Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Právnická fakulta / Štátne právo

statne_pravo_-_vsetky_prednaska.doc (statne_pravo_-_vsetky_prednaska.doc)

Štátne právo

Štátne právo je súčasť verejného práva. Právna veda štátne právo vymedzuje ako súbor právnych noriem  oprávňujúcich  a zaväzujúcich  štát alebo nositeľov verejnej moci a ich orgány. Ako právne odvetvie reguluje určitú časť spoločenských vzťahov, tvoriacich predmet verejného práva. Ide vždy o vzťahy, ktoré súvisia s organizáciou a fungovaním štátnej moci vo vnútri štátu, vrátané úpravy vzťahov medzi štátom a občanmi.

Spolčenské vzťahy, ktoré sú predmetom štátneho práva možno rozdeliť do  niekoľkých skupín:

1. spoločenské vzťahy vyjadrujúce povahu štátu a štátnej moci. Do tejto skupiny zaraďujeme aj spoločenské vzťahy, ktoré nachádzajú vyjadrenie v princípoch moderného konštitucionalizmu, a takisto aj vzťahy súvisiace s realizáciou funkcií ústavy.
2. spoločenské vzťahy, ktoré vyjadrujú a charakterizujú formy realizácie štátnej moci a jej organizáciu. V konkrétnej podobe, kde napríklad vzťahy vznikajúce pri realizácii referenda, pri voľbách, vzťahy, ktoré súvisia s uskutočňovaním poslaneckého mandátu ...
3. spoločenské vzťahy, vyjadrujúce vzťah štátnej moci k jednotlivcovi. Ide o kľúčovú oblasť predmetu štátneho práva a jej jadrom alebo stredobodom je inštitút základných práv a slobôd. Do tejto skupiny by sme mohli zaradiť problematiku štáatneho občianstva, politických strán, záujmových združení, vzťahy vznikajúce s postavením národnostných menšín a etnických skupín.
4. vzťahy, súvisiace s pôsobením štátnej moci. Patria sem princípy zahraničnej politiky, vzťah štátu k medzinárodným spoločenstvám a pod.

Štátne právo môžeme považovať za vedúce  odvetvie v systéme práva Slovenskej republiky. Táto skutočnosť je daná samotnou ústavou, ktorú považujeme za základný zákon štátu.

Pramene štátneho práva:

1. Ústava a ústavné zákony – sú základným prameňom
2. zákony  a to v takom rozsahu, v ktorom upravujú predmet štátneho práva (volebné zákony, zákon o politických stranách, zákon o štátnom občianstve, rokovací poriadok NRSR)
3. podzákonné právne normy, ale len vtedy keď upravujú predmet štátneho práva
4. rozhodnutia prezidenta SR, ktoré sa dotýkajú predmetu štátneho práva a sú publikované spôsobom ustanoveným zákonom (rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda)
5. rozhodnutia predsedu NRSR o vyhlásení volieb
6. rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sa týkajú predmetu štátneho práva
7. medzinárodné zmluvy a právne záväzné akty európskych spoločenstiev a EU s prednosťou pred zákonmi SR.

ÚSTAVA

Pojem ústava

– je to základný zákon štátu, zákon najvyššej právnej sily, ktorý upravuje základy organizácie štátu, jeho formu, štruktúru, ako aj zásady vzťahov medzi štátom a občanmi. Tento pojem zvýrazňuje bezprostredný vzťah základného zákona a existencie štátu, najmä jeho vnútornej organizácie.

Z hľadiska vzťahu ústavy k iným právnym odvetviam má takéto pojmové vymedzenie jednak formálny rozmer, ale aj materiálny rozmer.

1. Formálny rozmer = v ústave je obsiahnutá škála predpisov, ktoré sa vzťahujú k všetkým právnym odvetviam. Sú tu stanovené pravidlá pre vznik všetkých ústavných inštitúcii aj právnych predpisov.
2. Materiálny rozmer = ústavné predpisy obsahujú princípy, ktoré sa uplatňujú, vo všetkých právnych odvetviach a takisto aj hlavné inštitúty iných právnych odvetví.

Predobraz ústav nachádzame v gréckych a  rímskych vzoroch = napríklad v Solónovej ústave aténskeho mestského štátu, alebo v dekrétoch rímskych cisárov. Nemožno však hovoriť, že išlo o ústavy v dnešnom zmysle slova. V podstate mali prechodný význam a svojím obsahom neprekročili historicky vzniknuté rozdelenie štátnej moci medzi existujúce spoločenské sily zväčša upravené zmluvami, alebo dohodami.

Za ústavy v súčasnom zmysle slova nemožno  považovať ani ústavy európskych štátov, ktoré boli prijaté do druhej polovice 18.stororočia. Mali zmluvný charakter a za svoje prijatie vďačia historickej náhodilosti.

Vznik ústav v súčastnom zmysle slova je spojený so vznikom moderných štátov  to najmä v 18 storočí. Ide o obdobie buržoázno-demokratických revolúcií a buržoázia ako víťaz týchto revolúcií, potrebovala zakotviť svoju politickú a ekonomickú moc v právnom dokumente najvyššej právnej sily. Mala záujem ústavne chrániť a deklarovať také výsledky revolúcie, akými sú sloboda, rovnoprávnosť, demokracia ...

Za ústavný vzor považujeme ústavu USA r.1787 a ústavu Francúzska r. 1791. Základom amerického ústavného   vzoru je ústava Virginie z r. 1776.

Spoločné znaky ústav USA a Francúzska

1. obidva dokumenty vychádzajú z ponímania ústavy ako základného zákona najvyššej právnej sily.
2. Obidva dokumenty boli prijaté legitimními zástupcami ľudu.

1. Francúzska ústava =  ústavodarným zhromaždením.
2. Americká ústava = zvolenými zástupcami jednotlivých štátov únie.  

1. V USA boli základne práva a slobody upravené v Listine práv a vo Francúzsku boli upravené dokumente Všeobecná deklarácia práv človeka a občana.
2. Obidva dokumenty sú dodnes súčasťou ústavných poriadkov v oboch  ústavách. Listina práv a slobôd tvorí prvých 10 dodatkov v ústave USA.

Rozdielne znaky ústav USA a Francúzska

1. časové hľadisko

1. Francúzska ústava platila 2 roky
2. v USA ústava platí dodnes. Boli k nej prijímané dodatky a je tu aj mnoho rozhodnutí najvyšších sudcov USA.

