Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Právnická fakulta / Politologia I.rocnik

politologia.doc (politologia.doc)

Autor dokumentu nezodpovedá za výsledok skúšky a považuje skratky použité v dokumente za zrozumiteľné. Dokument obsahuje základné poznatky ktoré sú tým najdôležitejším, čo treba vedieť na skúšku. Autor vám praje veľa trpezlivosti pri učení a šťastia pri skúškach.

1. Politická veda ako samostatná vedná disciplína

- politická veda sa snaží o vedeckú analýzu a výklad sociálnych javov

- je kritizovaná za         - absenciu vlastných metód a metodológie

                        - za nevedeckosť v zmysle jej poplatnosti politike (afirmatívnosť)

- súvisí s rozvojom modernej spoločnosti západného typu

- politická veda je produkt modernej sekularizovanej spoločnosti na základe pozitivizmu (A. Comte – sociológia – Veda o spoločnosti) kladie dôraz na schopnosť poznania prostredníctvom pozorovania, odklon k empírií

- sociológia politiky (pododbor politiky) hlavne v USA, BG a Fr

- korene politickej vedy

- filozofia – Grécko a Rím         - Platón – Politea (ústava) predkladá víziu ideálneho štátu

                        - Aristoteles – Politika – systematický prístup k politike, „zoon politicon“

                        - spoločným rysom pohľadu na politiku je kritika

- dejinno-filozofické         - rozdielna metodológia oproti filozofii

- sociologické                 - Weber (Politika ako povolanie)

- právne                - jeden z najvýznamnejších zdrojov, politický vedec musí poznať právne normy

- ekonómia, história, geografia, psychológia, etnografia

- charakter a pole pôsobnosti politickej vedy

- podľa Douvergera (Metódy politickej vedy) existujú tri koncepcie vychádzajúce z rozdielneho poňatia charakteru politickej vedy

        - priesečník vied         - politika súvisí so všetkými oblasťami ľudského života a preto do nich zasahuje                         politologického bádania

        - reziduálna veda        - politologická veda je najmladšia spoločenskovedná, má sa zaoberať tým čo jej                         zostalo, vecami mimo ostatných spoločenských vied fungovanie politických strán, volebných systémov

        - syntetická veda        - nadstavba ostatných vied, má zovšeobecňovať poznatky iných vied

- vnútorné členenie politickej vedy

- rozdelenie je výsledkom konferencií UNESCO v Paríži 1948

        - politické teórie

        - politické inštitúcie (ústava, forma vlády, verejná správa)

        - strany, skupiny a verejná mienka (politické strany, skupiny a združenie)

        - medzinárodné vzťahy (medzinárodná politika, právo)

- vývoj politickej vedy je neoddeliteľne spätý s rozvojom a šírením demokracie

2. Politika ako predmet záujmu politickej vedy

- sféra politickej voľby – voľby, kampaň, strany, hnutia

- politiku možno definovať len ak rozumieme pojmom ako ideológia, etika, demokracia, hodnoty, politický systém, právny poriadok, súdnictvo, spolky, zahraničná politika, medzinárodné vzťahy

- pojem politiky môžeme definovať na základe dichotómie priateľ – nepriateľ, pravica – ľavica, nadriadený – podriadený, väčšina – menšina

- politika je sféra neustáleho napätia medzi vládnucou a emancipačnou politikou

- politika je         - boj o spoločenské usporiadanie

                - je úsilie o podiel na moci a alebo ovplyvňovanie deľby moci

- nepolitická politika         – pokiaľ dôjde k stavu keď široká verejnosť je nespokojná s politikou (SRN, komunistický systém)

- kategórie súvisiace s politikou

        - moc        - ústredná kategória politiky

                - Weber        - kto sa zaoberá politikou, snaží sa získať moc

                        - rozhodujúce pre politiku je násilie

                        - kategórie moci        - existencia moci v službách ideálnych alebo egoistických cieľov

                                        - existencia moci ako kategórie samej o sebe a jej uchopenie pre politiku otázkou                                                 prestíže

        - panstvo        - tradičné – autorita čerpá z tradície a zvykov

                        - charizmtické – prorok, demagóg, vyvolený, vodca zvolený plebiscitom

                        - legality – zachované vďaka viere v platnosť legálne ustanovených pravidiel        - štát        - ľudské                                 spoločenstvo na určitom území, nárokuje si monopol na legitímne násilie

                - právny, sociálny, spolkový, stranícky

                - súčastné poňatie štátu        - štát je súbor inštitúcií, ktoré stanovujú prostriedky násilia

                                        - tieto inštitúcie riadi spoločnosť obývajúca geograficky ohraničené územie

                                        - štát má monopol na vytváranie vlády na svojom území, čím sa na                                         danom území vytvára jedna politická kultúra

                - ovládanie spoločnosti štátom má aspekt právny (de jure) a donucovací (de facto)

        - spoločnosť        - etymologicky – priestorové zjednotenie osôb za určitým účelom organizovaného                                         zjednotenia, založená na spoločenskej zmluve medzi poddanými a ovládanými

                        - spoločenstvo – malá skupina so silnou vzájomnosťou (rodina, priatelia), ktorá rastie                                        organicky zatiaľ čo spoločnosť je umelým výtvorom

                        - princíp hierarchie je všadeprítomný modernej spoločnosti bola ovplyvnená VFR a PR

                        - spoločnosť 21. st. = individualistické sily + kolektivistické tradície

        - ideológia        - uskutočňuje sa len skrze inštitúcie ktoré sama tvorí

        - politické strany        - politické organizácie ktoré menujú kandidátov do štátnych inštitúcií pod svojim                         menom, snažia sa o víťazstvo v parlamentných voľbách

                        - podľa Weber-a – vodcovia a vstúpenci

        - politic        - Weber – príležitostný (každý človek, napr. pri voľbách)

                        - z povolania        - pre politiku

                                        - z politiky

                        občania         - politicky aktívny a pasívny

- politika – veda o štáte a moci

3. Metodológia politickej vedy

- náuka o metódach ktoré používa politická veda

- nemá vlastné metódy, iba prebraté, čo ju buď vylučuje ako vedu alebo ju nadraďuje nad ostatné spoločenské vedy

- špecifické metodologické prístupy         - historický – spätý s počiatkom politickej vedy v USA v 19. storočí,                                         politická veda bola považovaná za subdisciplínu histórie, štúdium pre politickú sféru podstatný jav

                                        - legalistický – právo, štúdium ústavného usporiadania právnych                                         noriem, má korene v Nemecku, v 2/2 19.storočia sa prenáša do USA

                                        - inštuticionalistický – štúdium politických inštitúcií (exekutívne, legislatívne, súdne)

- metódy v politickej vede a ich klasifikácie

- už od Aristotela potreba metodologického zázemia moderní autori Abelsona, Axcell, Rikera, Rapoporta, Deutscha

- triedenie metód podľa Berg-Schlosseta a Stomena

        - idiografické         - metódy ktoré popisujú javy fenomenológa, hermeneutika, historická metodika

                        - štúdium historických a spoločenských fenoménov

                        - metódy = synchrónne + diachrónne analýzy

         -nomotetické        - empiricko–analytické metódy, snaha vymedziť všeobecné zákony

        - dnes už toto delenie upadá

- špecifické metódy         - experiment        - spochybňovaná a nie často uplatňovaná

                                        - výskum v ktorom sa prejavuje prostredníctvom stimulov reakcie určitého súboru                                                 respondentov

                                        - umožňuje vymedziť nezávislé premenné faktory a sledovať ich vplyv na faktory závislé                                         premenné ktoré má výskum objasniť

                        - simulácia        - vytvorenie „reálneho sveta“ v laboratóriu

                                        - schopná prispieť k formulovaniu mnohých hypotéz

                        - komparatívna metóda        - najrozšírenejšia metóda, štatistické a kvantitatívne metódy využívané v USA

                                        - preberá metódy prevažne z histórie, ekonómie, psychológie, etnografie, antropológie

                                        - nejednoznačnosť výsledkov (treba porovnávať čo najbližšie         prípady či                                                         najvzdialenejšie?)

                        - analýzy        - analýza jednej prípadovej štúdie – konkrétny politický systém, snaha vystihnúť príčiny                                         ich vnútorného vývoja

                                        - analýza totožných procesov (inštitúcií) – v rámci dlhodobého časového rozpätia

                                        - analýzy zamierené na klasifikáciu obmedzeného súboru krajín (klasifikácia rôznych                                                 typov demokracií)

                                        - štatistické analýzy         - regionálne

                                                                - globálne

4. Komparatívna politológia

- politologický odbor získavajúci potrebné informácie o reálne existujúcich politických systémoch a zákonitostiach

- podklad pre normatívnu politickú teóriu, snaha o čo najlepšie politické usporiadanie

- komparácia sa stáva subdisciplínou experimentov

- znižuje riziko prílišného sa zahľadenia sa na jednu vzorku

- umožňuje generalizáciu, formulovanie hypotéz, koncepcie

- prepája špecifické so všeobecným

- charakteristika         - čerpá z právnej vedy, sociológie, ekonómie, sociológie

- je rozdiel medzi komparáciou a holým porovnávaním

- pravidlá pre komparáciu        - definícia objektu komparácie

                        - určenie cieľa komparácie

                        - stanovenie kritérií pre vlastnú analýzu

                        - vymedzenie vzťahu komparácie k časovej osi

- synchrónna komparácia – hlavný indikátor nerovnosti vývoja teritórií

- najlepšia metóda je kombinácia synchrónnej a diachrónnej

- využitie komparácie v politológii – poznatky z rôznych typov politických systémov

5. Politická filozofia

- snaha o nepriznanie postavenie filozofie

- rozchádzajú sa názory na jej význam

- je pokusom o pravé poznanie politických záležitostí a správneho politického zriadenie podľa štandardov dobre a spravodlivosti

