Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Právnická fakulta / Štátne právo

sp.doc (sp.doc)

Autor dokumentu nezodpovedá za výsledok skúšky a považuje skratky (PP, OZ, Ob.Z, SR, ŠO, SBS, FO, PO...) použité v dokumente za zrozumiteľné. Dokument obsahuje základné poznatky ktoré sú tým najdôležitejším, ale odvoláva sa na ZP ktorého obsah je takisto dôležitý na zvládnutie skúšky. Autor vám praje veľa trpezlivosti pri učení a šťastia pri skúškach.

TEÓRIA ÚSTAV

Pojem a historický vývoj ústav

- ústava         - základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý stanovuje orgány štátu, jeho štruktúru, formu a princípy vzájomných vzťahu medzi štátom a občanom

- antike                 - prvý krát Solónova ústava

                - dekréty rímskych cisárov - od Hardiána Constitutiones

- v stredoveku        - žiadny dokument sa nevolá "ústava", dokumenty ktoré mali zmluvný charakter a upravovali postavenie  a rozdelenie moci medzi panovníkom a ostatnými vrstvami obyvateľstva, ale za ústavu ich preto nemožno považovať (nezaoberali sa občanom a jeho právami)

                - Leges fundamentales zo SRRNN

                - Magna charta libertatum

                - Tibigenská zmluva (16. storočie)

                - Regerings formen (17. storočie Švédsko)

                - Lex regia (17. storočie, Dánsko)

                - najviac sa ústave približovali dokumenty z obdobia O. Cromwela (napriek tomu nemá UK dodnes písanú ústavu)

                - Dohoda ľudu, Nástroj vlády

- buržoázno-demokratické revolúcie znamenali zlom, a snažili sa o slobodu, rovnosť, bratstvo,

- k moci sa dostáva buržoázia a začali vznikať prvý krát ústavy v dnešnom slova zmysle, pretože buržoázia mala snahu fixovať moc v dokumentoch

- 2 ústavné vzory        - 1. francúzsky        - 1791 Ústava Francúzska

                - 2. americký        - 1776 Ústava štátu Virgínia

                                - 1778 Ústava USA, ktorá platí dodnes

                - spoločné znaky        - Ústavu považujú za základný zákon štátu (nie zmluvu)

- prijali ich legitímni zástupcovia ľudu (Ústavné zhromaždenie vo Francúzsku, zástupcovia členských štátov Únie v USA)

                                - vychádzajú z toho, že legitímna je len taká moc, ktorá sa odvádza z ústavy

                                - prijali dokument dotýkajúci sa ľudských a občianskych práv (Deklarácia človeka a občana, Listina práv) pretože v pôvodnom znení ústav neboli zmenky o ľudských právach

                - rozdielne znaky        - časový horizont        - francúzska ústava fungovala dva roky        

                                                - americká ústava platí dodnes - pôvodný text, 27 ústavných dodatkov, 500                                                         rozhodnutí najvyššieho súdu

                                - forma vlády        - francúzska ústava zakotvila parlamentnú formu vlády

                                                - ústava USA zakotvila prezidentskú formu vlády

- 3 generácie ústav        - Francúzska a ústava USA v pôvodnom textovom vyjadrení - dôraz na deľbu moci  (až dokumenty upriamili pozornosť na občana a ľudské práva), a následne ústava Belgicka, Švajčiarska, Nórska zo začiatku 19. storočia

- ústavy ktoré vznikli po 1. svetovej vojne - ústava ČSR z 1920, Weimarská ústava, Rakúska ústava z roku 1921, začali zvýrazňovať občana ako tvorcu štátnej vôle (status activus)

- ústavy po 2. svetovej vojne - nemecká ústava (1949), francúzska ústava (1946), talianska ústava (1947) - zakotvujú hospodárske a sociálne práva, zvýrazňujú mierovú zahraničnú politiku, spory treba riešiť mierovou cestou

TYPOLÓGIA ÚSTAV SR

- Ústavný zákon č. 460/1992

- ústava v materiálnom slova zmysle (dôraz na obsah)

        - pri úprave základných spoločenských vzťahov vychádza z princípov moderného konštitucionalizmu (deľba moci,         demokracia, územná samospráva a i.)

        - za Ústavu v materiálnom zmysle považujeme aj všetky zákony, ktoré jej obsah uvádzajú do života (nie len pôvodné texty)

- ústava vo formálnom zmysle

        - označenie - aj v Zbierke zákonov sa nazýva "ústava"

        - má písanú formu

        - prijatá zvláštnym klasifikovaným spôsobom - ústavnou väčšinou        

        - z hľadiska ústavodarného a zákonodarného procesu sa rozdiely môžu prejavovať v štyroch oblastiach

                - okruh subjektov majúcich ústavodarnú iniciatívu

                - spôsob prerokovania ústavodarného návrhu

                - orgán oprávnený schváliť predložený návrh

                - požadovaná väčšina pre schválenie návrhu

                - v našich podmienkach rozdiel medzi ústavodarným a zákonodarným procesom je iba v požadovanej väčšine                         potrebnej k schváleniu návrhu (absolútna väčšina prítomných poslancov NR SR pri obyčajnom zákone, 3/5 väčšina                 všetkých poslancov NR SR pri ústava a ústavnom zákone)

- právna ústava (opakom je napr. faktická ústava v UK)

        - zakotvuje demokratické ústavné zriadenie

        - mení a dopĺňa sa spôsobom, ktorý sama predpokladá

        - iba Ústavný súd rozhoduje o neplatnosti právnych predpisov odporujúcich Ústave

        - iba Ústavný súd podáva výklad ústavy a ústavných zákonov, ak je vec sporná

        - ústava pôsobí ako interpretačné pravidlo, každý právny predpis, každé rozhodnutie orgánov verejnej moci musí byť v         súlade s ústavou

- reálna ústava (opakom je fiktívna ústava)

        - jej obsah a realita sa prekrývajú

- dohodnutá ústava (opakom oktrójonovaná)

        - za ňou stoja opozičné a koaličné sily (alebo väčšina ľudového zhromaždenia)

- písaná ústava

        - okrem pôvodného textu ju tiež tvorí ďalších 9 ústavných zákonov, ktoré na seba časovo aj obsahovo nadväzujú (90/2001         "Veľká novela ústavy" - zmenil 60 ustanovení ústavy)

- rigidná (tuhá)

        - možno ju meniť iba ústavnými zákonmi

- republikánska ústava

- unitárna  ústava

- pôvodná  ústava        - v gramatickom zmysle (je prvá slovenská ústava po 1990)

                        - nie v štátoprávnom zmysle (keď je prebratá ďalšími štátmi)

FUNKCIE ÚSTAVY SR

- 1. právna funkcia

- má dva rozmery        - formálny        - ústava ako základný právny predpis, ktorému iné odporovať nemôžu

- obsahový        - ústava upravuje základné vzťahy, ktoré vyjadrujú povahu spoločnosti (demokratický, právny štát)

- ústava obsahuje základné pravidlá pre fungovanie spoločnosti (voľby – sú legitímnym prostriedkom získania moci, nezávislé súdy, ochrana ústavnosti, slobodná súťaž politických síl)

- ústava vytvára pocit určitej spoločenskej jednoty, pretože je pre všetkých záväzná, každý konflikt sa má riešiť na platforme ústavy

- vzťah právnej funkcie a legitimity moci, to znamená, že len tá moc je legitímna, ktorá sa odvádza z ústavy a má svoj základ v ústave

                                                        - ústavné normy majú špecifickú funkciu v systéme právnych noriem,

                                                                - existujú 3 skupiny ústavných noriem

                                                                        - všeobecné princípy (napr. čl. 1, 2 ods.1)

        - ústavné normy, ktoré stanovujú určité práva a povinnosti subjektov práva (hlava II., naša ústava má minimum povinností, zakotvenie práva občana je povinnosťou štátu a opačne, tzv. korelácia vzťahov)

- zriaďujúce (konštitutívne normy) – hypotéza, dispozícia, sankcia; obsahová odlišnosť od iných právnych noriem

- 2. stabilizačná funkcia        

- pokračovanie právnej funkcie – štát má záujem, aby to, čo je v Ústave zakotvené, platilo čo najdlhšie (napríklad Ústava SRN obsahuje tzv. klauzulu večnosti – musela by sa prijať nová ústava, aby sa mohli porušiť ľudské práva, zmeniť spolkové zriadenie; Ústava Francúzska – nemožno meniť ústavu tak, aby sa siahlo na republikánsku formu vlády, z čoho vyplýva, že niektoré ústavy stabilizujú samé seba)

- prejavuje sa        - Ústava bola prijatá ústavnou väčšinou NR SR (nie len koaličnou)

- ústavné ustanovenia sú abstraktné, aby Ústava vydržala dlho (napr. stanoví sa len právo na vzdelanie a nie forma prijímacích pohovorov) = všeobecnosť a nie konkrétnosť

- obsahová úroveň spracovania Ústavy (vytvorila ju odborná, všeobecne uznávaná intelektuálna špička a mala by vychádzať z najnovších poznatkov)

- stabilite napomáha činnosť Ústavného súdu (výkladom), rozvíja ju aj bežné zákonodarstvo (hlavne sporné ustanovenia)

- 3. dynamická funkcia

        - jej základom je krédo, že žiadne ľudské dielo nie je dokonalé – Ústava ráta so svojou zmenou, predpokladá spôsob svojej         zmeny a mení sa vždy, keď sa to vyžaduje

        - existujú 2 dôvody zmeny ústavy        - objektívny (napr. rozvoj vedy, techniky, vstup do EÚ, NATO...)

- subjektívny – situáciu je možno riešiť len zmenou ústavy (napr. menovanie prezidenta po Michalovi Kováčovi, kedy sa parlament nevedel dohodnúť)

- 4. politická funkcia

- ústava stanovuje kritériá pre fungovanie politickej moci – jej získanie, uskutočnenie aj zmenu – voľby, právomoc orgánov (uskutočňovanie moci), voľby (zmena moci)

- v štáte je povolená činnosť viacerých politických strán

- ústava chráni politickú menšinu (nie je definovaná ústavou, ale napr. Ústava hovorí o opozícii...)

- 5. kultúrna funkcia

- ústava sa tiež o nej zmieňuje, ale je vyjadrená hlavne v Preambule (pôvod Slovenského národa, jeho hodnoty, kam sa hlási, jeho ciele ....)

- 2 subjekty         – politické strany, štátne orgány – konajú v duchu Ústavy, uvádzajú ju do života

                - občania – mali by mať Ústavu v úcte, poznať ju a dodržiavať

PRINCÍPY SLOVENSKÉHO KONŠTITUCIONALIZMU

- 1. princíp demokracie (článok 1)

- Ústava považuje občanov (!!!) za jediný zdroj moci (Preambula + článok 2 odsek 1, prvá časť vety) a zároveň vykonávateľov moci (článok 2 odsek 1 druhá časť vety)

        - článok 30 odsek 1, článok 93 – 100, uskutočňuje sa        - priamo – referendum

                                                                - nepriamo – cez zástupcov – založená na dvoch pilieroch

                                                                        - voľby ako jediný prípustný spôsob legitimácie NR SR                                                                        - reprezentatívny / voľný mandát (článok 73 odsek 2                                                                         a článok 75) – poslanec je zástupcom, nie je viazaný                                                                         na vôľu voličov, len na svoje vedomie a nie je viazaný                                                                         príkazmi, ale skladá poslanecký sľub, čím sa zaväzuje                                                                         plniť svoje povinnosti v záujme občanov a dodržiavať                                                                         ústavu a ostatné zákony

- jeho súčasťou je aj ustanovenia o politických právach (petičné právo, právo zhromažďovania a združovania)... cez ne sa možno zúčastňovať na správe verejných vecí a tiež navrhovanie kandidátov na prezidenta petíciou a forma ľudového odvolania prezidenta (NR SR sa na tom musí uzniesť 3/5 väčšinou a potom sa uskutoční ľudové hlasovanie, aj sa nerozhodne o odvolaní, začína plynúť nové funkčné obdobie a prezident má právo odvolať orgán, ktorý jeho odvolanie inicioval)

- 2. princíp pluralizmu (čl. 1, 31, články o politických právach)

        - pluralita názorov, ktoré zjednocuje štát, jednotne vyjadruje v ústave

        - faktickým vyjadrením pluralizmu je zloženie NR SR (koalícia a opozícia)

        - ochrana politickej menšiny je tiež prejavom pluralizmu (1/5 poslancov môže iniciovať konanie pred Ústavným súdom,         mimoriadnu schôdzu NR SR, vyslovenie nedôvery vláda atď.)

