Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Finančný manažment

Prednášky (fm_1-5_8_9.doc)

1. prednáška   Obsah a úlohy finančného manažmentu podniku (FMP)

Vývoj a súčasné poňatie moderného finančného manažmentu

Ťažiskom M je realizácia podnikateľských príležitosti, ktoré sa nachádzajú vnútri aj navonok P.

Manažment je otvorená sústava poznatkov o špecifickej činnosti manažérov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov. Pojem manažment má 4 významy. Na manažment môžeme nazerať ako na:  proces,  profesiu,  vednú disciplínu  a  umenie

Z hľadiska predmetu FM sa budeme pozerať na manažment ako na proces t.j. súbor aktivít potrebných na dosiahnutie cieľa.

Finančný manažment = subjektívna ekonomická činnosť zaoberajúca sa získavaním potrebného množstva peňazí a kapitálu z rôznych zdrojov t.j. financovaním, alokovaním peňazí do rôznych foriem nepeňažného majetku t.j. investovaním a rozdeľovaním zisku s cieľom maximalizácie trhovej hodnoty vlastného majetku P.

Finančný manažment chápaný ako riadenie finančných procesov v podniku v podmienkach trhového hospodárstva zahŕňa činnosti, t.j. obsahom FM sú 4 základné činnosti:

1. finančné plánovanie -  hl. úlohou je formulovať finančné ciele podniku vychádzajúc zo základného cieľa podnikateľskej činnosti.
2. finančné rozhodovanie – zahŕňa strategické a operatívne rozhodnutia
3. organizovanie finančných procesov – je každodenná činnosť, ktorá zabezpečuje, aby sa prijaté finančné rozhodnutia v podniku dôsledne uplatňovali.
4. finančná analýza a kontrola – hodnotí stupeň dosahovania finančných cieľov v uplynulých obdobiach (analýza ex post) a identifikuje vývoj budúceho finančného zdravia P (analýza ex ante).

Z týchto 4 základných činností možno vyvodiť 3 základné úlohy FM, ktoré majú nielen vnútroštátny ale aj medzinárodný rozmer:

5. získavanie potrebného kapitálu – financovanie
6. efektívna alokácia kapitálu – investovanie – zahŕňa vyhľadávanie a hodnotenie jednotlivých podnikateľských projektov
7. rozdeľovanie finančných výsledkov

Finančný manažment je subsystémom komplexného systému – firemného manažmentu. Z úloh finančného manažmentu a jeho štruktúrovania vyplýva postavenie finančných manažérov vo firme. Sú funkčne špecializovanými manažérmi – špecialistami – zastúpenými na všetkých úrovniach riadiacej hierarchie firmy.

V malých firmách plní úlohy finančného manažéra spravidla 1 osoba, vo väčších firmách sú to rôzne štruktúrované finančné útvary.

Vo veľkých firmách, kde je oddelené vlastníctvo od riadenia, aj v oblasti finančného riadenia vzniká problém rozdielnych záujmov vlastníkov a manažérov. Riešenie problému agenstva je napriek rôznym používaným metódam stále živou otázkou podnikového riadenia.

Bezprostredné riadenie podniku ovplyvňujú…

1. vnútorné činitele
2. vonkajšie činitele:

8. úroveň celkovej ekonomickej aktivity odboru, štátu – prognóza reálneho HDP, v akej fáze ek. cyklu sa nachádza, vývoj dopytu
9. finančná politika štátu – dotačná, colná a daňová politika
10. konkurenčné prostredie – štruktúra trhu, koľko a ako silných konkurentov má P
11. legislatívne prostredie – úroveň a stabilita legislatívneho prostredia, kvalita zákonov
12. situácia na trhu práce – početnosť a kvalifikačná štruktúra pracovnej sily
13. menová politika – v súvislosti s globalizačnými procesmi, intervencie na devízových kurzoch
14. situácia na peňažnom a kapitálovom trhu – slovenský finančný trh je nelikvidný a netransparantný
15. finančná revolúcia

Finančná revolúcia - jej črty možno  vyjadriť pojmami:

a) globalizácia (internacionalizácia) – zintenzívňujúci sa proces medzinárodných pohybov peňazí a kapitálu spôsobovaný expanziou medzinárodnej výmeny T a S, rozvojom mnohonárodných spoločností a medzinárodných joint-ventures a najmä rastúcim vzájomným prepojením krajín prostredníctvom  kapitálových trhov. P prináša:

16. možnosť získať dodatočný kapitál na zahraničných trhoch
17. zjednocuje podmienky pre získavanie úverov
18. otvára sa pre P možnosť investovať v zahraničí

Na druhej strane globalizácia finančných trhov znamená, že regionálne finančné krízy rýchlo ovplyvňujú svojimi dôsledkami celé svetové financie, čím sa zvyšuje nestabilita finančných trhov a zvyšuje sa rizikovosť financií podnikateľskej sféry.

b) deregulácia – znamená postupnú liberalizáciu právnych a iných predpisov, ktoré upravujú finančné procesy v jednotlivých štátoch, prináša:

19. V – rozširuje možnosti autonómneho finančného rozhodovania P
20. N – rastúca zodpovednosť finančných manažérov za správnosť prijatých rozhodnutí

c) sekuritizácia – presun peňazí a kapitálu od subjektov vytvárajúcich úspory k subjektom, ktoré ich majú nedostatok sa stále v rastúcej miere uskutočňuje prostredníctvom CP. V dôsledku toho rastie aktivita P pri emitovaní jednotlivých druhov CP a pri finančnom investovaní.

d) intelektualizácia – úspechy v oblasti financií prestávajú byť len otázkou skúseností a trhového inštinktu, ale čoraz viac sú podmienené teoretickou prípravou

e) nové technológie – postupy zdokonaľujúce, urýchľujúce a zlacňujúce realizáciu finančných procesov. Ich rozvoj je úzko spojený s úspechmi v oblasti elektroniky, informatiky a komunikačných systémov.

f) prehlbovanie problémov verejných financií – väčšina štátov pracuje so schodkovými ŠR, v dôsledku čoho rastie ich štátny dlh, ide o jeden z najvážnejších problémov svetových financií

g) rozvoj finančných inovácií – najdôležitejším a najrýchlejšie sa rozvíjajúcim typom finančných inovácií sú finančné deriváty – produkt, ktorého hodnota je odvodená od nejakého primárneho A, vznikli lebo narástlo riziko v medzinárodnom podnikaní a umožňujú rozložiť riziko na iné ekonomicky subjekty. Finančné deriváty umožňujú špekulačne využiť možnosti  dosiahnutia zisku.

Štruktúra finančného riadenia

21. zabezpečenie finančných zdrojov pri založení P
22. voľba optimálnej finančnej štruktúry
23. riadenie a financovanie OM
24. investovanie peň. prostriedkov do fixného majetku a finančného majetku
25. rozdeľovanie podnikového zisku s ohľadom na dividendovú, dotačnú a odpisovú politiku
26. finančná analýza – analýza likvidity, rentability, úrovne financovania
27. finančné plánovanie tvorby a použitia interných a externých zdrojov
28. využívanie zahraničného kapitálu na financovanie podnikových potrieb
29. finančné riadenie pri reorganizácii, sanácií a zániku P

Determinanty finančného rozhodovania

Finančné rozhodovanie = proces výberu optimálneho variantu získavania peňazí podnikového kapitálu a ich použitia z hľadiska základných finančných cieľov podnikania a s prihliadnutím k rôznym obmedzujúcim podmienkam.

Typy finančného rozhodovania (dlhodobého)

30. rozhodovanie o celkovej výške potrebného kapitálu
31. rozhodovanie o štruktúre podnikového kapitálu
32. rozhodovanie o štruktúre podnikového majetku
33. rozhodovanie o investovaní podnikového kapitálu (vecné alebo finančné)
34. rozhodovanie o rozdeľovaní zisku P po zdanení

Typy krátkodobého finančného rozhodovania:

35. rozhodovanie o veľkosti a štruktúre jednotlivých zložiek OM
36. rozhodovanie o optimálnej forme krátkodobého kapitálu

Fázy finančného rozhodovania

1.   vymedzenie finančného problému a finančného cieľa

1. analýza informácií a podkladov pre rozhodovanie
2. stanovenie rôznych variantov riešenia – ktoré sú reálne z hľadiska cieľov, ktoré sme si zadefinovali
3. určenie kritérií pre výber optimálneho variantu – hľadiská podľa ktorých sa posudzuje vhodnosť variantu z hľadiska dosiahnutia cieľa, kritéria musia nadväzovať na finančné ciele, kritériom môže byť aj finančný cieľ alebo niekedy je možné cieľ vyjadriť viacerými kritériami – rentability, likvidity, CF, štruktúra majetku
4. určenie optimálneho variantu- hodnotenie podľa základného cieľa s ohľadom na dané riziko

Optimálny variant – pri obvyklom riziku najlepšie naplňuje určený finančný cieľ. Výber optimálneho variantu možno uskutočniť na základe rôznych exaktných metód

5. realizácia vybratého variantu a jeho overenie z hľadiska cieľa

Finančná politika podniku

Súhrn zásad, opatrení a nástrojov, ktoré P využíva v záujme dosiahnutia základného cieľa podnikania na ovplyvňovanie hospodárskych procesov. Také konkrétne uskutočňovanie finančných činností, ktoré podľa vedenia najlepšie prispieva k dosiahnutiu cieľa. Konkrétny spôsob riadenia a uskutočňovania jeho finančných činností.

