktorým začne štát fungovať , pravidlá, štruktúra)

                - rozdelenie občanov podľa výšky majetku (nie podľa príslušnosti k rodu) do 4 tried

                        - I. trieda - prístup k najvyšším úradom

                        - II., III. trieda - prístup k nižším úradom

                        - IV. trieda - téti (nemajetní) - účasť na ľudovom zhromaždení a porotnom súde

                - zákon o pozemkovom maxime - snaha obmedziť moc aristokracie - čo bolo navyše prepadlo štátu a to rozdelil bezzemkom

                - sestachteia (strasenie bremena) - oslobodenie tých, ktorý upadli pre dlhy do otroctva + zákaz dĺžneho otroctva, išlo len                         o právny status , dlh stále zostal

                - heliaia - ľudový tribunál, porotný súd - každý občan mal možnosť odvolať sa k nemu proti rozhodnutiam archontov, počet                 členov sa líšil, ustanovaní lósom bez ohľadu majetkovej triedy

        - Peisostratos - tyrania

                - oporou mu boli roľníci, ktorí nevideli význam Solónových reforiem

                - dal im daňové úľavy

                - do najvyšších úradov dosadil svojich ľudí - jeho potomkovia boli zvrhnutí

        - Kleistenes (508 - 509 pred naším letopočtom) - snaha posilniť demokraciu

                - nové administratívno-územné členenie :

                        - Atiku rozdelil na prímorie, mesto (Atény) a vnútrozemie a každú z nich na 10 častí (trítie)

                        - do každej fýfy (územného obvodu) pospájal kúsok z prímoria, mesta aj vnútrozemia

                - snaha zabrániť návratu tyranie - ostrakizmus (črepinový súd) - občan, ktorý svojími názormi začal byť nebezpečný, je                         postavený pred porotný súd, ktorého členovia na črepinu napíšu áno/nie - bude vyhnaný z Atén na 10 rokov bez straty                         občianskych a majetkových práv

                - kolégium 10 stratégov pre vojenské záležitosti, postupne aj civilné súdnictvo vo fýlach (podobná moc ako archonti)

        - rozvrstvenie obyvateľstva        - politi         - občania (narodením alebo udelením), kto bol prepustený, stal sa metoikom, nie                                                 občanom, ženy boli vylúčené z občianstva,         atimia - strata politických práv (ak sa občan ukázal                                                 ako nečestný), úšasť na zhromaždení, volebné právo, právo hlasovať, od 21                                                                 rokov podať žalobu, od 30 rokov zastávať úrad, zosobášiť sa, získať nehnuteľnosť, - museli platiť                                         dane, účasť vo vojsku

                                        - metoikovia - cudzinci, slobodní, právne obmedzení (bez politických práv, iba majetkové práva                                                 a sloboda slova), štát ich chránil, tieť povinnosť účasti vo vojsku, dane + metoikón (cudzinecká                                                 daň), nemali procesnú spôsobilosť (museli mať zástupcu Aténskeho občana - prostata), ak sa                                                 zaslúžili o vlasť, mohli získať niektoré občianske práva (napr. sobáš s aténskou ženou )alebo                                                 daňové úľavy

                                        - otroci         - súkormní - v Aténach podporované súkromné vlastníctvo

                                                - štátny - funkcia exekútora „to čo by občan nerobil

        - štruktúra štátnych orgánov

                - eklésia         - ľudové zhromaždenie - muži od 21 rokov

                                - zákonodarstvo, súdna moc (=heliaia), administratívna (dozor nad úradníkmi, zásobovaním, financiami),                                 voľba úradníkov (finančných, stratégov, vyslancov)

                - rada = bulé (rada 400, rada 500) - zasadali aspoň 30 ročný muži z prvých troch tried, orgán v prospech aristokracie, za                                         každú fýlu rovnaký počet vyjadrovala sa k návrhom do elkézie, pokyny všetkým úradnkom, financie,                                         záležitosti kultu

                - heliaia

                - aeropág        - pôvodne najvplyvnejší orgán (ako gerúzia alebo senát)

                                - súdnictvo (úmyselné trestné činy, dozor nad mravmi, vraždy, ťažké trestné činy)

                - úradníci        - 9 archontov (neskôr jeden)

                                - 1. archont - eponimos - súdnictvo, všeobecný poručík

                                - 2. archont - bazileus - zachovávanie kultu

                                - 3. polemarchos - vojenské záležitosti, kým nezv. úrad 10 stratégov, potom spory medzi cudzincami                                         a občanmi

                                - 4.-9. tesmotéti - kolégium právnikov, statégovia

RÍM

Kráľovstvo        - Rím založený 753 pred naším letopočtom - Romulus po zabití Réma vyhlásil, že to sa stane každému kto sa o to pokúsi -                 prekročiť hradby ako Rémus, bol zvolený za prvého kráľa

        - vláda 7 kráľov 753 - 510 pred naším letopočtom

        - už za Romula spory so susednými mestami, musel sa s nimi deliť o vládu

        - po Romulovej smrti         - rozdelenie obyvateľov na (hlavným kritériom bol pôvod a užitočnosť)                                                                        - patríciov         - mali politické povinnosti, patríciou rozdelil na 3 kmene (tribuii), a tie na 10                                                                 kúrii

                                        - plebejcov        - žiadne politické práva , bola ich väčšina

                                - klienti - osoby závyslé od svojho pána, ich počet rástol

        - symboly rímskej moci        - slonovinový trón, čelenka, purpurový plášť, červená zástava, 12 likorov (strážcovia)

        - kráľ volený ľudovým zhromaždením doživotne, najvyšší veliteľ sudca

        - ľudové zhromaždenie        - snem všetkých dospelých mužov (patríciou)

                                - dve formy zasadania

        - senát         - kráľom menovaní patríciovia

                - poradný orgán, sankcionoval voľbu panovníka a zákony

        - 6. kráľ urobil reformu, ktorá bola základom expanzívnej politiky - Servius Tulius

                - rozdelil obyvateľstvo do 5 tried (týkalo sa všetkých mužov, schopných niesť zbraň)

                - zmenil teritoriálne usporiadanie - 21 obvodov (tribui) - 17 vidieckych + 4 mestské

        - 7. kráľ - Tarquinius Superbus - nedostatok financii ho prinútil k núteným prácam slobodných Rimanov, nerešpektoval trdície, bol                         vyhnaný

Republika        

        - ľud si zvolil dvoch kráľov, ktorí prebrali všetkú kráľovskú moc

        - obrana pred kmeňmi až ovládli celú Itáliu (po rieku Rubikon) - mier bol len 3 dni počas celej republiky

        - vnútorné bolje o moc         - plebejci nezastávali žiadne úrady, úrady v senáte, právoplatné manželstvo s plebejcami

                                - po vojne s Latinmi 495 pred naším letopočtom mala byť rozdaná pôda, senát vyhlásil vojnu, načo plebejci                                 odišli (väčšina vojakov) - ušli na svätý vrch, patríciovia za nimi poslali 1 senátora, ktorý ich presvedčil aby                                 sa vrátili za ústupky :

                                - odpustili sa im dlhy, nemohli byť stíhaný za odchod ani v budúcnosti, vznik tribúna ľudu

                                - po daľších secesiách dosiahli zrovnoprávnenie podľa zákona 12 tabúľ (448 pred naším letopočtom),

                                - zneužívanie obyčajového práva, patríciovia si ho vykladali podľa svojho

                                - zriadená komisia 10 mužov (decemviri) - zastúpenie plebejcov

                                - kazuistický (prípadový) charakter („keď nastane toto, tak ...“)

                                - dosky vystavené na fóre, počas vojny zničené, tradovali sa ústne (všetci ich museli ovládať)

                                - vzťahovalo sa na občanov - pesonálny princíp (za cisára Karakala - 212 našho letopočtu sa rímske právo                                 začalo vzťahovať na všetkých)

                                - 444 sa omhli sobášiť,

                                - 367 - zákon že vždy jeden konzul bol plebejec,

                                - 287 - zákon Quinta Hortenzia - na zákon sa mali uznášať aj tribútne komisie okrem centuriútnych komisií

                                - vznikla nová vrstva - nobilita - najbohatší

        - všetká moc pochádzala od ľudu         - ľudové zhromaždenie - 3 formy        

                                        - koncíliá - neformálne zhromaždenie (plebis tribúna)

                                        - konciones - zhromaždenie občanov na oznámenie návrhu zákonov

                                        - komitia - zhromaždenie podľa pravidiel, zvolávané úradníkmi oprávnenými jednať s ľudom

                                                - kuriata         - len symbolicky

                                                                - náboženstvo

                                                - kalata                - rozhodovanie o patrícijskych rodoch a stavoch, rodinné právo,                                                                         formálne odovzdávanie funkcií

                                                - centuriáta        - uznášala sa na zákonoch, právo cenzorov, tresty, udeľovanie                                                                         občianstva

                                                - tribúta                - čisto plebejská - volili sa tribúni, prijímali zákon o plebejcoch, znemili                                                                 sa na Plebiscitá - na ne prešla všetka moc z centuriátnych komícii,                                                                         zákony nimi uznané sa stali všeobecne platné - Leges

        - protivláda hlasu ľudu         - vojenská, diplomatická funkcia

                                - Senát        - 300 členov, za Cézara 900 členov, stabilita, zvolávali len najvyšších úradníkov, senátorom sa                                         človek stal po zápise, funkcia bola časovo neobmedzená, funkcie ich mohol zbaviť len cenzor a len za zlé                                 mravy, široké právomoci - schvaloval zákony, odobroval návrhy zákonov, súdny orgán v prípade velezrady                                 a vojenských prečinov, volili mimoriadnych magistrátov, rozhodovali o dňoch hier, menili kalendár,                                         spravovali pokladňu, dane, financie vojenských jednotiek, légie, vojenské stratégie, zássady zahraničnej                                         politiky, dbali na tradície („ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu“, kým je noha nepriateľa na rímskej pôde,                                 o mieri sa nevyjednáva, rozdeluj a panuj, politika biča a cukru, čo je rímske to sa bude brániť, rímske                                         občianstvo je najvyššia odmena, zrada sa vždy trestá, isť spojencom na pomoc), funkcie boli bezplatné,                                         tóga kandida,

        - rímske úrady         - znaky        - kolegiálnosť (najmenej dvaja s rovnakou právomocou a právom veta voči druhému)

                                - bezplatnosť

                                - voliteľnosť senátom alebo komíciami

                                - dočasnosť

                                - zodpovednosť orgánu ktorý ho voli

                                - nezlúčiteľnosť

                                - zákaz kontinuácie (2 a viac volebných období)                                                

                                - kariérny systém - to čo včetko musel splniť ak chcel kandidovať

                        - riadne        a mimoriadne

                        - vyššie a nižšie

                        - imperio (len najvyšší magistrát) a potestas

                        - vojenský magistrát         - na čele zbor legátov ktorí sa striedali vo velení

                                                 - nekôr vojenský tribún + tribún jazdy

                                                - vojenský kvestori - zásobovanie

                                                - centurióni

                        - konzul        - pozostatok z kráľovstva

                                - 12 liktorov - znak moci - zväzky obilia, prútov, za mestom + sekera

                                - vždy dve centuriálne komície

                                - vojenská a súdna moc (hlavne kvestor a prétor)

                                - správna moc - moc zrušiť rozhodnutie okrem rozhodnutia tribúna

                                - právo hovoriť s ľudom,

                                - 367 zavedení patrícijský úrad prétor - jurisdictia - súdnictvo

                                - pôvodne jeden - kultúra, administratíva, nekôr dvaja - pre spory rimanov, peregrinus res - pre spory                                         cudzincov

                                - mohli rozhodovať sopry neupravené zákonom,

                                - mohli vydávať edikty - prameňe rímskeho práva,

                                - na konci republiky 8 prétorov

                        - cenzor        - najsvätejší úrad, na zaradeni ľudí do tried, ich sčítanie, moc menovať senátorov, dohľad nad verejným                                         majatkom

                        - tribún ľudu        - 2->5->10

                                        - koncilia plebis tribúta - ich domy museli byť otvorené nonstop,

                                        - požívali imunitu, mali možno zvážiť každé rozhodnutie, zatknúť kohokoľvek

                                        - právo jednať s ľudom

                                        - limitovaný miestne - okruh 1 míle od hradieb

                                        - vzájomné intercesie

                        - edil        - poriadok a fungovanie mesta,

                                - plebejský, kurucký (všade mal sluhu so stoličkou), cereálny

                        - kvestor        - súdni úradníci, nekôr financie, 2 -> 40

                                        - mestský, italický, povincský, kvestor bez kresla, mimoriadny magistrát

                        - diktátor        - absolútna moc nad všetkým, bol volený na 1 deň - 6 mesiacov

                                        - úrad bol povinný zložiť po vykonaní všetkých potrebných vecí, mohol byť aj plebejec

                                        - dostal 24 liktorov - mali vždy sekery v prútoch

                        - magister equitim - zástupca diktátora

                        - interrex        - medzikráľ, na 5 dní počas volieb do vyšších magistrátov

                        - perfectus urbis        - dozor nadľudom, senátom,

Cisárstvo        

        - 27 pred naším letopočtom - 476 našho letopočtu

        - 1.10.44 pred naším letopočtom - Cézar prekročil Rubikon „kocky sú hodené“ (na kameni pri rieke bol zákon, že každý, kto ju         prekročí, vude vyhlásený, otcovraha a zradcu; Cézar bol vyhlásený za otca národa)

        - už bratia Grakchovci - kríza republiky, Márius ani Sulla nepovažovali zákon za posvätný

        - nobilita sa rozdelila na populárov a optimátov, proskripcie - zoznam občanov, ktorých mohli zabiť a nárokovať si na delbu majetku         (aj otrok)

        - Cézar utŕil 23 rán, len jedna smrteľná

        - Oktaviánus         - vnuk Cézarovej sestry; Princeps - prvý z roných (prvý senátor), imperátor, nie kráľ,

                        - 16.1.27 pred naším letopočtom nechal sa menovať imperátorom, vznik diarchie = nová forma vlády (princeps +                         senát, senát si udržal právomoc v oblasti zákonodarstva, súdnictva, o zápise do zoznamu senátorov rozhodoval                                 cisár, postupne upadá - počet sa ustálil na 600, strata všetkých právomocí - formálne voliť cisára, do nástupu                                 vojenských cisárov) - 4 konzuly, úradníkom odobrali impérium a potestas,

        - princeps - velenie, súdy, najvyšší kňaz (pontifex maximus - vrchný staviteľ mostov), medzinárodné, policajné                                         právo, správa provincií, zásobovanie Ríma, imunita

                - prevzal moc tribúna ľudu

                - ľudové zákon = princeps (moc zákonov)

        - pretoriánsky prefekt - veliteľ stráže, policajná moc v Ríme, tajné služby, druhý muž ríše, vojenská moc a sudca

        - cisárska kancelária        - administratíva, rozdelila sa na oddelenia a špeciálne útvary,

        - dojem zákonnosti

        - nebola stanovená dĺžka funkčného obdobia, zrušený kariérny postup

        - rozdelenie pokladne na fiskus a pokladňu cisársku

        - nájmy a árendy - dane, povinné poplatky; zabezpečenie trvalého príjmu

        - zánik populátov a optimátov

        - moc nepochádza od ľudu ale od ide Augusta:“Autoritas“ - autorita,

                cisár         - maximálna autorita, nemožné odvolanie, proti jeho rozhodnutiu (je konečné)

                        - všetky tituly, rozhodoval o otázkach viery; v senáte určené miesto (ostatný na drevených laviciach)

                        - zákon na ochranu majestátu (Tiberius - stačilo len útočiť na cisárovu autoritu -> trest)

Principát

        - obdobie rozkvetu

        - „mesto z dreva a hliny“ -> „mesto z mramoru“

        - podpora kultúry a rozvoj literatúry        

        - vybudované koloseum, Panteon (chrám bohov), fórum Romanum (do dnešnej podoby),

        - najväčší územný rozmach (za Trajána)

        - „pax romana“ - rímsky mier pre Rím aj susedov

        - Traján posledná doobyvačná vojna - proti Dácii

        - za Vespasiána, Tita - Židovská vojna

        - prechod k absolutizmu 235 - 284 - vystriedalo sa 30 cisárov (najdlhšie Postumas - 10 rokov, súkromné vojny, 284 - Dioklecián)

        - Pompeje - Jupiterov trest

Dominát

        - 284 - 476

        - odvodený od titulu Dominus et Deus

        - široký byrokratický aparát, byrokratický centralizmus, žoldnierske vojsko, apoteóza panovníka

        - bez triedy senátorov a jazcov

        - Dioklecián veril, že má božské vnuknutie - reformy

                - správa 12 častí - 9 obvodov

                - reformácie, stanovil pevné ceny vďaka inflácii

                - náboženské reformi, na vlastnej apoteóze

                - 3 edikty proti kresťanom, zákaz bohoslužieb, príkaz zbúrať kostoly, a zajať farárov, možnosť zabiť kresťanov

                - nadradenosť si nechal posvätiť, zaviedol padanie na tvár, nesmeli sa ho dotknúť, mohli len bozkávať jeho tógu, odklon od                 pohrebných tradícií

        - 313 Milánsky edikt        - zrovnoprávnil ním kresťanstvo s Rímskym náboženstvom, 4. reforma vlády - rozdelil ríšu na dve časti,                                         zvolil si spoluvládcu Maxima, obaja mali titul augustus, zvolili si spoluvládcov a dali im titul caesar, tzv.                                         tetrarchia (aj napriek rozdeleniu, stále jednota, rímsky občania na západe aj na východe, senát mal stále                                 právo voľby cisára ale už len formálnu, viazaný na návrh predchádzajúceho cisára)

        - hospodársky sa nedarilo - zvyšovanie daní a poplatkov, zdanenie italickej pôdy, dvor a armáda vyžadovali 2/3 príjmov,

        - zlúčenie kolónov a otrokov, dedičné priviazanie k pôde (prvé náznaky feudalizmu)

        - zákon o povinnosti prijať úrad, povinnosť organizácie hier, zachoval sa magistrát, prétorát, kvestúra ale nemali žiadna moc,         cisárske         orgány prekvitali

        - úradníci        - Questor Sacri Palafi - zákony pripravoval pre cisára, a súdy pripravoval pre cisára

                        - v paláci úrady kniežat        - podliehali tzv. Magister oficiorum

                        - Comes        - správca štátneho pokladu

                                - správca cisárskeho pokladu

                        - cisárska kancelária        - 1. oddelenie - písomnosti cisárstva

                                                - 2. oddelenie - obce, súdy

                                                - 3. oddelenie - osobné žiadosti na cisára

                                                - 4. oddelenie - cisársky archív. výklad práva

                        - miestna správa                - Rím a Konštantínopol na čele všeúradník

                                                - obvody, prefektúry, diecézy, pagy - Prefectus pagy (= kráľovstvo)

                        - cisárska rada        - delila sa        - osvietení

                                                        - ctihodní

        - Theodosius I.        - posledný sicár oboch častí ríše

                        - povíšil kresťanstvo na jediné štátne náboženstvo, zakázal olympijské hry, gladiátorské zápasy, odstránil pohanské                         sochy,

                        - porážke pri Hadrianopole

        - Alarich                - vojvodca Vizigótov, najskôr ochranca rímskych hradieb, potom nepriateľ, tri dni plienil Rím, nikoho nezavraždil

        - Prokopius        - „40 rokov pred búrkou“ - Rím sa spamatáva po plienení

        - Atyla                - z Rakúska alebo Maďarska prešiel do Gálie, Katalanke polia (Rimania vyhrali, ale rímska armáda prestáva                                 existovať)

        - Vandali vyplienili Rím, 455, prestal existovať štát, nahradil ju barbarský systém,

        - 475 - Orestes bývalí Atylov náčelní bol zabytí Odoakarom, ktorý od Romula Augusta získal symboly moci - oficiálny zánik Rímskej         ríše

BYZANCIA

        - nasledovníčka východorímskej ríše,

        - absolutistická forma vlády, centralizovaná štátna správa, kresťanstvo (ako zjednocovateľ rôznych kultúr)

        - vďaka nej žilo antické duchovné bohatstvo a bola bariérou pre Islam

        - 330 našho letopočtu - začiatok, Konštantín prememoval Bizantion na Konštantínopol

        - mnohonárodný štát, dorozumievacím jazykom bola gréčtina (latinčina ako úradný jazyk vychádzala z užívania)

        - byzantínci sa považovali za rimanov, panovník Byzantskej ríše za rímskeho cisára -> translátio imperi

        - východisko pre budovanie Byzantskej ríše = doba Konštantína I. (zástupca boha na Zemi), v legislatíve, správe, vojenstve, vo         veciach cirkevných absolutistická moc

        - dejiny Byzantskej ríše sú dejinami cirkvy         - 313 Milánsky edikt

                                                - 390 Theodosius I. štátne náboženstvo z kresťanstva

                                                - monoteistická ríša (zákan pohaských obiet, spálené protikresťanské diela)

                                                - cirkev a štát sú prepojené - Cézaropapismus (pap - hlava cirkvy, cezar - cisár) -                                                         najvýznamnejšie sa prejavil za Justiniána (panovník verejne odvodzoval svoju moc od                                                         nadprirodzenej moci) - oprávnený rozhodovať neobmedzene, náboženský nástroj                                                         svätskej moci

                                                - vplyv cirkvy na štátnu moc aj na občanov sa považuje za prirodzený, postupne ale                                                         destabilizujúci prvok (spory cirkev a štát)

        - dejiny Byzantskej ríše

                - 1. rané (565-610)        

                        - obdobie po Justiniánovi (radí sa do dejín rímskej ríše kvôly         kodifikácii práva, ktoré je v latinčie)

                        - Justiniánova kodifikácia         - vznik 533-534 našho letopočtu

                                        - základný premeň pre legislatívu všetkých         byzantských panovníkov

                                        - význam v tom, že Justinián ju označil za výlučný prameň práva (ostatné komentáre, výklady boli                                         neprípustné), pripúštal len doslovné preklady, citácie

                                        - cisárske konštitúcie Justiniána ho rozširovali - novelé

                        - popri prameňoch svetského práva (Nommoi) aj cirkevné normy (kánony), v praxi cisár zasahuje do cirkevných                                 záležitostí a naopak - prepojenie cirkevného a svetského práva, vznik Nomokánonu - členené podľa prípadových                                 situácií - od stavali vedľa seba cirkevný a svätský text

                - 2. stredobyzantské obdobie (610-867)

                        - začína vládov Heraklea I. - správne reformy         

                                                        - zlúčená civilná a vojenská správa- územie rozdelené na 4 celky (themata) - na                                                 čele stál úradník Stratég dosadený panovníkom, najvyšším správnym úradníkom                                                         Konštantínopolu bol Eparch (súdnictvo, poriadkové právomoci)

                                                        - Logothéti - cisársky úradníci - široké právomoci v odvetviach štátnej                                                         administratívy, na čele menších miest a samosprávnych obcí sú Archonti

                                                        - gréčtina sa stáva úradným jazykom (do 7. storočia latinčina pretrvala vdaka                                                         Justiniánovy), titul Imperátor bol naradený titulom Bazileos

                        - spory         - obrazoborecké hnutie (ikonoklazmus)

                                        - vzniklo pod vplyom islamu a východných siekt, ktoré odmietali uctievanie ikon a zobrazovanie                                                 boha, začiatok 8. storočia

                                        - upokojilo sa za Michala III.