        - vláda načas – vláda v demokratických štátoch musí byť pevná, ale časovo obmedzená, každé 4 roky voľby

- 3. princíp zabezpečenia a ochrany ĽP a občianskych práv (II. Hlava)

        - katalóg základných práv a slobôd (ich rozsah) je zrovnateľný s ktorýmkoľvek iným demokratickým štátom (dokonca         kvalitnejší ako Rakúsky kde je roztrúsený po častiach, ako vo francúzsku kde neexistuje samostatná hlava priamo v Ústave,         ako v Taliansku kde je časť prekonaná)

        - ústavná úprava vychádza z idei prirodzených práv (človek sa s istými právami rodí a sú mu prirodzené ako zrak a         podobne, preto ich štát musí garantovať, nie sú „darom štátu“)

        - kritérium spravodlivosti štátu, ktoré vychádza z odklonu od formálneho právneho štátu k materiálnemu právnemu štátu         (formálny právny štát – zakotvenie práva, materiálny právny štát – štát vytvorí podmienky, aby sa právo mohlo realizovať,         reálne používať, uvádzať do života)

        - základné práva a slobody sú doménou jednotlivca a štát môže do nich zasahovať len kvalifikovaným spôsobom – na         základe zákona a v medziach zákona

        - väčšina ustanovení Ústavy o základných právach a slobodách je bezprostredne platným právo (občan sa domáha priamo         Ústavy pri porušení ústavného práva)

        - Ústava vychádza z pozitívnoprávneho poňatia základných práv a slobôd (občan sa môže domáhať tých práv, ktoré sú v         Ústave zakotvené)

- 4. princíp deľby moci a republikánskeho parlamentarizmu

        - princíp deľby moci priamo v Ústave spomínaný nie je, ale jeho obsah napĺňa samotná Ústava svojou systematikou – V.         Hlava – zákonodarná moc, VI. Hlava – výkonná moc, VII. Hlava – súdna moc; tiež ustanovenia, ktoré napĺňajú princíp deľby         moci :         NRSR prijíma zákony, prezident má právo veta, aj menuje všeobecných sudcov, NRSR kontroluje vládu, Najvyšší         súd vykladá Ústavu a iné – systém bŕzd medzi mocami

        - je doplnený inštitútom inkompatibility – nezlučiteľnosť funkcie s inou funkciou, nezlučiteľnosť s podnikaním, nezlučiteľnosť         s členstvom v politickej strane s hnutí (napríklad sudca)

        - znaky republikánskeho parlamentarizmu         – Slovensko je republika, hlavou je prezident

                                                - vláda zodpovedná NR SR, vychádza z parlamentných volieb, vyslovenie                                                         nedôvery (musí to navrhnúť aspoň 1/5)

                                                - nezávislé a nestranné súdy

                                                - prezident symbolom štátu

                                                - spolupráca medzi výkonnou a zákonodarnou mocou (vláda podáva návrhy                                                         zákonov)

                                                - vláda sa vytvára na základe výsledkov parlamentných volieb, je menovaná                                                         hlavou štátu a musí mať dôveru parlamentu

                                                - existujú vzájomné väzby medzi zákonodarnou a výkonnou mocou, parlament                                                 má voči vláde rôzne kontrolné nástroje a môže jej vysloviť nedôveru

                                                - hlava štátu je skôr symbolom štátu než rozhodujúcim mocenským činiteľom,                                                         je volený priamo občanmi, existuje kontrasignácia jeho aktov vládou

- 5. princíp unitárneho (jednotného) štátu

        - čl. 3 ods 1 – územie SR je jednotné (delí sa na administratívne časti, ktoré nie sú štátmi, jednotná sústava štátnych         orgánov, symbolov, jednotné občianstvo atď. )

        - SR sa delí na územnosprávne jednotky (kraje, obvody, obce) a územnosprávne jednotky (obce, VÚC)

        - v SR je jediná sústava najvyšších štátnych orgánov

        - ústredné orgány v SR majú všeobecnú a výlučnú kompetenciu, ktorá sa vzťahuje na celé územie SR, ich rozhodnutia sú         záväzné pre všetkých občanov  i pre orgány územných jednotiek (v prípade územnej samosprávy platí niekedy výhrada         zákona alebo výhrada medzinárodnej zmluvy – povinnosť obci môže uložiť NR SR, nie vláda)

        - v SR jedno štátne občianstvo a jedna sústava symbolov štátu

        - v SR jeden právny poriadok, na ktorý nadväzuje jediná sústava súdov a jeden Ústavný súd

        - iba SR je subjektom medzinárodného práva (iba SR môže v zmysle medzinárodného komercia uzatvárať medzinárodné         zmluvy)

- 6. princíp územnej samosprávy

        - IV. Hlava a iné ustanovenia

        - územná samospráva ako forma verejnej moci realizovaná na určitom území obce, mesta alebo VÚC

        - územnými samosprávnymi celkami sú obce a VÚC (8, územne sa prelínajú s krajmi); personálnym substrátom  sú fyzické         osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt (nie občania !!!)

        - formy uskutočňovania samosprávy podľa Ú:

                - samosprávne orgány obce (starosta, obecné zastupiteľstvo) alebo VÚC

                - miestne referendum

                - verejné zhromaždenie občanov na úrovni obce

        - obce a VÚC majú právo prijímať VZN ako normatívne právne akty

        - obce a VÚC vykonávajú pôsobnosť pôvodnú, vlastnú a pôsobnosť prenesenú (len na základe zákona, jej výkon financuje         štát a kontroluje vláda), samospráva obce a úlohy štátu, ktoré sa prenesú na obec (napr. pri parlamentných voľbách         zriaďujú okrsky a volebné komisie)

- 7. princíp právneho štátu

        - hlavne čl. 1 a 2 ods. 2, ods. 3 (zaviedla Deklarácia práv človeka a občana)

        - právny štát musí klásť dôraz na         - proces tvorby práva

                                        - realizáciu práva

        - mnoho ustanovení v Ústave, ktoré vyjadrujú, že SR je právny štát, je dôležité, aby sa uvádzali do života

        - nezávislosť súdov

        - kontrola ústavnosti cestou ústavného súdu

        - len zákon stanový čo je trestným činom

        - trestné zákony nepôsobia spätne

        - ochrana základných práv a slobôd súdnou mocou

        - štátne orgány môžu konať iba na základe ústav, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon

        - každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá

        - hierarchia právnych noriem na čele s ústavou a ústavnými zákonmi

        - tvorba zákonov je určená ústavou

        - politické strany a hnutia sú oddelené od štátu

ŠTÁTNE OBČIANSTVO

- trvalý právny zväzok fyzickej osoby a štátu, ktorý je spravidla proti vôli fyzickej osoby nezrušiteľný, na jeho základe vzniká komplex práv a povinností jeho subjektov, ktoré vo svojom súhrne určujú obsah štátneho občianstva

- charakteristické črty štátneho občianstva :        

        1. podmienky nadobúdanie a straty štátneho občianstva určuje vnútroštátne zákonodarstvo

        2. stabilita a trvalosť        - štátne občianstvo spravidla vzniká narodením a trvá po celú dobu života fyzickej osoby,                                         ktorá sa v tomto záväzku nachádza

                                - v demokratických štátoch platí zásada, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo                                                 proti jeho vôli

                                - stabilita spočíva aj v priestorovej neohraničenosti, opustenie územia nemá za následok                                         stratu štátneho občianstva

                                - občan v inom štáte podlieha cudzineckému režimu a v cudzej krajine požíva ochranu                                                 prostredníctvom konzulárnych a diplomatických zastúpení – diplomatická ochrana

        3. výlučnosť štátneho občianstva – občan sa voči štátu, ktorého je občanom, nemôže dovolávať štátneho                         občianstva iného štátu; nikto nemôže byť občanom a cudzincom vzhľadom k tomu istému štátu

Zákonná úprava štátneho občianstva

- z. č. 40/1993 Z.z. O štátnom občianstve SR v znení neskorších zmien a doplnkov

Nadobúdanie

1. spôsob hromadného nadobúdania štátneho občianstva uplatňované dočasne

        a. Určenie štátneho občianstva         - zákon určuje, kto po rozpade ČSFR je občanom SR

                                        - osoba ktorá bola k 31.12.1992 štátnym občanom SR, je v zmysle zákona štátnym                                                 občanom SR, základným kritériom pre určenie štátneho občianstva SR sa stalo štátne                                                 občianstvo osôb k predošlým štátom

        b. Voľba štátneho občianstva        - v zmysle zákona osoba, ktorá bola k 31.12.1992 štátnym občanom         ČSFR a nebola                                                 štátnym občanom SR, si mohla zvoliť štátne občianstvo SR za nasledovných podmienok :                                         lehota, voľbu bolo možné vykonať do 31.12.1993 písomným vyhlásením, ktoré bolo                                                 možné podať na vtedajšom obvodnom úrade alebo v cudzine na diplomatickej misii alebo                                         konzulárnom úrade, podľa miesta pobytu, manželia mohli vyhlásenie o voľbu urobiť                                                 spoločne, z vyhlásenie musela byť zrejmá totožnosť osoby, skutočnosť, že k 31.12.1992                                         bola občanom ČSFR, miesto narodenia, miesto pobytu k 31.12.1992

        - v súvislosti s voľbou a určením zákon riešil aj nadobúdanie štátneho občianstva maloletých osôb

                - pokiaľ sa rodičia stali občanmi SR voľbou alebo učením, štátne občianstvo získali aj maloleté deti

                - ak žil len jeden z rodičov, dieťa sledovalo štátne občianstvo tohto rodiča

                - ak jeden z rodičov mal iné občianstvo, rodičia museli vo svojom vyhlásení uviesť aj maloleté deti, ak žili obaja                         rodičia vyžadovalo sa ich súhlasné vyhlásenie (ak by sa na ňom nedohodli, bolo nahradené rozhodnutím súdu, na                 základe návrhu jedného z rodičov alebo zákonného zástupcu), súhlas sa nevyžadoval v zákone presne určených                         prípadoch

                        - ak bol rodič pozbavený práv alebo mu boli obmedzené

                        - ak nebol známy pobyt rodiča

                        - ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo mu bola obmedzená

                - v prípadoch, kde súd zveril výchovu maloletej osoby jednému z rodičov, dieťa sledovalo občianstvo tohto rodiča                         (ak nepodali súhlasné vyhlásenie)

2. štandardné individuálne spôsoby nadobudnutia štátneho občianstva

        a. Narodením        - dieťa ktorého aspoň jeden z rodičov je občanom SR

                        - dieťa narodené na území SR rodičom bez štátnej príslušnosti

                        - dieťa narodené na území SR, ktorého rodičia sú cudzí štátni príslušníci a narodením nenadobúda štátne                         občianstvo žiadneho z nich (napr. ak sú občanmi štátu, kde zákonná úprava dáva štátne občianstvo len                                 dieťaťu, ktoré sa narodí na území jeho štátu, toto dieťa by zostalo bez občianstva)

                        - dieťa sa narodilo na území SR alebo tu bolo nájdené, ktorého rodičia nie sú známi, pokiaľ sa nepreukáže,                         že nadobudlo štátne občianstvo iného štátu

                        - dieťa cudzieho štátneho príslušníka a občana SR aj vtedy, ak sa neskôr preukáže, že         občan SR nie je                                 rodičom dieťaťa

        b. osvojením        - zákon stanovuje dve podmienky        

                                - aspoň jeden osvojiteľ musí byť občanom SR

                                - musí ísť o nezrušiteľné osvojenie

        c. udelením        - žiadateľ musí splniť nasledujúce podmienky

                                - nepretržitý trvalý pobyt na území SR aspoň 5 rokov

                                - nebol za uplynulých 5 rokov právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin

                                - nebol mu súdom uložený trest vyhostenia

                                - nie je voči nemu vedené trestné stíhanie, vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho                                 zatkajúceho rozkazu, nie je voči nemu vedené konanie o administratívnom vyhostení ani konanie                                 o odňatí azylu

                                - ovláda slovenský jazyk v základom rozsahu

                                - podmienka ovládania slovenského jazyka a o nepretržitom trvalom pobyte aspoň 5 rokov                                         nemusí splniť žiadateľ:

                                        - ktorý uzavrel manželstvo s občanom SR a žije v tomto manželstve v domácnosti na                                                 území SR najmenej 3 roky, bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti

                                        - osoba, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre SR v ekonomickej, vedeckej,                                                 technickej, kultúrnej a športovej oblasti

                                        - osoba ktorá ma na území SR trvalý pobyt začínajúci najmenej 3 roky pred dosiahnutím                                         18 roku veku

                                        - je dieťaťom rodiča, ktorému bolo udelené štátne občianstvo po jeho         narodení a pre toto                                         dieťa nepožiadal o udelenie

                                        - osoba, ktorá je azylantom

                                        - osoba, ktorá sa narodila na území SR a má tu trvalý pobyt najmenej 3 roky, ktoré                                                 bezprostredne predchádzajú podaniu žiadosti

                                        - osoba, ktorá má na území SR nepretržitý pobyt najmenej 10 rokov a v čase podania                                                 žiadosti jej bolo udelené povolenie na trvalý pobyt

                                        - osoba bez štátnej príslušnosti a má na území SR nepretržitý pobyt aspoň 3 roky, ktoré                                         bezprostredne predchádzajú podaniu žiadosti

                                        - podmienka nepretržitého trvalého pobytu v rozsahu 5 rokov sa nevyžaduje v prípade                                                 bývalého štátneho občana ktorý bol prepustený zo štátneho zväzku, ak o to požiada do 3                                         rokov od prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku SR a predloží doklad, že mu                                                 nebolo udelené štátne občianstvo iného štátu

                                        - o udelení štátneho občianstva rozhoduje Ministerstvo vnútra SR, žiadosť sa podáva na                                         príslušnom krajskom úrade, na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade,                                                         ministerstvo vnútra SR musí rozhodnúť žiadosti do 9 mesiacov, ak sú potrebné                                                 stanoviská iných orgánov, tak do jedného roka

