Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Hospodárska geografia

ťaháky 3 (hg3.doc)

Prírodné podmienky a zdroje Slovenskej republiky

Významné štáty ako obchodní partneri SR – Nemecko, Holandsko, Taliansko...

1.Význam polohy a rozlohy, prírodných podmienok a zdrojov pri formovaní hospodárskeho potenciálu. Vznik SR, počet obyvateľov – 5 miliónov 379 000 obyvateľov, približujeme sa k Dánsku rozlohou a počtom obyvateľov, máme dobrú strategickú polohu, nemá ale prístup k moru, má prístup ku kanálu Rín – Mohan – Dunaj, potenciál – schopnosť krajiny poskytnúť podmienky na realizáciu produkcie – hospodárstva, 49 036 km2 – rozloha, poloha je vcelku priaznivá, SR sa nachádza medzi vyspelým západom a hospodársky priemyselne vyspelým Ruskom

         prírodné podmienky a zdroje – sú dôležité, zabezpečujú vstup do jednotlivých odvetví, vyšší stupeň nerastných surovín zabezpečujú rozvoj priemyslu.

Patrí sem:

Reliéf, klíma, vodstvo, rastlinstvo, živočíšstvo, pôdy, ťažba nerastných surovín, sú dôležité z hľadiska rozvoja hospodárstva, ovplyvňujú každú hospodársku aktivitu človeka

Reliéf – základný krajinotvorný komponent, reliéf SR vytvárajú Karpaty. Od reliéfu závisia klimatické, vegetačné a poľné pomery, u nás horstvo zastrešuje – Karpaty – východné a západné, Karpatský systém je súčasťou Alpsko – Himalájskej sústavy, vznikajú koncom druhohôr, začiatkom treťohôr. Najvyššie položený bod je u nás Gerlachovský štít 2655 m n m najnižšie Streda nad Bodrogom 94 m n m

45% územia tvoria nížiny – Podunajská je súčasťou Západopanónskej panvy, Borská - Záhorská, Východoslovenská nížina – je súčasťou Východopanónskej panvy

reliéf – rozdelenie z hľadiska nadmorskej výšky:

nížiny – do 300 m

300 – 2655 m – vysočiny, osobitná súčasť vysočín sú kotliny

podstupne:

nízke vysočiny od 300 – 750m

stredné vysočiny – do 1500 m – horná hranica lesa

vysoké vysočiny – od 1500 – 2655 m

z hľadiska hospodárskeho využitia:

nížiny

poľnohospodárstvo, veľká výmera ornej pôdy, zväčša úrodnej – černozeme, potravinársky priemysel, chemický priemysel – vyžaduje veľké množstvo energie, sú tu dolné toky riek = dobré elektrárne

sídelná infraštruktúra, cestné komunikácie, CR nemá veľké zastúpenie, je tu v bodovom zastúpení, najmä kúpele.

Vysočiny:

Nízke vysočiny – zaberajú veľkú plochu územia, menej intenzívne poľnohospodárstvo, priemysel, s narastajúcou nadmorskou výškou sa zvyšuje význam vodohospodárstva a lesohospodárstva, je tu zastúpený vo väčšej miere CR – turistika, vodné športy  = polyfunkčné územie, významné sídelné jednotky,

Stredné vysočiny – lesohospodárstvo, poľnohospodárstvo, priemysel, plní aj sídelnú funkciu, ale nie v takej veľkej miere, významný je CR, najvýznamnejšie strediská zimných športov – Chopok, Jasná, Štrbské Pleso

Vysoké vysočiny – spočiatku sa ešte objavuje polyfunkčnosť územia – poľnohospodárstvo, chov dobytka, oviec, ale neskôr už len CR – zimné športy

Kotliny –

nízko položené – Juhoslovenská kotlina, Košická kotlina

stredne položené – Horehronské podolie

vysoko položené – Oravská, Liptovská, Podtatranská, Spišská,

         využitie:

nízko položené – poľnohospodárstvo

stredne položené – doprava je tu sústredená aj vo vysoko položených, je tu aj priemysel, kotliny sú demografickou základňou, ešte viac ľudí sa tu sústredí ako v nížinách. CR – kúpele,

nevýhodou kotliny je, že sa tu často vyskytujú teplotné inverzie, dopravná infraštruktúra tu má možnosti rozvoja

