Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Medzinárodný obchod

MO (tahak_cely.doc)

1.Funkcia ekonomického rastu -využitie komparatívnych výhod, HDP, produktivita práce, miera inflácie, úspora, miera nezamestnanosti – 9,5 %  -HDP, absolútne číslo, medziročné tempo rastu HDP (medziročný HDP) -produktivita práce 44 – 45 % (vhľadom na 15-ku EU) odzrkadľuje sa v mzdách – priem. Mzda 19 000 Sk 2. Transformačná funkcia -výmena doma vyrobenej produkcie na doma spotrebovanú produkciu -import – množstvo výrobkov, ktoré sa aj u nás vyrábajú – problémom je marketing – módnosť, značka, reklama Parametrická funkcia -prostredn. zahraničného obchodu sa dozvieme o kvalite, cene domácej produkcie 4. Funkcia proporcionality -predvídateľný vývoj ekonomiky

2

Firemne motivacie k zapojeniu sa do MO :rozšírenie obratu firmy – veľkosť obratu na národ. trh je v zásade limitovaná potencionálnym počtom zákazníkov , ich kúpyschopnosťou, postavením firmy ku konkurencii, ...získavanie zdrojov – výrobcovia a distribútori vyhľadávajú výrobky a služby rovnako ako komponenty, poprípade výrobky vyrobené tzv. „prácou vo mzde“ – otázka znižovania nákladov diverzifikácia predaja – eliminácia výkyvov v obrate (eliminovať- nepoužívať, odstrániť) stabilita hospodárenia – rôzne obchodné cykly medzi severnou a južnou pologuľou, rozdielne časy zberu ovocia a zeleniny, dovolenky, ale aj makroekonomická situácia

3

Prostredie pre medzinárodné podnikanie ( prostredie – environment ) vnútroregionálne –-národohospodárske – členstvo v EÚ, celá legislatíva, otvorená trhová ekonomika -tzv. blízke vonkajšie ekonomické prostredie -medzinárodné ekonomické integračné – 87% zahran. Obcodu -konkrétne medzinárodné trhy – Ruský trh, trh ropy, trh obilia, ázijský trh -svetové hospodárske prostredie

Firmy a ekonomiky, ktoré majú ambície úspešne pôsobiť a existovať vo svetovom hospodárskom prostredí musia poznať: -svetové hospodárstvo -jeho mechanizmy -jeho štrukturálne dlhodobé trendy

4

Medzinárodná  deľba práce -možno ju charakterizovať ako špecificky rozvinutú formu spoločenskej deľby práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné vzťahy medzi krajinami  -jej prejavom je medzinárodná špecializácia výrobcov na určité výrobné činnosti, ktoré sú determinované vybavenosťou každej krajiny výrobnými faktormi

SH MĎP = základný predpoklad vzniku svetového hospodárstva SH = súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich vzájomnej interdependencií / interdependencia = rastúca vzájomná  závislosť / prostredníctvom

Medzinárodná ekonomická integrácia

MEI - chápeme ako komplex vzťahov, ktorý sa utvára medzi jednotl. ekonom.v rámci  vznikajúceho integračného priestoru

Integrácia je pojem, ktorý sa v súčasnosti vyskytuje v odborných diskusiách a rozpravách, hlavne v oblasti ekonom. a polit.; samotný pojem ekonom. integrácie bol do pol. 50. rokov 20.stor. veľmi zriedka využívaný a jeho definícia bola nejasná.

Pri integračnom procese sa prekonáva izolovanosť a uzavretosť jednotl. ekon. Jednotiek a posilňujú sa vzájomné kontakty medzi nimi.

Zmyslom EI je lepšie využitie moderných výrobných zdrojov, pre ktoré obmedz. priestor eko. aktivity neutvára potrebné predpoklady

EI sa vyznačuje týmito charakterist. znakmi:

- jej vznik je objektívne podmienený určitým stupňom eko. rozvoja a urč. stupňom MDP, medzin. špecializácie a kooperácie

- integrácia je regul. proces v tom zmysle, že vyžaduje vedomú činnosť subjektov pri formovaní a regulovaní eko. vzťahov

- int. je charakt. vzájomným prispôsobením sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín, ...

5

Medzinárodná deľba práce

Základným predpokladom vzniku SH-stva.

Špecificky rozvinutá forma spoločenskej deľby práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné vzťahy medzi jednotlivými krajinami

Jej prejavom je medzinárodná špecializácia výrobcov na určité výrobné činnosti, ktoré sú determinované vybavenosťou každej krajiny výrobnými faktormi:

Prírodné podmienky sú dané geografickou polohou, klimatickými podmienkami, vodstvom, zdrojmi nerastného bohatstva, bonitou pôdy, demografickými podmienkami a pod.

Historické podmienky sú založené na tradícii vo výrobe niektorých druhov tovaru, ktoré postupne získali  postavenie vo svetovom obchode svojou kvalitou (goodwill). Často bývajú úzko spojené s prírodnými podmienkami, v minulosti ovplyvňujúcimi domácu výrobu (austrálska vlna, český krištáľ, čínsky hodváb, škótska whisky a iné).

Technické podmienky sú spravidla úzko späté s ekonomickým rozvojom najmä s vybavením kapitálom a vysokokvalifikovanou pracovnou silou, ktoré determinujú rozvoj výrobných síl v krajine.

Ekonomické podmienky zahŕňajúce celý komplex faktorov, predovšetkým ekonomický rozmer krajiny, vybavenie kapitálom, dosiahnutý stupeň ekonomickej úrovne, danej objemom tvorby hrubého domáceho produktu per capita, štruktúru jeho tvorby podľa jednotlivých odvetví národného hospodárstva.

Politické podmienky významne ovplyvňujú predovšetkým teritoriálnu štruktúru zahraničného obchodu krajiny. V minulosti sa napríklad krajiny strednej a východnej Európy  orientovali najmä na vzájomnú výmenu tovaru. V súvislosti s politickými zmenami, ktoré prebehli v týchto krajinách, sa snažili preorientovať svoje zahraničnoobchodné vzťahy na krajiny západnej Európy.

6

Hrubý domáci produkt je základným indikátorom ekonomickej vyspelosti krajiny

V SR podobne ako v prevažne väčšine štátov sveta, sa výkonnosť ekonomiky meria a vyjadruje pomocou makroekonomickej veličiny hrubý domáci produkt.

Do roku 1991 sa výkonnosť ekonomiky USA merala pomocou hrubého národného produktu. V súčastnosti sa výkonnosť ekonomiky v tejto krajine meria a vyjadruje pomocou hrubého domáceho produktu.

