Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Priestorová ekonomika

praca 1.časť (praca_pe!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!.doc)

1.  PRÍRODNO - GEOGRAFICKÝ POTENCIÁL

   1.1  Geografické vymedzenie územia

    Katastrálne územie Zákamenného sa orograficky začleňuje do sústavy vonkajších Západných Karpát, oblasti Stredných Beskýd a celku Podbeskydská vrchovina a Podbeskydská Brázda.

    Leží v Zákamenskej kotline, ktorá vznikla eróziou potokov Klinianka a Zasihlianka. Východná pahorkatinno - vrchovinná časť, zväčša odlesneného chotára v kotline, prechádza na západ do zalesnenej hornatiny Slovenských Beskýd.

   1.2  Geologicko-geomorfologické pomery

    Chotár Zákamenného je súčasťou vonkajšieho flyšového oblúku západokarpatskej sústavy. Geologické podložie je tu jednoduché, tvorené flyšovými horninami. V starších treťohorách vznikli z pobrežných častí paleogénneho mora pieskovce, zlepence, ílovce a sliene. More v geologických dobách totiž pokrývalo celú Oravu. V tomto plytkom mori sa na okraji hromadili nánosy z pevniny ako okruhliaky, ďalej od pobrežia sa usadzoval piesok a potom bahno. Skutočnosť, že tieto horniny sa niekedy viackrát striedajú svedčí o tom, že hladina mora kolísala a more sa od pevniny vzďaľovalo a približovalo.

    Všetok flyš je vo vnútri útesového pásma a medzi jadrovými pohoriami oveľa jednotvárnejší ako flyš na vonkajšej strane útesového pásma, ktorý má nielen vrstvy paleogénne, ale aj kriedové a je rozmanitejší a na rozličné stupne bohatší. Podľa toho geológia delí flyš na dve skupiny. Podhaliansky vo vnútri útesového pásma a magurský flyš na jeho vonkajšej strane. Chotár Zákamenného je tvorený horninami práve magurského flyšu. Tieto horniny sa v ďalších geologických dobách intenzívne vrásnili spolu so staršími geologickými jednotkami.

    Kataster Zákamenného je budovaný dvoma jednotkami magurského flyšu, a to bystrickou a oravsko-magurskou jednotkou. Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Tvoria ju belovežské vrstvy ílovcov s mocnosťou do 150 metrov. V nádloží nad týmito vrstvami je typické flyšové striedanie ílovcov a slieňovcov s glaukonitickými pieskovcami a agrilitmi zlínskych vrstiev. Pieskovce tu sú až niekoľko metrov hrubé. Sú obyčajne zvrstvené, stredne až jemne zrnité a frakcionované.

    Podbeskydská brázda, napriek tomu, že je rovnobežná s Oravskými Beskydami a skláňa sa na severovýchod nie je  jednotná. To spôsobila sústava riek a ich erózna činnosť, ktorá dáva tomuto geomorfologickému celku Zákamenného špecifický charakter. Všetky potoky prameniace v Beskydách (okrem Bielej Oravy) sú konsekventné, pretože pretínajú horské pásma naprieč približne v pravom uhle, sledujúc smer najkratšieho spádu a vtekajú z Beskýd na mäkšie horniny brázdy, kde sa ich vždy niekoľko spája v jeden väčší potok, ktorý preráža Podbeskydskou vrchovinou k Bielej Orave. V brázde tak vzniká vejárovitá sústava údolí, ktorých rozvodné chrbty bývajú znížené a tak sa terén mení v plytkú kotlinu, rozlične dokonale modelovanú.

    Zákamennská kotlina je dielom erózie Klinianky  a jej prítoku Zasihlianky, ktoré sa potom vlievajú do Bielej Oravy. Biela Orava však opúšťa kotlinu samostatne na západe. Položenie všetkých týchto vodných tokov je zaujímavé svojím priebehom a lámaním toku.

    Podbeskydská vrchovina začína na juhozápade ako úzky chrbát, ktorý sa pri Lomnej rozširuje o skupinu Kamenného vrchu medzi Zákamennskou kotlinou, údolím Bielej Oravy a Klinianky. Vrchovina bola mierne vyklenutou, na povrchu plochou klenbou, ktorá bola rozrezaná na sieť chrbtov hlbokými údoliami, zväčša  so strmými svahmi. Povrch vrchoviny nie je vhodný na poľnohospodárske využitie. Chrbty sú vysoké, strmé.