Obsah finančnej politiky podniku:

1. formulovanie cieľa, ktorý je potrebné dosiahnuť
2. voľba finančných nástrojov, ktorými sa má zabezpečiť dosiahnutie finančného cieľa
3. realizácia prijatých opatrení
4. systematická analýza účinnosti nástrojov a opatrení a na jej základe rozhodovanie o nápravách či zmenách

Typy finančnej politiky podniku

5. dividendová – určenie spôsobu na základe ktorého bude P rozdeľovať zisk
6. dlhová – vychádza z toho, že v P existuje dlhové financovanie, aká je optimálna štruktúra cudzích a vlastných zdrojov = min. N
7. likvidná – P musí likviditu riadiť, t.j. plánovať, kontrolovať a hodnotiť
8. úverová
9. účtovná a odpisová

2. prednáška     Analýza pre FM

I. Hodnotenie finančného zdravia P

Hodnotenie finančného zdravia P sa uskutočňuje pomocou finančnej analýzy. Finančná analýza je neoddeliteľnou súčasťou finančného riadenia P, lebo zabezpečuje väzbu medzi predpokladaným výsledkom riadiacich rozhodnutí a skutočnosťou. Význam a zmysel má iba vtedy, ak jej výsledkom sú nové informácie s väčšou vypovedacou schopnosťou ako primárne ukazovatele, ktoré nám poskytujú účtovné výkazy.

Úlohou finančnej analýzy je identifikácia slabých stránok P, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k problémom, a silných stránok, o ktoré sa P môže v budúcnosti opierať. Finančná analýza je teda východiskom pre prijímanie správnych rozhodnutí o budúcnosti P.

Zmyslom, cieľom finančnej analýzy a hodnotenia finančného zdravia P je zhodnotiť finančnú situáciu P a precizovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili. Snahou pritom je komplexne vyjadriť finančnú situáciu podniku, t.j. určiť všetky činitele, ktoré determinovali finančné zdravie P. Činitele, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu P, môžeme rozdeliť do 2 skupín:

10. externé činitele
11. interné činitele

Finančne zdravý P – je taký P, ktorý je v danom okamihu perspektívne schopný plniť zmysel svojej existencie v podmienkach trhovej ekonomiky. P, ktorý dosahuje takú mieru zhodnotenia kapitálu, ktorú požadujú investori vzhľadom na mieru rizika.

Finančné účtovníctvo a finančné rozhodovanie sú 2 dôležité činnosti finančného riadenia P.

Postup finančnej analýzy:

1. výpočet finančných pomerových ukazovateľov za P
2. porovnanie pomerových ukazovateľov za odvetvie
3. analýza vývoja podnikových ukazovateľov v čase
4. analýza vzájomných vzťahov medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi
5. návrh opatrení

Zásady, ktoré by sme mali zohľadniť pri finančnej analýze:

12. finančné zdravie a prevádzková činnosť P sú integrálne prepojené
13. tvorba zisku nie je zhodná s CF
14. fin. výkazy sú dôležité okná do reality, vo fin. výkazoch sa odrážajú priaznivé i nepriaznivé prejavy P

Problémy pri použití účtovných výkazov pri hodnotení finančného zdravia P:

15. rozlišovanie medzi trhovou a účtovnou hodnotou vlastného imania P, pre akcionárov nie je zaujímavá účtovná hodnota , a to z 2 príčin: - neposlúži na to či je P finančné zdraví

    - nerozlišuje sa medzi účtovnými a ekonomickými ziskami

Ekonomický zisk – účtovný zisk upravený o výnosnosť vlastného kapitálu

II. Hodnotenie finančnej výkonnosti P

2 prístupy:   a) tradičný – vychádza z rentability vlastného imania (ROE)

b) EVA – ekonomická pridaná hodnota

1. ROE vyjadruje schopnosť P vytvárať nové zdroje a dosahovať zisk vhodným využitím investovaného kapitálu

ROE = ČZ = ČZ  x  T  x  A = rentabilita tržieb x obrat aktív x finančná páka

           VI      T        A     VI

Zákon vyrovnávania priemernej miery zisku

Rentabilita tržieb (zisková marža)

16. dôležité je sledovať vývoj tohto ukazovateľa, pretože vyjadruje cenovú stratégiu P, schopnosť kontrolovať prevádzkové náklady
17. v jednotlivých P sa tento uk. značne líši  závisí od charakteru produktu a konkurenčnej stratégie
18. na základe tohto ukazovateľa vieme posúdiť či máme vhodnú alebo menej vhodnú cenovú stratégiu
19. rentabilita tržieb má značný vzťah s obratom aktív
20. P s vysokou rentabilitu tržieb majú tendenciu k nízkej miere obratu aktív = kapitálovo intenzívny P a naopak .        (P s vysokou pridanou hodnotou majú vysokú rentabilitu tržieb)
21. nedá sa povedať čo je lepšie, či vysoká rentabilita tržieb alebo vysoká rentabilita aktív, to všetko závisí od kombinovaného efektu rentability tržieb a rentability aktív

ROA = ČZ/A = ČZ/T  x T/A

ROA meria efektívnosť s akou P umiestňuje a riadi svoje zdroje

ROE meria čistý zisk s vlastným imaním, ktoré patrí vlastníkom

Podniky s vysokým podielom stálych aktív môžu menej pružne reagovať na rôzne zmeny.

Finančná páka

22. P zvyšuje hodnotu tohto ukazovateľa vtedy, ak zvyšuje pomer CZ
23. je potrebné zachovávať správnu rovnováhu medzi výhodami a nevýhodami (s CZ je spojené vyššie riziko) dlhového financovania
24. P so stabilnými (ľahko predvídateľnými) ziskami a tržbami si môže dovoliť vyššiu finančnú páku ako P, u ktorého je vysoká variabilita ziskov a tržieb

Úrokové krytie = EBIT /celkové úroky

Miera krytia dlhového bremena zisku =                EBIT_________                              

  úroky  +    splátka istiny

                       1 – daň. sadzba

Problémy:

25. pomocou
26. pomocou ROE nevieme zmerať riziko
27. oceňovací problém

IN = 0,13 x A/CZ + 0,04 x EBIT/U + 3,92 x EBIT/A + 0,21 x VÝN/A + 0,09 x OA/(KZ + KBÚ)

          IN  1,77    tvorba hodnoty

          IN  0,75    bankrot

0,75  IN  1,77    sivá zóna

EVA – Economic value added

EVA = (ROE – re) x VK   re – alternatívny náklad vlastného kapitálu

EVA = ČZ – VK x re    VK x re – náklady vlastného kapitálu v absolutnom vyjadrení

EVA – považuje za novo vytvorenú hodnotu ekonomický zisk, dôležitú úlohu tu zohráva ROE a VK

Rozdiel medzi ekonomickým a účtovným ziskom: ekonomický zisk = výnosy – ekonomické náklady

Ekonomické náklady = účtovné N + N obetovaných príležitostí

III. Plánovanie budúcej výkonnosti P

Postup tvorby finančného plánu

1. finančná analýza P (finančná analýza P tvorí východiska tvorby finančného plánu, resp. predplánovaciu etapu)
2. formulácia cieľov
3. základná stratégia
4. dlhodobý finančný plán
5. krátkodobý finančný plán a rozpočty
6. operatívny finančný plán
7. implementácia finančného plánu počas celého plánovaného obdobia
8. hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenia o realizácii plánu, úpravy a zmeny plánu

Dlhodobý (strategický)  finančný plán

28. projekty plánu
29. plán kapitálových výdavkov
30. plán zisku
31. plánovaná finančná bilancia
32. projekt dividendovej politiky
33. plán CF

Krátkodobý finančná plán

34. plán zisku
35. finančná bilancia
36. plán CF
37. plán rozdelenia zisku

Plán zisku

1. Predaj (tržby)
2. – N na predaný tovar
3. Hrubý zisk
4. – Distribučné náklady
5. – Administratívne náklady
6. Prevádzkový zisk
7. Ostatné náklady a výnosy
8. Zisk pred zdanením
9. – Daň
10. Čistý zisk

Plán rozdelenia zisku

1. Počiatočný stav k 1.1....
2. + Čistý zisk
3. Spolu
4. – Plánované použitie zisku

1. Prídely fondom

38. zákonný rezervný fond
39. sociálny fond
40. zvláštny rezervný fond

2. Ostatné použitie zisku

41. dividendy
42. tantieny

5. Konečný stav nerozdeleného zisku k 31.12.....

3. prednáška  Manažment vkladov kapitálu do investičného majetku

Investičná stratégia

1. podnik by ju mal mať vypracovanú,
2. podnik pri jej formulácii musí vychádzať z cieľov, ktoré však možno nie sú celkom, konzistentné  treba urobiť kompromis medzi týmito cieľmi,

=    rozličné postupy, ktorými môže podnik dosiahnuť stanovené ciele, ktorými sa môže

     podnik čo najbližšie priblížiť k dosiahnutiu stanovených cieľov.