                        - právo         - smrťou Justiniána kodifikačné snahy neskončili

                                - Ekloga        - Lev III., ½ 8. storočia, v gréčtine, jazyk zrozumiteľný obyvateľom, prístu na         verejnosti                                         a príručka pre sudcov, nadväzovala na rímsku právnu tradíciu, ale veľký vplyv         cirkvy (zdôvodňovanie -                                         „vôľa božia“ - už nie dané panovníkom ako zástupom boha) - dvôraz na rodinné právo - v majetkovej                                         oblasti posilnená pozícia ženy (narušené patriarchálne chápanie rodiny), oboja manželia mali rovnaké                                         dispozičné právo (otec stále hlava rodiny, ale deti majú počúvať aj matku, po smrti otca je načele rodiny                                 matka)

                                - úprava sobáša         - písomne alebo ústne alebo dlhodobé spolužite s náklonnosťou - vznik dohodou;                                         jednostranné vypovedanie (dôvody stanovené zákonom - lepra, cudzoložstvo - muž, neplnenie                                                 manželských povinností aspoň tri roky - žena) - zánik

                                - záväzkové právo - len najbežnejšie právne vzťahy, kúpa, úschova; chýba pracovná zmluva, zmluva                                         o dielo, najviac dedčný nájom pôdy

                                - verejné právo - určená pevná mzda sudcov, sudca má zákaz prijímať dary, zrušený trest smrti pri                                         mnohých trestných činoch

                                - za nasledujúcich dynastií formálne zrušená, lebo prekrúca Justiniánske právo        

                                - vplyv na vývoj Byzantského práva + na vývoj Slovanského práva (Zákon Sjudny Ljudem)

                - 3. vrcholné obdobie (867 - 1025)

                        - najväčší vzostup byzantskej ríše, vrchol autokracie

                        - Bazileos I. - dynastia Macedónska - dal zavraždiť Michala III.

                        - návrat k Justiniánskemu právu

                        - kodifikačné snahy - Bazileos I., Lev IV. vytvorili 3 právne zbierky - Procheiron, Epanagogé, Baziliky

                        - Procheiron         - Bazileos I. (označil Eklogu za zvrátenú)

                                        - upravuje tie isté oblasti práva ako Ekloga (aby ju úplne nahradil, preto bol nútený čerpať z nej)

                                        - podobnú štruktúru, upravoval rovnaké právne inštitúty - ľudia naďalej používali Eklogu

                                        - rodinné právo (zásnuby, manželstvo, veno) - obligačné právo, dedičské právo, verejné právo

                        - Epanagogé        - Bazileos I

                                        - nezachovala sa (iba z komentárov jurispridencie)

                                        - cca sa zhodoval s Procheironom, pribudli normy o štáte, cirkvy, úradníkoch, ich vzťahoch, pozícii

                                        - revidované vydanie Procheironu

                        - Baziliky        - návrat k Justiniánovi, nevychádzali z latinských textvo, ale z gréckych prekladov, parafráz,                                                 - obsahovalo aj kanonické právo (1. kniha - katolícka viera, daľšie 3 - cirkev)

                - 4. úpadok (1025 - 1453)

                        - rozpory svetskej aj cirkevnej moci

                        - veľká schizma cirkvi - rozdelenie na západnú a východnú cirkev

                        - 1453 - Turci dobyli Konštantínopol

                        - právne pamiatky - Pevia, Hexabiblos - súkromné zbierky, cisári sa už tak nevenovali kodifikáciám, rozvíja sa                                 jurisprudencia

                        - Pevia                - zbierka rozhodnutí, právnych protokolov mestského sudcu z ½ 11 storočia

                        - Hexabiblos        - 6 kinžiek, solúnsky sudca Konštantín Hermenopulos, ½ 14. storočia

                                        - okopírovaný Procheiron a Baziliky (pôvodným zámerom bolo zrevidovať Procheiron súčastnosti)                                        - 1. + 2        . kniha - všeobecné otázky - vecné právo

                                        - 3. kniha - záväzkové právo

                                        - 4. kniha - rodinné právo

                                        - 5. kniha - dedičské právo

                                        - 6. kniha - trestné právo

                                        - pretrvala pád Byzantskej ríše, 1946 zrušená v Grécku

STREDOVEK

        - 476 - zánik západorímskej ríše, koniec 1453 - pád konštantínopolu, Guttemberg, objavenie Ameriky, Luther

        - kresťanská spoločnosť         - kresťanstvo prebrali Germáni z Ríma, príjmajú ho panovníci (družina), a podľa nich aj ostatní obyvatelia                                 (ak kráľ získal podporu cirkvi, mal moc)

                                - štát a cirkev vzájomne spolupracovali (rovnocenní partneri)

                                - 10/11. storočie, hlavne po veľkej schyzme snaha cirkvi vymaniť sa spod vplyvu štátu - teória dvoch                                         mečov - cisár <-> pápež

        - agrárna spoločnosť         - najväčšiu úlohu hral vzťah k pôde -ekonomická aj politická závislosť

        - rané stredoveké štáty         - najväčšie postavenie mali vojenskí náčelníci, ktorí potláčajú ostatné kmene - vláda bola centralizovaná,                                 panovník považuje štát (územie aj obyvateľov, inštitúcie) za svoje vlastníctvo = patrimonium

                                - dedenie trónu         - seniorát - primogenitúra

                                - panovník mal najrozsiahlejšiu moc - zákonodarná, výkonná, administratívna, súdna, vojenská,                                         reprezentuje štát navonok, podlieha mu aj cirkev (náboženská ideológia štátnej moci, nástroj ktorý                                         pomáha vytlačiť rodovú spoločnosť, preto štát podporuje cirkev, a hodnostárov začlenuje do systému                                         štátnej správy)

                                - panovník nemôže všetko vykonávať sám, preto si vytvára aparát

                                        - družinu         - vojenská pohotovosť, sľubujú vernosť, dostávajú dary

                                                        - z nej sa vytvárajú špecializovaní uradníci

                                                                - dvorskí uradníci (osobný úradníci panovníka)

                                                                - centrálni/ústrední (záujmi celej ríše)

                                - miestna správa        - nerozvynutá, lebo ríša zavisela od panovníka (či si dokázal udržať moc) -                                                                 nestabilizované územie

                                                - dopĺňaná časom štátnymi úradníkmi, vznikajú grófstva (na čele gróf), a vojvodstvá (na                                                 čele vojvoda), mali vojenské, finančné, súdne, policajné právomoci

        - feudalizmus        - stojí na lénnom systéme,

                        - ničím nepodmienené vlastníctvo pôdy = alód (panovník - ničím a nikomu nezaviazaný)

                        - panovník časť alodiálnej pôdy dáva do držby členom družiny (súčasťou je aj obyvateľstvo, vyberá dane,                                 jurisdikcia) - benefícium = držba pôdy na určitú dobu

                        - snaha získať držbu doživotne, po smrti sa vracia panovníkovi, ktorý znovu o nej rozhodne - vecná závyslosť (či má                         pôdu)

                        - snaha získať držbu dedične = léno - majetkový prospech, ale už aj osobná závislosť (vernosť, dôvera, medzi                                 seniorom a vazalom), léno = zmluva, vazal sa zaväzuje slúžiť vo vojsku, byť verný, senior sa zaväzuje ochrániť                                 vazala, senior mohol odňať pôdu len v prípade vážneho proušenia sľubu vernosti

                        - vo Francúzsku a Nemecku zásada :“vazal mojho vazala nie je mojím vazalom“ (vo Francúzsku viedla                                         k stabilizácii, lebo uvoľnené léna vedeli panovníci sústrediť do väčšieho celku - domén, a tak bránil veľmožom                                 oslabiť jeho ústrednú moc; v Nemecku to viedlo k rozdrobenosti - ak vymrel posledný potomok, vrátilo sa                                 panovíkovi, ale ten bol povinný ho do roka a do dňa niekomu udeľiť - lénny prímus )        

                        - v Anglicku zásada :“vazal môjho vazala je aj mojím vazalom“ (sústreďovnie moci v rukách vazala, celá krajina                                 zaviazaná kráľovi, pripustená dvojstupňová zásada lénnych vzťahov, králi udelovali léna tak, aby ich šlachtic nemal                         pri sebe a nemohol vytvárať komplexy pôdy)

        - jediný politický národ, ktorý mohol rozhodovať         - stavy (šlachta, duchovenstvo, meštania)

                                - 1. šlachta + duchovenstvo - privilegovaní držitelia pôdy, snaha o politickú emancipáciu - cirkev mala                                         vlastnú organizačnú štruktúru, vlastné kanonické právo, obrovský pozemkový majetok (majetok už raz                                         udelený cirkevnému hodnostárovi, sa nevracal ako po úmrťí panovníkovi, zostával cirkvi), vlastné                                         súdnictvo, oslobodený od daní a vojenskej povinnosti - šlachta mala účasť pri voľbe kráľa, štátne úrady,                                         mohla byť súdená len seberovným, neplatila dane, šľachtické / krajinské právo, privilégium viesť súkromné                                 vojny a tak riešiť mocenské pomery, právo branného odporu voči panovníkovi (Ius resistendy),

                                - 2. meštania         - politické práva vo vzťahu orgánov samasprávy, účasť na stavovských snemoch,

                                                - vznikajú s rozvojom remesiel a obchodu,

                                - ostatné obyvateľstvo je závislé od feudálov = poddnaní        

                                        - v pravom slova zmysle - dominuje ekonomická závslosť (musia sa odplácať, dávky - renta                                                 (naturálna, peňažná, robotná))

                                        - závislí ekonomicky aj osobne - zemepán zasahuje aj do súkromných záležitostí (sťahovanie,                                                 sobáš, právo prvej noci, právo mŕtvej ruky, dedenie) = nevoľníci

FRANSKÁ RÍŠA

        - ovplyvnila vívoj západnej Európy,

        - frankovia (západní germáni) sa usadili v Gálii - mieša sa tu antické dedičstvo (rímske právo, vzdelanosť, správa) kresťanstvo,         vitalita barbarov

                - tri kmeňe frankov sa z Gálie dostali na prelome 3.- 4. storočia na rieku Rýn

                        - Frankovia sálski                - na západe

                        - Frankovia ripuárski        - na východ od Gálie

                        - Frankovia chatvárski        - stredný Rýn

                - pomer k západorímskému cisárstvu upravený spojeneckými zmluvami tzv. foederáti, stále zostávajú pohanmi (čo je pre                         nich výhoda)

                - nepodnikli na Rím dlhodobé ťaženie, ale získavali územia postupne

        - Chlodovik I. z rodu Merovejovcov (vládca sálskych Frankov) - zjednotiteľ

                - náčelník franských kmeňov, kráľ z vôle ľudu

                - 496-498 - prijal kresťanstvo - získal podpru cirkvi

        - Pipin Krátky - kráľ z vôle ľudu aj cirkvi (potrebuje pápeža)

        - dve fázy        - 5.- 8. storočie - Merovejovci

                        - 8. storočie až do zániku Franskej ríše - Karolovci

Merovejovci

        - budovanie silnej panovníkovej moci (patrimónium), rozširovanie územia

        -vyvinuli sa ústredné orgány        - majordómus - správca dvora, najvyšší úradník

                                        - palácový gróf (comes palatii) - predsedal dvorskému súdu

        - poradný zbor panovníka - tzv. marcové polia (zhromaždenia vojska, aby sa poradil                                                                                         o najdôležitejšých problémoch, predkladal návrhy zákonov)

                                        - zhromaždenie veľmožov (pokračovanie grmánskeho rádu staršinov), stretávali sa 2. do roka (na                                         jar a na jeseň) a postupne nahradili marcové polia

        - miestna správa                 - stotiny (prebraté z Ríma)

                                        - grófstvo

                                        - vojvodstvo

        - právo        - rodové obyčaje, ktoré boli ovplyvňované rímskym právom (princíp personality - Franská ríša sa riadila franským právom),                 nariadenie panovníkov (kapitulárie)

Karaolovci

        - Merovejovci slabli (boli len hračkami majordómov - preberajú moc), majordómus Pipin Krátky sa nechal korunovať za kráľa)

        - Karol Veľký         - opäť spojil Franskú ríšu,

                        - cisár - pápeža nepotrebuje

                        - bavorsko, Longobardské kráľovstvo, porážka arabov,

                        - „Imperium románum“ - pápež ho požiadal aby ho mohol korunovať (pápež položil cisársky veniec na hlavu Karola                         Veľkého a poklonil sa mu - ale kto má väčšium moc - ten kto korunuje alebo kto je korunovaný? - boj o investitúru)                         za cisára 800 , nechcel byť korunovaný za cisára lebo sa obával sporov s Byzanciou (západná európa potrebovala                         svetskú hlavu ako bol na východe cisár Byzancie lebo byzancia sa pýšila tým že nasleduje Rímsku ríšu, východ bol                         stabilnejší, štáty prijímajúce kresťanstvo sa obracali na Byzanaciu)

                        - uznávajú ho aj ostatní európsky králi

        - 843 - Verdunská zmluva        - Lotar                 - stred, Porýnie

                                - Ľudovít Nemec - východ

                                - Karol Lyzí        - západ

        - dedičná monarchia        

                - panovník = kráľ (patrícijs romanorum = otec všetkých rimanov), od 800 cisár

                        - banus, najvyššia prikazovacia a zakazovacia právomoc voči každému

                - družina         - ústrední úradníci                 

                                - dvorský úradníci - semešal (zásobovanie), maršálek (kone), komorník (financie)

                                - vidiecky úradníci - dróf a vojvoda

                - kráľovský poslovi        - kontrolní úradníci, ktorí kontrolovali na vidieku či sa správne súdi, či sa                                                                 vykonávajú kráľove nariadenia,

        - právo         - súpis obyčajového práva Salských frankov - Lex Salica         - prvý z najstarších zákonníkov, prvý ucelený zákonník                                                                                 v západnej európe, okrem Rímskeho práva (vyslovene len                                                                                 obyčaje Salských frankov)

                                                                        - vydal Chlodovik 511 našho letopočtu

                                                                        - systematika svedčí o agrárno charaktere spoločnosti

                                                                        - hlavne peňažné tresty (pokuta aj za vraždu, za neovelené                                                                                 manželstvo, za odmietnutie krstu)

                                                                        - trestné právo - vražda (rozlišuje či bol zavraždený frank,                                                                                 riman, gróf, člen družiny)

                                                                        - dedičské právo - deti > rodičia > súrodenci > sestri otca >                                                                                 setri matky > najbližší príbuzný otca (žena má                                                                                         majetkroprávnu spôsobilosť) - agnátsky princíp

                - súpis obyčajového práva Ripuárskych frankov - Lex Ripuaria

                - súpis obyčajového práva Chatvárskcyh frankov - Lex Chatvária

                - rímsky obyvatelia to považovali za právo barbarské, Barbarské pravdy

                - Leges Romanae Barbarorum - cisáry pravdy dopĺňali rímskym právom,         - majú univerzálnu alebo lokálnu pôsobnosť,

                                                                                        - snaha pretláčať kresťanstvo

                                                                                        - vernosť kráľovi pod hrozbou smrti

                - Kapitulárie - od Karolovcov - normatívne právne akty panovníkov         - Kapitularie Mondana - svetské veci

                                                                                - Kapitularie Eulesiaslica - cirkevné

                                                                                - Kapitularie mixta - zmiešané

SVÄTÁ RÍŠA RÍMSKA NÁRODA NEMECKÉHO

        - štrasburské prísahy (843)        - západ - korunováciou Huga Kappeta vzniká Francúzsko

                                        - stred - predmet tisícročných sporov

                                        - východ - SRRNN

        - územie SRRNN bolo poznačené vnútornými rozbrojami

        - 919 - Sasi (mali najväčšie územie) a Henrich I. Vtáčnik (nemecký kráľ, ktorý zjednotil vojvodstvá a menšie panstvá)

        - Oto I.         - 936 - z partikulárneho štátu vytvoril centralizovanú monarchiu, za vojvodov dosadil svojich ľudí

                - 951 - pripojil sobášom Italské kráľovtvo, Piemont rozšíril až po hranicu s pápežským štátom

                - 955 - Lech

                - boje s Poliakmi a Litovcami, výpravy na východ - násilná kristianizácia

                - 961 - v Italskom kráľovstve bola krvavo potlačená vzbura, Oto vstupuje do pápežského štátu a dostáva právo -                                 Patrimónium sancti Petri

                 - 2.2.962 - bola z baziliky sv. Petra vyhlásená SRRNN

                        - Karol Veľký dostal titul - rímsky kráľ

                        - Fridrich Barbarosa zaviedol pojem svätá - cisár sa vždy zaväzoval, že bude chrániť, prehlbovať a rozširovať                                 kresťanstvo

                        - 1512 - Dodatok národa nemeckého

        - moc ríše narastala rýchlo, v roku 1000 k SRNN patrilo aj Česko, Burgundsko, moc kráľa sa opierala o feudálov (zoskupenie                 kniežatstiev(kniežatá vládnu absolutisticky, kniežatá nemali záujem, aby vznikla pevná ústredná moc, vznikol tzv, právny         partikularizmus) a český štát), narastala súčasne s katolíckou cirkvou, ktorá dostávala lénne donácie, cirkev sa stala veľkým         vlastníkom pôdy a začala zasahovať do svetskej moci, ale stále podriadená vôli cisára

        - Tentónski a Mečoví rytieri boli nové rády, ktoré vznikli a jednotne ich môžeme nazvať ako Rád nemeckých rytierov, ktorích moc         bola zlomená porážkou v bitke s Poľsko - litovskou alianciou roku 910; 1525 nastal formálny koniec, kedy ich veľmajster prijal         protestantizmus; v tichosti však rád pretrval až do         20. storočia, kedy bol definitívne vyhladený v roku 1944, po neúspešnom         atentáte na Adolfa Hitlera

        - orgány štátu        - ústredná moc bola v rukách rímskeho cisáta - vojenský veliteľ, najvyšší sudca, výkonná moc, formálne bol         obmedzený voľbou najvyšších feudálov a prelátov, v skutočnosti však počas svojho života vymenoval nástupcu

                        - poradný orgán - dvorská rada s neurčitým počtom ľudí

                        - úradníci - kancelár, dvorný gróf (chod dvora), maršálek (veliteľ vojsjka po kráľovi)

        - mnoho v práve SRRNN bolo prebraté z Franskej ríše

        - miestna správa        - riadne správne jednotky - pôvodne boli súčasťou štátu

                        - mimoriadne správne jednotky - novodobyté územia, pohraničné marky

                        - na ich čele stáli dediční feudáli a preláti

                        - mestá sa začali vymaňovať z moci feudálov a prelátov

                                - v 13. storočí sa začali osamostatňovať a stali sa dôležitou silou ríše

                                - o ich správu sa staral ministeriál (bol dosadzovaný, podobný richtárovi)

