Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Prešovská univerzita / Gréckokatolícka teologická fakulta / Teória komunikácie

Teória komunikácie - AVA (strucne_o_komunikacii1.doc)

Stručne o komunikácii

POJEM

1. Podľa slovníka môžeme komunikáciu definovať napríklad ako prúdenie informácií zo zdroja k príjemcovi, ako prenos alebo vytváranie znalosti. Slovo komunikácia pochádza z latinského pôvodu – communicare – znamená communem reddere - činiť niečo spoločným, spoločne niečo oznámiť, sprostredkovať svoje myšlienky, predstavy, zámery niekomu inému.
2. niektorí nechávajú pojem komunikácia splynúť so správaním – každé správanie je komunikáciou a každá komunikácia ovplyvňuje správanie.
3. komunikácia – proces vytvárania významu medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi
4. komunikácia je prostriedkom, ktorý umožňuje stabilizovať hodnoty uznávané v skupine alebo rodine
5. človek je tvor, ktorý komunikuje a vďaka komunikácii sa stáva v plnom zmysle človekom

INTERPERSONÁLNE VZŤAHY

Interpersonálna komunikácia (medziľudská komunikácia) – pôsobíme na seba – jeden na druhého alebo na viacerých, poznávame iných ale aj seba a poskytujeme iným možnosť, aby nás spoznali. Umožňuje založiť, udržiavať, ukončiť, pokaziť alebo napraviť osobné vzťahy – tvorba osobných vzťahov.

1. Interpersonálna komunikácia ---- Interpersonálny vzťah

1. Interpersonálny vzťah – nesie riziko nevýhod ale aj výhod

1. Maximalizácia príjemných pocitov a minimalizácia nepríjemných pocitov

Výhody

- znižujú osamelosť – samotu

- povzbudzujú – I, F, E

- pomáhajú dozvedieť sa niečo o sebe a zvyšujú sebaúctu

- zlepšujú fyzické a emocionálna zdravie

- internet – nová dimenzia interpersonálnej komunikácie – vzdel. ľudia chodia viac po internete ako po baroch

Nevýhody

- nútia k odhaleniu vlastných zraniteľných miest

- zvyšujú záväzky

- internet – absentuje tu možnosť vidieť ako sa partner tvári – klamlivá komunikácia

Fázy vzťahu

1. Kontakt
2. Zapojenie
3. Dôvernosť
4. Zhoršenie
5. Náprava
6. Zánik

Kontakt

1. začiatok vzťahu – prvý vnemový kontakt – vidíme, cítime, počujeme druhú osobu – fyzický vzhľad

1. po rozhodnutí sa pokračovať vo vzťahu nastupuje interakčný kontakt – začíname komunikovať

Zapojenie

1. ľudia skúmajú svoje záujmy, hľadajú spoločnú základňu – prebieha testovanie – poznanie druhého prostredníctvom otázok

1. po rozhodnutí sa komunikovať partner zosilnie svoje zapojenie angažovaním sa do komunikácie

stratégie testovania

1. priamosť – priama otázka na priamu odpoveď
2. vytrvalosť – vystavíte svojho partnera rôznym druhom negatívneho správania (ak vydrží je to znamenie, že to myslí so vzťahom vážne)
3. verejná prezentácia – predstavíme svojho partnera pred verejnosťou ako priateľa (sledujeme jeho reakcie)
4. odlúčenie – odlúčime sa fyzicky od partnera a uvidíme ak bude reagovať (ak sa ozve má o vzťah záujem)
5. tretia strana – na názory partnera sa môže pýtať spoločný priateľ (tretia osoba)

Dôvernosť

Delí sa na dve časti:

1. - interpersonálny zväzok – nadväzovanie dôverného vzťahu v súkromí

1. spoločenský zväzok – vzťah zverejníme v rodine, priateľom, širokej verejnosti

Zhoršenie

1. zhoršenie vzťahu, oslabenie záväzkov, ktoré držia ľudí pohromade
2. môže byť náhle alebo postupné – narušenie pravidiel (náhle) – nespokojnosť narastá postupom času (postupné)
3. prvá etapa  zhoršovania je intrapersonálna nespokojnosť – nadobudnete presvedčenie, že vzťah nemusí byť až taký dôležitý, ako ste si to pred tým mysleli
4. druhá etapa interpersonálne zhoršenie – začínate ustupovať vo vzťahu stále viac a viac

Náprava

1. je to vecou voľby vo vzťahu
2. po zhoršení vzťahu môže nastať pokus o zlepšenie alebo pokračovanie k zániku vzťahu
3. intrapersonálna náprava – analýza toho, čo sa pokazilo, zvažovanie spôsobov riešenia rozporov, rozhodnutie sa pre nápravu
4. interpersonálna náprava – konanie nápravy, prediskutovanie so svojím partnerom spôsob nápravy
5. stratégie nápravy – poznanie problému, angažovanie sa za produktívne vyriešenie konfliktu, predloženie riešení, používanie afirmácie, začlenenie riešenia do normálneho konania, riskovanie

Ukončenie

1. znamená pretrhnutie vzťahu medzi partnermi
2. na začiatku má formu interpersonálneho odlúčenia – odsťahovanie sa
3. pokračuje štádiom spoločenského alebo verejného odlúčenia
4. zníženie psychického dopadu – rozbitie cyklu osamelosť – depresia, doprajte si oddychový čas, upevnite svoju sebaúctu, zbavte sa nepríjemných symbolov, hľadajte podporu, neopakujte negatívne modely (chyby)

Udržiavanie vzťahov

1. dôvodom je najčastejšie citová väzba
2. strach – strach zo samoty pri rozpade vzťahu
3. finančné výhody
4. zotrvačnosť, sklon k pohodlnosti
5. komunikácia – komunikačné modely pre udržanie vzťahu: otvorenosť, angažovanosť, schopnosť rozumieť aj bez slov, pohľad na vzťah

Teória interpersonálnych vzťahov

1. prečo nadväzujete vzťahy, prečo ukončujete vzťahy
2. interpersonálna príťažlivosť – teória interpersonálnej príťažlivosti znie, že ľudia vás priťahujú zo štyroch dôvodov:

1.  pokladáte ich za atraktívnych fyzicky i ako osobnosti
2.  sú blízko alebo neďaleko vás
3.  posilňujú vás
4.  podobajú sa vám

1. Odmena a cena

        teória tvrdí, že rozvíjame vzťahy, o ktorých predpokladáme, že nám prinesú viac zisku ako straty

1. Spoločenský prienik

        nezameriava sa na príčiny rozvoja a zhoršovania vzťahov, ale na počet tém, o ktorých ľudia hovoria a na ich stupeň dôvernosti

PROCES KOMUNIKÁCIE, DRUHY, TYPY A FORMY KOMUNIKÁCIE

Proces komunikácie

1. Zložky komunikácie:

                komunikátor – vydáva signál

                komunikant – prijíma signál

                účinok, ktorý je vyvolaný komunikáciou

Modely komunikácie:

1. lineárne chápanie – priama cesta hovoriaci hovoril a počúvajúci počúval – nedokáže zachytiť vzájomné prispôsobovanie sa pri výmene názorov – noviny, časopisy, hromadné komunikačné prostriedky

                hovoriaci ----------- poslucháč

1. interakčné chápanie – hovoriaci a poslucháč súčasne striedajú svoje pozície, súčasne nemôžu byť aj poslucháčmi aj hovoriacimi – sú to oddelené akcie

                hovoriaci ----------- poslucháč

                poslucháč ----------- hovoriaci

1. transakčné chápanie – každá osoba funguje súčasne ako hovoriaci i ako poslucháč, v tom istom okamihu ako vysielate informácie, taktiež prijímate informácie zo svojej vlastnej komunikácie i reakcie druhej osoby – malá skupina, rozhovor, ...

Model:

1. zdroj
2. prijímač
3. kanály
4. šum
5. spätná väzba
6. skúsenosti

Druhy komunikácie

Intrapersonálna komunikácia – hovoríme sami so sebou, poznávame, posudzujeme sami seba

Interpersonálna komunikácia (medziľudská komunikácia) – pôsobíme na seba – jeden na druhého alebo na viacerých, poznávame iných ale aj seba a poskytujeme iným možnosť, aby nás spoznali. Umožňuje založiť, udržiavať, ukončiť, pokaziť alebo napraviť osobné vzťahy – tvorba osobných vzťahov.