                        - náležitosti žiadosti a iné doklady si ministerstvo vnútra SR môže vyžiadať

                        - štátne občianstvo sa nadobúda prevzatím listiny o udelení štátneho         občianstva

                        - podmienkou nadobudnutia je zloženie sľubu

Strata štátneho občianstva        

- prepustiť osobu zo štátoobčianskeho zväzku možno len na vlastnú žiadosť

- občan musí preukázať, že má iné štátne občianstvo alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátoobčianskeho zväzku

- osobu nemožno prepustiť v zákonom stanovených prípadoch

        - ak je proti nej vedené trestné stíhanie, je vo výkone trestu, prípadne nemá vykonaný trest uložený súdom

        - ak má nedoplatky na daniach alebo verejných dávkach

- zákon ustanovuje aj okolnosti ktoré sú na prospech žiadateľa

        - občan uzavrel manželstvo s cudzím štátnym príslušníkom, žije alebo prípadne mieni žiť v cudzine

        - občan, ktorý nadobudol občianstvo SR uzavretím manželstva a toto zaniklo alebo bolo rozvedené

        - a ďalšie

        - žiadosť o prepustenie musí spĺňať náležitosti stanovené zákonom

ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY

- trvalo aktuálna problematika v spoločnosti

- úprava vo Veľkej Británii :

        - ZĽPaS nie sú dodnes súhrnne formulované v zákone alebo ústave či deklarované v deklarácií alebo obdobnom dokumente

        - ich poňatie vychádza z pojmu všeobecne chápanej slobody, pričom sú právne formulovaná prípady a podmienky ich         obmedzenia

- v krajinách kontinentálnej Európy existuje odlišný prístup

        - vychádzajú z Deklarácie práv človeka a občana

        - zakladajú obmedzenia ZĽPaS ne ich pozitívnom výpočte obsiahnutom v ústavách alebo zákonoch

- v USA funguje kombinácia britského a kontinentálneho poňatia ZĽPaS

        - Listinou práv a prehlásením nezávislosti je formulovaný súhrn nákladných práv občanov, ktorý je záväzný pre súdy USA –         tie zohrávajú pri výklade občianskych práv a pri rozhodovaní o ústavnosti zasahovaní štátu do tejto sféry významnú úlohu,         kt. svojím významom prekračuje výklad, aplikáciu právnych noriem, súdy spoluvytvárajú realitu občianskych práv a slobôd

- východiskom ústavnej koncepcie základných práv a slobôd je ich prirodzenoprávne poňatie, v ktorom má svoj pôvod aj požiadavka neodňateľnosti, nezrušiteľnosti, necsudziteľnosti a nepremlčateľnosti ZĽPaS, z niektorých ústav vyplýva že tieto 4 atribúty sa vzťahujú na všetky práva v ústavách zakotvené, iné ústavy taxatívne vymedzujú práva, vo vzťahu ku ktorým je potrebné tieto požiadavky rešpektovať

- všetky demokratické štáty zakotvujú rovnaké práva a slobody pre všetkých občanov

- čl. 12 ods. 1 Ústavy SR :“Ľudia sú si rovní v dôstojnostiach a právach“        

        - obsahuje dva atribúty        - smeruje k uznaniu slobody jednotlivca

                                        - ústava výslovne zvýrazňuje, že stredobodom jej záujmu je ľudská bytosť, nie štát alebo                                         skupina náboženská alebo politická, čl. 12 ods. 1 vníma slobodu človeka v jej všeobecnej                                         podobe, iné ustanovenia chápu slobodu v konkrétnom vyjadrení (napr. osobná sloboda,                                         sloboda myslenia, svedomia
                                - ide o rovnosť v dôstojnostiach a právach

                                        - viaže sa ku všetkým právam a slobodám, ktoré sú zakotvené v II. hlave

                                        - čl. 12 ods. 1  zabezpečuje rovnosť práv v prirodzenoprávnom poňatí – t.z., že ľudia sa                                         rodia a sú si rovní v zmysle svojej existencie

                                        - v čl. 12 ods. 2 sa uvádza, že ZĽPaS sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na                                                 pohlavie, rasu, a pod., obsah tohto ustanovenia posúva prirodzenoprávne poňatie                                                 rovnosti do roviny právnej

                                                - odsek 1 – absolútna rovnosť, ZĽPaS

                                                - odsek 2 – rovnosť možností využívania práv a slobôd v rozsahu, ktorý je daný                                                 ústavou a právnym poriadkom, relatívna rovnosť, ZĽPaS sú adresované rôznym                                                 jedincom (nerovnakým ľuďom)

                                        - to znamená, že v praxi je rozdiel medzi formálnym ústavným zakotvením, ZĽPaS a ich                                         faktickým realizovaním, štát prostredníctvom inštitútu ZĽPaS garantuje rovnaké                                                 možnosti pre všetkých občanov, pokiaľ ide o realizáciu, považuje to za osobnú vec                                                 každého a to najmä pri tých právach, kde sa vyžaduje aktivita, iniciatíva jednotlivca                                                 (napr. garantované je volebné právo)

                                - ústava okrem všeobecného ustanovenia o rovnosti obsahuje aj špeciálne pravidlá o rovnosti –                                         napr. vlastnícke práva a rovnosť všetkých vlastníkov, rovnosť voličov

- neodňateľnosť ZĽPaS – nikto nemôže ZĽPaS postúpiť alebo ich dať do zálohu na určitý čas a nikoho nemožno týchto práv zbaviť

- nescudziteľnosť – nie je možné tieto práva predať alebo darovať

- nepremlčateľnosť – pokiaľ sa tieto práva neuplatňujú, nemôžu zaniknúť spôsobom ako v súkromnom práve

- nezrušiteľnosť         – štátna moc musí tieto práva uznať, vytvoriť podmienky pre ich realizáciu a nemôže ich vyhlásiť za neplatné alebo                 ich zrušiť

- pozitívnoprávne poňatie        - právna povaha ZĽPaS sa opiera o pozitivistické poňatie tohto inštitútu

                        - ZĽPaS majú charakter verejných subjektívnych práv, t.z. že nevymedzujú vzťah medzi jednotlivcami ale                         vzťah medzi jednotlivcom a štátom

                        - v tomto vzťahu oprávneniam jednotlivca zodpovedajú určité povinnosti štátu a jeho orgánov

                        - obsah povinností je determinovaný povahou jednotlivých práv a slobôd, v konkrétnej podobe môže ísť o                                - nezasahovanie do určitých autonómnych priestorov jednotlivca = skupina osobných práv                                         (ZĽPaS, status negativus)        

                                - zaistenie účasti na správe verejných vecí = skupina politických práv (status activus)

                                - poskytnutie určitých plnení zo strany štátu = skupina hospodárskych, sociálnych a kultúrnych                                         práv (status pozitivus)

                        - aby bolo možné presadzovať ZĽPaS voči štátnej moci, musia byť v ústavnom texte pozitívne vymedzené

Obmedzenie ZĽPaS

- ústavodarca formálne aj obsahovo rozlišuje medzi povinnosťami a medzami ZĽPaS

- samostatne vyjadrenie povinností v texte ústavy         

        - priama formulácia povinností  je skôr výnimočná (ústava hovorí o povinnosti pri ochrane SR (čl. 25), stanovuje povinnú         školskú dochádzku a povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo)

        - povinnosti môžu byť vyjadrené formou ústavných zákazov a príkazov (petíciou nemožno zasahovať do činnosti súdov)

        - povinnosti vyplývajú aj z medzinárodných zmlúv v zmysle  čl. 7 ods. 2, 5

        - povinnosti je možné z ústavného textu vyvodiť aj nepriamo, t.z., že ak ústava niektoré právo garantuje, vyplýva z neho         povinnosť, ktorá platí pre každého zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k porušeniu tohto práva

        - čl. 13 ods. 1 ústavy upravuje spôsoby ukladania povinností :

                1. povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní ZĽPaS, samotnú                 povinnosť teda môže uložiť zákon a na základe splnomocnenia aj podzákonný právny predpis, ktorý sa však musí                         pohybovať v medziach zmocňujúceho zákon pri zachovaní ZĽPaS (určenie povinnosti nemôže znegovať ZĽPaS)                        2. ústava umožňuje ukladať povinnosti medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva                         a povinnosti fyzických a právnických osôb, takáto zmluva musí byť pred ratifikáciou odsúhlasená NR SR

                3. povinnosti možno ukladať nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2

        - čl. 13 ods. 2-4 upravuje všeobecné podmienky pre určenie medzí ZĽPaS, v zmysle ústavy ZĽPaS možno obmedziť len         zákonom a za podmienok ustanovených ústavou

                - 1. všeobecné podmienky – čl. 13 ods. 2, 3, 4,

                - 2. špeciálne podmienky        - obsiahnuté pri úprave konkrétnych práv a slobôd

                                        - určujú kritérium delenia

                                                1. ZĽPaS, ktoré nie je možné obmedziť (právo na život, právo občanov na vstup                                                 na územie SR)

                                                2. ZĽPaS, pri ktorých podmienky obmedzenie sú formulované precízne                                                         a jednoznačne (osobná sloboda)

                                                3. ZĽPaS, kde podmienky obmedzenia sú formulované všeobecnejšie (opatrenia                                                 v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na bezpečnosť štátu, ochranu                                                         verejného poriadku, ochranu práv a slobôd iných)

                                                4. čl. 51 ods. 1, v zmysle ktorého domáhať sa tu vymedzených práv možno len                                                 v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú

                                                5. čl. 54 obsahuje obmedzujúce opatrenie v oblasti uplatňovania práv a slobôd                                                 pre určité profesie, ide o štátne orgány alebo vykonávanie špeciálnych činností                                                 (zákon môže obmedziť sudcom a prokurátorom právo na podnikanie alebo inú                                                         hospodársku činnosť)

                                                6. čl. 51 ods 2, v zmysle ktorého podmienky a rozsah obmedzenia ZĽPaS                                                         a rozsah povinností v čase vojny, vojenského stavu, výnimočného a núdzového                                                 stavu ustanoví ústavní zákon

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách

- v SR existujú dva ústavné režimy, ktoré sa vzťahujú na aplikáciu medzinárodných zmlúv o ZĽPaS

- po prijatí ústavného zákona č. 90/2001 Z.z. sa zmenila situácia, pred prijatím mali medzinárodné zmluvy prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečovali väčší rozsah ZĽPaS ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR

- po nadobudnutí účinnosti ústavného zákona podľa čl. 7 ods 5 platí, že tieto medzinárodné zmluvy majú prednosť pred zákonmi SR (nevyžaduje sa podmienka väčšieho rozsahu ako to bolo pri zmluvách ratifikovaných pred účinnosťou)

- čl. 7 ods. 5 objasňuje pozíciu medzinárodných zmlúv k zákonom – majú prednosť

- čl. 125a objasňuje pozíciu medzinárodných zmlúv k Ústave SR a ústavným zákonom, ustanovuje sa tu právomoc Ústavného súdu SR uskutočniť konanie o súlade medzinárodných zmlúv, ide o medzinárodné zmluvy, kde sa pred ratifikáciou vyžaduje súhlas NR SR

        - takýto návrh môže podať prezident alebo vláda, ak majú pochybnosti o súlade zmluvy s Ústavou alebo ústavnými zákonmi

        -musia tak urobiť pred tým, ako je zmluva predložená na rokovanie v NR SR – preventívna kontrola ústavnosti         medzinárodných zmlúv

        - ak by Ústavný súd SR rozhodol, že daná medzinárodná zmluva je v rozpore s ústavným poriadkom, nie je možné zmluvu         ratifikovať

        - medzinárodné zmluvy o ZĽPaS majú teda nadzákonný ale podústavný charakter

Klasifikácie ZĽPaS

– existujú rôzne kritériá delenia

        I. podľa obsahu sú práva a slobody

                1. osobné práva – ZĽPaS

                2. politické práva

                3. hospodárske, sociálne a kultúrne práva

                4. práva národnostných menšín a etnických skupín

                5 právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva

                - alebo         1. ZĽPaS

                        2. iné

                - ZĽPaS sa v niektorých právnych systémoch považujú za práva nadústavné za kritérium ústavnosti iných                         ústavných noriem

        II. podľa spôsobu ústavného zakotvenia

                1. práva, pri ktorých zakotvení Ústava predstavuje legislatívne maximum – t.z. , že budúca zákonná úprava                         nepôjde nad ústavný rámec

                - osobné a politické práva

                2. práva, obsah ktorých je v ústave upravený všeobecnejšie a má v mnohých  prípadoch programový ráz,                         predstavuje určitý smer politiky štátu – budúca zákonná úprava sa môže pohybovať v smere obmedzenia alebo                         rozšírenia ústavou stanoveného obsahu týchto práv

                - hospodárske, sociálne a kultúrne práva

        III. podľa formy realizácie

                1. práva a slobody pôsobiace priamo a bezprostredne, t.z., že sa uskutočňujú priamo na základe ústavy

                2. práva a slobody, ktoré predpokladajú úpravu alebo určenie hraníc uplatnenia prostredníctvom zákonov

        IV. podľa subjektu ZĽPaS

                1. právo priznané fyzickým osobám – štátnym občanom, cudzím štátnym príslušníkom, osobám bez štátnej                         príslušnosti („... každý ...“)

                2. práva priznané len štátnym občanom SR – (napr. len občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie                         v starobe pri nespôsobilosti ne prácu, pri strate živiteľa; čl. 32 právo na odpor, volebné právo do NR SR, občan má                 právo na slobodný vstup na územie SR)

                3. práva a slobody, ktorých nositeľmi sú špeciálne určené subjekty (ženy, mladistvý, osoby zdravotne postihnuté                         a i.)