- objasňuje význam pojmov a ideí týkajúcich sa politickej oblasti a kriticky posudzuje predstavy o politike zastávané skutočnými ľuďmi v skutočných spoločnostiach

- delíme ju na         - klasickú         - Antika a kresťanský stredovek

                                - snaha o racionálne poznanie spoločenského poriadku, človeka, Boha, sveta

                                - Platón (položil základy neskoršej politickej filozofie, snaha racionálne zdôvodniť alebo vyvrátiť                                         politické presvedčenie zastávané spoluobčanmi, Platónova jaskyňa, „zoon politicon“ – snaha                                         združovať sa, jedine život         v politickom spoločenstve človeku umožňuje plné rozvinúť jeho                                         prirodzenosť), Aristoteles, sv. Augustín, sv. Akvinský

                - modernú        - Machiavelli, Hobbes,

                                - základ sa nachádza v antropologickom pesimizme

                                - úloha politického spoločenstva bola videná v tom že robila ľudí navzájom neškodných pri                                         zachovaní všetkých zlých vlastností

                                - Kantov kategorický imperatív

                                - utilitarizmu         – posudzuje hodnotu ľudského konania, na základe blaha,                                                 ktoré z neho jednotlivec má (J. S. Mill)

                - súčasnú        - utilitarizmus, liberalizmus, komuntarizmus, liberalizmus, feminizmus, marxizmus

                                - odkrytie politického poriadku a právneho usporiadanie spoločnosti

                - kontinentálnu (orientácia na obsahové problémy)

                - analytická (snaha rozdeliť a odhaliť logickú stavbu vety)

- nepotrebnosť filozofie bola najviac citeľné počas pozitivizmu a novopozitivizmu

- význam politickej filozofie je v teórii poznania, zisťovanie zákonitostí pre politický život

- normativita politickej filozofie

- emotivizmus znemožňuje akékoľvek racionálne uvažovanie o etických a politických problémoch

- politická filozofia má snahu o vyjasnenie a racionálne zdôvodnenie normatívneho rámca politického života

- politická teória pre niektorých autorov je totožná s politickou filozofiou

- úlohou je vysvetlenie politických fenoménov a zdôvodnenie platnosti noriem

- dejiny politického myslenia pre niektorých autorov sú totožná s politickou filozofiou

        - zahrňuje dejiny politickej filozofie

- vývoj politickej filozofie = vývoj filozofie

6. Politické ideológie

- slovo ideológia pochádza z VFR

- ideológia – všeobecná veda o ideách – systematická analýza myšlienok a pocitov

- Napoleon útočil proti ideológii lebo sa obával, že spôsobí všeobecné zmätenie

- ideológia – súbor myšlienok oddelených od praktického života, ide o systém ideí a názorov

- Marxisti – ideológia je potrebná v období feudalizmu a kapitalizmu ale nie v období komunizmu

- ideológia sa opiera o vedu ale aj o ľudskosť aby sa stala obľúbenou

- cieľom je presvedčiť a ovládnuť masy

- ideológia sa stáva životaschopnou v spojení s hnutím či politickou stranou

- prijíma funkciu v modernej spoločnosti ktorou predtým malo náboženstvo

- charakteristika politických ideológií

        - súdržný súboj ideí o politike

        - súbor týchto ideí bol vytvorený intelektuálnou elitou

        - myšlienky boli rozšírené do masovej spoločnosti

        - môžu sa meniť

- môžu byť prekrúcané

- sú impulzom pre ľudské chovanie, inštrument manipulácie zo strany vodcu

- liberalizmus

        - v USA – ohľad na chudobných a menšiny

        - v GB – vstúpenci hospodárskych slobôd

        - čelil kritike marxizmu (spájanie s kapitalizmom) aj konzervatívcov (odklon od tradícií)

        - pre liberálov je vláda nutným zlom, rôraz kladie na slobodu jednotlivca

- zakladateľ – J. S. Mill sa snažil aby sa na vláde zúčastňoval čo najväčší podiel osôb

- základné výsady jednotlivca – sloboda myslenia, vyjadrovania, publikovania, združovania

        - J. J. Rousseau – zastupiteľské orgány odmietal, za optimálne považoval pravidelné zhromaždenia ľudí

        - liberál sleduje či autorita štátu nezotročuje tvorivé schopnosti jednotlivca

- najväčšou slobodou je podľa Locka život a zdravie

- oddelenie náboženstva a politiky,

- proti absolútnej despocii nie je možné použiť absolútnu slobodu

- 19. storočie        - GB         - individualistický liberalizmus - slobodný obchod, trhy a podnikanie

                        - organický liberalizmus – sloboda organiz. jednotliv. a združ. pracovníkov

                        - Hume, Smith, Kant

                - Fr        - Rousseau, Voltaire

- delenie        - ekonomický liberalizmus 20. storočie (individuálna sloboda > spoločenská rovnosť)

        - sociálny liberalizmus 1850 – 1930 (individuálna sloboda < spoločenská rovnosť)

- neustále napätie medzi rovnosťou a slobodou

- neoliberalizmus

        - 20. roky 20. storočia

- Hayek – Cesta k nevoľníctvu – kritika socialistickej spoločnosti (neefektívna, byrokracia) a vládnucej elity (tyrania, útlak)

- Friedman – ekonomická a politická sloboda

- obhajoba tržných princípov

- Regan, Thatcherová

- upevnil svetový poriadok

- liberálna demokracia – stav kedy si v podmienkach rovnosti vládnu občania sami

- konzervativizmus

        - pôvodne obrana aristokracie, monarchie a cirkvi

        - dnes obhajoba kapitalizmu

        - E. Bruke – zakladateľ

        - „milujem minulosť, nemám rád prítomnosť, obávam sa budúcnosti“ (Churchil)

        - obrana existujúceho poriadku, túžba zachovať zvyky

        - štát = spoločnosť

- význam vlastníctva a hierarchizácie poriadku, autorita, obrana tradičných myšlienok (rodina, vlasť, náboženstvo, morálka)

- dôraz na úlohu cirkvi

- výnimku tvorí naturalista Hume

- tri tradície konzervatívneho myslenia

- Francúzske konzervatívne myslenie – obhajoba cirkvi, monarchie v VFR, podľa J. d. Maistre ke VFR a Napoleonské vojny trest za osvietenské opovrhovanie Bohom, Francúzska akcia – boj proti parlamentarizmu, individualizmu a protestantizmu

- Nemecké konzervatívne tradície – Hegel štát nemôže obmedziť práva a auton=omiu dôležitých spoločenských skupín (cirkev, aristokracia, rodina)

- Britská konzervatívna tradícia – boj proti ekonomickej nerovnosti, sociálna povinnosť, zodpovednosť za chudobných

- Libertarianizmus – moderný tržne orientovaný konzervativizmus

- Neokonzervativizmus – 60. roky, reakcia na nástup novej ľavice, proti centralizácii, znárodňovaniu a zasadzujú sa za tržné mechanizmy

- socializmus

        - vznikol ako reakcia na technickú revolúciu

        - marxizmus, neomarxizmus, stalinizmus, eurokomunizmus, tretie cesta, sociálny liberalizmus

        - oxfordské delenie         - komunistický         – utopický (18. – 19. storočie) Platón, More, Owen

- spoločnosť spravidla usporiadaná , snaha dosiahnuť zmeny pokojnou cestou

- marxistický        - manifest komunistickej strany – história je dejinami triednych bojov,

                - „úplná demokracia bude možná až kapitalisti zmiznú, až nebude tried,         zmizne štát a bude možné hovoriť o slobode

                 - cesta radikálnych zmien, revolúcia, vízia svetovej revolúcie, vedúce         postavenie komunistickej strany

        - Stalinizmus        - 1929 – 1953

- odstránenie akejkoľvek formy podnikania, vystužil policajnú správu, vytvorenie gulagov, likvidácia cirkvi a národnostných menšín, rozšírenie komunistického impéria, RVHP, WZ

                - neostalinizmus Bražnev

- Sociálne-demokratický socializmus         – Švédsko, USA (New deal),         

- spojenie súkromného vlastníctva a štátneho plánovania – Keynesianizmus

- snaha dosiahnuť plné zamestnanie bola príčinou vzniku Welfare state

        - Sociálny štát         – minimálna mzda, zaistenie bývanie, vzdelanie, zdravotníctvo, zľavy

                        - sociálny konsenzus

- v 60. rokoch sa začali prejavovať problémy, modernizáciu zahájil B. Clinton (New Democrats), T. Blair (New Labour), G. Schröder tzv. tretia cesta

- envirometalizmus         

– syntéza ekológie a náboženstva

        - greenpeace, Friends of Earth, strany zelených

        - snaha o trvale udržateľných rozvoj

        - delenie        - ekologické hnutie – len kozmetické zmeny

                - hlboká ekológia         - zásadné zmeny

                - biocentrizmus, ekozofia, ekotopia, anarchoenviromentalizmus, ekofeminizmus

- feminizmus

        - deklarácia práv ženy a občianky

        - 60. roky – založenie ženských organizácií

        - už od 17. storočia odmietli nosiť titul PhT

        - vychádza z liberalizmu, socializmus, romantizmu

        - začali navrhovať vytvorenie vlastného jazyka a sveta bez mužov

- nacionalizmus

        - politická a národná jednota, nadraďovanie vlastného národa

- fašizmus a národný socializmus

        - prvý krát v Taliansku

        - antisemitizmus, okultizmus, nacionalizmus

        - totalitný resp. autoritatívny

        - Taliansky fašizmus – Nietzche

                - nutnosť vlády politickej elity

                - PNF (B. Moussolini) – prvá fašistická strana

                - polovojenské jednotky, regrúti – študenti

                - odmietanie odkazu VFR, zrušenie triedneho boja

        - Nemecký nacionálny socializmus – Hitlerizmus

                - Nietzsche a Spangler

                - proti židom, slovanom a boľševikom

- islamský funfamentalizmus

        - od 70. rokov zvrat

        - úsilie o návrat slávy islamu, šaria, džihád

        - „ i ten najhorší moslim je lepší než najlepší neverieci

7. Záujmové skupiny

- politické (ekonomické) a nátlakové (ideologické)

- interné a externé dimenzie

- vlastný a obecný záujem

- autonómne a podporené

- aktívne (neustále fungujú) a kategorické (neexistujú)

TOTALITNÉ A AUTORITATÍVNE REŽIMY

Štátny režim je zložkou formy štátu, ktorú okrem neho tvoria: forma vlády a forma štátneho zriadenia – kt. sú statickými zložkami formy štátu.