1. Medziľudská komunikácia je stále prítomné, pokračujúce, predvídateľné a mnohoúrovňové odovzdávanie a prijímanie významov, s cieľom účinnejšie usmerňovať (riadiť) naše životy (Myers & Myers, 1988)
2. stále prítomná – nemôžeme nekomunikovať, aj keď mlčíme komunikujeme – má to zmysel prečo mlčíme
3. pokračujúca – pozdravom komunikujeme – aj po rozídení pokračuje naša komunikácia s osobou, s ktorou sme sa stretli
4. predvídateľná – čím viac vieme o komunikácii a čím viac máme sňou skúseností, tým lepšie vieme predvídať jej výsledok
5. mnohoúrovňová – v záujme účinnej komunikácie je potrebné si všímať nielen vecný obsah komunikácie, ale aj vzťah, ktorý vyjadruje – nie všetko sa dá povedať slovami
6. zdieľanie významov – to, o čo v komunikácii ide sú významy a nie slová

Masová komunikácia (verejná komunikácia) – je nepretržitý proces, v ktorom špecializované organizácie prostredníctvom moderných technológií šíria informácie v čase a priestore s cieľom zasiahnúť veľké heterogénne publikum

Komunikácia v malých skupinách – vzájomné pôsobenie členov určitej skupiny navzájom medzi sebou

Päť vecných dôvodov, prečo je potrebné komunikovať:

1. chcem sa dozvedieť viac o sebe, o druhých, o svete okolo nás
2. chcem sa o niečo podeliť s druhými
3. chcem mať účasť na poznatkoch, zážitkoch, plánoch druhých
4. chcem presvedčiť alebo ovplyvniť druhých
5. pre potešenie

Štyri hlavné funkcie komunikovania sú:

1. i n f o r m o v a ť – odovzdať  správu, doplniť inú, oznámiť,  
2. i n š t r u o v a ť  - naučiť, naviesť, predpísať recept
3. p r e s v e d č i ť – aby adresát zmenil názor, získať niekoho na svoju stranu
4. p o b a v i ť -  rozveseliť niekoho, porozprávať sa len tak o niečom

Psychológia si všíma tieto atribúty komunikácie:

1. základné spôsobilosti medziľudských vzťahov (pozdrav, otázka, prosba, poďakovanie, ospravedlnenie, ako rozhovor začať, udržať , ukončiť)
2. verbálnu aj neverbálnu komunikáciu
3. spôsobilosti spojené s počúvaním
4. spôsobilosti spojené s hovorením

Motivácia

Okrem uvedených funkcií používame pre doplnkové chovanie človeka termín – motivácia. Motiváciu komunikovať má každý človek. Záleží na rôznych okolnostiach: či je nám druhý sympatický, či sme svieži alebo unavení, či ovládame jazyk partnera, či si s ním rozumieme a pod.

Poznáme motiváciu:

1. K o g n i t í v n u – poznávaciu – ak chceme alebo potrebujeme niečo o sebe alebo o druhých oznámiť, podeliť sa o tom čo sme sa dozvedeli, čo si o nich myslíme a pod.
2. Z d r u ž o v a c i a  -  ak chceme nadviazať vzťah, komunikujeme, aby sme sa združovali
3. S e b a p o t v d z u j ú c a -  pri komunikácii s ľuďmi  upresňujeme svoje vlastne –ja
4. A d a p t a č n á  - prispôsobovanie sa okoliu, v ktorom máme svoju rolu
5. P r e s i l o v á -    ak chceme upútať pozornosť na seba , že nám prinesie obdiv, úctu
6. E x i s t e n c i á l n a -  komunikujeme, aby sme odohnali nudu, depresiu, aby sme sa psychicky udržali  pri živote                                              
7. P o ž i t k á r s k a – chuť si užiť, odpočinúť  si, rozptýliť sa a pod.

Dlhotrvajúci sklon vyhýbať sa komunikácii je známkou duševnej abnormality. Komunikačný kontext je aktuálny celok všetkých premenných kde sa komunikácia deje:

8. S kým, kde, o čom, ako a prečo / s akým cieľom /  a s akým účinkom komunikujeme – to je Lasswellova formulka komunikácie.

Ľudia komunikujú rozdielne na pracovisku, doma, v obchode, či sú len dospelí alebo deti. Príkladom takýchto situácii môže byť :

1. I n t í m n a  komunikácia – v súkromí
2. J e d n o s t r a n n e  riadená – interview, výsluch,  prijímací pohovor
3. K o m u n i k á c i a   v malej  skupine – v rodine, triede
4. K o m u n i k á c i a na verejnom priestranstve – človek je sledovaný zrakmi divákov
5. K o m u n i k á c i a   v organizácii – firme, škole
6. K o m u n i k á c i a  prostredníctvom  masmédií – vystupovanie v televízií
7. A r a n ž o v a n á  komunikácia – hranie role vo filme, divadle

Súvislý text komunikácie sa mení podľa toho ktoré okolnosti – modality sú aktuálne, napríklad:

1. čas  - kedy k nej dochádza
2. priestor -  kde sa deje
3. význam – ktorý  účastník prikladá komunikácii
4. prítomnosť emócií
5. Niektoré oznámenia  sú pre niekoho smrteľne vážne, pre niekoho sú bezvýznamné. To sú okolnosti významové. Každý komunikačný akt má šesť zložiek:
6. oznamujeme v ňom obsah
7. vyjadrujeme svoj postoj  k obsahu
8. vyjadrujeme svoj postoj ku komunikačnému partnerovi
9. signalizujeme svoje emócie
10. prezradzujeme ďalšie okolnosti – že sme pohotoví, alebo pomalí
11. oznamujeme svoju predstavu o ďalšom pokračovaní komunikácie

Teória verbálnej komunikácie

Úvod

1. Komunikáciu chápeme ako výmenu informácií, ktorá v sebe zahŕňa výmenu myšlienok, názorov, postojov, emócií, pocitov a pod.
2. Najprirodzenejšími a najviac používanými výrazovými prostriedkami u ľudí sú jazykové prostriedky. Aj keď jazyk nie je jediným dorozumievacím prostriedkom, predsa pri svojom bohatom rozsahu umožňuje tvorenie, komunikáciu neobmedzeného množstva výpovedných konštrukcií na rečovú komunikáciu.
3. Ak s niekým komunikujeme, neodovzdávame mu len správy, ale chceme ho súčasne určitým smerom orientovať, získať ho pre niečo, alebo ho od niečoho odkloniť.
4. Pri hovorení, ak nechceme, aby vznikali problémy z nepochopenia, treba sa jasne priznať k tomu, čo vlastne naozaj chceme povedať. V opačnom prípade sa ten druhý utápa v hádankách.

Komunikačný štýl človeka je ovplyvňovaný rôznymi činiteľmi:

1. individuálny temperament

1. komunikačná taktika, ktorú sme sa naučili v detstve

1. spoločenské zázemie, povolanie.

        Každé slovo musíme prekladať do vlastnej reči, posúdiť ho na pozadí svojej osobnosti i individuality toho druhého a urobiť tú správnu voľbu medzi rozličnými možnosťami významu.

F.de Saussure uvádza:

        V základe je v jazyku všetko psychologickej povahy.

        Odhaduje sa na 6000 jazykov, ktorými sa ľudia na zemi dorozumievali.

1. Verbálnou (slovnou) komunikáciou  rozumieme dorozumievanie sa jednej, dvoch a viac osôb pomocou  slov, vo  zvláštnych  prípadoch aj inými znakmi jazykového systému. Slovnou komunikáciou rozumieme výber, kombinovanie a produkciu jazykových znakov – písanie prejavu, rozmýšľanie reči artikuláciu, rečovou stratégiu a diplomaciu, voľbu štýlu – proces vzájomného oznamovania, vnímania a recepciu (príjem) slovných oznámení a porozumenie im.
2. Verbálna komunikácia závisí od rétoriky, slovnej zásoby a štylizácie

Základné pojmy

1. Denotácia -  známe slová, ale i znaky či symboly, ktorým rozumieme napríklad červená farba na semafore, biele pruhy na vozovke a pod. Každý z nás denotuje tak, že automatický chápe ich základný význam. Alebo ak povieme pes – vybaví sa nám charakteristika psa – je štvornohý, šteká a pod.
2. Konotácia – subjektívny alebo emocionálny význam, ktorý pripisuje hovoriaci alebo počúvajúci určitému slovu. Nepriame označenie iného pomenovania, slova, výrazu s daným pomenovaním, výrazom, sovom. Napríklad slovo pes poukazuje na priateľ človeka, môj pes, bojím sa.

Jazyk

Slovo jazyk má tri lingvistické – jazykovedné významy.

1. s y s t é m  pravidiel
2. o s o b n á  výbava pre rečovú komunikáciu
3. d o r o z u m i e v a c í  prostriedok vôbec

        Užívatelia spoločného materinského jazyka si pri rozprávaní neuvedomujú jazyk ako systém pravidiel ani ako výbavu, ale ako prostriedok dorozumenia sa. Spoločným jazykom sa dorozumieme vtedy, keď pre nás užívané pojmy majú veľmi blízky obsah.

Reč

1. Egocentrická reč- vyskytuje sa v dospelosti je vzťahovaná k vlastným duševným štruktúram – snaha hovoriť presne  to, čo chcem hovoriť, mať pocit, že som vyjadril presne to, čo som chcel vyjadriť.  
2. Sociocentrická reč – sa orientuje na mentálne štruktúry príjemcu, hovoriť to, čo chce – potrebuje druhý počuť. Takou rečou by mali hovoriť lekári, učitelia, kňazi a pod.

Pre psychologický rozbor ústnej komunikácie sú podstatné tzv. paralingvistické javy, ktoré doprevádzajú zvukovú produkciu hlások: tempo reči, tón hlasu, pomlčky, hlasitosť a pod. Hovoriaci môže niečo prezradiť, ale aj niečo zamlčať.

Štýly hovoru

1. Individuálny štýl – v ňom sa môžu odzrkadliť dôležité charakterové rysy  ako egoizmus, naivita či negativistický pohľad
2. Neutrálny štýl – sebaistý
3. Patetický -  nadnesený
4. Ironizujúci – spochybňujúci
5. Výsmešný – zosmiešňuje popisovanú situáciu
6. Vodcovský – so zámerom presvedčiť o niečom

        atď.