7

Krajiny delíme do kategórií : Krajiny ktorých  ekonomický rozvoj je silne závislý od zapojenia sa krajiny do MDP = silne závislé (Slovensko) - vyspelé ekonomiky – Belgicko, Holandsko, Japonsko - banánové ekonomiky – surovinové bohatstvo – Saudská Arábia, Bahrain, krajiny strednej Ameriky Krajiny ktorých ekonomický rast je priemerne závislý od zapojenia krajiny do MDP (Francúzsko) Krajiny ktorých ek. Rast je relatívne nezávislý od zap. Krajiny do MDP (Rusko, Čína, India,USA) Krajiny ktoré sa nezapájajú – tzv. autarkčné krajiny – filozofia sebestačnosti  (Kuba, Kórea)

8

Zahraničný obchod produkcia predávaná do zahraničia, obchod so službami, tá časť sféry obehu tovarov a služieb, ktoré predstavujú výmenu so zahraničím, zahr. obchod dvoch krajín Medzinárodný obchod medzi viacerými krajinami Svetový obchod v rámci celého sveta Medzinárodné podnikanie international business, mladá ekonomická disciplína, oveľa väčší záber ako medzinárodný obchod, rozvoj súvisí s rozvojom svetového hospodárstva a vplyvov svetových  tredndov, mikroprostredie Medzinárodná ekonómia -international economics -dôraz na ekonomický rast, úlohu štátu a inštitúcii -skúmanie ekonomickej teórie ako takej -makroprostredie

Zakl fcie zahr obch v reprod procese krajiny : 1.Funkcia ekonomického rastu -využitie komparatívnych výhod, HDP, produktivita práce, miera inflácie, úspora, miera nezamestnanosti – 9,5 %  -HDP, absolútne číslo, medziročné tempo rastu HDP (medziročný HDP) -produktivita práce 44 – 45 % (vhľadom na 15-ku EU) odzrkadľuje sa v mzdách – priem. Mzda 19 000 Sk 2. Transformačná funkcia -výmena doma vyrobenej produkcie na doma spotrebovanú produkciu -import – množstvo výrobkov, ktoré sa aj u nás vyrábajú – problémom je marketing – módnosť, značka, reklama Parametrická funkcia -prostredn. zahraničného obchodu sa dozvieme o kvalite, cene domácej produkcie 4. Funkcia proporcionality -predvídateľný vývoj ekonomiky

9

Reálne výmenné relácie – Terms of Trade (TT)

1. ukazovateľ kvality zapojenia sa krajiny do MDP
2. ekonomická podstata reálnych výmenných relácií je existencia príčinného vzťahu medzi pomerom cien dvoch výrobkov a medzi množstvom, v akom budú tieto dva tovary vymieňané

TT =         Pv – cenový index vývozu ; Pd – cenový index dovozu

TT  1                 vyššie zhodnotenie krajiny

TT = 1                krajina je adekvátne vyrovnaná s cenovým vývojom na svetových trhoch

10

Teórie MO: skúmajú, vysvetľujú a odhaľujú zložité a vzájomne prepojené procesy v medzinár.  trh. eko. vrátane M-obc.politiky

Význam teórií MO: na predpoklade skúmanej hosp. empírie, vývojových tendencií a faktorových príčin zovšeobecňujú a definujú tie ako.

Zákony, pravidlá a zákonitosti, ktoré platia pr medzinárodné špeciál. krajín a ich firiem Podľa odhalených objektívnych pravidiel a faktorov

sa formujú tovarová a teritoriálna štrukt. MO, jeho objemy a dynamika, výmenné relácie, resp. ceny tovarov, samotné M trhy, dopyt a ponuka

na nic, komparatívne výhody krajín a konkurenčné prednosti F v MO

11,12,13,14,18

MERKANTILIZMUS:1: 1. ucelená ako. teória prevzatá ako štátna hosp. pol.

2: ovplyvň. praktické hosp.-pol. názory na Ú zahr. obchodu a štátu v NH v 15.-18. stor.3: štát má regulovať až kontrolovať ZO tak, aby sa dosahovala

aktívna obch. bilancia, lebo tento stav vyvoláva príliv drahých kovov do krajiny, predpoklad, že základom blahobytu štátu je hromadenie drahých kovov

4: táto teória predstavovala doktrínu tuhého protekcionizmu5: Thomas Mun – Bohatstvo Angl. prostr. ZO alebo bilancia nášho ZO je pravilom nášho pokladu

6: nástroje: protekcionistický a kolontalistický charakter KLASICKÁ TEÓRIA MO: Základy:spojení s rozširovaním MO v epoche nástupu kapitalizmu a

sosvet.hosp.-základ. MDP

1776 – A.Smith – „ Pojednanie o podstate  a pôvode bohatstva národov “-zástanca eko. liberalizmu, zákony trh. mechanizmu, sú pre neho neviditeľnou rukou

členenie: 1. teória absolútnych N–Smith  2. teória komparatívnych N–Ricardo, Mill  3. teória 3 výrobných faktorov–Shy

KLASICKÉ PROTEKCIONISTICKÉ TEÓRIE MO: F. List, Hamilton NEOKLASICKÁ TEÓRIA MO – 2. svet. vojnakapitalistický štát – medzinárodné

eko. integračné procesy, rozpad koloniálnej sústavy – socialistické spoloč.- prebieha vedecko - techn. Revol. – HECKSOHEROVA-OHLINOVÁ- SAMUELSO

NOVÁ TEORIA – Samuelsonov fenomén NOVŠIE TEÓRIE MO: Podobnosť štruktúry dopytu- LENDEBOVÁ HYPOTÉZA Postupnosť- Kravis

NEOKLASICKÁ SYNTÉZA: Spája mikro a makroeko. problematiku, „národnú“ a „medzinár.“ trh E, zabezpečuje viacfakt. Analýzu ekonomík, resp. ekonom.

procesov ( v MO pôsobí 20-30 fakt.) – tzv.peňažná teória MO – peňažná teória

ČISTÁ TEÓRIA MO:Skúma medzinár. pohyb T, teda samotný MO, predmetom skúmania sú teória hodnoty, ceny a výmenné relácie () v MO, pravidlá určujúce

štruktúru a rozsah Pozitívna analýza – Skúma eko. realitu tak, ako , hosp. vzťahy aké boli a aké sú. Týmto spôsobom sa analyzujú faktory podmieňujúce a určujúce

hodnotový objem, štruktúru a TT v MO, pričom ide o stanovenie objektívnych kritérií, všeob. pravidiel, podľa kt. vstupujú jednotlivé M trhy do MO Normatívna

analýza : (týkajúca sa  E-mie blahobytu, „Welfare Economics“ skúma, aké by mali byť eko.    podmienky  a hosp. vzťahy, aby sa eko. blahobyt maximalizoval-

prostredníctvom a v rámci MO patria sem výnosy z MO, teórie OP PEŇAŽNÁ TEÓRIA MO: Sústreďuje sa na súvsťažnosť MO s medzinár. pohybom peňazí,

s M.M.Fin. vzťahmi, spolu s teóriou, či faktormi cien menových kurzov, všeobecnej rovnováhy v trh. E i zamestnanosti- otázky PB, devízových trhov fungovania MMS....

dopĺňa čistú teóriu MO, tiež neopisateľné peň. aspekty, men.-fin. faktory, celú teóriu MO  dostáva do reálneho rámca MEU, peňažná teória  MO sa rozvinula v rámci

neoklasickej teórie MO a významnou mierou vchádza

do neoklasickej syntézy.schopnosť transformácií

16,21

Charles a Kindleberger - ZO a NAH (1962-1964)

1. rozpracúva zjednodušujúce predpoklady neoklasického modelu a približuje ich realite – berie do úvahy dopravné náklady, vplyv vedecko-technického pokroku + monopolistickú konkurenciu
2. schopnosť transformácie – schopnosť národnej ekonomiky reagovať na zmeny tým, že sa štruktúra zahraničného obchodu prispôsobí novej situácii
3. rozlišuje 2 druhy ekonomík

Tradičnú - dochádza veľmi pomaly k zmene

               - nemení komoditnú štruktúru tovarov, ani ich cenu

               - k cenovým zmenám dochádza len pod vplyvom nepredvídateľných okolností

Transformujúcu - dynamické

                           - komoditná štruktúra ich ZO podlieha ustavičným zmenám

                           - výrobcovia sa stále viac rozširujú, priťahujú nových podnikateľov

                           - nevýnosné odvetvia strácajú pre podnikateľov príťažlivosť

                           - dochádza k stretu medzi ekonomickou realitou (ziskovosťou) a sociálnymi cieľmi

17

Heckscher-Ohlin-Samuelsonova teória - 30. roky 20. stor.