Štátny režim je dynamickou zložkou, najmenej stálou, ktorá často podlieha zmenám. Predstavuje metódy vládnutia, spôsoby alebo prostriedky výkonu štátnej moci, režim alebo štýl jej fungovania. Metódy výkonu štátnej moci sú vymedzené prostredníctvom práva. Štátny režim predstavuje však nielen právne zakotvenie prostriedkov výkonu štátnej moci, ale aj reálne, v praxi konkrétneho štátu používané metódy vládnutia. Práve tie charakterizujú štátny režim ako dynamickú kategóriu.

Štát je jedným zo subjektov politického systému spoločnosti. Subjektom môžu byť taktiež politické strany a hnutia, cirkev, odbory, nátlakové skupiny...

Metódy uskutočňovania politiky štátom, ako subjektom politického systému predstavujú preto súčasť metód uskutočniteľných politickými subjektami v rámci politického režimu. Politický režim je teda pojmom širším, ako je pojem štátny režim. Štátny režim je súčasťou politického režimu. Metódy používané v rámci režimov môžu byť: demokratické a nedemokratické.

Demokratickosť metód politických subjektov závisí podľa Róberta Dála od sociálneho tréningu, t.j. od kultúrnosti danej spoločnosti (najmä od jej politickej kultúry, ktorá predpokladá dlhodobé úspešné používanie metód rešpektujúcich konsenzus v pluralitnom systéme.

Základnou metódou vládnutia v demokratickom štáte je vláda prostredníctvom práva, ktorá sa uskutočňuje v právnom štáte. Právom, predovšetkým ústavou sa má limitovať moc štátu a zabezpečovať ochrana práv spoločnosti a jednotlivcov. Právo má mať teda primát pred štátom. Štátna moc môže konať len na základe a v rámci práva.

V nedemokratických štátnych režimoch prevažujú mimoprávne metódy vládnutia, ktoré sú opakom riadenia prostredníctvom práva. Moc nie je viazaná vopred určenými pravidlami, čo umožňuje zneužitie moci a taktiež zneužitie práva

Spôsob realizácie štátnej moci - metódy, kt. legitímna aj nelegitímna štátna moc používa na riadenie spoločnosti sú ponechané na vôľu či svojvôľu jej nositeľov. Prevažujú metódy politických príkazov a zákazov, zastrašovania, holého násilia, represie, št. teroru, ktoré majú v spoločnosti vyvolať strach pred potrestaním alebo vzbudzovať nádej na odmenu za poslušnosť. Štátne orgány jednak porušujú existujúce zákony – nezákonné bezprávie a jednak vydávajú zákony potláčajúce ľudské práva a slobody, a tým umožňujú svojvôľu vládnucich – hovoríme tu o zákonnom bezpráví.

Takýto štát nezabezpečuje slobodu občanov a občianskej spoločnosti, ale naopak ničím neobmedzenú a nekontrolovanú slobodu svojho mocenského rozhodnutia. Doterajší historický proces zaznamenal rozmanité formy realizácie mocenských nedemokratických a neprávnych štátnych režimov. Sú označované pojmami ako policajný štát, autokracia, tyrania, diktatúra, despocia, absolutizmus či všeobecne autoritatívny štát, mocenský štát, neprávny štát.

Ich modernou odnožou charakteristickou pre 20. stor. je totalitárny štátny režim. V čom je jeho modernosť? V tom, že ma k dispozícii prostriedky modernej techniky, propagandy a komunikácie, ktoré podľa Sartoriho umožňujú totalitárne rozšírenie a prenikanie moci.

Pojem totalitarizmus vstúpil do európskeho povedomia okolo r. 1926, keď ním talianski liberáli označili voľby, v ktorých získlali väčšinu fašisti, ktorí potom týmto pojmom označili svoj politický program.

Neohraničená totalitárny moc neumožňuje rozvoj občianskej spoločnosti ako zdravej protiváhy a kontroly jej politickej moci. Totalitárny štát nepozná rozlíšenie štátu a spoločnosti, štátneho a verejného. Čisto mocensky, vrchnostensky chápaný štát je absolútnou hodnotou, nárokuje si ovládať život jednotlivca, usmerňovať jeho možné činnosti v totalite. Takto štát vlastne pohlcuje občiansku spoločnosť, sám neprirodzene zjednocujúco interpretuje všetky jej záujmy, vytvára z nej málo výraznú jednofarebnú masu (ľud, národ), ktorý je len objektom jeho riadenia. Totalitárny štát nemá záujem na ohraničení svojej moci nielen v relácií spoločností. Nerealizuje sa ani deľba a kontrola moci, v rámci jej troch zložiek: zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Všetky tri sú výrazne spolitizované, čím sa relativizuje ich nezávislosť. Štátna moc sa koncentruje v rukách vodcu, či štátostrany. Význam i faktickú moc strácajú zastupiteľské orgány. Nemožno hovoriť ani o nezávislej súdnej moci, ktorá je podriadená politickej moci. Spoločnosti, ktorá vonkoncom nie je homogénna existuje len jedna ideológia, jedna oficiálna pravda, na ktorú má výlučné vlastnícke práva štát, resp. politická strana, na ktorú je štát viazaný. Potláča a likviduje sa akákoľvek forma opozície. Z toho logicky vyplýva nemožnosť politického či iného pluralizmu, zákaz vytvárania politických strán a iných spoloč. korporácií, prípadne ich vmanipulovanie do pozície formálnej existencie v dôsledku (kvázi) ,,volieb“, na spoločnej kandidátke národného frontu ako sme to poznali u nás. Ako základné formy totalitarizmu 20. stor. predovšetkým označujeme fašizmus, najmä jeho nacionálnu odrodu sociálneho totalitarizmu s jeho krajnou podobou.

Napriek rozdielom a vzájomným ostrým konfrontáciám tieto protikladné, na prvý pohľad neporovnateľné formy totalitárnych režimov ideovo spája radikálny antiliberalizmus.

Namiesto liberalistického princípu individualizmu sa v totalite uplatňuje kolektivizmus. Presadzuje sa masovosť, čoraz väčšmi ustupuje individuálna vôľa, sloboda a zodpovednosť. Nahrádza ju všeobecná vôľa, ktorá je vlastne manipulovateľným vonkajším súhlasom a legitimitou rozhodnutí mocenských špičiek totalitárneho štátu. Tieto odrody totalitárneho štátu spája už vopred spomenuté nepriateľstvo plural. demokracii a jej hodnotám.

Ich spoločenskou platformou je mýtus väčšej efektivity totalitarného štátu v relácii ku komplikovaným mechanizmom a zárukám právneho štátu. Spája ich aj kult silnej osobnosti (v Nemecku – Hitler, v sovietskom systéme – Stalin). Metódy, ktoré používajú sú extrémne nemorálne. Bežnými sa stáva masový teror, politické vraždy a koncentračné tábory. I keď zločiny a stalinizmus smerovali predovšetkým voči vlastnému národu, nacistické zločiny boli zamerané najmä proti príslušníkom iných rás a národov.

Základným, hoci len formálnym rozdielom socialistickej formy totalitarizmu oproti fašizmu boli jeho sociálne ciele a východiská. Kým ideálom fašizmu bol všeobsiahly mocenský štát či národ. Konečným cieľom socializmu mala byť spoločnosť bez štátu – komunizmus, teda beztriedna spoločnosť, kt. dokáže sama bez štátu regulovať vzťahy.

V zmysle teórie hypotéz Engelsa, Lenina či Gransciho sa mal etapizmom – postupným prerastaním spoločnosti štátu dosiahnuť vysoký stupeň organizovanosti a angažovanosti spoločnosti, odstránenie triednych antagonizmov, čo malo prirodzene viesť k nepotrebnosti štátu, k jeho prirodzenému umieraniu. Skutočnosť bola neúspešnou politicko-právnou realizáciou týchto hypotéz. Neviedla k odumieraniu štátu, ale k jeho totalite. Namiesto vízie silnej spoločnosti schopnej samoregulácie tu bola slabá nefunkčná spoločnosť bez soc. aktérov, kt. boola len príveskom štátu.

Sociálny totalitarizmus doplnil ideológiu, politickú a mocenskú závislosť jednotlivcov a spoločností od štátu totálnou závislosťou ekonomickou, kým fašistický režim zachoval dominanciu súkromného vlastníctva, a tým aj efektivitu ekonomickej a sociálnej štruktúry, sociálnu efektivitu moci a vlastníctva s centrálnym plánovaním. Znamenala odstránenie súkromného vlastníctva trhu.

Štát sa stal výlučným vrchnostenským organizátorom celého ekonomického života. Zbyněk Břeřinský a Freidrich rozpracovali model obsahujúci najdôležitejšie znaky všetkých totaliných diktatúr.