= členenie a hospodárske využitie reliéfu

   Klíma

Významný komponent prírodného prostredia

Súvisí s poľnohospodárstvom, ovplyvňuje jeho rozvoj, lesné hospodárstvo tiež a takisto aj CR. Na klímu SR vplývajú faktory:

1. Poloha SR v severnej časti mierneho pásma – jej vyjadrením je striedanie ročných období

2. oceanita podnebia – vyznačuje sa menším rozpätím zimných a letných teplôt

3. Kontinentalita – vyznačuje sa veľkými výkyvmi teplôt v jednotlivých obdobiach.

4. Nadmorská výška – teplotný gradient smerom do vyšších častí pohorí klesá teplota

5. Vplyv človeka – má vplyv na globálne otepľovanie, môže mať za následok, že sa topia ľadovce, zatápajú sa koralové ostrovy a nižšie položené prístavy., freóny – stenčujú ozónovú vrstvu, kyslé dažde

  Ukazovatele v rámci klímy pre poľnohospodárstvo:

1. Teplota vo vegetačnom období – teplota vzduchu neklesá pod 10 stupňov - u nás sú najvyššie teploty v Podunajskej nížine, priemerná letná teplota 21 stupňov, najnižšie Lomnický štít – 11 stupňov, v nížinách vegetačné obdobie začína v Apríli a končí v polovici októbra. Smerom vyššie sa to skracuje

2. Zrážky – priemerné úhrny zrážok 750 mm, náhle teplotné výkyvy, niektoré pôdy treba zavlažovať – Podunajská nížina, syntetické vyjadrenie

3. Slnečný svit – má význam pre klíčivosť, najviac hodín má Zemplínska šírava, Vysoké Tatry majú okolo 2150 hodín do roka – klimatické kúpele a prítomnosť lesov. Horná Orava má najmenej 1500 h do roka

Klimatické oblasti:

Intenzívna poľnohospodárska výroba

Teplá – príznačné prejavy kontinentálnej klímy, do 400 m n m, nížiny, Juhoslovenská kotlina, pestovanie teplomilných plodín, vyžaduje zavlažovanie, CR – kúpanie, vodné športy

Mierne teplá klimatická oblasť – do 800 m n m, vlhkejšia oblasť, Turčianska, Hornádska, Liptovská, Popradská kotlina, pestovanie obilia a zemiakov, CR – turistika, vodné športy

Chladná – nad 800 m n m, krátke chladné leto, dlhá zima, zastúpenie lesov – chov hovädzieho dobytka, oviec, CR – turistika, zimné športy, kúpeľná liečba v klimatických kúpeľoch.

    Vodstvo

všestranné využitie, využíva sa na dopravu v menšej miere, najmä na Dunaji, využitie priemyslom – hutnícky, potravinársky, poľnohospodárstvo, výroba elektrickej energie, CR,

podzemná voda - na pitné účely, vodárenské nádrže – kvalitná voda na pitie, Hriňová, Málinec, Skanzen, Bystrica – sever krajiny, okolie Banskej Štiavnice, aj minerálne pramene podmienili rozvoj kúpeľov – Piešťany, Bardejovské kúpele, Sliač kúpele, Dudince,

Vodné nádrže – menej kvalitná voda, na účely CR

Vody:

Povrchové vody– vodné toky – územie je odvodňované prostredníctvom najmä Dunajom do Čierneho mora, sever je odvodňovaný prostredníctvom Popradu a Dunajca, Dunajec sa vlieva do Visly, odteká do Baltského mora, dôležitý je aj Hron. CR – splav, Hron, splav rieky Hornád, vodné plochy – prírodné, umelé

Prírodné – plesá, Veľké Hincovo Pleso v Mengusovskej doline 21 hektárov, menšie je Štrbské pleso, chránené územie, sú krjinotvorným komponentom – ľadovcové jazerá

Hradné jazerá – Morské oko, Silické jazero na Silickej planine, Vrbické pleso v Demänovskej doline...