1. Americká ústava dala základ pre rozvíjanie prezidentského systému = prezidentská forma vlády == silný prezident.
2. Francúzska ústava fixovala parlamentnú vládnu formu v monarchistickej podobe.
3. Z hľadiska historického vývoja rozlišujeme Tri generácie ústav  

1.   1. generácia = patria sem :

1. ústava USA  1787
2. ústava Francúzska  1791
3. ústava Nórska 1814
4. ústavu Švajčiarska  1874

                  - ústavy 1.generácie sa sústreďujú  na organizačné problémy štátu a menej na  

        postavenie jednotlivca.

2.   2. generácia – ústavy boli prijímané po 1.svetovej vojne

1. ústava Rakúska 1920
2. ústava Československa 1920
3. ústava Poľska 1921

- tieto ústavy začínajú vnímať občana ako aktívneho účastníka  verejného života a na rozdiel od ústav 1.generácie sa tu stretávame aj s politickými právami  = volebné právo, združovacie právo, zhromažďovacie právo.

3.   3. generácia – ústavy boli prijímané po 2. svetovej vojne a reagujú na to, čo priniesol fašizmus, volajú po mierovej zahraničnej politike, aby sa spory medzi štátmi riešili mierovou cestou bez použitia sily a hrozby násilia. Patria sem :

1. ústava Francúzska 1946
2. ústava Talianska 1947
3. ústava Nemecka 1949.

- Nemci sa prihlásili zákonom zákonov  k demokratickým tradíciám  Nemecka spred obdobia fašizmu.  

- v 3. generácii sa stretávame prvýkrát aj  s hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi právami = 1.pilier .

- zakotvujú princíp právneho demokratického a sociálneho štátu = je to 2. pilier  základného zákona v Nemecku.

KLASIFIKÁCIA ÚSTAV

1. Písané ústavy a nepísané ústavy

Písaná ústava je ústava, ktorá tvorí jeden alebo viac na seba nadväzujúcich právnych aktov. Tieto právne akty na seba nadväzujú časovo, logicky a obsahovo.

Nepísaná ústava netvorí jeden systematicky spracovaný  právny akt = to znamená, že pozostáva z právnych aktov, ktoré časovo logicky a obsahovo na seba nenadväzujú, typickým príkladom nepísanej ústavy je ústava Veľke Británie.

2. tuhé = rigidné ústavy  a pružné = flexibilné ústavy

Tuhé ústavy - ich prijatie a zmeny si vyžadujú osobitný zákonodarný proces s osobitným spôsobom hlasovania

Pružné ústavy - prijímajú a menia sa rovnakou zákonodarnou procedúrou ako obyčajné zákony

3. právne a faktické ústavy

Právne ústavy - ich zmeny a doplnky sa vykonávajú spôsobom právne upraveným z pravidla v samotných ústavách

Faktické ústavy - vznikajú popri platných ústavách tak, že sa prijímajú obyčajné zákony, ktoré fakticky menia ústavu, zostávajú však v platnosti a štátne orgány a občania podľa nich konajú. Vzniku faktických ústav napomáha interpretácia - výklad ústav štátnymi orgánmi.

4. Ústavy v materiálnom zmysle a vo formálnom zmysle

Ústava v materiálnom zmysle - súhrn pravidiel, zákonov v niektorých štátoch ako aj ústavných obyčají a súdnych rozhodnutí vymedzujúcich poriadok vytvárania vzájomného vzťahu ako aj základné princípy činností a kompetencie štátnych orgánov, formy štátneho zriadenia, ekonomické základy štátu, práva a slobody občanov, ako aj mechanizmus fungovania štátnej moci.

Ústava vo formálnom zmysle - pre ňu je určujúce splnenie určitých formálnych znakov :

1. označenie - základný zákon, ústava, ústavná listina a podobne
2. písomná forma
3. osobitný spôsob schvaľovania

5. reálne ústavy a fiktívne ústavy

Reálna ústava - jej obsah sa prekrýva so skutočnosťou (zodpovedá skutočnosti)

Fiktívna ústava - jej obsah nezodpovedá reálnemu životu v štáte a v spoločnosti

6. pôvodné ústavy a prenesené ústavy

Pôvodné ústavy - v gramatickomzmysle slova je pôvodnou každá ústava.                            V štátoprávnom zmysle slova sú to ústavy z ktorých sa opisuje.

Prenesené ústavy - vznikajú vtedy, keď sa platnosť nejakej ústavy prenesie na nové územie / napr. keď došlo k zjednoteniu Nemecka platnosť bývalej ústavy sa preniesla aj na NDR/

7. oktrojované ústavy,  revolučné  ústavy a dohodnuté ústavy

Oktrojované ústavy - ústavu dáva spoločnosti panovník alebo iný držiteľ moci z titulu svojej autority

Dohodnuté ústavy - sú výsledkom dohody – konzensu -  rozhodujúcich spoločenských síl. Tieto ústavy majú najväčšiu šancu pokiaľ ide o ich trvanie

Revolučné ústavy - zakotvujú politické a ekonomické záujmy jednej z rozhodujúcich spoločenských síl

8. unitaristické ústavy  a federatívne ústavy

- rozlišujeme z  hľadiska štátneho zriadenia

9. monarchistické  ústavy a republikánske ústavy

- rozlišujeme z  hľadiska formy vlády

ÚSTAVA   SR

Ústava SR je ústavou v materiálnom zmysle slova, vychádza z princípov moderného konštitucionalizmu ako je napríklad:

10. princíp demokracie,
11. princíp právneho štátu
12. princíp deľby moci atď...

Tieto princípy moderného konštitucionalizmu sa premietajú do jednotlivých ustanovení ústavy pri konštruovaní vzťahov medzi najvyššími štátnymi orgánmi vrátane spôsobu ich tvorby, pri ustanovení vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho časťami a tak isto aj do mechanizmu fungovania štátnej moci.

Pokiaľ vnímame ústavu SR ako ústavu v materiálnom zmysle slova máme na mysli  nielen pôvodný text ústavy a ústavných zákonov, ktoré ju menia a dopĺňajú, ale aj zákony,  ktoré napomáhajú jej realizácii.

Ústava SR je ústavou ako aj v materiálnom zmysle je ústavou aj vo formálnom zmysle.

Spĺňa označenie - ústava, písomnú formu, ústavodarnú formu prijímania.