Plaňava rozlišuje 4 psychologicky odlišné štýly:

1. Konvenčný – hovoríme krátko a potvrdzujeme status  quo
2. Konverzačný
3. Operačný – v komunikácii  sú príkazy a úkoly
4. Osobný či  intímny

Vývoj slovnej komunikácie dieťaťa

Podľa  Chomského sa dieťa vo veku od dvoch do šiestich rokov učí v priemere jedno slovo za hodinu, pričom mu stačí , aby ho počulo len raz.

        Dennet sa pokúsil určiť nasledujúce fázy v jazykovom živote dieťaťa – ide o hypotézu:

1. fáza: slová sú pre malé deti najprv len zvuky
2. fáza:  tieto zvuky sa opakujú v rovnakých situáciach
3. fáza:  dieťa začne zvukovo napodobňovať- ne, mama
4. fáza: už vie slová umiestniť- vysloviť vo správnom kontexte – dospieva k tzv.                                   polochápanému  samokomentáru.

Monológ, dialóg

1. Monológom  - je napríklad prednáška, kde nie sú k nej pripúšťane dotazy, otázky a pod.
2. Dialóg -  pochádza  z gréckeho dia – logos , skrze slovo – označovalo metódu k odhaleniu pravdy. Mohlo sa na ňom zúčastniť aj viac ako dve osoby. Možno toto slovo odvodzovať aj od slova gr. dialegó – čo znamená vyberať rozlišovaním. Pri dialógu sa vyžaduje priama odozva tých, ktorí sa danej situácie zúčastňujú, čo pri monológu sa toho nevyžaduje. Dialógom je napríklad pedagogická porada,  skúška v škole a pod.

Proces prehovorenia môžeme rozdeliť na tieto kroky

1. Človek si pomocou vnútornej reči uvedomí jadro toho, čo chce povedať, už tu odhadne, čo od neho očakáva príjemca
2. Zapojí sa  formulátor – dlhodobá pamäť vyber slov zo slovnej zásoby
3. Správa je oblečená do slov, v mozgu sa objavuje obraz výroku.
4. Začína artikulácia a súčasne je zapnutý spätnoväzbový okruh: Hovorím to čo som chcel, dobre – treba niečo zmeniť?

Záver

Reč nie je jediný spôsob, ktorý človek má k vyjadreniu svojich zážitkov. (človek môže niečo namaľovať, môže tancovať, cvičiť, nevysloviteľné môže  prejaviť úsmevom, potleskom, dotykom apod.)

KONVERZÁCIA, SPÄTNÁ VÄZBA A KONFLIKT

1. Interpersonálna komunikácia je komunikácia medzi dvoma osobami, ktoré majú medzi sebou nejaký vzťah.

Konverzácia

Proces konverzácie má päť fáz:

1. úvod,
2. predbežná informácia,
3. vlastná záležitosť,
4. spätná väzba,
5. záver.

Úvod

1. konverzácia sa začína obyčajne pozdravom – verbálny alebo neverbálny prejav
2. pozdrav plní niekoľko funkcií – signalizuje prístupnosť, podáva významnú informáciu o vzťahu medzi ľuďmi, udržuje vzťah.

Predbežná informácia

1. v súlade so zámerom komunikujúceho plní niekoľko funkcií: otvorenie komunikačných kanálov (fatická komunikácia – krátke pohovorenie – otvára cestu k závažnému rozhovoru), stručný popis správy, ktorá bude nasledovať (vypočujte si to, než podniknete ďalší krok), pridelenie úlohy adresátovi (ty si môj najlepší priateľ, ty mi musíš pomôcť).

Vlastná záležitosť

1. je to podstata konverzácie, pre túto fázu je charakteristické striedanie úlohy hovoriaceho a poslucháča
2. je potrebné snažiť sa o vyváženosť vysielania a prijímania
3. pozornosť na odbiehanie od témy
4. je potrebné pamätať aj na spätnú väzbu, ktorú vysielame hovoriacemu.

Spätná väzba

1. štvrtá fáza konverzácie je opakom druhej
2. má päť významných dimenzií: pozitívna - negatívna, sústredená na osobu – sústredená na správu, okamžitá – oneskorená, málo monitorovaná – vysoko monitorovaná, kritická – podporujúca

SV1

1. pozitívna (potlesk, úsmev, prikyvovanie) odovzdáva hovoriacemu, že správa je v poriadku a že má pokračovať v komunikácii v rovnakom štýle
2. negatívna (pískanie, zmetené pohľady, verbálna kritika) oznamuje hovoriacemu, že niečo nie je v poriadku, že je potrebné previesť nejaké zmeny

SV2

1. sústredená na osobu (ty si taký milý, máš krásny úsmev)
2. sústredená na správu (môžete zopakovať telefónne číslo) - je veľmi dôležité objasniť, že kritika nesmeruje na osobu hovoriaceho, ale iba na správu

SV3

1. okamžitá – je vysielaná okamžite po prijatí správy (osobná komunikácia)
2. oneskorená – nasleduje z určitým časovým odstupom

SV4

1. málo monitorovaná – pri osobnej komunikácii osoba vysiela spätnú väzbu spontánne a svoje reakcie nijako významne nemonitoruje
2. vysoko monitorovaná – opak málo monitorovanej

SV5

1. kritická – je hodnotiaca – posudzuje výkony niekoho iného, hodnotí nejakú správu
2. podporujúca – slúži k utešovaniu, povzbudzovaniu, aby hovoril, alebo potvrdzuje jeho názor na sebe samom.

Záver

1. je kombináciou verbálnych i neverbálnych komunikačných prvkov
2. zreteľne signalizuje úmysel ukončenia, signalizuje aj určitý stupeň podpory (napr. rád som sa z vami porozprával).

Efektívna konverzácia

1. závisí od schopnosti prispôsobiť sa situácii v týchto dimenziách: otvorenosť, empatia, pozitívnosť, bezprostrednosť, riadenie interakcie, pôsobivosť, orientácia na druhého
2. najefektívnejšie konverzuje ten, kto je 1) flexibilný a prispôsobuje sa konkrétnej situácii, 2) je pozorný a je si vedomý aká je situácia a aké má možnosti a voľby komunikácie, 3) používa metakomunikáciu, aby vylúčil možné dvojzmyselné a nejasné formulácie.

Konflikt

Interpersonálny konflikt je situácia:

1. v ktorej ľudia sú na seba vzájomne závislí, to čo robí jedna osoba má dopad aj na druhú osobu
2. v ktorej si ľudia uvedomujú nezlučiteľnosť svojich cieľov, keď dosiahne cieľ jeden, druhý ho dosiahnuť nemôže
3. v ktorej jeden druhého vidí ako niekoho, kto prekáža v dosiahnutiu jeho vlastného cieľa

Vzťahové a obsahové konflikty

1. Obsahový konflikt sa sústreďuje na predmety, udalosti a osoby, ktoré obyčajne sú externe vo vzťahu k osobám zúčastneným v konflikte.
2. Vzťahový konflikt nevzniká ani tak z vonkajších príčin, ako zo vzťahu medzi jednotlivcami. Sú to spory o to, kto bude vedúcou osobou, alebo kto má právo určovať pravidla správania.

Negatíva a pozitíva konfliktu

1. Negatívne – negatívne pocity u oponenta, zbytočne vynaložená energia, uzatvorenie sa pred druhým.
2. Pozitívne – núti skúmať problém, vznik silnejšieho, zdravšieho, uspokojivejšieho vzťahu, riešenie konfliktu znamená, že vzťah stojí za toto úsilie, neskôr prichádza porozumenie.
3. Efektívne riadenie konfliktu – samostatná práca

Vnímanie ako komunikácia

Vnímanie

Vnímanie je proces, prostredníctvom ktorého si uvedomujeme mnohé správy prichádzajúce k našim zmyslovým receptorom.

1. rozhoduje o tom, ktoré správy prijme a aký význam im prisúdi
2. Ako prebieha vnímanie?
3. Aké procesy ovplyvňujú vnímanie?

Proces vnímania sa skladá z 3 po sebe nasledujúcich fáz

1. dochádza k zmyslovým vnemom
2. zmyslové vnemy sú triedené usporadúvané
3. prijaté zmyslové vnemy sú interpretované a vyhodnocované

        fázy nie sú oddelené, môžu na seba nadväzovať alebo sa prekrývať

Zmyslové vnemy

1. v tejto fáze jeden alebo viac z našich 5 zmyslov reaguje na prichádzajúce podnety – počujeme, vidíme, cítime, ochutnávame, hmatáme alebo používame naraz viac zmyslov naraz. Pri komunikácii – zoznámení – stisk ruky, úsmev, vzhľad, počujeme ho, cítime jeho dych, ...

Usporiadanie, triedenie vnemov

1. Usporiadanie, triedenie vnemov

        Neide o to, či plačete, ale o to, či si to myslia diváci. (Ingrid Bergmannová)

Interpretácia, vyhodnocovanie vnemov

1. prisudzujeme podnetom konkrétny význam, posudzujeme alebo ich vyhodnocujeme. Je to ale vysoko subjektívny krok. Hodnotenie, interpretácia nie je založená len na vonkajších podnetoch, ale sú do značnej miery ovplyvňované vlastnými skúsenosťami, potrebami, prianiami, názormi, kultúrnymi faktormi.