Investície - rozumieme nimi: - kapitálové výdavky na obstaranie HIM

 - kapitálové výdavky na obstaranie NIM

 - kapitálové výdavky na nákup investičného majetku dlhodobého charakteru

Rozhodovanie o vecnom investovaní má nasledujúce charakteristiky:

1. považuje sa za základné rozhodnutie podniku
2. je to najťažší typ rozhodovania podniku, pretože podnik zvoleným spôsobom určuje svoju budúcnosť
3. ide o dlhodobé finančné rozhodovanie, pretože sa rozhoduje o kapitálových výdavkoch, ktoré sa vrátia v priebehu niekoľkých rokov
4. ide o zdvojené rozhodovanie, a to o investovanie, ale i o financovanie (treba riešiť problém, z akých zdrojov sa investícia bude financovať)
5. je s ním spojené vysoké riziko

Výška rizika, ktorá súvisí s investíciou, závisí od štruktúry aktív podniku a od objemu jeho zadĺženosti.

Z hľadiska kapitálového rozpočtovania je potrebné poznať taktiež spôsob obstarania majetku, t. j. či ide o:

nákup, investičná výskava dodávateľmi, investičná výstavba vo vlastnej réžii, prenájom, leasing, dar. To totiž ovplyvňuje kapitálové výdavky, ich priebeh.

Cieľ investičnej politiky je formulovaný ako príprava, výber a realizácia takých investičných projektov, ktoré prispievajú k rastu trhovej hodnoty podniku.

Typy investičných stratégií

z hľadiska základného investičného cieľa

stratégia rastu hodnoty investícií a max. ročných príjmov

stratégia rastu hodnoty

stratégia max. ročných príjmov z investície

z hľadiska vzťahu k riziku

agresívne stratégie

konzervatívne stratégie

stratégie max. likvidity investície

Výber investičnej stratégie závisí od konkrétnych podmienok, v ktorých sa podnik nachádza, a od konkrétnych cieľov (cieľa), ktoré v danom období podnik sleduje.

Ak má podnik zvolený investičný cieľ (ciele) a investičnú stratégiu, nasleduje predinvestičná príprava projektu. Cieľom predinvestičnej prípravy projektu je presne identifikovať a špecifikovať investičný projekt z hľadiska:

3. účelu,
4. potrieb trhu,
5. využitia majetku,
6. rizikovosti,
7. kapitálových výdavkov,
8. očakávaných finančných výhod.

UNIDO – United Nations Industrial Development Organization



Existuje medzinárodne uznávaný obsah technicko-ekonomickej štúdie, ktorá by mala obsahovať:

Súhrnný prehľad výsledkov - technické, ekonomické, finančné charakteristiky, ale aj sociálne dopady

Zdôvodnenie a vývoj projektov - technické zdôvodnenie potreby projektu, jeho prínos

Kapacita trhu a produkcia - analýza existujúceho trhu a prognóza budúceho vývoja tohto trhu počas doby existencie projektu

Materiálové vstupy - nároky na materiálové vstupy – cena, dostupnosť, možnosť substitúcie atď.

Lokalizácia a prostriedky - kde bude investičný projekt umiestnený vzhľadom k dostupnosti zdrojov a vzhľadom k miestam odbytu

Technický projekt - technická charakteristika projektu, porovnanie rôznych technických projektov

Organizačný projekt - vymedzenie organizačného usporiadania vo výrobe, v zásobovaní atď.

Pracovné sily

Časový plán realizácie

Finančné a ekonomické vyhodnotenie vrátane rizika projektu

Proces navrhovania, hodnotenia, výberu a schvaľovania projektov je ovplyvňovaný kategorizáciou projektov, ktorú možno uskutočniť z viacerých hľadísk.

Kategorizácia investičných  projektov

I. podľa charakteru prínosu pre podnik

zníženie nákladovosti

zvýšenie tržieb rozšírením výrobných kapacít

zvýšenie tržieb výrobkovými inováciami

zníženie rizika

zlepšenie pracovných, sociálnych, zdravotných a bezpečnostných podmienok podnikania

II. podľa stupňa závislosti - vzájomne sa vylučujúce

       - vzájomne sa nevylučujúce

       - podmienené

       - nepodmienené

III. podľa typu peňažných tokov - a) projekty s konvenčným peňažným tokom

           b)  projekty s nekonvenčným peňažným tokom

IV. podľa vzťahu k objemu pôvodného majetku – a) obnovovacie  b) rozvojové

Kapitálový rozpočet

9. súčasť dlhodobého finančného plánu podniku
10. súčasť predinvestičnej prípravy projektu
11. súčasť UNIDO
12. prognóza kapitálových výdavkov a očakávaných peňažných príjmov  náročnosť jeho zostavenia:

1. predvídanie peňažných tokov na dlhšie časové obdobie
2. na veľkosť kapitálových výdavkov a očakávaných peňažných príjmov vplýva strašne veľký počet činiteľov, ktorých vývoj je ťažko predpovedať (predovšetkým faktor času a rizikovosť)

13. zostavuje sa na začiatku a vypracováva sa pre každý z variantov, až potom sa vypočíta ekonomická efektívnosť projektov
14. na 1 strane rozpočtu sú príjmy, na 2. strane sú výdavky a výsledkom je čistá súčasná hodnota (+ / –)

Stanovenie kapitálových výdavkov a očakávaných peňažných príjmov z investičného projektu je veľmi náročné. Osobitne to platí o peňažných príjmoch z investície. Ťažkosti pri prognózovaní peňažných príjmov vyplývajú z dlhodobej životnosti projektov a z toho, že na očakávané príjmy pôsobia viaceré externé a interné faktory, ktoré môžu veľmi výrazne ovplyvniť skutočnú efektívnosť projektov.

Za predpokladu, že podnik uvažuje o HIM, tak štruktúra kapitálových výdavkov je:

1. výdavky na obstaranie
2. výdavky na inštaláciu
3. výdavky na dopravu
4. výdavky na vypracovanie projektovej dokumentácie
5. výdavky na výskum a vývoj
6. výdavky na trvalý prírastok čistého pracovného kapitálu

Úprava o:

1. príjmy z predaja existujúceho HIM
2. ročné daňové efekty spojené s predajom nahradzovaného majetku

KV = I + ČPK – P +/- D

Peňažné príjmy (cash flow) z projektu

15. určenie peň. príjmov predstavuje v P kritické miesto, pretože miera pravdivosti odhadu peňažných príjmov ovplyvňuje efektívnosť projektu, a v dôsledku toho to, či sa projekt príjme alebo sa neprijme
16. do ročných peňažných príjmov z projektu za celú jeho životnosť zahŕňame:

1. zisk po zdanení
2. ročné odpisy
3. zmena čistého pracovného kapitálu
4. príjem z predaja IM na konci doby životnosti upravený o daň

PP = Z + O +/- ČPK + P +/- D

kde: Z – ročný prírastok zisku po zdanení

O – prírastok ročných odpisov

ČPK – zmena ČPK

P – príjem z predaja IM

D – daňový efekt

V prípade, že sa investícia uskutočňuje na úver alebo prostredníctvom iných foriem cudzieho kapitálu, tak podnik musí platiť úrokové platby. Tieto platby by sa však nemali pri výpočte zisku zahrňovať do prevádzkových nákladov, pretože by tento zisk znižovali:

1. ak sa peňažné príjmy a kapitálové výdavky diskontujú, tak diskontná sadzba už zahrňuje  náklady na kapitál použitý na financovanie projektu;

ak by bol úrok zahrnutý do nákladov, došlo by tak k ich dvojnásobnému započítaniu,

2. rozhodovanie o štruktúre financovania by nemalo byť závislé od rozhodnutia o prijatí či neprijatí projektu, t. j. od rozhodnutia, či projekt bude financovaný prevažne z vl. zdrojov or z cudzích zdrojov

Ak sa kapitálové výdavky vynakladajú dlhšie ako 1 rok, treba ich diskontovať s použitím adekvátneho diskontného faktora, a to spravidla v okamihu začatia výstavby.