Rozdiely medzi ústavodarným a zákonodarným procesom sa môžu dotknúť štyroch oblastí:

1. okruh subjektov, ktoré majú ústavodarnú iniciatívu
2. spôsob prerokovania takéhoto návrhu / ak by sme aplikovali na SR je totožný/
3. orgán, ktorý je oprávnený schváliť návrh / NRSR je jediný ústavodarný a zákonodarný orgán/
4. je požadovaná väčšina pre schválenie návrhu /v podmienkach SR sa vyžaduje na zmenu ústavy, ústavného zákona trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov/

Ústava SR je taktiež ústavou právnou, potvrdzuje to niekoľko skutočností - zakotvuje demokratické ústavné zriadenie, mení a dopĺňa sa spôsobom, ktorý sama zakotvuje, konštituuje ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje o súlade právnych predpisov ako aj o neplatnosti právnych predpisov, taktiež podáva výklad ústavy a výklad ústavných zákonov a tento výklad je všeobecne záväzný.

Naša ústava je ústavou reálnou – jej obsah sa prekrýva so skutočnosťou.

Naša ústava je ústavou dohodnutou – príprava,  schválenie ústavy boli výsledkom dohody - kompromisu rozhodujúcich politických síl – to znamená, že je výsledkom dohody medzi jednotlivými koaličnými a opozičnými politickými stranami.

Ďalej je ústavou pôvodnou v gramatickom zmysle slova a v určitom zmysle je pôvodnou aj v štátoprávnom zmysle slova nakoľko upravuje konkrétne spoločenské pomery, ktoré charakterizujú život v našej krajine.  (či sa naša ústava stane pôvodnou v štátoprávnom zmysle slova – či sa bude z nej opisovať – sa nevie...)

Ústava SR je tiež ústavou písanou, rigidnou - na jej zmenu sa vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov zo všetkých hlasov, to znamená že je nevyhnutný kompromis medzi koalíciou a opozíciou. Ústava SR je republikánskou ústavou. Ústava SR je tiež ústavou unitárneho štátu.

Funkcie ústavy

5 funkcii:

1. právna funkcia

- právnu funkciu možno vnímať v 2 zmysloch :

1. formálny zmysel = ústava je najvyšší zákon, ktorému by žiadny iný právny predpis nemal odporovať.    
2. obsahové poňatie:

1. ústava SR upravuje základné spoločenské vzťahy vyjadrujúce povahu slovenského štátu, upravuje vzťahy, čo je to demokracia, pluralitný systém, čo je to právny štát, politický systém a režim. Ústava upravuje fundamentálne vzťahy
2. naša ústava upravuje pravidlá pre pokojné fungovanie spoločnosti (voľby sú jej jediný legitímny spôsob získania moci, nezávislosť sudov a sudcov, ochrana ústavnosti, a pod.)
3. ústava vytvára spoločenskú jednotu, a to tým, že platí pre všetkých občanov a  zároveň zaväzuje všetky orgány, inštitúcie, samosprávy... ktorí sú povinní sa podľa nej správať. Ak vznikne nejaký  konflikt mal by sa riešiť na báze ústavy.
4. Súvisí s legitimitou moci, iba ta moc je legitímna, ktorá odvádza svoju pozíciu od ústavy.  
5. Právna funkcia sa prejavuje aj v špecifickej pozícii ústavných noriem

Podľa obsahu sa ústavné normy delia na tri skupiny :

1. 1, ústavná  norma = všeobecný princíp: (1.hlava – článok 1,2 odsek 1,2,3)

1. 2, ústavné  normy, ktoré stanovujú práva a povinnosti pre subjekty : (2.hlava – základné ľudské práva a slobody)

1. 3, ustavné normy = normy zriaďujúce, alebo konštitutívne (4,5,6,7, hlava)

Každá právna norma má hypotézu, dispozíciu a sankciu. (Niektoré právne normy neobsahujú všetky 3. Prezident skladá po zvolení sľub, ním sa dostáva do výkonu funkcie, ak by sľub nevykonal, nemohol by nastupiť do výkonu svojej funkcie. – obsahuje to aj hypotézu, dispozíciu aj sankciu. Nemôže byť sľub s výhradou)

1. stabilizačná funkcia

– smeruje, aby vzťahy ukotvené v ústave budú platiť mnoho rokov - dlhodobo. Slovenská ústava nemá výslovné ustanovenie, smerujúce k jej stabilite, s akým sa stretávame v niektorých iných ústavách (nemecká ústava, francúzska ústava)

Francúzsko : 5 republík = = 3. ústava zakazuje, aby sa menila republikánska forma vlády

Nemecko : ústava obsahuje klauzulu večnosti, podľa ktorej ústau nemožmo zrušiť, zmeniť, obmedziť dôstojnosť ľudských práv.

Určitú výnimku predstavuje ustanovenie článok 12 odsek 1 hovoriaci o nezrušiteľnosti práv (no nie je to na takej úrovni ako napr. v Nemecku, alebo vo Francúzsku). Aj naša ústava má články smerujúce k stabilita :

2. článok 84 odsek 4
3. článok 152 odsek 4
4. článok 128

K stabilite ústavy smerujú tieto skutočnosti

1. ústava sa prijíma tzv. kvalifikovanou väčšinou (90 poslancov) = t.j. za ústavou stoja koaličné aj opozičné sily.
2. Ústavné  normy sa vyznačujú určitým stupňom abstraktnosti – t.j. sú abstraktné (čím abstraktnejšia politická norma, tým nepravdepodobnejšia zmena ústavy)
3. Ústava by mala byt výsledkom rozumovej špičky národa. Ústavu prijímajú politici. Na tvorbe ústavy by sa mali podieľať ľudia, ktorý ústavnému systému a právu rozumejú, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, každý štát angažuje najlepších, aby zostavili ústavu, ktorá dlho pretrvá)
4. K stabilite ústavy napomáha činnosť ústavného súdu. ak je vec sporná, ústavný súd vykladá ústavu v prípade konfliktu a zlej interpretácie ústavy.

2. dynamická funkcia

- základ je, že žiadne dielo nie je dokonalé, vždy je čo zmeniť.

- Článok  84 odsek 4

Rozoznávame 2 druhy štátov :

1. štáty, v ktorých sa mení ústava každých 5 rokov – sú skôr výnimkou
2. štáty, v ktorých dochádza k zmene ústavy iba ak to je potrebné. Takýmto štátom je aj Slovenská republika.