4. spoločné dielo – podľa tejto teórie H+O-teória vybavenosti výrobnými faktormi
5. vysvetľuje zákl. otázky MO (medzinár. špecializácia výroby, objemy a ceny obchodovaných tovarov, tovarová a teritoriálna štruktúra MO, aj výhody krajín, firiem z neho)
6. na základe 3 výrobných faktorov

19

TEÓRIA ZAHRANIČNO-OBCHODNÉHO MULTIPLIKATORA: Vstúpilo do neoklasickej teórie MO pod vplyvom keynesiánskeho eko. učenia, ktoré dávalo

prednosť dynamickým makroeko. veličinám a vymyká sa predpokladom neoklasického modelu MOzameriava sa na aktívne riešenie problémov hosp. rozvoja štátov

s otvorenou trhovou ekonomikou (T MO, T eko.rastu, T hosp. politika)– úsilie o podporu konjunkturálneho i dlhodobo stabilnejšieho hosp. rastu– priznáva sa určitá

aktívna úloha štátu vo sfére ZO, osobitne v proexportnej pol. T ZO – multipl. Spĺňa 2 f-cie: A)teoretické objasnenie zásahov moderného štátu do ZO – sféry nástrojmi

súladnými s trhovou E. B) je podkladom pre rozpracovanie expanzívnej Z hosp. a ZO pol. - vychádza z pôvodného keynesiánskeho učenia......

1)investície v podnikovej sfére a rozumné opatrenia vládnych inštitúcii povedú k prevýšeniu E nad I, zabezpečia sa väčšie výnosy z MO pre firmy

2)aktívna bilancia vystupuje ako zdroj prvotného dôchodku, ktorý v súlade so všeobecnou teóriou multipl. vytvára pozitívne vzťahové efekty

Y = C + I + X – M  (Y – income,C – consumption, I – investition, X – export, M – import)

20

Rozdiely v úrovni vedecko-technického pokroku:Technologická medzera (Posner; 1961) = vysvetľuje zmeny v štruktúre MO

na základe rozdielneho priebehu ved.-tech. pokroku v rôznych krajinách; podľa toho prístupu má nový výrobok vyvážený z krajiny A do krajiny B komp. výhodu iba za určité

obdobie, teda dovtedy, kým je domáci výrobca konkurenčne schopný.Technická medzera alebo imitačné oneskorenia = časové rozpätie

23

Vplyvy na SO

-vývoj svetového hospod. úzko súvisí s vojom SOs roy

Vývoj svet.ekonomiky

-sformulovala sa v poslednej tretine 19. storočia

Etapizácia vývoja SH

Vývoj SH po II. sv.

-prerastanie hospod.aktivít cez národné a regionálne hranice

-procesy hospod. internacionalizácie – integrácia národných ekonomík do siete celosvetových hospod. vzťahov = 3 etapy

1. ETAPA: prvé 3 desaťročia

-klasický obchod s tovarom a sl.- dynamický rozvoj SO

-vznik GATT, Brettonwoodsky menový systém

2. ETAPA: ropné šoky

-viac ako 10 násob. zvýšenie cien ropy v priebehu r. 1973-1974

-ekonomické a polit.príčiny

-do popredia vystupujú priame zahr. investície (FDJ) – rast obchodu so službami

-špičkové technol.v sl., 1978 – Kingstonský menový systém

Rast cien energetických surovín vyvolával oneskorený nárast cenových indexov hotových výrobkov

-vzniká cenová nerovnováha

-kardinálne štrukturálne zmeny v ekonomikách priemyslu vyspelých štátov, ktoré by viedli k zníženiu spotreby energie a materiálu vo výrob. procesoch.

Dominantným znakom súčasného ekonom.vývoja v priem.vyspelých štátoch PVŠ snaha o meritórnu (meritórny = podstatný, zásadný, vecný / reštrukturalizáciu ich ekonomík, kt. sa uskutočňujú v dvoch líniách:

1. línia – je zameraná na urýchlené znižovanie neperspektívnych priemysel.odvetví

Hutnícka výroba – v EÚ sa dokonca tisícročia v porovnaní so situáciou v 60. r. má znížiť objem hutníckej výroby o 1/5, v Japonsku o 1/3.

Ťažobný priemysel, čierna metalurgia, ťažká petrochémia a ťažba nerastných surovín

-výrobné náklady mnohých podnikov prevyšujú svetové ceny – subvencie a dotácie od štátu. Súčasne sú chronicky nevyťažené výrobné kapacity

-dochádza k zmenám v štruktúre dopytu

-prienik podn. z rozvojových krajín

Textil – zvyšovanie produktivity práce sa uskutočňuje nasadzovaním novej techniky. Výrobné náklady prevyšujú o ¼ trhové ceny.

3. svet = vyspelá technika – lacná pracovná sila

80. roky – nástup inovácií v oblasti informatiky, elektroniky  biotechnológie – vznik nových odvetví

2. línia

A)posilňovanie výskumu a vývoja sl. a ďalších nevýrobných činnosti

B)rozvíjanie vysoko progresívnych, tzv. PRIENIKOVÝCH O.

3. ETAPA – stabilizácia v priemyselne vyspelých krajín

Hl.črty: nové formy hospod.internacionalizácie – sú reakciou na:

a)protekcionistické tendencie vo svetovej ekonomiky

b)rast kapitálovej náročnosti výskumu, výroby, zvyšujúcej sa výrobnej pružnosti a rastúca rizikovosť investícií RATING

c)vzostup výrobnej pružnosti a diverzifikácie

-sieťové väzby podnikov

-nové formy internacionalizácie (export – FDI)

Vplyv na SO (ucelený systém vplyvov) systémové faktory a)liberalizácia                                                        

b) vedecko - technický pokrok

70. r. 20. st. - ropa

24

Svetové hospodárstvo

3. súhrn základných a odvodených subjektov, ktoré sú poprepájané v ich vzájomnej interdependencii na základe medzinárodných hospodárskych vzťahov.
4. súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich vzájomnej interdependencii (rastúca vzájomná závislosť) prostredníctvom medzinárodných hospodárskych vzťahov

Podmienky pre rozvoj SH

1. rozvinutá medzinárodná deľba práce
2. svetový obchod a svetový trh
3. svetové peniaze, menové a úverové vzťahy (funkcia svetových peňazí - dolár, euro)
4. svetové (medzinárodné) inštitúcie a organizácie

25

SH MĎP = základný predpoklad vzniku svetového hospodárstva SH = súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich vzájomnej interdependencií / interdependencia = rastúca vzájomná  závislosť / prostredníctvom MEDZINÁRODNÝCH HOSP. VZŤAHOV: 3 základné pohyby: a) medzinárodný pohyb tovaru a služieb / svetový obchod / b) medz pohyb kapitálu c) medzinárodný pohyb pracovných síl Svetový trh – prostredníctvom neho sa vymieňajú výsledky výroby medzi jednotlivými subjektmi SH Na rozvoj SH sú potrebné tieto prvky: -rozvinutá MĎP -svetový obchod a svetový trh -svetové peniaze, menové a úverové vzťahy -svetové / medzinárodné / hospodárske inštitúcie a 3 piliere, na ktorých stojí SH: 1. Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj ( Svetová banka )2. Medzinárodný menový fond (sme v Belgickej skupine SDR)3. WTO spadajú do OSN a SR    