Diskontným faktorom môže byť napr.:

17. rôzne druhy úverov,
18. úroky z rôznych druhov úverov,
19. diskontná sadzba národnej banky,
20. výnosnosť dosahovaná porovnateľným podnikom,
21. výnosnosť bezrizikových investícií.

Platí, že:

- bezpečné investície  treba použiť výnosnosť štátnych dlhopisov

- riskantné investície  čím je odhad diskontnej sadzby pesimistickejší, tým lepšie

V ekonomickej teórii sa stretávame s pojmom „utopené náklady“ – náklady, ktoré sa v súvislosti s investičným projektom už vynaložili. Tieto náklady nie sú súčasťou kapitálových výdavkov, lebo kapitálové výdavky predstavujú také výdavky, ktoré predpokladáme, že sa v budúcnosti vynaložia.

III.

Vhodným kritériom pre výber investičného majetku je čistá súčasná hodnota. Nie je to však jediné kritérium. Ďalším kritériom je index súčasnej hodnoty.

Príklad: Podnik má na 1 rok limit peňažných prostriedkov vo výške 100 000,-.

KV4,5 = 60 000 + 75 000 = 135 000

ČSH1,2,4,6 = 5 000 + 5 000 + 15 000 + 3 000 = 28 000

KV1,2,4,6 = 10 000 + 5 000 + 60 000 + 15 000 = 90 000

ČSH1,5,6 = 5 000 + 15 000 + 3 000 = 23 000

KV1,5,6 = 10 000 + 75 000 + 15 000 = 100 000

Záver:

1. Ak je stanovený pevný limit peňažných prostriedkov, je potrebné vypočítať si aj index súčasnej

   hodnoty.

2. Podnik sa nemusí usilovať o vyčerpanie celého limitu peňažných prostriedkov.

Príklad: Podnik má limit peňažných prostriedkov Sk 20 mil. na 2 roky.

ČSHB,C = 32 + 23 = 55

ČSHA,D = 42 + 29 = 71

Záver: Ak je limit peňažných prostriedkov stanovený na obdobie dlhšie ako 1 rok, vhodným kritériom

          na výber projektov je čistá súčasná hodnota.

4. prednáška   Hodnotenie efektívnosti investičných projektov

-  je záverečnou etapou predinvestičnej prípravy, používa sa veľký počet metód

Delenie metód:

1. Podľa toho, či zohľadňujú alebo nezohľadňujú faktor času

1. statické – nezohľadňujú faktor času, napr. jednoduchá doba návratnosti, metóda priemerných ročných N, pomerne nízka používateľnosť, použitie:

43. vtedy, ak faktor času nemá rozhodujúci význam
44. keď sa kapitálové výdavky vynakladajú jednorázovo
45. keď doba životnosti projektu je krátka

2. dynamické – zohľadňujú faktor času, napr. metóda vnútorného výnosového percenta, ČSH

- používajú sa na výpočet efektívnosti investičných projektov s dlhšou dobou životnosti

2. Podľa toho, čo sa považuje za efekt z investície

1. metódy, ktoré za efekt z investície považujú úsporu nákladov
2. zisk
3. peňažné príjmy (peňažný tok z investície)

a) Metódy, ktoré za efekt z investície považujú úsporu nákladov

46. tieto metódy je možné použiť za predpokladu, že rozhodujeme o variantoch, ktoré zabezpečujú rovnaký objem výroby
47. používajú sa na hodnotenie projektov, u ktorých neviem odhadnúť ceny výrobkov, ktoré sa budú investíciou vyrábať
48. pomocou týchto metód nevieme vyjadriť efek. projektu, vieme len určiť, ktorý projekt je úspornejší

1. Metóda  ročných N

N = O + i x I + Np

N -  ročné N

O – ročné odpisy

i – úrokový koeficient – predstavuje požadovanú min. výnosnosť investície

I – investičný vklad

Np – ročné prevádzkové N

Túto metódu môžeme použiť na posudzovanie projektov s rôznou dobou životnosti.

Výšku O a ročných úrokov = O + i x I považujeme za anuitnú splátku, ktorú je potrebné zaplatiť.

N pomocou umorovateľa  N = I  x  i  x  (1 + i)n  + Np

           (1 + i) n – 1

za predpokladu:

49. prevádzkové N sú rovnaké
50. rovnomerné odpisovanie

Pr: Ročné  N pri nerovnomerných odpisoch a N

Umorovateľ (5 rokov, 10%) = 0,26380

N = 827015 x 0,26380 = 218167 Sk

 ročné Np = 2231260 x 0,26380 = 588606 Sk

 ročné odpisy a úroky =  ročné O x doba životnosti x umorovateľ = 218167 x 5x0,26380 = 287762 Sk

 ročné N celkom = 287762 + 588606 = 876368 Sk

2. Metóda diskontovaných N

Nd = I + Npd      Nd – diskontované N

Nd = I + Npd – L    I – investičné N

Npd – diskontované prevádzkové N

      L – diskontovaná likvidačná cena investície

51. túto metódu nemožno použiť na projekt s rôznou dobou životnosti
52. v opačnom prípade musíme rôzne doby životnosti previesť na rovnakú dobu životnosti najmenším spoločným násobkom dôb životnosti posudzovaných variantov

b) Metódy, ktoré považujú za efekt z investície zisk

1. Priemerná výnosnosť investície (Vp)

Vp = Zi / (n x Ip)

Z – ročný zisk po zdanení

Ip – priemerná ročná hodnota IM v ZC

53. pomocou tejto metódy vieme povedať, ktorý projekt je efektívnejší
54. za predpokladu, že ide o lineárne odpisovanie a ZC = 0 sa Ip = ½ obstarávacej ceny investície
55. kritériom výberu je zisk, ktorý investícia v jednotlivých rokoch dosahuje

výhrady voči tejto metóde:

56. nezohľadňuje faktor času
57. nezohľadňujú sa odpisy ako dôležitý zdroj peňažných príjmov
58. ak  výnosnosť projektu   výnosnosť P zamietne sa projekt, aj napriek tomu že je možno dobrý

2. Index ziskovosti Iz

Iz =  Pn x 1/(1 +i)n

K

- v prípade obmedzených zdrojov

c) Metódy, ktoré považujú za efekt z investície peňažné príjmy

59. vychádzajú z ČSH
60. kritériom výberu je kladná ČSH

1. Čistá súčasná hodnota

ČSH pri postupných kapitálových výdavkoch:

ČSH = SHCF – Kv

ČSH =    Pn         -      Kt      

   (1 + r)n+T (1 + r)t

61. v zásade diskontujeme k okamihu začatia výstavby

P1....n – peňažný príjem z investície v jednotlivých rokoch

i – úrokový koeficient (úrok v %/100)

N – doba životnosti

K – kapitálové výdavky

T – doba výstavby

t – jednotlivé roky výstavby

2. Vnútorná miera výnosnosti

VMV je taká miera, pri ktorej sa SH peňažných príjmov z investičného projektu rovná KV.

Projekt akceptujeme vtedy, keď alternatívny náklad kapitálu (diskontná sadzba) je nižší ako vypočítaná VMV. V niektorých prípadoch však použitie VMV môže viesť k nesprávnym záveromalebo sa vôbec nedá použiť:

62. ak existujú neštandardné peňažné príjmy
63. ak sa má rozhodnúť medzi vzájomne sa vylučujúcimi projektmi

VMV = rn +     ČSHn      x  (rv – rn)

      ČSHn - CSHv

3. Index súčasnej hodnoty

ISH = SHCF/Kv

Investičný projekt hodnotený ISH je akceptovateľný vtedy, ak jeho hodnota je väčšia ako 1. Táto metóda má podobne nedostatky ako VMV.

