Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Pedagogická fakulta / Predškolská pedagogika

prenatálne obdobie (prenatalne_obdobie.doc)

Vývoj dieťaťa v prenatálnom období

Čo dieťa už vie, čo dokáže?

5. – 6. týždeň - má jednoduchý mozog, chrbticu a centrálny nervový systém, na hlave má plytké preliačinky, z ktorých sa neskôr vyvinú oči a uši, zárodok má náznaky tráviaceho systému, úst a čeľustí, začína sa mu vyvíjať brucho a hruď, má vyvinuté zárodky končatín. Meria cca 6 mm.

7. týždeň – formuje sa tvár s očami, ktoré sú ešte potiahnuté kožou, zreteľne už rozoznáme ruky  a nohy, ktoré sú na konci rozštiepené ako predzvesť vývinu prstov, srdce začína pumpovať krv, základný nervový systém dieťaťa je už skoro utvorený, začínajú sa  vyvíjať kostné bunky, zárodok má pľúca, črevo, pečeň, obličky a vnútorné pohlavné orgány, ale nie sú ešte úplne sformované. Meria asi 1,3 cm.

8. týždeň – všetky hlavné vnútorné orgány už vznikli, ale majú ešte jednoduchú podobu, možno už rozoznať tvár, na nose sa vyvinuli nozdry a časti čeľuste sa spojili do úst, kde už je aj jazyk, vytvárajú sa vnútorné orgány ucha – orgány sluchu a rovnováhy, prsty spája ešte kožné tkanivo, zreteľne rozoznáme plecia, lakte, boky a kolená, dieťa sa intenzívne pohybuje, ale pohyby ešte necítiť. Plod meria 2, 5cm.

12. – 16. týždeň – všetky vnútorné orgány sú už vyvinuté a väčšina z nich funguje, vyvinuli sa už viečka, ale ešte stále sú zatvorené, dieťa má aj ušnice, na končatinách sú prsty a rastú na nich nechty, postupne sa vyvíjajú svaly a dieťa sa začína viacej pohybovať, vie krčiť a roztiahnuť prsty na nohách a zovrie ruku v päsť. Hýbe ústami, kriví ich, špúli pery, otvára a zatvára ich, vie už aj cicať plodovú vodu a vie močiť. Dĺžka 6,5 cm, hmotnosť 18g.

16. – 20. týždeň – dieťaťu rastie obočie a mihalnice, telo mu pokrýva jemné ochlpenie (lanugo), vytvorili sa mu kĺby a začínajú sa vyvíjať kosti, už je možné určiť aj pohlavie, hruď vykonáva dýchacie pohyby, dieťa si cmúľa prst, srdce dieťaťa bije 2X rýchlejšie ako srdce matky. Dĺžka 16cm, hmotnosť 135g.

20. - 24. týždeň - na hlave sú prvé vlásky, začínajú sa vyvíjať zuby, utvára sa biely maz, ktorý chráni dieťa, končatiny sú dobre vyvinuté, je cítiť prvé pohyby. Dĺžka 25cm, hmotnosť 340g.

24. – 28. týždeň – dieťa je chudé, lebo nemá vytvorený tuk, v koži vznikajú potné žľazy, má obdobia horúčkovitej aktivity a vtedy sú cítiť pohyby, ktoré sa striedajú s obdobiami pokoja, dieťa vie kašľať, čkať, čkanie je cítiť ako jemné klopanie. Dĺžka 33cm, hmotnosť 570g.

28. – 32. týždeň – pokožka je červená a zvráskavená, ale už sa pod ňou začína ukladať tuk, plod je schopný pociťovať bolesť, má veľmi výraznú schopnosť rozlišovať chute, pľúca nie sú celkom vyvinuté. Dĺžka 37cm, hmotnosť 900 – 1000g.

32. – 36. týždeň – dieťa má takú podobu, ako pri pôrode, ale telíčko sa musí ešte zaobliť, rozoznáva svetlo a tmu, dieťa sa už pravdepodobne obrátilo dolu hlavou a pripravuje sa na pôrod. Dĺžka 40,5cm, hmotnosť 1,6kg.

36. - 40. týždeň – na končekoch nechtov mu narástli mäkké nechtíky, ak je to chlapec, tak semenníky mu klesli do mieška, v posledných týždňoch dieťa prudko zvyšuje svoju hmotnosť – denný prírastok je asi 28g, hlavička už klesla do lonovej kosti. Dĺžka 46cm, hmotnosť 2,5kg.

40. týždeň – väčšina chĺpkov na tele zmizla, telíčko môže byť celé pokryté mazom, alebo maz sa môže nachádzať už len na záhyboch, v črevách dieťaťa sa vytvára tmavá hmota – smolka, ktorú dieťa po prvých črevných pohyboch vylúči. Dĺžka 51cm, hmotnosť 3,4 kg.

Čo potrebuje?