27

Trendy pôsobiace na  MO:  – globalizácia– interdependencia–  intergrácia– ved. – tech. pokrok– potreba prispôsobenia– hrozba glob. Problémov

29

Globalizácia

1. termín uznávaný od pol. 80. rokov
2. je to súčasná transformačná etapa v dlhodobom vývojovom procese svetovej civilizácie, pri ktorej dochádza pri závislosti na vedecko-technickom rozvoji k dynamickému prekonávaniu lokálne viazaných a relatívne izolovaných ľudských ideí a aktivít, pričom niektoré z nich sa stávajú univerzálnymi myšlienkami
3. treba ju chápať ako reálny objektívny objekt
4. Glob. ek. procesov, prepojenosť ek. prostredí ekonomík, rozvinutosť medzinár. ek. integračných zoskupení, svetový hosp. cyklus a rozvinutosť medzinár. tovarových a fin. trhov v celosv. meradle
5. je spojená s rozvíjaním SH do „šírky“ a do „hĺbky“, s rastom významu svetového hosp. prostredia

Interdependencia - rastúca vzájomná závislosť medzi ekonomikami

5. spolu vytvára celistvosť sveta, tvorí tzv. ekonom. entitu jedného celistvého svet. hospodárstva

Integrácia - reálny dlhodobý a výrazný trend v SH

6. spojenie, spájanie, zjednocovanie prvkov, častí do vyššieho celku

Vedecko-technický pokrok a dynamika zmien

1. diverzifikuje výrobu, rozširuje rozvojový priestor pre medzinár. špecializáciu a kooperáciu výroby – takto umožňuje dosahovať absolútne a komparatívne výhody v MO
2. rozširuje štruktúru tovarov – vznik nových trhov
3. vedie k zmenám kvality tovarov
4. stimuluje investície do výroby, výskumu a vývoja – je význačným faktorom konk. schopnosti
5. zvyšuje podiel duševnej práce obsiahnutej v produktoch – tzv. sofistikované tovary
6. ovplyvňuje smery medzinár. kap. pohybov, presunov výrob – pohyb kvalifikovaných prac. síl
7. umožňuje tech. modernizáciu dopr. prostr., medzinár. dopr. sietí a znižuje dopravné N v MO
8. spôsobuje neustále zmeny v štruktúre MO z komoditného a teritoriálneho hľadiska
9. zapríčiňuje medzeru a až „priepastné“ rozdiely vo výskumnej, technickej a technologickej úrovni medzi vyspelými a rozvojovými krajinami
10. je hlbinným nositeľom veľmi dynamických zmien v SH
11. spôsobuje „urýchľovanie ekonomického času“

30

Transnacionálne korporácie (TNK): 1. Podstata TNK– ide o formovanie a rozvoj; veľmi úzko súvisí s vedecko-technickou revolúciou a jej vplyvom a dôsledkami na

reprodukčný proces = liberalizácia MHV– sú to medzinárodne rozsiahle komplexy so zložitou vnútornou štruktúrou, v ktorej sa pripájajú konglomentárne, horizontálne a vertikálne

formy  spojené = nadobúdajú dominantné postavenie vo svetovom hospodárstve Ide o:– F, ktoré majú vlastníkov z > ako 1 krajiny– Veľké dominujúce F, ktoré sa zapájajú do

medzinárodného podnikania – Prenikajú na zahraničné trhy, nielen prostredníctvom vývozov T, ale aj FDI + siete filiálok

31

TNK ako hybná sila celosvetovej ekonomickej integrácie a interdependencie

Medzinárodná stratégia postupu TNK:

7. súhrn vytýčených cieľov a metód, nástrojov a prostriedkov vedúcich k ich dosiahnutiu, vypracováva centrálne vedenie TNK na

1. krátkodobé obdobie
2. strednodobé obdobie
3. dlhodobé obdobie – cieľ maximalizovať zisk

Stratégia

1. útočná – nové trhy, získanie nových pozícií
2. obranná – udržanie dosiahnutých pozícií

Stratégiu TNK určujú:

1. informačné technológie
2. silnejúca konkurencia
3. štruktúra a vývoj dopytu

tlak na integračnú politiku

32

Komparatívne výhody TNK: I. Všeobecné konkurenčné výhody– vlastnená technológia– goodwill (obch. meno, značka), môžu účtovať vyššie ceny ako konkurencia, napr. Coca-cola

– úspory z veľkovýroby (veľký rozsah pri nákupe umožňuje viac rôznych úspor pri veľkej distribúcii) ? – úspory z veľkého rozsahu pri financovaní– úspory z veľkého rozsahu pri distribúcii

– úspory z veľkého rozsahu pri inzercii– vládna ochrana – riadenie ľudských zdrojov II.Špecifické konkurenčné výhody – schopnosť medzinárodného marketingu– schopnosť získať

mnohonárodné zdroje – medzinárodná diverzifikácia –manažérska skúsenosť v niekoľkých krajinách

34

ROPA

-zmes uhľovodíkových molekúl, síra + kyslík + dusík

-vzniká veľmi pomaly a za podm., ktoré sa súčasnosti nedajú simulovať v laboratórnych podmienkach

-1859 – bol navŕtaný prvý vrt ropy

-1904 – 5 – 6 –

-minimálne niekoľko miliónov r.

-zo zbytkov organického materiálu

-kľúčový význam ropy:

Kvalitný primárny zdroj energie a trávnej chemickej suroviny

Producenti a spotrebitelia

-5 významných oblastí ťažby:

Perzský záliv, Región Mexiského zálivu, Severné more, Rusko + stredná Ázia + Guinejský záliv

Geologický prieskum = 2010, ročná ťažba cca 21,9 mld barelov

1 barel = 159 l

Svetové zásoby ropy 999 mld barelov 1994

Blízky Východ 66,3%

Amerika 15,4%

Afrika 6,2%

SNŠ a východná Európa 5,9%

Ďaleký východ 4,5%

Západná Európa 1,7%

Cca 1/3 sa ťaží v pobrežných šelfoch

V 1990 revolúcia Valného zhromaždenia

35

Systémové faktory ovplyvňujúce rast MO

1) Vplyv vedecko-technického pokroku na MO

1. nové technológie – otázka konkurencieschopnosti
2. stále komplexnejší charakter využívania vedecko-technického pokroku
3. vysoké tempo špecializácie výrobcov a vzájomné prerastanie národných ekonomík prostred. Nadnár. Spol.

Vedecko-technický pokrok a dynamika zmien

1. diverzifikuje výrobu, rozširuje rozvojový priestor pre medzinár. špecializáciu a kooperáciu výroby – takto umožňuje dosahovať absolútne a komparatívne výhody v MO
2. rozširuje štruktúru tovarov – vznik nových trhov
3. vedie k zmenám kvality tovarov
4. stimuluje inves do výroby, výskumu a vývoja – je význačným faktorom konkurenčnej schopnosti
5. zvyšuje podiel duševnej práce obsiahnutej v produktoch – tzv. sofistikované tovary
6. ovplyvňuje smery medzinár. kapitálových pohybov, presunov výrob – pohyb kvalifikovaných prac. síl
7. umožňuje tech. modernizáciu dopr. prostr., medzinár. dopravných sietí a znižuje dopr. N v MO
8. spôsobuje neustále zmeny v štruktúre MO z komoditného a teritoriálneho hľadiska
9. zapríčiňuje medzeru a až „priepastné“ rozdiely vo výskumnej, technickej a technologickej úrovni medzi vyspelými a rozvojovými krajinami
10. je hlbinným nositeľom veľmi dynamických zmien v svetovom hospodárstve
11. spôsobuje „urýchľovanie ekonomického času

2) Vplyv liberalizácie na vývoj MO

Zahranično-obchodná politika - súbor zásad a im zodpovedajúcich prostriedkov a opatrení, prostredníctvom ktorých štát centrálne, priamo, vedome pôsobí na stimuláciu alebo zoslabenie určitých vývojových tendencií zahraničného obchodu

Cieľom ZOP - je regulovať teritoriálnu a komoditnú štruktúru svojich zahranično-obchodných vzťahov, t.j. vývozu a dovozu tovaru a služieb.