Charakteristické znaky sú:        

        -totalitná ideológia

        -jedna strana

        -tajná polícia

        -monopol oznamovacích prostriedkov

        -centrálne riadené hospodárstvo

Loventhal (nemec) – zhrnul tieto znaky a uvádza 3 monopoly ako znaky totálneho systému:

1, stranícky                -povolenie iba 1. nositeľa a tvorby politickej vôle

2, organizačný        -praktické vylúčenie spoločenských organizácií z procesu rozhodnutí

3, informačný        -kt. sa prejavuje ako cenzúra vyjadrovacích a formálnych názorov

TOTALITNÁ IDEOLÓGIA

-zameriava sa na totálne rozbitie existujúceho a totálnu výstavbu novej spoločnosti s použitím násilia. Totalitnú ideológiu možno rozlíšiť z hľadiska najvyšších hodnôt alebo cieľa na univerzálne a partikulárne ideológie. Takáto typizácia vedie k rozlíšeniu medzi univerzálnym komunizmom a fašizmom.

Komunistická ideológia sa zameriava na proletarizáciu celého sveta, kt. historickým poslaním je oslobodenie ľudstva spod kapitalizmu.

Fašistické ideológie sa zameriavajú na jeden určitý národ a jeho slávu, moc a jeho historické poslanie. Pre totalitných vodcov ideológia plní funkciu nástroja na dosiahnutie cieľa, uchopenia a uchovania moci.

TOTALITNÁ DIKTATÚRA (pojem)

-predpokladá, že na čele stojí diktátor majúci absolútnu moc. Je obkolesený stranou. Členovia sa do strany neprijímajú slobodne ako v demokratickej strane, ale musia postúpiť určitý druh skúšky a nemôžu byť zo strany vylúčený na základe rozhodnutia straníckeho vedenia. Členovia strany nemajú v podstate vplyv na rozhodovanie aj keď sa zúčastňujú hlasovania.

Napriek spoločným črtám existujú dôležitý rozdiel strany a štátu. Vo fašistickom Taliansku bolo na začiatku štátne vedenie nadradené strane. Neskôr, v druhej polovici 30 rokov boli tu, ako aj v nacistickom Nemecku strana a štátny aparát približne na rovnakej úrovni. Hitler zámerne postupne zaviedol dvoj a viacstupňové riadenie do vládnych štruktúr. Kým nacistický a fašistický totalitarizmus existoval a padol s jeho vodcom a vodcovským princípom, sovietsky komunisti vždy zdôrazňovali, že ich strana je demokraticky organizovaným hnutím triedne uvedomelých robotníkov a roľníkov. Ako jej organizačný princíp platil demokratický centralizmus.

Pred prijatím rozhodnutia existovala sloboda diskusií, ale keď bolo rozhodnuté, stalo sa bezpodmienečne záväzným pre všetkých. V skutočnosti však bola autorita a rozhodujúci centralizmus. Tento systém koncentrácie výkonu moci bol úzko spojený s vývojom straníckej byrokracie. Ak sa sovietsky systém po Stalinovej smrti nerozpadol, neznamená to, že nebol absolútnym diktátorom. Skôr bol systém vyvinutý pomocou siete byrokratického správania inštitúcií, že ho bolo možné riadiť aj počas boja o miesto – Stalin. exmiesto.

Monopol oznamovacích prostriedkov: keďže propaganda je ústredne riadená, nie je rozhodujúce či oznamovacie prostriedky vlastní štát alebo súkrom. V oboch prípadoch ide o vládny monopol. Totalitné hnutie chce rozšíriť svoju moc na všetky oblasti života – kultúrneho, duchovného a vedomia človeka. Totálna prestavba spoločnosti sa začala potláčaním opozície a zásahom terorizmu.

NÁROD A NÁRODNOSTI

Národnosť –národ, ktorý nemá všetky atriúty národa. Na Slovensku máme napr. maďarskú národnosť – majú svoj národný štát.

Národné a národnostné hnutia prichádzajú v období moderných dejín na historickú scénu (buržoáznych revolúcií). Národné zjednotenie Talianska a Nemecka prekonáva a rozvíja feudálny partikularizmus. K. Marx poznamenal, že revolúcie 1648-1789 boli víťazstvom buržoázneho vlastníctva nad feudálnym, národnej jednoty nad provincionalizmom. Národnostná myšlienka už od svojho vzniku začala pôsobiť tak silne a intenzívne, ako máloktorá iná. Poznamenala a ovplyvnila každé výraznejšie spoločenské hnutie, všetky revolučné prevraty uskutočnené od tohto obdobia až po súčasné. A čím hlbší demokraticky bol spoločenský pohyb, tým viac sa prejavila národnostná myšlienka.

Národnostný princíp sa zdá byť všemocný a všadeprítomný. Preniká do celej štruktúry spoločnosti, utvára národné hospodárstvo, formuje sa národný trh. Vzniká moderný národný štát. Pod heslami národa a vlasti vedie nástupnícka buržoázia svoj víťazný boj proti rozkladaniu sa reakčnej slobody a demokracie. Národnostná idea ovplyvňuje celú spoločenskú nadstavbu. Vznikajú národnostné smery vo filozofii, rozvíja sa nár. histiografia, literatúra, hudba, výtvarné umenie a národnostnú podobu nadobúda aj veda.

Belinský (ruský revol. demokrat) napísal, že národnosť, t. j. alfa a omega nového obdobia. O sile národnostného princípu svedčia aj dejiny našich národov. V čase, keď sa v západnej Európe otvárala nová spoločenská epocha a upevňovali sa národnostné štáty, nachádzal sa slovenský národ v neuveriteľne ťažkom postavení. A práve skutočnosť, že sa slovenský národ formoval v podmienkach ostrého národnostného útlaku spôsobila, že národnostná idea hlboko prenikla do povedomia nášho ľudu a presadzovala sa až s vášnivou zanietenosťou. Národnostná idea je živá a aktuálna aj v súčasnosti, ba čo viac nadobúda na šírke a intenzite. Zdôrazňuje sa to najmä bojom za oslobodenie národov spod nadvlády fašizmu, bojom za obnovenie suverenity, ako aj rozpadom koloniálnej sústavy, čo malo za následok formovanie národov a vznik nových štátov. Štruktúru národa tvoria rozličné sociálne skupiny.

Teória národa

Jednou zo základných otázok teórie národa je objasniť príčiny vzniku a vývinu národa, určiť jeho význam v spoločnosti a vymedziť obsah a charakter tohto spoločenského javu.

Marxisticko-leninistická teória

Národnostná otázka je neoddeliteľne spojená s otázkou vzniku existencie národov. Zaoberal sa ňou Lenin a Stalin. Marxizmus a Leninistická otázka – v tejto stati Stlalin definoval:,,Národ je historicky, vzniknuté pevné spoločenstvo ľudí spojených spoločnou rečou, územím, hospodárskym životom a psych. Založením prejavujúcim sa v kultúre. Prioritné miesto má zložka územia a z toho vyplývajúci národný trh + psych. Založenie.

Táto teória sa díva na národnostnú otázku z hľadiska histórie. Národy v modernom poňatí začali vznikať po buržoáznej revolúcii a sú spojené so vznikom kapitalizmu. Majú svoju históriu, vznik, trvanie a zánik.

Kapital. Výrobný proces vytv. Národné trhy. Snaží sa vytv. Národný trh, ktorý sa stáva hlavným činiteľom k určeniu nacionalizmu – odmietnutia národného trhu. Hegemónom národného hnutia je nastupujúca mladá buržoázia nár. a nár. hnutia. Na konci feudal. Majú progresívny charakter. Formovanie národov má všeobecné črty, ktoré sa zložito prejavujú z konkrétnych podmienok formovania národov – ide o dlhodobý proces. Napr. Veľká francúzska revolúcia znamenala deformovanie fr. Národa a nár. myšlienky. Stala sa uvedomele revolučným prelinajúcim faktorom spoločnosti, záväzným systémom hodnôt, stala sa ideológiou.

Zdĺhavejší vývoj ako v Taliansku a Nemecku bol tam, kde nebola buržoázia a na čele stali iné národnostné sily (napr. Národnostné hnutie slovenského národa). U nás nositeľom národného uvedomenia bola inteligencia (napr. Štúr. Hnutia). Preto zohral u nás veľkú úlohu význam jazyka, literatúry a kultúry. Na rozdiel od iných teórií, táto pokladala, že národ je sociálny fenomén. Iné teórie pokladajú zasa etnický fenomén. Čo je národné – obsahuje sociálne i etnické. Podľa Marxa má sociálna zložka väčšiu úlohy ako celý systém spoloč. Vzťahov. Je podmienený veľkým stupňom výrobných síl, spoločenskej deľby práce, rozvoj dopravy, obchodu, vnútorný trh (v obd. Kapital.). V našom prípade prevládali soc. Faktory. Jazyk a tradícia + iné etnické znaky dnes už nemajú takú dôležitú úlohu ako v období národného obrodenia al. neskôr. Etnické znaky sa pod vplyvom soc. menia, rozvíjajú, obohacujú a sú dôležitým činiteľom spoločenského vývinu.

Národné spoločenstvo nadväzuje na predchádzajúce spoločenstvo ľudí (rody, kmene, národnosti). Národ však nie je ich jednoduchým pokračovaním, ale aj vyjadrením novej vývinovej kvality. Javí sa to v tom, že národ vznikol na základe veľkého stupňa výrobných síl a rozvinutej deľby práce – je pevnejšie spoločenstvo.

Sformovanie novej vyššej spoločnosti (národ) vynútili potreby ekonomického rozvoja. Formovanie národov zodpovedá tendencii utvárania národn. štátov.

Národnostný štát – rýchly proces národnej konsolidácie tovarovej kapitalistickej výroby. Centralizovaný štát utvoril najlepšie predpoklady pre rozvoj tovarovej kapitalistickej výrobe, urýchlil rozvoj spisovného jazyka, kultúry a náboženstva. Túžba po vlastnom štáte, presadenie politickej jednotky je tendenciou každého národu. Národnostné hnutie môže vyústiť do národa aj bez národného štátu. (napr. slovenský národ – 1. štátnosť po vytvorení federácie v 1968).

