zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Medzinárodné ekonomické vzťahy

 

MEV (prednasky_mev.doc)

MEDZINÁRODNÉ EKONOMICKÉ VZŤAHY                Prednášky PVP

 

MEDZINÁRODNÉ EKONOMICKÉ VZŤAHY

 

LITERATÚRA:

Lipková, L, Medzinárodné hospodárske vzťahy, Sprint, BA 2002, 05

Filip, J, Svetová ekonomika I. časť, BA, Ekonóm 2003

Cihelková, E a kol, Svetová ekonomika, Grada, Praha 2002

        

 

GLOBÁLNE PROBLÉMY DNEŠKA

 

  1. globalizácia svetového hospodárstva
  2. integrácia a integračné procesy vo svetovom hospodárstve
  3. ekológia a svetové hospodárstvo

 

GLOBALIZÁCIA – hlavné črty:

  1. etablovať sa na zahraničných trhoch
  2. získať vstupy minimalizovať náklady
  3. zmiešané podniky /joint venture/

 

Faktory podporujúce proces globalizácie:

1. technológia – spájanie vedy a výskumu

                        - výroba nových výrobkov

                        - výrobky s najvyššou pridanou hodnotou schopné konkurovať na najvyšších trhoch

2. liberalizácia – uvoľňovanie opatrení v zahranično-obchodných vzťahoch

                        - odstraňujú s bariéry /clá, kvóty/ exportu a importu

 

ÚČINKY GLOBALIZÁCIE:

  1. vyššia mobilita výrobných faktorov
  2. viac krajín vstupujúcich do systému svetovej ekonomiky
  3. miera intenzity súťaženia medzi firmami
  4. prehlbovanie kooperácie a vzťahov medzi firmami
  5. viac krajín zaangažovaných do medzinárodného podnikania

 

PRÍNOS GLOBALIZÁCIE:

  1. vyššia výkonnosť firiem a štátov
  2. rozšírenie trhov a zníženie závislosti na domácom trhu

 

Teritoriálne aspekty globalizácie:

  1. regionalizácia – vznikajú rôzne zóny ekonomickej spolupráce alebo obchodné zóny
  2. faktory určujúce hospodárstvo – politickú pozíciu blokov
  1. strata efektívnosti
  2. ekonomiky sú menej odkázané na dovoz 3. krajiny

 

INTEGRÁCIA

 

MEDZINÁRODNÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA:

  1. postup postupného vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík
  2. proces prehlbovania interdependácie medzi nimi

- postupná transformácia národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru, vznikajúceho regionálneho hosp. komplexu, kt. v dôsledku pôsobenia synegického efektu predstavuje:

  1. efektívnejšie využívanie výrobných faktorov
  2. rast objemu kvality a ouputov
  3. uspokojenie požiadaviek spotrebiteľov

- nová kvalita integračných procesov

- liberalizácia obchodných vzťahov

 

TAKTIKA LIBERALIZÁCIE:

  1. princíp kontinuity – ekonomické prekážky sa odstraňujú postupne
  2. princíp súčasného štartu – začnú sa uskutočňovať tie prekážky naraz vo všetkých štátoch
  3. princíp konkrétnej kompenzácie – jednotlivé štáty disponujú určitými prostriedkami ako kompenzovať negatívne účinky procesov liberalizácie a integrácie
  4. princíp všeobecnosti – odstraňujú sa prekážky na rovnakých druhoch tovarov
  5. princíp koncentrovaného prístupu – začnú sa aplikovať na všetkých úsekoch súčasne

 

Ekonomické efekty integrácie:

  1. náklady
  2. prínosy
  1. Dynamické účinky – vytvorenie integračného zoskupenia ovplyvní vývoj HDP a prispeje k ekonomickému rastu.

 

  1. Statické účinky – pohyb tovaru, výrobné faktory sa nepohybujú, abstrahuje sa od zmien v technológiách, rozsahu trhu

 

OBCHODNÉ ÚČINKY INTEGRÁCIE:

  1. Vytvorenie obchodu – intenzita vzájomného obchodu integrujúcich sa krajín
  2. Odvracanie obchodu – znižovanie obchodu s nečlenskými štátmi

 

Formy ekonomickej integrácie medzi štátmi:

 

Obsah

 