ZOP musí byť v súlade s:

1. ZOP štátu
2. záväzkami vyplývajúcimi z účasti štátu v medzinárodných organizáciách
3. pravidlami obsiahnutými v bilaterálnych zmluvách, ktorých je krajina signatárom

ZOP pôsobí na ekonomiku príslušnej krajiny v takej miere, v akej je zapojená do MDP

8. miera zapojenia závisí od prírodných podmienok, relatívnej vyspelosti ekonomiky.

ZOP v značnej miere ovplyvňuje zahranično-politická orientácia krajiny

Zahranično-hospodárska politika - širší pojem ako ZOP

Zameriava sa nielen na usmerňovanie toku tovaru a služieb so zahraničím, ale koordinuje aj:

1.  medzinár. pohyb kapitálu
2.  medzinár. pohyb pracovných síl

ZOP sa riadi rôznymi zásadami a využíva rôzne prostriedky.

36

Medzinárodný pohyb služieb

Služby sú výkony určené pre trh, ktoré nenadobúdajú materializovanú podobu hmotných statkov.

9. sú tzv. neviditeľný obchod

Miesto služieb v systéme medzinárodných ekonomických vzťahoch

Tradičná teoretická koncepcia:

1. „predindustriálna fáza“ – najmä ťažobné činnosti
2. „industriálna fáza“ – vedúcu úlohu má spracovateľský priemysel
3. „postindustriálna fáza“ – ekonomika nadobúda charakter ekonomiky služieb
4. „informačná spoločnosť“ - posl. 10ročie 20. stor. – úloha služieb pri premene industriálnej spoločnosti na informačnú spoločnosť

Ukazovateľ, ktorý nám vypovedá o úrovni služieb je podiel služieb na tvorbe HDP v %

poznámka: ako je na tom SR? – pozrieť doma

Služby v MO - vývoz služieb zvyšuje efektívnosť zapojenia sa do MDP – vytvára príjmové zdroje v platobnej bilancii – úspora materiálových a energetických zdrojov

GATT – definícia služieb

10. „neviditeľný export a import“
11. v posledných 15 rokoch dochádza k poklesu podielu služieb
12. vo vyspelých priemyselných štátoch tvoria služby ½ až 2/3 ich vytvoreného HDP

Delenie služieb:

1. faktorové - neobchodovateľné

13. prevody finančných prostriedkov súvisiacich s medzinárodným pohybom výrobných činiteľov

1. reinvestícia ziskov
2. dividendy

2. nefaktorové – obchodovateľné

14. považujú sa za predmet MO a v štatistikách MMF sa členia do 4 hlavných kategórií

1. nákladná doprava – námorná + letecká doprava + poistenie tovarov v priebehu skladovania
2. ostatná doprava – preprava osôb, prístavné a letišné poplatky
3. zahraničný cestovný ruch – aj kúpeľné pobyty a lekárska starostlivosť v rámci týchto pobytov
4. ostatné služby

1. oficiálne – poskytované diplomatickým orgánom
2. súkromné

38

Motívy vývozu kapitálu

1. možnosť získania vyššej miery zisku /alebo vyššiu dlh. úrokovú mieru ako v krajine vývozu

2.ako doplnok vývozu tovaru – ak je vývoz spojený s exportným úverom

3.súčasť spoločných podnikov /JOINT VENTURES/

4.možnosť získať špičkovú technológiu

5špekulačné dôvody /Hot Money – sledujú maximálne krátkodobé zhodnotenia/ napr. Soros

6.zmena politickej situácie

Formy pohybu kapitálu

1.z hľadiska subjektov vyvážajúcich kapitál

-vývoz súkromného kapitálu – sleduje max zisku, v rámci TNK – iba odhad

-vývoz štátneho/verejného/ kapitálu – vytvára podmienky pre nasledujúci vývoz súkr. kapitálu

-vývoz kapitálu medzi inštitúciami – 80. roky 2O storočia MMF,EBOR,MBOR

2.z časového hľadiska

-krátkodobý

-strednodobý

-dlhodobý

3.z hľadiska podoby vyvážajúceho kapitál

-priame investície- FDI

-pôžičkový kapitál / portfóliové investície – investor sa neusiluje o riadenie firmy/

39

Priame zahraničné investície FDI

Def. Investícií – sú to kapitál. vklady, ktoré sú umiestňované do ekonom. inej krajiny v rôznych formách, tzv.kontrolný balík -  určité percento hlasovacích alebo majetkových práv /51%/

FDI môžu nadobúdať aj naturálnu podobu napr. vlastníctvo podnikov v zahraničí

– podoba kapitálovej účasti

podoba kapitálových pôžičiek

zahraničné investície  /podľa materiálov OSN/ - technický termín na označenie bilančného prebytku vývozu nad dovozom.

FDI – investície založené na dlhodobom vzťahu k podniku a odrážajú trvalý záujem a kontrolu zahraničného investora na podnik inej krajiny, cieľom je získať rozhodujúci počet hlasov spoločnosti.

FDI zabezpečujú investorovi určitý podiel vlastníctva a kontroly podniku podľa MMF

-minimálne 25 % podiel na účastinovom kapitáli spoločnosti, dnes už 10 % /v USA už od 10 % - FDI/

-MMF to sleduje, lebo sa stará o platobnú bilanciu

-V Japonsku sa spolu počítajú aj portfoliové investície a úvery

-Na SR FDI vymedzuje slovenský devízový zákon, ktorý hovorí že FDI...

→FDI – je také vynaloženie peňažných prostriedkov peniazmi oceniteľných hodnôt alebo  majetkových práv, ktorých účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých ekonomických vzťahov investujúceho cudzozemca na podnikanie v tuzemsku a to niektorou z týchto foriem:

-vznik, alebo získanie výlučného podielu na podnikaní vrátane jeho rozšírenia

- účasť na novovzniknutom alebo existujúcom podnikaní najmenej 10 % ZI obchodnej spoločnosti alebo 10 % hlasovacích práv alebo 10 % podiel na čistom obchodnom imaní

40

Pôsobenie FDI na ekonomiku

1. hostiteľských krajín
2. materských krajín

1. pôsobenie na obchodnú a platobnú bilanciu

Materská krajina:

15. odtok kapitálu; v ďalšom časovom období návrat, transfer zisku
16. na začiatku je to export technológie

Hostiteľská krajina

17. odlev manažérov (úrokov, poplatkov za licencie, know-how)

2. efekty zamestnanosti

Hostiteľská krajina

18. závisí od toho, či kapitál je doplnkový (rozširuje pracovné možnosti) alebo konkurenčný (môže viesť k zvyšovaniu nezamestnanosti)
19. pozitívne efekty na rast kvality práce

3. pôsobenie na hospodársku štruktúru
4. regionálne efekty FDI v mieste sídla podniku

