Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / ŠTÁTNICOVÉ OTÁZKY VYPRACOVANÉ - Z RôZNYCH ODBOROV

VUZ - základy pedagogiky č.10 (učiteľ a učiteľská profesia) - FUNKčNÉ (zp10.doc)

10, Učiteľ a učiteľská profesia, osobnosť učiteľa, diagnostikovanie hodnotenie, činnosť, tvorivohumanistická výchova, globálna výchova, interkultúrne vzdelávanie

Učiteľ

1. je jedným zo základných činiteľov VV procesu (spolu so žiakom a s obsahom V a V)
2. človek, ktorý sústavne odborne vzdeláva alebo vychováva deti alebo dospelých
3. človek s určitými osobnostnými vlastnosťami a súčasne odborník s profesionálnymi vedomosťami, zručnosťami a návykmi
4. v procese V a V má sústavne uplatňovať aktivity, ktoré rozvíjajú osobnostné kvality žiakov, ktoré treba už od detstva rozvíjať a kultivovať
5. mal by byť integrovanou osobnosťou, psychicky vyrovnanou, sociálne integrovanou a s ochotou sa prispôsobovať
6. kvality učiteľa podľa Petláka: sebareflexia, sebahodnotenie, sebavedomie, sebaovládanie, sebaregulácia, sebatvorenie

Vzájomný vzťah učiteľa a žiakov

1. pôvodné ped. koncepcie – vychádzali zo soc. aspektov a zdôrazňovali vonkajšie prvky pôsobenia na

                                    žiaka (učivo, jeho obsah, úloha učiteľa)

                                – výrazná úloha dospelých

2. od začiatku 20.stor. – koncepcie sústredené na prioritné postavenie žiakov
3. hnutie pedocentrizmu – stavalo do centra vyučovania žiakov

                                – aby sa proces prispôsoboval žiakom

4. hnutie nových škôl – podobné tendencie
5. progresívna pedagogika – J.Dewey – sústreďuje sa v prvom rade na žiaka

                                    – berie ohľad na záujmy a možnosti žiakov, chápe detstvo ako dôležitú etapu

6. bielefeldské školské pokusy – H.von Hentig

                                      – žiadal úctu a pochopenie sveta žiakov a ich osobnú zodpovednosť

                                         za dosiahnutie cieľov

7. emancipačnádidaktika – Blankertz, Mollenhauer, Klafki – žiaka považuje za subjekt, nie za objekt

                                                                                                pedagogického procesu

8. hnutie antipedagogiky – H.von Schönebeck, E.von Braunmühl

                                – extrémne koncepcie

                                – odpor voči akémukoľvek donucovaniu dieťaťa

                                – presadzovanie dobrovoľnosti

Vyučovanie ako činnosť učiteľa

Potreba celoživotného rozvoja učiteľa po stránke profesionálnej i osobnostnej a hodnotovej.

Učenie sa ako činnosť žiaka.

Existencia rôznych štýlov učenia žiakov, potreba uvedomovania si tejto skutočnosti pri práci učiteľa.

1. U a Ž sú pri príprave i realizácii vyučovania jeho aktívne, subjektové elementy
2. až začlenením ľudského faktora do systému vyučovania nadobúda toto životnosť a stáva sa systémom v pravom slova zmysle
3. každý pedagóg sa musí usilovať o to, aby svojím podielom prispel k transformácii školstva, aby sa škola stala skutočne školou radosti a najmä rozvoja tvorivosti žiakov
4. U musí sa musí zaoberať otázkami motivácie Ž a ich aktivitou vo vyučovacom procese
5. musí byť venovaná pozornosť samostatnosti a kreativite Ž vo vyučovaní a humanizácii vzdelávania
6. musí byť úsilie pretvoriť školu zo školy nezáživnej, dogmatickej, prinucujúcej k učeniu, preferujúcej encyklopedizmus na školu tvorivú, radostnú, ktorá dokáže plnohodnotne rozvíjať každého Ž so zreteľom na jeho individuálne možnosti a schopnosti
7. vyvstáva požiadavka permanentného sebavzdelávania U
8. Ž musí byť chápaný ako významný subjekt vo VV procese

Vyučovanie je dvojstranný proces, ktorí sa skladá z dvoch etáp:

1. z vyučovania (odovzdávanie informácií) – učiteľ 2. učenia (prijímania vedomostí) – žiak

Medzi najcharakteristickejšie črty súčasného vyučovania patrí:

- aktivita žiakov, učiteľ nepodáva hotové poznatky vtedy, ak sú žiaci pod jeho vedením schopní samostatne

  prísť k daným poznatkom

- intenzifikácia myslenia žiakov v procese vyučovania, ktorá vyžaduje znalosti základov teoretického

 poznania a racionálneho myslenia v oblasti matematiky.