Národnostná otázka v mnohonárodnostnom štáte vznikla v období konštituovania národov. Je v podmienkach kapital. – triedny, politicky, právny, sociálny, kultúrny vzťah utláčaného národa k panujúcemu.

Lenin – 2 tendencie v národnostnej otázke:

a)        prebudenia v nár. živote a hnutiach, boje, vytvorenie nár. štátu (typ pre kapital.)

b)        rozvoj medzinár. stykov, vytvorenie internacionálnej jednoty kapitálu (typ pre imperializmus)

Vzniknutý univerzálny princíp národnej a národnostnej otázky – právo národa na sebaurčenie až do oddelenia (právo národa na určenie formy válady...viď Lexikón) Tento princíp je aj princípom medzinárodného práva.

GLOBALIZÁCIA

Proces zbližovania a relatívneho zjednocovania rozdielnych spôsobov života jednotlivcov spoločností na celom svete.

Ide o integráciu najmä výrobných a technologických procesov, obchodných aktivít, finančných vzťahov v rámci Európy a celého sveta. Postihuje i ďalšie spoločenské fenomény: morálku, média, kultúru...

Rad politikov a teoretikov poukázal na pozitíva globalizačných tendencií, ktoré spočívajú najmä v očakávanom zvyšovaní životnej úrovne menej vyspelých krajín a v informačnom prepojení jednotlivých štátov prispievajúcim k rastu vzdelanosti, kultúrnosti a epičnosti vzťahu ľudí na celom svete.

Iní poukázali na negatívne stránky globalizácie a tvrdia, že prehlbuje pocit bezmocnosti človeka voči pôsobeniu nadnárodných inštitúcií, vedie k strate vplyvu jednotlivca a skupín i celých národov na správu verejných vecí. To má za následok aj stratu ich dôvery. Poukázali na to, že dochádza k zániku identity štátu a občanov, k oslabeniu špecifík života jednotlivca spoločnosti a k ekonomickému a politickému ovládnutiu slabších štátnych útvarov silnejšími. Tieto pocity beznádeje nachádzajú vyjadrenie i v rôznych radikálnych protiglovalizačných aktivitách namierených najmä proti pôsobeniu menového fondu a iných európskych a svetových inštitúcií.

Skúma i vzťah globalizácie a univerzalizmu. Ide o dve strany jednej mince. Proces globalizácie predstavuje určité zovšeobecnenie, integráciu, pričom je ovládaný vedomím konečnosti a obmedzovaním energie a hrozby nukleárnej katastrofy. Univerzalizmus - znamená predovšetkým zjednocovanie a internacionalizáciu princípov a hodnôt humanizácie a demokratizácie medziľudských vzťahov v rovine všeobecne uznávaných ľudských práv a občianskych slobôd.

Globalizácia bola naplánovaná, cielene vykonávaná prostredníctvom nadnárodných korporácií. Po 2. Sv. vojne za globalizáciou stáli mocné sily, niekoľko stoviek globalizačných korporácií a bánk, ktoré podporovali neustály rast produkcie konzumu, financií a kultúry. Nemali ho obmedzovať nijaké geografické hranice. A v skutočnosti, väčšina toho, čo jeme, pijeme, nosíme šoférujeme... sú produkty korporácií. Popri korporácií vznikala aj globálna byrokracia, ktorá im bola nápomocná a v ich súčinnosti nastala koncentrácia hospodárskej a politickej moci, čoraz menej závislej na vládach a národoch. Takýto vývoj predstavuje hrozbu pre demokraciu a enviromentálnu stabilitu. Zástancovia globalizácie ju zvyknú vykresľovať ako dlhodobý a nevyhnutný proces - výsledok ekonomických a technických síl, ktorý v priebehu storočí jednoducho vyústil do svojej súčasnej formy. Tieto sily sa opisujú ako by boli takmer nekontrolovateľné, čosi ako prírodné zákony, a preto by bolo utópiou veriť, že sa môžu veci vyvíjať aj inak.

Prijať takúto nevyhnutnosť, ako sa to usiluje robiť väčšina vlád, vzdelancov, rozhodujúcich médií by znamenalo, že brániť takémuto vývinu nemá zmysel.

Iný názor má množstvo demonštrantov. Ľudia už jednoducho nie sú pasívny. Moderná globalizácia nie je výsledkom vývoja. Vymysleli ju a realizovali ju ľudské bytosti s konkrétnym cieľom. Dať absolútnu prioritu ekonomickým, teda korporatívnym hodnotám. Tieto hodnoty agresívne presadzovať a uvádzať do života v globalizačnom svetle.

V skutočnosti má globalizácia miesto a dátum narodenia - Brettonwoods - v New Hampsire, v júli 1944 - zrod globalizácie.

Stretli sa tu dôležité osobnosti koroporácií (ekonómovia, politici, bankári), aby diskutovali o tom, ako odstrániť spustošenie po 2. Sv. vojne a zabrániť ďalšej veľkej hospodárskej kríze. Výsledkom ich rokovaní boli plány na vytvorenie ekonomického systému, ktorý by napomohol globalizačnému ekonomickému rozvoju. Tvrdili, že to v budúcnosti zabráni vzniku vojen, zmierni chudobu a pomôže znovu vybudovať vojnou zničený svet. Účastníci konferencií sa považovali za ľudomilov, ale v skutočnosti mnohí z nich očakávali z globalizácie nemalé zisky. Dohodli sa na vytvorení globalizačnej korporácie, za ktorou bude stáť globalizačná byrokracia a nové pravidlá voľného obchodu. Na základe dohôd vznikli také inštitúcie ako:

1. Svetová banka (pôvodne to bola Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj) +
2. Medzinárodný menový fond

Z neskoršieho dáta pochádzali Všeobecná dohoda o tarifách a obchode - GATT, z ktorej sa vyvinula Svetová obchodná organizácia - WTO. Inštitúcia s podobným zameraním je NAFTA, Mastrichtská dohoda, FTAA.

Súčinnosť týchto organizácií priniesla zmeny sociálneho, hospodárskeho i politického usporiadania od priemyselnej revolúcie. Nastal nevídaný posun moci, pričom tá reálna politická, hospodárska a ekonomická prešla do rúk bezprostredne centralizovaných korporácií, všetko na úkor diverzity.

HLAVNÉ ČRTY GLOBALIZÁCIE

1. podpora hyperrastu a neobmedzené využívanie prírodných zdrojov a otváranie nových trhov na rozmach tohto rastu
2. privatizácia a komodifikácia (spoplatňovanie pred tým nekon. Zdrojov, verejných služieb a ostatných globaliz. A obecných zdrojov)
3. kultúrna a ekonomická hegemonizácia a intenzívna podpora konzumu (VyVolení)
4. integrácia národnostných ekonomík, vrátane tých, ktoré boli sebestačné a ich konverzia na enviromentálne a sociálne škodlivé na vývoz orient. Výroby
5. deregulácia a neobmedzený pohyb kapitálu cez hranice
6. nevídaná korporatívna koncentrácia
7. likvidácia zdravotných sociálnych a enviromentálnych programov, ako aj tých, ktoré už bežia
8. nahrádzanie tradičných demokratických národnostných štátov globalizačnou korporatívnou byrokraciou

Hyperrast:

-najväčší dôraz na ekon. Rast korporácií

-neprestajne získavať zdroje, lacné prac. Sily, nové trhy (Čína spĺňa všetky 3 požiadavky)

-pri jeho dosahovaní - dôraz na jadro - voľný trh sprevádzaný dereguláciou činnosti korporácií

-cieľ - odstrániť prekážky voľného trhu (prek. - enviro zákony, zdravotnícke zák, 2. O potravin. Bezpeč., prac. Zákony...) Na tieto zákony sa pozerá ako na bariéru voľného obchodu. Ich odstránenie novými dohodami. Výsledok procesu - korpor. Sú deregulované. Zástancovia globalizácie - úžitok z rastu budú mať chudobní.

OSN

-191 čl., vznik alebo deň OSN 24.októbra 1945, dodržiavanie Charty OSN, New York

-hlavné zásady OSN:        

-všetci členovia sú zvrchovaní a rovní

-všetci členovia si plnia záväzky vyplývajúce z Charty

-všetci členovia sa zaväzujú riešiť medzinárodné spory mierovými prostriedkami

-neporušiť silu proti územiu inej krajiny

-poskytnúť pomoc OSN pri každej akcii

-nepodporovať št., proti ktorému OSN vedie ozbrojenú či preventívnu akciu

-zabezpečiť, aby štáty, ktoré nie sú členmi OSN, konali podľa zásad Charty

-nezasahovať do vnútorných záležitostí krajín, ak si to vyžaduje udržanie medzinárodného mieru

-hlavné orgány OSN:        Valné zhromaždenie

                        Bezpečnostná rada

                        Hospodárska a sociálna rada

                        Poručenská rada

                        Medzinárodný súdny dvor (Haag)

                        Sekretariát

SR 19.1.1993

NATO

-vojenská a politická organizácia, 4.4.1949, Washington, SR

EÚ - viď. TP, SR

IBRD

-Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (dnes Svetová banka)

-1944, Breton-Woods, platnosť 1945, sídlo Washington

-medzinárodná úverová inštitúcia, ktorej cieľom je pomáhať členským štátom OSN pri rozvoji a štrukturálnej prestavbe ekonomík

-SR 16.1.1993

IMF

-Medzinárodný menový fond

-pridruž. Org. K OSN od 1946, Washington

-vykonáva dozor nad medzinárodným menovým systémom, podporuje jeho stabilitu a rozvoj

-Rada guvernérov - ministri financií a guvernéri národných bánk

-Výkonná rada

-SR 15.1.1993

OECD

-Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

-1.10.1961 z OEEC, Paríž

-cieľ dosiahnuť vyšší rast + zamestnanosť, vyššiu úroveň členských štátov, finančnú stabilitu, rozvoj svetového obchodu