Procesy ovplyvňujúce vnímanie

1. Medzi podnetom a ich vyhodnotením, interpretáciou je vnímanie ovplyvňované 5 hlavnými psychickými procesmi:
2. implicitná teória osobnosti
3. sebanaplňujúce sa predpovede
4. prvý dojem
5. stereotyp (predsudok)
6. atribúcia (prisudzovanie).

1. Implicitná teória osobnosti

Doplňte nasledujúce vety:

1. Ján je energický, horlivý a (inteligentný, neinteligentný).
2. Mária je odvážna, vyzývavá a (extrovertná, introvertná).
3. Jana je pekná, vysoká a (zaujímavá, nudná).
4. niektoré voľby sa zdajú byť správne, iné nesprávne.
5. to čo človeka vedie k dojmu správnosti je implicitná teória osobnosti – systém pravidiel, určujúcich, ktoré vlastnosti sa k sebe hodia alebo sa obvykle v takejto spojitosti nevyskytujú. (nie je žiadny logický dôvod, aby Jana nemohla byť pekná, vysoká a nudná)
6. implicitná teória osobnosti, ktorú ľudia zastávajú sa od seba líši v závislosti od kultúry, skupiny, do ktorej človek patrí, a pod.
7. niekto má výbornú mienku o lekároch – od tejto skúsenosti bude odvíjať svoju implicitnú teóriu osobnosti o všetkých lekároch – iný na základe svojej skúsenosti bude mať veľmi zlú implicitnú teóriu osobnosti o lekároch.
8. Takt je schopnosť predstaviť druhých tak, ako vidia oni sami seba. (Eleanor Chaffeeová)

Haló efekt

1. je funkciou implicitnej teórie osobnosti (ak ste presvedčený, že človek má niekoľko pozitívnych vlastností, pravdepodobne budete mat tendenciu robiť závery, že má ešte ďalšie pozitívne vlastnosti a podobne negatívne)

Potenciálne bariéry

1. Pripisujete človeku vlastnosti, ktoré nemá -dobročinný skutok priateľa – odpis dane
2. Ignorujete vlastnosti, ktoré nie sú v súlade s vašou teóriou – zlé vlastnosti u priateľov a nepriateľov

2. Sebanaplňujúce sa predpovede

1. Vyslovíte názor o človeku
2. Vystupujete voči človeku tak, ako keby váš názor (predpoveď) o ňom bol pravdivý
3. Pretože tak s ním hovoríte, ako keby to bolo skutočnosťou, stane sa to skutočnosťou
4. Vaše pôsobenie na druhého posilňuje vaše presvedčenie o vašom názore (predpovedi), ale nie druhého

3. Prvý dojem

1. Ak niečo prichádza ako prvé – to obyčajne tvorí mienku

Výskum:

1. Inteligentný, usilovný, impulzívny, kritický, húževnatý, závistlivý
2. Závistlivý, húževnatý, kritický, impulzívny, usilovný, inteligentný,

Riziká:

1. Vytvoríte si obraz o človeku, na základe dojmov, ktoré nemusia byť presné
2. Nebudete si všímať neskoršie dojmy

4. Stereotyp (predsudok)

1. Máme ľudí začlenených do skupín a hodnotíme jednotlivca ako nositeľa vlastnosti celej skupiny – deformácia - bezdomovec

Riziká:

1. Feministky
2. Ignorovanie vlastnosti jednotlivca

5. atribúcia (prisudzovanie)

1. Proces, ktorým sa usilujeme vysvetliť motiváciu ľudského konania

1. S našimi úsudkami je to podobné ako s časom, ktorý ukazujú naše hodinky: ani dva nie sú rovnaké, ale každý verí tomu svojmu.

                                                Alexander Pope

KOMUNIKÁCIA V MALÝCH SKUPINÁCH

1. podobne ako u konverzácie, existuje 5 stupňov interakcie
2. začiatok, predbežná informácia, obchod, spätná väzba, ukončenie
3. začiatok – doba zoznamovania a predstavovania sa členov navzájom
4. predbežná informácia
5. obchod
6. spätná väzba – aby skupina mohla reagovať na to, čo bolo urobené a čo ešte ostáva robiť
7. ukončenie – členovia skupiny sa vracajú späť k sústredeniu sa na jednotlivca

Formy malých skupín

1. guľatý stôl – členovia skupiny sa schádzajú v kruhovom, alebo polkruhovom tvare, vymieňajú si informácie, pokúšajú sa vyriešiť problém
2. panel – členovia skupiny sa tu nazývajú experti
3. sympózium – skladá sa zo série pripravených prezentácií
4. sympózium - fórum – skladá sa z dvoch častí: zo sympózia s pripravenými prejavmi a druhá fáza fórum, ktoré je zamerané na komentáre publiká
5. on-line skupiny – počítačová sieť, internet

1.  emailové skupiny
2.  IRC skupiny

Podľa kritéria trvácnosti možno malé skupiny deliť na:

1. dlhotrvajúce (rodina, školská trieda, študijná skupina ...)
2. krátkotrvajúce (účastníci spoločného kurzu, tanečný klub,...)

Podľa kritéria organizovanosti si môžeme skupiny rozdeliť na:

1. skupiny s vysokým stupňom organizovanosti (pracovná skupiny, vojenská čata...)
2. nízkym stupňom organizovanosti – voľné

Kultúra malých skupín

1. každá skupina si vytvára vlastnú kultúra so svojimi pravidlami

1. členovia identifikujú aké správanie je vhodné a aké je nevhodné

1. Skupiny pre tvorbu nápadov

1. Skupiny pre výmenu informácií

        vzdelávacie skupiny

        tematické skupiny

1. Skupiny pre riešenie problémov

        definovanie a analýza problému

        stanovenie kritérií pre hodnotenie riešenia

        identifikácia možných riešení

        vyhodnotenie riešenia

        voľba najlepšieho riešenia

        testovanie riešenia

                nový pokus

                koniec

1. Pri hlbšej analýze malej skupiny si môžeme vyčleniť celý rad znakov, ktoré ju charakterizujú vnútorne a zároveň vplývajú na komunikáciu jednotlivých jej členov.

1. Súdržnosť –aké putá spoločných záujmov v skupine existujú a aké prekážky je skupina schopná prekonať bez toho, aby sa rozpadla. Čím viac si členovia uvedomujú spoločné pracovné záujmy, tým je skupina súdržnejšia. Súdržnosť má značný vplyv na efektívnosť činnosti a pracovnú produktivitu skupiny jej členov.

2. Homogenita – rovnorodosť skupiny. Ovplyvňuje ju vek, záujmy, národnosť, prevaha jedného pohlavia nad druhým a pod. Spoločné záujmy sú tmeliacim a stabilizujúcim faktorom homogenity malej skupiny.

3. Otvorenosť (priepustnosť alebo uzavretosť) – Niektoré skupiny majú tendenciu uzatvárať sa a odmietajú prijímať nových členov. Iné sú otvorené a umožňujú, aby sa noví členovia adaptovali a vpravili do prostredia skupiny.

4. Flexibilita – vyjadruje stupeň, do akej miery sú aktivity skupiny poznamenané neformálnymi postupmi a povinnosti členov – nie sú viazané zaužívanými zvykmi, tradíciami skupiny a konzervatívnym rituálom.

5. Polarizácia – je vyjadrením toho, do akej miery sa skupina orientuje a smeruje na dosiahnutie vytýčeného cieľa, ktorý je jasný a zrozumiteľný a zároveň špecifický pre všetkých jej členov.

6. Atraktívnosť – skupiny je indikátorom príťažlivosti skupiny voči iným skupinám. S atraktívnosťou skupiny priamo koreluje preferencia členstva a uchádzanie sa o členstvo, resp. vpravenie sa do tejto skupiny oproti iným skupinám.

7. Participácia – vyjadruje stav, stupeň, mieru aktivity členov skupiny v skupinových činnostiach.

8. Stabilita – skupiny je nepriamym ukazovateľom jej súdržnosti.

9. Autonómia – skupiny je vyjadrením stupňa a miery jej nezávislosti na iných skupinách.

10. Intimita – vyjadruje, nakoľko sa členovia skupiny navzájom poznajú a do akej miery sú oboznámení s osobným životom všetkých členov skupiny.

11. Homeostáza – resp. hédonizmus je vyjadrením stupňa spokojnosti a celkového pocitu príjemnosti alebo súhlasnosti, spojeného s členstvom v skupine.

