Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Pedagogická fakulta / Predškolská pedagogika

Batoľa (batola.doc)

BATOĽA (1-3 roky, +- 1 rok)

ČO VIEM, ČO DOKÁŽEM...

Pohybový vývin

Koncom 1. roka dokážem stáť samé, ale trochu labilne, začiatkom 2. roka už stojím istejšie. Po 15. mesiaci sa dokážem predkláňať, otáčať, spúšťať stále do nižšieho drepu a opäť vzpriamovať. Dokážem postojačky dvíhať predmety zo zeme a pritom nespadnúť na zadoček. Ku koncu 2. roka dokážem kopnúť do lopty, v 3. roku stáť na jednej nohe, jazdiť na korčuliach, lyžiach... Medzi desiatym a osemnástym mesiacom začínam chodiť, pohybujem sa však aj plazením a lezením. Koncom druhého roka chodím po schodoch.

Jemná motorika

Ku koncu 1. roka dokážem uchopiť predmet kliešťovým úchopom – medzi palcom a ukazovákom. V 18. mesiaci dokážem postaviť na seba 3 kocky, pijem samé z hrnčeka, držím ceruzu v hrsti a čarbem. V 3. rokoch ju už držím v prstoch a dokážem nakresliť kruh a priamku.

Pamäť

Dokážem si zapamätať viac vecí a pamäťové stopy sú trvanlivejšie.

Reč

Zo začiatku sa vyjadrujem len jednoslovnou rečou. Na konci 2. roka už tvorím jednoduché vety a v troch rokoch ovládam už asi 1000 slov.

ČO POTREBUJEM...

Mojou základnou potrebou sú blízke osoby a sociálne skúsenosti.

Som neúnavné, v chôdzi, v lezení, preskakovaní, manipulujem s predmetmi, hrám sa a mám záujem o kontakt s dospelými.

Potrebujem byť samostatné a usilujem sa konať bez pomoci.

Potrebujem spávať dvakrát denne.

JE MI PRÍJEMNÉ, KEĎ...

Mám radosť, keď vhodne uplatňujem nejakú aktivitu (pohybovú, rečovú) a dosahujem úspechy.

Ku koncu 3. roka mám radosť z nových informácií, z pekného obrázku, piesne, rozprávky.  

Som rád s dospelým, ktorý najlepšie vyhovie mojim potrebám. Rád sa s ním hrám, pričom s druhými deťmi sa hrám len krátko.

JE MI NEPRÍJEMNÉ, MÁM STRACH, KEĎ...

Keď sa cítim ohrozené (strach vyvolávajú najmä intenzívne podnety – zvukové a zrakové), neskôr prežívam „naučený strach“ – z lekárov... Bojím sa neskutočných nebezpečenstiev – postáv z rozprávok, zvierat, ale nedostatočne si uvedomujem reálne nebezpečenstvo.

Zlostím sa, keď ma obmedzujú v spontánnej aktivite (pohybovej, rečovej) alebo nemám úspech v konaní. Plačem, keď som odlúčené od milovaných ľudí, hlavne od mamy...

Ku koncu 3. roku som nešťastné, keď sa dospelý hnevá, usilujem sa získať jeho priazeň. Niektorých dospelých sa bojím.