Základné živiny, ako napr. vápnik (sardinky, polotučný syr, odstredené mlieko, tvaroh, biely chlieb....), bielkoviny (vajíčka, hydina, tvrdý syr, šošovica, jogurt, ryby, chudé tmavé mäso....), vitamín C (zemiak, paradajka, pomaranč, karfiol, kel, jahody, paprika....), vlákniny (orechy, maliny, pór, zelený hrach, hrozienka, hrubozrnný chlieb, hrubozrnné cestoviny....), kyselina listová (hrubozrnný chlieb, brokolica, špenát, lieskové oriešky....), železo (losos, chudé tmavé mäso, špenát, sušené marhule....)

Treba jesť čerstvé, chemicky nespracované potraviny, zvýšiť príjem surovej zeleniny a čerstvého ovocia, menej sladkostí, obmedziť príjem soli a piť veľa tekutín.

Dieťaťu je príjemné...

Keď je matka kľudná, hladká si bruško, prihovára sa dieťaťu spolu s otcom, ak matka spieva, rozpráva, počúva kľudnú a nie hlasnú hudbu, keď má matka pohyb

Dieťaťu je nepríjemné...

Ak má matka stres, nervozitu, alkohol, cigarety, dlhé sedenie a ležanie, hádky a keď dlho nepočuje hlasy rodičov.

John Brierley – 7 prvních let života rozhoduje

Dar reči

    Reč je základnou ľudskou potrebou. Bez nej môže myseľ dieťa v citlivom období utrpieť škodu. Pokiaľ k dieťaťu nikto neprehovoril asi tak do 10. rokov, môže zostať celý život nemé, alebo, prinajmenšom rečovo veľmi zaostalé.

 Čas, kedy kritické obdobie práve prebieha, môžeme pozorovať na deťoch, ktoré utrpeli poranenia na ľavej strane mozgu. Tá má totiž najväčší význam pre reč a jazyk. Ak zranenie nastane po 10. roku, dieťa nemusí už znovu normálne hovoriť, ale vo väčšine prípadov má takéto poranenie za následok zníženie IQ. Ale ak sa ľavá časť mozgu poraní pred dovŕšením 10. roku života, tak mozog je schopný zotaviť sa a tým sa obnoví aj reč dieťaťa. Všeobecne teda platí, že čím skoršie nastane poškodenie mozgu, tým menej je narušená reč.

Mám tu aj príklad: Jana od svojich 20. mesiacov do 13. rokov bola izolovaná v malom uzatvorenom priestore, priviazaná k stoličke s nočníkom. Ak vydala nejaký zvuk, tak ju rodičia ubili. Zvláštne je, že sa s ňou vôbec nerozprávali. Potom ju prijali do nemocnice, kde sa jej venoval personál a teraz už Jana vie rozprávať, ale jej reč je veľmi zaostalá. Rozumie oveľa viacej, ako vie hovoriť.

 Z Janinho života môžeme teda vydedukovať 3 dôležité body:

1. normálne dieťa má potrebu učiť sa a jeho mozog rastie pomocou rozprávania, hry a prejavmi lásky,
2. zistili sme, že v období puberty je veľmi ťažké osvojiť si normálnu reč,
3. tieto deti potom nikdy v živote nedosiahnu takú úroveň reči, ako ich rovesníci, ktorí rozprávali od malička.

   Vo veku 1 roku používa len polovica detí zmysluplné slová, ale v 2. roku už 97% detí. A to preto, lebo v 2. roku života sa rýchlo rozvíja chápanie významu slov a rozprávanie za ním zaostáva. Medzi porozumením a prvým vyslovením slova môže byť rozdiel 2 – 7 mesiacov. Vo veku 2 rokov vytvára jednoduché vety polovica detí, ale už v 3 rokoch 97% detí. V tomto roku tvorí slovnú zásobu asi tak 1 000 slov. V 4 rokoch sa reč dieťaťa od dospelého líši len štýlom.

Deti, ktoré dlho nerozprávajú, z toho, ako sa hovorí, vyrastú a budú hovoriť normálne. Ale aj napriek tomu by sa týmto deťom malo viacej venovať, pretože u týchto detí je pravdepodobné, že majú málo stimulácie, rozumovo môžu zaostávať, alebo majú poruchu sluchu. Ak sa týmto deťom nebudeme dostatočne venovať, tak neskoršie môže dôjsť v škole k poruchám čítania, písania a pravopisu.

Aby sa dieťa naučilo rozprávať, musí byť splnená jedna podmienka, a tou je, že na dieťa sa musí neustále rozprávať. Na dieťa by sa malo rozprávať ešte pred tým, ako začne rozumieť. Veď už novorodencov mozog je pri narodení pripravený učiť sa reči. Konečné odpovede a uzatvorené otázky narušujú ďalší vývoj reči. Ale naopak, rozhovor tento vývoj reči veľmi podporuje.