ROZHOVORY, DRUHY, OTÁZKY A ODPOVEDE

1. množstvo situácií kedy človek koná rozhovor

1. rozhovory zahŕňajú širokú škálu komunikačných situácií

Definícia rozhovoru

1. rozhovor je formou interpersonálnej komunikácie, v ktorej sa stretávajú dvaja ľudia a prostredníctvom otázok a odpovedí dosahujú svojich cieľov
2. obvykle sa konajú v rámci dvoch osôb, niekedy aj viac účastníkov
3. iný druh rozhovorov – pomocou počítača (e-mail, diskusné skupiny) – vedenie informatívneho rozhovoru s ľuďmi po celom svete

Druhy rozhovorov

1. neformálny rozhovor – pripomína konverzáciu, všeobecná téma sa volí dopredu, otázky vznikajú v priebehu rozhovoru
2. riadený rozhovor – zaoberá sa témami volenými dopredu, konkrétne otázky sú riadené počas rozhovoru
3. štandardne otvorený rozhovor – je založený na nejednoznačných otázkach
4. kvantitatívny rozhovor – sú to otázky, ktoré odpovedajú napred stanoveným kategóriám (otázky môžu obsahovať možnosť výberu)

Presvedčovací rozhovor

1. cieľom je výmena osobných postojov viery alebo chovania
2. jeden zo spôsobov ako to dosiahnuť, je kladenie otázok, ktoré povedú k požadovanému koncu
3. kladenie otázok, ktoré privedú odpovedajúceho k nami požadovanému cieľu

Hodnotiaci rozhovor

1. nadriadený, vedúci, kolega z pracovného tímu hodnotia prácu druhého

Prepúšťací rozhovor

1. sú veľmi rozšírené
2. napr. pokiaľ zamestnanec odchádza zo zamestnania, vedenie by malo vedieť dôvod odchodu

Poradenský rozhovor

1. poskytuje rady
2. cieľom je pomôcť osobe so svojimi problémami a každodennými ťažkosťami

Informatívny rozhovor

1. zistenie niečoho o druhom
2. používanie nejednoznačných otázok – dáva priestor komunikujúcemu k rozobratiu vzniknutého problému

Prijímací pohovor

1. dochádza k výmene veľkého množstva informácií, dôležitá je schopnosť presvedčovania
2. otázky o predmetoch a cieľoch povolania, otázky o zamestnaní, o vzdelaní, o schopnostiach
3. efektívne predstavenie sa
4. dodržiavanie kultúrnych pravidiel a zvyklostí
5. prevedenie efektívnej interpersonálnej komunikácie – otvorenosť, empatia, pozitívnosť, bezprostrednosť, schopnosť interakcie, expresivita, orientácia na druhých
6. opätovné potvrdenie – poďakovanie za čas, ktorý vám partner venoval

Druhy otázok

- otvorené otázky - dávajú voľnosť v odpovediach

- uzavreté otázky – sú obmedzené

- primárne otázky – predstavujú tému

- prešetrovacie otázky – žiadajú podrobne spracované to, čo už bolo povedané

- priame otázky – vyžadujú, aby ste odpovedali veľmi špecificky

- nepriame otázky – umožňujú väčšiu voľnosť pri výbere odpovede

- neutrálne otázky

- predpojaté (zaujaté) otázky

- zákonné otázky

- nezákonné otázky – pýtanie sa na vek, rodinný stav, rasu, náboženstvo, národnosť... Môžu byť položené priamo alebo nepriamo.

PREJAVY, DRUHY A PRÍPRAVA

1. Verejný prejav – forma komunikácie, pri ktorej hovoriaci hovorí k relatívne veľkému počtu poslucháčov nepretržitým spôsobom a obyčajne je osobný

1. veľmi stará forma

1. umenie, rétorika

Príprava verejného prejavu

1. voľba témy a cieľ
2. analýza publika
3. sformovanie téz a identifikácia hlavných propozícií  
4. preskúmanie témy
5. podporenie hlavných propozícií
6. usporiadanie materiálu k prejavu
7. štylizácia prejavu
8. zostavenie záveru a úvodu
9. prednes prejavu

Informatívny prejav

1. odovzdávanie informácií, ktoré poslucháč ešte nevie – nepozná

1. pravidlá:

1.  zdôraznenie užitočnosti
2.  prepojenie starých a nových informácií
3.  predstavenie informácií prostredníctvom niektorého            zmyslu
4.  prispôsobenie úrovne zložitosti
5.  rozlišovanie úrovne abstrakcie
6.  vyhnutie sa nadmernému množstvu informácií
7.  rozpoznanie kultúrnych rozdielov

Typy informatívneho prejavu

1. prejav popisu – popisovanie predmetu, osoby, udalosti alebo postupu
2. prejav definície – vysvetlenie významu určitého konceptu
3. prejav demonštrácie – názorné demonštrovanie ako niečo urobiť, ako niečo pracuje

Podporné materiály – príklady, príbehy, dôkazy, definície, štatistiky, vizuálne pomôcky

Presvedčovací prejav

1. zmena postojov poslucháčov, ich znalostí, vedomostí – presvedčovanie o niečom

Princípy presvedčovania

1. selektívne odhalenie – poslucháči aktívne vyhľadávajú informácie, ktoré podporujú ich mienku a zároveň sa aktívne vyhýbajú informáciám, ktoré sú v rozpore s s ich mienkou
2. účasť publika – účinnejšie presvedčovanie ak sa ho aktívne zúčastňuje publikum
3. veľkosť zmeny – viac dôkazov na väčšie presvedčovanie

Typy presvedčovacieho prejavu

1. prejavy pre posilnenie alebo zmenu postoja, viery

1. prejavy pre povzbudenie k činnosti

1 Teológia komunikácie

1. Ľudská komunikácia – vyjadrovacie prostriedky:

reč, gestá, písmo, obrazy, zvuk

Rankov:  komunikácia je proces výmeny informácií medzi dvoma systémami.

Komunikácia:

1. medziľudská
2.  sociálna

Ilowiecky a Zasepa :  komunikácia – proces dozorumievania jednotlivcov, skupín, inštitúcií

1. výmena myšlienok, zdieľanie vedomostí, informácií a ideí

Komunikácia – lat. communio – spoločenstvo

Podstata komunikácie: budovanie a udržiavanie spoločenstva, skupiny.

Sociálna komunikácia – disciplína, ktorá učí korektne komunikovať v sociálnom prostredí

2. udržiava spoločenské vzťahy

1. Komunikácia z aspektu biblického učenia

Základ komunikácie – slovo

Spásny proces – komunikácia Boha s človekom

3. Zjednotenie človeka s Bohom skrze vieru a lásku

Ap. Ján „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to slovo bolo Boh“

Ježiš Kristus – Slovo, ktoré vošlo otvorene do dejín

„ sa telom stalo a prebývalo medzi nami“

Ježiš Kristus – vtelené Božie Slovo

Človek stvorený na obraz Boha – trojjediného Boha, ktorý je jednotou, spoločenstvom

Stvorenie človeka je dokonalé – manželský pár

Človek – spoločenský tvor, bytosť komunikatívna

„Nie je dobré byť človeku samotnému“

Človek – túžba po spoločenstve, komunikácii, zdieľaní sa s inými.

Skutočná komunikácia = Jednota

Starý zákon- 5 spôsobov  komunikácie človeka s Bohom:

1. Kult Izraelitov – potreba nadviazať spojenie s Bohom
2. Zmluva – Boh si chce získať srdce Izraela, žiada vernosť od Izraelského ľudu – Zákon
3. Zákon – konať podľa zákona, dodržiavať prikázanie – nájsť Boha, spojiť sa s ním, milovať Boha
4. Modlitba – dôverné stretnutie s Bohom, prosby, nadšenie a radosť z Božích skutkov
5. Jednota – plod Zmluvy – spoločné myslenie a život v službe Bohu

Hriech – odcudzenie

Odcudzenie – stať sa cudzím sebe samému

4. privlastnenie božích darov – rozum a slobodná vôľa
5. odtrhnutie sa od Boha
6. pretrhnutie vzťahu človeka ku Stvoriteľovi
7. porušenie vzťahu k iným ľuďom

Narušený vzťah k Bohu = narušenie vzťahu k blížnym

Opravdivá komunikácia – privádza k jednote

8. je pravdivá komunikácia

Pravdivosť – základ každého spoločenstva

Spoločenská komunikácia – túžba po vzájomnom prežívaní života s inými ľuďmi,

Z tejto túžby pramení – Interpersonálna komunikácia

Franz Furger: Etika Sebarealizácie – človek odkázaný len sám na seba by zahynul.

Bez medziľudského uznania, bez priateľov alebo milujúceho partnera rýchlo utrpí značnú vnútornú škodu i dospelý.

Bez zmysluplnej spolupráce a zodpovedajúcej deľby práce by nebola ani civilizácia.

1.2.Druhý vatikánsky konci o komunikácii

Lumen gentium – dogmatická konštitúcia

DVK – komunikácia vzniká tam, kde je určité spoločenstvo.

Človek samotný nevytvorí spoločenstvo, ľudské spoločenstvo tvoria minimálne dvaja.

Aspoň dvaja tvoria jednotu.

Sám človek môže vytvárať spoločenstvo s Bohom.

Sväté písmo – prostriedok komunikácie medzi Bohom a človekom.

Lumen gentium:

1. Najvýznamnejším prostriedkom komunikácie je láska.

    „Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom“

2. Prvým najpotrebnejším darom je láska, ktorou milujeme Boha nadovšetko a blížneho kvôli nemu.
3. Každý veriaci má počúvať Božie slovo pomocou Božej milosti uskutočňovať jeho vôľu.

Dei verbum – vieroučná konštitúcia

Odovzdávanie Božieho posolstva človeku podľa Kristovho príkazu:

1. Ústne skrze apoštolov – ústnym ohlasovaním, príkladmi odovzdali to, čo prijali z Kristových úst, zo styku s ním a z jeho činov, alebo poznali vnuknutím Svätého Ducha
2. Písomne – prostredníctvom tých apoštolov, ktorí z vnuknutia Svätého Ducha zaznamenali  posolstvo spásy písomne

Sacrosanctum concilium – konštitúcia o posvätnej liturgii

Liturgia – poskytuje možnosť komunikácie s Bohom.

9. základ pre náš vzťah k Bohu, pre efektívnu komunikáciu s ním je viera v neho a rozhovoru s ním.