                                                  Forma

Pásmo

voľného

obchodu

Colná

únia

Spoločný

trh

Hospodárstvo

/resp. menová

politika

Politická

únia

Bezcolný a bezkontigenčný

pohyb tovarov a služieb medzi členmi

+

+

+

+

+

Spoločná colná tarifa a spol. obchodná

politika voči nečlenom

-

+

+

+

+

Voľný pohyb kapitálu a pracovných

síl medzi členmi

-

-

+

+

+

Spoločná resp. koordinovaná hosp. /resp menová/ politika medzi členmi v určitých smeroch

-

-

-

+

+

Zjednotenie všetkých oblastí hospo. politiky medzi členmi

-

-

-

-

+

 

+ prítomnosť opatrenia

- neprítomnosť opatrenia

 

 

 

 

28. 10. 08

 

EKOLÓGIA

 

- 3 zásadné problémy pri ochrane geobiosystému:

  1. determinácia objektov podliehajúcich ochrane – ide o živú a neživú prírodu, obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, určia sa objekty, ktoré podliehajú v rámci ochrany
  2. ochrana planetárneho systému - zásahy ľudského organizmu, človeka, do prostredia sú chápané negatívne, cieľom je zabezpečiť celkovú revitalizáciu systému.
  3. globálny rozmer – celkový zásah do celého sveta

 

Ekologicky neudržateľný rast

  1. vyspelé krajiny / bohatého severu/ - priviedli na pokraj ekologický systém a rozvojové krajiny /krajín juhu/
  2. sú zapríčinené menšinou – nadmerne sa podieľa na spotrebe surovín, nadmerné čerpajú všetky prírodné zdroje, kt. sa nachádzajú na území rozvojových krajín

 

Ekologický neokolonializmus- krajiny severu presúvajú ekologicky škodlivé výroby do krajín juhu , tu s normy benevolentnejšie ako vo vyspelých krajinách.

 

Príčiny dnešného krízového stavu:

  1. neudržateľný nárast produkcie – s cieľom znižovania nákladov, získanie spotrebiteľov, narastajúca spotreba surovín,
  2. rast populácie v rozvojových krajinách – problém zabezpečenia výživy obyv. a výroba potravín /rozvojové krajiny majú nedostatok potravín a poľnohospodárskych produktov

 

Neobnoviteľné zdroje – zabezpečenie revytalizácie druhotných surovín a lepšie zhodnocovanie všetkých surovín.

 

Obnoviteľné zdroje

  1. pôda – znižuje sa množstvo a kvalita poľnohosp. schopnej obrábania
  2. ovzdušie – znižuje sa kvalita ovzdušia hlavne kvôli priemyslu i ľudom, regulovať emisiu škodlivých plynov
  3. sladká voda – vnútrozemské zásoby – stávajú sa hlavným determinantom ekonomického rozvoja
  4. moria a oceány – znečistenia, zvyšuje sa hladina následkom roztápania ľadovcov
  5. hydrologický režim - mikroklíma

 

Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji /UNCED/ - Štokholmská konferencia

  1. Konvencia o zachovaní podnebia – Berlín 1995, skleníkový efekt /zem sa otepľuje každých 15 rokov v priemere o 1 oC, zvyšuje sa hladina svetového oceánu, sú ochorené prímorské štáty
  2. Konferencia o zmene podnebia v Kjóte - /Kjótsky protokol/ - vytvorenie ozónovej diery, slnečné žiarenie zohrieva zemský povrch, zníženie emisií skleníkových plynov, Čína, India
  3. Konferencia o trvaloudržateľnom rozvoji – postavenie rozvojových krajín – aby otvorili trhy, otázky energetickej bezpečnosti, závery konferencie:
  1. 1. pilier – ekonomický – zabezpečenie trvaloudržatelného ekonomického rozvoja
  2. 2. pilier – ekologický – ochrana životného prostredia
  3. 3. pilier – sociálny – integrácia zraniteľných skupín obyvateľov

 

Rímsky klub – hlavným cieľom je ovplyvňovanie verejnej mienky v týchto oblastiach:

- difúzia toxických látok do prostredia

- okysľovanie jazier a ničenie lesov

- ovplyvňovanie vyšších vrstiev atmosféry freónmi

- skleníkový efekt

 

1, prístup k vode a hygiene

2, rozvoj zdravotníctva

3, rozvoj energeticky

4, rozvoj poľnohospodárstva

5, zachovanie biodiverzity

 

BUDÚCE NEPRIAZNIVÉ FAKTORY V RÁMCI EKOLÓGIE:

  1. častejšie výkyvy počasia – povodne, hurikány
  2. náhle klimatické zmeny v budúcnosti budú pribúdať
  3. ubúdanie kvalitnej poľnohospodárskej pôdy
  4. narušenie základných prírodných systémov
  5. redukcia celkového planetárneho geofondu – disponibilných surovín bude čoraz menšom množstve, budú ubúdať

 

5.11.08

STRATÉGIA ROZVOJA SYSTÉMU SVETOVEJ EKONOMIKY

/triáda svetovej ekonomiky/

 

- postavenie ekonomík USA, Japonska a EU /anglická verzia/

ACD countries

 

Countries with major trade agreements with EU

 

 

Latin American countries

USA

ASIAN NICs

JAPAN

NAFTA

EU

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

         

          Institutional links with strong trading and business component

          Substantial trading link

    =    less trading link

 

ASIAN NICs – Asean coutries, China, South Korea, Taiwan, and Hong Kong

Coutries with major trade agreement with the EU: Turkey, most CEECs that are not member of the EU, Maghreb coutries  / Algeria, Marocco, Tunisia/ and Mashreaq – coutries /egypt, Jordan, Syria and Lebanon/

EKONOMIKA USA

Štruktúra nositeľov hospodárskej politiky USA

 

A, silná centrálna moc – kongres a prezident

1. Kongres

  1. snemovňa reprezentantov – horná          zákonodarná moc
  2. senát – dolná snemovňa
  3. výbory – podľa záujmovej oblasti /rozpočtový/

 

2. Prezident

  1. the economic report of the prezident
  2. budget message
  1. na čele kabinetu
  2. vypracúva ekonomickú správu – posial do kongresu na schválenie /obsahuje víziu fiškálneho rozvoja na budúci rok/
  3. správa o rozpočte / politika oblasti vývoja rozpočtu na budúci rok/ putuje na schválenie do kongresu
  4. je volený na 4 roky, najviac na 2 funkčné obdobia
  5. ujíma sa funkcie 20. januára

 

Vláda /kabinet/

2.1   Vedúci výkonných úradov prezidenta

2.1.1  Rada hospodárskych poradcov /Counal of Economic Advicers/CEA/

       - dôležitý orgán pre ekonomiku

       - vytvára dokument /1. ročne/ Správa o stave únie

       - obsahuje stav ekonomiky uplynulého roka pre prezidenta, obhajuje ho v januári pred kongresom

2.1.2 Úrad zvláštneho zmocnenia pre obchodné jednania – Office of the U.S. Trade Representative /úrad obchodného predstaviteľa/ - koncipuje zahranično-obchodnú politiku, veľvyslanec zastupuje prezidenta v obchodných vzťahoch, môže uzatvárať bilaterálne zmluvy.

2.2  Ministri

2.2.1 Ministerstvo financií –Tresury Department-  tvorí fiškálnu, daňovú politiku , 2 základné funkcie: riadi colný úrad a podáva kongresu a prezidentovi správu o celkovom hospodárstve.

2.2.2 Ministerstvo obchodu – Commerce Department – hlavná databanka ekonomických info. v rámci vnútorného a zahraničného obchodu

2.2.3 Ministerstvo zahraničných vecí – State Department – sleduje americké záujmy v zahraničí, podpora týchto záujmov v zahraničí prostredníctvom európskej diplomacie ← hlavná úloha

 

Podradné grémium prezidenta /trojka/= predseda CAE + riaditeľ rozpočtu + minister financií

 

B. regulatívne agentúry – Regulatory Agendes – federálny rezervný fond /FES/ - Federal rezerv system, skladá sa :

        - rady guvernérov

        - výbor pre federálny otvorený trh

  1. FES tvorí 12 najsilnejších bank = centrálna banka USA

 

C. štátne a miestne orgány

 

D. nositelia vplyvu – lobby – neformálne pôsobia na členov kongresu v rámci zákona o lobbingu, presadzuje záujmy súkromného sektora

- odbory

 

 

EKONOMICKÁ ÚLOHA ŠTÁTU A 

HOSPODÁRSKA POLITIKA USA

 

  1. 20. stor – 30. roky – obdobie hospodárskej krízy

- klasický liberalizmus – minimálne štátne zásahy do ekonomiky /Smith, Ricardo/

- F. D. Roosvelt – program New Deal, 3 “R“, keynesiánstvo – Keynes ol hlavným poradcom prezidenta

- New Deal – program ekonomickej obnovy po hospodárskej kríze, opak klasického liberalizmu

