Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Financie a mena

famko petrova skuska (famko_tlac1_petrova.doc)

Štátny rozpočet (národný rozpočet)Štátny rozpočet je strategický nástroj ekonomického riadenia štátu na zasahovanie do ekonomiky. O štátnom rozpočte možno hovoriť ako o : bilancii príjmov a výdavkov, alebo o finančnom pláne : sústredený je do pôsobnosti štátu na princípe nenávratnosti a neekvivalentnosti v spôsobe rozdeľovania v ktorom sú predpokladané príjmy a výdavky štátu

1. ekonomickom vzťahu : súvisiaci so zhromažďovaním a rozdeľovaním peňažných prostriedkov; právnej norme

O štátnom rozpočte každý rok schvaľuje parlament osobitný zákon. Sledovať vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, starostlivosť o jeho rovnováhu a spôsoby krytia deficitu, alebo použitia prebytkov, a to z hľadiska vplyvu na chod národného hospodárstva je predmetom rozpočtovej politiky.

Aby štátny rozpočet mohol existovať, musia byť splnené dve podmienky : existencia peňažného hospodárstva, existencia štátu,

Podstata štátneho rozpočtu spočíva v rozdeľovaní a predovšetkým prerozdeľovaní dôchodkov; pričom štátny rozpočet predstavuje súhrn peňažných operácií fungujúcich v oblasti ich tvorby, rozdeľovania a použitia, keď s faktorom „času“ a v dôsledku ekonomických a politických zmien dochádza k zmenám v obsahu a rozsahu peňažných vzťahov, ktoré sú spojené s funkciami štátneho rozpočtu.

Činitele ovplyvňujúce postavenie štátneho rozpočtu :úroveň a rast ekonomiky,využívanie štátneho rozpočtu na zásahy štátu do ekonomiky

2. rozsah verejného sektora financovaného z rozpočtových prostriedkov,fondové hospodárstvo,politická situácia,

Funkcie sa v súčastnosti prezentujú :  alokačná (zdrojom krytia nákladov sú predovšetkým dane a to majetkové a spotrebné. Alokačná funkcia s plní predovšetkým prostredníctvom rozpočtových výdavkov; distribučná funkcia – štátneho rozpočtu je spojená s prerozdeľovaním národného dôchodku s cieľom zmierniť čiastočne dôchodkové a sociálne nerovnosti v spoločnosti s trhovou ekonomikou; stabilizačná – stabilizačná funkcia sa uplatňuje prostredníctvom rozpočtov, hlavne štátneho rozpočtu. Štátny rozpočet sa využíva na ovplyvňovanie národného hospodárstva;;ďalšie funkcie :stimulačná – ide o priame zásahy do súkromného sektora, v podobe regulácie cien, miezd, zamestnanosti; kontrolná – ide o kontrolu príjmovej aj výdavkovej stránky štátneho rozpočtu.

Rozpočtové zásady : charakter štátneho rozpočtu viedol k formulácií rozpočtových zásad, ktorými sa má riadiť celý rozpočtový proces. Tieto zásady sú : zásada úplnosti – štátny rozpočet má byť jasný, konkrétny a adresný;zásada jednotnosti – všetky príjmy a výdavky prechádzajú jedným centrálnym rozpočtom a majú byť zachytené na jednom dokumente;zásada rozpočtovej plurality – systém niekoľkých čiastkových rozpočtov uplatňovaný v podmienkach decentralizácie sústavy verejných rozpočtov;zásada reálnosti – má zabrániť skresľovaniu údajov v rozpočte;zásada každoročného zostavovania a schvaľovania rozpočtu – jednoročné obdobie umožňuje lepší prehľad o štruktúre príjmov a výdavkov štátu;zásada vyrovnanosti – vyžaduje vyrovnanosť štátneho rozpočtu;zásada publicity – štátny rozpočet sa verejne prerokúva v parlamente a potom sa zverejňuje v tlači;zásada prehľadnosti