        - súdnictvo        - súdy vyššej a nižšej inštancie

                        - v súdnictve SRRNN boli položené základy procesných inštitútov

                        - prejavovala sa tu sila cirkvi - 10 šľachticov = 1 byskup

                        - v mestách rovnaké súdy pre všetkých (mešťanov aj poddaných)

                        - súdilo sa podľa cirkevného práva - zakladalo sa na Biblii a kánonoch, malo výsadné postavenie v rodinnom práve

                        - uplatňovalo sa hrďelné právo (ius gladii)

                        - bola prípustná aj svojpomoc, ale obmedzená na určitý čas

                        - praktizovalo sa pästné právo ktoré malo pôvod u barbarov

        (- 16.7.1054 - 2 kardináli a jeden biskup priniesli pápežskú bulu do Konštantínopolu do chrámu Hagia Sofia, bulu položili na oltár,         bulou exkomunikovali Michala Kerulariam keď vyšli z chrámu oprášili si svoje šaty na znak že boli na nečistom miest, Michal Kerularia         ich preklial a tým aj západnú cirkev - tzv východná schyzma, Michal si myslel že tým oslabí moc pápeža, ale opak bol pravdov, lebo         pápež mal podporu v nových donáciách a tým jeho moc rástla)

        - 1075 - Henrich IV. menoval svojho chránenca za milánskeho biskupa, ale ten nebol taký, ako má bisup byť, čo sa znepáčilo         pápežovi, Kenrich IV. zvolal snem do Wormsu a pápeža odvolal, v Ríme na odplatu pápež enricha IV. exkomunikoval a zničil cisára,         Henrich IV a pápež sa mali stretnúť v Canosse, Henrich IV čakal 3 dni kým ho pápež prijal, a tým prehla cisár boj o invesitúru

        - investitúra (právo voliť biskupov) v priebehu dejín - najskôr pápež navrhoval a biskupi odhlasovali

                                                        - neskôr kráľ navrhoval a biskupi odhlasovali

                                                        - menoval len kráľ

                                                        - nakoniec biskupi menovaní len pápežom

                - teória dvoch mečov - svetský a cirkevný

        - 1122 - wormský komkordát (kompromis) - pápež získal právo menovať čelných predstaviteľov cirkvi, ale preláti museli ešte pred         tým zložiť prísahu kráľovi

        - právne pamiatky - odkazy v dvoch zrkadlách

                                - Saské zrkadlo        - súhrn krajinského (zemského) a lénneho práva

                                                - kritika pápeža nepriamimi narážkami

                                                - bez systému

                                                - vyzdvihuje úlohu ríšskych kniežat, feudálov a prelátov (kurfirstov)

                                                - podriaďuje cisára súdu falcgrófa (podporovaný rádom nemeckých rytierov)

                                - Švábske zrkadlo        - oveľa menej prevzatých obyčajov, oveľa viac prebraté z Rímskeho práva                                                                 a Kanonického práva

                                                        - rozšírilo sa a aj vďaka wormskému komkordátu narastá moc pápeža,                                                                 následkom čoho bola I. križiacka výprava vyhlásená Urbanom II. (1096 - 1099)

        - postupne dochádza k zániku centralizmu - korunné majetky boli rozdelené, cisár nie je vlastníkom pôdy

        - za vlády posledných Štaufovcov bolo udelené aj právo raziť mince, vyberať mýto, vlastníctvo armády = znak úplného         partikularizmu, ktorý trval do 1806

        - mestá        - mestá časom získali postavenie ríšskeho snemu

                - ovládali obchod strednej a severnej európy vďaka spojeniu financií (Hanza) a vojska (rády), ich korene siahajú do roku                         1161 v Saskom spolku, vrchol dosiahli v 14. - 15. storočí, blokádou Ruska a Fínska (1388) dosiahla Hanza lepšie postavenie,                 zanikla v 30-ročnej vojne, aj napriek tomu, že Hanza bola podporovaná rádmi, nikdy sa sama do vojny nezapojila

        - štátny aparát        - neexistuje centrum moci, žiadny vojenský centrálny orgán, jednotná štátna správa

                        - cisár bol volený kurfirstami - 4 svedskí a 3 preláti, nechávali si za svoj hlas zaplatiť, kandidáti na cisára od nich                                 dostávali znenie volebných kapitulácií

                        - ríšsky snem (Reichstag)        - poloporadný, polozákonodarný orgán

                                                - mal tri kolégiá, zasadali oddelene

                                                        - kológium kurfirstov

                                                        - kolégium šlachty

                                                        - kolégium miest

        - ríšsky komorný súd - pracoval na základe rímskeho recipovaného práva

        - všetky krajiny boli defacto samostatné - mali vlastný právny systém (krajinské právo, ktoré však vychádzalo z jednotného práva)        ,         krajinské snemy, vlastné súdne orgány

        - hierarchia a práva v rámci SRRNN - šlachtické právo (právo cisárske a krajinské) > mestské právo (mestá) > právo jednotlivých         feudálov (proti poddaným)

        - pápežská moc        - oslabená niekoľkími porážkami (napr. Latinské kráľovstvo, strata kresťanských zemí na Blízskom východe, pád                                 Konštantínopolu)

                        - vplývala na ňu silná nemecká lobby, ktorá bola kvôli Francúzsku oslabená (Francúzi však zastali miesto Nemcov -                         avignonské zajatie pápežov 1309 - 1378 až pápež Gregor XI navrátil pápežskú kúriu do Ríma)

                        - za Urbana VI. keď si konkláve zvolila aj 2. pápeža Klementa VII dochádza k západnej schizme, skončila koncilom                         v Kostnici

FRANCÚZSKO

        - 843 - Verdunská zmluva (a následne Štrasburské prísahy) - nastal orzlkad Franského centralizovaného štátu

        - Karolovci - 1. panovníci

        - tvorili ho ojvodstvá, hradné panstvá, dve cirkevné domény, kráľovská dedičná doména

        - faktická moc šlachty bola narušená útokom Normanov, ktorý na severe krajiny vytvorili Normanské vojvodstvo, Normanov zastavil         Odo v 852

        - Kapetovci         - vlastnili plášť sv. Martina (od toho odovdený „Kapet“ - plášť)

                - Hugo Kapet - prvá kráľ Kapetovcov, zvolený zhromaždením pérov (najvyšší vojvodovia) v 987; bol pomazaný ale jeho moc                 bola len iluzórna, vďaka malým panstvám (Ill de France, Orlean - boli od seba daleko no on ich spojil vočši čomu                                 protestovala šlachta, pretože tak poslinil svoje postavenie; protest aj proti dedičnému právu panovníka, za Filipa II.                         Augusta, kedy sa spojil rod Karolovcov a Kapetovcov bola formálna voľba)

        - kráľovský dvor        - sluhovia a servienti

                        - ministeriáli a radcovia = užší poradný orgán kráľa

        - normanské vojsko na čele s Viliamom Dobyvateľom, odišlo z Francúzska do Anglicka, dobyl Anglicko a stal sa kráľom,

                - bol aj lénnikom Francúzskeho kráľa

                - ako jediného potomka mal vnučku ktorá si zobrala Henricha Plantageneta (stal sa z neho Anglický kráľ, bol dedič                         Normandie a Anjou - vytvoril takzvanú Angevinskú ríšu - tvorili ju Veľká Británia 2/3 Francúzska, Írsko, Wales - jej koniec                         1214 bitka pri Bovin)

                - Henrich Plantagenet takmer donútil Filipa II. Augusta uznať ho za seberovného

        - reformy Filipa II. Augusta v štátnom práve

                - kráľovský dvor rozdelil na štátny a kráľovský - v nich boli úradníci

                - koniec dedičných úradov (úradníkom sa mohol stať aj nešlachtic)

                - kráľovská rada - hlavný poradný orgán, tvorený ministeriálom

                - finišal - finančný a hospodársky úrad

                - konektábl - vojenský veliteľ

                - kancelár - po kráľovi mal najvyššiu moc

                - komorník - správca kráľovskej pokladnice

        - Ľudoví IX. Svätý

                - Francúzsko sa stalo rovnocenným so SRRNN

                - krajina rastie po porážke Albigéncov a rozbitia Angevínskej ríše

                - obmedzenie šlachty - nemôžu viesť súkromné vojny

                - vznikla stála kráľovská armáda

                - kúria         - komora

                        - komora súdna - tzv. parlament (v moci ministeriálov, legistvo - znalci práva, klérus)

                        - legisti - tvorili právo tým, že staršie diela prepisovali, na konci stredoveku bolo najviac legistov,                                                 znovuobjavenie rímskeho právo, podpora centrálneho potavenia kráľa

        - miestna správa        - menší úradníci - prévolti, spravovali aszmetrické obvody, bola snaha o združovanie do „spojených                                         obvodov“ - na čele s beijlianmi

                        - nové územia - správcovia senešalovia - príprava na Francúzsky systém

        - súdy        - svetské a cirkevné

                - bežné a závažné

                - vyššie, stredné, nižšie

                - len rovný súdia rovných alebo nižších

                - poddaný podliehali súdu svojho zemepána

                - vlastné súdnictvo mala cirkev (súdila podľa kanonického práva biskup > arcibiskup > primas > pápežská stolica /                         kardináli) a mestá

        - teórie od ktorých sa odvodzovala moc panovníka

                - právo rozkazu a trestu - zdvôvodňovala právo kráľa nad ostatnými tým, že kráľ (zvolaný) má všetkú moc                                 feudálov, stojí aj nad zákonom

                - právo krvy a božieho pomazania - potvrdzovala dedičnosť kráľa, korunovácia bola štátoprávnocirkevnou udalosťou                         (korunovácia a pomazanie)

        - Filip IV Pekný        - stavovská monarchia

                        - dobyvačné vojny - nedostatok financií - nútené spojenie s pápežom v Avignonskom zajatí

                        - zakročil proti rádu templárov (veľmajster Jacque de Molay - preklial franckúzsko a aj kráľa)

                        - jeho nástupcovia spravili z Francúzska za 20 rokov veľmoc

        - 100.ročná vojna (1337 - )        

                - príčiny - spor grófky z Artoá so synovcom Róbertom (teta vládla sama; spor sa skončil v prospech grófky, Róbert ušiel k                                 bratrancovi Eduardovi III. anglickému kráľovi)

                        - spor o nástupníctvo na trón - Karolovci (Eduard III.) a rod Valoa; zasiahli legisti ktorí predložili Lex Salica:“žena                         nemôže nadobudnúť pôdu“ preto vyhral rod Valoa

                        - Filip VI. (francúzsky kráľ) očakával že Eduard III. príde zložiť lénny hold,

                - priebeh         - 1360 Veľká Británia získala 1/3 Francúzska

                                - 1415 Veľká Británia získala 2/3 Francúzska (aj Paríž);chýbal už len Orleán

                                - 1453 Francúzsko vyhráva, Veľká Británia má už len Kalé a nepriamo kontroloval Frncúzsko cez                                         Burgundské vojvodstvo

                                - 1477 Francúzsko získalo všetko späť

        - orgány                - 1362 - Filip - zaviedol generálen stavy         - feudály

                                                                - duchovenstvo

                                                                - mestá obchodníci

                                        - voľby priame - nepriame (trojstupňové)

                                        - len poradný orgán - zákonodarná a súdna moc

                                        - mohli sa schádzať na základe zvolania kráľa, jednali o otázkach predložených kráľom, rovnosť                                                 stavov

                                        - Karol V namiesto niech zaviedol tzv. Zhromaženie Notáblov vybraných kráľom,

        - miestna správa        - na čele meštanostovia, konzuli

        - súdna reforma         - pričlenenie moci kráľovských orgánov, beijovia, prevólti, senešali,

                - najvyššiu moc má parlament - súd (má tri komory, dve sa zaoberali občianskymi záležitostami, jedna trestnými)

        - prokuratúra - verejný žalobca, v sporoch vystupoval ako zástupca kráľa,

        - 10. - 15. storočie - partikularizmus práva (osobný > teritoriálny princíp)

                - územie - Sever krajiny - beijliovia, nepísané obyčajové právo, Francúzske a Normanské pramene

                        - Juh krajiny - senešali, písané, recipované rímske právo

                - systematizácia - reforma zhora;

                        - ordonancie (ordo - urobyť poriadok) - listiny kráľov na základe spolupráce s parlamentom                                                                                 a generálnymi stavmi

                        - samostatná normotvorba - edikt

                        - deklarácie - vysvetlenia k zákonom

                - unifikácia         - z juhu prenikalo právo na sever

                                - podporovaná Parížskymi univerzitami a legistami

        - vecné právo        - Franské-normanské normy

                        - vlastnícke právo k pôde (kráľ a péri)

                                - v 12. storočí cirkev

                                - v 13. storočí mestá

                        - aj občinové vlastníctvo - feudálny vzťah

                                - v 14. storočí nižšia šlachta

                                - v 15. storočí aj nešlachtici

        - trestné právo        - Barbarské právne systémi > zmena trestov za vzburu, nevera, zrada - verejné hrdelné tresty

                        - len na základe súkromnej iniciatívi - na štátne orgány

                        - familiarna zodpovednosť, dedinská zodpovednosť

        - vznikla heraldika (správa erbu - privilégimu)

        - panovník         - ochranca božieho mieru - je to jeho právo aj povinnosť

                        - urážka majestátu - nový trestný čin

                        - ordonancie 1357 - Veľká Ordonancie - neudeliť milosť nikomu za ... proti božiemu mieru

LÉNNE VZŤAHY

        - povinnosti vazala (práva seniora)         - vernosť (ctiť, napomáhať, sledovať záujmi, postaviť vojsko, finančná pomoc, pohostinnosť);                         účasť na súdoch seniora, ak súdi vazala s rovnakým lénom

        - práva vazala (povinnosti seniora) - užívať léno, požívať ochranu seniora, finančná pomc, právo zúčastniť sa súdu

        - prísaha vernosti „inkolumi - chrániť, telo pána aj jeho blízkych (familiárna zodpovednosť), tutum - mlčať o záujmoch pána,         o tajných chodbách hradu, aby s udržala jeho ... honestum - nesmie klamať, ohováať a ísť proti dobrej povesti, Utile - nebude         poškodzovať jeho majetky atď., Facile (possibile) - nešiel proti záujmom seniora

        - ak si vazal plnil povinnosti ale senior mu aj napriek tomu odňal léno (dedičná držba pôdy), tak to léno preľlo do vlastníctva vazala         (allód)

        - homáš - slávnostný obrad, ktorý vzniká vazalský vzťah (vazal prisahá vernosť, senior mu symbolicky odovzdá léno (prsťeň,         rukavica))

        - feudálna investitúra

        - lénna zmluva         - subjekty - vazal, senior, nástupníci

                        - predmet

                        - obsah - práva a povinnosti

ANGLICKO

        - Británia - z latinčiny súostrovie

        - Kelti - postupne vytláčaní Germánmi (Anglovia, Sasi, Jutovia) do Škótska, Írska, Bretónska

        - 7 anglosaských kráľovstiev, zjednotil Egbert v 9. storočí vznik Anglie

        - Alfred Veľký (Esexký kráľ) - zastavil severských Vikingov - zaviedol poplatky dangeld

        - v 10. storočí - veľká rada slobodných anglosasov (Witan) zvolila za kráľa Eduarda (potomok Alfréda, pôvodne v exile v Normandii -         sever Francúzska) po smrti údajne sľúbil korunu Normandskému Vojvodovi Viliamovi ale po jeho smrti Witan zvolil za kráľa Harolda         ale Viliam chce obhájiť svoje práva - Hastings 1066

                - normani mali moc nad anglosaskými kmeňmi

                - Viliam Dobyvateľ nechcel robiť zmany ale je nútený zobrať Anglosasom všetkú pôdu a stáva s jediným vlastníkom, ¾                         prerozdelil medzi normanských feudálov za to že mu pomohli dobyť anglosasov;pôdu rozdeloval za vojenskú službu                         barónovy - 100 dedinských lén (povinnost postavit 50 lénnikov), dalej rozdeluje (čo si nechá nájom poddaným)

                        - zásada „vazal môjho vazala je aj mojím vazalom“ - pevná ústredná moc,

                        - normanská šlachta to potrebovala, aby nebola rozdrobená proti prevahe anglosaských obyvateľov

                        - lénna udelované na rôznych miestach kráľovstva; bráni spájaniu lén,

        - obyvateľstvo         - feudáli (feudalita - vyššia - vazali prvého stupňa (priamo od kráľa - veľký baróni), nižšia feudalita - vazali dalších                         stupňov - malí baróni, rytieri od kráľa, ale v nepatrnej rozlohe (pozemková vrchnosť - správa nad daným územím                         a obyvateľstvom (výber daní, voči poddaným z pozície lordov - pánov)) alebo mali léno od veľkých barónov)

                        - poddaní - slobodní roľníci a neroľníci (socmen / freeman - slobodní, právo vlastniť pôdu v občinách spadali pod                                 jurisdikciu lorda; domkári (cotari a borderi) - malá výmera pôdy, robotná renta, normani tomuto systému                                 nerozumeli, nerobili medzi nimi rozdiel > villeni = poddaní)

                        - meštania (počet rástol s rozvojom obchodu a remesiel, mestá dostávali výsadné listiny od panovníka (vlastná                                 mestská rada, sudca, trhové a iné práva),mestá prijímajú poddaných ktorý utekali od lorda, ak lord nedá do roka                         a do dňa ušlého poddaného hľadať, stáva sa meštanom > spory)

        - miestna správa        - základnou jednotkou je         - občina - staršina; zhromaždenia všetkých slobodných obyvateľov

                                                - stotina - starosta - spojenie 100 občín (zhromaždenia staršinou, kňaza (ktorý                                                                 nepodliehali občine), určitého počtu najbohatších sedliakov)

                                                - grófstvo - eldorma; zhromaždenie 12 najdôležitejších osobností - šlachta, duchovní,                                                                 eldorman, eldorman premenovaný na šerif

                                                - zhromaždenia mali spdnu prévomoc

        - státne orgány        - kráľ - dedične

                        - kráľovská kúria (kuria regis)         - pôvodne poradnýž orgán zložený z najvyšších šlachticov a duchovenstva

                                                        - najvyšší orgán štátnej správy

                                                        - riešili otázky všetkých feudálov, riešili ich spory

                                                        - súd najvyššej inštancie, spory medzi vazalmi riešil ich senior alebo eldorman,                                                         kúria vysielala pojazdných sudcov ktorý ich kontrolovali

                                                        - spravovala štátne financie, spolupracovala so sieňou šachovej dosky                                                                 (špecializovaný orgán, vznikol vyšlenením z kúrie regis, jeho stálym členom lord                                                         kancelár pokladu, dva krát ročne sa schádzali do Westministru, kontrolovali účty                                                         predložené šerifmi (účty za každé grófstvo sa ukladali na stole spôsobom že stôl                                                         vyzeral ako šachovnica))

                - úradnícky aparát         - členovia kráľovskej rady,

                                        - justiciár - zástupca kráľa, správca zeme a dvora, sudca sporov v kráľovskej rade

                                        - lord kancelár - kráľovská kancelária (dokumenty, nariadenia)

                                        - lord pokladník - zodpovedný za štátnu pokladnicu (zodpovedal mu kancelár pokladu)

                                        - lord komorník - správca kráľovskej súkromnej pokladnice

                                        - lord najvyšší konstábl - vliteľ vojsk, zodpovedný za mier

                                        - lord strážca pečate - pečať

                - miestny úradníci        - staršina, starosta, eldorman (šerif, vyberač daní, súdna moc, bol kontrolovaný pojazdnými                                                 sudcami)

        - súdnictvo        - miestne súdy        - 1. inštancia, stotinové, grófske, manoriálne ((veľkostatkári), záležitosti poddaných, spory za                                                 účasti sedliakov, súdu predsedá lord (zástupca)), feudálne kúrie (záležitosti všetkých feudálov)

                        - mali porotný systém - porota (franský prvok) - zaviedol Viliam Dobyvateľ         - kráľ najskôr zvolával mužov, ktorý                                                                                                 mali pravdivo pod prísahou                                                                                                         vypovedať

                                                                                                - aby kráľ tieto skutočnosti zistil,                                                                                                         vysiela sudcov, ktorý spolupracujú so                                                                                                 šerifmi - nápomocný im mal byť zbor                                                                                                 12 mužov (vybraných zo zástupcov                                                                                                 stotiny, mali pravdivo svedčiť, čo sa                                                                                                 deje v stotine)

                                - ak sa súd konal vo Westminstri, členovia poroty tam museli cestovať; ak neprišiel dostatočný počet                                 porotcov, boli dopĺňaný z okolostojacich (tí nevypovedali, mali len počuvať a posudzovať)

                        - súdy kráľovské        - odvolacie súdy

                                        - súd všeobecných žalôb - občianskoprávne spory, trvale súdil vo Westminstri (nestranní,                                                 odborníci na právo), kráľ naň poskytoval writ (ako actio - sformulované o čo ide, čo má strana                                                 žiadať)

                                        - súd kráľovskej lavice - najvyšší súd; zučastňoval sa osobne kráľ; preskúmaval rozhodnutia                                                 nižších súdov; pôsobila tu snemovňa lordov pre najvážnejšie trestné činy

                                        - súd equity (spravodlivosti) - ak neexistoval pre prípad writ, alebo precedens, bol riešený lordom                                         kancelárom