                4. práva, kde môže byť subjektom aj kolektív (petičné právo)

                5. práva, kde subjektom môže byť aj právnická osoba, obec, štát (vlastnícke právo)

                6. právo, kde subjektom sú len cudzinci (právo azylu)

Charakteristika jednotlivých skupín práv

I. osobné práva (čl. 14 - 25)

        - patria do prvej generácie ľudských práv

        - charakterizujú človeka ako ľudskú bytosť

        - chránia základné ľudské hodnoty (život, česť, osobná sloboda)

        - predstavujú sféru, do ktorej štát nemôže zasahovať a ak tak robí, musí rešpektovať právo

        - v ich obsahu sa najzreteľnejšie prejavuje ich prirodzenoprávne poňatie, t.z., že ľudia sú rovní a slobodní, štát im nemôže         tieto práva vziať ani dať, patria im a je povinnosťou štátu ústavne ich zakotviť a ochraňovať

        - z hľadiska subjektu majú v podstate individuálny charakter, vo väčšine prípadov subjektom je fyzická osoba, ale         v  

              ústavnom texte nachádzame aj výnimky – čl. 23 ods. 4 (občania pri vstupe do SR, nemožno ich vyhostiť) čl. 20 ods. 2, čl.           25 (obrana SR je povinnosťou a vecou cti každého občana)

        - väčšinou sa realizuje priamo z ústavy

        - ich ústavné zakotvenie má povahu legislatívneho maxima

II. politické práva (čl. 26 - 32)

        - podmieňujú život človeka alebo občana

        - možno ich vnímať ako prostriedok pre aktívnu účasť na správe verejných vecí

        - patria do prvej generácie ľudských práv

        - zakotvené ako legislatívne maximum

        - ústavné ponímanie akceptuje ich prirodzenoprávny základ

        - ústava počíta s aktivitou subjektov nevyhnutnou pre realizáciu práv

        - subjektom je občan, alebo niektoré priznané fyzické osoby alebo kolektív (petičné právo)

        - ich väčšina sa realizuje priamo z ústavy, ale realizácia niektorých z nich si vyžaduje zákonnú úpravu

III. hospodárske, sociálne a kultúrne práva (čl. 35 - 43)        

        - úzko súvisia so sociálnou funkciou štátu

        - napomáhajú zabezpečiť materiálny aj duchovný rozvoj jednotlivca a niektoré z nich podmieňujú fyzickú existenciu človeka

        - niektoré sú zakotvené ako legislatívne maximum

        - ich obsah je všeobecný, v mnohých prípadoch má programový ráz

        - na svoju realizáciu potrebujú konkretizáciu cestou bežného zákonodarstva, úspešnosť ich realizácie je podmienená stavom         ekonomiky

        - reálne uskutočňovanie mnohých z nich si vyžaduje pozitívne plnenie zo strany štátu

        - subjektom je fyzická osoba a pre mnohých len občan (tam kde dochádza k materiálnemu plneniu štátu)

IV. práva národnostných menšín a etnických skupín

        - čl. 33, 34

        - ústava ani platné zákony neuvádzajú pozitívne vymedzenie pojmu „menšina“

        - právny poriadok nevypočítava menšiny, ktoré štát uznáva za menšiny (výnimkou je školský zákon, z ktorého vyplýva, že         právo na vzdelanie v menšinovom jazyku sa zabezpečuje českej, nemeckej, maďarskej, poľskej, ukrajinskej národnosti)

        - ich ústavná koncepcia je vybudovaná na 2 zásadách :

                - zásada rovnosti – vyjadrená v čl. 12 ods. 2

                - zásada priznania špecifických práv občanom, príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín

        - ústavodarca v čl. 34 koncipuje práva menšín na individuálnom (nie kolektívnom) princípe, chráni príslušníkov                         menšín ako jednotlivcov a nie menšiny ako celky, čo nevylučuje spoločný výkon individuálne priznaných práv (ten                 sa predvída v čl. 34 ods. 1), možno teda hovoriť o individuálnych právach spravidla vykonávaných spoločne

VOĹBY, VOLEBNÉ SYSTÉMY, VOLEBNÉ PRÁVO

1. voľby ako politické zrkadlo spoločnosti (rozloženie politických síl v spoločnosti)

        - voličská základňa sa odzrkadlí v zložení zastupiteľského zboru

2. integračná funkcia

        - napĺňa sa na platforme volebného programu jednotlivých politických strán, každá strana niekam podľa názvu inklinuje,         snaží sa osloviť čo najviac ľudí bez ohľadu na vek, politické zmýšľanie, a i., snaží sa integrovať čo najširší okruh ľudí

3. stabilizačná funkcia

        - prostredníctvom volieb sa kreujú orgány, ktoré by mali vydržať celé volebné obdobie (predčasné voľby sú nevýhodné –         z hľadiska toho koľko stoja, vládne strany sa usilujú obstáť vo voľbách a nie plniť si program)

4. legitimačná funkcia

        - tie štátne orgány alebo orgány samosprávy, ktoré vzišli z volieb, sú legitímne (oprávnené) konať v mene voličov

        - volič – politická strana – štátny orgán , volič sa zo svojej vôle prihlási k strane ktorej program sa premietne do vládneho         programu, tzv. legitimačná reťaz

5. voľby aktivizujú verejnú mienku

6. kreačná funkcia – utváranie personálneho zloženia zastupiteľských orgánov vyjadruje akceptáciu a preferencie určitých politických         strán a personálnych alternatív prejavených vo volebnom procese

Volebné systémy

- volebné právo objektívne         – súbor všetkých právnych noriem, ktoré regulujú vzťahy vznikajúce pri príprave, organizácii                                         a uskutočňovaní volieb a zisťovaní a kontrole výsledkov

- volebné právo subjektívne        - právnymi normami upravený súhrn oprávnení, ktoré garantujú slobodné a rovné podmienky pre                                 účasť občanov na voľbách a prejavenie ich vôle

- volebný systém         chápeme ako súhrn zásad obsiahnutých v normách volebného práva (objektívne volebné právo) ako aj pravidiel nemajúcich právny charakter uplatňovaných v praktickom uskutočňovaní volieb dotýkajúcich sa spôsobu prípravy, organizácie a uskutočňovania volieb, ako aj pravidiel delenia mandátov a zisťovania a kontroly výsledkov volieb

I. väčšinový (majoritnmý)

        - volebné obvody sú malé (obvod, v rámci ktorého sa kandidát uchádza o mandát)

        - volebné obvody sú uninominálne (pre každý obvod sa prideľuje jeden mandát a každá strana stavia jedného kandidáta)

        - mandáty sa prideľujú na základe väčšiny absolútnej (50% + 1 hlas), relatívnej (kto získa najviac), v praxi sa môžeme         stretnúť s požiadavkou väčšiny oprávnených voličov alebo väčšinou zúčastnených voličov

        - výhody         - je prehľadný

                        - z hľadiska určenia subjektu, kto získa mandát, je jednoznačný

                        - založený na osobnostiach – volič volí konkrétneho kandidáta

        - nevýhody        - diskriminuje malé strany

                        - príliš veľa voličských hlasov prepadne

        - v SR sa používa pri voľbách prezidenta (v prvom kole väčšina oprávnených voličov, v druhom kole väčšina zúčastnených)         a pri komunálnych voľbách (starostovia obcí, predcedovia VÚC, zastupiteľstvo VÚC)

II. pomerného zastúpenia (proporcionálny)

        - volebné obvody sú malé

        - volebné obvody sú polynominálne – pre každý obvod je pridelených viac mandátov a každá strana stavia viac kandidátov

        (maximálne koľko je mandátov)

        - typické sú kandidátne listiny        - viazané – volič nemôže meniť poradie kandidátov

                                        - voľne – volič môže slobodne určiť kandidátov

                                        - kombinované (miešané) – volič môže dať preferenčné hlasy

        - mandáty sa prideľujú na princípe proporcionality, ktorá vyjadruje vzťah medzi percentom získaných hlasov a počtom         pridelených mandátov (najznámejšie metódy prideľovania mandátov: metóda prirodzeného kvocientu, metóda         redukovaného kvocientu, metóda volebného deliteľa)

        - výhody         - relatívne spravodlivejší systém, ktorý plní funkciu politického zrkadla

                        - umožňuje presadiť sa aj malým stranám

        - nevýhody        - zložité spôsoby prideľovania mandátov

                        - realizácia tohto systému vedie k častým vládnym krízam (Taliansko)

        - v SR sa používa pri voľbách do NR SR a do Európskeho parlamentu

Voľby v SR

- z.č. 333/2004 Z.z        - voľby do NR SR

- z.č. 331/2003 Z.z        - voľby do Európskeho parlamentu

- z.č. 46/1999 Z.z        - voľby prezidenta

- z.č. 346/1990 Z.z        - voľby do orgánov samosprávy obcí

- z.č. 303/2001 Z.z        - voľby samosprávy VÚC

- volebné právo (čl. 30 ods. 3)

- všeobecnosť – musí sa viazať na konkrétne voľby

        - NRSR        - aktívne – občania, ktorí dovŕšia 18 rokov (nemusia mať trvalý pobyt v SR)

                - pasívne – občania, ktorí dovŕšia 21 rokov (musia mať trvalý pobyt v SR)

        - do Európskeho parlamentu        - aktívne – občania SR a občania členských štátov EÚ, ktorí majú trvalý pobyt v SR, ktorí                                         dovŕšili 18 rokov

                                        - pasívne - občania SR a občania členských štátov EÚ, ktorí majú trvalý pobyt v SR, ktorí                                         dovŕšili 21 rokov (a občania SR musia mať trvalý pobyt v SR)

        - prezident        - aktívne – občania, ktorí dovŕšia 18 rokov (nemusia mať trvalý pobyt na území SR)

                        - pasívne – občania SR, trvalý pobyt na území SR, najmenej 40 rokov

        - komunálne voľby         – aktívne - občania SR a cudzinci s trvalým pobytom v SR, vek 18 rokov a viac

                                - pasívne         – starosta a predseda VÚC 25 rokov

                                                - poslanci – 18 rokov

        - prekážky všeobecného volebného práva        - výkon trestu odňatia slobody (okrem volieb prezidenta)

                                                - strata alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (musí ju konštatovať                                                         súd, pri občanoch členských štátov EÚ ak to urobil ich orgán na to príslušný)

                                                - ochrana zdravia iných osôb (infekčné choroby)

- rovnosť – každý volič má 1 hlas a hlas každého voliča má rovnakú váhu

- priamosť – volič odovzdáva hlas priamo (bezprostredne) kandidátovi

- tajnosť hlasovania         – má zabezpečiť        - volič upraví hlasovací lístok sám

                                        - dodatočne sa nedá zistiť ako bol lístok upravený

                        - ak niekto nemôže upraviť lístok sám zo zdravotných dôvodov alebo nevie písať či čítať, môže mu lístok                                 upraviť iný (nie člen komisie)

- organizácia volieb

        - vyhlásenie volieb        - všetky voľby vyhlasuje predseda NR SR v Z.z. SR v lehotách stanovených zákonom (pri NR SR                                 najmenej 110 dní pred dňom konania volieb, pri ostatných najmenej 90 dní)

                                - voľby do Európskeho parlamentu vyhlási na základe rozhodnutia Rady EÚ

        - stály zoznam voličov         - zostavuje ho a vedie obec podľa miesta trvalého bydliska voliča

                                - zabezpečuje všeobecnosť a rovnosť (zapísaný len v jednom zozname, ak chce voliť musí byť                                         zapísaný)

                                - zostavuje sa z úradnej moci ex offo

                                - o voličovi sa v zozname uvedie meno a priezvysko, rodné číslo, trvalý pobyt (ulica a číslo domu)

                                - obec v ňom vykonáva zmeny na základe troch skutočností

                                        - vlastná evidencia obce (keď obyvateľ dovŕši 18 rokov, keď sa pri(od)sťahuje, keď                                                 zomrie)

                                        - oznámenia štátnych orgánov (oznámenie súdu o výkone trestu odňatia slobody)

                                        - výsledky námietkového konania (obyvateľ má právo vidieť  zoznam, obec povinná do                                                 48 hodín urobiť opravu, ak nie súd rozhodne do troch dní)

        - osobitý zoznam voličov        - spája sa len s voľbami do NR SR

                                - môžu sa doň zapísať občania SR, ktorý majú trvalý pobyt v cudzine

                                - vedie ho Mestský úrad Bratislava – Petržalka

                                - uvádza sa v ňom meno, priezvisko, rodné číslo, miesto pobytu v cudzine

                                - zápis sa robí na žiadosť voliča – písomná žiadosť, najmenej 50 dní pred dňom konania volieb,                                         predloží čestné prehlásenie, že nemá trvalý pobyt v SR a fotokópiu platného cestovného dokladu                                 alebo osvedčenie o štátnom občianstve SR