DVK pripomína:

1. zásady , praktické smernice pre obnovu liturgie, pri ktorej človek pomocou Eucharistie tvorí spoločenstvo s Bohom, bratmi a sestrami.

2. Komunikačné prostriedky – umožňujú sprostredkovanie liturgie širokému množstvu veriacich i neveriacich.

Gaudium et spes – pastorálna konštitúcia

Upozorňuje na

10. fakt, že bieda a prepych žijú bok po boku.
11. Odstránenie hospodárskych rozdielov , čím sa odstráni aj individuálna a spoločenská diskriminácia medzi krajinami
12. Cirkev hlása evanjelium a rozdáva poklady milosti všetkým ľuďom, prispieva k upevneniu pokoja na zemi, kladie základ bratského spoločenstva ľudí a národov akým je poznanie Božieho a prirodzeného zákona

Christus Dominus – dekrét o pastoračnej službe biskupov

DVK

vyzýva biskupov používať komunikačné prostriedky pri ohlasovaní kresťanského učenia

„nech vydávajú verejné vyhlásenia v tlači a iných prostriedkoch spoločenskej komunikácie, lebo je nesmierne dôležité používať ich na hlásanie Kristovho evanjelia“

Optatam totius – dekrét o kňazskej výchove

Výchova seminaristov- príprava na kazateľskú službu

„aby stále lepšie chápali zjavené slovo Božie, osvojili si ho rozjímaním a vyjadrovali ho ústami i životom“

Dekrét pojednáva:

Budúci kňazi majú nadobúdať

1. komunikačné kompetencie,
2. schopnosť viesť dialóg,
3. počúvať iných,
4. mať vnímavé srdce pre potreby iných a ich problémy.

Perfectae caritatis – dekrét o obnove rehoľného života

Rehoľníci a rehoľníčky

sa majú dostatočne pripraviť na vykonávanie svohho povolania.

Nadobudnúť vedomosti o mravoch, mentalita a názoroch, aby mohli efektívne komunikovať s dnešným svetom.

DVK hovorí: misijná činnosť sa má  

13. prispôsobiť súčasným podmienkam,
14. účinnejšie ohlasovať evanjelium
15. využiť prostriedky spoločenskej komunikácia
16. nadobudnúť základné komunikačné kompetencie pre prácu v misiách

a ohlasovanie Kristovho evanjelia

Apostolicam actuositatem – dekrét o laickom apoštoláte

Laici – otvárajú rozmanité polia apoštolskej rozmanitosti:

Cirkevné pospolitosti

Rodina

Mládež

Spoločenské prostredie

Čomu napomáha využívanie komunikačných prostriedkov.

Orientalium ecclesiarum – dekrét o východných cirkvách

DVK – tri druhy komunikácie:

1. Medzi východnými katolíckymi cirkvami a západnou katolíckou cirkvou
2. Medzi východnými katolíckymi cirkvami východnými nekatolíckymi odlúčenými cirkvami
3. Medzi Bohom a východným kresťanom

Unitatis redinintegratio – dekrét o ekumenizme

DVK – cieľom je obnovenie jednoty medzi všetkými

Ekumenizmus – prispeje k obnove komunikácie medzi rozdelenými kresťanmi.

Ad gentes – dekrét o misijnej činnosti Cirkvi

Budúci misionár

–   potrené štúdium misiológie

1. poznanie cirkevnej teórie a praxe vo veci misijnej činnosti,
2. oboznámiť sa s cestami, ktorými prešli zvestovatelia evanjelia v priebehu rokov
3. Prehľad o súčasným stavom misií, metódami, ktoré sú dnes úspešné
4. Apoštolská príprava školením
5. Praktické cvičenia
6. Komunikačné kompetencie

Využitie masových medií, minimédií

Inter mirifica

17. základný študijný materiál k problematike masmediálnej komunikácie.

DVK – upriamuje pozornosť na využívanie prostriedkov spoločenskej komunikácie pre šírenie Božieho slova ( súvisia s riadnym kazateľským poslaním)

Presbyterorum ordinis – dekrét o kňazskej službe

Prvoradá povinnosť kňazov  - všetkým zvestovať Božiu blahozvesť

„ Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“

Kňazi komunikujú s ľudom vysluhovaním sviatostí a sprítomňujú im Boží život

1. Sviatosť krstu – uvedenie nepokrstených ľudí medzi Boží ľud
2. Sviatosť pokánia – zmierenie ľudu s Bohom a Cirkvou
3. Sviatosť pomazania nemocných – poskytnutie úľavy
4. Vysluhovanie Eucharistie -  - prinášanie Kristovej obety
5. Učia ľudí prinášať Bohu seba samých, odporúčajú im zúčastňovať sa na bohoslužbách
6. Vychovať z ľudí veriacich – aby s čistým srdcom vzdávali vďaky Bohu za všetko

Využívanie komunikačných prostriedkov – možnosť evanjelizovania a povzbudzovania veriacich.

Neustále nadväzovanie dialógu s ostatným svetom.

Gravissimum educationis – deklarácia o kresťanskej výchove

Spoločenské komunikačné prostriedky

7. prispievajú k ohlasovaniu viery, výchove a vzdelávaniu,
8. edukačné pôsobenie na ľudí

Nostra aetate – deklarácia o postoji cirkvi k nekresťanským náboženstvám

Všetky národy tvoria len jedno spoločenstvo – Boh dal prebývať celému ľudskému pokoleniu na celom povrchu zemskom a majú aj spoločný cieľ– Boha

DVK – je potrebné s úctou komunikovať s príslušníkmi nekresťanských náboženstiev – medzináboženský dialóg

Dignitatis humanae – deklarácia o náboženskej slobode

DVK – všetci, ktorí majú na starosti výchovu iných, nech sa usilujú vychovávať tak, aby mali v úcte mravný poriadok a aby nestratili možnosť slobodného rozhodovania

Spoločenské komunikačné prostriedky

18. používať v súlade s etickými normami
19. nemanipulovať verejnou mienkou

1. Teória komunikácie

Schopnosť vymieňať si, zaznamenávať, obnovovať a šírit informácie je úzko spätá s vývojom medziľudskej komunikácie.

1. Vývoj a etapy ľudskej komunikácie

1. Marshall Mc Luhan rozlišuje v rozvoji medziľudskej komunikácie tri obdobia:

1. Kmeňové obdobie
2. Gutenbergovo obdobie
3. Marconiho obdobie

2. Periodizácia zostavená na nadvláde:

1. Hovoreného slova
2. Tlačeného slova
3. Elektronického slova

1. Vývoj komunikácie predchádzal trom obdobiam:

1. Obdobím ústnej a živej komunikácie
2. Obdobím písma a tlače
3. Obdobím elektronickej komunikácie, v ktorej žijeme teraz

1. Kmeňové obdobie

1. Komunikácia – hovorené slovo
2. Signálne zvuky sa menia na slová
3. Nárast slovnej zásoby
4. Špecializácia ľudí na konkrétne remeslá
5. Rozvoj komunikácie medzi ľuďmi
6. Začiatky pomenovania vecí a činností
7. Jazyk umožňuje – slovné opísanie okolitého sveta
8. Sprostredkovanie skúseností jedného človeka druhému človeku – živá komunikácia
9. Dorozumievanie: jedna zo základných funkcií prežitia človeka

Jazyková komunikácie – vzniká v bezprostredných ľudských vzťahoch

Hovoreným slovom človek vyjadruje

1. skúsenosti a zážitky,
2. manifestuje svoje Ja,
3. to isté čaká od partnera v rozhovore.

Hovorené slovo

1. určuje osobu, ktorá slovo hovorí
2. odhaľuje emocionálny postoj
3. prejavuje črty osobnosti obsiahnuté v štýle reči

Ústna komunikácia

1. okrem slovnej zásoby jej ďalší rozmer dáva: rýchlosť hovorenia
2. rečnícke a logické pauzy
3. prízvuk zdôrazňujúci význam slov a sformulovaných myšlienok

Patria sem aj :

1. mimika a gestá

Reč – prvoradý význam: priamy kontakt rozprávajúcich

2. druhoradý význam: odovzdávanie posolstva

1. Gutenbergovo obdobie

1. Ústne podanie správ – obmedzený dosah
2. Masívny nárast komunikácie inými ľudskými zmyslami ako je sluch

Najprv:

1. vizuálne dorozumievanie pomocou znakov
2. zárezy v palici
3. uzlové písmo kipu  - palica s fareb. povrázkami, daná farba označovala určitú vec – predstupeň písma ( Inkovia, Číňania)

Piktogafia

1. väčšie možnosti dorozumievania
2.  vyvinuté z malieb a kresieb v praveku
3.  Starovek – Sumeri – hlinené tabuľky, vyrývanie piktogramov

Klinové písmo

1. vyvinuté z týchto znakov – Semitský Akkadi
2. 2000 znakov – každý znak vyjadroval pojem, ktorému zodpovedalo slovo

Hieroglyfické písmo

1. druhé najstaršie egyptské písmo – písmo bohov
2. Obrázkové znaky
3. Jeden hieroglyf – jedna slabika

Fonografické písmo – zachytáva zvukovú podobu reči

Vznik gréckej abecedy – 1. tisícročie pred Kristom

Gréci – prevzatie grafických znakov od Feničanov , oni ako prví zaviedli znaky pre samohlásky

Jedno písmeno – jedna hláska

Písanie na: voskové tabule, papyrus, pergamen

Začiatok písomnej kultúry: Piate storočie pred Kristom

Atény  - dejiny, filozofia, literatúra  - forma textu

Sokrates – zástanca ústnej komunikácie

Platón – uznáva kultúru písma

Fonetická abeceda – prvá kritická mediálna udalosť v dejinách medziľudskej komunikácie

1. Prevrat v písomníctve – vynález papiera – 100 rokov pred Kristom  - Čína
2. Európa – 12. storočie

3. 1450 – Johann Gutenberg _ vinársky lis – vytlačené 200 exemplárov prvej knihy v Európe – Biblia

1. Rozvoj tlačeného slova
2. Kniha – hlavný komunikačný kanál
3. Noviny, Časopisy – vznik 16. – 17. storočie

Obdobie tlače( vizuálnosť, rovnorodosť, nepretržitosť)– noviny – rýchly prístup čitateľov k informáciám  - začiatok éry masovej komunikácie.