Umelé – 30 veľkých nádrží – Zemplínska šírava, Veľká Domaša, Palcmanská maša – Slovenský raj, Liptovská mara, Oravská priehrada, Ružiná, Sĺňava, Gabčíkovo, Kráľová – výroba elektrickej energie a rekreačné účely + malé vodné nádrže – rozvoj miestneho priemyslu, tajchy – v okolí Banskej Štiavnice – slúžili na umývanie rúk a pohon banských zariadení, dnes na rekreačné účely – Počúvadlo

           Pôdy:

Základný výrobný prostriedok, podmieňuje rozvoj poľnohospodárstva a lesohospodárstva, U nás je viac živín v pôde, menej živín je v korunách stromov.

Černozeme – najúrodnejšia, najmä Podunajská nížina

Hnedozeme – najúrodnejšie aj černozeme, Záhorská nížina, Východoslovenská nížina, Juhoslovenská kotlina, Košická kotlina

Hnedá lesná pôda – pôda je veľmi dôležitá, vytvára sa po dlhé obdobie, je dôležité s ňou racionálne hospodáriť, černozem je využívaná na výživu ostatných pôd. Najviac ich má Rusko, Ukrajina – tu je pás černozemí 100 – ky km široký na Sibíri,

         Rastlinstvo a živočíšstvo –

Rastlinstvo –

dôležité postavenie má les – drevo – polygrafia, spoločenstvá – západokarpatská – poniklec slovenský – najmä byliny, východokarpatská – listnaté lesy, buk, panónska oblasť – dub cerový

Prevládajú u nás listnaté lesy 58 ku 42 %, najnižšie položený les je lužný les – vŕba, topoľ, najvyššie – smrekový stupeň -

Výmera lesa – 41 % územia SR  , lesy sú aj tak poškodené máme 20 % zdravého lesa – Lom nad Rimavicou a černobalogské osady

Živočíšstvo –

spoločenstvá – raticová zver – vysoká zver – jeleň, srnec, daniel...

Pernatá zver – bažanty, hlucháne

Rybolov – výza – ryba, žila tu kedysi v okolí Dunaja v 15. storočí.

Pstruhy, lipeň, mrena, hlaváč, zubáč, sumec, šťuka,

         Obyvateľstvo a sídla –

vývoj osídlenia – etapy osídľovania – kelti – Dunajská kotlina, boli vyspelí, rozvíjali hutnícky priemysel, boli vytlačení Rimanmi z Juhu a markomanmi – zo západu, prichádzajú  Slovania – Veľká Morava, rozpad Veľkej Moravy, v tej dobre zabezpečovali osídľovanie najmä kláštory, veľmoži, šoltísi, banská kolonizácia – stredné Slovensko, Spiš, koniec osídľovania nášho územia je na kopaniciach – Myjava, Biele Karpaty

Hustota zaľudnenia – 110 /km2, menšia hustota Rimavská Sobota, najvyššia hustota Západné Slovensko 300 /km2, BB má ?

Štruktúra obyvateľstva – národnostné zloženie,         podľa pohlavia, vierovyznania, produktívne obyvateľstvo, príslušnosť k jednotlivým odvetviam obyvateľstva

Sídla – vidiecke sídla, funkcia, členenie

Mestá – vývoj, ktoré ako vznikajú.

Rozdelenie miest – malé, veľké, stredné, podľa ich funkčnosti

Obyvateľstvo a sídla

Vývoj osídlenia – prvé začiatky spadajú do 5. storočia p.n.l. keltmi, neskôr prichádzajú zo západu germánske kmene – markomani, Rimania, z východu Slovanské kmene, prinášajú do tohto priestoru poľnohospodárstvo, osídľujú juh Slovenska, vytvárajú Samovu ríšu, Nitrianske kniežatstvo, prichádzajú do Dunajskej kotliny kmene predchodcov Maďarov, zmocňujú sa tohto územia, dostávajú sa do veľkého tlaku, 13. – 14. storočie vznikajú kláštory – Hronský Beňadik,

Rozvíja sa ťažba nerastných surovín – vznik baníckych miest, - banská kolonizácia najmä horské oblasti, valašská kolonizácia, prichádzajú pastieri oviec z Rumunska a osídľujú horské oblasti.