- 3 „R“ predstavujú 3 piliere: - reforma celkového systému

                                  - náprava celkového systému

                                  - podpora celkového systému

  1. 20. stor – 50. roky – obdobie blahobytu po II. Svetovej vojne

- nebola zasiahnutá Amerika, v ekonomike USA a spoločensky bolo obdobie blahobytu

- prezident H.S. Truman – Fair Deal – nebol realizovaný do praxe

  1. Nová ekonomika – 60. roky

- prezident J. F. Kenedy, program Great Society –snažil sa reformovať obchod, zdravotníctvo, sociálny systém, program sa úspešne začal realizovať  ale neskôr bol pozastavený /pre vojnu vo Vietname/, orientoval sa na sociálnu stavbu

  1. Nová ekonomická politika – 70. roky

- prezidenti Nixon, Ford, Carter : Gradualizmus

- začína sa presadzovať neoklasický liberalizmus, odklon od zasahovania štátu do ekonomiky

- odklon od keynesianstva

- ekonomika na základe trhových mechanizmov

  1. Reganomika – 80. roky

- politika monetarizmu, ekonomika strany ponuky, presadzovaná za Regana

  1. Clinton – 90. roky – miešanie monetarizmu a keynesiánstva

Clinton – 90. roky

 

  1. hospodárska stagnácia, chronická nezamestnanosť – spomalený ekonomický rast
  2. Clintonov hospodársky program:

- rozvoj infraštruktúry a ľudského kapitálu

- podpora financovania vedy a výskum , rekvalifikačné programy

- cieľom bolo zvýšiť mobilitu pracovnej sily na zníženie chronickej nezamestnanosti

  1. rozpočtová politika – zmena celkovej politiky – aktivácia príjmovej stránky federálneho rozpočtu – zvyšujú sa dane, obmedzila sa výdavková stránka rozpočtu

 

  1. polovica 90. rokov
  1. nástup konjuktúvy – prekonala sa recesia, prudko rastú investície do nových technológií, cieľom je zvýšiť produktivitu práce a tým zvýšiť konkurencieschopnosť
  2. finančná neistota vo svetovej ekonomike – reforma menovej politiky- reštriktívna, rast úrokových sadzieb, nízka úroveň krátkodobých úrokových sadzieb,

2 hlavné ciele: - prevencia proti inflácii                                                 pomocou

                    - udržovať fázu ekonomického rastu a konjuktúry          nástrojov

-  silný domáci dopyt, rast spotrebiteľských výdavkov – nákup statkov a služieb, spotrebiteľské výdaje rástli a úroveň úspor bola nulová

-  prebytkový štátny rozpočet – po 1. krát po 30 rokoch mohli hospodáriť s federálnym rozpočtovým prebytkom, kt. mal byť cielený do reforiem /daní, zdravotníctva, a vzdelávacieho systému/

 

Svetová ekonomika – finančná kríza, finančná neistota /Latinská Amerika, Rusko/

 

 

  1. nová ekonomika
  1. atribút - dlhá fáza ekonomického rastu –
  2. atribút – plná zamestnanosť
  3. atribút – nízka inflácia
  4. atribút – globalizácia svetovej ekonomiky
  5. atribút – revolúcia informačných technológií
  6. atribút – rast produktivity práce ???

 

  1. koniec 90. rokov

- FED – nutnosť spomalenia ekonomického rastu- guvernér federálnej banky

- hrozba prasknutia „burzovej bubliny“ – hrozba padnutia burzového trhu a akcií amerických korporácií

- nové technológie, informačná revolúcia  - rast produktivity práce

- výskum, vývoj, rýchle zavádzanie nových výrobkov, informačné technológie, biotechnológie

 

11.11.08

Charakteristika sociálno-ekonomického systému Japonska

 

  1. Kapitál

 

A/ Vysoká miera úspor a investícií

  1. vysoká miera úspor /1/3/ HDP/ umožňuje tvoru investícií doma a ich vývoz.