20. posilňuje rejting
21. pozitívny efekt

5. medzinárodný transfer technológie a know-how

42

Zahranično-obchodná politika

A)zahr.-obch. politika štátu

B)záväzky vyplývajúce z účasti krajiny v medzinárodných organizáciach

C)pravidlá obsiahnuté v bilaterálnych zmluvách

ZOP – súbor zásad a im zodpovedajúcich prostriedkov prostredníctvom ktorých štát centrálne, priamo, vedome pôsobí na stimulovanie alebo zoslabovanie určitých vývojových tendencií ZO

Cieľom ZOP je regulovať teritoriálne a komoditné štruktúry svojich ZO vzťahov, t.j. vývozu a dovozu T= stupeň zapojenia do MDP

ZOP štátu = súčet hosp. politik = T a S + MPK + prac.sily

Zásady ZOP

Protekc. = ochranárstvo:  metóda – diskriminácie, preferencie

Liber. = sloboda: zásady – bilateralita, multilateralita

Liberal. v SO

V súč. období platí zásada, že krajiny zapojené do rôznych foriem integr. zoskupení prejavujú tendencie k liber. vo vnútri blokov a protekc. vo vzťahu k III. Krajinám

Protekc. v SO

A/ progres. B/ degres- Využíva prostriedky                                                 antiexportnej ekonomiky

C/ agresívny – proexportná politika

-štát presadzuje svoje výrobky na zahran.trhu

43

Prostriedky ZOP:

1. autonomne prostriedky

22. jednostranné opatrenia štátu, ktorými         

        sa reguluje ZO výmena tovaru        

vychádzajú zo záujmov štátu

pasivne - cieľom je obmedzovať dovoz        

ochrana vnútorného trhu a        

ekonomiky pred zahraničnými        

konkurentmi alebo vyrovnaná        

bilanci

aktivne – colné onanie, vývozné alebo dovozné subvencie, štátne záruky úverov, menové dumpingy, daňové zvýhodnenia, štátne intervencie

2. zmluvné prostriedky ZOP

vychádzajú z dohôd, kt. uzavřel štát s inými krajinami na úrovni štátu

- obchodné zmluvy, obchodné dohody, pratobné a úverové dohody,

44

Medzinárodná koordinácia  ZOP

II. sv. vojna – snaha o medzinárodnú koordináciu - MULTILATERÁLNY LIBERALIZMUS

1. závažný dokument: ATLANTICKÁ CHARTA

23. spoločná deklarácia Veľkej Británie a USA
24. obsahovala klauzulu o slobode obchodu-14.august 1941 *SPOLOČENSTVO NÁRODOV

Hospodárska a sociálna rada OSN

1. prijala rezolúciu o zvolaní „Svetovej konferencii o obchode a zamestnanosti“ (18.2.1946 Havana)
2. jej úlohou bolo ustanoviť Medzinárodnú obchodnú organizáciu – 24. marca 1948
3. bol vypracovaný štatút a na tejto konferencii sa zúčastnilo 23 krajín
4. nebol ratifikovaný tento štatút (ITO)

30. október 1947 – GATT – Všeobecná dohoda o clách a medzinárodnom obchode

25. ČSR sa stalo členom RVHP – centrálne plánovaných krajín a členom GATT

46

Globalizácia; črty:

– nová organ. produkcia v medzinár. meradle – zvyšovanie zisku – zahr. trhy– možnosť získať vstupy a podporný servis z celej svet. eko.–- formovanie podnikových spoločenstiev

bez ohľadu na  medzinár. hranice teritoriálne aspekty G: – oblasť voľného obchodu NAFTA ( Kanada + USA + Mexiko ) – hosp. a menová únia ( EÚ a EZVO )

– voľne združujúce sa krajiny prostredn. činnosti TNK  a bánk ( Japonsko a Asean – proces, kt. má svoju históriu, spol. stratégie, podriadený postup i rozhodujúci význam pri ovplyv. vývoja SH

48

GATT – GENERAL AGREEMENT ON TARIFFS AND TRADE

1. 23 signatárskych krajín
2. 80% svetového obchodu
3. jediná medzinárodná inštitúcia, ktorá sa systematicky zaoberala problematikou obchodnej politiky v medzinárodnom meradle

MEDZINÁRODNÁ ZMLUVA – 1.1.1995 – WTO

1. neoliberalistické predstavy o výhodách slobodného obchodu
2. odstraňovanie prekážky medzinárodného obchodu (clá...)
3. princíp nediskriminácie a princíp vzájomných výhod
4. rovnaký prístup na trhy a k zdrojom surovín, týkalo sa to však iba členov
5. princíp vzájomných výhod sa neskôr zmenil na DOLOŽKU NAJVYŠŠÍCH VÝHOD

                           všeobecnú povahu

                           bezpečnostnú povahu

GATT – 1947

1. RÁMCOVÁ DOHODA – má 4 časti

    - zásady OP, ktoré ..................................................................................................

2. ZBIERKA LISTÍN COLNÝCH KONCESIÍ

Výsledok dvojstranných rokovaní, ale tie sa automaticky vzťahovali aj na ostatné členské štáty, ktoré pristúpili neskôr

LISTINA COLNÝCH KONCESIÍ

ZÁKLAD: Postupné znižovanie ciel, bola prijatá zásada mierových rokovaní

49

SVETOVÁ OBCHODNÁ ORGANIZÁCIA

26. r.1994 – MARRAKEŠ  záverečný akt 124 signatárov WTO

GATT – WTO

- 8. kolo rokovaní tzv. URUGUAJSKÉ KOLO

- WTO – 1.1.1995 – na prechodné obdobie 10 rokov

- zakladala sa záverečným dokumentom, ktorý pozostáva z 3 častí:

1. záverečný akt
2. dohoda zakladajúca WTO s prílohami – spolu 28 dokumentov = 17 multilaterálnych dohôd + 6 dohovorov o výklade príslušných obchodných  ...................článkov GATT..............
3. ministerské rozhodnutia a prehlásenia

- Tento dokument ako celok musí byť akceptovaný – člen WTO

WTO: sídlo: GENEVA, ŠVAJČIARSKO, založená .............................................., má 146 členov

VŠEOBECNÁ DOHODA O CLÁCH A OBCHODE 1994 (GATT 199...)

.....................................................................................................................

Dohoda o poľnohospodárstve

Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení

Dohoda o textile a odievaní

Dohoda o technických prekážkach obchodu

Dohoda o investičných opatreniach vzťahujúcich sa na obchod

Dohoda o aplikácii článkov VI. všeobecnej dohody o clách a obchode 1994

(antidumpingové a vyrovnávacie clá)

Dohoda o aplikácii článku VII. GATT 1994

(colná kontrola)

Dohoda o kontrole pred nalodením

Dohoda o pravidlách pôvodu

Dohoda o dovoznom a licenčnom konaní

Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach

Dohoda o ochranných opatreniach                

Dohoda o obchode v civilnom letectve

Dohoda o vládnych záväzkoch

Medzinárodná dohoda o mlieku

Medzinárodná dohoda o hovädzom mäse

WTO - jediná medzinár.organiz. zaoberajúca sa globálnymi pravidlami obchodovania medzi národmi

Hl.funkc.je „zaistiť aby obchod prebiehal tak hladko, predvídateľne a slobodne, ako je to len možné“

Obchodné problémy sú preberané na zasadnutiach WTO, ktoré sú zamerané na interpretáciu dohôd a záväzkov a na to, ako zaistiť aby sa obchodné politiky jednotlivých krajín týmito dohodami riadili