Štruktúra príjmov na príklade SR: A)DAŇOVÉ PRÍJMY – rozhodujúca časť príjmov štátneho rozpočtu. Daň je povinná, neekvivalentná, zákonom určená, spravidla sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú daňové subjekty správcovi dane v určenej výške a v stanovenom termíne. 1)Priame dane – vyrubujú sa priamo z majetku daňovníka, ten priamo znáša daňové bremeno. Daňovník je povinný si tieto dane sám vypočítať a odviesť príslušnému správcovi dane. a)dane z príjmov FO a PO: osobné dane, prihliadajú na subjektívne pomery daňovníka, sú podielové dane, na výnose z týchto daní participuje aj nižšia vládna úroveň b)dane z príjmov vyberané zrážkou: vypočítajú sa a odvedú zrážkou pri prameni, napr. dane z úrokov z bankových vkladov 2)Dane z majetku – v prípade štátneho rozpočtu SR je zanedbateľná, pretože je príjmom miestnych rozpočtov 3)Domáce dane na tovary a služby – patria sem nepriame dane – odvádza ich platiteľ zo spotrebných daní, zatažený je spotrebiteľ. Tieto dane sú v celom objeme príjmom štátneho rozpočtu. K nepriamym daniam patria: a)daň z pridanej hodnoty – DPH, univerzálna daň, vyrubuje sa na všetky druhy tovarov a služieb, v SR jednotná 19% sadzba b)spotrebné dane alebo selektívne dane, nimi sú zatažené iba vybrané komodity, napr. benzín, alkohol. 4)Dane z medzinárodného obchodu a transakcií – patria sem dovozné clá – táto daň je projektovaná ako nulová od roku 2005 – vstup SR do EÚ, je príjmom do rozpočtu EÚ B)NEDAŇOVÉ PRÍJMY – 1)Príjmy z podnikania štátu 2)administratívne poplatky  3)kapitálové príjmy 4)úroky z úverov  

C)GRANTY A TRANSFERY – 1)transfery   2)prostriedky z rozpočtu EÚ

Štruktúra výdavkov ŠR na SR: HDP obsahuje všetky druhy výdavkov: Y = C + I + NX + G.

G = vládne výdavky na nákup tovarov a služieb, z nich časť výdavkov centrálnej vlády tvorí výdavky ŠR:

A)BEŹNÉ VÝDAVKY – opakujú sa každý rok, podstatná časť z nich má mandátorny charakter, je nevyhnutné ich zabezpečiť. Patria sem: 1)platy štátneho aparátu – mzdy, platy, služobné príjmy 2)tovary a služby – nakupované vládou 3)transfery bežné ako: a)sociálne dávky b)dotácie c)výdavky do rozpočtu obcí, do VÚC d)výdavky do rozpočtov EÚ 4)dlhová služba – splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi na krytie deficitov ŠR z minulých období B)KAPITÁLOVÉ VÝDAVKY – slúžia na financovanie dlhodobých investičných potrieb, ktoré spravidla presahuj´jedno rozpočtové obdobie

C)POUŽITIE ZDROJOV Z EÚ ide o neúčelové použitie príjmov z rozpočtu EÚ

............

Objektívna a subjektívna stránka financií:

Subjektívna stránka financií: 1.sekundárna finančná činnosť -  A.projektovanie primárnej finačnej činnosti- /plánovanie, prognozovanie, rozpočtovanie/, B.evidovanie pfč-učtovnictvo, štatistika, výkaznictvo, C.kontrola pfč.- finan.analýza, finan.revízia, 2.hrančné a vecné súčasti-fin.politika, fin.veda, fin.právo, fin.sústava, 3.organizácia a riadenie primaár.fin.činnosti-stanovenie limitov, terminov, foriem platenia, platobných miest.

Cieľavedome organizovaná činnosť ľudí v procesoch zmeny peňažnej zásoby, ktorou sa utvárajú podmienky na úspešný priebeh primárnej finančnej činnosti.

Objektívna stránka financií: V procesoch rozdeľovania národného dôchodku a realizácie hrubého produktu sa neprestajne uskutočňujú peňažné operácie, prostredníctvom ktorých sa mení peňažná zásoba jednotlivých ekonomických subjektov. Všetky tieto peňažné operácie – platobné, transformačné, emisné označujeme ako finančné operácie a celá činnosť spojená s ich vykonávaním sa nazýva objektívna stránka financií.

Primárne a sekundárne financie:

Finančná činnosť, kt. predstavuje peňažné operácie s reálnymi peniazmi a je vyjadrením objektívnej stránky financií, označujeme ako primárnu alebo prvotnú činnosť.