                                        - súd šachovej dosky - daňový súd

                                        - súd hviezdnej komory - mimoriadny súd pre trestné činy vzbury proti absolutistickej moci

        - magna charta libertatum - posledný článok ustanovoval vznik parlamentu

        - 1285 - Oxfordské provízie         - prvýkrát uvádza názov parlament,

                                        - mal 27 členov - 15 členov je kúria, 12 voneých barónov (orgán vysokej šlachty)

        - 1264 - Povolaní aj dvaja rytieri za každé grófstvo, dvaja zástupcovia miest (založené kráľovskou listinou) - stavovský orgán

         - vo Westminstre         - baróni v Bielej komore - horná sňemovňa (dedičné členstvo)        

                                - nižšia šlachta + meštania - v Painted chamber - dolná sňemovňa

                                - zákonodarná funkcia         - návrh spracuje dolná sňemovňa, potom prejde do hornej sňemovňe (ak ho                                         schváli, schváli ho aj kráľ > stane sa zákonom), Bill

                                                        - návrh podá kráľ, potom ho schvaľujú snemovne - Statute (stanovisko)

                                - odsúhlasuje dane

                                - súdnictvo - najvyšší súd pre trestné činy barónov a politické trestné činy,

        - právo         - obyčajové, partikularizmus,

                - snahy o kodifikáciu, aby partikularizmus ustúpil (po dobytí Normanmi)

                - prax kráľovských súdov - sudcovia tvorili záväzné rozhodnutia pre nižšie súdy pri rovnakýcha podobných prípadoch -                         common law

                - anglosaské a normanské obyčaje a rímske právo a kanonické právo a kráľovské súdne príkazy

                - predsedensy - rozhodnutia vyšších súdov,

                - výhodný pre kráľa, lebo potláča svojvôlu šlachty

                - vždy kráľ má záujem na riešení súdov, nech sa deje čokoľvek - uprednostňujú sa kráľovské súdy pred miestnymi

                - writ         - kráľovksý príkaz, ktorým sa začína súdne konanie (možnosť prísť pred kráľovský súd)

                        - 7 vzorov pre writ; obsahuje informácie čoho sa poškodený domáha, prečo bol adresovný sudcovi / šerifovi                                 (určujeje ako sa má postupovať)

                - kancelársky súd - nepodliehal common law; pokorná prozba na kancelára, aby napravil krivdu na základe spravodlivosti -                 equity (nie na základe common law) > vznikali predsedesy aj v oblasti equity > dualizmus (common law a equity)

Poľsko

- poľania , patria medzi západných Slovanov, ktorý obývali oblasť medzi Vislou, Bugom a Odrou

- pri rozpade rodovej spoločnosti vznikajú predštátne útvary, ktoré Mešek I. z rodu Piastovcov počas 10. storočia zjednotil

- zjednotené Poľsko sa stalo pomerne veľkým štátnym útvarom siahajúcim od Baltského mora až po hranice Premyslovského Česka

- 966 - Mešek I. prijíma kresťanstvo - vytvoril tým hrádzu pred vplyvom nemeckých feudálov, ktorí sa prostredníctvom šírenia kresťanstva snažili dostať k moci nad poľským územím

- definitívne krajinu upevnil Boleslav I. Chrabrý a prijíma titul kráľa, v roku 1000 v Hnezdne zriadil arcibiskupstvo

- koncom 11. storočia však dochádza k vzrastaniu moci šľachty a k tzv. feudálnej rozdrobenosti

- za Boleslava III. Krivoustého dochádza k rozdeleniu krajiny na 4 časti - údely, svojich 4 synov postavil na čelo každej časti a prvorodený dostal titul veľkoknieža, a vládol systémom "primus inter pares", jednotlivé údely začali vystupovať ako samostatné štátiky, celistvosť krajiny bola len formálna, dochádza k oslabeniu krajiny v 1/2 13. storočia

- príchod Tatárov cez Rusko znamenal vyplienenie krajiny, poľskí panovníci boli nútení pozívať obyvateľstvo z Nemecka - udelili im výsady (mali privilégium používať vlastné právo)

- Poľsko ohrozoval zo západu rád Nemeckých rytierov (križiakov) - snažili sa germanizovať Poľsko

- Piastovci sa pokúsili o centralizáciu a v ich snahách ich podporovala drobná nižšia šľachta a mestský stav

- z družiny sa vytvára rodová šľachta, ktorá má pridelené úrady, a takisto dochádza k znevoľnovaniu obyvateľstva

- v období rozdrobenosti diferencovanie spoločnosti na

        - šľachta         - vysokú šľachtu (páni, magnáti)

                        - nízku šľachtu - rytieri

        - cirkev         - po smrti cirkevného hodnostára zostával majetok v rukách cirkvi

        - slobodní roľníci - postupne boli znevoľnovaní

- veľa feudálov zakladá mestá, podporujú meštiactvo, udeľujú výsady, mestá boli národnostne diferencované

        - nemecký patriciát

        - remeselnícke cechy

        - mestská chudoba

        - židovské komunity

- systém štátnych orgánov        - knieža (absolútny vládca) - kráľ

                        - účelné kniežatá

                        - kráľovská družina sa postupne zmenila na radu, poradný orgán kráľa

                        - úradníci ako komorník, pokladník, kancelár, vojvoda

                        - wiece - zhromaždenia všetkých slobodných, postupe so znevoľnovaním strácajú na význame

                        - na význame začínajú naberať zhromaždenia feudálov

- miestna správa        - hradný obvod spravovaný hradným pánom, kastelánom

- stavovská monarchia (14. - 15. storočie)

- tovarovo - výrobné vzťahy posilňujú - sú ťahané vpred mestami, avšak brzdené feudálnou rozdrobenosťou

- proces centralizácie začína Vladislav Lokietko a vrcholí za Kazimíra IV. Veľkého, ktorý vytvoril nový systém štátnych centrálnych orgánov, zriadil jednotnú organizáciu miestnej správy, kodifikoval právo

- proti centralizačným snahám stála vysoká šľachta no Kazimír ich odpor zlomil avšak Piastovci po Kazimírovej smrti vymierajú a vysoká šľachta ponúka titul kráľa zahraničným panovníkom za výsady, z toho dôvodu hovoríme o stavovskej monarchii - na čele bol formálny vládca v rukách stavov

- vytvoril sa pojem "corona regni polonie" - znamenal spolupatričnosť všetkých poľských území, znamenal oddelenie štátu a panovníka

- v roku 1386 uzatvára Poľsko s Litvou personálnu úniu, vďaka čomu bolo Poľsko schopné definitívne poraziť rád Nemeckých rytierov pri Grunwalde v roku 1410

- 1374 - Ľudovít I. udelil poľskej šľachte tzv. Košické privilégium v ktorej uznal celistvosť poľskej šľachty, zrovnoprávnil vyššiu a nižšiu šľachtu, oslobodil ju od daní

- spolu so šľachtou silnie aj duchovenstvo získava        - "privilégium fori" - to čo sa rozhodlo na cirkevných synodách bolo záväzné aj pre štátnu moc

                                                - "privilegium imunitatis" - duchovenstvo nemuselo za statky platiť poplatky

- národnostný problém - pod vplyvom nemeckej kolonizácie , problém s konfliktami medzi Poľským a nemeckým Magdeburským právom

- mestá existovali                - kráľovské

                        - duchovenské

                        - poddanské

        - na čele mesta stál Foid, úradník mestského pána, jeho úrad bol dedičný, bol najvyšším správcom a mal najvyššiu súdnu moc

        - mestská rada kde zasadalo 6-12 konšelov

- vidiek         - znevoľnené obyvateľstvo

        - nemecké kolonizované dediny spravované vlastným právom

- systém štátnej organizácie        - kráľ (počas Piastovcov silný, po Piastovcoch slabý vďaka právu šľachy "ius resistendy")

                                - kráľovská rada (najvyššia šľachta, cirkevní hodnostári, úradníci)

                                - kráľovská kancelária

- od 14 . storočia začal existovať Valný sejm (snem šľachticov celého štátu v ktorom vyššia šľachta zastávala úrady v "senáte" a nižšia šľachta tvorila "izbu poselskej")

- od 15. storočia došlo k reforme v rámci Izbe poselskej - za každý z malých sejmíkov sú zvolení dvaja zástupcovia do Izby poselskej

- šľachtická demokracia (oligarchia) 15. - 18. storočie

- iba šľachta slobodne rozhodovala

- základom boli         - Niešavské štatúty z roku 1454 - obmedzovali moc kráľa, opäť zrovnoprávnili šľachtu,

- Radomská konštitúcia (tiež známa ako Nihil novy = nič nové) z roku 1505

- formálne zakotvili šľachtickú demokraciu, panovník bez súhlasu Sejmu nesmel prijať nič

                        - upevnila právomoc a štruktúru sejmu

- tzv. Henrichove články z roku 1573 - vydané Henrichom z Valoa, boli o vlastne volebné kapitulácie a krajina získala nový názov "žečpospolitapolska"

- počas 17. - 18. storočia         - nastali ekonomické problémy, Poľsko musí neustále čeliť Švédom, Rusom aj Turkom

- magnáti začali presadzovať svoje záujmy už aj na úkor nižšej šľachty dochádza k prechode na oligarchiu, Poľsko slabne,

                        - pod tlakom Rakúska, Pruska, Ruska dochádza k trojdeleniu Poľska        

- 1772 - prvé delenie

                                - 1793 - druhé delenie                                        

                                - 1795 - tretie delenie Poľska a Poľsko definitívne zmizlo z mapy

- systém štátnej správy        - kráľ volený valným sejmom

- valný sejm - najvyšší orgán - rozhodoval o vyhlásení vojny a mieru, o daniach, o nobilitácii, menoval najvyšších úradníkov, mal najvyššiu súdnu moc

- Poľsko bolo pod ochranou pápeža – Dagome Iudex a za ochranu platilo Svätopeterským halierom

- v Poľsku platilo Kanonické právo a saské zrkadlo

- Knihla Elblanská – vypracovali ju nemecký križiaci a bola príručkou poľského práva, ktorého znakom bolo že zodpovednosť pôsobila od individuálnej ku kolektívnej zodpovednosti a zavádzala prezumpciu viny – obvinený sa musel vyviniť – tzv. exkulpácia

- 1347 – Vislický štatút – jednotné právo pre celé Poľsko, jednotná zbierka, jednotné právo, bol doplnený tzv. extravagantami, bol odsúhlasený snemom šľachty vo Vislici

- 1374 – Ľudovít Veľký vydal Košické privilégium, bolo vydané pre celú šľachtu, zmenil benefíciá na alód

- 1430 – Vladislav II. vydal Jedlinské privilégium, potvrdil nim Košické privilégium

- 1454 – Neiszawske štatúty – panovník uznáva nadradené postavenie šľachtického stavu, zaručil šľachte osobnú a majetkovú slobodu

- 1496 – Piotrkovsky štatút – mal ekonomický charakter a priznal šľachte právo vyrábať a predávať liehoviny

- 1505 – Radomská konštitúcia – prijal ju snem v Radome, zaväzovala panovníka zvolať snem aspoň raz za dva roky a hlasovalo sa na ňom absolútnou väčšinou – liberum veto (preto bolo problém niečo na sneme vyriešiť)

- 1573 – Henrichove články – Henrich z Valoa prisahal dodržanie tradícií

formy práva:

- v začiatkoch platilo obyčajové právo, normotvorba kniežat (dozvedáme sa z kroník a cestopisov), osobitný význam má akt „Dagome iudex“ – Mešek I. odovzdal Poľsko pod ochranu pápeža a zároveň sa zaväzoval odvádzať pápežovi tzv. svätopeterský halier,

- v období feudálnej rozdrobenosti sa moc delí medzi synov (údelné kniežatá) po smrti panovníka, prameňom práva je stále obyčaj, ďalej panovník vydáva štatúty, privilégiá (zemské privilégiá), popri týchto normách sa používalo aj kanonické právo a nemecké právo (najmä Saské zrkadlo a tzv. ortyle – dobrozdania magdeburského súdu pre súdy v Poľsku),

- obdobie stavovskej monarchie – najväčší význam mali štatúty a privilégiá kráľa, väčší význam postupne získavajú uznesenia sejmov (conclusiones) a sejmikov (laudes),

- obdobie šľachtickej demokracie (šľachtická demokracia – ľud, ktorý má politické práva) – najväčší význam mali uznesenia sejmov (constitutiones: temporales – časovo obmedzené, perpetuae – časovo neobmedzené),

1. právne pamiatky:

- dokumenty: Kniha Elblanská, Konštitúcia „Nihil Novi“, Prísaha Henricha, kráľa poľského,

- Kniha Elblanská (Kaiaga Elblaska) – spísali si ju nemeckí križiaci pre svoju potrebu, aby poznali právo krajiny, cez ktorú ťažili (ide o súpis poľského obyčajového práva nemeckými križiakmi). Úlohy k textu: 1. český panovník je jedným z kurfirstov, poľský nie, 2. zodpovednosť kolektívu, prezumpcia viny, 3. exkulpácia (svedkovia, súboj, železo – ordály), svetský súd dohliada na procesné stránky sporu, cirkev odobruje boží súd (cirkev tým ovláda masy),

- Vislický štatút – vyhlásený Kazimírom Veľkým, prijal ho snem vo Vislici, zhrnul všetko právo, fungoval ako jednotný zákonník (odstránenie partikularizmu, reformy v organizácii štátu – správne právo, trestné právo), jeho nástupníci ho dopĺňali novelami – extravaganty,

- Košické privilégium – vydal ho Ľudovít I. Veľký roku 1374 – privilégium pre poľských feudálov – pánov a nižšiu šľachtu – ako stav (jednotný stav) – oslobodenie od daní, ale vojenská povinnosť ostala, benefíciá zmenené na alód (dedičné vlastníctvo). Ľudovít nemal syna, avšak privilégiá potvrdil Vladislav II. Jagelovský – Jedlinské privilégium,

- Nieszawské štatúty – vydané roku 1454 Kazimírom IV., panovník uznáva šľachtu ako stav, ďalej sa zaväzuje, že nebude zvolávať vojenskú pohotovosť bez súhlasu snemu,

- Pjotrkovský štatút – vydaný roku 1496 – udelil šľachte právo vyrábať a predávať liehoviny (oslobodené od cla),

- Radomská konštitúcia („Nihil novi“) – vydaná roku 1505, formálne zakotvenie šľachtickej demokracie, riešila otázku štruktúry snemu a jeho právomocí (Horná komora – senát, Poslanecká komora – ostatní zástupcovia, 2 z oblastných sejmíkov, mali imperatívny mandát), ďalej obsahovala ustanovenie o zvolávaní snemu minimálne jedenkrát za dva roky, maximálne zasadali 6 týždňov (ak sa na ničom neuzniesli, stretli sa až o rok), pri hlasovaní – princíp absolútnej väčšiny (všetci musia súhlasiť) – je tu teda liberum veto, ktoré komplikuje prijímanie zákonov,

- Henrichove články – definitívny zánik právomocí panovníka (veľké sľuby šľachte).

Rusko

- východný Slovania, v povodí Dnepru, Dnestru až po čierne more

- 6. storočie – usídlenie, spoločnosť usporiadaná do občín tie tvorili kmene, a tie kmeňové zväzky

- 8. – 9. storočie         – vytvorenie niekoľkých kmeňových zväzov pri Kyjeve, Novgorode, Moskve

                - prevláda v nich poľnohospodárstvo, začína rozvoj remesiel a obchodu

                - rodová občina sa mení na občinu teritoriálnu – susedskú

- na čele stojí starešina ktorý riadi rod (má súdnu, správnu, vojenskú moc), zo starešinov si volia najvyššieho vodcu – tzv. hlavné- , veľkoknieža

- 9. storočie         – vytvorené relatívne silné celky         - sever         – Novgorod

                                                - juh         – Kyjev

- zo severu prichádzajú Normani – Variagovia na čele s kniežaťom Rurikom

        - ovládajú Novgorod aj Kyjev

        - založenie dynastie Rurikovcov

        - jedná sa o tzv. Normandskú teóriu vzniku Ruska

- Oleg (Rurik)         - ovládol aj priľahlé ruské kmene, stal sa absolútnym vládcom s titulom Veľké knieža Ruské (882), sídlil v Kyjeve, vzniká Kyjevská rus

- Rusko – Byzantská spolupráca – 988, Vladimír prijal kresťanstvo

- postupne dochádza k snahe šľachty o osamostatnenie sa spod panovníckej moci, nastávajú feudálne rozbroje

- 12. storočie – rozpad na menšie kniežatstvá

- Veľkoknieža bol majiteľom celej zeme a za zásluhy udeľuje majetky kniežatám – dočasne / doživotne / dedične, vytvoril sa tzv. systém Vodčín

- ústredná moc je v rukách panovníka no časť sa presúva na jednotlivé kniežatá – majú vlastných úradníkov – vyberačov - systém korumľenie – úradník si za vykonávanie úradu časť naturálií necháva

- poddaní        - smerdi (sedliaci a remeselníci)        - slobodní, ekonomicky nezávislí občania,

- zákupi        - niektorí občania sa dostávajú do ekonomickej závislosti , stratili prostriedky na obživu, pán mu dal pôdu aj peniaze (kupa)– ak chcel odísť musel všetko vrátiť

- nevoľníci                - v pozícii otroka

- veľkoknieža         - šľachta – bojari

                - vojenská družina        - staršia družina (časť šľachty)

                                        - mladšia družina (osobná stráž)

- snaha bojarov o nezávislosť spôsobila rozpad ríše, rozdrobenosť ríše prináša oslabenie krajine, čo využívajú Švédi a Nemeckí rytieri zo severu a z juhu Mongoli (tzv. zlatá horda alebo Tatári)

- počas obdobia pod Mongolskou nadvládou udeľovali Mongoli tzv. Jarlik – výsadné listiny ktorými dávali Ruským kniežatám právo vládnuť, Tatári však mali vlastných vyberačov daní

- 1328 – Ivan Kalita – získal Jarlik na titul Veľkoknieža celej Rusi a vyberal aj dane

- koniec 14. storočia – ruské kniežatá sa vymaňujú spod moci Tatárov , na moci naberá Moskva

- 1480 – Ivan III.         – úplne zbavil Rusko závislosti na Tatároch a donútil ich priznať ich závislosť na Rusku

                        - oženil sa so Sofiou – dcéra Byzantského cisára ,

                        - preniesol sa mu titul cisár v podobe cár

- po páde Konštantínopolu cári sa považovali za nástupníkov cisára v Byzancii, preto je Moskva tretím Rímom

- cár – poradný orgán Duma (bojari, dvorania, duchovenstvo)

- knieža        - kniežacia rada, dvorecký, koňuvší, pisári, strážcovia pečatí,

- veča – ľudové zhromaždenie

- v úradoch fungovala zásada mesničestva – obsadzovanie úradov na základe rodovej príslušnosti

        - šľachtic s pôdou má aj úrad, mal oprávnenie úrad obsadiť kýmkoľvek z rodiny

- panovník sa snažil zamedziť kniežatám ich vzrastajúcej moci

- Ivan IV. Hrozný – 1565         – územie štátu rozdelil na        - zemštinu – pozemky spravované bojarmi, spravidla ďaleko od Moskvy

- opričinu – pozemky spravované cárom, zhabané majetky kniežat spravidla najúrodnejšie a k Moskve blízko situované majetky ktorých správu vykonávali nový ľudia – nová šľachta – ktorá preňho zostavila vojsko

                - 1572 – reforma zrušená potom čo cieľ splnila

- 1598 – vymiera rod Rurikovcov, obdobie bezvládia

- 1613 – zemský snem zvolil Michaela Romanova za nového cára

- Peter I. Veľký – 17. – 18. storočie – študoval v Európe

        - reformoval vojsko – nahradil feudálnu pohotovosť občianskou povinnosťou, vystaval loďstvo

        - nová daň – daň z duší / z hlavy

        - nastal rozvoj priemyslu a obchodu, lákal kupcov tým že im predal dedinu aj s ľuďmi

        - zaviedol clá na dovoz

- Katarína Veľká – 18. storočie – posilnila postavenie meštiactva

- počas Napoleonovej éry – Rusko členom kontinentálnej blokády, po napoleonských vojnách Rusko je na čele svätej aliancie

- počas éry absolutistického Ruska na čele cár – imperátor, vytvoril sa cársky kult – všetci sú poddaný cára, sú menej ako on

- v Rusku vládol princíp primogenitúry

- ak cár nebol v krajine alebo bol neschopný vykonávať svoj úrad, vládol mimoriadny orgán – vládny senát (na čele generálny prokurátor)

- bojarská duma – stratila svoj význam no formálne existovala

- štátna správa – ministerstvá na čele s prezidentom

- synod – cirkevné záležitosti – najvyšší inkvizítor

formy práva:

- v začiatkoch platilo obyčajové právo,

- prvé formy štátu – kniežatstvá,

- prvé formy práva: ústavy a uroky, jarlyky, v centralizovanom štáte – ukazy, v období absolutizmu – reglamenty, ordinácie (vydávané cárom), gramoty – výsadné listiny udeľované šľachte a mešťanom,

právne pamiatky:

- dokumenty: Zmluva Rusi s Byzanciou, Ruská pravda, Sudebnik z r. 1497,

- najstaršími pamiatkami sú zmluvy Rusi s Byzanciou – uzatvárané z dôvodu zachovania mieru, budovania obchodu, poskytovanie si výhod alebo uvalené clá a dane. Ide o tzv. kolízne normy, kde sa stretávajú rôzne práva,

- za vlády Jaroslava Múdreho spísané obyčajové právo – Ruská pravda. 1. redakcia Ruskej pravdy sa označuje ako Krátka, skladá sa z dvoch častí: Pravda Jaroslava, Pravda Jaroslavičov. Ruská pravda má kazuistický charakter, inštitút viry – nahrádzanie (zrušenie) krvnej pomsty finančnou pokutou. V období feudálnej rozdrobenosti – druhá redakcia Ruskej pravdy – Široká (obšírna), tiež sa používali Nomokánony, Ekloga, Procheiron, Zákon sudnyj ľudem. V období vytvárania centralizovaného štátu – ukazy, tretia redakcia Ruskej pravdy Skrátená pravda,

- v období centralizácie nastáva nová kodifikácia práva, za vlády Ivana III. a Ivana IV. Hrozného sa vydávajú cárske sudebniky (platné pre celé územie Ruska). Sudebnik z r. 1497 obsahuje jednotnú úpravu štátnej správy a súdnictva v Rusku,

- rok 1649 zborník právnych predpisov Sobornoje uloženie zákonov – súhrn všetkých zákonov,

- v 19. storočí – nová kodifikácia práva v 2 etapách: 1. Polnoje sobranje vsech zakonov (Úplná zbierka všetkých zákonov) – všetky zákony vydané po vzniku Soborného uloženia z r. 1649. 2. Svod zakonov suščestvujuščich (Zbierka platných zákonov) – len aktuálne zákony prebraté z Úplnej zbierky.