- Ústava sa mení ústavnými zákonmi. Ústava SR sa mení keď je to potrebné:

1. objektívne : poznatky vedy a techniky (hlavným dôvodom na SR je zmena ústavy kvôli vstupu do EÚ)
2. subjektívne: riešenie tzv. patových situácií( na SR, pri odchode prezidenta Kováča takmer rok nevedelo Slovensko zvoliť nástupcu, pretože prezidenta volila 3/5 väčšina parlamentu. Následkom tohto sa ústava zmenila a zaviedla sa priama voľba – občan)

3. politická funkcia

(častá diskusia, či ústava má byť ústava politická, či apolitická)  

1. spočíva v tom, že ústava stanovuje kritéria pre fungovanie politickej moci v štáte

1. pre jej získanie

1. pre jej uplatňovanie

1. i pre jej zmenu

2. ústava chráni politickú menšinu, bez toho, aby o nej výslovné hovorila
3. ústava zakotvuje rovnakú pozíciu politických strán (článok 31)

4. kultúrna funkcia

- v SR ústave nie je ani zmienka o kultúrnej funkcii, pri tom každá ústava tuto funkciu má. Na kultúrnu funkciu ústavy upozorňuje preambula, kde sa dozvieme, odkiaľ slovenský národ pochádza, kde sa nachádza, a kam smeruje.

Kultúrna funkcia má dvojaký rozmer:

1. ústava a občan : občan by mal poznať ústavu, mal by ju rešpektovať a byť  na ňu hrdý. Ústava - chrám právneho poriadku
2. Ústava a inštitúcie osobitne politické  strany: ústava musí vždy pôsobiť ako interpretačné pravidlo.  

Princípy slovenského konštitucionalizmu

1. Princíp demokracie

- je zakotvený v 1. článku, v súvislosti s princípom demokratická ústava vníma občana v dvojakom zmysle

1. Občana ako zdroj moci, tj. moc konštitutívna, to znamená, že občania priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov prijímajú ústavu, (je to vyjadrené v preambule, a článok 2 odsek 1)
2. Občania ako vykonávatelia moci, moc konštituovaná, to znamená občania vykonávajú moc priamo(prostredníctvom referenda), alebo prostredníctvom volených zástupcov (napríklad NR SR, alebo zástupcovia VUC) ( článok 2 odsek 1, článok 30 od 1, od článku 93-100).

Dominantnou formou ja v našich podmienkach zastupiteľská demokracia, ktorá je vybudovaná v dvoch pilieroch.

1. Jediný legitímny spôsob vzniku národnej rady sú voľby
2. Reprezentatívny mandát, tj. článok 73 od 2 v spojení s článkom 75.

                     Princíp demokracie podporujú aj niektoré iné ustanovenia ústavy, možnosť  

                     navrhovať petíciou kandidátov na prezidenta a možnosť odvolať prezidenta  

                     ľudovým hlasovaním.

1. Princíp pluralizmu článok 1 a článok 31, články ústavy o politických právach, faktickým prejavom princípu pluralizmu je zloženie NR SR, ktorá pozostáva z koaličných a opozičných síl. Druhým  prejavom je ochrana politickej menšiny, i keď ju ústava nedefinuje (ústava hovorí o 1/5 poslancov, ktorá môže iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, 1/5 môže iniciovať vyslovenie nedôvery vláde, alebo jej členovi, ak 1/5 požiada alebo vysloví nedôveru voči členovi vlády, predseda NR SR musí reagovať začlenením vyhlásenia do programu, 1/5 poslancov môže podať návrh na ústavný súd), ochranou menšiny je aj keď sa niektoré rozhodnutia musia prijať 3/5 väčšinou.
2. Princíp zabezpečenia a ochrany ľudských a občianskych práv, hlava druhá,

1. Katalóg základných práv a slobôd, ktoré obsahuje naša ústava je zrovnateľný s ktoroukoľvek demokratickou krajinou vo svete.
2. Idea prirodzených práv, človek sa s určitými právami už narodí.
3. Kritérium spravodlivosti štátu, vychádzajúce z odklonu od formálneho právneho štátu k materiálnemu právnemu štátu.
4. Základne práva a slobody sú doménou jednotlivca, štát musí vymedziť seba, kedy môže do nášho súkromia vstúpiť.
5. Väčšina ustanovení ma charakter bezprostredne platného práva, väčšina práv sa vyvodzuje priamo z ústavy.

1. Princíp právneho štátu: koncentrovanie princípu právneho štátu, článok 1, článok 2 odsek2,3.  aby ustanovenia v o právnom štáte mohli platiť, je potrebné rešpektovať dve veci:

1. Právny štát musí fungovať v rovine tvorby práva,
2. Právny štát musí fungovať v rovine realizácie práva

                  Právny štát funguje vtedy, keď moc zákonodarná je viazaná ústavou a moc  

                  výkonná a súdna je viazaná aj ústavou aj zákonom.

2. Princíp deľby moci a republikánskeho parlamentarizmu:  princíp deľby moci (montesqueue), princíp deľby moci je v ústave vyjadrený iba fakticky v názvoch 5,6,7 hlavy. Je dôležité, aby moci boli oddelené, ale tiež majú jednotlivé zložky moci proti sebe určité brzdy a protiváhy.

PARLAMENTNA VLADNA FORMA :

1. Vlada sa tvorí na základe výsledkov volieb do NR SR
2. Vlada je politicky zodpovedá parlamentu, ktorý jej môže vysloviť nedôveru
3. V procese zákonodarstva NR SR a vláda spolupracujú,
4. Prezident republiky je skôr symbolom statnosti, ako reálnym fenoménom moci, jeho postavenie je ústavne slabé, v našich podmienkach prezident neplní ani klasickú funkciu arbitra medzi mocou zákonodarnou a výkonnou.

3. Princíp unitárneho štátu:  podľa formy štátneho zriadenia, hovorí o ňom článok 3 odsek1, kde sa hovorí, že územie SR je jednotne a nedeliteľné.

1. Slovensko sa delí len administratívno-teritoriálne jednotky ( obec, obvod, okres, kraj) alebo uzemno-samosprávne (obec VUC)
2. Na SR existuje len jediná sústava najvyšších štátnych organov, pričom tieto organy majú všeobecnú a výlučnú kompetenciu, ich rozhodnutia sa vzťahujú na cele územie SR a na všetky subjekty práva ( okrem prípadov tzv. výhrady zákona)
3. Princíp územnej samosprávy: obciam môže povinnosť ukladať len zákon
4. Štát ma len jedno štátne občianstvo a statne symboly
5. Existuje jeden právny poriadok, na ktorý nadväzuje jediná sústava sudov a jeden ústavný sud.
6. Iba SR môže byt subjektom medzinárodného práva, ma pravo medzinárodného komercia ( iba SR môže uzatvárať medzinárodné zmluvy, byť členom severoatlantických štruktúr)

Štátne   občianstvo

Štátne občianstvo

- je vzťah určitej  fyzickej osoby k určitému štátu, zo vzťahu vyplývajú určité práva a povinnosti.