Kopaničiarska kolonizácia – rozvoj rozptýleného osídlenia – Myjava, Lazy, Detva, Hriňová, Štále, Rale, Nová Baňa.

Dynamika obyvateľstva – prirodzený pohyb - prírastok na tisícku obyvateľov, dnes je tesne nad nulou. V minulosti bol prírastok väčší. Stará Ľubovňa, Orava – je prírastok veľký

Oblasti, kde je depresia obyvateľstva, je tu vyššia mortalita.

Migračný pohyb obyvateľstva – slovenské obyvateľstvo odchádzalo za čias Rakúsko – Uhorska za prácou do Ameriky, Brazília, Argentína, v rámci Socializmu to boli politické dôvody aj do iných teritórií – Južná Afrika, Austrália. Dnes odchádzajú od nás vzdelaní – perspektívni ľudia do západnej Európy, Kanady a Austrálie = emigrácia

Osídľovanie Sudety – českého pohraničia slovenským obyvateľstvom

Imigrácia – prichádzajú k nám obyvatelia východných krajín – Rusko, Gruzínsko.

Hustota obyvateľstva - 300 obyvateľov na km2 - Bratislava

Najvyššia miera nezamestnanosti – Rimavská Sobota, keď je viac osídlené územie, ostávajú tam len starí ľudia, mladí odchádzajú za prácou do menej zaľudnených oblastí

      Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia – prevládajú ženy na 1000 mužov 1030 žien

Priemerný vek – 66 rokov – ženy

Muži – 69 rokov

Podľa národnostného zloženia – Slováci – 86 %

Maďari – 10 %

Rómovia – 2 %

Česi – 1 %

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo

Predproduktívny, produktívny, poproduktívny vek

Sídla – vidiecke – kompaktná zástavba, rozptýlené osídlenie, funkcie sídel – poľnohospodárstvo v nížinách, v horách – rekreačná, kúpeľno – liečebná, dopravná funkcia – Kraľovany, priemyselná funkcia – Ladce, Rohožník, kombinovaná funkcia – minimálne dve funkcie, rozdeliť vidiecke sídla podľa veľkosti a funkcií

Prechodné, mestské, mestá

136 miest, Bratislava najväčšia – 452 000 obyvateľov

stredné Slovensko – Meď – Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica – zlato, striebro, Spiš – železná ruda – Rožňava, Rudňany - ťažba

protiturecké pevnosti, iné využili dobré umiestnenie, umocnili dobré umiestnenie dobré dopravné podmienky a možnosti – Žilina, Zvolen, Košice – ich kotliny, priaznivé prírodné podmienky na rozvoj dopravy.

Priemysel – Baťovany, Svit

Nová Dubnica – najmladšie mesto

    Mestá podľa veľkosti a počtu funkcií

Malé – od 5 – 20 000 obyvateľov, špecializovaná funkcia – priemysel Svit, doprava - Vrútky

Stredné – 20 000 – 50 000 obyvateľov, polyfunkčné – Považská Bystrica

Veľké – 50 000 – 100 000 obyvateľov, polyfunkčné – Prešov, Nitra, Žilina,  Banská Bystrica, Trenčín, Poprad...

Veľkomestá – nad 100 000 obyvateľov – veľké polyfunkčné centrá – Bratislava, Košice

Niektoré majú oblastný, niektoré celoštátny význam

Slovensko bolo súčasťou Uhorska, počiatky hospodárstva SR sú tu – 12. storočie – rozvoj ťažby nerastných surovín a hutníctva, neskôr veľký rozvoj ťažby nerastných surovín – hutnícky priemysel – Banská Štiavnica, Kremnica

Tieto odvetvia umožňujú rozvoj remesla, prudký rozvoj priemyslu začína vďaka 1. priemyselnej revolúcií – začiatok 19. storočia – rozvoj hutníckeho priemyslu Železiarne Podbrezová, strojársky, drevospracujúci priemysel, rozvoj poľnohospodárstva, priemysel tvorí 1/5 celkového hospodárstva.