-SR 2000

WTO

-Svetová obchodná organizácia

-vznik z iniciatívy štátov GATTu v Marakéši, 15.4.1944, sídlo Ženeva

GATT

-Všeobecná dohoda o clách a obchode

-vznik 1947 Ženeva

-princípy - nediskriminácia, reciprocita a liberalizácia svet. Obchodu

-SR 16.3.1993

NAFTA

-Severoamerické pásmo voľného obchodu

-Kanada, USA, Mexiko

-platnosť 1.1.1994 - najväčšia zóna voľného obchodu na svete ako reakcia na vytvorenie spoločného trhu v Európe

G7

-skupina 7 najvyspelejších krajín sveta - USA, Kanada, Japonsko, VB, SRN, Francúzsko, Taliansko

FTAA

(pokračovanie globalizácie)

-druhá dogma projektu za každú cenu privatizovať a komodifikovať tzv. spoplatňovať predtým nekomerčné zdroje toľkých doposiaľ nekomodifikovaných prvkov. Patria tam aj nespochybniteľné prvky spoločného vlastníctva ľudstva, ktoré boli v mimoekonomickej sfére, a o ktorých si väčšina myslela, že všetkým ostane neodňateľné právo užívať ich v nekomodifikovanej forme. Ide napríklad o genetickú stavbu živých organizmov, čo sa vďaka modernej veľkej technike začalo zaraďovať medzi obchodné komodity. Tento proces podporuje WTO svojimi regulami o právach týkajúcich sa duševného vlastníctva. Platí to aj pre pôvod osiva, ktoré poľnohospod. Spol. šľachtici a vymieňali si tisíce rokov. Teraz si môže korporácia semená a osivá patentovať, čím sa stávajú ich dlhodob. Vlastníkmi. Podobný tlak vidno aj na privatizácii riek, vôd, jazier, potokov, zákl. prvkov potrebných na prežitie, ktoré sa vždy považovali za spoločné vlastníctvo ľudstva. Aj ich môže čakať privatizácia všetkých týchto a iné zdroje sa rýchlo komodifikujú a privatizujú ako súčasť global. Projektu, na základe ktorého korporácie získavajú ešte viac surovín, väčší geo a bio priestor, aby takto mohli zintenzívniť svoje obchodné aktivity. Alarmujúce je, že sa privatizačný proces začal rozvíjať aj v oblasti štátnych služieb. Korporácie vyhlasujú, že štátny sektor je veľmi byrokratický, neefektívny, slúži sám sebe, kým súkromný sektor je efektívny, dynamický, rýchlo reaguje na požiadavky spotrebiteľa takže mu treba prenechať štátne služby. Súkromný sektor má odlišnú stupnicu hodnôť a záujmov ako štátny. Privatizácia štátnych služieb je nová v rámci WTO dôležitou časťou spoločnej dohody organizácie FTAA (Free Trade Areal Americas) a GATT. Podľa najnovších rokovaní ide o služby doteraz vyhradené vládami (napr. verejnoprávne vysielanie, štátne školstvo, zdravotníctvo, zásobovane vodou, kanalizácia, hygiena, nemocnice, verejná sociálna starostlivosť, polícia, protipožiarna ochrana, sociálne zabezpečenie, železnice, väzenský systém). Rýchlo sa môže stať, že tieto služby budú sprivatizované, otvorené pre zahraničné investície a prístupné len pre tých, ktorý si budú môcť zaplatiť. V hre je aj komodifikácia peňazí. V rámci voľného obchodu, väčšina glob. Transakcií prebieha v peniazoch (nič v tovaroch a službách). Tieto celosvetové transakcie spôsobili v krajinách distabilizáciu a v r. 1997-1998 v Ázii finančnú krízu.

Tretia dogma hospodárskej integrácie je zintegrovať a zjednotiť hospodárske činnosti všetkých krajín do jedného homogenného modulu, centraliz. Sys. Kr. s kultúrami, hospod. Systém s tradíciami natoľko rozličnými ako Švédsko, Thajsko, Keňa, Bután, Bolívia, Rusko... Má presne pracovať niekoľko tých istých globalizačných korporácií, majú jesť v rovnakých reštavráciách s rýchlym občerstvením, rovnako bývať, obliekať sa, vyznávať rovnaké hodnoty - globalizácia monokultúrna. Kultúrna diverzita sa stráca. Homogénny model vyhovuje najväčším korporáciám. Vďaka cezhraničnej pôsobnosti môžu robiť marketingi vo veľkom zábere a využívať produkty Európy. Pripomína to počítač kompatibilitu. Primárne ciele - rušenie všetkých bariér a tak korporácie budú mať otvorenú cestu všade.

Obchod a investícia zameraná na export. Globalizácia chce export, odstraňuje bariéry zahraničnej investície, všetky prekážky voľného trhu, špekulatívnych peňazí. To všetko zvýhodňuje výrobu na export pred výrobou na domáci trh, vlastníctvo zahraničné pred vlastníctvom domácim a uľahčuje finančné špekulácie. Vďaka uprednostňovaniu glob. Korporáice a fin. Sú ľudia závislí na neprítomných (a často anonymných) vlastníkoch, na ktorých nemajú vplyv.

Výroba orientovaná na export- teória komparatívnej výhody, podľa nej každá krajina má vyrábať len to, čo je pre ňu relatívne výhodné. Takto sa krajiny špecializujú len na jeden produkt (káva, cukrová trstina, výroba dreva, technická špecializácia). Teoreticky si môžu za zisk z exportu kúpiť tovary a služby, ktorých produkcia je výhodná pre iné krajiny. Najdôležitejší argument teórie globalizácie je komparatívna výhoda - na jej základe sa miestne a reg. Ekonomické systémy vytláčajú (aj tie, čo boli úspešne vyverzifikované). Často v nich figurovali mnohí miestni producenti využívajúci lokálne a regionálne zdroje a pracovné sily a zabezpečiť lokálnu alebo regionálnu spotrebu. Cieľom je nahradiť ich veľkovýrobou orientovanou na export. V polovici 20. Stor. sa krajiny usilovali riešiť pravý opak. Diverzifikovali priemysel a poľnohospodárstvo, aby sa zotavili z koloniálneho panstva, počas ktorého im boli vnútené veľké monokultúrne systémy - ananás, kávovníkové či banánovníkové plantáže + neskôr montáž priemyselných výrobkov (hlavne Afrika). Keď tieto krajiny získali nezávislosť, uvedomili si, že nútená špecializácia ich robí zraniteľnými v politických rozhodnutiach, v rozmeroch trhu a cenách. Preto si niekedy nemôžu kúpiť ani základné potreby. Chceli byť sebestační - náhrada exportu alebo národná sebestačnosť.

KOMPARÁCIA POLITICKÝCH SYSTÉMOV

AMERICKÝ PREZIDENT

V ostatných krajinách monarchovia v Amerike - prezident. Ústava - zakotvovala výkonnú moc prezidenta + zakotvený aj inštitút viceprezidenta (má právomoci v prípade smrti, odstúpenia alebo choroby prezidenta). Viceprezidentove okr. Práva zastupovať prezidenta (dnes Čejiny) dostal právo predsedať senátu. Ústava dáva moc určiť poradie čl. kongresu po viceprezidentovi. V prípade nespôsobilosti výkonná moc prezidenta a viceprezidenta, hovorca snemovne reprezentantov prevezme ich funkciu.

Ústava - prezident - rodený americký občan nad 55 r. Voľby každé 4 roky, v 1. Utorok po 1. Novembrovom pondelku. Volia sa kandidáti, ktorých počet sa rovná počtu reprezentantov v kongrese, aby sa kandidát stal prezidentom musí získať 270 hlasov voliteľov. Ak nezíska, rozhoduje snemovňa reprezentantov. Funk. Obdobie prezidenta zač. 20. Januára (20. Dodatok ratifikovaný - predtým marec. Inauguracia + sľub - verejne pred kongresom a sudcom najvyššieho súdu. Prezident musí dbať na to, aby sa zákony dodržiavali.

Legislatívne právomoci

Prezident, ako hlavný tvorca politiky národa môže vetovať akýkoľvek zákon. Prezident môže navrhnúť zákonnú úpravu každý rok pred kongresom. Ak ho ignorujú a ostaví/zvolá v osobitné zasadanie. Okrem toho, prezident ako šéf polit. str. a výkonného orgánu vlády môže uzmierňovať mienku. Prezident riadi v Bielom dome kanceláriu s kongresom.

Justičné právomoci

-menovanie dôležitých činiteľov - federálnych sudcov vrátane členov Najvyššieho súdu - podlieha ich voleniu kongresu. Má právomoc plnej alebo podmienečnej milosti (okrem činu vlastizrady).

Výkonné právomoci

-vydáva výnosy, vyhlášky a nariadenia, tzv. výkonné rozkazy, ktoré majú pre federálne agentúry zaväzujúcu platnosť zákonov. Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl môže povolať štátne jednotky národnej gardy. V čase vojny alebo výnimočného stavu kongres môže udeliť prezidentovi ešte väčšie právomoci. Prezident vyberá šéfov všetkých výk. Ministerstiev a agentúr nových krajín a vlády.

Právomoci v zahraničných veciach

Prezident je primárne zodpovedný za vzťahy s inými krajinami. Vymenúva veľvyslanca, vyslanca a konzulov, ktorí podliehajú schváleniu senátov. S ministrom zahraničných vecí riadi všetky cudzie kontakty s vládami. S ministrom zahraničných vecí je zodpovedný za ochranu občanov v cudzine. Prezident rozhoduje či uzná nové kr. a vlády + uzatvára zmluvy, ktoré sú záväzné ak ich schvália 2/3 senátu.