Vysoká tvorba kapitálu je ovplyvňovaná:

- vysokou mierou úspor japonských korporácií

- relatívne nízkymi štátnymi výdajmi

- nízkymi a iba pozvoľne túpajúcimi mzdami

- opatrenia a zvyky

 

B/ úloha bánk a akciového kapitálu

  1. akumulácia kapitálu získaná na základe pôžičiek a úverov od bánk
  2. podielnici akciového kapitálu sú banky /malá úloha akcionárov/ - menší význam úrz – manažérsky orientovaný kapitalizmus

 

C/ Kartelizácia a konkurencia

  1. kartelizácia je podporovaná a i riadená /MITI/
  2. vytváranie kartelov je zakázané, zakázenie skrytých dohôd
  3. v japonsku je povolená, ale nie riadená – riadená je Ministerstvo medzinárodného obchodu a priemyslu

 

  1. Pracovná sila
  1. pracovné podmienka
  2. vzdelaná pracovná sila – 99% navštevuje povinnú školskú dochádzku, ktorá je na vysokej úrovne, vzdelanostná úroveň je jedna z najväčších v Eur´pe
  3. kooperatívny kolektivizmus – prejavuje sa na národnej úrovni a má niekoľko znakov:
  4. - pracovné úsilie
  5. - podriadenie záujmu jednotlivca k záujmov skupiny
  6. - lojalita
  7. - Patriocizmus
  8. - malý počet štrajkov
  9. - veľmi nízka kriminalita, zločinnosť
  10. tri hlavné zásady „rodinného podnikového systému“ – tri inštitucionálne prvky:
  11. - sústava životného zamestnania
  12. - zásada seniority pri odmeňovaní a povyšovaní – starší pracovník má funkčne vyšší plat i stúpa na pozíciach v danej spoločnosti
  13. - činnosť japonských odborov

 

  1. Organizácia – založená na týchto prvkov:
  1. konsenzus – dlhodobý zámer v rámci strategického rozvoja v celkovej japonskej spoločnosti, hlavný lídri priemyslu sa dohodnú na strategických cieľov v rámci dlhodobého horizontu, činnosť podriadia na splnenie stanovených cieľov, široký konsenzus
  2. keiretsu a subkontraktný systém – prvok manažmentu a systému organizačnej štruktúry – ide o systém, kedy materská firma si zaviaže svoje dodávateľské firmy, ktoré budú uprednostnené
  3. personálna únia – v riadení veľkých súkromných spoločností zaújma po odchode do penzie – penzíjnom veku prechádzajú do vrcholného manažmentu súkromných firiem, brzdí nezdravému prenikaniu súkromných aparátov do štátnej sféry a podnecuje snahy súkromných spoločností foriem podplácania a zvýhodnovanie vysokých štátnych úradníkov

 

  1. politika štátu
  1. relatívne malá, ale vysoko efektívna vláda – nízke príjmy, nízke dane na strane jednej a na druhej nízke výdaje napr. v sociálnych oblastí

 

 

Organizáci a riadenia veľkých podnikov v Japonsku

 

 

  1. akciový kapitál a vedenie

kapitál od jednotlivých akcionárov, vedenie firmy závislé – to je u nás a v japonsku je nezávisle. V japonsku je tvorené vedúcimi pracovníkmi a riaditeľmi, riadenie podnikov je považované za záležitosť kolektívu zamestnancov.

  1. postavenie zamestnancov

vzťah zamestnanec a podnik je dlhodobý a je aj pevnejší vzťah, z toho závisí nízka fluktuácia, lojalita i nízka nezamestnanost

  1. zisk, mzdy a dlhodobý záujem

hlavný zámer dlhodobý úspech firmy, kvalita a kvantita vyrábanej produkcie

 

 

 

Ekonomická úloha štátu a hospodárska politika Japonska

 

 

1.Štátne investíci

- zahrňujú aktívne odvetvia hospodárstva, štátne podniky

- ucelená stratégia exportnej orientácie

 

2. Štátny sektor – relatívne sa znižuje úloha štátu v podnikoch

- malá úloha štátneho podnikania

 

3. Štátne výdaje

- kvantitatívne vzostupný trend

- podiel vládnych výdajov na HDP je menší ako v USA

 

  1. Plánovanie
  1. soft planning – dlhodobé plány v rámci 7 rokov, sú každoročne revidované, ide o pružné plánovanie tzv. indikatívne, nie sú záväzne ale majú odporúčací charakter
  2. agentúra pre ekonomické plánovanie – má celkový systém plánovania, je postavená na úrovni ministerstva
  3. indikatívne plánovanie

 

5. Hospodárska politika

- bola veľká trojka v rámci ekonomiky – najdôležitejšie sú:

Ministerstvo financií

Agentúra pre ekonomické plánovanie

MITI – Ministerstvo medzinárodného obchodu a priemyslu

 

6.priemyslová politika

a/ racionalizačná priemyselná politka – miery na mikroekonomickú oblasť – podnikovo hospodársku sféru, má na starosti kontrolu kvality, pokles nákladov, metódy riadenia...