Nizozemská revolúcia

- do 16. storočia bolo Nizozemsko poľnohospodárskou krajinou v ktorej sa však časom začal rozvíjať priemysel

- zmeny začali potom ako sa Nizozemsko dostáva do rúk Španielsko – Portugalskej koruny, presnejšie pod správu Španielskych Habsburgovcov

- stará šľachta nebola schopná držať krok so vznikajúcou buržoáziou, a boli nutné spoločenské zmeny

- bankári boli ľudia čo získali majetok a postavenie vlastným úsilím a stúpla ich snaha mať podiel na moci

- Karol V. Habsburg Svetovládca (v španielsku Karol I. Habsburg) vyčerpával krajinu vojnami, 1555 – vydáva Auxburgský mier a rok nato abdikoval, Habsburgovská vetva sa rozpadla na Španielsku a Rakúsku, pri delení Habsburgského dedičstvo pripadlo Nizozemsko Španielsku na čele s novým panovníkom Filipom II.

- Filip II. Preberá krajinu s dlhmi, ktoré vznikli vďaka zlatu z nových krajín, ktoré vnieslo do ekonomiky fenomén hyberinflácie

- Španielsko vlastnou hodnotou nepokrýva výrobu hodnoty, ktorú privážalo, čo otriasalo Španielskou ekonomikou a spôsobilo niekoľko štátnych bankrotov

- správa Nizozemska        - miestodržiteľ – priami zástupca kráľa so sídlom v Bruseli

                        - finančná rada

                        - tajná rada – pomoc miestodržiteľa

                        - kráľovské orgány – štátna rada – pomoc v štátnych záležitostiach

                        - volené korporácie – zastupiteľstvo šľachty, miest a obchodníkov

- Nizozemsko sa delilo na provincie s obdobným systémom spravovania, provincie boli relatívne nezávislé a mali len lokálnu pôsobnosť, (dane, stavby, dohľad nad privilégiami – ale len v danej provincii)

- Generálne snemy - záležitosti väčšieho charakteru, na ktoré z oblastných snemov posielali zástupcov

- Filip II.         - obrat v politike aj ekonomike

                - začal s presadzovaním absolutizmu

                - štátnu moc dal svojim ľuďom        - politická príčina Nizozemskej revolúcie

- hospodárstvo        - zatiaľ čo Španielsko upadá a Filip sa ho snaží posilniť, Nizozemsko rastie čo sa snaží Filip obmedziť zavedením vysokých ciel, pre Nizozemsko na dovoz vlny zo Španielska, zvýšil dane, odmietal splatiť dlhy Nizozemským bankám – ekonomická príčina Nizozemskej revolúcie

- Nizozemsko bola oblasť voľnomyšlienkarov, čo bolo úrodnou pôvod pre protestantizmus hlavne Luteránstvo a na severe Kalvinizmus čo bolo proti vôli Filipa II., ktorý núti Nizozemsko dodržovať katolícku vierouku, prizval dokonca Španielsku inkvizíciu – náboženská príčina Nizozemskej revolúcie

- proti Filipovej politike vystúpilo Anabaptistické hnutie tvorené prevažne chudobou a prostým ľudom, požadovali odstránenie cirkvi a svetskej moci, zavedenie rovnosti všetkých

- aby Filip zabránil šíreniu Anabaptistického hnutia, poslal do Nizozemska Margite Parmskej (miestodržiteľka v rodinnom vzťahu s Filipom II.) symbol Španielskej inkvizície kardinála Granvell-a

- na to zareagovala už aj Nizozemská šľachta v roku 1565 vytvorením tzv. Spolku šľachty ktorý navonok reprezentovali Viliam Oranžský, gróg Egmund a gróf Horn – žiadali stop inkvizícii, a návrat pôvodných hodnôt, s petíciou išli za Margitou Parmskou, jej kancelár ich však pre ňou označil za žobrákov, a preto bola aj petícia zamietnutá, čomu nasledovalo ľudové povstanie proti katolíckej cirkvi, tzv. obrazoborecké povstanie v roku 1566, šírilo sa pod vplyvom protestantizmu – „ ... dajte Bohu čo je Božie, cisárovi čo je cisárovo ... “

- Filip II. Vyslal vojsko do Nizozemska v čele s Vojvodom z Alby, ktorý bol na krízový čas menovaný miestodržiteľom a v zemi rozpútal krvavý teror, zaviedol inštitút „Krvavých súdov“ ktorý odsúdil každého oponenta, dokonca dal popraviť aj dvoch členov Spolku šľachty – grófa Egmunda a grófa Horna; Viliam Oranžský ušiel. Vojvoda z Alby zaviedol daň z každého predaja a kúpy, daň z hnuteľných aj nehnuteľných vecí, zakázal obchod s Anglickom

- vzniká opozícia pod vedením V. Oranžského a za pomoci Anglicka (formou námorných vojen ohrozovali Španielsko) a vďaka námorným a lesným Gézom – ubránili sever Nizozemska, gézovia si vytvorili novú organizáciu štátu, a v cirkvi kalvíni zaviedli diktatúru

1576 – Generálny snem v rukách povstalcov odsúhlasil Gentskú (Chentskú) dohodu. Bola to dohoda Nizozemských provincií o Spoločnom postupe pri usporiadaní spoločného štátu, bola akýmisi volebnými kapituláciami, avšak južné provincie boli pod silným tlakom Španielska a nakoniec začali inklinovať k myšlienke o dohode so Španielskom; šľachta a duchovenstvo juhu v roku 1579 podpísali Arraskú úniu; 1579 na sever vznikla Utrechtská únia tvorená siedmimi oslobodenými provinciami – tzv. Večný spolok so stanovenou spoločnou obranou, náboženskou slobodou, tento dokument sa stal základom budúcej ústavy, stanovila sa aj podmienka že aj vojnu a mier možno vyhlásiť len spoločne

- 1581 – provincie Utrechtskej únie vyhlásili demokraciu a súčasne detronizáciu Filipa II. a Habsburgovcov vôbec, čím deklarovali svoju nezávislosť, nazvali sa Spojené provincie a na miesto hlavy štátu povolali panovníka z Anjou-ského rodu no ten neprišiel a tak pozíciu zastával V. Oranžský ako nezávislý miestodržiteľ; boli zrušené revolučné orgány

- vytvorila sa nová kapitalistická vláda na čele s bohatými buržujmi, vznikla prvá buržoázna republika v západnej Európe

- Španielsko sa všek s tým nemienilo zmieriť, Filip II detronizáciu vyhlásil za neplatnú a vojensky to chcel zmeniť

- do roku 1609 – Španielsko bojovalo proti Nizozemsko-Anglickej opozícii a nakoniec roku 1609 uzavrelo s Nizozemskom na 12 rokov prímerie

- následne v roku 1618 vypukla Tridsaťročná vojna, kde stáli Spojené provincie proti Habsburgovcom, 1648 – Minsterskou dohodou boli Spojené provincie uznané Európski mi mocnosťami

- Spojené provincie zaznamenali prudký ekonomický rozvoj

- 1602 – bola založená Východoindická spoločnosť v Amsterdame a obchodovala s korením, a bavlnou (obchodný systém fungoval na trojuholníkovom princípe, čo sa v Nizozemsku vyrobilo predávalo sa v Afrike za otrokov, tých vozili na plantáže do Južnej Ameriky na bavlník, a bavlník čo vymenili za otrokov privážali do Nizozemska)

- rasti aj námorný vplyv Spojených provincií, v roku 1625 predstavoval objem námorného obchodu Spojených provincií čiastku prevyšujúcu všetky ostatné Európske krajiny spolu

- Rotterdam sa stal najväčším prístavom v Európe

- v Amerike (a všeobecne v kolóniách) rastie vplyv Spojených provincií – Peter Minuit kúpil ostrov Manhatan za 24 $, Peter Stevesant založil obchodnú kolóniu New Amsterdam (dnešný New York)

- v právnom systéme došlo k uprednostneniu ochrany života a majetku

- bolo ustanovené že miestodržiteľom môže byť len príslušník Oranžského rodu, aj keď jeho kompetencie boli obmedzené

- boli vytvorené generálne stavy – jednokomorový orgán, bez cirkvi

- úpadok Nizozemska nastal po Anglicko – Nizozemských vojnách a stratách kolónií v Amerike

- 1795 pod tlakom revolučného Francúzska zaniká Nizozemská republika a vzniká Batavska republika ktorá trvá až do 1810 kedy vzniká Holandské kráľovstvo to trvá do 1830 dokedy je Nizozemsko časťou Francúzska, potom vystupuje ako samostatný štát

- dokumenty: Utrechtská únia, Vyhlásenie nezávislosti spojeného Nizozemska,

Anglicko

- hospodárske zmeny v priemysle, začal rozvoj manufaktúr

- s rozvojom priemyslu a obchodu vzniká new nobility - nová spoločenská vrstva šľachticov - obchodníkov ako protiklad k oslabenej vysokej šľachte po vojne ruží

- kráľ na to reaguje tým že sa začína opierať o o buržoáziu, o tzv. Gentrov ktorí si titul kupujú, čím sa panovník pokúša zaviť starých barónov

- parlament bol v pozícii poradného orgánu panovníka

- za Tudorovcov (predovšetkým Henrich VII a Henrich VIII) silnie absolutistické postavenie kráľa

- Supreme act Henricha VIII ktorým sa vyhlásil za hlavu anglikánskej cirkvi, parlament ho prijal, kráľ zavádzaním anglikánskej cirkvi obmedzoval ostatné cirkvi, majetky ostatných cirkví zhabal a priniesli mu príjem do štátnej pokladne, majetky rozdeľuje novej šľachte a obchodníkom

- vysoká komisia bola orgánom na dohľad nad dodržiavaním anglikánskeho náboženstva, súdom proti heréze (odpadlíctvo ad anglikánskej cirkvi)

- Tudorovci udržiavali s parlamentom a buržoáziou zmier a zvolávali parlament len výnimočne (dane)

- po Alžbete I nastupuje na trón Jakub I Stuart a začína otvorene hlásať totálnu zvrchovanosť panovníka, znovu sa opiera o rodovú šľachtu a cirkevné kruhy čo vyvolávalo odpor dolnej snemovne a buržoázie, čo sa odrazilo v tom že mu v otázke daní nevychádzali v ústrety

- za Karola I stále pretrváva opozícia voči panovníkovi zo strany dolnej snemovne a buržoázie, zo štátnej pokladne sa však všetko vyčerpalo na vojnu so Španielskom a Francúzskom a bol nútení požiadať parlament o vypísanie nových daní čo parlament odmietol, Karol I. ho rozpustil a požadoval pôžičky od jednotlivých ľudí, kto nepožičal skončil vo väzení

- 1628 - Karol I. je opäť bez peňazí, zvoláva parlament čo parlament využil a predložil Petition of rights (Žiadosť o práva)

- kráľ nesmie vyberať, vymáhať dane a ani iné dávky inak ako so súhlasom parlamentu

- žiaden anglický poddaný nesmie byť zaistený, väznený, potrestaný bez súdneho výroku

- vojaci a námorníci nesmeli byť nútení násilne ubytovávaní v súkromných domoch

- zrušenie Vysokej komisie, Hviezdnej komory

- panovník Petition of rights prijal ale Vysokú komisiu a Hviezdnu komoru nezrušil

- 1629 - panovník parlament rozpustil a vyhlásil, že bude vládnuť bez neho (darilo sa mu to do 1640)

- Karol I. sa snažil o zavedenie do anglikánskej cirkvi v škótsku, avšak škótska armáda donútila panovníka k obrane a k plateniu, Karol I. je opäť bez peňazí

- 1640 - zvolaný tzv. Krátky parlament na 18 dní, ktorý mu neschválil pomoc

- 11/1640 - opäť zvolal parlament - tzv. Dlhý parlament ktorý trval 12 rokov (1653), parlament silnie na úkor panovníka, na čo následne bola zrušená Vysoká komisia a Hviezdna komora

- 1641         - poslanci dali kráľovi podanie o slobode prerokúvania otázok v parlamente

- panovník prijal tzv. trojročný zákon - Three-annual act, panovník sa zaviazal zvolať parlament aspoň raz za tri roky, ak to nesplní túto úlohu má splniť Lord kancelár

- dosiahlo sa zrušenie súdnej právomoci duchovenstva

- 1642 - cirkev je vyčlenená z hornej komory parlamentu

- december 1641 - parlament predložil Veľkú remonštráciu - Great remonstration - čo predstavovalo výpis všetkých zločinov ktoré za 20 rokov spravil panovník, obsahoval opatrenia k náprave, odstránenie feudálnych prekážok pre priemysel a obchod, žiadal nahradiť absolutistickú monarchiu konštitučnou monarchiou, dokument však aj na pôde parlamentu prešiel len tesnou väčšinou, čo svedčilo o rozdelení parlamentu na dve strany        - parlamentná strana         - Prezbiteriánska strana

                                                                - Independenti (drobná a stredná šľachta, aj O. Cromwel)

                                        - kráľovská strana         - Royalisti - (panovník a vysoká šľachta)

- 1642 - ozbrojené boje medzi vojskom kráľa a parlamentu znamenali začiatok občianskej vojny, dôležité postavenie naberá O. Cromwel ktorý zreorganizoval armádu a porazil kráľovské vojsko

- 1649 - definitívny koniec kráľovských vojsk, panovník ušiel do exilu do Škótska, moc preberá dolná sňemovňa fungujúca na princípe „moc pochádza od ľudu“ a bola volená, čím vzniká Anglická republika

- 1649 - kráľ odsúdený súdom a popravený za jeho činy

- aj v tej jednej komore, aj v armáde začali myšlienkové rozdiely - Leveleri sa oddelili od Independentov a hlásali rovnaké práva pre všetkých, vypracovali manifest Dohoda ľudu avšak bez schválenia a nikdy nenadobudla účinnosť

- 1651 - parlament vydal Navigation Act - zákon o plavbe ktorý povoľoval dovážať do tovar do Anglicka len na Anglických lodiach, alebo na lodiach tých krajín v ktorých bol vyrobený

- apríl 1653 bol prijatý Nástroj vlády - Instrumento of Goverment - bola to akási ústava, zavádzal vojenskú diktatúru na čele s O. Cromwel-om a jeho armádou v pozícii Lorda protektora; štátna rada mala v rukách výkonnú moc; parlament zákonodarstvo, čím bol zavedený protektoriát, čo sa však parlament snažil zmenniť

- 1654 - O. Cromwel parlement rozpustil

- 1656 - nový parlament navrhol O. Cromwel-ovi aby sa stal kráľom tzv. Ponížená prosba a rada

- O. Cromwel sa však vymenoval za doživotného Lorda protektora s právom menovať svojho nástupcu

- 1657 - O. Cromwel obnovil hornú snemovňu

- 1658 - O. Cromwel zomrel a Richard Cromwel sa stal jeho nástupcom, bol však opakom svojho otca čo využívajú majetný členovia parlamentu a nástupníci Stuartovcov

- 1660 - snaha obnoviť monarchiu

- 1660 - obe komory schválili reštauráciu Stuartovcov, Karol II sa stal novým kráľom, vedomý si sily buržoázie musel buržoázii spraviť ústupky pri nástupe na trón, vydal Bedskú deklaráciu ktorou potvrdil výdobytky šľachty od 1649, potvrdil im ponechanie skonfiškovaného majetku, potvrdil Magnu chartu, Petition of rights, a parlament získal výhradné právo schvaľovať dane

- skutočné vedenie štátnych záležitosti nebolo v rukách panovníka, ale jeho obľúbencov – orgán cabala (prvé písmená mien kráľových obľúbencov) – vládna špička, ktorá ovplyvňovala kráľa,

- postupne sa formujú 2 zoskupenia:

        - country party – dostali prezývku whigovia (hrabivci),

        - court party – (dvorania) – anglikánske duchovenstvo, dostali prezývku toryovci,

- Jakub II. bol rímsky katolík,

- r. 1680 parlament predložil kráľovi Habeas Corpus Act,

- Karol II. ku koncu vlády začal mať absolutistické tendencie, Jakub II. sa snažil vládnuť čisto absolutisticky, t. z. Jakuba nepodporovali ani whigovia a nepodporovali ho ani toryovci. Došlo k prevratu, parlament takéhoto panovníka neposlúcha, Jakub ušiel do Francúzska, vtedy sa parlament uzniesol, že panovník sa svojim odchodom vzdal vlády, je čas vyhlásiť nového panovníka,

- R. 1688 – 1689 – obdobie rokov veľkej revolúcie,

- Viliam III. Oranžský – panovník, ktorý sa dostal na trón odchodom Jakuba. Spolu s manželkou vládne, je ochotný rešpektovať Dolnú snemovňu, Anglicko sa premieňa na parlamentnú monarchiu. K tejto parlamentnej monarchii napomohli 2 akty:

        - Bill of Rights – Listina práv z roku 1689, bola zakotvená úplná sloboda slova a hlasovania v parlamente, parlament mal         právo zvoliť si svojho predsedu, kráľ do tejto voľby nezasahuje (len potvrdzuje), ďalej upravoval, že ukladať dane         a vydržiavať armádu         je možné len so súhlasom parlamentu,

                - Act of Settlement – Zákon o nástupníctve na trón – Viliam III. nemal deti. Tento zákon hovoril, že na anglický trón má                 nastúpiť Anna Stuartova, druhá dcerá Jakuba II. Opäť sa posilňuje pozícia parlamentu, v tomto zákone bol názor, že                 koruna nepochádza od boha (kráľ nie je z božej milosti), ale korunu vytvára zákon a prostredníctvom zákona je kráľ jej                 nositeľom. Ďalej stanovil ministerskú zodpovednosť, spolu s Bill of Rights boli 2 najdôležitejšie zákony nepísanej anglickej                 ústavy (je to tak dodnes),

- od revolúcie sa na kabinetnú radu pozeralo ako na výbor (špičku) – zástupcovia oboch snemovní, tlmočili mienku väčšiny,

- r. 1696 Viliam III. prijal do tejto kabinetnej rady len členov jedného politického smeru – whigov, odvtedy sa traduje, že kráľ do tejto kabinetnej rady vyberá tých členov, ktorí majú v Dolnej snemovni väčšinu,

- r. 1707 parlament schválil zákon o únii so Škótskom – zjednotené kráľovstvo, tento nový celok sa začal označovať Veľká Británia,

- r. 1801 ďalší zákon o únii, pripojenie Írska, nový štát – Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska,

- od roku 1711 kráľ neniesol zodpovednosť za činy svojich ministrov (nesú zodpovednosť oni sami) – kráľ menuje a odvoláva ministrov, ale nie je zodpovedný za ich činy. Vývoj – v Anglicku platila obyčaj, že kráľ sa nemôže mýliť – t. z. kráľa nemožno volať na zodpovednosť. Keď aj parlament niečo prijal, panovník to podpísal, aj minister (ministerská kontrasignácia) – zodpovednosť len na ministrovi. Ministri zodpovedali parlamentu a každý zodpovedal sám za seba (samostatne), takto má každý z ministrov politickú zodpovednosť. Keď parlament nesúhlasí s ministrovou činnosťou, môže mu vysloviť nedôveru a odstúpi. Každý z ministrov mal aj právnu zodpovednosť – za každé protiprávne konanie spojené s výkonom ministrovej funkcie bol impeachement,