Zmena nastáva po 1. svetovej vojne. Česko bolo najrozvinutejšou oblasťou v rámci Uhorska, Slovensko zaostávalo. V 20 tych rokoch 20. storočia sa zatvárajú na Slovensku fabriky. Po veľkej hospodárskej kríze sa rozvíja zbrojársky priemysel.

Rozvoj priemyslu nastáva po roku 1948 – víťazí socializmus – nastáva industrializácia – vzniká ťažký priemysel – ťažba kovov, hutníctvo, strojárstvo, elektrotechnický a chemický priemysel – ťažký priemysel – náročné energetické vstupy, dochádza k znečisteniu životného prostredia, zamestnáva sa menej kvalifikovaná pracovná sila, zaostáva kvalifikovaná pracovná sila. Expandovali sme na trh RVHP.

Mali sme dostatočné nerastné a hydroenergetické lesné zdroje.

        Rozvoj hospodárstva a jeho špecifiká

Transformácia ekonomiky na trhovú

Konverzia špeciálnej výroby 1990 – 1991, rozpad RVHP a ZSSR – pokles exportu posun Ruska k svetovým cenám- ropa, zemný plyn.

Celosvetová hospodárska recesia – svetové ekonomiky stagnovali,

Rozpad federácie – Vnútorný obchod na ZO, transformácia poľnohospodárskych družstiev, privatizácia štátnych podnikov

Nepriaznivý stav trvá do roku 1994 – rastové faktory: rast exportu, rast devízových rezerv, spomalenie inflácie, Rast priemyselnej produkcie, využitia výrobných kapacít, privatizácia – veľká, malá

1995 – 1996 – pozitívny vývoj

1997 – 1998 – pozitívny vývoj pokračuje za cenu zadlžovania slov. ekonomiky a deficitu financovania verejných výdavkov

1999 – pokles rastu HDP, rast nezamestnanosti a inflácie

zníženie pasívneho salda ZO a dlhu slovenskej ekonomiky

Rastie sektor služieb, majú najvýraznejšie zastúpenie v hospodárstve

Priemysel v SR

Rast výkonov priemyslu -

Zvyšovanie výkonnosti

Z hľadiska hospodárstva závisí od priemyslu aj rozvoj stavebníctva, poľnohospodárstvo, služby,

Priemysel po roku 89 bol citeľne oslabený, dochádza k strate trhov, priemysel zaznamenal veľký pokles najmä elektrotechnický priemysel, takisto aj strojársky

Podiel na HDP klesá – objavujú sa tu služby, nadobúdajú veľký význam – bankovníctvo, poisťovníctvo, CR,

Po roku 1995 sa priemysel rozvíja, odvetvia, ktoré produkujú polotovary – drevospracujúci, hutnícky, formujú sa priemyselné odvetvia automobilového priemyslu, elektrotechnický priemysel, polygrafický priemysel. Rastie výroba potravín

Dochádza k poklesu ľahkého priemyslu, priemysel dlho rástol, dochádzalo k reštrukturalizácií -  klesal počet pracovných miest, elektrifikáciou výroby prichádza k rušeniu pracovných miest

V roku 2005 – dlho očakávaný rast zamestnanosti v priemysle – 17 000 pracovníkov – nové pracovné miesta v malých firmách a u živnostníkov. Rastúci dopyt po tovaroch a službách a zlepšenie podnikateľského prostredia. Podiel priemyslu na zamestnanosti – 27 %. Z odvetví najväčší nárast zamestnanosti pri elektrotechnickom priemysle. V ostatnom priemysle zamestnanosť klesá. Potreba inovácií pri výrobkoch a výrobe firiem, dôležité sú investície