- koncetrácia na mikroekonomické aspekty, 4 hlavné sféry

b/Priemyslová štruktúrálna politika –

 

7. úloha MITI

- nástroje nepriameho riadenia – pôsobia na základe trhových síl – ponuky a dopytu – napr. daňové opatrenia, devízové nástroje, pohyby úrokových mier, úverové regulovnie – samovoľne sa vyrovnávajú

- nástroje priameho riadenia – štát direktívne, priamo určí čo sa bude dovážať, koľko – vedome zasahuje do dovoznej a vývoznej politiky štátu

- najdôležitejší rys: hlavný predstaviteľ vlády pri spolupráci štátu so súkromným sektorom

 

T-M Téza

- koncepcia sociálneho – ekonomického dualizmu

  - používaná pri tvorbe ekonomického rastu – pre dosiahnutie ekonomického rastu

- interakcia tradičného /T/ a moderného /M/ sektoru

T – minulosť

M – súčasnosť, moderné prvky

Pôsobia spolu, aby boli odstraňované negatívne prvky a pôsobili pozitívne prvky

 

 

Svetový obchod v stratégii rozvoja svetovej ekonomiky

 

Zahraničný obchod – obeh tovarov a služieb predstavujúci obeh a výmenu so zahraničím.

  1. zložky: import – export

 

Medzinárodný obchod – zahraničný obchod niekoľkých krajín

Svetový obchod – súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín zapojených do medzinárodnej deľby práce.

 

Komoditná štruktúra zahraničného obchodu – odraz hospodárskej štruktúry krajiny

  1. vývoz – prebytkový tovar
  2. dovoz – nedostatkový tovar

 

Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu – závisí od historických väzieb, geografickej polohy, politickej orientácie, komoditnej štruktúry zahraničného obchodu

Saldo obchodnej bilancie – rozdiel medzi celkovou hodnotou importu a exportu za obdobie /aktívne alebo pasívne/

 

Platobná bilancia – súhrn platieb a inkás za dovezený a vyvezený tovar + zmeny úverových vzťahov krajiny + kapitálové pohyby so zahraničím

  1. účet bežných platieb – hmotný a nehmotný obchod
  2. účet kapitálových platieb – dlhodobé investície

 

Svetové hospodárstvo /SH/

tvorí súhrn národných ekonomík jedných štátov vo vzájomnej interdependencii prostredníctvom medzinárodných ekonomických vzťahov:

  1. pohyb tovarov a služieb
  2. medzinárodný pohyb kapitálu
  3. medzinárodný pohyb pracovných síl
  4. medzinárodný pohyb peňažných prostriedkov

 

Subjekty SH:         - jednotlivé štáty

  1. integračné zoskupenia
  2. transnacionálne korporácie

 

Prvky potrebné pre rozvoj SH:

  1. rozvinutá medzinárodná deľba práce
  2. svetový obchod a svetový trh
  3. svetové peniaze, menové a úverové vzťahy
  4. svetové hospodárske inštitúcie a organizácie

 

Vývoj SH – tendencia a prejavy internacionalizácie výroby:

  1. zosilňovanie otvoreného charakteru hospodárstva /tendencia k regionalizácii/
  2. internacionalizácia vedecko-výskumnej činnosti

 

Faktory ovplyvňujúce svetový obchod:

  1. Dynamický rozvoj ekonomík priemyselne vyspelých štátov vyvolaný znakmi o obnovu vojnou zničeného hospodárskeho potenciálu
  1. zavádzanie vedy a techniky do praxe
  2. rýchle štrukt. zmeny vo výrobe
  3. efektívne využívanie výrobných prostriedkov
  4. zvyšovanie produktivity práce
  5. rozširovanie sériovosti výroby – znižovanie jednotlivých výrobných nákladov

 

  1. Ponuka lacných zdrojov energie
  2. Ropné šoky – koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov
  3. Integračné procesy – liberalizácia obchodnej výmeny
  4. procesy globalizácie – internacionalizácia svetového hospodárstva a interdependenčné procesy vo sfére globálneho ekonomického vývoja

 

 

 

Komoditná štruktúra svetového hospodárstva

 

