Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Lekárska fakulta / Anatómia a fyziológia

Svaly - aj latinské názvy (svaly.doc)

Svaly

Svalova sustava-je funkcne spojena s kostrou a tvori aktivny pohybovy aparat

                          -sval (musculus) je funkcna jednotka aktivneho pohyboveho aparatu spojena

                           s obehovou a nervovou  sustavou

                          -v tele cloveka je asi 600 smalov

                          -hmotnost svalov-u muzov priemerne 36% hmotnosti tela

                                                     -u zien 32%

Podla mikroskopickej stavby sval.tkaniva su v organizme3druhy svalov-hladke(steny criev

                                                                                                                                   maternica)

                                                                                                              -srdcovy sval(myokard)

                                                                                                             -kostrove(priecne pruh.)

Typy svalov podla funkcie-svaly tvoria dvojice antagonistickych skupin svalov:

                                             zvierace(sfinktory) – rozsirovace(dilatatory)

                                             pritahovace(adduktory) – odtahovace(abduktory)

                                             ohybace(flexory) – vystierace(extenzory)

Sval(musculus)-kostrovy(priecne pruhovany) sval je vytvoreny zo-svaloveho tkaniva

                                                                                                          -vaziva

                                                                                                          -nervoveho tkaniva

                                                                                                          -ciev

                        -kostrove svaly sa upinaju na kostru tak ze sval premostuje jeden alebo viac

                          klbov

                        -svalove vlakna su v kostrovom svale ulozene do zvazockov-svalovych

                         snopcekov ohranicenych riedkym vazivom ; snopceky sa spajaju do vacsich

                         celkov –svalovych snopcov tiez obalenych vazivom ; svalove snopce

                         vytvaraju svalove brusko

                        -svaly sun a povrchu pokryte vazivovym obalom(fascia)

                        -vlastnymi kontraktilnymi strukturami su myofibrily , nach. sa vo vnutri sval

                         vlakna

                        -priecne pruhovanie kostroveho svalu je sposobene tym , ze myofibrily sa

                         skladaju zo svetlejsich(opticky jednolomnych)- aktinovych a tmavsich

                         (dvojlomnych)- myozinovych usekov

                        -spojenie svalu a kosti zabezpecuje slacha(tendo) , kt. je zvazok

                          kolagenovych  vlaken ; vlakna slachy prechadzaju do okostice

                        -cinnost kostroveho svalu je riadena mozgovymi a miechovymi nervami,

                          je ovladana volou

                        -kostrove svaly su pruzne cim sa sval chrani pred pretrhnutim

                        -zakl. fyziologickou vlastnostou svalu je drazdivost ; reakciou svalu je stah

                          alebo zmena napatia

                        -kazdy sval je i v pokoji v stave urciteho napatia , kt. sa nazyva svalovy tonus

Mechanizmus svalovej kontrakcie:

-svalovy pohyb umoznuje pritomnost aktinomyozinovej sustavy v svalovych bunkach , kt.      obsahuju bielkoviny aktin a myozin , usporiadanych do rovnobezne ulozenych vlaken-            myofibril

-vo svaloch sa okolo myofibril nach. vacky-sarkoplazmaticke retikula , kt. mozu uvolnovat iony Ca2+

-pri svalovej kontrakcii sa aktinove vlakna zasuvaju medzi myozinove vlakna, cim sa sval skracuje

-medzi oboma typmi bielkovin prebieha chem. process , pri kt. sa ATP stiepi, a tym uvolnuje energy. potrebnu pre cinnost svalov

-z myozinovych vlaken vychadzaju k aktinovym pravidelne sa opakujuce priecne mostiky s hlavicami

-ked je sval v pokoji, hlavice sa aktinu nedotykaju

-ak do svalu pride nervovy impilz vyvolavajuci kontrakciu, tak sa zo sarkoplazmatickeho retikula uvolni Ca2+ a medzi aktinom a myozinom prebehne chem. reakcia, kt. vysledkom je, ze myozinove hlavice sa napoja na vlakna aktinu a vtahuju ich medzi vlakna myozinu

-tym sa aktinove vlakna zasuvaju medzi myozinove , coho vysledkom je kontrakia svalu

-potom sa iony Ca2+  precerpaju spat do sarkoplazmatickeho retikula a sval sa vrati do povodneho stavu

-aktin a myozin sa od seba oddelia iba vtedy, ked sa obnovi povodne mnozstvo ATP

-ak obnova ATP nenastane sval sa nemoze uvolnit a zostane stuhnuty(posmrtne stuhnutie svalov-rigor mortis)

-podnetom na svalovu kontrakciu je nervovy vzruch

Kostrove svaly sa delia na svaly:hlavy

                                                     :krku

                                                     :trupu

                                                     :koncatin        

Svaly hlavy:Tvarove(mimicke)-Zahlavnocelovy s.(m.occipitofrontalis), Zdvihac hornej pery (m. levator labii superioris), Zuvaci s.(m. masseter), Smiechovy s.(m. risorius), Stlacac ustneho kutika(m. depressor anguli oris), Kozny krcny s.(platysma), Bradovy s.(m. mentalis),