Dva spôsoby zohľadnenia spôsobu financovania investície:

1. upravená ČSH = UČSH = ČSH – emisné N , UČSH = ČSH + SH daňového štítu

Úrokový daňový štít = Cvk x rd (úrok z dlhu) x D (daňová sadzba)

2. upravené alternatívna N kapitálu (upravená diskontná sadzba)

Miller – Modigliani

r* = r x (1 – D x L)

r – alternatívne náklady kapitálu

L – príspevok projektu k dlhodobej kapacite podniku

Miles – Ezzel

r* = r – L x rd x D x 1 + r

       1+rd  

Fázy analýza rizika vecnej investície:

1. určenie kritických faktorov
2. stanovenie bodu zvratu – kritického objemu výroby
3. kvantifikácia rizika – najčastejšie pomocou štandardnej odchýlky a variačného koeficientu
4. príprava a realizácia spôsobov zníženie rizika
5. príprava plánov korekčných opatrení

Metóda koeficientov istoty

Ci =  Cn x In x 1/(1 + ib)n  - K x Ik   Ci – ČSH so zohľadnením koeficientu istoty

In – koef. istoty peňažných príjmov v jednotlivých rokoch

ib – bezriziková úroková sadzba

K – kapitálový vklad

Ik – koeficient istoty pre kapitálový výdavok

Manažment prevádzkového kapitálu

I. Určenie potreby prevádzkového kapitálu

Prevádzkový kapitál = tá časť podnikového kapitálu, ktorá je viazaná v podoba zásob, pohľadávkach... t.j. v obežných  aktívach. Pripadá naň až 57% z celkového kapitálu

Manažment v súvislosti s prevádzkovým kapitálom rieši 3 otázky:

64. koľko prevádzkového kapitálu
65. aká je optimálna štruktúra OA, v ktorých je tento kapitál viazaný
66. kde vziať peniaze, z akých zdrojov by mal P potrebný kapitál získať

Činitele, ktoré ovplyvňujú potrebu podnikového kapitálu (3):

A) Priebeh kolobehu OA

67. je podmienený odvetvím, odborom činnosti
68. uk. doby obratu, rýchlosti obratu

B) Objem podnikovej činnosti a jeho rast

69. môžeme ho kvantifikovať viacerými veličinami, no rozhodujúci je objem tržieb z realizácie
70. platí síce triviálny vzťah, že väčší objem tržieb vyžaduje aj vyššiu viazanosť OA, ale závislosť nie je spravidla priamo úmerná. Na určovanie celkovej potreby OA možno použiť 2 metódy:

a) Korelačná metóda

71. na základe poznania údajov z minulosti o vzťahu T a OA si skonštruujeme regresnú funkciu a na jej základe vieme odhadnúť k určitému objemu T objem OA
72. ide o hrubú metódu, ktorá nezohľadňuje zmeny podmienok v porovnaní s uplynulými obdobiami, a neberie do úvahy ani rozdielny stupeň závislosti jednotlivých zložiek OA od zmeny v objeme tržieb

b) Indexová metóda

73. zmierňuje nedostatky korelačnej metódy
74. OA rozdeľuje na časť priamo závislú od objemu tržieb a časť, ktorá od objemu tržieb nezávisí priamo

Po = Sz x Ip x ( 1 –Zz) + Sn x In

Po – očakávaná potreba OA

Sz – počiatočný stav OA priamo závislých na objeme T, napr. priamy materiál

Ip – index očakávaného rastu T

Zz – očakávané zrýchlenie obratu OA závislé na objeme T vyjadrené desatinným číslom

Sn – počiatočný stav OA nezávislých na objeme T napr. zásoby pomocného materiálu

In – index očakávanej zmeny OA priamo nezávislých na objeme T

Táto metóda nám poskytuje globálne údaje

C) Politika podniku pri určovaní tejto potreby

Vo všeobecnosti vychádza z kvantifikácie N spojených s viazaním kapitálu v OA na jednej strane a z kvantifikácie strát a rizík spojených s nedostatočným objemom OA na druhej strane.

Z hľadiska P je optimálna taká výška kapitálu, ktorá zodpovedá minimu súčtu N viazania tohto pracovného kapitálu a strát z nedostatku OA.

kapitálová potreba v Sk =  denná potreba OM v Sk x doba viazanosť OM v dňoch

5. prednáška  Manažment podnikových zásob

Podnikové zásoby členíme na tri skupiny:      - výrobné zásoby a tovar,

        -  rozpracované výrobky,

        -  zásoby hotových výrobkov

V zásobách je viazaná značná časť majetku.

Riadenie zásob = súbor relatívne samostatných činností P, cieľom ktorých je zaistiť plynulý, bezporuchový chod výroby a predaja potrebným množstvom zásob v zodpovedajúcej štruktúre, kvalite, v správnej dobe, na správnom mieste pri minimálnych nákladoch.

I. Optimalizácia objemu výrobných zásob a tovaru

3 spôsoby, ktorými môžeme plánovať a odhadovať veľkosť výrobných zásob:

1. normatív výrobných zásob (Nvz) – najstaršia metóda, jej slabým miestom je však určenie dodávkového cyklu.

Nvz = Sd x Čvz  Čvz = Cd/2 + t + p

Sd -  denná spotreba materiálu

Čvz – časová norma výrobných zásob

Cd – dodávkový cyklus

t – technologická zásoba v dňoch

p – poistná zásoba v dňoch

2. priemerná výška výrobných zásob – určuje priemerný stav zásob za zvolené obdobie, ovplyvňuje ju: denná spotreba zásob, doba viazanosti, priebeh spotreby zásob

3. nákladovo orientované modely zásob:

1. deterministické – pracujú so vstupnými veličinami ako s presne určenými
2. stochastické – , keď niektoré vstupné veličiny považujeme za náhodne sa meniace, ktoré možno kvantifikovať len pomocou pravdepodobnosti.

a) a) Deterministický model pri spojitej rovnomernej spotrebe

N = Nn x S/Q + Ns x Q/2 + C x S

N – celkové N na pohyb danej zásoby

S - celoročná spotreba skúmaného materiálu (tovaru) v technických jednotkách alebo v peň. vyjadrení,

Q – veľkosť jednej dodávky

Nn – náklady nadobudnutia 1 dodávky

Ns – ročné N skladovania technickej alebo hodnotovej jednotky.  

Optimálna veľkosť dodávky:    Optimálny dodávkový cyklus v dňoch:

Q opt =  2 x S x Nn      Topt = 360 x Q opt

       Ns               S

Priemerná optimálna zásoba: Qopt/2   N min = 2 x S x Ns x Nn

Cieľ – hľadáme optimálnu veľkosť dodávky skúmanej zásoby (skupiny zásob), ktorá pri zadanej celoročnej spotrebe zabezpečí minimalizáciu celkových nákladov spojených s pohybom zásob.

II. Určovanie potreby zásob rozpracovaných výrobkov a hotových výrobkov

a) Potrebná výška prevádzkového kapitálu viazaného v rozpracovaných výrobkov závisí od 3 činiteľov:

75. N potrebné na výrobu jednotlivých výrobkov
76. dĺžka výrobného cyklu – t.j. čas od začatia prvej výrobnej operácie do dohotovenia výrobku.
77. priebeh vynakladania N počas výrobného cyklu

Normatív nedokončených výrobkov

  K n =   Ni   Nnv = Nd x Vc x Kn

N x Vc

Kn – koeficient narastania N v priebehu výrobného cyklu

N 1....n – kumulatívny súčet N vynakladaných v jednotlivých dňoch výrobného cyklu

N – celkové N na daný výrobok (skupinu výrobkov)

Vc – počet dní výrobného cyklu

Nnv – normatív nedokončených výrobkov

Nd -  jednodňové N na daný výrobok

b)Pri určovaní potrebnej výšky zásob HV v podniku treba brať do úvahy 2 základné faktory:

78. priemerné denné náklady N realizovaných výrobkov daného druhu
79. časovú normu daných hotových výrobkov (Čhv)

Čhv = Co/2 + Of  Nhv = Ndit x Čhv

Co – odbytový cyklus v dňoch

Of – trvanie ďalších procesov v dňoch

Nhv- normatív zásob HV

Ndit -  denné N realizovaných výrobkov

Manažment pohľadávok

Pohľadávky tvoria významnú časť obežných aktív podniku, viažu značnú časť jeho prevádz. kapitálu.

Predmetom riadenia pohľadávok je určenie objemu pohľadávok, ich vývoja, štruktúry, doby splácania pohľadávok, likvidnosti a rizík spojených s pohľadávkami.