Všeobecne platí, že učiteľova osobnosť je nevyhnutnou podmienkou pedagogického pôsobenia, ale sama o sebe ešte nepredurčuje jeho výsledky. O smere, o intenzite jej pôsobenia spolurozhoduje aj ďalší činiteľ, a to je žiakova osobnosť. Samotný žiak či už vedome, alebo nevedome rozhoduje o tom, čo z učiteľovej osobnosti a do akej miery nechá na seba vplývať. 

K vytvoreniu istých vzťahov medzi učiteľom a žiakom dochádza vo výchovno–vyučovacom procese nevyhnutne. Vzťahy vznikajú v dôsledku sústavnej sociálnej interakcie medzi učiteľom a žiakom.

Pri pohľade zo strany učiteľa sa vzťah učiteľa k žiakovi javí ako viac menej vedome volený prístup, postok učiteľa k žiakovi, ktorý vyplynul zo stupňa ohodnotenia žiakovej osobnosti (jeho chápavosti, mravných vlastností, postoja k učeniu a sebe, vonkajšieho vzhľadu a iné). Navonok sa prejavuje v citovom postoji k žiakovi (sympatia, antipatia), vo volených metódach a formách práce s ním, v miere úsilia, ktoré žiakovi venuje a podobne. Vzťah učiteľa k žiakovi je podľa Correla funkciou jeho postoja k sebe samému. 

Pri pohľade zo strany žiaka sa vzťah žiaka k učiteľovi javí ako stupeň a kvalita (v zmysle kladných a záporných citov) emocionálnej viazanosti žiaka k učiteľovi. Citová pripútanosť žiaka k učiteľovi môže vzniknúť neuvedomene alebo uvedomene v dôsledku hodnotenia učiteľovej osobnosti, jeho postoja, prístupu k sebe samému. Navonok sa prejavuje najmä mierou uvedomenej alebo neuvedomenej ochoty prijímať alebo odmietať učiteľov výchovno-vyučovací vplyv a v stupni dobrovoľnej snahy plniť učiteľove príkazy a želania. 

Učiteľ si vytvára vzťah jednak k jednotlivým žiakom, jednak k triede ako celku. Pre zabezpečenie učiteľovho vplyvu na žiakov sú oba vzťahy nevyhnutné, oba sa navzájom prelínajú a dopĺňajú, ani jeden nemožno nadraďovať alebo odsúvať do pozadia. Učiteľov nesprávny vzťah k jednotlivým žiakom (protekcia alebo prenasledovanie žiaka) sa záporne odráža na jeho vzťahu k žiakom celej triedy. 

Kladný vzťah učiteľa k žiakom celej triedy mu umožňuje vytvoriť v triede istú sociálnu klímu, teda najpriaznivejší predpoklad pre úspešnú pedagogickú prácu. Keď si učiteľ vytvorí nesprávny vzťah k žiakom celej triedy, negatívne sa to odráža na vzťahu žiakov k nemu, ale aj v učiteľovej psychike. Keď učiteľovi chýba takýto vzťah alebo je nedostatočný, žiaci konštatujú, že učiteľ nemá ich triedu rád a podobne reagujú aj oni. V dôsledku toho žiaci potom učiteľa neposlúchajú, robia mu navzdory, neučia sa riadne a učiteľ sám nerád v takej triede učí. 

Vzťah žiaka k učiteľovi sa utvára v škole, v ktorej učiteľ a žiak majú presne vyhranené úlohy a funkcie: učiteľ má za povinnosť žiaka učiť a vychovávať a žiak sa má učiť a prijímať jeho výchovné pôsobenie. Učiteľ je vo svojej funkcii zároveň aj sprostredkovateľom medzi spoločnosťou, žiakom a rodičmi a tento fakt tak isto značne ovplyvňuje vzťah žiakov k nemu. 