        - voličský preukaz – použiteľný pri parlamentných voľbách a voľbách prezidenta, umožňuje občanovi voliť aj na inom mieste         než na mieste trvalého bydliska, vydáva ho obec na základe žiadosti voliča a ten sa s ním môže prihlásiť         na okrskovej         komisii buď v deň volieb alebo ešte pred voľbami v mieste, kde sa zdržiava – má zabezpečenú všeobecnosť

        - volebné obvody a volebné okrsky        - parlamentné voľby         - celé územie SR  - 1 volebný obvod

                                        - komunálne voľby        - obec         – primátor/starosta - 1 volebný obvod – celá obec

                                                                        - zastupiteľstvo – viacmandátové obvody, najviac 12                                                                         poslancov v jednom obvode

                                                                - o počte volebných obvodov a o počte poslancov v rámci                                                                         týchto obvodov rozhoduje obecné zastupiteľstvo

                                        - VÚC        - predseda         - 1 volebný obvod – celý VÚC

                                                - poslanci        - 1.- alebo viacmandátové volebné obvody (na jedného                                                                         poslanca pripadá 12 000 – 15 000 obyvateľov)

                                                - volebné obvody sú bývalé okresy, podľa počtu obyvateľov okresu sa volí počet                                                 poslancov

                                                - volebný okrsok – určuje starosta obce, na 1 okrsok pripadá zhruba 1000                                                                         voličov

                                                                - jeho súčasťou je volebná miestnosť

                                                                - priamo zo zákona existujú aj výnimky  : keď obec nemá                                                                         1000 obyvateľov, lazy, kopanice, vtedy sa tvoria okrsky tak,                                                                         aby v nich bolo aspoň 50 voličov

- navrhovanie a registrácia kandidátov

        - parlamentné voľby        - politické stany ako celky

                                - kandidovať môže každá politická strana, ktorá je riadne zaevidovaná a ktorá zloží volebnú                                         kauciu vo výške 500 000,- Sk (pri voľbách do Európskeho parlamentu je to 50 000,- Sk), úcet                                         vedie ministerstvo financií SR, strana musí získať aspon 3% platných hlasov, aby sa jej kaucia                                         vrátila, inak prepadne v prospech štátu

                                - kandiduje sa prostredníctvom kandidátnych listín, ktoré musia obsahovať

                                        - názov politickej strany alebo koalície strán

                                        - meno a priezvisko, povolanie a vek každého kandidáta

                                - pri voľbách do EU parlamentu najviac 14 kandidátov, do NR SR 150

                                - každý kandidát musí pripojiť        

                                        - vlastnoručne podpísaný súhlas

                                        - písomné prehlásenie, že nekandiduje za inú politickú stranu

                                        - nie sú mu známe prekážky voliteľnosti

                                - pri voľbách do EU  parlamentu treba splniť nasledovné náležitosti:

                                        - potvrdenie v slovenskom jazyku, že spĺňa podmienky voliteľnosti, ktoré urobí úrad                                                 podľa jeho miesta bydliska; akého štátneho občianstva je

                                - kandidátne listiny sa predložia zapisovateľovi Ústrednej volebnej komisie, ktorá ich preskúma                                         a buď zaregistruje alebo ju odmietne, rozhodnutie doručí do 24 hodín príslušnej politickej strane,                                 ak táto nesúhlasí s rozhodovaním komisie, má právo podať návrh na zmenu rozhodnutia do 3 dní                                 od prijatia rozhodnutia komisie na Najvyšší súd SR, ktorý o tomto návrhu musí rozhodnúť do 5                                         dní a toto rozhodnutie je konečné

        - komunálne voľby – obec        - môžu kandidovať politické strany alebo nezávislí kandidáti

                                - kandidátna listina politickej strany musí obsahovať

                                        - názov politickej strany

                                        - identifikačné údaje kandidátov a písomné prehlásenia

                                        - označenie splnomocnenca, ktorý má právo za stranu konať

                                - kandidátna listina nezávislého kandidáta musí obsahovať

                                        - meno, priezvisko, vek, trvalý pobyt, podpis

                                        - priložená petícia s potrebným počtom voličov, ktorý jeho kandidatúru podporujú

                                - kandidátne listiny sa predkladajú miestnej volebnej komisii, ktorá rozhodne o ich registrácii                                         alebo ju odmietne; miestna volebná komisia vyzve splnomocnenca strany alebo nezávislého                                         kandidáta, aby si do 24 hodín rozhodnutie vyzdvihol; do 3 dní od rozhodnutia môže podať návrh                                 na zmenu rozhodnutia miestnej volebnej komisii ne príslušnom okresnom úrade, ktorý musí                                         rozhodnúť do troch dní a proti jeho rozhodnutie nie je možné sa odvolať

        - komunálne voľby – VÚC        - môžu kandidovať politické strany

                                - návrh na registráciu sa podáva volebnej komisii samosprávneho kraja

                                - možno sa obrátiť s návrhom na zmenu rozhodnutia volebnej komisie samosprávneho kraja do                                         24 hodín, ako sa rozhodnutie prevzalo, na vecne príslušný okresný súd v sídle samosprávneho                                         kraja, ktorý musí rozhodnúť do troch 3 podáva konečné rozhodnutie

- hlasovacie lístky

        - pre parlamentné voľby ich pripraví ministerstvo vnútra SR, musia byť opatrené pečiatkou Ústrednej volebnej komisie,         ktorá ich doručí starostom

        - na úrovni VÚC ich zabezpečí volebná komisia samosprávneho kraja v súčinnosti s krajským úradom

        - na úrovni obce miestna volebná komisia v súčinnosti s obvodným úradom

        - starosta ich musí doručiť okrskom 2 hodiny pred začatím volieb

- hlasovanie

        - osobná účasť (s výnimkou volieb do NR SR, kde je možnosť voľby poštou, existujú dve kategórie

                                1. občania SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR a ktorí sú zapísaní v osobitom zozname                                         voličov – najneskôr jeden deň pred konaním volieb sa musia hlasovacie lístky vrátiť

                                2. občania SR, ktorí majú trvalý pobyt v SR, ale v deň volieb sa budú zdržovať v zahraničí                                         a požiadali obecný úrad podľa miesta trvalého bydliska o hlasovanie poštou)

        - preukázanie totožnosti (pri voľbách do NR SR platí iba občiansky preukaz)

        - možnosť použiť iného občana pri úprave hlasovacieho lístka

        - možnosť využiť prenosnú  hlasovaciu schránku (napríklad ak je niekto pripútaný na lôžko)

        - rozdiely        - voličský preukaz je použiteľný len pri voľbách do parlamentu a prezidenta

                        - preferenčné hlasy je možné udeliť len pri parlamentných voľbách

                        - pri parlamentných voľbách sa hlasuje za politickú stranu, pri komunálnych voľbách konkrétna osobnosť

- prideľovanie mandátov        - parlamentné voľby        - sčítajú sa hlasy, zistí sa ktoré strany spĺňajú volebnú klauzulu

                                                - ak kandidovala strana samostatne, musí dosiahnuť 5% z platne odovzdaných                                                 hlasov

                                                - ak kandidovala koalícia 2-3 strán – 7%

                                                - ak kandidovala koalícia 4 a viac strán – 10%

                                                - ak žiadna strana nezíska potrebné percento, znižuje sa o 1%

                                                - následne sa vypočíta republikové volebné číslo – koľko hlasov treba na                                                         získanie 1 mandátu podľa vzorca Q=H/(M+1), pričom Q je volebné číslo, H je                                                         súčet všetkých hlasov ktoré strany získali, M je počet mandátov +1

                                                - počty hlasov, ktoré jednotlivé strany získali sa vydelí republikovým číslom

                                                - keď by sa týmto delením pridelilo 151 alebo 149 hlasom rieši sa situácia § 43                                                 333/2004 Z.z., vo voľbách do Európskeho parlamentu to rieši §34 331/2003                                                         Z.z.

                        - komunálne voľby        - starostom / predsedom VÚC sa stane ten kto získa viac hlasov, pri voľbe                                                         starostu sa rozhoduje v jednom kolem, pri voľbe VÚC v 2 kolách (v prvom kole                                                 nadpolovičnú väčšinu zúčastnených voličov, do druhého kola dvaja najlepší), ak                                                 kandidáti získajú rovnaký počet hlasov, vyhlásia sa nové voľby

                        - pri zastupiteľstvách         - mandát získavajú kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov (ak majú                                                         rovnaký počet hlasov a sú z jednej strany – ten kto bol na kandidátke vyššie, ak                                                 sú z rôznych strán rozhodne sa žrebom)

REFERENDUM

- patrí k základným prejavom priamej demokracie

- umožňuje občanom priamo rozhodovať o záležitostiach, ktoré sa dotýkajú štátu alebo obce

- ako právny inštitút znamená hlasovanie voličov, pričom Ústava a zákon priznávajú právne účinky hlasovania

- rôzne kritériá klasifikácie

        - obligatórne referendum        

                - musí prebehnúť, je podmienkou platnosti určitého aktu

                - potvrdí sa ním ústavný zákon o vstupe SR do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z neho

        - fakultatívne referendum

                - môže sa konať; na žiadosť občanov alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu

                - môže sa v ňom rozhodovať aj o iných otázkach verejného záujmu (otázka v rámci ktorej by sa rozhodlo o                         dôležitých záležitostiach alebo potrebách širšieho celku, najmä štátu alebo početnej sociálnej skupiny)

- podľa okamžiku kedy sa má referendum konať

        - predbežné (ante legem)        - prebehne pred rozhodnutím štátneho orgánu

        - následné (post legem)        - prebehne po rozhodnutí štátneho orgánu, tzv. ratifikačné referendum (potvrdenie ústavného                                         zákona o vstupe SR do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z neho)

- z hľadiska záväznosti, rozhodovacej sily

        - imperatívne        - referendum s bezprostrednými dôsledkami pre štátne orgány, rozhodnutie v ňom prijaté viaže rovnako                                 ako každé rozhodnutie štátneho orgánu

        - poradné (konzultatíne) -        výsledok referenda nemá záväzný charakter, občania sa vyjadrujú len k vecnej stránke problému

        - mandátové        - občania dávajú podporu štátnym orgánom, aby sami uskutočnili závažnú zmenu štátnej politiky

- dôvody ktoré vedú k použitiu referenda

        - ústava vyžaduje pre určité rozhodnutie v stanovených prípadoch obligatórne formu referenda na základe zásady ex offo

        - štátne orgány, ktoré iniciujú vypísanie referenda, potrebujú z určitého dôvodu posilniť svoju autoritu a dôveru v správnosti         svojich rozhodnutí

        - štátne orgány sa chcú vyhnúť zodpovednosti za tzv. nepopulárne opatrenia

- miera (ne)závislosti voličov na štátnych orgánoch pri rozhodovaní o referende a v referende

        - štátnymi orgánmi riadené referendum

        - referendu vyžadované ústavou (ex constitutione) - štátny orgán určuje, kedy sa bude referendum konať a formuluje         otázku, výsledok referenda záväzný, spravidla rozhoduje o (ne)prijatí štátnymi orgánmi pripravovaného opatrenia alebo o         potvrdení veci už rozhodnutej štátnymi orgánmi

        - referendum iniciované petíciou občanov - vyžaduje sa presne stanovený počet platných podpisov, otázky formulované v         petícií sú v súlade s ústavou  a zákonom dovoleným predmetom referenda, výsledok hlasovania  je pre štátne orgány         záväzný, hlasuje sa spravidla o záležitostiach rozhodovaných štátnymi orgánmi

        - ľudová iniciatíva - umožňuje občanom navrhnúť či odmietnuť ústavnú či inú úpravu , právo ľudu vyjadriť konštitutívny         názor, týka sa opatrenia, ktoré vláda neprijala, je proti jeho prijatiu a prípadne proti jeho posúdeniu v referende

- z územného hľadiska

        - celoštátne

        - miestne

Celoštátne referendum

- ústava vymedzuje ktoré otázky nemôžu byť predmetom referenda - ZPAS, štátny rozpočet, dane a odvody

- referendum vyhlasuje prezident

- návrh na vyhlásenie referenda môžu podať        

        - občania SR (aspoň 350 000 občanov) - právo občanov podať petíciu na vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť         realizovať primárnu moc aj v takých prípadoch, kedy parlament nerozhodol v zhode s predstavami občanov, ak by v         niektorých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť

        - uznesenie NR SR - návrh na prijatie uznesenia NRSR  na vyhlásenie referenda môžu podať poslanci a vláda, je prijaté ak         zaň hlasovala väčšina prítomných poslancov

- prezident vyhlasuje referendum do 30 dní od prijatia petície alebo uznesenia NR SR

- referendum sa vykoná do 90 dní od vyhlásenia referenda

- návrh na vyhlásenie referenda na základe uznesenia NR SR predkladá predseda NR SR prezidentovi do 5 dní od prijatia

- s petíciou sa občania obracajú priamo na prezidenta

- ak by prezident pochyboval o tom či je predmet referenda v rozpore s Ústavou a alebo ústavnými zákonmi, môže sa obrátiť na Ústavný súd, ktorý rozhodne v pléne do 60 dní od doručenia

        - ak by skonštatoval, že je v rozpore, prezident by ho nemohol vyhlásiť =  preventívna kontrola ústavnosti predmetu         referenda