Znaky štátneho občianstva :

1. úprava štátneho občianstva je záležitosťou štátu, ktorý si to upravuje sám, je to doména vnútroštátneho poriadku
2. Pre štátne občianstvo je typická určitá stabilita a trvanlivosť/trvalosť, pričom má stabilita časový alebo územný charakter.
3. Spôsob nadobudania štátneho občianstva - Dva systémy vo svete, ktoré sa používajú -  = ius sangvinis =  princip krvi  - je starší princíp, jeho základ bol  položený ešte v starom Ríme, prebrala ho značna časť Európy, značne ho oživil Napolenov kódex = aké štátne občianstvo majú rodičia, také má aj dieťa.

= ius soli =  princíp uzemný - základ v období nevoľníctva, princíp vychádza z faktu, že nie je doležité, kto sú moji rodičia, ale územie, kde som sa narodil, nadobúdam občianstvo územia - v krajinách, ktoré sa osídľovali

= Kombináciou nastal problém, že buď došlo k situácii pri strete týchto dvoch princípov, že novorodenec nemal občianstvo ani jedného, stával sa bez občianstva = apolit. V opačnom pripade hovorime o bipolitoch.

1. Výlučnosť štátneho občianstva – spočiva v tom, že občan sa vo vzťahu k štátu, ktorého je občanom, nemôže dovolávať občianstva iného štátu = vo vzťahu k jednému štátu nemôže byť zároveň občan aj cudzinec.
2. Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho voli (zakotvené v ústave), do 1989 bolo u nás možné odobrať štátne občianstvo ako sankciu
3. Liberálnosť štátneho občianstva - spočíva v tom, že v dnešných demokratických štátoch, pribúdajú v ústavách také práva a slobody, ktoré sa neviažu na štátne občianstvo

Štátne občianstvo SR

Právna úprava - v ústave len jedna veta, zákon o štátnom občianstve 40/1993.

Spôsoby nadobudania štátneho občianstva:

1. hromadné = súvisia so vznikom SR

1. nadobudnutie štátneho občianstva určením - vsetci, ktorí ku dňu        31.12.1992 boli občanmi ČSFR a mali slovenské štátne občianstvo
2. voľba (opcia),voľbou mohli nadobudnúť štátne občianstvo tí, ktorí ku dňu 31.12.1992 boli občanmi ČSFR, ale nemali slovenské  štátne občianstvo, tieto osoby si mohli počas jednoročnej doby do 31.12.1993 slovenské občianstvo zvoliť. Išlo o lehotu prekluzívnu a voľba štátneho občianstva sa realizovala vyhlásenim na príslušnom okresnom úrade (nedalo sa ju predĺžiť).

2. Nadobudanie štátneho občianstva maloletými deťmi - plati zásada, že maloleté dieťa nasleduje štátne občianstvo svojich rodičov

1. 1. situácia - len jeden rodič =jedno občianstvo
2. 2. situácia – jeden rodič má iné občianstvo ako ten druhý, rodičia sa musia dohodnúť, ak sa nedohodnú, na návrh jedného z nich rozhodne súd.
3. 3.situácia – ak su rodičia rozvedený, dieťa nasleduje občianstvo toho rodiča, ktorému bolo zverené do opatery

Slovenská  právna úprava kombinuje princip pokrvný a územný.

3. Dieťa získava štátne občianstvo narodenim:

1. 1.dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR        
2. 2. dieťa, ktoré sa narodilo na území SR a rodičia sú bez štátnej príslušnosti         
3. 3. dieťa sa narodí na uzemí SR, rodičia sú cudzí štátni príslušnici, ale dieťa nenadobúda štátne občianstvo ani po jednom z nich.

4. ďalej je možné nadobudnúť štátne občianstvo osvojením - musí ísť o osvojenie nezrušiteľné, osvojene dieťa nemá iné štátne občianstvo.

5. nadobudnutie štátneho občianstva nálezom – ak sa nájde dieťa

6. nadobudnutie štátneho občianstva udelením - platia skutočnosti: - na základe žiadosti, ktorú možno podať na :   1. na krajskom úrade

                                                                2. na diplomatickej misii

                                                                3. na konzuláte SR

        - žiadosť sa podáva osobne, pre kladné vybavenie musia byť splnené najmä tieto podmienky :

1. osoba,  o ktorú ide, nie je občanom SR
2. aspoň 5 rokov žije nepretržite na území SR a v základnom rozsahu ovláda slovenský jazyk (rozumie otázke a vie na ňu slovensky odpovedat).
3. za posledných 5 rokov nebol žiadateľ odsúdený za úmyslený trestný čin
4. nebol žiadateľovi uložený súdom trest vyhostenia(možno uložiť inému než občanovi SR)
5. proti žiadateľovi nie je vedené trestné stíhanie
6. voči žiadateľovi nie je vedené vydavacie konanie(napr. medzinárodný zatykač)
7. podmienok je viac .... atď.

Bez ohľadu na splnenie týchto všeobecných požiadaviek môže byť udelené žiadateľovi, ktorý má na SR povolený pobyt udelené občianstvo napriklad v týchto pripadoch:

1. žiadateľovi, ktorý uzavrel manželstvo s občanom SR a žije s ním na SR v domácnosti aspoň tri roky
2. ak ide o zahraničného - aspon dva roky
3. ak ide o žiadateľa, ktorý sa zaslužil o prínos pre SR v oblasti ekonomickej, technickej a podobne.

Ministerstvo vnútra udeľuje štátne občianstvo.

Listina o udeleništátneho občianstva : odovzdáva krajský úrad, diplomatická misia, alebo konzulárny úrad.

Žadateľ je povinny zložiť sľub štátneho občianstva.

Sľub neskladajú deti mladšie ako 14 rokov, za nich to skladajú rodičia. Potom osoby, ktorým to neumožňuje zdravotný stav. Osoby, ktoré sú pozbavené svojprávnosti.

Novú žiadosť o udeleni štátneho občianstva možno podať rok po zamietnuti predchádzajúcej  žiadosti.

Strata štátneho občianstva:

1. prepustenie zo štátneho zväzku na žiadosť občana. Podáva sa na tých istých institúciach ako žiadosť o udelenie. Žiadosť sa podáva osobne. Ak žiadosť podávajú manželia, každý z manželov ju podáva samostatne. A každá sa posudzuje samostatne.