Učiteľ sa so žiakmi spoločne zúčastňuje na rôznych akciách, spoločne prežívajú úspechy i neúspechy v škole, vymieňajú si názory, posudzujú svoje vlastnosti a pod. Učiteľ sám vedome i nevedome prenáša na žiakov aj svoje osobné radosti i ťažkosti. Z osobnej, ľudskej stránky sa však podobne aj žiaci prejavujú pred učiteľom. A napokon sa vzťah medzi učiteľom a žiakom vytvára aj po stránke vzájomného zdôverovania sa (najmä zo strany žiakov) s rôznymi intímnymi problémami, názormi a plánmi, teda v tomto smere sa ponáša na taký vzťah, aký existuje medzi priateľmi. 

Optimálnu podobu vzájomného vzťahu učiteľa a žiaka zabezpečuje správne proporcionálne zastúpenie inštitucionálnej, rodičovskej, osobnostno-ľudskej, priateľskej, individuálnej a kolektívnej zložky, ktoré bude mať zrejme v každom vekovom období inú podobu. 

7. kvality učiteľa podľa Petláka:

1. sebareflexia
2. sebahodnotenie
3. sebavedomie
4. sebaovládanie
5. sebaregulácia
6. sebatvorenie

9. jeho činnosť je orientovaná na odovzdávanie vedomostí žiakom
10. musí viesť deti k učeniu, rozvíjať záujme žiakov o učenie, formovať ich návyky, samostatnú prácu, motiváciu, aktivitu, socializáciu a komunikáciu
11. v nových podmienkach sa presúva ťažisko jeho činnosti z odovzdávania poznatkov do činnosti poradcu, organizátora poznávania, motivačného činiteľa

12. požiadavky na učiteľa:

1. na pedagogicko-psychologické aspekty jeho osobnosti
2. na jeho intelektuálny potenciál
3. na odbornosť v predmetoch aprobácie
4. na jeho hodnotný systém
5. na psychohygienickú vyváženosť
6. na emocionálny potenciál
7. na jeho teoreticko-pedagogické myslenie
8. na spôsobilosti nevyhnutné pre úspešnú učiteľskú činnosť (kom., org., rozhod., diagnost., plánov.)

13. potrebné úlohy na rehabilitáciu učiteľa:

1. identita a individualita učiteľa proti anonymite a priemernosti
2. samostatnosť proti dirigovaniu zvrchu
3. ľudská univerzálnosť proti zúženej špecializácii
4. autenticita a originalita proti konformite a poslušnosti moci
5. profesionalita proti laickosti
6. dôveru a mravnú zodpovednosť proti nedôvere
7. vnútornú motiváciu proti vonkajšej a proti donucovaniu
8. skutočnú vedu proti apologetickej
9. tvorivosť proti stereotypu a rutine

Teoretické základy humanistických prístupov k vyučovaniu

humanistická psychológia

→ slovo humanizmus z lat. – znamená ľudskosť, ľudomilnosť – ide o také vyučovanie, v ktorom sa  

   uplatňujú a prevládajú ľudské vzťahy medzi U. a Ž. a medzi žiakmi navzájom

→ Komenský konkretizoval humanistický prístup v myšlienke, aby škola bola dielňou ľudskosti

→ k predstaviteľom patrili Komenský, Rousseau, Pestalozzi, Montessoriová

→ predstaviteľmi didaktických humanistických prístupov sú Combs, Maslow, Rogers, ktorí svoje  

   teoretické  závery opierajú o humanistickú psychológiu

→ na našich ZŠ a SŠ prevláda autoritatívne a direktívne riadenie vyučovania, uprednostňovanie  

    vedomostnej stránky žiakov, malý zreteľ na osobnosť žiaka

→ humanizácia je v mnohom závislá od osobnosti učiteľa

→ humanizácia zasahuje prakticky všetky východiská a ciele školy, obsah vzdelania, metódy a formy

    práce, vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, otázky prístupu k hodnoteniu a aj zmenu profilu žiaka

→ Humanisticky orientované vyučovanie je zamerané na:

        - podporovanie žiackej sebadôvery

        - rešpektovanie jedinečnosti žiakov

        - zmysluplná pozitívna motivácia

        - rozvíjanie osobnosti žiaka

        - stimulovanie tvorivosti, cieľavedomosti a samostatnosti

        - tolerovanie iných

        - kultivovanie soc. vzťahov

        - spolupracovanie medzi učiteľom a žiakmi

        - emocionalizovanie

Ostatné DOPLNIŤ PODĽA:

Táto otázka je vlastne celá jedna kapitola s názvom

"Učiteľ a učiteľská profesia"  (od str. 132 po 160).

z tej Žltej kniŽky KAPITOLY Z PEDAGOGIKY I. od j. Manniovej

Tak si to tam pre istotu pozrite 