Postupy manažmentu pohľadávok z časového hľadiska môžeme rozdeliť do 3 fáz:

1. činnosti predchádzajúce uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy – P sa rozhoduje, či, prípadne za akých podmienok bude ochotný poskytnúť konkrétnemu zákazníkovi obchodný úver
2. rokovanie o podmienkach pri uzatváraní zmluvy – osobitne dôležité sú platobné podmienky, ktoré zahŕňajú termín platenia, miesto platenia, spôsob platenia a iné
3. starostlivosť o vzniknuté pohľadávky – najdôležitejšie je starať sa o to, aby boli načas uhradené

Na riadenie pohľadávok je možné využiť tieto spôsoby:

80. využívanie podmienok predaja na riadenie pohľadávok
81. stanovenie výšky pohľadávok – pomocou pomerových ukazovateľov ( stav pohľadávok, rýchlosť obratu pohľadávok)
82. zaistenie pohľadávok
83. využívanie informácie o odberateľovi, za predpokladu monopolu na strane ponuky
84. riadenie pohľadávok z hľadiska výnosov a rizika – očakávaný HV transakcie – HV

HV = p  x  V – N   –  (1 – p) x N

    1 + i.d/360

p – pravdepodobnosť, že zákazník zaplatí

1 – p – pravdepodobnosť, že zákazník nezaplatí

V – očakávaný výnos obchodu s daným zákazníkom

N – očakávané N na dodávaný predmet

i – úroková miera z kd. vkladu prostriedkov

d – počet dní platobnej lehoty

Manažment pohotových prostriedkov

Pohotové prostriedky (finančný majetok krátkodobý) – hotovosť, krátkodobé účty v banke, obchodovateľné krátkodobé cenné papiere. P prinášajú relatívne nízky priamy výnos.

Motívy držby peňazí:  

85. transakčný – peňažné príjmy a výdavky P nie je možné dokonale synchronizoval, a preto je potrebné držať istú rezervu pohotových peňažných prostriedkov
86. preventívny – v P vznikajú aj neplánované či nepredvídateľné výdavky
87. špekulačný – držanie pohotových prostriedkov, aby P mohol využiť neočakávané príležitosti na trhu

Úlohou manažmentu je riadiť peňažný majetok, čo do jeho množstva, času, miesta. 2 spôsoby:

88. zostavovanie platobných kalendárov – zmyslom je nedostať sa do platobnej neschopnosti
89. modely – Baumov model, predpoklady

- základným predpokladom je, že vieme predvídať potrebu finančných prostriedkov

- peňažné prostriedky je možné využívať z rôznych zdrojov

- s akvizíciou peňazí sú spojené určité N (obstarávanie, jednorázové)

- držba peňazí je spojená aj s N na držanie tejto hotovosti

Podstatným priblížením sa praktickým potrebám podnikov bola konštrukcia Millerov – Orrovho modelu.

X – bod, v ktorom P kupuje CP

Y – bod, v ktorom P predáva CP

H – horná hranica pohotových prostriedkov držaných vo forme peňazí H = R + L

Z – požadovaná priemerná úroveň peňažných prostriedkov tzv. bod návratu     Z = R/3 + L

L – dolná hranica

R – rozpätie   R = 3 x  3 x  x 2

      4 x id

Riadenie na základe odchýlok

Finančný controlling – nástroj riadenia, jeden z podsystémov riadenia napomáha dosiahnuť podnikový cieľ na základe riadenia odchýlok

Príčiny uplatňovania controllingu:

90. potreba hľadať a nachádzať nové nástroje riadenia P
91. rastúca konkurencia na zahraničných trhoch a potreba znižovať náklady
92. snaha minimalizovať ekonomické riziká
93.  

Controlling majú robiť kontroléri.

Plánovanie  regulačný priestor   Informácie

Dôchodok   Rozvoj

                                                         Akcelerácia        Aktivita

        Hospodárnosť

koordinácia

Kontrola       Riadenie

Hlavná úloha finančného controllingu – riadenie finančných procesov a finančných prostriedkov potrebných na krytie platieb vznikajúcich v podnikovom výrobnom procese. Controlling má hľadať úzke miesta.

Členenie finančného controllingu:

94. controlling prevádzkového kapitálu
95. controlling likvidity
96. controlling krátkodobých prebytkov a schodkov
97. finančné plánovanie
98. finančná kontrola

99. ide tu o každodenné vyhodnocovanie odchýlok (pozitívnych aj negatívnych) a navrhovanie riešení.

Controlling pohľadávok

100. evidencia a kontrola objemu pohľadávok
101. verifikácia dôveryhodnosti odberateľov
102. pohľadávky po lehote splatnosti
103. iniciácia inkasa
104. kontrola platobných podmienok objednávok
105. monitorovanie pohľadávok
106. analýza, plány a kontrola úverových vzťahov
107. komunikácia s marketingovými, cenovými a inými oddeleniami

Controlling zásob

108. čo bude potrebné objednať a vyrobiť
109. koľko bude potrebné objednať a vyrobiť
110. kedy bude potrebné objednať a vyrobiť
111. kto bude objednávať a vyrábať

Controlling likvidity

3. controlling krátkodobých schodkov

112. získať krátkodobé externé zdroje
113. urýchliť príjmy a oneskoriť výdavky
114. získať zdroje úpravou hospodárskych plánov

4. controlling krátkodobých prebytkov

8.  prednáška    

Majetkové cenné papiere sú strednodobé a dlhodobé cenné papiere (CP); patria tu napr. akcie, podielové listy, podielnické družstevné listy a iné.

Akcie

- prvé akcie boli emitované už v r. 1188

- najrozšírenejší druh majetkových CP, s ktorými sa obchoduje na kapitálovom trhu

- jeden z najvýznamnejších zdrojov získavania peňažného kapitálu vo vyspelých ekonomikách

- jedna z možností investovania voľných peňažných prostriedkov

- výhody akcií pre podnik ako emitenta

1. podnik nemusí vyplácať dividendy v zlých rokoch

2. výška dividend sa prispôsobuje ekonomickému vývoju v spoločnosti

3. akcie nie sú vypovedateľné a peňažný kapitál získaný emisiou akcií má podnik k dispozícii bez  

   časového obmedzenia

4. prírastok vlastného imania zlepšuje súvahu, a tým aj úverovú schopnosť a dôveryhodnosť podniku

- nevýhody akcií pre podnik ako emitenta

1. v dobrých rokoch musí byť vyplatená dividenda (v našich podnikoch sa to neuplatňuje)

2. dividenda sa vypláca až zo zisku po zdanení

3. akcionár je spoluvlastníkom a má právo spolurozhodovať (možnosť posunu vlastníckych pomerov)

4.môžu ich emitovať len akciové spoločnosti

- výhody akcií pre podnik ako investora

1. možnosť ochrany pred infláciou

2. možnosť získať vysoké kapitálové zisky (cez obchodovanie na sekundárnom trhu)

3. možnosť dosahovať v dobrých rokoch slušné dividendy

- nevýhody akcií pre podnik ako investora

1. v zlých rokoch nemusí investor dostať žiadnu dividendu

2. investor znáša riziko podnikania až do výšky svojho investovaného vkladu do spoločnosti

3. možnosť vysokého kurzového rizika (vysoké kurzové straty)

Definovanie akcie  (na základe zákona platného v SR)

Akcia je CP, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákon a stanov spoločnosti na jej riadení, na zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti.

Akcionár nemá právo na vyplatenie nominálnej hodnoty akcie.

Práva akcionára

a) právo účasti na riadení akciovej spoločnosti

b) právo na podiel na zisku (na dividendu)

c) právo podieľať sa na likvidačnom zostatku

d) predkupné právo na nové akcie

e) právo na informácie

Povinnosti akcionára

a) splatiť v stanovenej lehote celú nominálnu hodnotu akcie

b) ručiť za záväzky a. s. do výšky svojho podielu na základnom imaní tejto spoločnosti

Kroky pri rozhodovaní o emitovaní akcií

1) rozhodnutie, aký druh akcií sa bude emitovať a koľko akcií sa bude emitovať

1. kmeňové akcie
2. prioritné akcie
3. zamestnanecké akcie

Podľa legislatívy SR je možné emitovať prioritné akcie max. do výšky 1/2 hodnoty ZI spoločnosti. Priority vyplývajúce z týchto akcií sa môžu týkať len majetkových oprávnení. Majitelia týchto akcií nemajú hlasovacie právo.

S kmeňovými akciami sú spojené všetky práva vyššie uvedené (5).

2) rozhodnutie, či pôjde o akcie na doručiteľa alebo na meno

1. na doručiteľa: prevod všetkých vlastníckych práv na nového majiteľa sa uskutočňuje iba odovzdaním, t. j. tradíciou
2. na meno: prevod sa uskutočňuje rubopisom, ktorý je zaznamenaný na akcii alebo na prívesku
3. vinkulované akcie na meno s obmedzenou prevoditeľnosťou

3) rozhodnutie, či sa emitujú dematerializované akcie alebo listinné akcie

4) rozhodnutie o pomere starých akcií a nových akcií

1. nové akcie – akcie emitované pri zvyšovaní základného imania akciovej spoločnosti do času, pokiaľ sa práva s nimi spojené nevyrovnajú právam starých akcií (napr. vlastník nových akcií nemá právo na celú dividendu, ale len na jej časť)

5) rozhodnutie o emisnom kurze (o subskripčnej cene akcií)

P musí pri emisii nových akcií stanoviť ich emisný kurz, t. j. cenu, za akú sa budú predávať tieto nové akcie, pričom sa však musí zohľadniť trhová cena starých akcií. Subskripčnú cenu treba teda stanoviť tak, aby akcionári mali záujem kupovať nové akcie. Ak by bol vysoký rozdiel medzi nominálnou hodnotou a subskripčnou cenou, nebol by o nové akcie záujem. Subskripčnú cenu treba určiť ani nie na úrovni nom. hodnoty, ale emisný kurz nestanoviť ani príliš vysoký, lebo záujem o nové akcie by nebol. Subskripčná cena sa musí určiť nižšia, ako je cena starých akcií, ale vyššia, ako je nominálna hodnota.