- rokovanie kabinetnej rady – spočiatku sa kráľ zúčastňoval, keď nastúpila Anna Stuartova (hanoverská dynastia), už vedie kabinetnú radu prvý minister (prime minister) a kráľ už nemá prístup na schôdze kabinetnej rady. V prípade, ak sa chce nejaký minister obrátiť na kráľa, robí to prostredníctvom prime ministra. Pravidlo – kabinet s prvým ministrom musia mať väčšinu v Dolnej snemovni (ak nemá, podáva demisiu),

- od 18. storočia sa v anglickej ústavnej teórii presadila teória zvrchovanosti parlamentu – ukázalo sa, že parlament má široké právomoci (môže všetko okrem premeny muža na ženu a ženy na muža),

- politické strany – whigovia a toryovci, postupne v 19. storočí reformy, menia sa politické strany. Whigovia (obchodníci, priemyselníci) sa začali označovať ako stúpenci slobodného obchodu, menia sa na oficiálnu stranu liberálov. Toryovci trvali na tradičných hodnotách, nazývali sa odvtedy konzervatívci,

- koncom 19. storočia sa dostávajú do popredia robotnícki pracovníci, od r. 1906 obrovskú silu nadobudla labour party, nahradila postupne liberálnu stranu,

- teda v Anglicku je zachovaný dodnes systém 2 politických strán – labourtisti a konzervatívci,

- po r. 1906 sa stávalo, že konzervatívci v Hornej snemovni nechceli púšťať zákony prijaté v Dolnej snemovni. Zmena r. 1911 prijatý Zákon o parlamente (Parlament Act) – pokiaľ išlo o zákony týkajúce sa financií (dane, príspevky, dávky) – tieto zákony nepotrebovali k platnosti súhlas Hornej snemovne. O tom, či ide o finančný zákon, rozhodoval speaker v Dolnej snemovni,

- právo v Anglicku, právny systém: pri vzniku štátnosti 7 kráľovstiev (právny partikularizmus), Normani chceli právo kodifikovať (stále právo obyčajové), je potrebné vytvoriť právo platné pre celú krajinu, ťažiskom tvorby jednotného práva mali byť kráľovské súdy (rozhodnutie vyššieho súdu je záväzné pre nižšie súdy) – vytvára sa všeobecné právo (common law) – sudcovia sa opierajú o obyčaje, ale postupne obyčaje nahrádzajú svojimi rozhodnutiami. Nahrádzajú sa šľachtické súdy kráľovskými (kvôli peniazom), človek si mohol vybrať, na ktorom súde sa chcel súdiť. Writ – kráľovský príkaz, ktorý kráľ vydal žiadateľovi na začatie konania (typizovaná formula, presne stanovená),

- ďalší prameň práva – statute law – zákony, štatutárne právo (spočiatku len kráľ, potom aj parlament),

- ďalší prameň práva –equity – spravodlivosť, kancelársky súd. Ak jednotlivec nenašiel vhodný writ, alebo ak išlo o veci, ktoré nemohli prejednávať všeobecné súdy, mohol jednotlivec predložiť kancelárskemu súdu, a sudca kancelárskeho súdu mal záležitosť riešiť podľa spravodlivosti. Postupne aj v equity sa objavuje precedens, tak ako v common law. Equity však nie je na to, aby rušilo common law, ale na to, aby vychytávala nedostatky common law a aby ho spravodlivo dopĺňalo (dualizmus anglického práva), tiež sudcovská tvorba práva.

dokumenty: Veľká remonštrácia, Nástroj vlády, Bredská deklarácia, Habeas Corpus Act, Bill of Rights, Zákon o nástupníctve na trón, Zákon o parlamente

- Veľká remonštrácia – je programom buržoázie

- Nástroj vlády: forma vlády podľa dokumentu – prezidentská republika, postavenie parlamentu – veľmi slabé, článok 14 – obmedzenie volebného práva, aktívne volebné právo – majetkový cenzus, pasívne volebné právo – článok 17, úplná náboženská sloboda,

- Habeas Corpus Act – konštitučná monarchia, ochraňuje nedotknuteľnosť osoby, writ

Bill of Rights:

        zákaz suspenzného práva, ústavné právo

        zákaz dišpenzného práva, ústavné právo

        ústavné právo

        žiadne dane bez parlamentu, ústavné právo

        petičné právo, štátne právo

        stále vojsko (jednotné), ústavné právo

        protestanti mohli nosiť zbraň, štátne právo

        poslanecká imunita, ústavné právo

        nezávislosť porotcov, ústavné právo

Spojené štáty americké

- až do polovice 18. storočia bolo dnešné územie USA rozdelené medzi VB, Španielsko, Rusko,

- puritáni – odchádzajúci z Anglicka zakladajú prvé osady na americkom území,

- holandský obchodníci – kúpili Nový Amsterdam (neskorší New York),

- z osád sa postupne stávajú kolónie, posledná r. 1733 – Georgia,

- americký osadníci žili v celkovo 13 kolóniách,

- Francúzi mali v rukách územie okolo rieky Mississippi, dochádzalo tu k bojom s Anglickom o nové územia,

- R. 1763 sa skončila francúzsko-anglická vojna podpísaním Parížskej mierovej zmluvy, kde Francúzi odstúpili Britom Kanadu,

- 13 anglických kolónií tento mier prijalo s nadšením, nové príjmy pre Anglicko, vyrovnanie štátneho deficitu Anglicka po vojne, tiež získanie financií na zabezpečenie bezpečnosti v Novom svete,

- hospodárstvo jednotlivých kolónií – po skončení vojen hospodárstvo narastalo, pretože tu nebol žiadny feudálny systém, kapitalizmus sa rozvíja dynamicky, nové metódy farmárčenia, nerastné bohatstvo, sloboda obchodovania,

- kolónie v Amerike vznikali na rôznom podklade – buď osady náboženských obcí, alebo osady založené obchodnými spoločnosťami, alebo kolónie patrili súkromným osobám na základe charty (Royal Charter – listina, ktorou kráľ udeľoval kolónie súkromným osobám – mala charakter akejsi ústavy kolónie),

- americké kolónie boli spravované samostatne, avšak priamo z Anglicka na čele s guvernérom (schvaľovala anglická koruna), podliehali priamo anglickej vláde,

- každá kolónia bola do určitej miery samostatná, vlastná územná samospráva – volené snemy – kongresy,

- kolónie tým, že netvorili celok, mali odlišnú legislatívu i hospodárske zameranie,

- tento hospodársky a politický rozdiel činil to, že boli viac naviazané na materskú krajinu, bránilo to k vytvoreniu jednotného trhu,

- impulz na zjednotenie kolónií dali samotní Briti tým, že od r. 1760 začali vydávať zákony týkajúce sa všetkých osád, kolónií jednotne – záujmy celku,

- sever v Amerike bol viac priemyselný, juh to boli plantážnici (otroci),

- obchodné obmedzenia začali neskôr spájať kolónie (musia proti tomu niečo robiť),

- anglicky hovoriaca populácia bola populácia potomkov Angličanov, ktorí chceli byť slobodní, neboli zvyknutí na obmedzenia,

- od r. 1763 bol vydávaný celý rad zákonov, ktoré obmedzovali slobodu podnikania a obchodovania v anglických kolóniách: r. 1763 – zákon, ktorý zakazoval kolonizáciu smerom na západ (iné štáty), r. 1764 – bolo anglickým parlamentom z amerických kolónií zavedené clo na dovoz cukru, kávy ap., r. 1765 – vydaný tzv. Stamp act – Kolkový zákon – zdaňoval všetky dokumenty a tlačivá vydávané v severoamerických krajinách,

- zo strany Anglicka bol dôsledne vykladaný z r. 1651 Navigation Act – dovoľoval dovážať tovar do Ameriky len na anglických lodiach (americké lode nemali možnosť voziť tovar),

- zákon proti vzbure r. 1765/66 – umožňoval pobyt anglických vojakov v Amerike s tým, že vojaci boli priamo proti vôli domácich ubytovávaní v súkromných domoch,

- r. 1767 – Tawnshandove zákony – ukladali kolóniám dovozné clá na tovar každodennej potreby (čaj, káva, sklo, olovo, tabak), r. 1773 – Tee act – Čajový zákon,

- prudký odpor nastal, konali sa demonštrácie, od r. 1770 sa otvorene hovorilo o nezávislosti, šírili sa pamflety proti britskému útlaku,

situácia sa vyhrotila po Bostonskom pití čaju, kde v dôsledku uplatňovania Čajového zákonu – Američania nahnevaní na politiku Anglicka – - zabránili vykladaniu debien s čajom, vyhádzali ich do mora,

situácia bola neudržateľná, to viedlo k zvoleniu prvého kontinentálneho kongresu r. 1774 – Filadelfia - chcú spoločne kolónie bojkotovať anglický tovar, avšak ich stanoviská sa nezhodovali natoľko, aby boli jednotní aj v iných otázkach,

- r. 1776 – zvolaný druhý kontinentálny kongres vo Filadelfii – prerušenie všetkých kontaktov s materskou krajinou, rozhodli sa, že si budú z kolónií ustanovovať vlastné štáty,

- začali vznikať nové nezávislé štáty, ktoré mali vlastné ústavy,

- Deklarácia nezávislosti, autor T. Jefferson – prijatá 4. júla 1776 – tento dokument sa niesol v duchu myšlienok francúzskych osvietencov, požadoval právo na slobodu, život, majetok, prvýkrát právo na šťastie, právo na revolúciu (proti akejkoľvek tyranii), oficiálne zverejnené odtrhnutie sa amerických kolónií od Anglicka,

- už na druhom kontinentálnom kongrese boli vyhlásené americké milície za kontinentálnu armádu, na čele G. Washington, kolónie sa ocitli vo vojnovom stave s Anglickom – vojna za nezávislosť, Anglicko nechce rešpektovať Deklaráciu nezávislosti,

- zo začiatku kontinentálna armáda nemala úspechy, ale Briti urobili chybu, pretože naverbovali Indiánov, ktorí nezvládali bojovať so zbraňami (nakoniec sa však pridali ku kontinentálnej armáde),

- po troch rokoch vojny situácia stále neutíchala, Američanom sa podarilo presvedčiť Francúzov, aby vstúpili do vojny proti Angličanom, nakoniec porazili britskú armádu, stiahla sa, akceptovala hranice Francúzska na rieke Mississippi,

- r. 1777 – boli prijaté Konfederačné články – prvá ústava USA, do platnosti vstúpili až r. 1781, keď ich ratifikovali všetky štáty, na základe týchto článkov všetkých 13 štátov vstúpilo do pevného priateľského spolku, chybou bolo, že postrádala ústrednú politickú moc, ústredné súdne orgány (všetky orgány boli len v jednotlivých štátoch), jediným spoločným orgánom bol jednokomorový Kongres – funkcia zákonodarného aj výkonného orgánu, nebola ústredná súdna moc,

- bolo treba revidovať Konfederačné články, nakoniec sa zistilo, že revízia je zbytočná, je potrebné vypracovať novú ústavu, prebiehali mesiace hádok, kde sa hľadal kompromis medzi zachovaním ústredných orgánov a zároveň suverenity štátov,

- r. 1787 – schválená nová Ústava USA – USA sa zmenili na federáciu, základné črty ústavy – rozdelenie právomocí a systém vzájomnej kontroly (medzi orgánmi štátnej moci na najvyššej úrovni, aj na úrovni jednotlivých štátov – systém bŕzd a protiváh), členské štáty riešili len veci, ktoré sa týkali ich samých, spoločné veci – mena, obrana, zahraničná politika,

- ústava USA je najstaršou platnou a najstabilnejšou zároveň ústavou na svete – dokonale určené právomoci, princíp trojdelenia moci, brzdy a protiváhy moci, zákonodarná moc je zverená dvojkomorovému Kongresu (senát a Snemovňa reprezentantov) – formálne sú obe rovnoprávne. Členovia Snemovne reprezentantov sú volení podľa počtu obyvateľstva, vekový cenzus pre voľbu je 25 rokov, a cenzus občianstva 7 rokov, funkčné obdobie reprezentanta je 2 roky. Členovia Senátu sú volení v počte vždy dvaja za každý štát, vekový cenzus – 30 rokov, cenzus občianstva 9 rokov. Členovia Senátu sú volený na 6 rokov, s tým, že každé 2 roky sa mení 1/3 senátorov,

- senát – kreačné právomoci – ministri, sudcovia,

- hlavou exekutívy je prezident volený na 4 roky v dvojstupňových voľbách. V druhom kole volia tzv. volitelia, ktorí majú viazaný mandát, vekový cenzus prezidenta je 35 rokov s tým, že musí byť občanom USA od narodenia,

- s prezidentom sa volí aj viceprezident – ak by prezident odstúpil, zomrel ap.

- vláda v USA – zbor úradníkov, ktorí majú pri prezidentovom rozhodovaní iba poradný hlas (radcovia prezidenta), za všetko je zodpovedný prezident,

- súdna moc – najvyššia – Najvyšší súd (Supreme court), sudcovia sú vyberaní spomedzi jednotlivých štátov, sú menovaní prezidentom doživotne a neodvolateľne. Supreme court je najvyššou interpretačnou inštitúciou práva v USA – výklad ústavy a všetkých zákonov,

- po formálnej stránke sa ústava USA skladá z 3 častí:

        organizácia štátnej moci,

        prijímanie ústavy (prechodné ustanovenia),

        Bill of Rights – Listina práv – prvých 10 dodatkov spojených štátov z r. 1791 – vznikla preto, pretože veľa Američanov sa obávalo,         že ústredná moc by mohla pošliapať práva občanov – sloboda viery, myslenia, rýchly súdny proces ap. Tieto práva sú integrálnou         súčasťou ústavy USA, neskôr ďalšie dodatky,

- otroctvo – priemyselný sever otroctvo nepodporuje, plantážnický juh z neho žije. V ekonomike to spôsobilo to, že juh mohol svoje výrobky lacno predávať – to obmedzovalo priemyselný sever, náklady na výrobky na severe boli vyššie. Sever začal napádať juh. Otroctvo existovalo aj po prijatí ústavy vo všetkých štátoch, od r. 1790 – sedem severských štátov otroctvo zrušilo

- Missourijský kompromis – štáty utvorené na sever od 36 stupňa severnej šírky nesmú byť otrokárske, o juhu sa nehovorilo,

- r. 1850 – si Južani vynútili zákon proti zbehnutým otrokom – bránili sa zbiehaním otrokov z Juhu do severných slobodných štátov,

- konflikt prerástol do politického konfliktu – r. 1854 – prezidentom sa stal A. Lincoln z republikánskej strany zo Severu, tento otvorene prejavoval odpor k otroctvu, vyhlásil, že otroctvo sa už ďalej šíriť nemôže, to utvrdilo Južanov, že ich existencia je možná len mimo Únie. Začínajú sa postupne odtrhávať, r. 1761 vytvorili odtrhnuté štáty Konfederované štáty americké – voľný zväzok otrokárskych štátov – nemali vytvorený žiadny systém vnútorných orgánov, ich prezidentom sa stal Jefferson Davis. Armáda USA sa proti tomuto odtrhnutiu bráni, dochádza k vojne Severu proti Juhu, dokonca severné armády prijímali černochov do svojej armády, nakoniec Konfederácia štátov r. 1765 bezvýhradne kapitulovali, koniec vojny,

- po ukončení vojny bol A. Lincoln v divadle zastrelený, otroctvo bolo prekonané, odporcovia porazení, otroctvo zrušené dodatkom k ústave, tým sa odstránila posledná prekážka k utváraniu spoločného trhu,

- otroctvo pretrvávalo v mysliach južných obyvateľoch – zavádzanie čiernych kódexov,

- vydávané zákony proti zmiešaným manželstvám, obmedzovalo sa volebné právo farebných obyvateľov (ustanovovalo sa to cez majetkový cenzus – tam černosi nespadali),

- KKK – bojoval proti černochom, federálna vláda proti nemu bola bezmocná,

- Odrážalo sa to aj v politike USA, zhruba r. 1912 po prvýkrát prezidentom USA zvolený Južan – T. W. Willson.

- dokumenty: Vyhlásenie nezávislosti, Články konfederácie, Ústava Spojených štátov amerických

1. Vyhlásenie nezávislosti:

1. politický útlak od Anglicka – USA museli rešpektovať britské zákony (clo na dovoz cukru, kolkový zákon, Navigation Act, Tee Act), hospodárska a politická izolovanosť, nerastné bohatstvo, kapitalistické vzťahy
2. spoločenská zmluva, právo na sebaurčenie (kolektívne právo národa na samostatnosť, nezávislosť)
3. ak sa vládna sústava stane zhubnou, právo ľudu na revolúciu (pôsobí to voči budúcim generáciám)

5.  štáty – sú subjektami práva, sú zvrchované

6.  konfederácia – zúčastnené štáty si zachovávajú plnú suverenitu

2. Články konfederácie:

1. Vyhlásenie nezávislosti neurčilo právne postavenie jednotlivých kolónií, ako aj vzájomný pomer
2. každý štát si zachováva zvrchovanosť vo veciach, ktoré výslovne neboli postúpené Spojeným štátom
3. obyvatelia boli slobodní, sloboda pohybu, rovnosť zaobchádzania
4. každý štát má len jeden hlas, neexistovali nezávislé ústredné výkonné a súdne orgány
5. USA – zahraničná politika, obrana, menová politika

7.  Kongres, Výbor štátov

3. Ústava Spojených štátov amerických:

1. ciele ústavy, suverenita ľudu
2. zákonodarná moc – Kongres:

1. Snemovňa reprezentantov – volení na 2 roky ľudom jednotlivých štátov
2. Senát – dvaja senátori za každý štát volení na 6 rokov

3. dane, clá, poplatky a dávky
4. systém bŕzd a protiváh
5. volí sa na 4 roky dvojstupňovými voľbami. Voliči každého štátu volia v počte, ktorý sa rovná počtu poslancov – reprezentantov a senátorov za ten - ktorý štát. V druhom stupni volia volitelia, ktorí sú povinní hlasovať za oficiálneho kandidáta svojej strany
6. impeachement, žalobca: Snemovňa reprezentantov, súdny tribunál: Senát, predsedá predseda Najvyššieho súdu USA
7. Najvyšší federálny súd – členovia menovaní doživotne a sú neodvolateľní
8. každý štát v Únii má republikánsku formu vlády
9. čl. 1 oddiel 10, zvrchovanosť federácie a zvrchovanosť členských štátov
10. prijatie alebo zmena ústavy – vyžaduje sa kvalifikovaná väčšina, osobitný zákonodarný proces

14. ratifikácia konventmi 9 štátov – účinnosť

Francúzsko, Francúzska revolúcia

- francúzsky štát bol začiatkom 18. storočia absolutistický, hospodárska moc sa čoraz viac absolutizovala, narastali štátne dlhy, všetky príjmy išli na platbu úrokov z dlhov,

- bolo potrebné začiatkom 18. storočia urobiť reformy; reformy, ktoré urobil Ľudovít XVI., boli zamerané na zrušenie ciel, zjednocovanie národného trhu, funguje absolutistický štát, ktorý sa opiera o šľachtu – aristokracia. Aristokracia sa stavia proti reformám, postupne sa búri, prichádza k mnohým povstaniam, postupne sa začínajú na povstaniach zúčastňovať zástupcovia buržoázie a slobodných. Dvojnásobný počet tretieho stavu (buržoázia a slobodní),

- jednota stavov sa pretrhala, generálne stavy neboli zvolávané,

- tretí stav začal situáciu využívať na organizáciu kampane pre získanie dvojnásobného zastúpenia v generálnych stavoch. Panovník toto potvrdil dekrétom, nevyriešilo sa však hlasovanie (stále mal tretí stav jeden hlas),

- začali bojovať za hlasovanie podľa hláv,

- r. 1788 – veľká neúroda, klesá výroba, zvyšuje sa nezamestnanosť,

- zasadanie generálnych stavov sa konalo v máji 1789, duchovenstvo a šľachta sa snažia obmedziť generálne stavy, tretí stav žiada, aby sa generálne stavy stali najvyšším zákonodarným orgánom,

- v júni poslanci za tretí stav sa rozhodli vyhlásiť za Národné zhromaždenie (obhajovali záujmy národa), prehlásili v Loptovej sieni, že sa nerozídu, pokiaľ nebude vypracovaná nová ústava,

- panovník s týmto nesúhlasil,

- v júli 1789 sa Národné zhromaždenie (tretí stav) prehlásilo za ústavodarné zhromaždenie – malo byť najvyšším zastupiteľským zákonodarným orgánom francúzskeho ľudu,

- panovník sa tomu bráni, chce toto zhromaždenie rozpustiť, bráni sa zániku svojej absolutistickej vlády,

- v ľude je však obrovská sila, začali sa konať povstania v Paríži, vyvrcholili 14. júla, kedy parížsky ľud vtrhol do invalidovne, ľud sa ozbrojil a tiahol na Bastilu (symbol absolutizmu),

- pád Bastily znamenal pád absolutistickej vlády panovníka,

- vznikajú nové revolučné orgány, ktoré nerešpektujú dovtedajšiu absolutistickú moc,