1. Marconiho obdobie

Obdobie elektronickej komunikácie

1. Hovorené slovo – pokles významu
2. Tlač – zmenšený význam
3. Elektronika – prevládajúca pozícia

Objav elektriny – vznik moderných komunikačných prostriedkov

Druhá polovica 19. stor.:

1. Telegraf – najdôležitejší komunikačný prostriedok
2. Elektromagnetický telegraf – 1937 – Američan Morse – signál zaznamenávaný na pásku
3. 1855 – Hughes – telegraf – tlačí písmená
4. Hertz  - nemecký fyzik – základy bezdrôtovej komunikácie – dokázal jestvovanie rádio. vĺn
5. Ďalší rozvoj: Talian Marconi, ruský fyzik Popov, slov. vynálezca Murgaš.

6. 1876 Bell – telefón – najrozšírenejší prostriedok komunikácie na diaľku

1. svet. Vojna – vynález rozhlasu  - priamy prenos zvukových informácií

19. stor. – drôtový prenos

20. stor. – bezdrôt. Prenos

1880 – vynález filmu

20. stor. – nemý film ( 1930 – 1940 najväčší počet predstavení)

Po 2. Svet. Vojna:

1. Televízne vysielanie – prenos obrazu na diaľku – elektromag. Vlny
2. Predchodca televízie – obrazová telegrafia – Talian Caselli
3. 1884 – nemecký Ing. Nipkow  - patent na elektr. Teleskop
4. Pravidelné televízne vysielanie – Velk. Británia 1936, USA 1939, Praha 1934

1. Komunikačné prostriedky menia spoločnosť, jej vývoj, životný štýl ľudí, ľudská komunikácia.

2. Masmédia  - človek vníma skutočnosť okolo seba inak ako bez nich.

2. Modely komunikácie

1. Dôležitosť informácii

1. Informácie hýbu svetom
2. Bez výmeny informácii nie je možné účinné pôsobenie v žiadnej oblasti
3. Informácie – poznatky, ktoré možno odovzdať iným

2. Prostriedky na výmenu a šírenie informácii:

1. Jazyk, kniha, televízia, rozhlas

Komunikovať: odovzdávať informácie, správy

1. Modely v teórii komunikácie:

1. kódový
2. Inferenčný

1. Podstata kódového modelu

Schopnosť kódovať a dekódovať

4. porozumenie lingvistického významu, nie vecnému

2. Inferenčný  

- nie všetko čomu chceme rozumieť sa dá kódovať

Rozlišuje:

Význam vety – lingvistická stránka výpovede

Kódovaný podľa formálnych pravidiel

1. Význam hovoreného – vecný obsah výpovede – do komunik. Aktu vkladá autor
2. Adresát – rozpoznanie významu

3. Autor vytvorí myšlienku – sentenciu,
4. Adresát – diferencuje – rozlíši myšlienku pomocou kontextu

1. Inferenčný model  - dôležitý agens( činiteľ) – interpretačná teória

2. Interpretačná teória  - základná črta: predpoklad o kognitívnej rovnocennosti partnera

1. Náš obraz o konkrétnom človeku

2. umožňuje porozumieť komunikačnému aktu

1. je nutné ju verifikovať, ak je falzifikovaná, je nutné ju modifikovať

1. Kognitívne rovnocenný – niekto kto vníma, cíti, rozmýšľa ako ja, mýli sa ako ja.....

2. Strategická črta kognitívnej rovnocennosti – pravdivosť, istota , spoľahlivosť

Len pravdivosť zaručí dôveru a zmysluplné spolužitie a spolupôsobenie ľudí

1. Efektívna komunikácie – nutnosť predpokladať kognitívnu rovnocennosť, inak nie je možná efektívna komunikácia

2. Úspešná komunikácia

1. Komunikačného partnera vnímame ako neopakovateľnú individualitu
2. Spoznávanie partnera, vytvorenie pravdivejšej interpret. Teória
3. Rozpoznanie významu výpovede autora

Komunikácia – druh vzťahu, subjekty si vymieňajú svoje vnútorné stavy mysle

1. Efektívnosť komunikácie

Efektívnosť komunikácie:

1. Elementárne kvality:

1. Interpretačná teória
2. Kognitívna rovnocennosť partnera

2. Stupeň komunikácie
3. Dorozumievacie prostriedky
4. Reč

5. Pochopenie

1. Dobrá komunikácia zjednocuje názory do vzájomného pochopenia

1. Odovzdávanie

1. Odovzdávanie myšlienok, samého seba
2. Kto sa naučí odovzdávať, naučí sa aj prijímať
3. Spolupráca  - ochota prijímať, ochota dávať
4. Odovzdávanie – akt úplnej komunikácie – 3 zložky:

1. Verbálna
2. Neverbálna
3. Komunikácia činmi

2. Účasť

5. Venovanie pozornosti ostatným komunikačným partnerom
6. Záujem a akceptácia  partnera v dialógu

3. Záujem o druhého

1. Úsilie pomáhať druhému rásť a realizovať sa

1. Objavenie

1. Proces, v ktorom sa druhému otvárame

2. Akceptovanie druhého

1. Úcta k človeku, zhoda a akceptácia jeho pocitov, nič nevnucujeme

3. Empatia

2. Vcítenie sa do situácie druhého
3. Chápeme čo náš partner v dialógu cíti
4. Načúvanie a citlivé vnímanie toho čo partner hovorí
5. Hľadanie skrytého významu toho čo partner povedal

1. Autentičnosť – pravdivosť

1. Človek sa vyjadruje pravdivo a presne– verbálne i neverbálne

1. Rešpekt

1. Vrelosť
2. Sympatia
3. Akceptovanie človeka
4. Úprimný záujem o človeka a o jeho rozvoj
5. Nevyhnutný pre zdravie a osobný rast človeka

2. Úcta

1. Človeka akceptujeme takého aký je, bez podmienok
2. Nehodnotíme podľa svojich kritérií

3. Dobrá komunikácia:

1. Asertívne správanie, rozvíjanie vzťahov s druhými

Kvalita vzťahov = kvalita komunikácie  

Efektívna komunikácie – adekvátna interakcia medzi subjektmi, ktoré vedú rozhovor

1. Dialóg rozvíja:

1. komunikačné schopnosti a zručnosti
2. poznanie
3. porozumenie
4. usudzovanie

1. Nevyhnutné dodržiavať pravidlá:

1. Poriadok
2. Prístupnosť rozumovej argumentácii
3. Pravdivosť
4. Sloboda prejavu
5. Rovnosť príležitosti
6. Úcta k druhým
7. Nepredpojatosť

1. Aktívne počúvanie
2. Otvorené a úprimné rozprávanie
3. Neverbálna komunikácia
4. Umenie začať, usmerňovať a ukončiť každý rozhovor
5. Prirodzenosť pri pozdrave, úsmeve , prosbe, poďakovaní, ospravedlnení

1. Komunikácia využíva komunikačné princípy:

1. Obsah informácie
2. Autokomunikácia
3. Spätná väzba

1. Výmena informácii obsahuje:

1. Vecný obsah
2. Tlmočená emócia

Autokomunikácia

– vnútorná reč, vnútorný monológ, kladenie otázok a ich zodpovedanie

Spätná väzba

– umožňuje overiť účinok svojho správania

poskytne info, či nás partner pochopil, nepochopil

kontrola a regulácia komunikácie

Devalvačné a evalvačné prvky v komunikácii

1. Devalvácia

2. hrubé, necitlivé, bezohľadné správanie bez úcty, rešpektu a taktu.
3. Neprofesionálne komunikačné zlozvyky – prejavy nezrelej osobnosti

1. Neodpovedať na pozdrav
2. Ignorácia
3. Pasívne počúvanie a nezainteresovanosť
4. Netaktnosť a necitlivosť
5. Bezohľadnosť, urážanie a zbytočná kritika
6. Porušenie mlčanlivosti
7. Úradný tón
8. Podceňovanie, opovrhovanie, uštipačnosť a irónia
9. V kolektíve preferovanie jedného pred ostatnými
10. Privádzanie o trápnych situácií
11. Spochybnenie schopností a zdravého rozumu
12. Faloš, ohováranie, osočovanie a klamstvo
13. Stereotypné frázy a klišé
14. Skákanie do reči
15. Odkladanie riešenia problému

1. Evalvácia

4. prejav úcty a vážnosti
5. konanie, ktoré sa pozitívne dotkne toho, komu bolo určené