6) rozhodnutie o technike emisie akcií:   priamo     alebo    cez sprostredkovateľa

- pri umiestňovaní akcií pri verejnej ponuke sa môže použiť ako forma predaja:

1. ponuka pri fixnej cene  b) tender  c) aukcia

Účtovná cena akcie (bilančný kurz)

- rozdiel medzi aktívami a cudzím kapitálom pripadajúcim na jednu akciu

- pomer medzi trhovou cenou akcie a účtovnou hodnotou:

1. ak je pomer väčší ako 1  akcia je nadhodnotená (predať akciu)
2. ak je pomer menší ako 1  akcia je podhodnotená (kúpiť akciu)

Vnútorná hodnota akcie

- teoretická trhová cena akcie

- je merítkom, ktoré slúži na rozhodovanie, či na kapitálom trhu kupovať alebo predávať

- činitele ovplyvňujúce vnútornú hodnotu akcie:  - hodnota kapitálových aktív spoločnosti

 - pravdepodobné zisky a dividendy firmy

 - pravdepodobné tempo rastu firmy

Spôsoby odhadu vnútornej hodnoty akcie

1. komparatívna metóda

- porovnávajú sa minimálne tieto tri ukazovatele:

3. dividenda na akciu
4. čistý zisk na akciu
5. čisté aktíva na akciu                                              

Tieto ukazovatele daného podniku sa porovnávajú s ukazovateľmi porovnateľných podnikov, tzv. referenčných podnikov. Čím je referenčných podnikov viacej, a čím sú tieto podniky vybrané čo najvhodnejšie, tým je odhad teoretickej trhovej ceny presnejší.

Príklad: Podnik „X“ chce emitovať 10 000 kusov akcií, pričom predpokladá:

22. čistý zisk na akciu 280,-, čisté aktíva na akciu 6 000,-, CF na akciu 400,-

Podnik „X“: možné trhové ceny podľa jednotlivých ukazovateľov

P / E : 6,54 = trhová cena / 280  trhová cena = 1 831,-

Trhová cena / ČA na akciu : 0,18 = trhová cena / 6 000  trhová cena = 1 068,-

Trhová cena / CF na akciu : 4,78 = trhová cena / 400  trhová cena = 1 912,-

Za predpokladu, že pre všetky tri ukazovatele sa stanový rovnaká váha, tak trhová cena sa rovná priemeru všetkých troch možných trhových cien, teda (1 831 + 1 068 + 1 912) / 3

2. metóda diskontovaných dividend

- pri odhade sa diskontujú budúce očakávané dividendy  P si vie odvodiť teoretickú trhovú cenu

Všeobecný model

Po =   Divt /(1 + r)t

Model diskontovaných dividend

          Div1          P1                    Div2          P2

Po = –––––– + ––––––          P1 =  ––––– + ––––––

        (1 + r)      (1 + r)     (1 + r)     (1 + r)  

kde Div1 – dividenda platná na konci prvého roka

      P1 – predajná cena na konci prvého roka

      P0 – súčasná hodnota jednoročnej investície do akcie

      r – diskontný faktor

Model diskontovaných dividend pozostáva z nasledujúcich modelov:

6. model nulového rastu Po = Div / r

7. konštantný model  Po = Div / (r –g) kde g – miera rastu dividendy

8. model zloženého rastu

DivT+1 = DivT (1 + g)

PT– =   Divt   PT+ =      Div T+___  

                          (1 + r) t            (r – g) (1 + r) t

            P = PT- + PT+  

Model zloženého rastu určuje urč. obdobie v budúcnosti, po ktorom porastú dividendy konštantným tempom.

Trhovú cenu v čase T- dostaneme diskontovaním dividend, u ktorých vieme určiť ich výšku, teda do obdobia, do ktorého vieme určiť, ako dividendy porastú.

Trhovú cenu v čase T+ vypočítame tak, že diskontujeme očakávané dividendy v budúcnosti.

Výsledná teoretická trhová cena je súčtom trhovej ceny v čase T+ a trhovej ceny v čase T-.

Dôležitý predpoklad: r  g, lebo trhová cena závisí na tempe rastu dividendy; pri odhade konštantného tempa rastu by mal byť investor „zdravo skeptický“.

Odhad „g“

Zisk v budúcom roku = zisk bežného roka + nerozdelený zisk bežného roka * výnos z nerozdel. zisku

                                                                                                                zvýšenie zisku

g = aktivačný pomer * ROE

                                nerozdelený zisk

Aktivačný pomer = ––––––––––––––––   miera nerozdeleného zisku    

     zisk bežného roka

Odhad „r“

          Div1   Div1

Po = ––––––     r = –––––– + g

        r – g   Po

Meranie výnosov akcií

   Divt+1

Dividendový výnos (v %) = ––––––

    Pt

        Pt+1 – Pt

Kapitálový výnos (v %) = –––––––––

           Pt

 Divt+1      Pt+1 - Pt

Celkový výnos (v %) = –––––– + ––––––––

   Pt                Pt

Očakávaný výnos z akcie =  Ri * pi                    kde Ri – možný výnos v i-tom období

       pi – pravdepodobnosť nastatia

Cena predkupného práva

- akcionári predkupným právom získavajú možnosť udržať si svoj podiel na základnom imaní

 spoločnosti a taktiež právo účasti na hlasovaní

a) Cp = Ks – Kp                           b) Cp = (Ks – Sc)    c) Cp = (Ks – Sc)

                    s / n + 1 s/n

kde Ks – kurz starých akcií

      Kp – kurz akcií po emisii

      Sc – subskripčná cena (emisný kurz)

      s – počet starých akcií

      n – počet nových akcií

9. prednáška    Finančné investovanie a jeho stratégie

Finančné investovanie sa všeobecne charakterizuje ako investovanie do CP na kapitálovom trhu. Ide teda o nákup majetkových CP (akcií, podielových listov, podielov) a úverových papierov (obligácií, hypotekárnych záložených listov) s lehotou splatnosti prekračujúcou 1 rok.

V účtovníctve:

Finančné investície – finančné pôžičky, ktoré poskytuje 1 podnikateľský subjekt druhému s dobou splatnosti väčšou ako 1 rok.

23. pozemky
24. umelecké zbierky, umelecké diela, predmety z drahých kovov

Motívy pre finančné investovanie:

25. možnosť efektívnejšieho využitia dočasne voľných peňažných prostriedkov
26. výhodný spôsob sporenia peňazí pre aktivity vyššieho rozsahu
27. zabezpeka pre získanie úveru
28. súčasť investičnej stratégie

Základné kritéria rozhodovania o finančnom investovaní:

- výnosnosť   - rizikovosť  - likvidita

Predpoklatom likvidity je možnosť obchodovania s CP na sekundárnom trhu. Likviditu ťažko kvantifikovať. Istým ukazovateľom môže byť objem obchodov s daným CP za istý čas vo vzťahu k celkovej veľkosti jeho emisie.

Výnosnosť a riziko CP sa pri CP charakterizujú a kvantifikujú rozdielne, likvidita je charakterizovaná pre všetky CP rovnako.

Portfólio – pôvodný význam – taška s množstvom priehradok.

Portfóliom CP rozumieme zásobu rôznorodých CP v držbe investora.

Výkonnosť portfólia – spoločné vyjadrenie rizikovosť a výnosnosti portfólia.

Výnosnosť portfólia

– je vážený aritmetický priemer výnosnosti jednotlivých papierov, pričom váhami je veľkosť kapitálu

- vieme, ak poznáme:

29. výnosnosť jednotlivých druhov CP, z ktorých sa portfólio skladá
30. podiel kapitálu, ktorý je investovaný do jednotlivých druhov CP

Očakávaný výnos portfólia

R =  xi x ri  , pričom platí: xi = 1 a 0  xi  1

kde

xi – podiel kapitálu investovaného do akcie na celkovom kapitály

ri – očakávaná miera výnosu akcie

i – počet akcií v portfóliu

Výnosnosť akcií, z ktorých je poskladané protfólio je určitým spôsobom korelovaná, pričom kroelácia môže byť:

1. pozitívna – koeficient korelácie od 0 do 1, ak výnosnosť 1akcie rastie, rastie aj výnosnosť 2. akcie, meriame koeficientom korelácie
2. nulová  – výnosnosť príslušných 2 akcií spolu nesúví, koeficient korelácie = 0
3. negatívna  – výnosnosť 1 akcie rastie a výnosnosť 2. akcie klesá, koeficient korelácie od –1 do 0.