- ústavodarné zhromaždenie začína pracovať,

- 4. augusta ústavodarné zhromaždenie prijalo Augustove dekréty – ústavodarné zhromaždenie zrušilo všetky daňové výsady šľachty, duchovenstva, zrušený cirkevný desiatok, zrušené feudálne povinnosti ľudu, vrátane robôt (vysporiadanie sa so starým feudálnym režimom), Ľudovít XVI. Prehlásený za kráľa Francúzska. Prvoradou úlohou dekrétov bolo prijať ústavu. Zhodli sa, že najskôr treba prijať Deklaráciu práv človeka a občana – prijatá 26. augusta 1789, vyžadovala sa aj zmena volebného zákona (aby mohol voliť ľud), podľa neho boli občania rozdelení na aktívnych a pasívnych. Aktívni – tí, ktorí spĺňali majetkový cenzus, pasívni – nespĺňali, nemali právo voliť,

- kráľ odmietal zmieriť sa s výsledkami revolúcie, nepotvrdil Deklaráciu ani Augustove dekréty, povolával vojsko. Nakoniec ich však musel potvrdiť pod tlakom v štáte,

- ústavodarné zhromaždenie pred prijatím ústavy prijalo uznesenie o konfiškácii cirkevných majetkov, reforma daňového systému, uzákonená administratívna reforma (Francúzsko rozdelené na departementy, potom okresy, potom kantóny),

- r. 1791 ústavodarné zhromaždenie dokončilo vypracovanie ústavy, Francúzsko prehlásené za konštitučnú monarchiu – najvyššia výkonná moc patrí kráľovi, najvyššia zákonodarná moc patrí Zákonodarnému zhromaždeniu,

- volieb do Zákonodarného zhromaždenia sa mohli zúčastniť len aktívni občania (20 % všetkého obyvateľstva),

- postupne bolo pre formovanie nových hospodárskych vzťahov potrebné odstraňovať clá, cechy. Nezabránilo to však nárastu nezamestnanosti, rástli ceny potravín, to viedlo k nepokojom,

- v júni 1791 sa kráľ so svojou rodinou pokúsil o útek. Vo Varence na hraniciach bol spoznaný strážnikom podľa podobizne na minci, panovník sa musel vrátiť do Paríža,

- vníma sa to ako zrada panovníka, prichádza obrovská politická kríza, začína sa uvažovať o republike,

- myšlienku republiky začal hlásať klub Cordilerov, z nich sa vyprofilovali 2 tábory:

        konzervatívna časť – feuillanti – z nich sa stali prívrženci konštitučnej monarchie – prívrženci kráľa

        prísni ľavičiari – jakobíni pod vedením Robespiera, chceli nový systém v štáte,

- do tejto situácie v krajine sa primiešal problém vojny, pretože mnoho nemeckých kniežat prijímalo francúzskych emigrantov a zostavovali z nich svoje armády proti Francúzsku, to viedlo ku konfliktu medzi Francúzskom, Pruskom a Nemeckom,

- r. 1792 vypovedalo vojnu Nemecko Francúzsku, Zákonodarné zhromaždenie prijalo dekrét Vlasť v nebezpečí,

- kráľ bol v podstate dohodnutí s Nemcami, že budú prijímať emigrantov, to bude viesť k obhájeniu monarchie. Táto tajná dohoda vyšla najavo, Zákonodarné zhromaždenie zbavilo kráľa jeho moci, celú kráľovskú rodinu uväznilo, monarchia je týmto zvrhnutá, znamená to aj pád feullantov, v Zákonodarnom zhromaždení má najväčšiu silu buržoázia:

        girondisti – hlásali monarchiu,

        jakobíni – hlásajú republiku, zvrhnutie monarchie,

- v septembri 1792 sa francúzskym vojskám podarilo odraziť útoky Ruska a Pruska,

- vzniká orgán Národný konvent – zvolený na základe všeobecného volebného práva – girondisti majú v konvente prevahu,

- prvým činom boli dekréty o zrušení monarchie a vyhlásenie republiky vo Francúzsku,

- republika teda od r. 1792, politický problém je v parlamente medzi girondistami a jakobínmi. Girondisti zastupovali bohatú, obchodnú, priemyselnú buržoáziu, jakobíni drobnú buržoáziu. Girondista chce využiť to, že má väčšiu silu v parlamente, začal presadzovať to, že či má kráľ ostať, nepodarilo sa to, r. 1793 bol Ľudovít popravený ako obyčajný občan – Ľudovít Capet – otrasená jeho funkcia,

- na jar r. 1793 sa začala kreovať koalícia európskych štátov proti Francúzsko (Rakúsko, Prusko, Agnlicko, Holandsko, Španielsko, Rusko), Francúzsko sa dostáva do medzinárodnej izolácie, veľký nedostatok potravín – veľká inflácia. Ľud pripisuje chybu girondistom, jakobíni prichádzajú s návrhom maximum pre potraviny, jakobíni si získavajú týmto podporu u francúzskeho ľudu, v júni 1793 parížski ľud dosiahol zatknutie girondistických ministrov, začína obdobie vlády jakobínov v konvente – jakobínska diktatúra. Koncom júna 1793 vypracovali novú ústavu, ktorá bola konventom schválená – v praxi však nerealizovateľná. Zriadil sa Výbor pre verejné blaho, ktorý prevzal všetku moc v štáte, do jeho čela bol postavený Robespiere, ďalej Výbor pre verejnú bezpečnosť – mal potláčať akúkoľvek kontrarevolúciu,

- zákon o podozrivých – ľudová spoločnosť mala hlásiť všetky orgány, ktoré by nedodržiavali lojalitu voči jakobínom, vzniká jakobínski teror (revolučný, súdny),

- Robespiere bol v konvente zatknutý, potom popravený, júl 1794 – koniec jakobínskeho konventu – po páde Robespiera sa začína obdobie termidorského konventu – snaží sa zrušiť všetky opatrenia, ktoré prijali jakobíni, zrušil zákon o cenových maximách, vypracoval novú ústavu (termidorská ústava – podľa nej sa volili 2 snemovne – dolná snemovňa – Rada 500, horná snemovňa – Rada starších), výkonná moc – 5- členné direktórium, ktoré menovalo ministrov,

- na základe novej ústavy sa konali nové voľby, termidorský konvent cca po mesiaci skončil svoje obdobie, zhruba od októbra 1795 sa začalo obdobie direktória – 5 direktorov a 2 snemovne,

- v r. 1797 sa direktórium dostalo do rozporu s Radou 500 aj Radou starších, v uliciach sa začínajú objavovať hlasy po krokoch, ktoré robili jakobíni,

- r. 1799 sa Napoleon vracia zo svojho ťaženia v Egypte, zistil, že vo Francúzsku je politická kríza, vhodná pôda pre zmenu politického režimu, skúsení politici mu pomohli uskutočniť štátny prevrat, ktorý likvidoval režim direktória,

- teda od r. 1799 obdobie konzulátu – Napoleon rozohnal direktórium, Radu 500, Radu starších, hŕstka poslancov mu schválila dekrét o predaní moci trom konzulom (sila armády urobila svoje). Obdobie konzulátu = obdobie vojenskej diktatúry Napoleona (bol prvým medzi konzulmi) – prvý konzul mal rozhodujúci hlas, ďalší dvaja mali len poradný hlas, ďalej existuje Štátna rada – menovaná a odvolávaná prvým konzulom, ďalej tribunál – menovaný senátom – úlohou tribunálu bolo skúmať návrhy zákonov, orgánom zákonodarnej moci bol zákonodarný zbor – dvojkomorový – Dolná komora a Horná komora (Senát),

- Napoleon zrušil všetky zákony prijaté v období revolúcie týkajúce sa náboženstva a cirkvi, snažil sa urovnať dobré vzťahy s pápežom, r. 1801 uzavrel s pápežom konkordát, podľa ktorého náboženstvo bolo podporované obrovským množstvom obyvateľov,

- ďalej podporovaný obchod, založená obchodná banka, Napoleon sa snaží zabezpečiť vonkajšiu bezpečnosť, porazil Rakúsko, uzaviera mier s Anglickom. Francúzsko rozširuje svoje územia. V auguste 1802 prehlásený za doživotného konzula, navrhol pozmenenie ústavy, prešlo to v zákonodarnom zbore – ústava značne rozširovala právomoci prvého konzula na úkor zákonodarného zhromaždenia. R. 1804 bol Napoleon na základe výnosu senátu vyhlásený za cisára Francúzska, bol korunovaný rímskym pápežom,

- od r. 1804 cisárstvo, obnovená funkcia aristokracie, šľachty, vzniká cisárska šľachta,

- r. 1804 – pod vedením Napoleona vypracovaný Code civil, r. 1806 – Obchodný zákonník, Trestný zákon – stali sa vzorom pre európske krajiny,

- Napoleon poráža Ruskú, Rakúsku armádu, vytvára Rýnsky spolok, ovláda Európu, osudnou sa stala invázia do Ruska, r. 1813 obrovská porážka v bitke národov pri Lipsku, Napoleon vyhostený na ostrov Elba, potom sa vracia na 100 dní, ale vo Francúzsku už vláda Bourbonovcov, na trón zasadol Ľudovít XVIII.

- reštaurácia Bourbonovcov,

- základným zákonom štátu sa stala oktrojovaná ústava – Charta z roku 1814. Ústava zakotvovala, že krajina je opäť monarchiou, zdrojom všetkej moci je kráľ, národ mal mať len tie práva, ktoré panovník priznal. Zákonodarná moc patrila dvojkomorovému parlamentu, hornú snemovňu menuje kráľ, dolná je volená ľudom – vysoký majetkový cenzus,

- novým kráľom sa stal Ľudovít XVIII., do toho zasiahlo známych 100 dní Napoleona – cisárstvo, bol v tomto období vydaný tzv. Dodatočný akt k ústavám od r. 1799 do 1804, zákonodarná moc – dvojkomorový parlament, výkonná moc podľa doterajších ústav. Týmto aktom chcel zabezpečiť kontinuitu tak, ako to bolo za jeho vlády,

- po definitívnej porážke Napoleona sa Bourbonovci snažia stabilizovať vládu, riešia to kontrarevolučným terorom – každý, kto sa zúčastnil na revolúciách, bol prenasledovaný, bez súdu popravený, vznikali mimoriadne tribunály. Vedúce miesta v armáde a štátnej správe začali byť znova obsadzované šľachticmi. Vláda uzavrela zväzok s katolíckou cirkvou, zosilňuje sa vplyv jezuitov,

- poslanecká snemovňa zvolená r. 1815 sa z veľkej väčšiny skladala z monarchistov – prívržencov Bourbonovcov,

- kráľ sa obával, že snahy monarchistov by mohli vyvolať nové revolučné nepokoje, a tak r. 1816 poslaneckú snemovňu rozpustil a mali sa konať nové voľby. V nových voľbách zvíťazili umiernení royalisti,

- medzi buržoáziou začali vznikať rôzne tajné organizácie – karbonári, títo mali cieľ zvrhnúť monarchiu Bourbonovcov. Vytvorili sa 3 vetvy: 1. nahradenie Bourbonovcov dynastiou Orleánskou (orleánci), 2. bonapartisti – syn Napoleona – Napoleon I. , 3. boli za republikánske zriadenie (republikáni)

- po smrti Ľudovíta XVIII. sa stal kráľom jeho brat Karol X. Ten už nerešpektuje Chartu, ale pomaličky sa snaží o absolutistickú monarchiu. Táto situácia vyvrcholila na jar r. 1830, kedy Snemovňa na kráľove absolutistické požiadavky odpovedala tak, že sa považuje za zástupcov celej zeme. Panovníkovi sa to nepáči, Snemovňu rozpustil, vypísal nové voľby,

- vo voľbách voliči preukázali želanie mať tam zástupcov, ktorí boli za konštitučnú monarchiu, kráľ sa snažil odmietnuť výsledky týchto volieb, začal pripravovať mimoriadne opatrenia, ktoré robil v tajnosti. 25. júla 1830 vydal Karol X. Ordonanciu, kde sa odvolával na čl. 14 spomínanej ústavnej Charty, ktorý dával panovníkovi zasiahnuť, ak je to v prospech bezpečnosti štátu,

- ordonancia bola publikovaná, vyvolala šok, bol to prejav absolutistickej formy vlády, vnímalo sa to ako kráľova zrada voči zástupcom ľudu, vznikali povstania, kráľovský palác bol dobytý, panovník musel zriecť sa trónu a utiecť,

- koncom júla 1830 sa zišli poslanci snemovne, rozhodli sa korunu ponúknuť Ľudovítovi Filipovi Orleánskemu. Ten to prijal, stal sa kráľom – jeho monarchia sa nazýva júlová,

- v auguste 1830 schválená nová ústava, kráľovská moc bola viac obmedzená, právomoci poslaneckej snemovne boli viac obmedzené. Počet voličov bol zvýšený, duchovenstvo podľa ústavy nemohlo nadobúdať nehnuteľnosti – signál, že moc v štáte prechádza do rúk buržoázie,

- táto ústava vylúčila zásadu dedičnosti (kráľovstvo z božej milosti),

- júlová revolúcia mala aj obrovský medzinárodnoprávny význam – rana systému svätej aliancie. Táto revolúcia spustila celú vlnu revolúcií v Európe,

- za Ľudovíta Filipa francúzska ekonomika začala napredovať, ale koncom 40. rokov sa krajina dostáva do ťažkostí, panovník nijako neriešil otázku volebného práva, to viedlo k demonštráciám,

- r. 1848 sa situácia vyhrotila, júlová monarchia bola zvrhnutá, kráľ utiekol,

- bola vytvorená dočasná vláda, ktorá začala pripravovať voľby do ústavodarného zhromaždenia – apríl 1848 – zvíťazili republikáni. Ústavodarné zhromaždenie vypracovalo novú ústavu, je to v poradí druhá Francúzska republika. Zvrchovaná moc patrila francúzskym občanom ,zákonodarná moc zverená jednokomorovému parlamentu. Voľby boli všeobecné, priame, s tajným hlasovaním. Zákonodarné zhromaždenie volené na 3 roky, v čele štátu stál prezident, volený všeobecným hlasovaním na obdobie 4 rokov,

- prezidentom bol zvolený kandidát bonapartistov – Ľudovít Bonaparte,

- hoci zvíťazili republikáni v zákonodarnom zbore, v spoločnosti stále monarchistické sily. Roku 1850, keď sa konali v Paríži doplňujúce voľby, ukázalo sa, že opäť majú značnú podporu ľavičiari – monarchistické kruhy. Keď panovník po voľbách r. 1850 videl, že ľavica silnie, bonapartisti 2. decembra 1851 v čele s prezidentom Ľudovítom uskutočnili štátny prevrat. Zákonodarné zhromaždenie rozpustené, nepriatelia bonapartizmu pozatváraní, nastal policajný teror, vláda vyhlásila stav obliehania, väčšina republikánov poslaná do vyhnanstva – kolónií,

- v januári 1852 bola vydaná nová ústava, ktorá mala už len formálne zachovávať republikánske zriadenie, funkčné obdobie prezidenta sa ustanovilo na 10 rokov, bol zodpovedný ľudu a mohol sa na ľud obracať formou ľudového zhromaždenia,

- popri prezidentovi ministri, Štátna rada (prívrženci prezidenta), Senát, Zákonodarný zbor,

- Ľudovít Bonaparte na jeseň r. 1852 vyhlásil ľudové hlasovanie o zriadení cisárstva. Ešte pred vyhlásením výsledkov senát vydal uznesenie o obnove cisárstva, cisárom sa mal stať Ľudovít Bonaparte ako Napoleon III.

- 2. decembra 1852 je vo Francúzsku opäť cisárstvo, začala opäť diktatúra,

- Napoleon opäť uplatňuje autoritatívne metódy vládnutia, opiera sa o armádu, boli likvidované všetky demokratické organizácie, zastupiteľské orgány úplne degradované,

- zastupiteľské orgány boli 3: Zákonodarný zbor – volený občanmi, nemal vôbec právo navrhovať zákony, Senát – členov si menoval cisár, skladal sa z najvyšších úradníkov a duchovenstva, Štátna rada – z návrhov, ktoré predložil cisár, vypracovala zákony,

- r. 1852 – cisár prehlásil: Cisárstvo je mier. Napriek tomu Francúzsko viedlo rozličné vojny,

- od konca 50. rokov začali vnútorné problémy Francúzska, zostrili sa vzťahy s Pruskom, pretože blížiace sa zjednotenie Nemecka by bolo vážnou hrozbou pre francúzske kruhy,

- v koloniálnej politike Francúzsko súperilo s Anglickom (napr. Suezský prieplav),

- Napoleon III. tak Francúzsko voviedol do úplnej politickej izolácie. V krajine sa ozývajú hlasy zo strany inteligencie (načo je taká vláda). Začínajú vznikať nové skupiny akoby jakobínov – zástancov výdobytkov revolúcie v 18. storočí,

- R. 1870 Napoleon III. zaviedol Francúzsko do konfliktu s Pruskom (Bismarck),

- Napoleon III. sa postavil aj proti Španielsku, kde mali vládnuť Prusi – zámienka na prusko-francúzsku vojnu,

- Francúzska armáda nebola pripravená na vojnu, obkľúčená pri Sedane, museli kapitulovať – keď táto správa prišla do Paríža, ľud si vynútil znova vznik republiky. Táto nová revolučná vláda sa nazvala vláda národnej obrany, boli vypísané voľby do nového národného zhromaždenia. Vo voľbách opäť zvíťazili prívrženci monarchie,

- vo Francúzsku r. 1871 začali vznikať národné gardy – chránili Francúzsko pred prívržencami cisárstva. Tieto gardy boli akoby ľudové armády, ich členmi sa stali hlavne socialisti, r. 1871 preto vznikla aj Parížska komúna – zväz pracujúcich, komúna preto, že chceli zaviesť rovnosť (komunizmus),

- v máji 1871 musela francúzska vláda podpísať mierovú zmluvu s Nemeckom. Francúzska vláda musela za vojnu draho zaplatiť – prišlo o Alsasko a Lotrinsko, vysoké reparácie, vysoké kontribučné záväzky,

- r. 1875 schválená nová ústava – kompromis medzi republikánmi a monarchistami. Nepriamo vyhlasovala republikánske zriadenie, ale vytvorila úrad silného prezidenta s rozsiahlymi právomoci podobnými kráľovskej moci (obdobie tretej republiky)

- z formálnej stránky bola ústava nepísanou, pretože ju netvoril jeden akt, ale skladala sa z troch organických zákonov: Zákon o vzťahu verejných mocí, Zákon o organizácii verejných mocí, Zákon o organizácii Senátu,

- ústava zachovávala tradičné delenie: 1. zákonodarná moc – Poslanecká snemovňa volená priamo a Senát volený nepriamo s právom doplňovať svoj stav vlastnou voľbou. Štátna rada – konzultatívny orgán prezidenta. V čele štátu prezident volený obidvoma zákonodarnými zbormi, prislúchali mu rozsiahle právomoci – výkonná moc – avšak mohol ich použiť len s výslovným súhlasom vlády. Vláda – ministerská rada skladajúca sa z 10 ministrov

- v zahraničnej oblasti zohrávalo stále významnú úlohu vo svetovej politike, začalo chrániť svoj priemysel a obchod – vysoké clá na dovoz. Kolónie Francúzska – Alžírsko, Tunis, chceli vybudovať súvislý horizontálny pás kolónií v Afrike – konflikt s Britmi – tí chceli vybudovať vertikálny súvislý pás od severu na juh. Tiež kolónia Indočína – Laos, Kamobža,

- v prvej svetovej vojne – Francúzsko na strane dohodových mocností, z prvej svetovej vojny vyšlo ako najsilnejšia kontinentálna veľmoc – tiež celá mierová konferencia sa konala v Paríži – Francúzsko si „duplo“ na Nemecko, získalo späť územia Alsasko a Lotrinsko.