        - s uplynutím 60 dní nie sú spojené žiadne právne účinky

- referendum sa nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do NR SR alebo sa môže konať v deň volieb do NR SR aby sa nezneužilo v predvolebnom boji (destabilizácia)

- právo zúčastniť sa referenda majú všetci občania SR ktorý majú právo voliť

- referendum je platné pokiaľ sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a návrhy musia byť prijaté nadpolovičnou väčšinou zúčastnených

- návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon

- NR SR môže výsledok referenda zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom najskôr po troch rokoch jeho účinnosti

- referendum o tej istej otázke sa môže uskutočniť po 3 rokoch od jeho vykonania, čim ústavodarca sledoval ochranu stability právneho poriadku a štátneho rozpočtu

- 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších zmien a doplnkov

- náležitosti oznámenia         - na návrh koho sa vyhlasuje a deň prijatia petície alebo uznesenia NR SR

                        - aká otázka sa predkladá na rozhodnutie - nesmú byť navzájom podmienené a musia byť formulované tak                         aby bolo na ne možné odpovedať áno/nie

                        - deň alebo dni konania

                        - lehota na vytvorenie orgánov pre referendum a ich prvé zasadnutie

                        - deň vyhlásenia referenda

- na hlasovanie a sčítanie hlasov sa vytvárajú okrsky ktoré môžu zahŕňať až 2000 oprávnených voličov

- hlasovací preukaz umožňuje voličom hlasovať v inom okrsku, ak sa nebudú zdržiavať v okrsku, kde sú zapísaný do zoznamu

- orgány pre referendum        - ústredná komisia pre referendum

                        - obvodné komisie pre referendum

                        - okrskové komisie pre referendum

- kampaň pre referendum začína 12 dní a končí 48 hodín pred jeho konaním, STV a Slovenský rozhlas vyčlenia na kampaň 10 hodín vysielacieho času, zverejňovať výsledky prieskumu verejnej mienky možno najneskôr tri dni pred dňom hlasovania

- občan dostane hlasovací lístok v deň konania

        - náležitosti hlasovacieho lístka        - deň/dni konania

                                        - otázka / otázky

                                        - poučenie o spôsobe hlasovania

        - je neplatný ak         - je pretrhnutý na 2 alebo viac častí

                        - ak je upravený iným spôsobom ako upravuje zákon

                        - ak nie je upravený

                - o neplatnosti rozhoduje okrsková komisia pre referendum

- okrsková komisia vyhotovuje v dvoch rovnopisoch zápisnicu o priebehu hlasovania v okrsku, pripája sa k nemu aj správa o obsahu sťažností ktoré boli podané a uznesenia, ktoré boli prijaté k týmto sťažnostiam

- obvodná komisia vyhotovuje zápisnicu o výsledkoch hlasovania, rovnako ako ústredná komisia ktorá odovzdáva jeden rovnopis NR SR a po jej odovzdaní bez zbytočného odkladu zverejní výsledky hlasovania prostredníctvom tlačovej agentúry

- náležitosti vyhlásenia o zverejnení výsledkov hlasovania

        - deň / dni konania referenda

        - počet oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch na hlasovanie

        - počet oprávnených voličov ktorý sa zúčastnili na hlasovaní

        - počet občanov ktorý odpovedali áno

        - počet občanov ktorý odpovedali nie

        - konštatovanie ktorý návrh bol prijatý

- proti výsledku referenda možno podať sťažnosť

        - 1/5 poslancov NR SR

        - prezident SR

        - vláda SR

        - generálny prokurátor

        - skupina najmenej 350 000 občanov

- o sťažnosti rozhoduje Ústavný súd

- sťažnosť smeruje proti štátnym orgánom, ktoré sa zúčastnili na organizovaní a zisťovaní jeho výsledku

- sťažnosť musí byť podaná do 30 dní od vyhlásenia výsledkov

- Ústavný súd môže vyhlásiť referendum za neplatné, ak zistí, že porušenie ústavnosti rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť výsledok referenda

- Ústavný súd musí rozhodnúť do 10 dní od doručenia sťažnosti

- Ústavný súd rozhoduje v pléne

Miestne referendum

- čl. 67 ods. 1 Ústavy - územná samospráva sa uskutočňuje aj miestnym referendom a referendom na úrovni VÚC

- z. č. 369/1990 Zb o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov

- iniciovať hlasovanie môže obecné zastupiteľstvo alebo obyvatelia petíciou

- obligatórne miestne referendum -  obecné zastupiteľstvo vyhlási referendum ak ide o záležitosti

        - zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce

        - zmenu názvu obce

        - o odvolanie starostu

        - o to petíciou požiada aspoň 30 % oprávnených voličov

- na prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas 3/5 všetkých poslancov OZ

- pokiaľ ide o rozdelenie obce, zákon vyžaduje aj splnenie ďalších podmienok

- petíciu, ktorou obyvatelia obce požadujú referendum o zlúčenie, rozdelenie, zrušenie o zmene názvu obce alebo o odvolaní starostu overujú najmenej traja poslanci OZ určených OZ a starosta (nie v prípade ak ide o odvolanie starostu)

- OZ vyhlási referendum tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície

- OZ vyhlási hlasovanie o odvolaní starostu ak

        - opakovane alebo hrubo zanedbáva povinnosti, porušuje ústavu, ústavné zákony, a iné predpisy a tým vznikli vážne         nedostatky v správe obce

        - o to požiada aspoň 30 % oprávnených voličov

- fakultatívne miestne referendum

        - ďalšie dôležité veci samosprávy obce

        - odvolanie starostu, ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie presahuje 6 mesiacov

- miestne referendum je platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň 50 % oprávnených a ak hlasovala aspoň nadpolovičná väčšina zúčastnených

- vyhlásenie referenda o rozdelení obce zákon o obecnom zriadení viaže na splnenie zákonných podmienok rozdelenia, obec sa môže rozdeliť

        - ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislí územný celok

        - ak nové obce budú mať najmenej 3000 obyvateľov

        - ak nové obce urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce

Referendum na úrovni VÚC

- 302/2001 Z.z. o samospráve VÚC

- zastupiteľstvo vyhlási referendum o dôležitých otázkach, ktoré sa týkajú výkonu samosprávy, ak sa na tom uznesie alebo o to petíciou požiada 30 % oprávnených voličov

- referendum o odvolaní predsedu VÚC vyhlási

        - ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie je dlhšia ako 6 mesiacov

        - ak hrubo alebo opakovane porušuje povinnosti a tým vznikli vážne nedostatky v správe VÚC

        - ak o to petíciou požiada aspoň 30 % oprávnených voličov

- referendum sa vyhlási tak aby sa uskutočnilo do 90 dní od schválenia uznesenia alebo od doručenia petície  (tú overujú traja poslanci určený zastupiteľstvom, ktorý nemôžu byť členmi petičného výboru)

- referendum je platné ak sa zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených a ak hlasovala aspoň nadpolovičná väčšina zúčastnených

- o tej istej otázke referendum môže byť až po 24 mesiacoch od vykonania (to neplatí ak ide o referendum o odvolaní predsedu)

- zastupiteľstvo vyhlási výsledky do 3 dní od doručenia zápisnice o výsledkoch referenda

- osobitú formu miestneho referenda upravuje zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín,

- obce, kde národnostná menšina tvorí aspoň 20 % obyvateľstva obce, označujú sa aj v jazyku národnostnej menšiny

- hlasovaním možno určiť názov obce (ak nie je uvedený v prílohe zákona) alebo zmeniť názov obce v jazyku menšiny

- hlasovanie môže iniciovať OZ alebo petícia obyvateľov

- hlasovanie je platné ak sa zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených obyvateľov obce a rozhodnutie je prijaté ak hlasovalo aspoň 80% zúčastnených

POLITICKÉ STRANY

- vznik a vývoj

        - vznikli v období liberalistického kapitalizmy ako elitné skupiny vyšších vrstiev, ktoré disponovali mocou (18./19. storočie)

        - svojou organizačnú formu, štruktúru si ustanovili sami, ich stranícky život charakterizovala relatívna demokracia

        - 19./20. storočie        - vznikali hlavne ľavicovo orientované strany nižších vrstiev, rozpor medzi ľavicovým (socialisti) a         pravicovým (konzervatívci a liberáli) orientovaním strán (nie rozpor medzi konzervatívnym a liberálnym)

                        - nešlo už o elitné skupiny ale ide o masové (komunistické spoločenské a politické organizácie - strany                 vstúpili z okraja ústavnopolitického systému a stávajú sa centrom (ústavy vymedzujú rozsah ich pôsobenia a hlavne voľby)         po druhej svetovej vojne sa do ústavy dostali aj otázky vnútornej štruktúry politickej strany, ich demokracie, najviac v         nemeckom Grundgesetz

- pojem politická strana

        - 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach - neobsahuje definíciu PS

        - Edmund Barc (Veľká Británia, zakladateľ konzervativizmu) -  zoskupenie ľudí, ktorý sa spájajú, aby spoločnými silami         presadzovali národný záujem

        - Georges Burdea (Francúzsko) - organizovaná skupina občanov, ktorá sa zúčastňuje volieb a ktorá si stanovuje za cieľ         účasť v politických inštitúciách (funkciách)

        - pojmové znaky

                - PS má organizačnú formu združenia občanov

                        - jej ústavným základom je sloboda združovania

                        - princíp individuálneho členstva, združujú sa fyzické osoby (výnimkou je Labour party, kde sú členmi aj                                 odborové organizácie = PO)

                - organizovanosť vo forme právnickej osoby

                        - ich práva a povinnosti sú upravené v ústave, v zákonoch o politických stranách, volebných normách,                                 rokovacom poriadku NR SR, daňových normách

                        - môžu konať všetko čo im zákon nezakazuje, ale právny poriadok sa snaží obmedziť ich činnosť

                        - majú ZPAS ako iné PO podľa 2. hlavy s výnimkou osobitého práva, ktoré sa týka výkonu volebného                                 práva (bez členstva v PS sa FO nestane poslancom NR SR)

                - združenie na báze spoločného záujmu

                        - občania sa združujú na základe totožných záujmov, ktoré si definujú v stanovách (rovnaké názory na                                 fungovanie štátu, náboženstva, ekonomiky atď.)

                - dobrovoľnosť a sloboda

                        - právo každého slobodne sa združovať

                        - PS si môže stanoviť podmienky, ktoré musí FO splniť, aby sa stala jej členom

                        - právo slobodne vystúpiť z PS

                        - PS by mali byť otvorené PO, podmienky členstva by mali byť vyjadrené abstraktne, nesmú byť v rozpore                         s čl. 12 Ústavy

                        - nikto nesmie byť nútený akýmkoľvek spôsobom aby vstúpil do PS

                        - nikto nemôže byť ukrátený na právach, pretože je členom PS a nikto nesmie mať neoprávnené výhody                                 preto, že je členom PS

                - trvalosť a privilegovanosť

                        - vznikajú na dlhšie obdobie, nie dosiahnuť ad hoc stanovený cieľ

                        - dlhodobo sa usilovať o moc a čo najdlhšie ju držať

                        - trvalosť PS vyplýva z jej reprezentatívnej hodnoty, ktorá je daná počtom členov (jej organizačná                                 štruktúra musí byť stabilná)

                        - privilegovanosť je priamo v niektorých Ústavách (napr. v Nemecku PS nemožno zrušiť rozhodnutím                                 orgánov štátnej moci, činnosť PS je chránená až do negatívneho rozhodnutia Spolkového ústavného súdu)

                - rovnosť

                        - je potrebné vychádzať z rovnakej úpravy všetkých práv a slobôd

                        - PS majú rovnaké postavenie vo vzťahu ku všetkým orgánom štátnej moci

                        - mala by byť garantovaná čl. 12, 31, ďalej v rámci volieb (pri navrhovaní kandidátov, v priebehu                                 kampane, činnosť volebných komisií atď)

                        - spochybňuje je štátne financovanie PS (výhodnejšie postavenie majú strany ktoré získavajú viac)

                - účasť občanov na politickej moci prostredníctvom PS (inak by išlo o záujmové združenia)

                        - jedná sa o rozhodujúci znak

                        - snaha PS získať moc, snaha záujmových združení je získať vplyv na moc

- funkcie        - integračná funkcia        - politické strany reagujú na množstvo záujmov, ktoré formujú, selektujú a predkladajú na pôdu                                 určitému grémiu, kde majú byť prijaté ako zákon

                                - vychádza z politického programu každej strany, na základe ktorej sa občania inegrujú  (volebný                                 program len pred voľbami, ním sa PS snažia ovplyvniť počet hlasov)

        - funkcia účasti na výkone štátnej moci alebo výkonu štátnej moci

                                - v parlamentarizme ju vykonávajú len parlamentné PS (osobitne tie, ktoré tvoria väčšinu)

                                - PS        - parlamentné        - väčšinové

                                                        - menšinové

                                        - mimoparlamentné

        - funkcia politickej kontroly výkonu štátnej moci

                                - tie PS, ktoré sú mimoparlamentné alebo menšinové, kontrolujú väčšinové, v niektorých                                         Ústavách je opozícia priamo zakotvená (napr vo Veľkej Británii opozícia jeho Veličenstva)

        - funkcia výberu politického personálu pre PS a pre štátny aparát (funkcia prípravy politickej elity)