Zo štátneho zväzku možno prepustiť hlavne osobu:

1. ktorá preukáže, že má občianstvo iného štátu, alebo praukáže prisľub udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku. Na prospech žiadatela sú napr takéto okolnosti – uzavretie manželstva s cudzim štátnym prislušnikom -žiadatel nasleduje deti, ktoré žijú v cudzine.

Okolnosti braniace prepusteniu:

2. trestnoprávna linia: trestne stíhani, výkon trestu, nevykonaný trest uložený súdom
3. ekonomická  linia: nedoplatky na daniach a verejnych dávkach.

 Prepustenie zoštátneho  zväzku realizuje krajský úrad a listina sa doručuje poštou.

Štátne občianstvo je rovnaké na bez ohľadu na to, aký má pôvod.

Zakladne prava a slobody

Ustavna koncepcia zákaldých práv a slobôd. Charakterizuju ju znaky:

1. prirodzeno pravne ponatie zakladnych prav a slobod (cl12od1-to z esu ludia slobodny znamena, ze zakladom nasej spolocnosti a zmysloj jej fungovania je slobodny jedinec=clovek, ludia su rovny v dostojnosti a pravach-absolutna rovnost=t.j. ludia su rovny pretoze su ludmi- v zmysle tejto rovnosti su vsetky tieto prava a slobody v našej neodnatelen, nezrusitelne, nescudzitelne a nepremlcatelne. Clanok 12odsek 2 hovori o tzv relativnej rovnosti, to jest, rovnake prava su adresovane nerovnakym ludom-ide o rovnost možností.         Tzv specialna rovnost cl 20 ods 1, cl 30ods4, bez zvyraznenia rovnosti, by uvedene prava stratili zmysel(
2. pozitivno pravne ponatie zakladnych prav s lobod. Vychadza z toho, ze zakl pr a slob majuce charkter subj prav su vyjadrene alebo charakterizovane v ustave, ktora ma charakter subjektivneho prava. Zakla pr a slob ako subj prava su specif tym, ze ide o vztah medzi statom a obcanom, resp jednotlivcom.  Obsah zakl prav a slobod a teda aj pozicia statu ma za tychto okolnosti trojaku podobu.     A;status negativus-t.j. osobne prava, do ktorych stat nema zasahovat inak ako na zaklade zakopna a v jeho medziach                                                                           B; status pozitivus-t.j. hospodarske, socialne a kult prava pri realizacii kt sa od statu ocakava pozitivna cinnost                                                                             C. status aktivus-t.j. politicke prava, cez ktore stat zabezpecuje ucast obcanov na sprave verejnych veci.                                                      Obcan sa vo vztahu k statu,k verejnej moci moze domahat iba tych zakl prav, ktore su obsiahnute v ustave, alebo v medzinarodnych zmluvach o ludskych pravach, ktore slovensko akcepovalo a vyhlasilo v zbierke zákonov. Čl 12 ods 4 – nikomu nemoze byt na ujmu, ze sa svojich prav domaha.

Obmedzenie zakladnych prav a slobod:  mozno ich obmedzovat:

-Ukladanim povinnosti: čl 13 odsek 1, povinnosti mozno ukladat trojakym sposobom 1.povinnosti mozno ukladat zakonom, na zaklade zakona  a v jeho medziach pri zachovani zakladnych prav a slobod. Povinnosti mozno ukladat medzinarodnou zmluvou , nariadenim vlady čl 120 odsek 2 – aproximačné nariadenie

-urcovanim medzí : medze mozno urcit iba zakonom, a len z dovodov, ktore su uvedene v ustave. – vseobecne čl.13 odsek 2-4

               - špeciálne (pozri ustanovenia o jednotlivých právach v ústave)

Navrhovanie kandidátov

1. Parlamentné voľby

- kandidáta navrhujú politické strany podľa kandidátnych listín. Musia spĺňať 2 podmienky :

1. Tá politická strana, ktorá je riadne zaregistrovaná
2. Politická strana musí zaplatiť volebnú kauciu – do pri voľbách do NRSR = 500 000 – platí sa to na účet  Ministerstva financií, ak politická strana získa menej ako 2% voličských hlasov, peniaze prepadnú v prospech štátu, pri voľbách do Európskeho parlamentu = 50 000.

Kandidátna listina musí obsahovať :

1. Názov politickej strany, jej skratka
2. Identifikačné znaky  kandidátov = meno priezvisko, vek, povolanie
3. Potvrdenie o zaplatení kaucie
4. Podpis štatutárneho  orgánu politickej strany

         Ku každej kandidátke sa pripojí vyhlásenie každého kandidáta o tom, že:

1. S kandidatúrou súhlasí
2. Nekandiduje za inú politickú stranu
3. Nie sú mu známe prekážky voliteľnosti

Pr. : ak by Nemec chcel zastupovať SR musel by prehlásiť, že má nemeckú národnosť, ale trvalý pobyt na Slovensku, že nie sú žiadne prekážky, aby vo svojej krajine – Nemecku, aby nemohol  zastupovať tú krajinu....

Kandidátne listiny postupujú politické strany Ústrednej volebnej komisii, táto ich  preskúma a rozhodne o ich registrácii, alebo registráciu odmietne. V prípade odmietnutia má každá politická strana potom právo o zmenu rozhodnutia Ústrednej volebnej komisii, a o tejto zmene rozhodne Najvyšší súd, ktorý rozhodne o tomto návrhu do 5 dní = jedine  v tomto prípade je limit, v akom čase musí rozhodnúť daný prípad Najvyšší súd

2. Prezidentské voľby

- na zvolenie prezidenta sú potrebné 3 podmienky :

1. Musí byť občan SR
2. Voliteľný do NRSR
3. Musí mať najmenej 40 rokov

    Kandidátsku listinu  môžu podávať :

1. Najmenej 15 poslancov NRSR
2. Formou petície najmenej 15 000 občanov SR

- možná je aj kombinácia oboch

Návrhy sa podávajú predsedovi NR SR a on rozhodne o ich  registrácii, alebo ju odmietne. Nespokojný kandidát môže  žiadať Najvyšší súd, aby rozhodnutie NRSR zmenil. Limit pre Najvyšší súd je 5 dní.