50

50. ministerské konferencie WTO: 1960 – 1962 – Dillonovo kolo, 1964 – 1967 – Kennedyho kolo;1973 – 1979 – Tokijské kolo;1986 – 1993 - Uruguajské kolo – 1. 1. 1995 dohoda o založení WTO, podpísalo 125 krajín; 1996 – ministerská konferencia v Singapure. Členské štáty WTO sa dohodli na zásadach obchodu s telekomunikačnými a finančnými službami a na zásadách obchodu s informačnými technológiami. 1998 Geneva 1999 – ministerská konferencia v Seattli mala naštartovať nové kolo rokovaní v rámci WTO o ďalšej liberalizácii svetového obchodu. Pre zásadné nezhody medzi  hospodársky vyspelými štátmi a rozvojovými štátmi sa rokovanie konferencie skončilo nezdarom. Zúčastnilo sa 135 krajín, z toho 100 rozvojových.2001 – ministerská konferencia v Doha. Naštartovala deviate kolo rokovaní o liberalizácii svetového obchodu. Prítomných 142 štátov. 2003 – Cancun Mexiko

51. vplyv pôsobenia WTO na SR: Otvorenie nového kola obchodných rokovaní představuje pre SR jako členskú krajinu WTO záväzok, v ekonomicko-obchodnej i politickém rovine, aktivně prístupiť k negociaciam v rámci agendy stanoveném v Dohe. V ramci nového kola negociaci bude SR presadzovať svoje obchodno – politické záujmy a v súlade s integračním procesom do EU harmonizovať svoje negociačne pozície s pozíciami EU. Nove kolo rokovaní by malo trvať do roku 2005. Slovensku republiku vo WTO zastupuje Stála misia SR pri Úradovni OSN a ďalších medzinárodných organizaciach v ženeve.

52 MEI Proces postupného a vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých ekonomík a ich ek. štruktúr.Proces prehĺbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru novovznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu. Taktika liberalizácie, (tieto princípy sú napĺňané v rámci hospodárskej únie)-princíp (P) kontinuity - odstránenie ek. prekážok postupne, zábrana neočakávaným efektom, znižovanie rizika a neistoty, P súčasného štartu - čas na prispôsobovanie sa novým podmienkam, P konkurenčnej kompezácie - kompenzácia negatívnych efektov vzniknutých na začiatku, P všeobecnosti - na všetky produkty rovnaké uplatňovanie prípadných opatrení, P koncentrovaného prístupu - uplatnenie zmien súčasnosti na všetky oblasti (obchod, kapitál, prac. sily...)

53 Účinky MEI: statické a dynamické - STATICKÉ FAKTORY- Konkurencieschopnosť - (doplnkovosť ekonomík členských krajín integračného zoskupenia) – rozdiely vo výrobných N VF – už nie komparatívne výhody, ale konkurencieschopnosť sa dostáva do popredia, veľkosť integračného zoskupenia - väčší rozsah – väčšia MDP a úspory z rozsahu, vzdialenosť medzi členmi - dopravné N, väčšia vzdialenosť, menšia spolupráca, výška pôvodných colných taríf - účinok tým väčší, čím vyššie bolo pôvodné clo. Obchodné účinky-vytváranie obchodu – zrušenie cla – v rámci členov, obmedzenie obchodu – zrušenie cla – voči nečlenom DYNAMICKÉ FAKTORY-vplyv integrácie na obchod, vplyv integrácie na výrobné procesy - zmena výrobných metód – kooperácia, MDP, národné odvetvia - produkcia sa nedá prevážať – vnútorná doprava, stavebníctv, medzinárodné odvetvia - produkcia sa dá prevážať cez hranice, znovurozmiestnenie VF, produkcie, vyššia špecializácie, vplyv na konkurenciu - koncentrácia V polarizácia a monopolizácia, vplyv na investičné procesy - vstup investorov do ekonomiky

54.MIKRO A MAKRO uroveň-mikro-malo by to byť niečo s podnikmi; makro – pasmo VO-odstranenie ciel a kvantitativných barier obchodu; colna únia-spoločna obchodna polit. voči nečlenom, společný trh-zjednotené podm. pre pohyb kapitalu,prac. sil, tovarov a služieb; peňažna unia-konvertibilata mien vo fixnom pomere; menová únia-jednotna mena a spol. riadenie; politicka únia

56. vznik a vyvoj EU ESUO – Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ-Montánna únia na 50 rokov – 6 krajín, čiastočná odvetvová integrácia, 1951 na základe Parížskej zmluvy, po ratifikácii svojich členov 25.7.1952 vstúpila do platnosti, uhlie, koks, železná ruda, šrot, voľný pohyb tovaru, kapitálu, a pracovných síl (teda spoločný trh) v rámci montánnych odvetví členských krajín a zároveň uplatňovať spoločnú colnú tarifu na dovoz montánnych produktov z nečlenských krajín, uplatnenei sektorovej metódy integrácie, nová koncepcia – metóda horizontálnej (resp. multisektorovej) integrácie = EHS

EHS – Európske hospodárske spoločenstvo-6 krajín, 1957 Rímska zmluva I.  – ratifikácia 1.1.1958, prechodné obdobie od 1.1.1958-1.1.1970

Článok 3 Rímskej zmluvy:odstránenie ciel a kvantitatívnych obmedzení (pásmo voľného obchodu), zavedenie spoločnej colnej tarify voči tzv. tretím krajinám (pásmo colnej únie), zrušenie prekážok voľného pohybu osôb, služ. a kapitálu medzi člens. krajinami (spoločný trh)spoločná poľnohospodárska politika (hospodárska únia),spoločná dopravná politika (hospodárska únia)

57. 3 piliere I. pilier-3 pôvodné európske spoločenstvá (EZVO, EURATOM, EHS) + jedntotný európsky akt Maastrichtská zmluva + Amsterdamská zmluva, ktorá hovorí o transformácii EU do r 2006, tvoria komunitárne právo (ústavné právo), ústava sa týka poľnohospodárskej politiky, spoločného vnútorného trhu, spoločnej obchodnej a štrukturálnej politiky, je to oblasť euroobčianstva, je to zhruba 2300 právnych aktov, ktoré sa týkajú zdravotníctva, životného prostredia, sociálnej a dopravnej politiky, kultúry a vzdelávania, II. pilier-problematika spolupráce v oblasti spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky na posilňovanie bezpečnosti EU a členských štátov, podporovanie demokracie a zákonnosti ako aj ľudských práv a základných slobôd, ochrana spoločných hodnôt, EU vystupuje ako celok na pôde MMF. III. pilier-policajná a justičná spolupráca, cieľom je spoločný postup pri prevencii voči kriminalite, urýchlenie v súdnych konaniach a súdnych rozhodnutiach, U nemá spoločnú armádu

58. inštitucie EU - Európska rada - vrcholný orgán, aspoň raz za pol roka-členovia: zástupcovia štátov a vlád 15 členských krajín + prezident európskej komisie, rozvoj EÚ, stanovuje všeobecnú politic. líniu do budúcnosti, všeobecnú líniu smerovania AC, závery . rešpektované všetkými inštitúciami EU, každodenné riešenie problémov – úloha ďalších inštitúcií s rôznymi právomocami

Európsky parlament - zastupiteľský orgán, skladá sa zo zástupcov členských krajín – 626 poslancov, 20 výborov, predstavenstvo – predseda + 14 podpredsedov, Zákl. úloha – proces prijímania AC práva, schvaľovanie rozpočtov, kontrola implementácie práva, menovanie ombudsmana, funkčné obd. – 5 r., priame voľby, zasadnutia podľa politic. skupín a národnostných skupín