Obmedzenia prezidentských právomocí

-právomoc menovať do funkcie sa týka 3000 miest z 3 mil. V štátnej správe. V zahraničných vzťahoch prezident musí dodržiavať zmluvy, ktoré uzavreli jeho predchodcovia. Ak sa majú tvoriť zákony prezidenta, musí robiť s kongresom kompromisy. Prezident má značnú autoritu pri vyhlásení vojny a mieru + uzatváraní zmlúv. Prezidentove právomoci a vplyv môžu byť obmedzené, ale aj tak sú veľmi veľké.

MINISTERSTVÁ + AGENTÚRY

Ministerstvo:        poľnohospodárstva

                obchodu

                obrany (predtým Ministerstvo vojny + námorníctva + letectva)

                školstva

                energetiky

                zdravotníctva a soc. služieb

                stavebníctva a bytovej výstavby

                vnútra

                spravodlivosti

                práce

                zahraničných vecí

                dopravy

                financií

                vojnových výslužilcov

Okrem federálnych ministerstiev existujú aj nezávislé agentúry, ktoré nie sú súčasne výkonnými ministerstvami. Niektoré agentúry sú riadiace skupiny dohliadajúce na ekon., iné sú zamerané na sociálne prvky. Zriaďujú kongres na vybavovanie vecí, ktoré sú príliš zložité, aby sa riešili obyčajnou legislatívou.

AKCIA je hlavná ded. Agentúra riadiaca činnosť a služby domácich voluntaristov starajúca sa o základné potreby ľudí a chudobné komunity.

CIA (centr. Info služba) - koordinuje spravodlivú činnosť ministerstiev a agentúr

AGENTÚRA NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

FED. KOMISIA PRE KOMUNIKÁCIE

FED. REZERVNÝ SYSTÉM - týka sa súkr. Bánk USA

FED. OBCHODNÁ KOMISIA - ochrana pred nečestnými obchod. Praktikami

FED. FINANČNÝ ÚRAD- prvá vetva legálnej časti moci, ktorá dohliada na výdavky výkonnej moci. Na čele kontrolór - koordinuje žiadosti fed. Vlády.

GENERÁLNA SPRÁVA SLUŽIEB - kontrola väčšiny fyzického majetku krajiny

KOMISIA PRE MEDZIŠTÁTNY OBCHOD

NASA - založená 1958 na riadenie am. Vesmírneho výskumu

NÁRODNÁ NADÁCIA UMENIA A HUMANITNÝCH VIED - rozvoj umenia, literatúry...prostredníctvom štipendií

NÁRODNÁ RADA PRE PRACOVNÉ VZŤAHY

NÁRODNÁ RADA PRE VEDU

NÁRODNÝ ÚRAD PRE KONTROLU S DROGAMI

ÚRAD PERSONÁLNEHO RIADENIA

MIEROVÉ ZBORY -od 1961, dobrovoľníci v rôznych krajinách

KOMISIA CENNÝCH PAPIEROV A BÚRZ

SPRÁVA MALÝCH PODNIKOV

AGENTÚRA PRE MEDZINÁRODNÝ ROZVOJ -zvyšovanie úrovne v rozvojových krajinách (OAS, UNICEF)

AGENTÚRA PRE KONTROLU ZBROJENIA A ODZBROJENIA

INFORMAČNÁ AGENTÚRA USA

POŠTOVÁ SLUŽBA USA

KONGRES USA

-zákonná moc federálnej vlády - ústavný článok č. 1

-2 komory:        -senát

                -snemovňa reprezentantov

Senát (S)

-dvaja členovia za každý štát ako je to určené v ústave

-menšia komora

-členstvo závisí od populácie štátu

-po vyše 100 rokoch prijatia ústavy senátori neboli volení ľudom, ale štátnou legislatívou. Boli pokladaní za zástupcov domovských štátov. Ich povinnosť bolo, aby sa v ich štáte zaobchádzalo rovnoprávne vo všetkých legislatívnych úpravách.

-17 dodatok ústavy (1913) stanovil priamu voľbu do senátu

-delegáti ústavného konventu zdôvodnili , že ako obe samostatné skupiny (1-zastup.št. vlády; 2-zastup. ľud tohto štátu) nemusia schváliť každý navrhovaný zákon, nehrozí nebezpečenstvo, že by kongres schválil zákony unáhlene alebo nepremyslene

-jedna komora vždy môže kontrolovať druhú, tak ako v britskom parlamente

-17. Dodatok ústavy túto rovnováhu moci medzi komorami podstatne nezmenil

-na ústavnom konvente - väčšia debata o forme a právomociach kongresu. Mnohé delegácie boli presvedčené, že legislatívna moc nebude v??? dôležitá. Niektorí - kongres sa bude zaoberať vonkajšími vecami, vnútorné prenechá miestnym vládam - chybné názory. Kongres ukázal, že je aktívny, má autoritu a moc. Kým sila kongresu silnela/slabla, kongres nikdy nebol nemohúci ani nebol len niečím pod prezidentom.

KVALIFIKÁCIA ČLENOV

-senátor - min. 30 rokov, občan USA aspoň 9 rokov, obyvateľom štátu, v kt. ho volia

-členovia SR (snemovňa reprezentantov) musia mať min. 25 rokov, USA občan 7 rokov a obyvateľ štátu, ktorý ich vysiela do kongresu

Štáty môžu stanoviť ďalšie nároky, ale ústava dáva ďalšej komore moc sama určiť podmienky voliteľnosti do nej. Každý štát má nárok byť zastúpený dvoma senátormi

-najmenší štát

-najväčší štát- Wyoming, rovnaká zást. ako California

-počet SR určil kongres, delí sa podľa populácie - ústavou má každý štát zaručené právo najmenej jedného člena. V súčasnosti 6 štátov (Aljaska, Dakota, Vermong, ...)-1 člen; naopak 6 iných štátov má vyše 20 členov (California). Ústava určuje, že každých 10 rokov sa má robiť sčítanie ľudu. Počet obyv.: 30 000 = počet čl. SR. V 1. Snemovni 65 členov, po sčítaní ľudu 106. Dnes snemovňa - 435 členov (cca 1 reprezentant na 500 tis.).

-štátni legislatóri rozdeľujú štát na dištrikty (obvody s cca rovnakým počtom obyvateľov). Senátori sú vyberaní v celoštátnych voľbách konaných v párnom roku. Ich funkčné obdobie je 6 rokov a každé 2 roky sa volí 1/3 senátu (tam 2/3 už majú isté skúsenosti). Je vylúčené, aby tam boli čisto len nováčikovia. Život kongresu sa pokladá za 2-ročný. Kongres sa má stretnúť 3. Januára. Zasadá, kým si členovia nepožiadajú o preloženie (obyčajný budúci polrok), Koná sa tak v kapitole Washington D. C.

PRÁVOMOCI S + SR

-preniesť zákonnú moc na akúkoľvek oblasť ???? štátnych príjmov (SR)

-1 komora môže hlasovať proti zákonu, ktorý je schválený 2. Komorou

-S nemusí odsúhlasiť rozpočet od SR

-ak sú rozpory, vzniká dohadovacia komisia - kompromis

-S má práv. len jeho - potvrdzovať prezidentových vlád. Úrad, veľvyslancov, pr. Ratifikovať všetky dohody schválené 2/5. Má právo vzniesť obžalobu proti úradu, ktorý zneužíva svoju funkciu. Sám posudzuje tento prípad.

-8. Oddiel čl. 1 ústavy - právomoci kongresu (vyrukovať a vyberať dane, požičiavať si na účet št., riadiť obchod, stanoviť jednotné pravidelné naturalizácie cudzích občanov, raziť peniaze, upraviť ich hodnotu, jednotne stanoviť miery a váhy + konkurzné pr., zriadiť systém federálnych súdov, trestať pirátstvo, vyhl. Vojnu, udržiavať armádu + loďstvo, muníciu, vykonávať zak. Moc nad Columb. dištriktom, vydávať vš. Zákony)

-SR komisie + výbory:

-Poľnohospodársky

-Prídelový

-Branný

-Rozpočtový

-Columbijský dištrikt

-Šk. A práce

-Energ. A obchodu

-Zahraničia

-Vládnych vecí

-Správy snemovne

-Vnútrozemia

-Právny

-Obchod loďstva a rybolovu

-Poštových a štátnych služieb

-Predpisov a stanov

-Vedy, techniky a vesmíru

-Malých podnikov

-S

-Poľnohosp., výživa a lesníctvo

-Prídelový výbor

-Ozbrojovanie

-Rozpočet

-Obchod, veda, doprava

-Energetika

-Ekológia verejných prác

-Financií

-Zahraničných vzťahov

-Vl. Vecí

-Právny

-Práce a pracovnej sily

-Stanov a smerníc

-Malých podnikov

-Vojenských výslužilcov

Ústava isté úkony zakazuje:

Kongres nemôže:

-zrušiť výsady prepožičané HABEAS COMPUS - iba v období povstania, vpádu

-nemôže vydať zákon, ktorého obsahom je rozsudok

-nemôže vydať zákon, ktorý spätne označí nejaký čin za zločin

-nemôže uvaľovať priame dane na občanov, iba na základe sčítania občanov

-nemôže zdaňovať výrobky vyvezené

-nemôže zvýhodňovať prístavy, lode

-nemôže udeľovať šľachtické tituly

Funkcionári kongresu:

-viceprezident - člen S, nemá hlasovacie právo, iba v prípade rovnosti hlasov

-S volí predsedu PROTEN PORE, keď je riadny predseda neprítomný

-SR volí nového vlastného predsedu SPEAKER (hovorca)

speaker + proten pore - členmi politických strán s najväčším zastúpením v komorách

-členmi strán si volia vedúcich - majú silný vplyv na tvorbu zákonov

Tvorba zákonov

-dominantné postavenie výborov kongresu, dôležitosť získali postupne, nie ústavným nariadením

-dnes S 16 výb, SR 22

-sú zamerané na špecifikáciu oblastí

-každý návrh predložený v komore - výbor preštuduje, odporúča, schvaľuje, mení alebo ruší pripomienky. Návrh sa nemôže dostať na rokovanie ak ho neschválil výbor. Podpisy 218 čl. (SR), väčšiny (S) - žiadosť o stiahnutie návrhu

-vyťažená strana v komorách kontroluje proces

-predsedovia výborov volení na schôdzi svojej strany

-návrhy zákona sa predkladajú rôznymi spôsobmi

        zostavia stále výbory

        okoličné komisie utvorené na doriešenie špecifických legislatívnych problémoch

        navrhnuté prezidentom

-obč. + org. Mimo kongresu môžu navrhovať legislatívne úpravy členov a sami členovia môžu iniciovať návrhy zákonov

-po predĺžení - návrh k výborom, kde sa naplánujú verejné rokovania, kde predstavia názory aj tí, čo sú za a proti. Môže to trvať týždne i mesiace.