    Celkovo možno povrch chotára Zákamenného charakterizovať ako pahorkatínno-vrchovínny až hornatinový, rozprestierajúci vo výške 680-1136 metrov nad morom. Stred obce leží 700 metrov nad morom.

   1.3  Hydrologické a hydrografické pomery

    Územie Zákemenného leží v povodí rieky Orava a riečnu sieť tu tvoria toky Zasihlianka a Klinianka, ktoré sa spájajú na Nižnom konci a vlievajú  sa v Krušetnici na 12. km do Bielej Oravy. Podľa Hromádku Klinianku utvárajú toky Novoťanku a Zasihlianka. Časť chotára odvodňuje priamo Biela Orava. Klinianka má dĺžku 8,3 km a tečie priemerným spádom 9% cez časti Potok, Poriečie, Babinec a Nižný Koniec. Tvoria ju potoky Mendzrovka a Novoťanka, spájajúce sa v časti Šoltýska v Novoti v nadmorskej výške 722 m.n.m. Mendzrovka pramení v Oravských Beskydách vo výške 1075 m n. m pod Gruníkmi pri slovensko-poľskej hranici. Je dlhá 8,3 km a má priemerný spád 42%. Novoťanka pramení vo výške 985 m n. m. Má priemerný spád 31% a dĺžku 8,3 km. Pramennú oblasť majú oba potoky bohato rozvetvenú, tvorenú sieťou menších potôčkov a vlásočníc. Klinianka priberá na 5. km Zasihlianku, ktorá pramení vo výške 1030 m n. m. Je dlhá 10,4 km a má priemerný spád 34%.

    Vodné toky Zákamennského chotára sú hydrologicky nevyrovnané a v prietokoch vody majú veľmi veľké výkyvy. Akumulujú značnú časť vodných zrážok, ale voda v dôsledku nepriepustnosti flyšového podložia, ktoré je spôsobené rozpadom bridlíc a slieňovcov na jemnozrnnú zeminu, steká len po povrchu a iba v sutinách sa hromadí veľmi chudobné zásoby spodných (podzemných) vôd. Výskyt prameňov je tu síce početný, ale všetky sú malé a často vysychajú.

   1.4  Klimatické pomery

    Podľa klimatického členenia Slovenska patrí katastrálne územie Zákamenného do chladnej oblasti s okrskom mierne chladným. Táto klimatická oblasť je charakterizovaná priemernou júlovou teplotou menšou ako 16oC, presnejšie v rozmedzí 12oC až 15oC (16oC ).

    Priemerná ročná teplota dosahuje v chotári 5,5oC.  Najchladnejším mesiacom je január s priemernými teplotami vzduchu -5oC až -7oC . V niektorých rokoch sa stáva, že najchladnejším je február alebo december. Naopak, najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou 14oC až 16oC, v niektorých rokoch bol však najteplejší jún alebo august. Priemerný počet mrazových dní v roku s minimálnou teplotou  -0,1oC a menej je 150-200 a priemerný počet ľadových dní s maximálnou teplotou -0,1oC a nižšou je 45-80. Vo vegetačnom období kolíše priemerná teplota 7oC až 12oC. Typickým znakom teplotných pomerov chotára sú tzv. inverzné stavy, kedy za pokojného počasia sú v dolinách nižšie teploty, ako na hrebeňoch a vo vrchoch. S nadmorskou výškou teplota stúpa. Počet dní s inverzným počasím, ako aj samotné teplotné pomery závisia od oblačnosti, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. Chotár Zákamenného má 60-70% priemernú ročnú oblačnosť. Najväčšia oblačnosť je v decembri, najmenšia v auguste. Priemerných počet zamračených dní v chotári sa pohybuje v rozmedzí 140-160, počet dní s hmlou 60-100. Bez oblačné, jasné počasie s oblačnosťou v priebehu dňa menšou ako 20% je len 30-45 dní v roku. Slnko svieti v priemere 1800 hodín ročne, z toho vo vegetačnom období 1300 hodín.