                                - moderná politická strana si vytvára vlastné vzdelávacie inštitúcie, ktoré mládež spájajú do                                         svojich zložiek - kvalifikovaná elita, ktorá má obsadiť posty v štáte

        - funkcia formovania verejnej mienky

                                - tým že PS fungujú nepretržite, ovplyvňujú názory voličov (osobitne, keď sú mimoparlamentné,                                 aby v budúcich voľbách zvíťazili)

        - funkcia fungovania politických programov

                                - formovať program aby vyhoveli čo najviac občanom

- záujmové združenie

        - právnická osoba, vzniknutá na základe združovacieho práva

        - sú výrazom inštitucionálnych záujmov sociálnych skupín, ich cieľom je dosiahnutie nejakej inštitucionálnej ameny                 (zvýšenie dôchodkov, zníženie daní)

        - ich existencia je výrazom politického pluralizmu; súčasť politického systému (ako aj PS)

        - napr. odborové, náboženské organizácie, združenia národnostného alebo rasového charakteru, kultúrne a pomocné         organizácie PS (mládežnícke združenia), športové, druženia zamestnávateľov, poľnohospodárov

- spoločným znakom PS a ZZ

        - registrovací princíp (nie povoľovací) - registruje ich MV SR (výnimka MK SR registruje náboženské združenia a cirkvi)

        - sloboda združovania (dobrovoľnosť a sloboda) a ich pluralizmus

- rozdielne znaky

        - PS         - snaha uchopiť moc

        - ZZ        - snaha mať vplyv na moc (ovládať ju nepriamo, nátlakom na štátny aparát)        - záujmové združenia

                                                                                        - nátlakové lobbistické strany

        - charakter záujmu        - PS - celospoločenský

                                - ZZ - čiastkové

        - PS        - pevná organizácia, ktorá si vyžaduje istý stupeň disciplíny

        - ZZ        - voľnejšia štruktúra

        - občan môže byť členom 1 PS ale viacerých ZZ

- právna úprava si pôvodne PS nevšímala, potom PS zakazovala, dnes upravuje hlavne vnútornú štruktúru (osobitným zákonom)

- ústavná úprava        - čl. 2. ods. 2, čl 24, 29 ods. 2 (medzi PS a politické hnutiami nie sú rozdiely, len politológia uvádza že hnutia kladú                 menší dôraz na ideológia, a menej prísna disciplína), čl. 31 (generálne obmedzenie určené pre zákonodarcu,                         neskoršia právna úprava nesmie byť so slobodou súťaže politických síl)

                - MN-zmluvy čl. 7 ods. 2, 5,

                - zmluva o založení ES čl. 189-201 upravuje fungovanie PS na európskej úrovni,

                - nariadenia EP a ER

- zákonná úprava        - federálny zákon 424/1991 Zb o združovaní v politických stranách a politických hnutiach > 85/2005 Z.z.

- založenie a vznik politickej strany

        - založiť na základe Ústavy SR a § 4 zákona

        - konštituovanie prípravného výboru        

                - najmenej 3 členovia (18 rokov, spôsobilosť na PÚ v plnom rozsahu, občianstvo SR), mali by uzavrieť spoločenskú                 (zakladateľskú) zmluvu (toto zákon neupravuje), zoskupujú sa na spoločnom ideologickom základe

        - podanie návrhu na registráciu PS - písomný, podpísaný každým členom výboru (osvedčená pravosť podpisu), meno a         priezvisko, rodné číslo, adresa členov, musí byť zrejmé, kto je splnomocnencom výboru (kto koná za výbor), musí byť         zrejmé že sa žiada o registráciu

        - k návrhu treba pripojiť        - zoznam občanov ktorí súhlasili so vznikom PS (aspoň 10 000), ktorý musí obsahovať ich meno                                 a priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu

                                - tieto podpisy zozbierajú členovia výboru

                                - stanovy v 2 vyhotoveniach (§6 ods. 5)

                                - doklad o zaplatení správneho poplatku

                                - vyhlásenie o sídle PS, ktoré podpíše splnomocnenec výboru, musí byť na území SR

        - podanie návrhu MV SR        - deň doručenia návrhu je dňom začatia konania o registráciu

                                - MV SR musí preskúmať, či nie sú nedostatky (napr. chýba podpis člena výboru) alebo dôvody na                                 odmietnutie

                                        - zoznam občanov nespĺňa podmienky

                                        - nespôsobilý petičný výbor

                                        - stanovy sú v rozpore s §2 (PS nesmie stanovami, programom alebo činnosťou                                                 porušovať Ústavu, ústavné zákony, zákony, MN zmluvy)

                                        - sídlo strany nie je na území SR

                                        - názov PS alebo skratka sa neodlišuje od názvu alebo skratky už zaregistrovanej PS

                                - MV SR má 15 dní na zaregistrovanie PS, alebo musí splnomocnencovi zaslať upozornenie v                                         ktorom uvedie nedostatky alebo odmietne registráciu

                                - výbor sa môže obrátiť na krajský súd o určenie, že návrh má nedostatky

                                - ministerstvo stranu zaregistruje do piatich dní od odstránenia nedostatkov návrhu.

                                - Rozhodnutie o odmietnutí registrácie strany sa doručuje splnomocnencovi do vlastných rúk.                                 Proti rozhodnutiu nie je možné podať rozklad; možno ho preskúmať súdom. Proti rozhodnutiu                                 možno podať žalobu na Najvyšší súd Slovenskej republiky

        - register strán        - verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú údaje týkajúce sa vzniku strany, zmeny zapísaných údajov a                         údaje týkajúce sa zrušenia a zániku strany

                        - Súčasťou registra je zbierka listín, obsahuje návrhy na začatie konania a ďalšie doklady a listiny,                                 ktoré sú strany povinné predložiť ministerstvu

                        - zapisuje sa sem

                                a) názov strany a jej skratka

                                b) adresa sídla strany

                                c) dátum a číslo registrácie strany

                                d) mená, priezviská, rodné čísla a adresy trvalého pobytu všetkých členov prípravného výboru s                                 uvedením osoby, ktorá je splnomocnená konať v jeho mene (ďalej len „splnomocnenec“),

                                e) identifikačné číslo strany

                                f) meno, priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je štatutárnym orgánom                                         alebo členom štatutárneho orgánu, s uvedením spôsobu, akým štatutárny orgán koná v mene                                         strany

                                g) dátum a poradové číslo zápisu zmeny adresy sídla strany, zmeny štatutárneho orgánu alebo                                         zmeny stanov

                                h) dátum zápisu nových stanov

                                i) zrušenie strany a dôvod jej zrušenia

                                j) vstup strany do likvidácie vrátane mena, priezviska a adresy trvalého pobytu likvidátora a                                         skončenie likvidácie; počas likvidácie sa používa názov strany s dodatkom „v likvidácii“

                                k) vyhlásenie konkurzu vrátane mena, priezviska a adresy trvalého pobytu správcu a ukončenie                                         konkurzného konania alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku;                                 počas konkurzného konania sa používa názov strany s dodatkom „v konkurze“,

                                l) dátum a dôvod výmazu strany z registra strán

                        - rodné čísla fyzických osôb zapísaných v registri strán nie sú súčasťou zverejňovaných ani                                         sprístupňovaných údajov

        - zánik a zrušenie politickej strany alebo hnutia

                - strana môže zaniknúť        - návrhom

                                        - rozhodnutím Najvyššieho súdu = rozpustenie strany (žalobu podáva iba generálny                                                 prokurátor ak ide o naplnenie § 2 zákona)

                - Strana zaniká dňom, keď ministerstvo vykoná výmaz strany z registra strán

                - Zániku strany predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie

                - Návrh na výmaz strany z registra strán podáva ministerstvu

                        a) splnomocnenec

                        b) štatutárny orgán

                        c) likvidátor

        - súdna ochrana        - ak člen strany považuje rozhodnutie orgánu strany za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do                         30 dní od prijatia takéhoto rozhodnutia požiadať krajský súd o jeho preskúmanie.

                        - právoplatné rozhodnutie podľa odseku 1 doručí krajský súd ministerstvu.

                        - podanie člena strany podľa odseku 1 doručené ministerstvu nemá právne účinky, iba sa založí         do zbierky                         listín

        - hospodárenie PS        - strana zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Členovia strany za záväzky                                         strany ani nezodpovedajú, ani neručia

                                - strana nesmie vo vlastnom mene podnikať a ani uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve.

                                - strana môže založiť alebo stať sa spoločníkom obchodnej spoločnosti, musí však byť jediným                                         zakladateľom alebo jediným spoločníkom; obchodná spoločnosť môže byť založená len na účel                                         podnikania

                                - predmetom činnosti obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným                                         spoločníkom, môže byť len

                                        -  prevádzkovanie vydavateľstiev, nakladateľstiev a tlačiarní,

                                        - publikačná a propagačná činnosť,

                                        - výroba a predaj predmetov propagujúcich program a činnosť strany,

                                        - usporadúvanie vzdelávacích a politických akcií,

                                        - výkon správy majetku strany.

                                - strana je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu

        - financovanie PS        - príjmami strany môžu byť

                                a) príjmy z členských príspevkov

                                b) príjmy z darov a iných bezodplatných plnení

                                c) príjmy z dedičstva

                                d) príjmy z predaja alebo prenájmu jej hnuteľného majetku alebo nehnuteľností

                                e) príjmy z úrokov z vkladov jej prostriedkov v bankách

                                f) podiely na zisku z podnikania obchodných spoločností

                                g) výnosy z cenných papierov verejne obchodovateľných na verejnom trhu

                                h) príjmy z pôžičiek a úverov

                                i) príspevky zo štátneho rozpočtu

                        - strana je povinná viesť osobitnú evidenciu o príjmoch z pôžičiek a úverov vrátane dátumu prijatia                                 pôžičky alebo úveru, výšky pôžičky alebo úveru a dohodnutého termínu splatenia. V osobitnej evidencii sa                         uvádza aj meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno,                                 identifikačné číslo a adresa sídla, ak ide o právnickú osobu

                        - strana je povinná viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení vrátane dátumu prijatia                                 daru alebo iného bezodplatného plnenia, hodnoty a identifikačných údajov darcu alebo identifikačných

                        údajov zmluvnej strany, ktorá poskytla iné bezodplatné plnenie

                        - strana je povinná viesť osobitnú evidenciu prijatých členských príspevkov vrátane mena a priezviska

                        člena strany a adresy jeho trvalého pobytu, ak ide o člena, ktorého členský príspevok v úhrne v danom                                 roku dosiahol 25 000 Sk a viac.

                        - dary a iné bezodplatné plnenia

                                - strana môže prijať dary a iné bezodplatné plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak                                         hodnota daru alebo iného bezodplatného plnenia je vyššia ako 5 000 Sk, môže strana prijať dar                                         alebo iné bezodplatné plnenie len na základe písomnej zmluvy podľa tohto zákona. Ustanovenia                                         osobitného predpisu nie sú týmto dotknuté

                                - darovacia zmluva musí obsahovať

                                        a) identifikačné údaje o darcovi

                                                1. meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,                                                 a pri fyzickej osobe. Pri podnikateľovi aj obchodné meno, identifikačné číslo a                                                         miesto podnikania

                                                2. názov alebo obchodné meno, adresu sídla, identifikačné číslo, daňové                                                         identifikačné číslo, právnu formu a meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu

                                                a rodné číslo osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho                                                         orgánu, ak ide o právnickú osobu

                                        b) identifikačné údaje obdarovaného, a to názov, adresu sídla, identifikačné číslo a v                                                 prípade peňažného daru aj obchodné meno banky alebo pobočky zahraničnej banky a                                                 číslo účtu obdarovaného

                                        c) údaje o predmete darovania, ktorými sú

                                                1. hodnota peňažného daru

                                                2. presné označenie hnuteľnej veci vylučujúce zámenu s inou hnuteľnou vecou a                                                 jej hodnotu podľa znaleckého posudku

                                                3. pri nehnuteľnosti označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra                                                                 nehnuteľností vrátane určenia hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku,

                                        d) miesto a dátum uzavretia darovacej zmluvy

                                        e) osvedčené podpisy darcu a štatutárneho orgánu strany; to neplatí, ak je hodnota                                                 peňažného daru alebo hnuteľnej veci menej ako 100 000 Sk

                                - iným bezodplatným plnením sa na účely tohto zákona rozumie

                                        a) výpožička hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti

                                        b) poskytnutie bezodplatnej služby

                                        c) hodnota dlhu strany prevzatého fyzickou osobou alebo právnickou osobou

                                        d) rozdiel medzi cenou obvyklou pri kúpe alebo nájme hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti                                         a cenou dojednanou, ktorú strana uhradí fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ak cena                                         dojednaná je nižšia ako cena obvyklá; cenou obvyklou sa rozumie cena, za ktorú sa                                                 takáto hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť obvykle predáva alebo prenajíma v určitom čase                                         a na určitom mieste, alebo

                                        e) rozdiel medzi cenou obvyklou za poskytnutie služby a cenou dojednanou, ktorú strana                                         uhradí fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ak cena dojednaná je nižšia ako cena                                                 obvyklá; cenou obvyklou sa rozumie cena, za ktorú fyzická osoba – podnikateľ alebo                                                 právnická osoba ponúka poskytovanie služby na trhu

                                - na zmluvu o inom bezodplatnom plnení sa použijú primerane ustanovenia odseku 2

                        - zákaz prijatia daru a iného bezodplatného plnenia

                                - dary a iné bezodplatné plnenia nesmie strana prijať od

                                        a) štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Slovenského pozemkového                                                 fondu, obce alebo vyššieho územného celku

                                        b) právnických osôb, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je štát, Fond národného                                         majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný                                                 celok

                                        c) právnických osôb, v ktorých má majetkovú účasť štát, Fond národného majetku                                                 Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok

                                        d) občianskych združení, nadácií, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne                                                 prospešné služby,  neinvestičných fondov, záujmových združení právnických osôb,                                                 združení obcí a organizácií s medzinárodným prvkom

                                        e) verejnoprávnych inštitúcií a iných právnických osôb zriadených zákonom

                                        f) fyzickej osoby, ktorá nie je občanom

                                        g) právnickej osoby, ktorá má sídlo v zahraničí, ak jej väčšinovým vlastníkom nie je                                                 občan alebo právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, okrem                                                 politickej strany, zoskupení politických strán, alebo právnických osôb, ktorých                                                         zakladateľom alebo väčšinovým vlastníkom je politická strana

                                        h) fyzickej osoby alebo právnickej osoby, o ktorej nevie uviesť identifikačné údaje darcu                                         alebo identifikačné údaje zmluvnej strany, ktorá poskytla iné bezodplatné plnenie.