1. slušne oslovovať
2. hovoriť pravdu
3. hovoriť zrozumiteľne a nepoužívať slangové výrazy
4. adekvátne využívať neverbálne prejavy
5. nechať druhých rozprávať a aktívne počúvať
6. neskákať do reči, ale striedať rolu hovoriaceho a počúvajúceho
7. vyhnúť sa afektívnym rečovým prejavom
8. vytvoriť spätnú väzbu a prejaviť empatiu
9. zachovať diskrétnosť a nezneužívať informácie
10. využívať parafrázovanie
11. ochrániť osočovanú osobu
12. poskytnúť materiálnu alebo duševnú pomoc
13. ak kritizovať, tak v súkromí a konštruktívne
14. dokázať odpustiť, prepáčiť
15. mať dostatok času na rozhovor, stretnutie sa
16. odvádzať pozornosť od témy, pri ktorej hrozí konflikt
17. vyjadriť pochvalu, uznanie, kladné hodnotenie

2. Spôsoby komunikácie

1.verbálna komunikácia

2.neverbálna komunikácia :

1. Extralingvistické prostriedky komunikácie
2. Paralingvistické  prostriedky komunikácie

1. Verbálna komunikácia

1. Hovorenie – reč, jazyk, slovo.
2. Zrozumiteľná reč – slová správne pomenúvajú skutočnosť

1. Krátke vety
2. Všeobecne zrozumiteľné slová

Komunikácia – semienko zasadené do dobrej zeme

Dobrá zem – úcta, dôvera, pochopenie, otvorenie sa pre druhého, schopnosť načúvať druhému

Verbálny konflikt – odvrátenie umožní spôsob

komunikácie „Ja“ – jasné vyjadrenie našich citov a myšlienok – vytváranie dôvery

Formulácia „Ty“ v rozkazovacom spôsobe – partner sa cíti obviňovaný, ohrozený

„Ty“ – neoslovenie človeka vlastným menom – hovorím mu, že je človekom, čo za nič nestojí

Vlastné meno každého človeka je samou jeho osobou, oslovovať partnera v diskusii jeho vlastným menom znamená vplývať na smú bytosť človeka.

Komunikácia je mostom, ktorý spája dva brehy.

Ľudí spája vzájomné počúvanie – kto počúva, prejavuje záujem o druhého.

Tri spôsoby načúvania:

1. Načúvanie ušami  - počúvanie toho čo je vyslovené slovami

2. Načúvanie očami – oči spoznávajú výraz tváre, na ktorej objavujú momentálny citový stav, citové prežívanie, sú aktívnou zložkou načúvania.

3. Načúvanie srdcom – najhlbšie načúvanie, ktoré dáva trvalý pocit zázemia, istoty, o ktorej viem, že sa môžeme spoľahnúť

1. Mlčanie

6. opak reči, jazyka.
7. Komunikácia – metakomunikácia – význam nadobúda v širšom kontexte z rečou, gestami, vzťahmi

Naučiť sa v správnej chvíli mlčať, znamená byť trpezlivý, znamená pochopiť, kedy je čas slova a kedy čas ticha.

1.  Frazeológia – náuka o ustálených slovných spojeniach

1. Životná múdrosť ľudí
2. Zrná múdrosti
3. Odzrkadlenie typických životných situácií človeka

Tancovať na tenkom ľade, chytiť sa vlastného rozumu, mať niekoho v žalúdku

1. Biblická frazeológia

8. súhrn frazém pochádzajúce z Biblie, iný knižný cirkevný premeň

1. viazané na  udalosť – žiť ako v raji
2. viazané na obraz – obetný baránok
3. viazaný na osobu Svätého písma

    – na jej postavu – Byť v Adamovom rúchu

4. na jej vek – Kristove roky
5. na jej časť tela – Adamovo rebro
6. na jej schopnosti – múdry ako Šalamún
7. na jej konanie, správanie – neveriaci Tomáš

2. Náboženská frazeológia – súhrn všetkých frazeologických jednotiek, z akýchkoľvek náboženských zdrojov

Keď nejde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore

3. Kresťanská frazeológia – frazémy motivované kresťanských chápaním života

Priblíženie výrokov z písma, kresťanské dogmy , pravdy pomocou ľudového jazyka

Najprv faru, potom Maru. Keď pán Boh dá aj motyka vystrelí

2.  Slang

Slangové výrazy

9. slová vzniknuté metaforicky, deformáciou, preberaním neznámych, nesprávnych prvkov.
10. Nesú stopy humoru, recesie, karikatúry

Kúl, ekšn, vegetovať, špica, anglina, riďo, magič, kupko, kočka , kokos, saláma

2. Neverbálna komunikácia

Neverbálna, mimoslovná komunikácia – informácie vymieňané iným ako slovným spôsobom.

1. gestá,
2. výraz tváre
3. hlas
4. pohyby
5. dotyky
6. zovňajšok

Prvý dojem pri stretnutí

11. v priebehu prvých 30 – tich sekúnd

vytvorí sa pomocou zmyslov

12. zrakový dojem
13. sluchový dojem
14. hmatový dojem
15. čuchový dojem

získava sa spôsobom

7. zoznámenie
8. predstavenie
9. nasledujúci rozhovor
10. prostredie zoznámenia
11. kancelária
12. podľa rukopisu
13. úpravy list
14. chýb

Prvý dojem je dobrý , zlý alebo neutrálny

3. Druhy neverbálnej komunikácie:

Neverbálne prejavy:

1. statické neverbálne podnety

črty a prejavy druhého, počas komunikácie sa nemenia – zdroj informácii o trvalejších vlastnostiach

2. dynamické neverbálne prajavy

črty a prejavy druhého, počas komunikácie sa menia – zdroj informácii o stavoch, postojoch, názoroch druhého

Neverbálna komunikácia – úprimnejšia ako verbálna

Antropológ  A. Mehrabian – rozhovor: 7% informácii, 38% info z hlasu, 55% info z reči tela= 93% komunikácie má nonverbálny charakter

Paralingvistické prostriedky komunikácie

Zvukové javy

Kinetické javy

Sématické znaky

Zvuková stránka reči – hlas:

1. Farba ( daná geneticky)
2. Sila
3. Rýchlosť reči
4. Pauzy
5. Rečové chyby

Extralingvistické prostriedky komunikácie

6. Mimo rečové prostriedky komunikácie – reč tela
7. Nevyjadrujú sa zvukom ale telom
8. Hlavné extralingv. Prostriedky:
9. Gestá
10. Mimika
11. Pohľad
12. Dotyk
13. Poloha a držanie tela
14. Vzdialenosť medzi komunikujúcimi
15. Výzor človeka

Extralingvistické prostriedky komunikácie podľa prejavu:

1. Výraz tváre – mimika:

1. 3 oblasti

16. čelo a obočie
17. očí a viečka
18. líca, nos, ústa

1. 7 citových stavov

1. Šťastie
2. Prekvapenie
3. Strach
4. Radosť
5. Pokoj
6. Spokojnosť
7. Záujem

2. Zrakový kontakt – reč očí

1. Vnímanie sledu a frekvencie pohľadov

„Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle“ Mt 6,22

3. Vzdialenosť pri komunikácii – proxemika

2. 4 základné zóny:

Intímna  - do 30cm

Osobná – do 70 cm

Spoločenská – do 300cm

Verejná – do 800cm

4. Gestikulácia

8. najstaršia forma ľudskej komunikácie – staršia ako reč
9. zvyšuje dôraz
10. dokresľuje obsah hovoreného
11. dáva zrozumiteľnosť
12. Nadmerná gestikulácia – je negatívna
13. Vhodná gestikulácia – približuje hovoriaceho k poslucháčom

5. Dotyková komunikácia – haptika

3. Realizuje sa hmatom
4. Päť kategórii dotykového správania

1. profesionálny styk – neosobný
2. spoločenský styk – zdvorilostný prejav
3. priateľský dotyk – srdečnosť objatia
4. dôverný styk – často spojený s láskou
5. sexuálny styk – výraz fyzickej príťažlivost

1. Dotykový hlad  - intenzívne pociťovanie nedostatku dotykov
2. Sebahaptika – dotýkanie samého seba

6. Reč ľudských fyzických postojov – posturika

1. Vyjadruje momentálne citové rozpoloženie , silu, harmóniu, disharmóniu osobnosti
2. Postura – celok, ktorý vytvára poloha nôh, rúk, trupu

3. Štyri základné polohy človeka:

1. stoj
2. sed
3. ľah
4. kľačanie

7. Pohyby tela pri komunikácii – kinezika

5. prirodzená vlastnosť správania sa človeka
6. komunikácia – dôležité to čo hovoríme, aj čo súčasne hovorí naše telo
7. súvisia s temperamentom

8. Vzhľad

1. Podáva množstvo informácii

1. Upravenosť
2. Čistota
3. Čuchový dojem(hygiena, pachy, oblečenie, kozmetika)

9. Prostredie

1. Štýl
2. Zariadenie
3. Poriadok
4. Estetika prostredia

Ďalšie Extralingvistické prostriedky komunikácie:

1. Grafické výrazové prostriedky – písmo, kresba, symbol
2. Grafológia – rozbor písma

19. posudok o človeku,
20. diagnóza choroby
21. charakter
22. schopnosti
23. inteligencia
24. citlivosť
25. sklony
26. temperament