    Vzhľadom na členitosť územia sú pomerne nejednotné a veterné pomery Zákamenského chotára. Prevládajú tu západné a severozápadné vetry. Najsilnejšie vetry sa vyskytujú pri náhlom oteplení v januári a februári, začiatkom jari a koncom jesene. Bezveterné počasie je typické pre august. Zimný polrok je veternejší ako letný.

    Oblačnosť a veterné pomery ovplyvňujú zrážky. Ročný úhrn zrážok v chotári je 900-1200 mm. Najväčší objem zrážok padne v letných mesiacoch v júli a v auguste, ktorý predstavuje až 60% ročného úhrnu. Naopak najmenej zrážok padne v januári a februári. Okrem zrážok vo forme dažďa sú pre chotár Zákamenného charakteristické bohaté snehové zrážky. Obdobie so snehovou prikrývkou trvá až 100-130 dní a začína v priemere od 21. októbra až 1. novembra a trvá do 2. až 21. apríla. Priemerná maxima snehovej prikrývky dosahuje 60-100 cm. Sneh padá v priemere 50-60 dní v roku.

   1.5  Pôdne pomery

    Pôdnymi typmi v katastri sú najmä hnedé pôdy a hnedé pôdy oglejené, glejové a plytké na flyšových sedimentoch. Menší výskyt majú nivné pôdy, glejové pôdy a rašelinové pôdy.

    Na rozšírenie pôdnych typov v chotári Zákamenné najviac vplýva vertikálna zonálnosť. V závislosti od nadmorskej výšky možno pozorovať aj zmeny pôdnych typov. Vplyvom pôdotvorných činiteľov a procesov sa tu vytvorila pestrá mozaika pôd. Podľa veľkosti pôdnych častíc a zrnitostného zloženia sa v území Zákamenného a jeho okolí vyskytujú piesočnato-hlinité, hlinito-piesočnaté a ílovito-hlinité pôdy. Rozlišujeme tu 6 základných typov a 9 pôdnych subtipov. Najrozšírenejším sú okrové lesné pôdy. Vyvinuli sa na pieskovcoch a pieskovcoch s ílovitými bridlicami. Vyskytujú sa na úpätiach svahov a svahových delúviách. Okrové lesné pôdy sú reprezentované tromi subtipmy, výrazne okrovou lesnou pôdou, okrovou oglejenou lesnou pôdou a okrovou glejovou lesnou pôdou.

   1.6  Rastlinné bohatstvo

    V priebehu tisícročí geologické, pôdne a klimatické podmienky chotára Zákamenného ovplyvňovali charakter a druhové zloženie rastlinstva. Vo voľnej prírode rastú rastliny v skupinách, menších či väčších kolóniách, alebo v rozsiahlych porastoch, ktoré nazývame spoločenstvá. Ich vznik a existencia sa riadia zákonitosťami, ktoré vyplývajú zo špecifických nárokov jednotlivých rastlinných druhov.

    Chotár Zákamenného patrí podľa fytogeografického členenia Slovenska do oblasti západokarpatskej kveteny obvodu západobeskydskej flóry, okresu Západné Beskydy.

    Náhle a podstatné zmeny v rastlinných spoločenstvách Zákamenného podmienil a neustále spôsobuje človek pri hospodárskom využívaní krajiny. Výsledkom remeny lesných spoločenstiev jedľobučín sú dnes smrekové monokultúry. Odvodňovaním zamokrených pôd zanikali podmienky existencie močiarných a slatinno-rašelinných druhov. Pôvodné jaseňovo-jelšové lesy zanikli úpravami brehov potokov. Výsledkom týchto zmien v rastlinnej ríši Zákamenného je absolútna prevaha spoločenstiev lúk, pasienkov a burinových fytocenóz, obilnín a okopanín.

    Pozdĺž Bielej Oravy, Klinianky a Zasihlianky sa ostrovčekovite zachovali spoločenstva horských jelšín. Z drevín sú tu zastúpené jelša sivá, jaseň štíhli, čremcha strapcovitá a vŕba krehká. Z nižších vŕb je hojná vŕba purpurová a vŕba rakyta. Pomerne vzácny je lykovec jedovatý, ktorý je známy najmä svojou vôňou ružových kvetov skoro na jar. Nazýva sa preto tiež divý orgován.

