Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Rímske právo

Druhy vlastníctva (druhy_vlastnictva.doc)

7.Druhy vlastníctva

predklasické právo poznalo 4 druhy, ktoré existovali až do Justiniána – od neho 1 všeobecný druh

1.Kviritské vlastníctvo – „vlastníctvo podľa práva Quiritov(dominium ex iure quiritium)“ = civilné vlastníctvo

-len rímsky občan, na základe ius civile a k veciam in comercio

-odlišné od ostatných prílišnou formálnosťou

-pre nadobudnutie res mancipi bol potrebný formálny právny úkon

-z nehnuteľných vecí mohli byť v kviritskom vlastníctve len italské pozemky

-proti neoprávnenému zásahu ako jediný mohol brániť reivindikačnou a negatórnou žalobou

2.Bonitárne vlastníctvo – prétorské vlastníctvo

-prétor rozhodoval slovami IN BONIS ESSE

-prétor mohol niekoho za vlastníka považovať, ale nemohol ho vlastníkom urobiť . Mohol mu len pomôcť , aby sa civilným vlastníkom stal a to vydržaním. Túto vydržaciu lehotu mohol prétorsky vlastník naplniť len preto, že ho prétor chránil

patria sem nasledovné prípady:

1.ak niekto prijal RES MANCIPI EX IUSTA CAUSA síce od kviritského vlastníka ale len na základe odovzdania

1. v dôsledku nedostatku v spôsobe nadobudnutia

2.ak niekto nadobudol vec EX IUSTA CAUSA od nevlastníka, ktorý sa stal dodatočne kviritským vlastníkom

3.ak niekto okupoval opustenú vec

4.ak prétor niekomu priznal držbu dedičstva

5.ak niekto kúpil na dražbe celý majetok

6.ohrozený sused bol prétorom uvedený do bonitárneho vlastníctva

3.Provinčné vlastníctvo

-opodstatnenosť provinčného vlastníctva bola daná dvojakým právnym režimom k pôde:

1.italské pozemky mohli byť v kviritskom vlastníctve jednotlivcov

2.provinčné pozemky patrili do vlastníctva rímskeho štátu ako verejné pozemky (ager publicus)

-rozdiel medzi kviritským a provinčným vlastníctvom bol v zdaniteľnosti provinčných pozemkov a v ich neformálnom prevode.

4.Vlastníctvo cudzincov – zaniklo roku 212 Constitutio antoniniana keď cisár Caracalla zrovnoprávnil cudrincov s Rimanmi

-vlastnícke právo regulované buď právom domovského štátu cudzinca, výnimočne jurisdikciou cudzineckého prétora

3 etapy vývoja vlastníctva cudzincov:

*najstaršie obdobie – pôvodne boli všetci mimo právnej ochrany= ich vlastníctvo nebolo v Ríme uznávané

*neskoršie obdobie – chránení len príslušníci tých štátov, ktoré uzavreli dohodu (obchodnú zmluvu) s Rímom

*obdobie vzniku cudzineckej prétury – začínajú byť chránené cudzineckým prétorom

Zánik vlastníctva

Skutková podstata – dôležité je vedieť, za akých zákonných predpokladov, akým preukázateľným spôsobom a v akom okamihu sa naplnila skutková podstata zániku vlatníckeho práva.

1.najzávažnejší predpoklad – predchádzajúca existencia > bez nej nie je možné jeho skončenie

právne skutočnosti zániku vlastníckeho práva :

1.nadobudnutie niekoho iného

1. s vôľou vlastníka – mancipatio, traditio
2. bez vôle vlastníka – usucapio, specificatio – originálne spôsoby nadobudnutia bez súčinnosti oboch strán

-vlastnícke právo len zmenilo nositeľa

2.vlastnícke právo zaniklo bez nadobudnutia inou osobou

3. vlastný zánik veci – vec prestala existovať: - fyzický zánik (skonzumovanie,zhorenie)

     - civilný zánik (vec vylúčená z právneho obehu)

4. derelikcia – opustenie veci so zreteľným úmyslom zrieknuť sa vlastníckeho práva

-platí najmä pre hnuteľné veci (zahodenie veci) aj nehnuteľné veci (vysťahovanie sa z domu)