  1. odráža zmeny vo vývoji náplne výrobných procesov a finálnej spotreby obyvateľstva
  2. rast ekonomickej úrovne krajín sa prejavuje v komoditnej štruktúre
  3. rast podielu sofistikovaných výrobkov a komerčných služieb

 

Podiel surovín na svetové hospodárstvo

  1. podiel prvovýrobkov, t.j. suroviny a poľnohospodárske produkty 2 %
  2. podiel komodít ťažobného priemyslu 11 %
  3. podiel komodít poľnohospodárskych produktov 10 %

 

Hotové výrobky 60 %

  1. presun na základe vnútroodvetvovej deľby práce /priemyselne vyspelé štáty – ťažšie technológie/
  2. priemyselne vyspelé štáty opúšťajú tradičné priemyselne odbory a orientujú sa na vedecký náročné odbory

 

Komerčné služby 19 %

  1. rýchly rast obchodu s hmotnými tovarmi
  2. rozvoj medzinárodných kooperačných vzťahov
  3. vzrastá podiel služieb
  4. vzostup technologickej náročnosti činnosti a výrob
  5. zvýšenie frekvencie inovačných procesov
  6. rozvoj vnútrofiremnej deľby práce

 

 

Teritoriálna štruktúra svetového obchodu

 

Priemyselne vyspelé krajiny – zvyšujú svoj podiel na objeme svetového obchodu

  1. intenzfikácia deľby práce medzi výrobcami

 

Rozvojové krajiny – vývoz surovín tvoriacich zdroj príjmov z dovozu

  1. ropa ½ z RK
  2. export surovín – získať prostriedky na splácanie záväzkov

 

Dopyt po surovinách priemyselne vyspelých štátov sa znižuje:

  1. klesá podiel výrob náročných na suroviny
  2. nové technológie, recyklácia surovín
  3. ekonomický rast v priemyselne vyspelých štátov sa spomaľuje
  4. zavádzanie protekcionistických opatrení zo strany priemyselne vyspelých štátov /clá, množstevné obmedzenia/
  5. postavenie RK vo svetovom obchode sa zoslabuje

 

Severná A – 20 V%

Záp. E – 43 %

Juhových. Ázia a Japonsko – 1/6

Krajiny strednej a východnej E – 3 %

Latinská A – 6 % so stúpajúcou tendenciou

 

Tendencie vývoja svetového obchodu

  1. dominantné postavenie USA, EU, Japonsko
  2. nárast vnútornej výmeny v rámci clo blokov
  3. rast elasticity vývozu a dovozu vo vzťahu k DPH
  4. zvýšená cenová diferenciácia
  5. dynamika otvorenia sa ekonomík
  6. zvyšujúca sa internacionalizácia ekonomík
  7. formovanie regionálnych integračných zoskupení

 

Služby v medzinárodných ekonomických vzťahoch

 

  1. komerčné
  1. nefaktorové
  2. sú súčasťou medzinárodného obchodu
  3. rastie podiel samostatne obchodovateľných služieb

 

  1. neobchodovateľné /faktorové/
  1. realizované na základe kapitálu a pracovných síl
  2. nie sú predmetom medzinárodného obchodu

 

Komerčné

  1. nákladná doprava – námorná, letecká, poi tovaru
  2. ostatné doprava – prístavné a letiskové poplatky
  3. cestovný ruch – kúpne pobyty, rekreácie, zahraničná turistika
  4. ostatné služby        - oficiálne – služby misiám
  5. neoficiálne. – služby zahraničným firmám a občanom

 

Faktorové

  1. sú to príjmy z priamych Z8I
  2. nie sú súčasťou MO, pretože nie sú predmetom obchodu at

 

 

02.12.2008

Industrializácia a hospodársky rast v MEV

 

Aspekty priemyselnej výroby:

  1. hospodárske / ekonomická vyspelosť, priemyselne vyspelé krajiny, HDP, hospodárske organizácie, outsroarcing, globalizácia/
  2. spoločenské / industriálne, deindustrialne, reindustriálne/
  3. priestorové / urbanitné, koncentračné areály – uzly, regióny, územný rozvoj/
  4. enviromentálne / životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj/
  5. technické a technologické /pokrok a inovácie/
  6. politicko geografické

 

Priemysel ako 1. impulz hospodárskeho rozvoja

- kľúčový faktor hospodárskeho rozvoja – cyklický charakter, hospodárske cykly „uzly“ – opak výkyvy

 

Typy hospodárskych cyklov:

  1. Kitchinov cyklus – „krátka vlna“ krátke mesačné cykly vyvolané výkyvmi v zásobách – sezónne výkyvy
  2. Juglarov cyklus – „stredná vlna“ periodicita 10 rokov má 4 fázy – expanzia, vrchol, recesia, dno
  3. Kondraterov cyklus – „dlhá vlna“ cyklus trvajúci od 20 rokov
  1. ilustruje vývoj  hospodárstva – vývoj priemyselnej výroby
  2. typické geografické rysy

 

Industrializácia – relevantne ekonomický a spoločenský proces posledných cca 200 rokov- zásadná zmena organizácie spoločnosti a priestoru

 

Fázy:

  1. štart – vyspelá ekonomika – masovo konzumná ekonomika
  2. dosiahnutie etapy vyst. Ekonmiky cca 50 rokov od štartu
  3. dosiahnutie masovo konzumnej spoločnosti 50 – 60 rokov

 

Priemysel – faktor koncentrácie

1, rozvinuté krajiny / USA, VB, Nemecko.../

2, rozvojové krajiny /vznik po 2. svetovej vojne/

3, tranzitné krajiny /bývalé socialistické krajiny/

 

Hospodárske zoskupenia: EU, OECD, CEFTA, NAFTA, OPEC, G7 – skupina 7 najvyspelejších krajinní /ekonomík/ sveta /USA, EU, Japonsko, Nemecko, Francúzko, VB, Taliansko, Kanada – podľa parity kúpnej sily/

 

Medzinárodné organizácie

  1. založené na základe zmluvy suverénnych štátov a ich spoločných znakov
  2. plnenie vymedzených cieľov

 

Subjekty medzinárodných vzťahov – vzniknú na základe zmluvy na koordináciu a zabezpečenie ich spoločných cieľov, sú charakteristické  štatútom, stanovami

 

Medzinárodné organizácie majú 2 skupiny: - medzištátnemimovládne /neštátne/

                                podľa počtu účastníkov: - bilaterálne /2 zúčastnení/ a multilaterálne

                                podľa teritoriálnej pôsobnosti: globálne /OSN/ a regionálne

 

OSN- zabezpečenie kolektívnej bezpečnosti zo spoločnosti národov

  1. zakladatelia 51 štátov
  2. v 2005 ma 191 členov

ciele:

  1. medzinárodný mier a bezpečnosť
  2. rozvíjanie priateľských vzťahov
  3. uskutočňovanie medzinárodnej spolupráce a riešenie problémov

 

orgány:

  1. valné zhromaždenie /najhlavnejšie/ zodpovedá za medzinárodnú hosp. spoluprácu, rozhodnutia majú odporúčací charakter
  2. bezpečnostná rada – závery majú záväzný charakter
  3. hospodársko – sociálna rada- rozvoj a kultúra, vzdelávanie, ľudské práva
  4. medzinárodný súdny dvor v Haagu – 15 sudcov volených valným zhromaždením a bezpečnostnou radou
  5. Sekretariát OSN – generálny tajomník: Pan Ki - mun

 

Ekonomické subjekty:

Svetová banka – tvorí juj:

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj

Medzinárodná banka pre rozvoj /sociálna sféra/

Medzinárodné centrum pre investičné záruky

Ciele svetovej agentúry – pozri internet

Kapitál banky – vklady členov, emisia obligácií, pôžičky z finančného trhu od vládnych organizácií,  zo zisku vládnych operácií, zo splátok poskytovaných úverov

 

Medzinárodný menový fond /MMF/  založený v 1945, nezávislá medzinárodná organizácia a špeciálna agentúra OSN – tvoria ju guvernéri a rada vybraných riaditeľov

 

Ciele MMF  - posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu, podporiť rozvoj medzinárodných organizácií, pomôcť členským štátom znížením deficitu, stabilita menových kurzov

 

ASEAN

  1. mimovládne org. Krajín juhových Azie, Singapure, sekretariát v Jakarte
  2. - tvorí ju Filipny, Indonézia Malajzia, Singapure, Thajsko a Brunej
  3. Ciele – urých. Eko. Rastu, soc. Rozvoja, spolupráca v oblasti vedy, zachovanie miery v regióne

 

OECD  - vznik na základe Parížskeho dohovoru 1961 /18 pôvodných členov/

  1. uzavretá organizácia
  2. predchodca bol OEEC
  3. Rusko je poslednou krajinou, ktorá vstúpila
  4. Teraz ma 30 členov