    Brehové spoločenstvá sa vyznačujú výraznými zmenami vonkajšieho vzhľadu. Pre jarný aspekt je charakteristická farebná pestrosť a dominancia veternice hájnej, iskerníka zlatožltého, záružlia močiarneho. V lete sú tieto vystriedané nitrofilnými a hygrofilnými druhmi, z ktorých dominuje pŕhľava dvojdomá, krkoška voňavá, záraza červenožltá, ktorá cudzopasí na deväťsiloch, kukulík potočný, kozonoha hoscova, angelika lesná, žltuška orlíčkolistá, túžobník brestový, škarda močiarna, kostihoj hľuznaty, jarmanka väčšia, valeriána lekárska. Do týchto spoločenstiev často prenikajú aj vodou splavené druhy z vyšších polôh a lesov, ako kokorík praslenatý, prvosienka vyššia, prelbica pestrá, kamzičník rakúsky, čistec, bodliak lopúchovity.

    V chotári Zákamenného sú dominantnými spoločenstvami lúky, pasienky a spoločenstvá obilnín a okopanín. Tieto zaraďujeme medzi sekundárne spoločnstvá, pretože vznikli na plochách, kde predtým rástol les, najmä jedľo-bučiny, alebo iné rastlinné formácie. Väčšina druhov tu patrí do skupiny svetlomilných prvkov so širokými ekologickými nárokmi. Takmer na všetkých lúkach nájdeme skorocel kopijovitý, ďatelinu plazivú, kostravu červenú, králik biely.

    Neustále spásanie a zošľapávanie pasienkov dobytkom spôsobuje, že tieto sú na rozdiel od lúk chudobnejšie na rastlinné druhy. Prevláda tu psica tuhá, ďatelina plazivá, myší chvost. Výrazné zmeny nastali u zamokrených vysokosteblových lúk, ktoré sa v minulosti využívali ako kosné lúky. Na zvyškoch týchto spoločenstiev v chotári rastie nezábudka močiarna, túžobník brestový, metlica trsnatá, čerkáč obyčajný, škripina lesná, ostrica čierna, praslička močiarna, iskerník prudký.

    Na poliach, alebo na človekom pozmenených a vytvorených miestach (okraje ciest, násypy, jarčeky, okolie ľudských obydlí) sa vyvinuli druhotné rastlinné spoločenstvá, v ktorých sa uplatňujú najmä buriny.

    Nežiadúcim a nepríjemným hosťom na poliach a v záhradách sú buriny. Vo fytocenótach obilnín sa vyskytuje starček obyčajný, navädza poľná, kapsička pastierska, reďkev ohnivcová, hrachor hľuznatý. V spoločenstvách okopanín sú to niektoré druhy spoločenstiev obilnín, ďalej druhy, ako hluchavka purpurová, hluchavka objímavá, kostihoj lekársky.

    Rúbaním lesov vznikajú rúbaniská, čim sa vytvárajú podmienky pre rozvoj svetlomilných spoločenstiev v ktorých nájdeme bazu červenú, vŕbu rakytu, jarabinu vtáčiu. Z bylín sa uplatňuje kropenáč obyčajný, konopnica napuchnutá, jahoda obyčajná.

    Z chránených a vzácnych druhov sa vyskytuje šafran karpatský, rebrovka rôznolistá, bielokvet močiarny, fialka močiarna.

   1.7  Živočíšne bohatstvo

    Z hľadiska živočíšnych regiónov patrí územie do regiónu Západných Karpát. Prevládajú tu karpatské elementy ale chýbajú alpinské. Hlavné živočíšne biotopy sú biotop lúk a pasienkov, lesa, polí, vodných tokov a sprievodnej vegetácie, podmáčaných lokalít a urbanný biotop územia obce.

    Premenou lesov na polia a lúky našli aj v Zákamenskom Chotári vhodné existenčné podmienky rôzne druhy zvierat ako napríklad jarabica poľná, škovránok poľný, zajac poľný, hraboš poľný, mníška obyčajná, lykožrút smrekový, čížik, sýkorka chochlatá.