Sekundárna finančná činnosť – najrozsiahlejšia súčasť subjektívnej stránky financií. Predstavuje také peňažné operácie, v ktorých nevystupujú reálne peniaze (či už hotovostné alebo bezhotovostné), ale iba peniaze počítacie, účtovné. Vyplýva z primárnej finančnej činnosti, že sa jej očakávaný priebeh projektuje, prognózuje, plánuje, eviduje a kontroluje. Zahŕňa v sebe činnosti ako napr.: zostavovanie štátneho rozpočtu, územných a obecných rozpočtov, rozpočtov rozličných nadácií a fondov, prognózovanie vývoja poistných fondov.

Finančná politika - spôsob riadenia a uskutočnovania finančnej činnosti. Riadenie finančných procesov v podniku: finančné plánovanie, rozhodovanie, manažment finančných procesov, finančná analýza a kontrola. Pri finančnom rozhodovaní sa uplatňujú tieto pravidlá: preferuje sa väčší výnos pred menším, preferuje sa menšie riziko pred väčším, väčšie riziko prinaša vyšši výnos, pref.sa získavanie peňazí skôr pred rovnakou hodnotou ziskanou neskor, % výnosu musí byť vyššie ako pri iných alternatívnych rozhodnutiach, investovanie má zväčšit buď majetok podniku, cash flow alebo zisk.

Nástroje kapitálového trhu: A)DLHOPISY - cenný papier, kt. vyjadruje úverový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Má vopred stanovené splátky vrátane úrokov, pevne stanovenú lehotu splatnosti, majiteľ nemá právo účasti na riadení ani ovplyvňovaní chodu spoločnosti. Typy: a)štátne obligácie, b)komunálne ob., c)podnikové ob., d)hypotekárne záložné listy. B)AKCIE - 1akcia = 1podiel na majetku spoločnosti. Z hľadiska prevoditeľnosti: a)akcia na meno, b)akcie na majiteľa. Podľa oprávnenia na vyplácanie dividend: kmeňové akcie – počet hlasovacích práv sa určuje podľa veľkosti zastúpeného kapitálu,,prioritné akcie – veľkosť ich emisie je obmedzená zákonom. Prioritné akcie majú prednostný nárok na vyplácanie dividend. Majú teda zaručené dividendy v prípade, že spoločnosť má nízky zisk a bez ohľadu na to, že majitelia kmeňových akcií nedostanú žiadnu dividendu.  C)PODIELOVÉ LISTY - cenný papier, kt. dáva vlastníkovi právo podieľať sa na majetku v podiel. fonde, právo podieľať sa na výnosoch z majetku, podielníci nemajú nárok zasahovať do portfólia fondu.

Bankový systém: tvorí ho centrálna emisná banka a sieť komerčných bánk. sektor bankovníctva – predstavuje súbor orgánov, organizácií a inštitúcií bankovo-menovej sústavy. Tvoria ho emisná banka, komerčné banky a investičné peňažné ústavy, sporiteľne. Súhrn peňažných operácií v sektore bankovníctva tvorí zložku financií, ktorú označujeme ako financie bankovníctva.

Funkcie centrálnej banky: výkon menovej politiky, emisia hotovostných peňazí, výkon fcií banky štátu a banky bánk, devizové a kurzové operácie, zastupovanie štatu v medzinárodných menových a finančných inštitúciách

Peňažné operácie: A)FINANČNÉ: V užšom zmysle: 1)Transferové: a)fiškálne, b)kreditné, c)asekuračné, d)sekuritné, e)dôchodkové /pracovné, sociálne, kapitálové dôchodky/, 2)Realizačné: a)tovarovo-peňažné operácie, V širšom zmysle – a)transormačné, b)emisné,

B)MENOVÉ: 1)transformačné: a)originálne, b)odvodené, 2)Emisné: pôžičkové, s cennými papiermi,iné operácie emisnej banky: stanovenie povinných rezerv a pod.

Fcie verejných financií: a)alokačná /neschopnosť trhu zabezpečiť niektoré verejné statky, existencia extrenalít, existencia nedokonalej konkurencie/, b)distribučná, c)stabilizačná /zníženie nezamestnanosti, zmiernenie inflácie, dosiahnutie ekon. rastu/