Rada ministrov (EÚ) = ministerská rada - zákonodárny a výkonný orgán, 1 zástupca každého členského štátu na ministerskej úrovni, členstvo nie je stále – podľa riešenej problematiky, orgán, kde si štáty uplatňujú a presadzujú hlavne svoje národné záujmy, dôležitá úloha pri prijímaní AC, ale hlavný orgán s rozhodovacou právomocou, predseda na ½ rok 1 členský štát – rotačné predsedníctvo, – krátkodobú úlohy, výber stálych zástupcov (coreper)

Európska komisia - výkonný orgán – 20 členov – komisárov – obhajujú záujmy spoločnosti, postavenie „Európskej vlády“ – tvoria ju generálne direktoriáty (charakter ministerstiev) na čele s komisárom, rozhodujúca úloha pri tvorbe AC, vedie rokovania o rozšírení cez „delegácie“ (monitoruje aproximáciu práva pristupujúcich krajín)

Európsky súdny dvor - najvyšší súdny orgán, 15 sudcov, zabezpečuje dodržiavanie AC, rozsiahle právomoci- priame žaloby (občania, ak narušia 4 základné práva), nepriame žaloby, rieši problém v oblasti AC, nerieši trestné právo, rozhodnutia sa formálne  prijímajú v jazyku, v ktorom sa vec prerokováva (11 ofic. jazykov) - nedá sa odvolať, priamy účinok, pracovný jazyk je francúzsky

Dvor audítorov - kontrola vyúčtovania príjmov a výdajov rozpočtu EU, založený 1975, vytvára úradný list EU

Ekonomický a sociálny výbor, Výbor regiónov - zástupcovia regiónov, Európsky ombudsman - menovaný na 5 rokov,koná tam, kde nekonajú inštitúcie, zriadený Maastrichtskou zmluvou, podnety na žalobu, ak inštitúcie nekonajú, nemá právnu ani výkonnú právomoc-politiku

59. Acquis Communautaire - je výsledkom aktivít členských štátov – rozhodovacie miesto sú medzivládne konferencie, zvolané za cieľom doplniť, či revidovať predchádzajúce akty (29.3.1996 v Turíne tzv. Amsterdamská zmluva „Politická agenda 2000“), vykonať v rámci vymedzeného mandátu revíziu Maastrichtskej zmluvy s prihliadnutím na skúsenosti získané od jej popisu – príprava EÚ na „Európu 21. storočia“, komunitárne právo = súbor právnych noriem, ktorých tvorba sa na základe spoločne prejavenej vôle členských štátov preniesla z inštitúcií jednotlivých členských štátov na inštitúcie spoločenstva, súbor právnych noriem zameraných na vznik a fugovanie spoločného trhu členských štátov spoločenstva ako aj hospodárskej a menovej únii, cca 3500 platných právnych aktov – 50 000 strán platnej legislatívy, má nadnárodnú (supranacionálnu) povahu práva Európskeho spoločenstva

60. rozpočet EU – je to nadnarodny rozpočet, príjmy: poľnohospod. poplatky a dávky; clá; príjmy z DPH; príjmy z HNP; ostatné zdroje výdavky:poľnohosp. a rybolov; hosp. soc. a kohezna pol.;vnút. pol.(riešenie imigracie); vonkajšia pol.(globalny hrač);príprava a rozširovanie EU; administratíva; rezervy

Rozpočet EU - sústreďuje finančné prostriedky na nadnárodnej úrovni, ktoré sú nutné na financovanie zmluvami vymedzenými spol. a komunitárnych politík

4 zdroje príjmu:

1. výnosy z colných poplatkov za tovary cez územie EU
2. odvody z poľnohospodárskych produktov  importovaných do EU (cokor...)
3. príspevky príjmov DPH členov (42% vlastných zdrojov)
4. zdroj z HNP členov (40% finančných zdrojov)

27. rozpočet je nevyčerpaný

Výdavky:

1. poľnohosp. (cca 50%) – klesajúci trend kvôli tlaku WTO, ostatné sektory
2. štrukt. akcie (cca 31,7%) na hospodársku a sociálnu harmonizáciu členov
3. ostatné (20%)

Fondy:  Európsky regionálny fond

          Európsky sociálny fond

          Európsky poľnohospodársky zabezpečovací a garančný fond

          Kohézny fond

61

Jednotný vnútorný trh EÚ = spoločný trh EÚ

28. formálne fungovanie od 1.1.1993
29. smelý ekonomický projekt – jeden z naj z celosvetového hľadiska
30. v krátkom čase ES zrušilo vnútorné hranice rozdeľujúce ES do 12 (15) národných trhov, odstránením bariér (obch.) medzi členmi
31. vytvorenie ekonomicky silného priestoru, rozsiahly domáci trh a jeho vysoká hospodárnosť a efektívnosť spôsobila vysokú konkurenčnú schopnosť európskych firiem na trhoch sveta
32. jednotný trh zahrňujúci územie členských krajín, v ktorých každý účastník môže slobodne vyrábať, kupovať, predávať, investovať, poskytovať služby a využívať ich – rovnaké podmienky, hospodárska súťaž
33. riadenie vnútorného trhu zahŕňa:

1.  odstránenie fyzických hraníc (odstránením kontrol vnútri územia)
2.  odstránenie technických hraníc (netarifných prekážok vnútrospol. výmeny)
3.  odstránenei daňových hraníc (obmedzením prekážok národných daňových systémov)

34. charakterisktický znak – voľný pohyb – 4 slobody
35. zahŕňa colnú úniu a spoločnú obchodnú politiku

62

Biela kniha - dokument vypracovaný komisiou ES, predložený Rade ES 28. a 29.6.85, Miláno

Program za vytvorenie rámca pre vnútorný trh ES

36. vytvorenie vnútorného trhu – 3 hľadiská

1.  zlúčenie členských štátov do jednotného vnútorného trhu
2.  zaistenie rozšírenia trhu
3.  zaistenie pružnosti trhu, ľudské a materiálne zdroje, kapitálové prostriedky, - rozdeľovanie a investovanie do hospodársky najvýhodnejších oblastí

37. opatrenia na uskutočnenie vnútorného trhu – 3 okruhy:

1.  odstránenie materiálnych prekážok – oblasť kontroly tovaru, osôb
2.  odstránenie technických prekážok
3. odstránenie daňových prekážok v oblasti nepriamych daní

63

Spoločná obchodná politika EU - vznik – zavŕšenie dobudovania colnej únie (1968 – odstránenie ciel, a kvantitatívnych obmedzení)

64

Európska menová únia - základ – Maastrichtská zmluva; Európska centrálna b. – vo Frankfurte

38. tzv. konvergenčné kritériá:

1. inflácia menišia o 1,5% ako priemer 3 krajín EÚ s najnižšou infláciou
2. deficit ŠR menší ako 3 % HDP
3. celkový štátny dlh menší ako 60% HDP
4. nominálna dlhod. úr. miera menšia o 2 % priemeru 3 krajín EÚ s najnižšou úr. mierou
5. národná mena – nesmie devalvovať posledné 2 roky pred vstupom do EMU

39. nepatrí tu Švédsko, VB a Dánsko

Účinky hosp. únie (Ú) – harmoniz. (koordinácia) nár. politík – zvyšovanie živ. úrovne, vzájomná výmena informácií

Účinky menovej Ú (euro) – ek., menové, politic., komerčné; tzv. komunikačná stratégia eur. komisie