Stlacac dolnej pery(m. depressor labii inferioris), Ustny kruhovy s.(m. orbikularis oris), Trubacsky s.(m. bucinator), Vacsi jarmovy s.(m. zygomaticus major), Nosovy s.(m. nasalis), Ocny kruhovy s.(m. orbikularis oculi):Zuvacie s.-Spankovy s.(m. temporalis), Zuvaci s.(m. masseter), Bocny kridlovy s.(m. pterygoideus lateralis), Pristredny kridlovy s.(m. pterygoideus medialis), Sankovojazylkovy s.(m. mylohyoideus),

Svaly krku:Nasadcovojazylkovy s.(m. stylohyoideus), Stitnojazylkovy s.(m. thyrohyoideus), Sikme s.(musculi scaleni), Mostikovojazylkovy s.(m. sternohyoideus), Mostikovostitny s.(m. sternothyroideus), Lopatkovojazylkovy s.(m. omohyoideus), Lichbeznikovy s.(m. trapezius), Dvojbruskovy s.(m. digastricus), Kyvac hlavy(m. sternocleidomastoideus)

Svaly trupu:Svaly chrbta:Remenny s.(m. splenius capitis), Zdvihac lopatky(m. levator scapulae), Vzpriamovac chrbtice( m. erector spinae), Dolny zadny pilovity s.(m. serratus posterior inferior), Najsirsi sval chrbta(m. latissimus dorsi), Lichobeznikovy s.(m. trapezius), Podtrnovy s.(m. infraspinatus), Horny zadny pilovity s.(m. serratus posterior superior),Vacsi obly s.(m. teres major):Svaly hrudnika:Vonkajsie medzirebrove s.(musculi intercostales externi), Vnutorne medzirebrove s.(m. intercostales interni), Najvnutornejsie medzirebrove s.(m. intercostales  intimi), Priecny s. hrudnika(m. traversus thoracis), Predny sikmy s.(m. scalenus anterior), Priecny s. brucha(m. traversus abdominalis ):Svaly brucha:Velky prsny s.(m. pectoralis major), Predny pilovity s.(m. serratus anterior), Vonkajsi sikmy s. brucha(m. obliquus externus abdominis), Priamy s. brucha(m. rectus abdominis), Vnutorny sikmy s. brucha(m. obliquus  internus abdominis ):Svaly panvoveho dna:Kostrcovy s.(m. coccygeus),Vnutorny zapchavac(m. obturatorius internus), Hruskovity s.(m.piriformis), Bedrovokostrcovy s.(m. ilicoccygeus), Lonovokostrcovy s.(m. pubococcygeus), Lonovokonecnikovy s.(m. puborectalis),

Svaly koncatin:Svaly dolnej koncatiny:Bedrove svaly:Bedrovodriekovy s.(m. iliopsoas),Najvacsi sedaci s.(m. glutaeus maximus),Stredny sedaci s.(m. glutaeus medius), Najmensi sedaci s.(m. glutaeus minimus)Svaly stehna:Napinac sirokej pokryvky(m. tensor fasciae latae), Stvorhlavy s. stehna(m. quadriceps femoris), Hrebenovy s.(m. pectineus), Dlhy pritahovac (m. adductor longus), Stihly s.(m. gracilis), Krajcirsky s.(m. sartorius), Priamy sval stehna(m. rectus femoris), Pristredny siroky s.(m. vastus medialis), Poloblanity s.(m. semimembranosus), Poloslachovity s.(m. semitendinosus), Dvojhlavy s. stehna(m. biceps femoris):Svaly predkolenia:Dlhy ihlicovy s.(m. fibularis longus), Predny pistalovy s.(m. tibialis anterior), Lytkovy s.(m. gastrocnemius), Jazykovity s.(m.soleus), Dlhy vistierac palca nohy(m. extensor hallucis longus), Stupajovy s.(m. plantaris):Svaly hornej koncatiny:Svaly ramena:Dvojhlavy s. ramena(m. biceps brachii), Zobakovoramenny s.(m. coracobrachialis), Ramenny s.(m. brachialis), Trojhlavy s. ramena(m. triceps brachii), Laktovy s.(m.anconaeus),Podlopatkovy s.(m. subscapularis):Svaly predlaktia :Obly privierac(m. pronator teres), Dlhy dlanovy s.(m. palmaris longus), Vretenny ohybac zapastia(m. flexor carpi radialis), Laktovy ohybac zapastia(m. flexor carpi ulnaris), Povrchovy ohybac prstov(m. flexor digitorum superficialis), Ramennovreteny s.(m. brachioradialis), Odvracac(m. supinator), Hlbkovy ohybac prstov(m. flexor digitorum profundus), Dlhy ohybac palca(m. flexor pollicis longus), Stvoruhly privracac(m. pronator quadratus)