                        - príspevkami strane zo štátneho rozpočtu sú

                                a) príspevok za hlasy získané vo voľbách

                                        - strane sa poskytuje príspevok za hlasy podľa osobitného predpisu.

                                        - príspevok za hlasy uhradí ministerstvo financií strane po oznámení údajov o počtoch                                                 platných hlasov odovzdaných pre jednotlivé strany alebo koalície

                                                a) do 30 dní od predloženia predbežnej správy a záverečnej správy, ak neboli                                                         zistené nedostatky, alebo

                                                b) do 30 dní od odstránenia nedostatkov predbežnej správy alebo záverečnej                                                         správy podľa výzvy ministerstva financií

                                        - ak sa strana zúčastnila volieb v koalícií s inou stranou alebo stranami, možno príspevok                                         za hlasy vyplatiť strane až po predložení písomnej dohody medzi týmito stranami, v                                                 ktorej musí byť uvedené, ktorej strane sa príspevok za hlasy vyplatí alebo ktorým                                                 stranám a v akom podiele sa vyplatí

                                        - príspevok za hlasy sa nevyplatí strane, ktorá nepredložila predbežnú správu alebo                                                 záverečnú správu alebo nepredložila výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok a                                         túto povinnosť mala podľa § 30 ods. 1.

                                b) príspevok na činnosť

                                        - nárok na príspevok na činnosť vzniká strane, ktorá získala príspevok za hlasy. Ak sa                                                 strana zúčastnila volieb v koalícii s inou stranou alebo stranami, možno príspevok na                                                 činnosť vyplatiť strane až po predložení písomnej dohody medzi týmito stranami, v ktorej                                         musí byť uvedené, ktorej strane sa príspevok na činnosť vyplatí alebo ktorým stranám a                                         v akom podiele sa vyplatí. Nárok na príspevok na činnosť vzniká za celý mesiac, v                                                 ktorom sa konali voľby, a zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v                                                 ktorom sa konajú nasledujúce voľby

                                        - príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48                                         podielov. V roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku                                                 volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa                                                 vyplatia zvyšné podiely. Ak sa činnosť Národnej rady Slovenskej republiky skončí pred                                                 uplynutím volebného obdobia, zvyšné podiely sa znižujú o počet mesiacov, za ktoré sa                                                 volebné obdobie skrátilo.

                                        - príspevok na činnosť sa vyplatí

                                                a) v roku konania volieb do 30 dní od uhradenia príspevku za hlasy podľa § 26

                                                b) v priebehu volebného obdobia do 30 dní od predloženia výročnej správy,                                                         ktorá je v súlade s § 30

                                                c) v roku konania nasledujúcich volieb do 30 dní od vyhlásenia termínu konania                                                 volieb

                                        - príspevok na činnosť sa nevyplatí strane, ktorá nepredložila predbežnú správu alebo                                                 záverečnú správu alebo nepredložila výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok a                                         túto povinnosť mala podľa § 30 ods. 1.

                                        - ak bola strana zrušená, má nárok na zodpovedajúce podiely príspevku na činnosť za                                                 príslušný rok, a to ku dňu zrušenia za každý aj začatý kalendárny mesiac. Ak strana bola                                         zrušená po vyplatení príspevku na činnosť, právny nástupca strany alebo likvidátor je                                                 povinný podiely tohto príspevku pripadajúce na obdobie po zrušení strany vrátiť do                                                 štátneho rozpočtu najneskôr do 30 dní od zrušenia strany

                                c) príspevok na mandát

                                        - strane patrí podľa počtu získaných mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky                                                 príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v                                                 hospodárstve Slovenskej republiky zistenej úradom za kalendárny rok predchádzajúci                                                 roku, v ktorom sa konali voľby. Za každý získaný mandát, a to najviac za dvadsať                                                 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za                                         dvadsiaty prvý mandát a každý ďalší mandát patrí strane príspevok na mandát v sume                                                 dvadsaťnásobku priemernej mzdy.

                                        - príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie                                         tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval. Ak strana kandidovala v                                                 rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú sa mandát                                         získal. Nárok na príspevok na mandát vzniká strane za celý mesiac, v ktorom sa konali                                                 voľby. Tento nárok zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa                                                 konajú nasledujúce voľby

                                        - nárok na príspevok na mandát zaniká strane, ktorá nepredložila predbežnú správu                                                 alebo záverečnú správu alebo nepredložila výročnú správu za predchádzajúci kalendárny                                         rok a túto povinnosť mala podľa § 30 ods. 1.

                                        - príspevok na mandát vypláca ministerstvo financií strane každoročne počas volebného                                         obdobia, a to do konca júla.

                                        - v roku konania volieb sa strane vypláca zodpovedajúca časť príspevku na mandát podľa                                         odseku 2 do 60 dní po oznámení výsledkov volieb.

                                        - ak sa činnosť Národnej rady Slovenskej republiky skončí pred uplynutím volebného                                                 obdobia, strana má nárok na príspevok na mandát vo výške zodpovedajúcej dĺžke                                                 volebného obdobia. Ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak sa činnosť Národnej                                                 rady Slovenskej republiky skončí pred uplynutím volebného obdobia a strane bol                                                 vyplatený príspevok na mandát, strana je povinná časť tohto príspevku pripadajúcu na                                                 obdobie po skončení činnosti Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť do štátneho                                                 rozpočtu najneskôr do 14 dní od skončenia činnosti Národnej rady Slovenskej republiky.

                                        - ak bola strana zrušená, má nárok na pomernú časť príspevku na mandát za príslušný                                                 rok, a to ku dňu zrušenia vo výške jednej dvanástiny príspevku na mandát za každý aj                                                 začatý kalendárny mesiac. Ak strana bola po vyplatení príspevku na mandát zrušená,                                                 právny nástupca strany alebo likvidátor je povinný časť tohto príspevku pripadajúcu na                                                 obdobie po zrušení strany vrátiť do štátneho rozpočtu najneskôr do 14 dní od zrušenia                                                 strany

                        - obmedzenie použitia príspevkov - príspevky zo štátneho rozpočtu podľa § 25 nemôže strana použiť na

                                a) pôžičky a úvery fyzickým osobám alebo právnickým osobám

                                b) zmluvy o tichom spoločenstve

                                c) podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom

                                d) ručenie za záväzky fyzických osôb alebo právnických osôb

                                e) darovanie

                                f) úhradu pokút a iných peňažných sankcií

                        - financovanie volebnej kampane

                                - strana je povinná viesť v účtovníctve osobitnú analytickú evidenciu nákladov na účely volieb do                                 NR SR

                                - strana je povinná vyhotovovať predbežnú správu o nákladoch na voľby a záverečnú správu o                                         nákladoch na voľby

                                - predbežnú správu vyhotovuje strana za obdobie začínajúce sa dňom vyhlásenia volieb a                                         končiace sa 30 dní pred začatím volieb. Predbežnú správu predkladá strana ministerstvu financií                                 najneskôr 21 dní pred začatím volieb v listinnej a v elektronickej podobe. Predbežná správa                                         strany je verejná okrem rodného čísla darcu a možno do nej nahliadnuť, robiť z nej výpis, odpis                                         alebo kópiu na ministerstve financií. Predbežnú správu strany zverejní ministerstvo financií do                                         siedmich dní od jej doručenia na svojej internetovej stránke a bude prístupná verejnosti až do                                         zverejnenia záverečnej správy podľa odseku 4

                                - záverečnú správu vyhotovuje strana za obdobie začínajúce sa dňom vyhlásenia volieb a                                         končiace sa dňom volieb. Záverečnú správu predkladá strana ministerstvu financií do 30 dní odo                                 dňa konania volieb v listinnej a v elektronickej podobe. Záverečná správa strany je verejná okrem                                 rodného čísla darcu a možno do nej nahliadnuť, robiť z nej výpis, odpis alebo kópiu na                                                 ministerstve financií. Záverečnú správu strany zverejní ministerstvo financií do 30 dní od jej                                         doručenia na obdobie šiestich mesiacov na svojej internetovej stránke

                                - predbežná správa a záverečná správa obsahuje

                                        a) prehľad nákladov na úhradu predvolebných prieskumov a volebných prieskumov                                                 verejnej mienky

                                        b) prehľad nákladov na úhradu platenej inzercie alebo reklamy v periodickej tlači

                                        c) prehľad nákladov na vysielanie politickej reklamy podľa osobitného predpisu

                                        d) prehľad nákladov na úhradu volebných plagátov a iných nosičov informácií                                                         umiestnených na miestach vyhradených obcou podľa osobitného predpisu

                                        e) prehľad cestovných výdavkov členov politických strán pri volebnej kampani a prehľad                                         cestovných náhrad zamestnancov strany pri volebnej kampani

                                        f) prehľad všetkých ostatných nákladov strany na propagáciu jej činnosti a programu

                                        g) prehľad o príjmoch strany podľa § 22 ods. 1 písm. b) a h) prijatých v období, za ktoré                                         sa vyhotovuje predbežná správa a záverečná správa,

                                        h) osobitnú evidenciu o príjmoch z pôžičiek a úverov podľa § 22 ods. 2 a osobitnú                                                 evidenciu darov a iných bezodplatných plnení podľa § 22 ods. 3 prijatých v období, za                                                 ktoré sa vyhotovuje predbežná správa a záverečná správa

                                - rozhodujúcim pre zahrnutie nákladov podľa odseku 5 písm. a) až f) do predbežnej správy alebo                                 záverečnej správy je deň uskutočnenia prieskumu verejnej mienky, deň uskutočnenia reklamnej                                 alebo propagačnej akcie

                                - ak predbežná správa alebo záverečná správa neobsahuje všetky údaje alebo ak údaje nie sú                                         úplné, vyzve ministerstvo financií stranu, aby najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy odstránila                                 nedostatky

- delenie politických strán a politických hnutí z hľadiska štátneho práva

        - organizačné kritérium        - centralizované - riadené z jedného centra (typické pre kontinentálnu Európu)

                                - decentralizované - aktívny politický život prebieha na miestnej úrovni (strana nemá predsedu,                                         ústredné orgány, členstvo, je vyjadrením subjektívneho vzťahu subjektu k strane, typické pre                                         USA)

        - podľa obsahu ich činnosti vo vzťahu k štátnemu zriadeniu

                - revolučné          - snaha zmeniť štátne zriadenie

                - reformistické        - zachovať politický systém, ale vylepšiť ho reformami, hlavne sociálnymi, sociálnodemokratické                                 PS; konzervovať existujúci statu quo - kresťanskodemokratické PS

                - konzervatívne        - zachovať všetko ako je

                - reakčné        - vrátiť starý systém, aj komunistické strany

        - podľa politického programu

                - liberálne

                - ekologické

                - sociálnodemokratické

                - kresťanskodemokratické

                - krajná ľavica - komunisti

                - umiernená ľavica - sociálnodemokratické PS

                - strany stredu - liberálne

                - umiernené pravicové - konzervatívne PS

                - krajná pravica - neofašitické

        - podľa členskej základne        

                - masové (SMER)

                - usilujúce sa o sympatizantov (KDH)

        - členenie podľa politického systému podľa počtu a ich významu

                - systém jednej PS         - nedemokratický systém

                - systém dvoch PS        - existuje pluralita PS, ale reálny význam majú len 2 PS (USA, VB)

                - systém viac PS                - v parlamente zasadá viac ako 2 strany (SR)

- funkcie                - formovania a prezentácie záujmov veľkých spoločenských skupín - politická artikulácia

                - tvorba politických doktrín a programov

                - účasti na konštituovaní politických a ústavných systémov

                - formovanie verejnej mienky - negatívne aj pozitívne

                - príprava politickej elity pre štátny aparát

- pojem prahová (uzatváracia) klauzula - počet hlasov potrebný získať jednou stranou alebo hnutím na získanie mandátov v NR SR