-vys. Výborov umožňuje členom kongresu zhromaždiť odborné posudky. V minulosti bol kongresman aj posudzovateľ. Dnes si to vyžaduje špecialistu. Ak výbor + k návrhu v komore otvorí nobmed. (SR) diskusiu, ale v S disk. s limitom

Po nej hlasovania. Návrh schválený jednou komorou ide na schválenie do druhej komory. Ak návrh schvália obe komory idú k prezidentovi na podpis. Môže ho aj vetovať. Vetovaný zákon musí schváliť 2/3 hlasov, aby sa stal zákonom. Prezident môže odmietnuť podpísať alebo vetovať, a tak do 10 dní je všeob. zákon uznaný. Prezidentová nerozhodnosť - šuflikové veto- negovanie zákona

-kongres - právo vyšetrovať (delegované komisármi a výborom)

Všetko je potrebné na overenie, zostavenie a uisťovanie na obžalobu.

Právomoc vyššieho - pr. Zverejniť postup a výst. Vyšetr. (široko rozoberané v médiách), info verejnosti.

Právo vynútiť svedectvo

-na rozdiel od Eur. Málo straníckej disciplíny - ich koalícia miestnych a štátnych organizácií. 4lenovia a kongres vďačia miest. A štátnym voliteľom. Kongres je kolegiálny, nie hierarchistický. Existuje len minimálna centrálna moc. Kongresná politika vznikla zoskupením a presunom koalícií. Existujú formy správania, ktoré často rozhodujú o vplyve a postavení člena.

-od členov sa očakáva ,,normatívne“ vhodné správanie + špecializácia na menej oblastí

-najdôležitejšia funkcia kongresu - dohľad

-vyšetrovať + vypočúvať pred komisiami - vyšetrovanie je na overenie schválených zákonov, majú právo výsledky vyšetrovania zverejniť

-rozpočtový úrad alebo dohľad(?)

-skúška z USA, VB, FR, N, ČS

ĽUDSKÉ PRÁVA

-prvý krát v modernom ponímaní - v ústavách

-požiadavka prirodzené práva (PP). - staroveké Gr.

-prir. Pr. V dejinách filozofického myslenia:

-ranné gr. Obdobie Hesiodos (básnik - prir. Pr-pr. Božské, aké nebolo v rozpore s platným právom štátu

-sofisti 5-4. Stor. pnl - rozpor s platným právom - Protagoras - idea rovnosti slobodných ľudí

-Aikidamoas - ľudia sa rodia slobodní

-Hipias - násilné donucovanie je podmienkou zákonodarstva

-Platón - prír. Pr. Teória NIE, ale rozvádza koncepciu deľby práce - zákl. mestské štáty ,,Nikto z nás nie e sebestačný „

-vznik obce - ,,polis“

-koncepcia spoločenskej zmluvy - nadväzuje Aristoteles - ,,Pr. Pol. Je spojovacím prvkom tak, kde sa ľudia spojili s cieľom sebestačnosti. Prirodzené právo, ich aj zákonné prirodzene vychádza z 2 exaktných prirovnaní práva + prijíma spoločenskú zmluvu Platóna. Alexandrom Macedónskym končí polis, začína helenizmus

-centrum pozor. Od politiky k etike (šťastie jednotlivca).

-Stoici - vnútorný kľud, Epikuros - slasť spája prir. Pr. A teóriu spoločenskej zmluvy ,,PP je dohoda o naj. Prospechu smerujúca k tomu, aby si ľudia neškodili. Spravodlivosť sama o sebe neexistuje, len v rámci stykov ľudí medzi sebou.

Epikurej. etika - oslobodenia od bolesti. Na rozdiel od epikurej., stoicizmus vyžaduje účasť na spoločenskom živote/spoloč. Aktivita. Podľa stoikov - sloboda je v jednote a od osudu neoddeliteľná. Ústredný motív - logos. Zákonnú moc v štáte má PP spolčené prírode a založené na rozume. PP je súčasť pozitívneho práva. Platónov štát delený na stavy, v Zenónovom štáte existuje rovnosť. Fyzickú prácu vykonávajú všetci. Stoická filozofia bola kozmopoličná.

-Lucius Anaius Seneca - antropologické + etické fil. - zakladateľ humanizmu - vplyv na ĽP. Je stoik. Podstata človeka sa skazila, telo sa stalo väzením duše, všetci sú si rovní. Seneca vyzýva ľudí k láske a milosrdenstvu.

-ústredná postava scholastiky je T.Akvinský – verejné právo (VP). VP je PP - najzreteľnejšie v živote ľudí. Všetko právo vyvodzuje z bežného práva. Učenie o univerzáliách. Obecné existuje: in, post est, antre est

HUMANISTICKÉ IDEÁLY NOVODOBEJ FILOZOFIE

,,Moderný človek má kúzelné slovo - humanita“ (v min. slovo kresťan)

Hugo Grotius - 1583-1645

-ideológ v holandskej buržoáznej revolúcii, zakladateľ PP

-Holand. Vyspelé + sloboda

-3 knihy o práve vojny a mieru

-PP (ius naturale) - zodpovedá spoločnej prirodzenosti človeka

-PP je nezávislé na štátnej moci a na rozdiel od pozitívneho práva, je večné

-matka PP je ľudská prirodzenosť

,,-PP je rozkaz zdravého rozumu, v závislosti na tom, čo je v súlade alebo v rozpore s prírodou, je ľudské konanie morálne nutné al. Hanebné a preto je prikázané alebo zakázané samotným Bohom“

-prir. Čl. - stádovitý inštinkt

-základ štátu - spoločenská zmluva, pokiaľ prospieva blahu ľudu. Ak ju pom. poruší môže ho zosadiť

Tomas Hobbes

-vychádza z prirodzeného stavu spoločnosti, v ktorom ešte neexistuje vlastníctvo. Táto rovnosť + rovnaké práva vedú ľudí k zápasu a napokon k vojne všetkých proti všetkým.

Z rovnosti a slobody vyrastá strach a život. Chcú dosiahnuť všeobecný mier - spoločenskou zmluvou, ktorá vytvára štát, umožňuje ľuďom žiť v mieri.

-aby si ľudia nemohli škodiť, ale navzájom si pomáhať

-v prír. Stave všetko patrí všetkým, neexistuje súkromné vlastníctvo, neexistuje dobro ani zlo, povinnosť ani zločin. Všetko je dané zákonom sebazáchovy. Inak je to v štátnom stave - právo jednotlivca sa prenáša na štát. Každý ex. Podľa najvyššieho práva prírody a koná tak, čo mu je prirodzené. V štátnom stave sa vláda PP prenáša na zvrchovanú moc. Vyjadruje moc ľudu. Čl. je podriaď. zvrchov. Moci (ZM) - nenakladá s obč. svojvoľne.

John Locke - 1632-1704

-anglický filozof

-teória poznania - dovŕšil materialistické východiská britského empirizmu založeného na stredovekej nominalistickej tradícii.

-polit. + štátoprávne myslenie

-nadviazal na T. Hobbesa, ale zmeny:

1, na rozdiel od TH poníma prirodzené počiatky s novou spoločnosťou, nie ako vojnu všetkých proti všetkým, ale ako stav, v ktorom hlavným základom PP je osobná sloboda a rešpektovanie súkromného vlastníctva. Stav rovnosti, kde moc a právomoc je nájomná, bez toho, aby jeden mal viac ako druhý.

2, Lock súdi v rozpore TH, že zmluva, ktorá je základom vzniku štátu nevytvorila právo, ale bola uzavretá preto, aby bola od panovníka získaná záruka chrániť pôvodné prirodzené právo (osobnú slobodu + vlastníctvo). Ak to nedodrží, poddaní môžu zmluvu zrušiť.

J.J. Rousseau

-klasik o učení ĽP + teória spoločenskej zmluvy

-soc. nerovnosť - výsledok historického procesu

-v prvotnom stave spol. boli ľudia oslobodení + rovní.

-sebazdokonaľovali sa, vynašli prac. Nástroje, prechod od usadlého spôsobu života, pozvoľné zbližovanie ľudí, pôda, súkromné vlastníctvo...

-1.čl., ktorý pripadol na myšlienku, aby si ohradil kus pôdy a povedal TOTO JE MOJE, je skutočný zakladateľ ľudskej spoločnosti“

-vznik + podstata spoločenskej zmluvy - ľudia dospeli vo vývoji, ľudský druh by zahynul, keby nezmenil spôsob života. Človek nemôže vytvoriť nové sily, môže ich iba zlúčiť. Teória spoločenskej zmluvy mala aj protispoločenský zmysel, tzv. zákon nepochádza od Boha, nie sú večné a nemenné - ZÁKLADNÝ ZMYSEL SPOLOČENSKEJ ZMLUVY.