Koeficient korelácie

K A, B = n.  rA rB  –   rA  .  rB

 n2 AB

kde

K A, B – koefekcient korelácie akcií A a B

n – počet sledovaných rokov

rA ,rB  – výnosnosť akcie A, B

AB - rizikovosť akcie A, B – meraná štandardnou odchýlkou

Najvhodnejšie je ak portfólio je poskladané z akcií medzi ktorými je negatívna alebo 0 korelácia.

Pre väčšinu akcií však platí, že ich výnosnosť je pozitívne korelovaná.

Diverzifikácia pri finančnom investovaní znamená investovať do viacerých CP (vytvoriť isté portfólio) s cieľom znížiť riziko. Diverzifikácia znižuje riziko najprv veľmi rýchlo, potom veľmi pomaly.

Dva druhy rizík pri portfóliu CP:

1. špecifické riziko (nesystematické) – charakteristické pre CP určitého P, je možné ho zmierniť diverzifikáciou
2. trhové riziko (systematické) – je spojené s neistotami, ktoré sa vyskytujú v celej ekonomike a všetkých podnikoch (korupcia)

Pri výpočte rizikovosti protfólia akcií sa pracuje s kovarianciami, ktoré charakterizujú stupeň, v akom sa výnosnosť akcií pohybuje rovnakým smerom.

Kovariancia = K A, B  x  A  x B

- meria vzájomný vzťah výnosnosti akcií v absolutnom vyjadrení. Môže dosahovať rôzne hodnoty.

K A B  - korelačný koeficient akcií A, B – v relatívnom vyjadrení

Pri meraní rizika portfólia CP potrebujeme poznať rozptyl portfólia:

Rizikovosť portfólia CP závisí od:

31. korelačného koeficientu
32. od rizikovosť jednotlivých akcií
33. veľkosti kapitálu investovaného do jednotlivých akcií

Trhové riziko nevieme odstrániť, ale vieme ho merať.

Inzenzita trhového rizika jednotlivých akcií sa kvantifikujepomocou  - koeficientov. Beta meria citlivosť výnosnosti CP na pohyby výnosnosti trhu.

Koeficient  historické

- dve spôsoby výpočtu:

1. meriame metódou najmenších štvorcov

 = n x  ri rm - ri rm

 n x (rm)2 - (rm)2

- priemerná akciá -  = 1

- citlivá akcia   1

- bezriziková akcia =0

- akcie pohybujúce sa rovnako alebo menej citlivo ako trh  0  1

Koeficient  potrfólia – je vážená hodnota  všetkých druhov CP v portfóliu.

2. určenie pomeru medzi kovarianciou výnosnosti akcie a výnosnosti burzového indexu a medzi rozptylom výnosnosti burzového indexu podľa vzorca:

i = Kim x i x m

(m)2

Kim – korelačný koeficient medzi výnosnosťou akcie 1a výnosnosťou burzového indexu

Historické  ( ex post) – na základe poznania údajov výnosnosti a rizikovosti v minulom období

Budúce  ( ex ante) – existujú špecializované firmy na ich odhad

Pre  ex ante sa používajú 2 spôsoby:

1. upravené  - také , keď nemáme k dispozícií info o budúcom vývoji, upravením historického 

u = 0,66 x h + 0,34 x 1,0

2. ak poznáme  jednotlivých priemyselných odvetví.

34. má len obmedzenú vypovedaciu schopnosť.

Efektívne portfólio

35. také portfólio, ak pri zvolenom stupni rizika neviem nájsť portfólio s vyššou výnosnosťou
36. ak pri zvolenej výnosnosti nie je možné vytvoriť portfólio s nižším rizikom

Obr.

Očakávaný výnos CAMP (Capital – Asset - Pricing Model)

R CAMP = Rf + i (rm – rf)

Rf – bezriziková miera výnosu

Rm – očakávaný výnos trhového protfólia

i = cov (Ri Rm)

2 (Rm)

Výnosnosť daného CP závisí od bezrizikovej investície a od koeficientu .

Model predpokladá, že sa obchoduje na ideálnom trhu. Vychádza zo zjednodušených predpokladov:

37. existuje dokonale konkurenčný trh, kde sa prémia za riziko mení v priamom pomere (lineráne) k 
38. bezriziková sadzba je rovnaká pre všetkých investorov
39. info sú voľne a okamžite dostupné pre všetkých investorov
40. investori majú rovnaké postoje k očakávaným výnosnostiam a rizikám
41. ak ceny odrážajú všetky informácie

Najdokonalejšie diverzifikované portólio – také, ktoré obsahuje všetky CP, v takom pomere ako sa nachádzajú na trhu – trhové portfólioNa dokonalom trhu sa trhové portfólio = efektívnemu protfóliu.

Priamka trhu CP

Správne ocenené CP sa nachádzajú na priamke trhu CP.

+A – investor považuje za podhodnotený CP

- B – investor považuje za nadhodnotený CP

Veľkosť investorovej viery v to, že CP je správne ocenený meriame koeficientom .

 = ri - ri

= ri –  rf +  x (rm – rf)

ri – investorom očakávaný výnosnosť

ri – rovnovážna očakávaná výnosnosť podľa CAMP

Koeficient  nám meria do akej miery je CP správne ocenený

Teória arbitrážneho oceňovania aktív – z učebnice 232 - 236

Tvorba portfólia CP v praxi

Pri praktickej tvorbe portfólia sa musí investor rozhodnúť, do akých položiek aktív a  v akej štruktúre vloží svoj kapitál. Tento proces sa označuje ako umiestnenie aktív a možno ho rozdeliť na 3 kroky:

1. sústredenie údajov,
2. zostavenie súboru možných efektívnych portfólií,
3. výber portfólia, ktoré investor považuje pre seba za optimálne.

1. Sústredenie údajov

42. najnáročnejšia  a najzodpovednejšia fáza
43. najprv je potrebné ujasniť, aké aktíva pre tvorbu portfólií prichádzajú  v danej ekonomike do úvahy
44. získať údaje o budúcich výnosnostiach aktív, o ich rizikách, o kovariancii ich výnosnosti
45. aj info o rôznych administratívnych obmedzeniach pri zaraďovaní aktív do protfólia

Metódy na získavanie údajov:

46. prognózovanie na základe časových radov za uplynulé obdobie
47. konjunkturálne prognózy
48. prognózy využitím štrukturálnych modelov

2. Zostavenie súboru efektívnych možných portfólií

Pri zostavovaní súboru efektívnych portfólií ide o rozlične efektívne možnosti diverzifikácie kapitálu umiestňovaného jednotlivými investormi. Rozoznávame:

a)   Strategická diverzifikácia - zahŕňa postupné rozhodovanie na 3 úrovniach:

49. určenie podielu jednotlivých druhov aktív v celkovom portfóliu,
50. rozhodovanie o krajine pôvodu aktív,
51. rozhodovanie o mene, v ktorej budú jednotlivé druhy aktív denominované.

1. Taktická diverzifikácia – znamená naplnenie jednotlivých skupín aktív začlenených do portfólií ako výsledok strategickej diverzifikácie konkrétnymi položkami.Najväčšia váha letí v tejto fáze na konkretizácii skupiny akcií a obligácií. Dve úrovne:

1. pri akciách rozhodnutie o odvetviach, do ktorých treba investovať, pri obligáciách voľba emitenta a voľba termínov splatnosti
2. voľba emitentov akcií v rámci odvetví a konkrétnych emisií obligácií

3. Výber optimálneho portfólia – je individualizovaný proces, pretože portfólio možno charakterizovať ako optimálne iba z hľadiska konkrétneho investora.

V teoretických modeloch: Optimálne je to portfólio určené dotyčnicou preferenčnej krivky investora a súboru efektívnych portfólií.

Jednoznačné formulovanie preferenčných kriviek investorov nie je v praxi možné, preto sa používa náhradný postup – zaradenie investorov do skupín podľa ich vzťahu k riziku

Tvorba portfólia CP je zložitý, špecializovaný proces. Pri konkrétnom rozhodovaní treba brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti:

1. minimálny objem investovaného kapitálu
2. miera inflácie
3. správne načasovať nákup a predaj jednotlivých aktív
4. likvidita kapitálového trhu