3. Komunálne voľby

1. Obec = voľby starostu a poslancov do orgánov samosprávy

- kandidátka navrhuje politické strany, ale poznáme aj inštitút nezávislí kandidáti

Náležitosti  kandidátskej listiny, ak ju podáva politická strana :

1. Názov politickej strany
2. Identifikačné znaky kandidátov resp. kandidáta – pri voľbách starostu.
3. Označenie splnomocnenca politickej strany
4. Pripojí sa prehlásenie kandidáta o tom, že :

1. súhlasí s kandidatúrou
2. nekandiduje v inom obvode
3. nie sú mu známe prekážky voliteľnosti

Náležitosti kandidátskej listiny nezávislého kandidáta :

1. identifikácia kandidáta = meno, priezvisko, vek, povolanie
2. petícia podpísaná potrebným počtom voličov, ktorí nezávislého kandidáta   podporujú

Kandidátne listiny sa podávajú  miestnej volebnej komisii, ktorá ich preskúma  a zaregistruje, alebo  odmietne registráciu. Rozhodnutie volebnej komisii môže na žiadosť politickej strany alebo nezávislého kandidáta zmeniť  príslušný  okresný súd v lehote 3 dní.

1. VÚC

- navrhovanie je obdobné ako na úrovni obcí : politická strana alebo nezávislí kandidát

- o registrácii  kandidátskych listín rozhodne volebná komisia  samosprávneho kraja.

- proti rozhodnutiu  volebnej komisie samosprávneho kraja sa  môže  kandidát obrátiť na Okresný súd v sídle samosprávneho kraja do 3 dní.

Hlasovacie lístky, volebná kampaň, volebná komisia = naštudovať z knihy

Hlasovanie

Spoločné znaky :

1. Osobná účasť, výnimku tvoria voľby do NR SR, kde sa môže voliť poštou. Hlasovať poštou môžu 2 skupiny:

1. Tí čo sú zapísaní v osobitnom  zozname voličov
2. Občania SR, trvalo žijúci v SR, ale v čase volieb zdržiavajúci  sa v cudzine.

                - o hlasovaní poštou požiadajú obecný úrad v mieste svojho bydliska. Musí prísť najneskôr 1 deň pred voľbami.

1. preukázanie totožnosti – pri voľbách do NR SR – iba občiansky preukaz
2. možnosť požiadať iného občana pri úprave  hlasovacieho lístka – zdravotné dôvody
3. možnosť využiť pri hlasovaní  prenosnú  schránku – zdravotné dôvody, musia ju  priniesť 2 členovia volebnej komisii

Rozdielne znaky :

1. využívanie voličského preukazu – iba v parlamentných a prezidentských voľbách
2. preferenčné hlasy – pri parlamentných voľbách
3. technika úpravy hlasovacieho lístka
4. občan  s pasom – pri parlamentných a prezidentských voľbách -  trvalo je v zahraničí, v deň volieb v SR, ak ukáže pas, tak mu hlasovací lístok vydajú a môže voliť.

Prideľovanie mandátov

1. voľby do NR SR

na 1.mieste  treba zistiť, koľko hlasov  získali, pričom v uzatváracej  klauzule nárok na mandát majú , v prípade že bola na kandidátke 1 strana = 5%, koalícia 2-3 strán= 7%, koalícia 4 a viac strán = 10% platne odovzdaných hlasov. Ak nezískajú potrebné percentá sa to znižuje stále o 1% až dovtedy, kým nezostanú 2 strany s najväčším  počtom platných hlasov.

Vzorec  výpočet mandátov:

                 h

   q= –––––––– = RVČ

             m + 1

h – počet všetkých platne odovzdaných hlasov

m – počet mandátov

RVČ – republikové volebné číslo, ktoré mám dáva odpoveď, koľko hlasov treba  na získanie 1 mandátu.

  PHPS        PHPS – počet hlasov, ktoré získa konkrétna politická strana a to sa delí

––––––––

  RVČ                republikovým volebným číslom a získame počet pridelených mandátov.

Môžu nastať 2 situácie:

1. pridelí sa o 1 mandát viac a vtedy sa odpočíta ten mandát politickej strane s najnižším zostatkom delenia
2. pridelí sa o 1 mandát menej a vtedy  mandát pripadne  politickej strane s najvyšším zostatkom delenia

Preferenčné sa prideľujú  podľa kritérií, ktoré sú upravené v zákone o voľbách do NR SR §43 alebo v zákone o voľbách do Európskeho parlamentu § 34.

2. Voľby prezidenta

- nie sú povinné 2-kolové voľby

- prezidentom sa stane  ten, kto získa v 1. kole nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov. Ak nik nezíska požadovaný počet, 2.kolo volieb sa koná o 14 dní, do ktorého postúpia 2 kandidáti s najväčším počtom hlasov. V 2. kole získa mandát a stane sa prezidentom ten, kto získa väčšinu hlasov zúčastnených.

- v prípade, že je 1 kandidát = musí získať nadpolovičnú väčšinu zúčastnených, aby sa stal prezidentom.

- ak postúpia 2 kandidáti do 2.kola a jeden sa vzdá v priebehu 14 dní kandidatúry, nastupuje 3. v poradí, čo získal v 1. kole najviac hlasov.

3. Komunálne voľby

- obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo do VÚC

- mandát získavajú kandidáti s najvyšším počtom hlasov

Pr.: pri voľbách do obecného zastupiteľstva volíme 15 členov a kandiduje 25. Ak na posledných 15. mieste a 16. mieste  sú kandidáti s rovnakým počtom  hlasov, tak 15. miesto získa ten, ktorý :

a/ ak sú obidvaja s rovnakej politickej strany, tak ten, kto je na kandidátnej listine v poradí vyššie

b/ ak sú z rôznych politických strán, tak sa dosadia žrebom

Pri voľbe starostu obce, sa stane starostom ten, kto získa najviac  hlasov zúčastnených voličov. Ak získajú rovnaký počet hlasov, vyhlásia sa nové voľby.

Pr.: vo Francúzsku – prednosť má ten, kto je starší – v prípade, ak získajú rovnaký počet hlasov

Predseda samosprávneho kraja – župan

- v 1.kole sa ním stáva ten, kto  získa nadpolovičnú väčšinu zúčastnených  voličov. Ak sa tak nestane, tak sa koná 2.kolo. Do 2. kola postupujú 2 kandidáti s najväčším počtom hlasov a vyhrá ten, kto  získa viac hlasov všetkých zúčastnených voličov.