    Nachádza sa tu taktiež množstvo bezstavovcov, ako pijavica veľká, hltanovka, slimák záhradný, slizniak lesný. Patria k nim aj rôzne druhy pavúkov,ako beháčik pásavý, strehúň škvrnitý, kútniky, dlhonohé kosce domové. Najbohatšou triedou je hmyz- pošvatka, potočík, vážka a iné druhy hmyzu a chrobákov, ktoré sú veľmi potrebné z hľadiska hospodárstva.

    Plazy tvoria, taktiež,  veľmi rozsiahlu skupinu živočíchov v Zákamennom. Patrí tu jašterica živorodá, vretenica severná. Vtáctvo tu reprezentuje mnoho druhov ako bocian čierny a biely, kŕdle vrán, lastovička obyčajná, ďateľ veľký sojka obyčajná, kolibrík čipčavý, sova obyčajná, jastraby a myšiaky a iné.

    Z poľovného hľadiska patrí územie do jelenej chovateľskej oblasti – Slovenské Beskydy. Vedľajšou zverou je zver srnčia a diviačia. Škodcami v lesnom hospodárstve je podkôrny hmyz, ktorého larvy ničia stromy.

    Z rybárskeho hľadiska patria toky na území katastra do revíru pásma pstruhového a lipňového. Hlavne lovné ryby sú: pstruh potočný a dúhový, lipeň obyčajný, sivoň americký, hlavátka obyčajná. Z bielych rýb je to jalec hlavatý, podustva obyčajná, nosaľ obyčajný, ostriež obyčajný, belica obyčajná a mrena obyčajná. Tok je generačnou lokalitou hlavátky obyčajnej. V období ťahu rýb je rozšírené pytliactvo.

1. SOCIODEMOGRAFICKÝ POTENCIÁL

   Sociodemografický potenciál obce je podmienený demografickým vývojom, hospodárskou prosperitou a imigračnou aktivitou. Tento potenciál je závislý od mnohých činiteľov a jeho hodnoty sa dajú korigovať. Podľa demografických predpokladov, počet obyvateľov ma predpoklady rastu na 6800 medzi rokmi 2005 až 2020. Veľkosť cca 7040 obyvateľov môže obec mať okolo roku 2040. V predchádzajúcom období typicky pokles rastu migráciou obyvateľstva sa vo výhľadovom období nemusí prejaviť. Uvedené údaje sú orientačné.

    2.1  Počet obyvateľov, prirodzený a migračný prírastok, štruktúra

          obyvateľov podľa pohlavia

    V Zákamennom, ako vo väčšine miest a obcí, sa počet obyvateľov stále mení.

K 31.12. 2006 je stav počtu obyvateľov 5043, z toho muži 2533 a ženy 2510. Oproti predchádzajúcim rokom sa stav počtu obyvateľov zvýšil, no výrazne sa nezmenil, ako to vidím v nasledujúcej tabuľke:

Prehľad rastu obyvateľov v obci Zákamenné od roku 1999:

  2.2  Štruktúra domácností a životných hodnôt obyvateľstva

    Pri riešení funkčnej zložky bývania je potrebné zohľadniť celkové tendencie vývoja, ktoré je nutné sledovať v časovom horizonte 3 a 4 desaťročí, prezentovaných sčítaním ľudu, domov a bytov. Podľa sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001boli v obci Zákamenné nasledovné údaje:

Podiel trvale obývaných bytov vybavených (v %) :

Priemerný počet (v %) :

   2.3  Veková štruktúra obyvateľstva

    Všade na svete sa ľudia rodia a zomierajú, no medzi  tým je ešte časť obdobia, kedy musia prežiť svoj život. V tom čase sa z nich stávajú ľudia s predproduktívnym, produktívnym a poproduktívnym vekom.

    V predproduktívnom veku sa ešte len začínajú zapájať do spoločenského života . Učia sa od svojich rodičov a iných ľudí a postupne si vytvárajú vlastné názory.

    V produktívnom veku sa z nich stávajú zodpovední ľudia, ktorí napĺňajú vlastné ciele a snažia sa vytvoriť rodinné zázemie,  no v prvom rade sú to ľudia práceschopní a zárobkovo činní.

    A nakoniec poproduktívny vek tvoria ľudia, ktorí nastupujú do dôchodku a opúšťajú svoje pracovné miesta.

K 31.12.2006 pripadal, na počet obyvateľov 5043, takýto stav vekovej štruktúry: