Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Hospodárska geografia

ťaháky 5 (hg6.doc)

      Obyvateľstvo a sídla

Vývoj osídlenia – prvé začiatky spadajú do 5. storočia p.n.l. keltmi, neskôr prichádzajú zo západu germánske kmene – markomani, Rimania, z východu Slovanské kmene, prinášajú do tohto priestoru poľnohospodárstvo, osídľujú juh Slovenska, vytvárajú Samovu ríšu, Nitrianske kniežatstvo, prichádzajú do Dunajskej kotliny kmene predchodcov Maďarov, zmocňujú sa tohto územia, dostávajú sa do veľkého tlaku, 13. – 14. storočie vznikajú kláštory – Hronský Beňadik,

Rozvíja sa ťažba nerastných surovín – vznik baníckych miest, - banská kolonizácia najmä horské oblasti, valašská kolonizácia, prichádzajú pastieri oviec z Rumunska a osídľujú horské oblasti.

Kopaničiarska kolonizácia – rozvoj rozptýleného osídlenia – Myjava, Lazy, Detva, Hriňová, Štále, Rale, Nová Baňa.

Dynamika obyvateľstva – prirodzený pohyb - prírastok na tisícku obyvateľov, dnes je tesne nad nulou. V minulosti bol prírastok väčší. Stará Ľubovňa, Orava – je prírastok veľký

Oblasti, kde je depresia obyvateľstva, je tu vyššia mortalita.

Migračný pohyb obyvateľstva – slovenské obyvateľstvo odchádzalo za čias Rakúsko – Uhorska za prácou do Ameriky, Brazília, Argentína, v rámci Socializmu to boli politické dôvody aj do iných teritórií – Južná Afrika, Austrália. Dnes odchádzajú od nás vzdelaní – perspektívni ľudia do západnej Európy, Kanady a Austrálie = emigrácia

Osídľovanie Sudety – českého pohraničia slovenským obyvateľstvom

Imigrácia – prichádzajú k nám obyvatelia východných krajín – Rusko, Gruzínsko.

Hustota obyvateľstva - 300 obyvateľov na km2 - Bratislava

Najvyššia miera nezamestnanosti – Rimavská Sobota, keď je viac osídlené územie, ostávajú tam len starí ľudia, mladí odchádzajú za prácou do menej zaľudnených oblastí

Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia – prevládajú ženy na 1000 mužov 1030 žien

Priemerný vek – 66 rokov – ženy

Muži – 69 rokov

Podľa národnostného zloženia – Slováci – 86 %

Maďari – 10 %

Rómovia – 2 %

Česi – 1 %

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo

Predproduktívny, produktívny, poproduktívny vek

Sídla – vidiecke – kompaktná zástavba, rozptýlené osídlenie, funkcie sídel – poľnohospodárstvo v nížinách, v horách – rekreačná, kúpeľno – liečebná, dopravná funkcia – Kraľovany, priemyselná funkcia – Ladce, Rohožník, kombinovaná funkcia – minimálne dve funkcie, rozdeliť vidiecke sídla podľa veľkosti a funkcií

Prechodné, mestské, mestá

136 miest, Bratislava najväčšia – 452 000 obyvateľov

stredné Slovensko – Meď – Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica – zlato, striebro, Spiš – železná ruda – Rožňava, Rudňany - ťažba

protiturecké pevnosti, iné využili dobré umiestnenie, umocnili dobré umiestnenie dobré dopravné podmienky a možnosti – Žilina, Zvolen, Košice – ich kotliny, priaznivé prírodné podmienky na rozvoj dopravy.

Priemysel – Baťovany, Svit

Nová Dubnica – najmladšie mesto

Mestá podľa veľkosti a počtu funkcií

Malé – od 5 – 20 000 obyvateľov, špecializovaná funkcia – priemysel Svit, doprava - Vrútky

Stredné – 20 000 – 50 000 obyvateľov, polyfunkčné – Považská Bystrica

Veľké – 50 000 – 100 000 obyvateľov, polyfunkčné – Prešov, Nitra, Žilina,  Banská Bystrica, Trenčín, Poprad...

Veľkomestá – nad 100 000 obyvateľov – veľké polyfunkčné centrá – Bratislava, Košice

Niektoré majú oblastný, niektoré celoštátny význam

  Slovensko bolo súčasťou Uhorska, počiatky hospodárstva SR sú tu – 12. storočie – rozvoj ťažby nerastných surovín a hutníctva, neskôr veľký rozvoj ťažby nerastných surovín – hutnícky priemysel – Banská Štiavnica, Kremnica

Tieto odvetvia umožňujú rozvoj remesla, prudký rozvoj priemyslu začína vďaka 1. priemyselnej revolúcií – začiatok 19. storočia – rozvoj hutníckeho priemyslu Železiarne Podbrezová, strojársky, drevospracujúci priemysel, rozvoj poľnohospodárstva, priemysel tvorí 1/5 celkového hospodárstva.

  Zmena nastáva po 1. svetovej vojne. Česko bolo najrozvinutejšou oblasťou v rámci Uhorska, Slovensko zaostávalo. V 20 tych rokoch 20. storočia sa zatvárajú na Slovensku fabriky. Po veľkej hospodárskej kríze sa rozvíja zbrojársky priemysel.