Nemecko

- pre SRRNN bola charakteristická tvorba jednotlivých kniežatstiev na samostatné útvary. Kniežatá sa snažia presadiť voči cisárovi nezávislosť – cisársky absolutizmus

- ríšsky snem naberá na význame, cisár musí predkladať každú záležitosť,

- jednotlivé kniežatá prestávali mať záujem do ríšskeho snemu, faktický vplyv upadá kvôli presadzovaniu absolutizmu v jednotlivých štátoch,

- kniežatá sú na svojich územiach výlučnými zákonodarcami, najvyššia súdna inštancia, rozhodujú o zahraničnej politike, ústredná správa sa odvíjala od podriadenosti konkrétnemu zemepánovi, podliehala mu zemská komora, rada, zemské súdy,

- mestá – samosprávne celky, spravovali ich volené mestské rady a magistráty, absolutistický panovníci chceli okliešťovať moc miest (patrili pod správu cisára),

- spomedzi štátikov SRRNN malo silné postavenie Prusko – rod Holenzollerovcov. Prusko nebolo kniežatstvo, ale kráľovstvo. V čele stál kráľ. Tento rod presadzoval centralizáciu, uskutočňovali aj rad rôznorodých reforiem – opierali sa o merkantilizmus (rozvoj obchodu, priemyslu). Bola zriadená štátna banka, tolerancia v náboženskej sfére, zavedená povinná školská dochádzka,

- pramene, vývoj práva: tým, že Vestfálsky mier potvrdil suverenitu jednotlivých kniežatstiev, zamrzla ríšska normotvorba a právne poriadky sa začali vyvíjať samostatne v jednotlivých štátoch. Štát začal zasahovať do oblastí, ktoré predtým nereguloval, začali sa objavovať prirodzenoprávne koncepcie (to sa premieta aj do práva) – panovníci chceli pripraviť nové právo, kvalitnejšie, vznikajú nové prirodzenoprávne kódexy – Trestný zákonník, Bavorský civilný zákonník (Maximiliánov), v Prusku vzniklo zemské právo (ústavné, trestné, občianske, obchodné, rodinné právo),

- SRRNN – sa definitívne rozpadla počas napoleonských vojen, rozhodujúci moment prišiel po skončení tretej koaličnej vojny proti Napoleonovi, kde sa ukázalo, že juhonemecké štátiky vytvorili r. 1806 Rýnsky spolok (pod protektorátom Napoleona). Tieto štáty sa zriekli spojenia so SRRNN. Cisár František II. prehlásil, že sa necíti viazaný k ríši (už nie je cisárom celej ríše), skladá hodnosť nemeckého cisára – právny zánik SRRNN r. 1806,

- k Rýnskemu spolku (1806-1813) začali pristupovať ďalšie štáty. Opieral sa o Spolkový akt, podľa ktorého bol konfederáciou suverénnych štátov. K prejednaniu spolkových záležitostí bolo Spolkové zhromaždenie (nikdy sa nezišlo). Zákonodarstvo, súdnictvo, dane patrí do kompetencie jednotlivých členských štátov, jednotlivé štáty začali podľa francúzskeho vzoru začali prijímať ústavy, preberali francúzske zákonodarstvo – Napoleonov Code civil,

- likvidácia SRRNN otvorila cestu k hľadaniu novej formy spojenia nemeckých zemí – na jednej strane sa črtal Rýnsky spolok (ale pod správou Francúzov). Od r. 1813 väčšina štátikov zo spolku prešla do protinapoleonskej koalície. Vojenské neúspechy Napoleona – boli zavŕšené bitkou národov pri Lipsku. r. 1814- 1815 – Viedenský kongres – začalo sa rozhodovať o povojnovom usporiadaní,

- Viedenský kongres sa prioritne zaoberal povojnovým usporiadaním Nemecka, presadilo sa Metternichovské Rakúsko (kompromis s Pruskom ako najsilnejším nemeckým štátom),

- nadväzujúce akty na mierovú zmluvu potvrdili roztrieštenosť Nemecka, skladalo sa z niekoľkých štátikov. Tieto štátiky vytvorili voľný Nemecký spolok – r. 1815, potvrdený r. 1820 Viedenskými záverečnými aktmi,

- Nemecký spolok bol založený na medzinárodnej zmluve (štátiky si podržali svoju suverenitu) – išlo o spolok štátov (nie spolkový štát),

- patrilo sem 37 štátikov + 4 mestá,

- Nemecké veľmoci ako Rakúsko a Prusko si pripísali veľké územné zisky na úkor štátov spojených s Napoleonom,

- základnou úlohou spolku bola ochrana pred vonkajším nebezpečenstvom, vzájomná pomoc pri prípadných vnútropolitických konfliktoch. mal tiež garantovať ústavné zriadenie v každom štáte,

- vrcholným orgánom spolku bolo Spolkové zhromaždenie so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom – rozhodovalo o vojne, o mieri, prijímaní nových členov,

- Spolkové zhromaždenie sa schádzalo buď na pravidelných zasadaniach, a bola tiež vytvorená tzv. Užšia rada – keď nezasadalo plénum, moc prechádzala do Užšej rady. V tejto rade si presadili vplyv väčšie štáty (Prusko, Rakúsko, Bavorsko),

- predsedajúcou veľmocou spolku sa stalo Rakúsko (ovláda ho),

- po r. 1830 sa aj v Nemecku objavuje odraz revolučnej vlny z Paríža, revolúcia so sebou šíri agitáciu požiadaviek demokratických, sociálnych. Tiež sa k tomu pripojila idea zjednotenia Nemecka,

- situácia sa radikalizuje, v štátoch, kde bola prijatá ústava, tam boli požiadavky, aby sa právne normy zakotvené v ústave koncipovali modernejšie,

- nemecké kniežatá nemohli dovoliť prevrat v kniežatstvách (perzekúcia, alebo čiastočné ústupky). Svoju pozíciu kniežatá obhájili, radikalizáciu eliminovali,

- idea zjednotenia Nemecka sa objavuje čoraz častejšie. Dôvod zjednotenia – ekonomický. Prusko a Rakúsko navrhovali, aby spolkové orgány mohli riešiť colné a obchodné zákonodarstvo. Toto neprešlo. Nemecký spolok teda bránil vytvorenie jednotného colného územia. Prusko sa tejto myšlienky nevzdávalo, r. 1833 sa Prusku podarilo presvedčiť niekoľko štátov, vznikol tzv. Nemecký colný spolok (colná únia), postupne sa začali pripája všetky nemecké štáty, Rakúsko ostalo vylúčené zo spolku. Hlavnými orgánmi Nemeckého colného spolku bola Generálna colná konferencia – zástupcovia všetkých členov, Výkonné komisie – uznesenia transformovali do praxe, zmierovací sudcovia – pre prípad sporov medzi štátmi, kontrolné úrady,

- od r. 1867 Generálna colná konferencia bola nahradená Colným parlamentom, hlasovania na princípe väčšiny (predtým konsenzus),

- pol. 19. storočia – v jednotlivých štátoch Nemecka ešte stále prežívali zvyšky feudalizmu,

- r. 1848 sa po krajine začínajú formovať revolučné orgány, ktoré preberajú moc jednotlivých panovníkov,

- v máji 1848 sa vďaka colnému spolku vo Frankfurte zišlo Nemecké ústavodarné národné zhromaždenie – hlavný cieľ prijať ústavu, národné – reprezentujú celý národ,

- prioritou zhromaždenia bolo sformulovať katalóg občianskych práv (zakotviť ich), stanoviť územný rozsah novej nemeckej ríše (ktoré štáty budú patriť do spolku), nájsť formu štátu,

- hoci sa zdalo, že riešením by bolo Veľkonemecký spolok (s Rakúskom), v rozhodujúcej fáze sa presadili myšlienky Malonemeckej koncepcie,

- nová ústava – Frankfurtská – vychádzala z princípu deľby moc, zákonodarná moc – dvojkomorový parlament (Horná snemovňa – zástupcovia delegovaní parlamentmi jednotlivých štátov, Dolná komora – volení poslanci), výkonná moc – cisár, ktorý nezodpovedal parlamentu, ale svoju moc vykonával prostredníctvom ministrov, ktorí zodpovedali parlamentu (nezodpovednosť cisára), ríšsky súd – najvyšší súd,

- Frankfurtský snem za cisára zvolil Pruského kráľ, ten ho na princípe legitimity odmietol prijať korunu, osud ústavy zavrhol,

- Nemecký spolok sa fakticky rozpadol, predstavitelia Pruska prišli s pojmom únie – proti tomu Rakúsko. Tento konflikt dvoch štátoch o nadvládu v Nemecku viedol k Prusko-rakúskej vojne r. 1866. Porážka Rakúska pri Hradci Králové, to znamenalo pre Bismarcka dosiahnutie hlavného cieľa – zjednotenie Nemecka. Výsledky viedli k vytvoreniu 1. nemeckého spolkového štátu, ktorým bol Severonemecký spolok. Spojilo sa tu 19 štátov + 3 slobodné mestá. V čele Prusko. V júli 1867 vyhlásená Spolková ústava, podľa ktorej sa nový štát opieral o suverenitu nových členov. Centrálnym orgánom moci sa stala Spolková rada (Bundesrat) – 17 hlasov patrilo Prusku (spolu 34 hlasov). Spolková rada bola v podstate horná komora parlamentu, zároveň výkonný orgán. Prezidentom spolku sa stal pruský kráľ Wilhelm I. Bol tu jediný spolkový minister – spolkový kancelár – Bismarck,

- Ríšsky snem – nositeľ zákonodarnej právomoci, má oklieštené právomoci, pretože vo všetkých ústavných otázkach musel veci konzultovať so zemskými snemami a vládami,

- chýbal spoločný súdny orgán – teda prislúchala jednotlivým krajinám, r. 1870 vzniká spolkový Najvyšší obchodný súd. Akákoľvek úprava občianskych práv v texte absentovala,

- Rakúsko sa po bitke pri Hradci Králové muselo zaviazať, že nebude zasahovať do moci, Prusko tým začalo proces zjednocovania Nemecka podľa svojich predstáv,

- po porážke Francúzska r. 1871 priamo na zámku vo Versailes Bismarck proklamoval vytvorenie jednotného nemeckého štátu – všetci nemeckí panovníci prehlásili pruského kráľa Wilhelma za nemeckého cisára,

- po niekoľkých týždňoch bola prijatá ústava – Druhá nemecká ríša – Nemecko bolo Spolkovým štátom, právomoci sa delili medzi ríšske a zemské orgány,

- ríšske orgány: Spolková rada – každý člen tu mal minimálne jeden hlas (Prusko malo 17), Jednokomorový ríšsky snem – 400 poslancov volených vo voľbách, výkonná moc – cisár, dedičnú hodnosť získal pruský kráľ, spojovacím článkom medzi ríšskymi orgánmi bol ríšsky kancelár (vládna a výkonná moc, stojí v čele spolkovej rady), je zodpovedný cisárovi,

- 1. etapa – od r. 1918 – 1933 – vytvorila sa Weimarská republika r. 1919, kde bol zavedený parlamentný systém

- 2. etapa – od r. 1933 – 1945 – nacistický systém, obdobie 3. ríše, pre Nemecko sa skončila prvá svetová vojna kapituláciou 11. 11. 1918

- už pred kapituláciou bolo Nemecko na tom zle, nemecké cisárstvo vnútorne zažívalo rozklad,

- dva dni pred podpísaním prímeria abdikoval cisár, odstúpila vláda, ustanovila sa revolučná vláda – rada ľudových splnomocnencov, neskôr označená ako robotnícka a vojenská vláda,

- zástupcovia rady ľudových splnomocnencov podpísali kapituláciu. Na prechodný čas prebrala aj najvyššiu moc v štáte, tvorili ju hlavne sociálni demokrati a nezávislí demokrati,

- táto rada musela zvládať ekonomický dopad a musela zvládať tlak nepriateľských spolkov (ľavicové sily – komunisti). Komunisti chceli zaviesť vládu ako v Rusku,

- v čele ľudových splnomocnencov stál Fridrich Ebert, ktorý sa zaviazal rešpektovať ústavu z r. 1871. Ozývali sa však hlasy na zavedenie republikánskeho zriadenia,

- 12. novembra 1918 rada ľudových splnomocnencov vydala vyhlásenie, ktoré nadobudlo silu zákona – bol zrušený dovtedajší stav ohrozenia, zavádzali sa všeobecné, rovné a priame voľby (právo voliť mali aj ženy). Rada deklarovala základné občianske slobody (zhromažďovania, tlače). Prisľúbila riešiť nezamestnanosť, zásobovanie potravinami. Vyhlásenie vnímame ako programové vyhlásenie vlády,

- december 1918 – celoštátny zjazd rozhodol o vypísaní volieb do ústavodarného národného zhromaždenia. Voľby sa uskutočnili v januári 1919, najsilnejšie zastúpenie získali sociálni demokrati. Prvé zasadanie sa uskutočnilo vo februári 1919 vo Weimare – Weimarská republika (ústava). Hneď na prvom zasadaní parlament prijal zákon o dočasnej ríšskej moci (dočasná ríšska ústava). Bol to zákon, ktorý zachovával spolkové členenie štátu, ale zakotvil republikánske zriadenie. V čele štátu (výkonná moc) prezident volený parlamentom. Prezident sa opiera o ministrov, ktorí sú zodpovední parlamentu. Zákonodarná moc patrila Národnému zhromaždeniu (dvojkomorové zhromaždenie),

- úlohou je prijať ústavu, situáciu však komplikuje napätá vnútropolitická situáciu, v Nemecku sa dvíha vlna odporu proti podpísaniu Versaillskej mierovej zmluvy, odpor proti tomu, že oni sú príčinou vojny, veľké vojnové reparácie, demilitarizované Porýnie, Nemci žiadali o revíziu mierových zmlúv. V súvislosti s takouto napätou situáciou čelní predstavitelia armády vyvolali u obyvateľstva falošnú predstavu o tom, že zodpovednosť za porážku Nemecka vedú politické strany, ktoré podpísali prímerie (sociálni demokrati – rada ľudových splnomocnencov),

- narastal radikalizmus, vniká množstvo radikálnych ľavicových a pravicových strán, čo prerastalo do separatizmu. Ústavodarnému národnému zhromaždeniu sa r. 1919 podarilo schváliť Weimarskú ústavu – september. Skladala sa z dvoch častí:
1. výstavba a úlohy ríše
2. základné práva a povinnosti Nemcov

- štát sa podľa nej nazýval Nemecká ríša, trojdelenie štátnej moci, garantovala základné občianske práva,

- v pol. 20. rokov sa situácia začala stabilizovať, oživila sa ekonomika,

- sociálna demokracia výrazne strácala podporu, obyvateľstvo začalo podporovať strany nacistov (NSDAP) a komunisti,

- vlády, ktoré sa zostavovali, boli menšinové,

- na konci 20. rokov – veľká hospodárska kríza, začali sa ozývať hlasy – riešme veci radikálne, objavujú sa hlasy nacistov,

- r. 1930 prezident Hindenburg zaviedol prezidentský režim, kde bez súhlasu ríšskeho snemu vymenoval ríšskeho kancelára,

- systém najvyšších orgánov v r. 1918 – 1933: Ríšsky snem (Reichstag), ktorý bol spolu s ríšskou radou predstaviteľom zákonodarnej moci. Snem bol volený vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním. Poslanci boli zástupcami celého národa. Ríšska rada – je menovaná, bola reprezentantkou krajín patriacich do Nemeckej ríše (vysielali zástupcov podľa počtu obyvateľstva) – má zákonodarnú iniciátivu a suspenzívne veto. Ríšsky prezident – silné postavenie, na čele výkonnej moci, volili ho priamo občania na 7 rokov. Výkonnú moc tvorila aj vláda, ktorej šéfoval ríšsky kancelár. Prezident je v pozícii arbitra medzi parlamentom a vládou, sám vyhlasoval niektoré zákony, v prípade ohrozenia verejného poriadku mohol vydávať núdzové nariadenia s mocou zákona (výkonná moc mení demokratické slobody). Ríšsky súd – spory medzi ríšou a krajinami a krajinami navzájom, mal právo skúmať ústavnosť zákonov, ktoré schválil ríšsky snem. Na krajinskom stupni – krajinské snemy, krajinské vlády, krajinské ústavy,

- ríšske zákonodarstvo malo prednosť pred krajinským,

- v r. 1930 sa konali voľby, kde narastá sila nacistov. Síce zvíťazila sociálna demokracia, ale sila nacistov bola veľká, vo voľbách r. 1932 už nacisti jasne dominovali,

- Hitlera ako šéfa NSDAP v januári 1933 prezident vymenoval za ríšskeho kancelára,

- Táto vláda musela získať podporu v ríšskom sneme. Prezident s odôvodnením, že ríšsky snem nie je schopný vytvoriť novú vládu, rozpustil zákonodarný zbor. Hitler postupne získava najvplyvnejších predstaviteľov, sľubuje nápravu Versaillu, sľubuje oživenie Nemecka po stránke ekonomickej,

- celá NSDP fungovala ako prísne centralizovaná strana s prísnou straníckou disciplínou. V čele strany stojí vodca (ako neobmedzený vládca) – uplatňuje sa vodcovský princíp. NSDAP si vytvorila aj vlastný právny režim – napr. ak člen strany spáchal trestný čin, podliehal straníckemu trestnému tribunálu (verejnosť nemá prístup) – štát v štáte. Od 20. si strana vytvára vlastné ozbrojené zložky – SA, SS. V r. 1934 Noc dlhých nožov, keď SS spravila teroristickú akciu na oddiely SA,

- nacisti potrebovali zlikvidovať parlamentný systém, postupne sa z ich strany začali útoky na Weimarskú ústavu. Hneď po vymenovaní Hitlera sa začali útoky na politické a občianske práva garantované v ústave. Na ich likvidáciu Nacisti presadili, aby prezident núdzovým nariadením umožnil polícii podľa vlastného uváženia zakazovať zhromaždenia a demonštrácie. Presvedčili ho, aby pozastavil v mene ochrany národa niektoré ustanovenia ústavy, sú obmedzované politické a občianske práva,

- v marci 1933 Nacisti rozpustili komunistickú stranu a prinútili ostatné politické strany rozpustiť, končí sa parlamentný pluralizmus,

- Nacisti napadli systém deľby moci, dokázali v parlamente presadiť Splnomocňovací zákon – zveril ríšskej vláde uznášať sa na zákonoch a týmito zákonmi dokonca meniť ústavu,

- oslabila sa pozícia prezidenta, zákony podpisuje ríšsky kancelár,

- zákon o hlave štátu prijatý v auguste 1934, ktorý Hitler presadil niekoľko hodín pred smrťou Hindenburga – v okamihu smrti prezidenta všetky oprávnenia prechádzajú na vodcu – ríšskeho kancelára Hitlera,

- Hitler chcel centralizovať všetku moc v štáte – vydal zákon o začlenení krajín do ríše (Gleichschaltunggesetz) – centralizovanie a unifikácia štátnej správy,

1. tým odpadá funkcia ríšskej rady,

- začína diktatúra na princípe vodcovského štátu,

- zákon z r. 1933 – december – zákon o zabezpečení jednoty strany a štátu. Fašistická strana sa stala súčasťou štátneho aparátu, NSDAP bola vyhlásená za nositeľku nemeckej štátnej myšlienky,

- ríšsky snem tým, že bol odstránený pluralizmus, sa stával čisto orgánom zostaveným z členov NSDAP, prestáva mať významné postavenie, to isté platí aj o ríšskej vlády,

- vodca sa stáva zákonodarcom, s konečnou platnosťou rozhoduje o otázkach vnútornej i zahraničnej politiky, je v čele nemeckých ozbrojených síl, môže zasiahnuť do akejkoľvek súdnej záležitosti,

- zmenila sa organizácia spravovania súdov a podmienky pre výkon súdnictva. Sudca nerozhodoval nezávisle, ale musel sa prispôsobovať totalitárnemu chápaniu štátu,

- nastali čistky medzi prokurátormi a sudcami – sudcami môžu byť len tí, ktorí rešpektovali kancelára, Hitler umožnil sudcom, aby - právo tvorili, postupne obmedzené procesné ustanovenia v súdnom systéme. Preto sú potrebné aj zložky, ktoré by ochraňovali systém – tajná štátna polícia (gestapo), na čele Himmler – vodca SS a polícia, bezpečnostná služba – odhaľovala anitifašistickú činnosť a posôbila ako kontrarozviedka v strane,

- nacistické právo: základné princípy právneho štátu boli opovrhované, potláčené. Bol popretý princíp rovnosti občanov pred zákonom. Tvorba práva – nacisti si ho prispôsobovali. Za právo považovali to, čo prospievalo nemeckému národu, napr. v trestnom procese nerešpektovali zásadu zákonosti, nerešpektovala sa prezumpcia neviny, popierané právo na obhajobu. Postavenie vodcu vo vzťahu k právu: uznesenie ríšskeho snemu z r. 1942, kde vyslovene podľa znenia uznesenia vodca nebol viazaný žiadnymi právnymi predpismi. Mohol každému uložiť akúkoľvek povinnosť, podľa vlastného uváženia mohol trestať. Nacistická právna teória – právne názory vodcu sa považovali za prameň práva a boli nadradené všetkým právnym predpisom, ktoré v štáte existovali,

- známe Norimberské zákony – vydané r. 1935, patril do nich zákon o ríšskom občianstve – potvrdzoval nerovnosť občanov: vyššia rada (Árijci), nižšia rasa. Iba obyvateľ, ktorý patril do vyššej rasy a preukázal, že je ochotný a schopný slúžiť nemeckému národu, stával sa ríšskym občanom, bol plnoprávny. Mladí Nemci nemali plnoprávne politické práva. Mimo ochranu štátu stáli cudzinci, príslušníci iných menejcenných rás a Židia. Zákon o ochrane nemeckej krvi a nemeckej cti – zasahoval do oblasti manželského práva – zakazoval uzatvárať manželstvá medzi ríšskymi občanmi a občanmi, ktorí nemali árijský pôvod,

- postupne Židia prestali používať symboly, museli byť označovaní, boli znevýhodňovaní, obmedzovalo sa ich postavenie,

- v trestnom práve – trestným bol už úmysel spáchať trestný čin,

- osoby, ktoré si už raz odpykali trest, už boli nespoľahlivé, internované do koncentračných táboroch,

- novela o analogickom použití trestných ustanovení z r. 1935 – podľa tejto novely ten, kto dokoná čin, na ktoré nebolo možné aplikovať trestný zákon, mohol byť potrestaný na základe analógie – najbližší trest,

- dôležitá: Weimarská ústava.