Nové voľby sa vyhlasujú v prípadoch :

1. Dôvody pri parlamentných voľbách = 1 dôvod

1. ak Ústavný súd pri voľbách do NR SR a do Európskeho parlamentu vyhlási voľby za neplatné, alebo zruší výsledok platných volieb. Do 30 dní od uverejnenia nálezu vyhlási nové voľby

2. Dôvody pri prezidentských voľbách = 2 dôvody

1. rovnaké ako pri parlamentných voľbách

2.  Ak by v 2. kole  volieb zostal iba 1 kandidát = v 1. kole by nezvolili nikoho a do 2. kola postúpia dvaja kandidáti, z čoho 1 odstúpi a taktiež odstúpia aj všetci ostatní, ktorí by nasledovali v poradí za druhým kandidátom = = zostane len 1 kandidát a predseda NRSR do 7 dní vyhlási nové voľby.

3. Dôvody pri komunálnych voľbách = 3 dôvody

1. rovnaké ako pri parlamentných a prezidentských voľbách

2. ak sa v niektorej obci  voľby podľa zákona nekonali – väčšinou zostane ten, kto bol vo funkcii predtým

3. ak sa uprázdnilo miesto poslanca zastupiteľstva /predsedu samosprávneho kraja, starostu/ a niet náhradníka

4. ak získajú kandidáti na funkciu starostu obce rovnaký počet hlasov, na funkciu predsedu samosprávneho kraja

REFERENDUM

Pojem a všeobecná charakteristika referenda

-jedna z foriem priamej demokracie, prostredníctvom ktorej občania rozhodujú o veciach, ktoré patria  zákonodarnému zboru, zastupiteľstvu územného zboru – VÚC, obecné zastupiteľstvo.

Kritériá delenia mandátov

1. Kritérium času – časové

1. Ante legem = najskôr prebehne referendum, potom rozhodne  NR SR podľa toho, ako referendum dopadne
2. Post legem = ratifikačné referendum= najskôr rozhodne NR SR, potom prebehne referendum

2. Kritérium voľby

1. Obligatórne referendum = ústavou predpísané
2. Fakultatívne referendum =  ústavou či zákonom  možné – povolené

1. Z hľadiska subjektov, ktoré referendum vyvolajú

1. Vládne = iniciuje ho jeden z najvyšších štátnych orgánov – u nás parlament, môže aj vláda, hlava štátu
2. Ľudové = koná sa na základe petície občanov – kvórum 350 000 podpisov

2. Z hľadiska územného

1. Celoštátne
2. Miestne

3. Z hľadiska  stupňa rozhodovacej právomoci

1. Rozhodovacie = alebo ako občania rozhodnú  s konečnou platnosťou
2. Konzultatívne = rozhodnutie občanov má odporúčací charakter
3. Mandátové = občania dávajú mandát orgánu verejnej moci, aby vo veci rozhodol

Zákon č. 564/ 1992- ústavná koncepcia referenda

Zákon č. 369 / 1990 –miestne referendum

4. Miestne referendum

- referendum vyhlasuje obecné zastupiteľstvo a musí sa dotýkať samosprávy obce. Referendum nemôže  obec vyhlásiť vo veci, ktoré  sú na ňu prenesené, iba veci, čo sú vo veciach  samosprávy obce.

Obligatórne referendum

1. ak ide o zlúčenie, rozdelenie, zrušenie obce, prípadne zmenu názvu obce. Na vyhlasovanie  referenda je potrebná 3/5 väčšina všetkých poslancov zastupiteľstva.
2. v prípade odvolania starostu, ak hrubo alebo  opakovane zanedbáva  povinnosti starostu, porušuje ústavu a právny poriadok.  – je potrebný súhlas  nadpolovičnej väčšiny  všetkých poslancov zastupiteľstva.  (Hrubo =  ak starosta obce urobí, podpíše zmluvu a pripraví obec o financie , ktoré ohrozia existenciu obce.
3. ak o to formou petície požiada  najmenej 30% oprávnených voličov. Takúto  petíciu musia posúdiť najmenej 3 poslanci a starosta , pokiaľ nejde o jeho odvolanie

Fakultatívne referendum

1. ak ide o odvolanie starostu, ktorý pre neprítomnosť alebo  nespôsobilosť nemôže vykonávať svoju funkciu najmenej (t.j.viac ako) 6 mesiacov – zastupiteľstvo zváži či vykonajú fakultatívne referendum alebo počkajú
2. iných otázkach samosprávy obce na základe úvahy obecného zastupiteľstva (ante legem)

Miestne referendum je platné ak sa ho zúčastní aspoň 50 % oprávnených  voličov a rozhodnutie je prijaté,  ak zaň hlasuje  nadpolovičná väčšina zúčastnených.

- výsledky referenda vyhlási zastupiteľstvo na miestnej tabuli do 3 dní od doručenia zápisnice o výsledku hlasovania.

Právna úprava miestneho referenda je veľmi všeobecná a nerieši otázku záväznosti referenda, opakovania referenda v tej istej veci, zrušiť výsledky referenda.

- najčastejšie sa týka odvolania starostu.

5. Referendum na území samosprávneho kraja

Právna  úprava  zákon č. 302/2001

- vyhlasuje ho zastupiteľstvo  samosprávneho kraja a môže sa týkať iba výkonu samosprávy vecí

Obligatórne referendum

1. ak ide o odvolanie predsedu samosprávneho kraja to buď z dôvodu, že hrubo, alebo opakovane  porušuje  povinnosti, alebo z dôvodu, že viac ako 6 mesiacov nemôže vykonávať svoju funkciu.
2. ak o to požiada 30% oprávnených voličov  formou petície (posúdenie petície je obdobné ako  na úrovni  obce – len ho posudzujú  poslanci VÚC)

Fakultatívne referendum

1. iných otázkach samosprávy, pokiaľ  sa na tom uznesie  zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Referendum sa musí uskutočniť do 90 dní od schválenia  uznesenia zastupiteľstvom alebo od doručenia petície občanov. Platnosť referenda je obdobná ako  na úrovni obce.
2. vyhlasovanie výsledkov referenda – tak isto ako na úrovni obce, ale  vyhlasuje sa to na  úradnej tabuli samosprávneho kraja.

Referendum možno opakovať v tej istej otázke po 24 mesiacoch  od jeho vykonania. Neplatí to, ak ide o odvolanie  predsedu samosprávneho kraja.

Právna úprava je  podrobnejšia ako úprava  do orgánov obcí.

V SR ešte nevyužili toto referendum naše samosprávne kraje.

Najčastejšie je: miestne, potom celoštátne a nakoniec referendum na úrovni  samosprávneho kraja