Rozvoj priemyslu nastáva po roku 1948 – víťazí socializmus – nastáva industrializácia – vzniká ťažký priemysel – ťažba kovov, hutníctvo, strojárstvo, elektrotechnický a chemický priemysel – ťažký priemysel – náročné energetické vstupy, dochádza k znečisteniu životného prostredia, zamestnáva sa menej kvalifikovaná pracovná sila, zaostáva kvalifikovaná pracovná sila. Expandovali sme na trh RVHP.

Mali sme dostatočné nerastné a hydroenergetické lesné zdroje.

   Rozvoj hospodárstva a jeho špecifiká

Transformácia ekonomiky na trhovú

Konverzia špeciálnej výroby 1990 – 1991, rozpad RVHP a ZSSR – pokles exportu posun Ruska k svetovým cenám- ropa, zemný plyn.

Celosvetová hospodárska recesia – svetové ekonomiky stagnovali,

Rozpad federácie – Vnútorný obchod na ZO, transformácia poľnohospodárskych družstiev, privatizácia štátnych podnikov

   Nepriaznivý stav trvá do roku 1994 – rastové faktory: rast exportu, rast devízových rezerv, spomalenie inflácie, Rast priemyselnej produkcie, využitia výrobných kapacít, privatizácia – veľká, malá

1995 – 1996 – pozitívny vývoj

1997 – 1998 – pozitívny vývoj pokračuje za cenu zadlžovania slov. ekonomiky a deficitu financovania verejných výdavkov

1999 – pokles rastu HDP, rast nezamestnanosti a inflácie

zníženie pasívneho salda ZO a dlhu slovenskej ekonomiky

       makroekonomické ukazovatele 1993 2006

HDP 2003 – 783 mld SK

Zmena HDP v % 2003 4,5, 5,5, 6,0

Inflácia v % 8,5, 7,6, 3,4

Nezamestnanosť 15,2, 13,1, 11,4

Rastie sektor služieb, majú najvýraznejšie zastúpenie v hospodárstve

Priemysel v SR

Rast výkonov priemyslu -

Zvyšovanie výkonnosti

     Z hľadiska hospodárstva závisí od priemyslu aj rozvoj stavebníctva, poľnohospodárstvo, služby,

Priemysel po roku 89 bol citeľne oslabený, dochádza k strate trhov, priemysel zaznamenal veľký pokles najmä elektrotechnický priemysel, takisto aj strojársky

     Podiel na HDP klesá – objavujú sa tu služby, nadobúdajú veľký význam – bankovníctvo, poisťovníctvo, CR,

Po roku 1995 sa priemysel rozvíja, odvetvia, ktoré produkujú polotovary – drevospracujúci, hutnícky, formujú sa priemyselné odvetvia automobilového priemyslu, elektrotechnický priemysel, polygrafický priemysel. Rastie výroba potravín

Dochádza k poklesu ľahkého priemyslu, priemysel dlho rástol, dochádzalo k reštrukturalizácií -  klesal počet pracovných miest, elektrifikáciou výroby prichádza k rušeniu pracovných miest

       V roku 2005 – dlho očakávaný rast zamestnanosti v priemysle – 17 000 pracovníkov – nové pracovné miesta v malých firmách a u živnostníkov. Rastúci dopyt po tovaroch a službách a zlepšenie podnikateľského prostredia. Podiel priemyslu na zamestnanosti – 27 %. Z odvetví najväčší nárast zamestnanosti pri elektrotechnickom priemysle. V ostatnom priemysle zamestnanosť klesá. Potreba inovácií pri výrobkoch a výrobe firiem, dôležité sú investície

     Ťažobný priemysel

V minulosti mal veľký význam pre SR. Je slabý pri palivovo energetických zdrojoch. Kedysi Nafta Gbely ťažila ropu, dnes už len žije z podzemných zásob zemného plynu. Perspektívna je ťažba rúd – Magnezit – Slovenské Rudohorie, Mastenec má všestranné využitie, máme ho dostatok, ale ho neťažíme – pri Rožňave

Silikátové horniny – neťažia sa – pri výrobe výpočtovej techniky.

Dominuje ťažba hnedého uhlia – máme v Slovenských elektrárniach taliansku spoločnosť, tá sa prikláňa k dokončeniu atómových elektrární.

Štát odkladá skončenie ťažby pri Prievidzi – baňa Dolina, a. s. – Veľký Krtíš

Baňa Záhorie, a. s. – Čary – ťažba je zastavená

Tepelné elektrárne – Vojany, Zemianske Kostoľany

Ťažba železnej rudy – dnes už len jedna baňa – Siderit, s. r. o., Nižná Slaná

Slovenské magnezitové závody Jeľšava – magnezitové výrobky pre hutnícky priemysel

Veľký význam má stavebný trh, rozvoj firiem na ťažbu štrku a piesku, je to atraktívne pre zahraničných investorov

Solivar, a. s. Prešov – v súčasnosti je v strate – ťažba soli

Zbudza – ťažba soli na priemyselné účely – priemyselná soľ pre chemický priemysel

V Poľsku máme Bielišku – ťažba soli

Pri Rožňave – jedno z najväčších ložísk mastenca v Európe – stále sa neťaží

V roku 2005 po dlhom poklese tržieb ich nárast o 16 %. Najväčší podiel na raste SMZ, a. s. Jelšava a ALAS Slovakia – štrkopiesky, kameň

Významnejšia je ťažtba magnezitu – 8. miesto vo svete

Perspektívne ložiská mastenca pri Rožňave. Ťažba hnedého uhlia